Videokanál poslanca

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali. Skúsim veľmi stručne nejaké poznámočky k faktickým poznámkam.
Pán kolega Lipšic, ja som povedal možno trikrát vo svojom vystúpení a úplne jasne tým vlastne podporujete môj výrok, že obidve novely, aj tá v skrátenom legislatívnom konaní, aj táto sú jasne účelové. Najhoršie na tom, že nepodporujú v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie nepodporujú OZE, ale podporujú fosílne palivá. Sú veľmi škodlivé nielen pre, tieto novely sú škodlivé nielen pre výrobu z obnoviteľných zdrojov energií, ale pre celú energetiku ako takú a na dlhé roky zaťažia ľudí vysokými cenami energií dlhodobo. Dopady týchto zákonov budeme cítiť ešte veľmi dlho.
Napríklad vyhláškou, ktorá vyšla nedávno z ÚRSO-a sa zvýhodňujú malé vodné elektrárne do 5 megawatt ako jediné zdroje energií. Keď si to dám dokopy, sú to tie úseky vodných tokov, ktoré boli pridelené za prvej Ficovej vlády a teraz sa idú podporiť štedrou podporou nezavedením G-komponentu.
Pán kolega Hudacký, práve preto, čo ste povedali, potrebujeme ten koncept. Ja, samozrejme, nechcem bezhlavo podporovať obnoviteľné zdroje energie. My si musíme urobiť poriadok v tom, aké zdroje energie a na koľko ich budeme podporovať, aby to bolo ekonomicky výhodné a hlavne cenovo prístupné. Efektívnosť využitia obnoviteľných zdrojov energie je v tomto prípade prvoradá.
Nespomenul som ešte jednu vec vo svojom vystúpení, o ktorej vôbec nediskutujeme, a to je šetrenie energie, teda elektrickej energie. Jedným z tých prvkov, na ktoré sme sa zaviazali, je aj šetrenie 20 %, čo je ďalší veľmi zodpovedný argument alebo faktor.
A, pán Přidal, s tým úradom celkom súhlasím.

... na druhý deň vláda Slovenskej republiky schválila odkúpenie SPP matky. Pán minister, takto sa schvaľujú zákony a prijímajú rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých občanov Slovenskej republiky a ovplyvňujú obraty v desiatkach miliárd eur.
A teraz k obnoviteľných zdrojom energie. Diskusia o obnoviteľných zdrojoch energie prebieha prakticky nepretržite. Len v posledných, v posledných niekoľko storočí sa presadili zdroje, ktoré dnes považujeme za konvenčné: uhlie, ropu a nakoniec urán. Keďže už dnes vieme, že konvenčné energie sú limitované je úplne samozrejmé, že ak má civilizácia pokračovať s vysokou pravdepodobnosťou nastane situácia, že obnoviteľné zdroje budú dominovať. Ak bude pokračovať súčasný trend rastu cien z konvenčných energií a poklesu cien z obnoviteľných zdrojov energie, tak sa ani nemusíme, tak ani nemusíme riešiť otázku životnosti zásobu konvenčných energií, obnoviteľné zdroje energie sa presadia ekonomickou cestou.
Zámerom podpory výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov je urýchliť tento proces, aby sa obnoviteľné zdroje presadili rýchlejšie. Prvá vážnejšia vlna nastala v Spojených štátoch v 70. rokoch. Silou veľkých energetických gigantov a energetickou loby v 80. rokoch bola veľmi oslabená, prakticky zlikvidovaná. V 90. rokoch sa vážnejšie začalo diskutovať aj v Európe a po dlhých diskusiách boli prijaté určité závery a dokumenty, ku ktorým sme sa nakoniec prihlásili aj my. V jednotlivých krajinách prebieha dlhá, dlho veľmi živá a široká diskusia o smerovaní energetiky v tej-ktorej krajine. Napríklad v Nemecku 14. 6. v roku 2000 bola uzatvorená dohoda, nie politická, s energetickými firmami o postupnom ukončení prevádzky všetkých stávajúcich jadrových elektrární najneskôr do roku 2023. Potom, samozrejme, prebiehala diskusia ďalej. Korigovali sa jednotlivé termíny pre jednotlivé elektrárne, ktoré sa v súčasnom stave veľmi málo odlišujú od pôvodného, od pôvodnej dohody.
Hovorím to preto, lebo u nás sa často argumentuje, že v Nemecku sa rozhodli hystericky po havárii Jadrovej elektrárne Fukušima. Tento príklad dokazuje, že v Nemecku sa o výrobe a distribúcii energie intenzívne diskutuje už viac ako 20 rokov a prináša to konkrétne výsledky. V roku 2011 dosiahol podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie vyše 12 % v takej silnej ekonomike ako je Nemecko. Na porovnanie, na Slovensku to bolo len 8, a za čo vďačíme hlavne už dávnejšie predtým postaveným veľkým vodným dielam. Najlepšie sú na tom Švédsko, Litva, Fínsko, kde sa viac ako tretina celkovej spotreby energií pokrýva z obnoviteľných zdrojov. Pristavím sa pri Dánsku. Toto číslo predstavovalo takmer 24 %. Ak však berieme do úvahy podiel na výrobe elektrickej energie, iba na elektrickej energie, prekročili už hranicu 40 % a do roku 2050 sa chcú dostať na 100 %. Nemci už zažili také dni, že viac ako polovicu všetkej energie dodávali do elektrickej siete iba solárne a veterné elektrárne. Porovnajme sa s Českom. Česko má zhruba rovnaký vzťah k jadru, ako máme my, predpokladám, že aj k obnoviteľným zdrojom energie, len vláda sa k nim správa trošku štedrejšie. V Česku je dnes inštalovaných približne 2000 MW výkon fotovoltiky, na Slovensku cirka 500, štvrtina. V Čechách je inštalovaných približne 500 bioplynových staníc, na Slovensku s plánom tohto roka 150.
Cieľ Európskej únie, koncept 20 - 20 - 20, inými slovami do roku 2020 ušetriť 20 % energie, znížiť o 20 % emisie v ovzduší a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 % je aj programom pre Slovensko, my sme sa k tomu prihlásili a zaviazali. V roku 2009 sme vyrokovali, že dosiahneme v roku 2020 podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebne energie 14 %, čo má prispieť k dosiahnutiu cieľa Európskej únie ako celku. Pristúpili sme sa a zaviazali sme sa k niečomu, čo je minimum toho, na čom sa vedeli dohodnúť krajiny Európskej únie a čo je z hľadiska energetických potrieb, minimom z hľadiska energetických potrieb a ochrany životného prostredia. Dnes stále viac a viac sme svedkami vychádzajúcich štúdií, ktoré sú výsledkom meraní za ostatné desiatky rokov.
Čo je však dôležité, výsledky sa v mnohých prípadoch ukazujú ako podstatne horšie, ako boli ich predpovede v čase merania. Preto jednotlivé krajiny Európskej únie volajú o zvýšení kvót jednotlivých parametrov, o ktorých som hovoril.
Obnoviteľné zdroje energie majú však aj iný ako energetický a ekologický efekt. Okrem toho, že znižujú riziko medzinárodných konfliktov kvôli zdrojom fosílnych, kvôli fosílnym zdrojom, znižujú straty z prenosu, pretože miesto výroby je blízko miesta spotreby. Pri využití biomasy - hlavne na vidieku - sa zvyšujú výnosy užívateľom pôdy a dáva sa práca desaťtisícom ľudí. Diverzifikujú výrobu, čo robí ľudí menej závislými na centrálnych zdrojoch a tým sa zvyšuje aj energetická bezpečnosť krajiny. Európske krajiny to chápu aj v zmysle toho, že môžeme očakávať obrovskú konkurenciu a zvýšenú spotrebu energií v rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských a juhoamerických krajinách. Preto tá obrovská diskusia, starosť o bezpečnosť, energetickú bezpečnosť vlastných krajín a životné prostredie v zodpovedných krajinách Európy. Aký to rozdiel od Slovenska! Žiadna diskusia, len povinná jazda, ak ňou môžem nazvať aspoň normálny legislatívny proces pri súčasnej predkladanej novele. Žiadna koncepcia rozvoja energetiky, viď programové vyhlásenie vlády, alebo reguláciu zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, protežovanie vybratých skupín, lobizmus. Výsledok: jedna a tá istá vláda s tým istým predsedom ÚRSO vyrobí lapsus s obrovskou podporou a následne ho označí za najväčší problém energie na Slovensku, cien energie na Slovensku, vznik fotovoltiku ako najväčšie zlo a postupne ich likviduje. A to všetko v priebehu 5 rokov, keď medzitým väčším škodám zabránila vláda Ivety Radičovej.
Pán minister, neviem, či si beriete na seba zodpovednosť za daný stav, alebo sa vyhovoríte na politickú objednávku, ale niečo si vám dovolím navrhnúť. Schválením tohto zákona si asi vyberiete time out v podpore obnoviteľných zdrojov energie. S veľkou pravdepodobnosťou na Slovensku sa zastavia zdroje, stavať zdroje na výrobu obnoviteľných zdrojov, snáď s výnimkou malých vodných elektrární do 5 MW, ktoré, čuduj sa svete, dostali vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví výnimku a neboli zaťažené G-komponentom. Napriek tomu, že v Rakúsku ako jediné tieto zdroje majú G-komponent. A zrejme v dohľadnej dobe asi ani nepríde vláda, a teda ani ministerstvo s ďalšou novelou 309, takže by som si dovolil navrhnúť, využiť tento čas na ozajstnú, poctivú diskusiu o tom, akým smerom sa má uberať slovenská energetika ďalej, aby sme nemuseli účelovo riešiť, dosť často a účelovo také novely ako dnes.
Som presvedčený o tom, že obnoviteľné zdroje energie je budúcnosť, či bližšia, alebo vzdialenejšia, o tom pán minister, to je pán minister, vo veľkej, vo veľkej časti aj vo vašich rukách.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tento rok už druhýkrát rokujeme o novele zákona č. 309/2009 Z. z. Na začiatku roka to bolo to neslávne skrátené legislatívne konanie, ktorého dopad bol pre obnoviteľné zdroje energií omnoho, omnoho horší, ako to bude v prípade prijatia novely, o ktorej práve rokujeme.
Mohli by sme si položiť otázku, prečo tak v krátkej dobe rokujeme druhýkrát o tom istom zákone, ktorý sa prakticky v minulosti novelizoval veľmi málo, aj to iba, keď potreboval za vlády Ivety Radičovej napraviť chyby predchádzajúcej vlády. Očakával som vzhľadom k tomu, že táto novela bola v legislatívnom procese, aj pán minister avizoval, že príde veľká novela, že to bude novela koncepčná, novela, ktorá jasne povie, aké sú trendy Slovenska a aké sú záujmy Slovenska pri ďalšej podpore obnoviteľných zdrojov energie.
Čo sa teda deje v našej energetike? Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo svojej správe o činnosti na rok 2-tisíc..., za rok 2012, ktorú budeme prerokovávať na tejto schôdzi a ktorú sme dostali, konštatuje nadbytok silovej energie. Keďže politická objednávka je nezvyšovať ceny, ten istý úrad a ministerstvo hospodárstva dnes volí cestu najľahšieho odporu, a to postupnou likvidáciu podpory pre obnoviteľné zdroje energie. Obnoviteľné zdroje energie sú ÚRSO-m, ale aj vládou Slovenskej republiky prezentované ako najviac zodpovedné za to, že máme jedny z najvyšších cien elektrickej energie v Európe.
Ten istý úrad s tým istým predsedom a prakticky tá istá vláda, ktorá schválila v roku 2008 veľmi štedrú podporu fotovoltickému, fotovoltickému priemyslu alebo elektrárňam. Zhruba v tom istom čase, tá istá vláda rozhodla o pokračovaní výstavby ďalších dvoch blokov Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Schizofrénia vtedajšej vlády, ale aj súčasnej, schizofrénia vládneho programu súčasného, v ktorom je zakomponované podpora obnoviteľných zdrojov aj atómu, pričom reálne sa podporuje fosílne palivo, absencia akejkoľvek koncepcie alebo filozofie podpôr pre jednotlivé druhy energií a pomoc vyvoleným subjektom spôsobilo, že aj dnes preberáme predkladanú novelu. A to nie je všetko. Za súčasného stavu, keď kvôli nezdražovaniu cien elektrickej energie likvidujeme obnoviteľné zdroje energií, súčasne sa teda dostavuje tretí a štvrtý blok v Mochovciach, kde je predpokladaná výrobná cena elektrickej energie 49 eur za MWh, pri burzových cenách v súčasnosti pod 40 eur, naša vláda chce stavať ďalšie dva bloky Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tomu už prestávam rozumieť. Kam smeruje týmito krokmi naša vláda?
Pán minister, pri ostatnom rokovaní tristodeviatky tu v tomto pléne, na hospodárskom výbore aj na stretnutí s výrobcami a distribútormi elektrických energií, elektrickej energie ste sľúbili, že v druhom polroku otvoríte diskusie o energetickej koncepcii Slovenska. V priebehu možno dvoch mesiacov alebo mesiaca, v tom čase možno už bol hotový na svete, tento, táto novela, pýtam sa preto, kedy diskusia a o čom bude? (Ruch v sále.)
V utorok minulý týždeň ste na hospodárskom výbore informovali, že situácia s odkúpením SPP matky sa relatívne dobre vyvíja, ale treba vyriešiť mnoho nezodpovedaných otázok. Tam ste ich aj dosť podrobne rozobrali a ja som to v tom čase kvitoval. Čas, na ktorý, ktorý bol potrebný, aby sa tieto otázky mohli vyjasniť, ste vtedy stanovili najskôr na koniec septembra. Na druhý deň... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Len veľmi krátko zareagujem. Ďakujem za faktickú poznámku. Pán kolega Blanár, ja som vo svojom vystúpení predložil pár myšlienok alebo tém, ktoré tento návrh zákona nerieši. Myslím si, že z môjho pohľadu by teoreticky aj prakticky bolo nekorektné, keby som dal pozmeňujúci návrh v druhom čítaní ohľadne počtu volebných obvodov. Ide to nad rámec návrhu zákona. Tu ide o ambíciu predkladateľa. A celé pripomienkové konanie a celé naše druhé čítanie by malo sa točiť alebo byť obsiahnuté v rámci toho, čo je predložené. To je korektný postup legislatívy. Ja viem, že vy máte tendenciu tu meniť zákony tak, že príde do parlamentu návrh zákona, ktorý má jednu stranu, a poslaneckým návrhom ďalších dvanástich strán sa úplne zmení celá filozofia zákona. Ale toto je cieľ tak citlivého zákona, ako je volebný zákon? To tu šiesti, ôsmi alebo desiati vyjednávači sa dohodnú na tak dôležitých záveroch, ktoré sa potom dajú do tak dôležitého zákona, ako je volebný zákon? Takto si ty predstavuješ diskusiu a riešenie legislatívy na Slovensku? Veď sa netýka len politických strán a politikov ten volebný zákon. Jeden z kolegov tu povedal, že to sa týka aj ľudí. Veď práve o to ide. A je len o ambíciách predkladateľa, na čo si trúfne v daný okamih diskutovať, navrhovať na základe toho, akým spôsobom osloví ľudí. A ja hovorím, uznávam, že pán minister nie je v ľahkej situácii, aby hovoril o takto dôležitých otázkach, ak nie je politická vôľa. A skonštatoval som, asi politická vôľa teraz nie je. A otvoril som otázky, o ktorých by sme mali v budúcnosti diskutovať v súvislosti so zákonmi, ktoré dnes preberáme. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moji predrečníci už povedali toho veľa, tak budem stručný a skúsim sa zamerať len na jeden okruh myšlienok, ktoré som chcel vo svojom vystúpení povedať.
Súhlasím s mojimi predrečníkmi v tom, že ambície, ktoré má predkladateľ, sú len technického rázu a v tej podstatnejšej časti, samozrejme, s výhodami pre predkladateľa. Je to taká štandardná vec, hovoril o tom kolega Hrušovský. Mne tá široká a dlhá diskusia, ako hovoril pán minister, práve chýba v tom duchu toho širšieho pohľadu na voľby, na usporiadanie volebného systému, na to, akým spôsobom môžu ľudia, aby sa im to zjednodušilo, voliť a tak ďalej a tak ďalej. Preto sa budem venovať len jednému aspektu, prečo mi tá široká diskusia a dlhá diskusia, o ktorej hovoril pán minister, chýba, pretože nemyslím si, že prísť do parlamentu s návrhom, o ktorom sa má tu potom ešte dohadovať, je šťastné riešenie. Ale pri tejto vláde sme zvyknutí, že prichádza jalový návrh zákona a potom poslaneckými návrhmi sa tu menia zásadné veci.
V súčasnej dobe, a zaznieva to prakticky od začiatku volebného obdobia aj v tomto pléne, sa stále viac hovorí o takom negatívnom postoji k politickým stranám a k politike ako takej. A preto si myslím, že tá diskusia mala byť aj mimo politických strán a nielen z pohľadu toho, že všetci sa mohli zapojiť do pripomienkového procesu, ako to tu hovoria kolegovia Blanár a Martvoň, ale práve z pozície predkladateľa ukázať vôľu, diskutovať o tom a hľadať riešenia tak, aby boli výhodné pre celé Slovensko, pretože ja uznávam, že je veľmi riskantné a ťažké zobrať líderskú pozíciu v takej citlivej veci, ako je, povedzme, zmena volebných kódexov.
Mne chýba to, čo tu niektorí kolegovia naznačili. A to je diskusia o tom, či teda chceme mať v budúcnosti len pomerné zastúpenie v Národnej rade, len jeden volebný obvod, či do Národnej rady sa majú dostávať ľudia len cez politické strany. Niektorí politici si tu robia na tom kampaň, ale taká normálna klasická diskusia o tomto neprebieha. Preto o týchto otázkach je potrebné diskutovať. Tie technické veci, ktoré sa riešia v týchto troch návrhoch zákonov, sú, myslím si, ľahšie dohodnuteľné na základe kompromisov, ktoré tu spomínajú kolegovia. Vieme, že všetko sa vyriešiť naraz nedá. A preto aj mesiac diskusie podľa mňa nebude viesť k ničomu, respektíve bude viesť k tomu, čo je už dohodnuté teraz. Ale nedalo sa to do toho konkrétneho návrhu.
Ja sa osobne domnievam, dokonca som presvedčený o tom, že potrebujeme zvýšiť regionálny prvok v politike centrálneho riadenia štátu. Totiž ani v jednej krajine na okolí nás nie je tak centralizovaný výkon štátnej moci, ako je to na Slovensku. Každá krajina má aspoň čiastočne všeobecný volebný systém, kde buď priamo, alebo cez druhé komory sa dostávajú ľudia priamo volení alebo zodpovední alebo kompetentní menšími čiastkami z regiónov. Toto na Slovensku chýba a o tomto nediskutujeme. A to, že u nás sa za ostatné roky prehlbujú regionálne rozdiely, z môjho pohľadu a z môjho presvedčenia je aj v tejto súvislosti. Tie regionálne rozdiely sa prehlbujú nielen v pohľade nezamestnanosti, vývoja ekonomiky, ale vôbec v postavení, v ambíciách ľudí, v utekaní ľudí z regiónov a tak ďalej a tak ďalej. A z tohto dôvodu mi chýba tá širšia diskusia. Ale uznávam, pán minister túto ambíciu asi nemal. A tak ako som povedal, zrejme je to aj citlivá otázka, dokonca predkladať to z pozície jednej vládnej strany určite. Ale myslím si, že keby sa to urobilo korektne s vôľou dobrého riešenia, tak by sme k niečomu dospeli.
Ja som využil tento môj príspevok aspoň na obohatenie tej diskusie, bohužiaľ, pán minister, vy ste túto šancu mnohonásobne väčšiu ako predkladateľ nevyužili. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 573, a podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhnutej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 550 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Áno, pán kolega, máte absolútnu pravdu, tí komunisti vyvlastňovali, ale ten, kto si nedal zaplatiť tých sedemnásť alebo štyridsať halierov, či to bolo v 50. alebo 70. rokoch, tak sa mu jednoducho majetok neprepísal. A dodnes máme stavby nevysporiadané, hlavne to obce a mestá by vedeli povedať, ale aj župy, aj štát, samozrejme, kde máme školy, cesty postavené na súkromných pozemkoch. A neviem, či dožije najmladší poslanec v tejto sále času, kedy sa aspoň časť týchto pozemkov nejakým spôsobom vyrovná, teda štát sa vyrovná s tými majiteľmi pozemkov.
Problém tohto zákona je ten, že to, čo ste spomínali, pán kolega Osuský, sa robilo za komunizmu. My sme v demokracii. To je úder. A pán Fecko keď spomínal, že niekde v strede v rolíku, na roli niekde vyrástla nejaká stavba. Áno, ale bolo to z hľadiska, na základe územného plánu, ktorú si spravila tá obec.
Mne je skoro jedno, či v Detve sa bude ťažiť zlato, alebo sa ťažiť zlato nebude, ale budem bojovať v tejto sále za to, kým tu budem, aby si Detvania o tom rozhodli. A nie minister alebo nie niekto iný. To isté platí o všetkom. Ak občania chcú mať niečo v okolí svojej obce alebo vo svojej obci, nech si to rozhodnú. A ten, a konanie tohto územného plánu, nemyslím si, aj ako si hovoril, že sa robí tak alebo tak. Ten územný plán má svoje pravidlá a tie pripomienky sa zohľadňujú a musia sa zohľadňovať. A hlavne, nerozhoduje o tom jeden človek. Rozhoduje o tom zbor poslancov, ktorí tam žijú v tej obci. A oni keď sa rozhodnú, tak pravdepodobne asi nechcú tej obci zle. A nemyslím si, že z tých mnoho, mnoho územných plánov bolo nejakých problematických, možno na jednej ruke.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, neviem, či je to príznačné pre tento parlament, že malé novely, ktoré môžu spôsobovať obrovské dosahy na hospodárstvo tejto krajiny, sa prerokovávajú bez nejakého väčšieho záujmu aj poslancov, ale hlavne médií. Aj na reakciu mojich ostatných dvoch predrečníkov, teda predrečníka, ten, ktorý reagoval na faktickú poznámku, aj keď nezvyknem z tohto pultu hovoriť politicky, niekoľko viet musím povedať.
Páni kolegovia, ktorí si myslíte, že sa tu niekto upískol, tak hovorím, táto vláda systematicky vie presne, čo robí, podporuje vybrané skupiny tých, na ktorých jej záleží, napríklad v zákone o obnoviteľných zdrojoch energie. Centralizuje rozhodovanie ohľadne štátnej moci alebo vykonávanie štátnej moci, napríklad zákon o verejnom obstaraní alebo zákon o štátnej správe, a včera sme mali, včera sme mali prerokovávanie zákona o usporiadaní miestnej štátnej správy. Vyvlastňuje súkromný majetok, boli sme toho svedkami už aj za prvej Ficovej vlády, pretože aj zisky zdravotných poisťovní sú súkromný majetok. A otázka viery, myslím, pán Daniš pred niekoľkými minútami, že on verí tejto vláde, no aj vtedy poslanci verili tej vláde. Dnes nás to stojí takmer 30 mil. eur. Táto vláda chce zlikvidovať pluralitu zdravotných poisťovní, to je opäť siahnutie na súkromný majetok. A dnes sme svedkami siahnutia na súkromné, resp. privátne, aj privátne, možno niektoré budú štátne, pozemky.
Pomaly, potichu, plíživo táto vláda robí kroky, ktoré sa približujú k spôsobu výkonu štátnej moci pred rokom ´89 za socializmu. Tento zákon je ešte o to nebezpečnejší, že on jednak prejavuje sa tam alebo v ňom sa prejavuje ten princíp centralizmu a aj ten princíp vyvlastňovania. A ak tu niekto hovoril predtým, že hocikto a hocikde, tak, áno, po prijatí tohto návrhu zákona využitím inštitútu vyvlastňovania samo môže vyvlastniť hocikto, hocikde, hocikomu, hocikoľko z hľadiska metráže a teoreticky aj za hocikoľko z hľadiska peňazí. K tomu sa ešte dostanem.
Bohužiaľ, vláda nemala odvahu prísť s týmto návrhom do parlamentu. Preto ho použila alebo využila poslancov, aby sa jednoducho tento návrh zákona neprerokoval v akomkoľvek pripomienkovom konaní. A dokonca ešte aj spôsob predkladania je asi taký, že pán predkladateľ, podpredseda výboru pre hospodárstvo, zdôvodňuje, a aj dnes sme boli toho svedkami, že vlastne nič sa nedeje, ten zákon je takmer ten istý, čo prijala druhá Dzurindova vláda. Áno, z hľadiska vyvlastňovania je ten inštitút takmer taký istý. Problém, ale zásadný problém a vlastne celá pointa tohto návrhu zákona je v možnosti využitia tohto inštitútu. Totiž v súčasne platnej novele, resp. v súčasne platnom zákone vyvlastňovať alebo o tom, že sa môže vyvlastňovať, rozhodne vláda, ale o všetkom ostatnom rozhoduje niekto iný ako vláda. Väčšinou sú to obce, samozrejme, aj regionálna samospráva a všetci tí, ktorí môžu pripomienkovať územné plány a stavebné konanie následne.
A práve celá pointa tohto inštitútu, celá pointa tohto návrhu zákona je v možnosti využitia, využitia inštitútu vyvlastňovania podľa tohto zákona. To, že v pôvodnom návrhu novely bolo len územné konanie, spadne pod štátnu správu, to znamená pod toho občas, niekedy nazývaného gubernátora tu pri prerokovávaní zákona o umiestnení miestnej štátnej správy, že ten bude ten, ktorý bude zodpovedný za územné konanie. Dnes, aj keď fakticky to spraví jeho podriadený, ktorý bol donedávna krajský stavebný úrad. A jednoducho v druhom čítaní vo výbore prišiel kolega Kolesík s pozmeňujúcim návrhom, kde ešte aj stavebné konanie je pod kuratelou štátnej správy.
Prečo je úplná zmena v možnosti využitia tohto inštitútu alebo tohto, tohto návrhu zákona po schválení tejto novely? Ak dnes nejaký veľký investor chcel na nejakom území niečo postaviť, mohol dosiahnuť to, že vyvlastnenie mu teoreticky mohla vlád odklepnúť podľa novely zákona, ale muselo prísť k dohode s miestnou samosprávou. Ak pán Muňko pred chvíľou povedal, že Kiu doniesol sem pán primátor Slota, no tak nie je to pravda. Kiu sem prinieslo ministerstvo hospodárstva, ale muselo spolupracovať s miestnou samosprávou mesta Žilina.
Keď bude schválená táto novela a chcela by sem prísť nejaká Kia, pán Slota sa k tomu nebude ani vyjadrovať. Môže sa vyjadrovať, ale nebude, ako keby bol teraz primátor. Je účastník konania, ale nemôže, nemôže, ak sa štát rozhodne nejako, tak on ako primátor alebo akýkoľvek iný primátor, samozrejme, alebo starosta sa môže postaviť na mihalnice a jednoducho. Ak štát nebude chcieť, tak nebude brať ohľad na jeho názor. A v tom je nebezpečenstvo tejto novely. Ak dnes sa možný investor dohodne s niekým, kto presadí, že vo vláde prejde režim, tak je rozhodnuté.
A k tej cene, ak vtedy ten dotyčný investor alebo za súčasne platného zákona chcel niekde stavať, musel stavať buď tam, kde bol schválený už územný plán, alebo mohol ísť mimo územných plánov, ale územný plán musela robiť samospráva, to znamená, majitelia pozemkov boli včas a dostatočne jasne informovaní o tom, čo sa ide diať na ich pozemkoch. A, samozrejme, mohli alebo nemuseli potom súhlasiť s cenou. A, samozrejme, aj v Kii, aj v iných a nielen v stavbách alebo investíciách, ktoré išli pod režimom vyvlastňovania, investori vykupovali za rôzne ceny na jednej alebo na jednej stavbe za rôzne ceny, ceny pozemkov.
V dnešnej dobe, pán predkladateľ, spýtam sa, neviem, čo bude skôr. A otázka je, koho skôr to bude myšlienka, či je myšlienka niekoho, že idem niekde niečo stavať, alebo myšlienka, chcem využiť tieto pozemky, lebo sú lacné. Čiže čo bude skôr? To, že budeme riešiť územný plán alebo vôbec sa začne diskutovať o tom niekde tam na tej samospráve alebo u majiteľov pozemkov, alebo prvá myšlienka bude, že ja získam lacné pozemky a potom to, samozrejme, cez štátnych, cez štátnu mašinériu od vlády dole bez problémov, bez problémov vybavím a zrealizujem. Toto je nebezpečenstvo tejto novely.
A poďme ďalej ešte, pretože to, akým spôsobom je táto novela pripravená, nedáva záruku, že aj dobrá myšlienka, dobrá myšlienka môže byť reálne dobre zrealizovaná. Spomíname si len nedávno, že vláda podpísala memorandum pre investora na východnom Slovensku a za pár dní, pár týždňov alebo pár mesiacov jednoducho zlyhal investor. No, vyvlastníme pozemky za lacný peniaz a investor zlyhá, bez ohľadu na to, či predá, nepredá, zaplatí pokutu, predá majetok. Zodpovedná samospráva, ktorá tiež prešla takýmito nuansami a chybami, zodpovedná samospráva, hlavne keď dostala kompetenciu stavebného úradu, tak väčšinu s investorom, keď je to jej pozemok, robí zmluvy o budúcej zmluve s tým, že prevod majetku sa prevádza reálne na kataster pri kolaudácii.
Pán predkladateľ, len tak na úvahu, že dobrý nápad (zasmiatie sa rečníka), áno, možno v pripomienkovom konaní by ho bol niekto vzniesol a bol by zapracovaný v návrhu zákona. Ja len hovorím, že tento zákon je veľmi, veľmi účelový pre niekoho, to znamená niekoho, opäť niekoho, kto buď má záujem niekde niečo robiť, alebo má záujem kšeftovať s pozemkami, alebo, a to uznávam v dobrom úmysle, ak štát na verejnoprospešnú stavbu, ja neviem, budeme stavať nové letisko alebo novú vodnú, ja neviem, nejakú priehradu, alebo nejaké energetické dielo štátne, čo ešte môžme, keďže sme v Slovenských elektrárňach spolumajiteľ, tak, samozrejme, môže sa to využiť aj na, aj na dobré ciele.
Preto si myslím, že tento návrh zákona nemal uzrieť vôbec svetlo sveta v takej podobe, v akej ho máme. A ak, tak určite ho mala predniesť do tohto parlamentu vláda Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem za faktické poznámky. Pán kolega Martvoň, nestraším, dokonca som skončil celkom optimisticky. (Povedané so smiechom.)
Pán kolega Faič, pán kolega Faič, som rád, že chodíš na moje vystúpenia, som si všimol. Koncepcia verejnej správy bola schválená vo vláde v roku 2000. Koncepcia verejnej správy bola na regionálnych ZMOS-och a na veľkom ZMOS-e prediskutovaná asi rok a jednomyseľne v samospráve bola prijatá po tom, ako dávno dopredu, ako prišiel zákon do parlamentu, bolo jasné, ako bude samospráva ufinancovaná alebo ako budú zafinancované tie kompetencie. Musíš to vedieť, že v tom čase bol štát voči samospráve veľmi benevolentný, dal im na tie kompetencie, ktoré vykonával dovtedy štát, plus 11 % na prevádzku a 8 % naviac na mzdy.
No a, pán kolega Daniš, tento zákon, tento konkrétny, ktorý tu dnes máme, nerieši úsporu, dokonca zvyšuje počet zamestnancov. Uvidíme, môžme to prehodnotiť o rok, o dva, o tom som hovoril. Ja tvrdím stále, my vieme, v tom ESE a v tých diskusiách, ktoré sú tu už dva roky alebo koľko, o tom, čo by sme chceli. Jasné, vieme, čo chceme. Chceme takú, efektívnu, štíhlu, neviem akú, ale nevieme ako. A vy ste povedali, že ste si istí, že týmto smerom dosiahneme ten výsledok. Vy viete, aký je to smer v tom zmysle, že viete, aký príde ďalší zákon a čo bude riešiť? No predpokladám, že, predpokladám, že neviete. Nevieme. Ministerstvo uzná, že v ktorom balíčku a ktorú kompetenciu prihodí v nasledujúcom zákone.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené aj kolegyne, kolegovia, pán minister, hovoríme tu o veľmi vážnom návrhu zákona v zmysle zapadnutia do súkolia zákonov, ktoré boli a ktoré ešte prídu. A, bohužiaľ, už pri druhom alebo treťom konštatujeme, že nevieme ako vyzerá ten motor, z ktorého sa tie kolieska skladajú.
No povedzme si takú najdôležitejšiu vec, že čo to teda tá štátna správa je. Štátna správa je výkon štátnej moci a miestna štátna správa je výkon štátnej moci v území. Kompetencie sa nemenia ani v tomto zákone a nemenia sa ani v celej koncepcii ESA, kde po tej odbornej stránke riadiacim činiteľom je ústredný orgán štátnej správy, to znamená príslušné ministerstvo. To, akým spôsobom sa robí ten výkon štátnej moci v území, to znamená, aká je tá miestna štátna správa, samozrejme, je predmetom každého štátu, je predmetom skoro už každej vlády a zdá sa, že ak si neurobíme nejakú jednotnú a dobre rozdiskutovanú koncepciu, tak ani k nejakej slušnej alebo efektívnej štátnej správe nedôjdeme. Ako príklad použijem napríklad inšpektoráty práce. Istý minister si zmyslel, že ich bude 8, dovtedy fungovali 4 a fungovali veľmi dobre, vláda prijala, a to nehovorím, že to bola vláda SMER-u.
Policajné riaditeľstvá boli v každom z malých okresov a sami policajti zistili v istom okamihu, že to je jednoducho nezmysel, že to jednoducho neutiahnu, máme len 3 správy alebo 4 finančnej kontroly a fungujú, nedávno Najvyšší kontrolný úrad zriadil 8 svojich pobočiek alebo svojich pracovísk v území, ale tieto kroky niektoré sa robili na základe analýzy pre a proti a niektoré z pozície možného rozhodnutia buď ministra, alebo, alebo, určitého, určitého subjektu. Čo tým chcem povedať?
Bola tu spomenutá reforma verejnej správy, o ktorej si myslím, som, teda nieže si myslím, ale som presvedčený dodnes, že to bola jedna z tých jedných z najúspešnejších reforiem, ktoré sa v tomto štáte spravili. Prečo? Pretože koncepcia sa rozdiskutovávala cez ZMOS a cez všetky inštitúcie v tomto štáte dva roky - odpoveď, myslím, kolegovi Marvoňovi, prečo obvodné úrady vznikli vtedy, prečo župy vznikli vtedy, ale koncepcia sa začala tvoriť v roku '90, asi 2000 a diskutovalo sa o nej.
A to je možno odpoveď aj kolegovi Blanárovi, že ak chceme postaviť ten dom, najprv musíme mať projekt so všetkým všudy. Až potom môžme začať stavať kúpeľňu alebo chodbu. Ale, bohužiaľ, v tejto reforme zatiaľ, tak ako hovoril kolega Chren, toho projektu sme sa zatiaľ nedočkali. Dočkali sme sa, aký dom chceme, čo by ten dom mal mať, ako by mal vyzerať, ale ako ho postavíme, to sme sa zatiaľ nedozvedeli a ten konečný stav zatiaľ ani vcelku nevieme. A možno aj to je odpoveď na tú otázku, že, ktorú dal kolega Chren, že stále čakáme. Preto, keďže nemáme ten projekt, počúvame aj z úst predsedu vlády - 3 kraje, teda župy, sú župy vôbec potrebné? Alebo v župách posilníme vplyv štátu, akoby nejaké vytvorenie, vrátenie sa ku bývalým krajom? To preto, lebo nehovoríme o projekte. Môžme strieľať takéto názory, hodiť kocku medzi alebo kocky medzi ľudí, medzi starostov, medzi občanov, hrajte sa, vyvaďte sa, uvidíme, čo z toho bude. Ak sa vrátim k tej reforme verejnej správy alebo decentralizácii verejnej správy, tak tam sa hovorilo nielen o počtoch, ale hlavne o kompetenciách a o vyfinancovaní tých kompetencií. A pamätám si, bol so vtedy v samospráve, ako samospráva trvala na tom, že najdôležitejšie na tom je, peniaze, ako hovorí pán minister. (Povedané so smiechom.) Samozrejme! Ale to, akým spôsobom napríklad zvláda samospráva alebo VÚC-ka, alebo štát svoje kompetencie, možno najlepšie vidíme na školách. Si povedzme alebo pozrime sa, ako vyzerajú základné školy, ktoré patria pod miestnu samosprávu, ako vyzerajú z hľadiska budov, ako vyzerajú stredné školy, ktoré spadajú pod župy, a ako vyzerajú vysoké školy. A to štát sa zadlžuje najviac, župa trošku menej a samosprávy najmenej.
No ale chceme siahnuť aj na samosprávy alebo teda minimálne na regionálnu samosprávu, a preto si myslím, že teraz nejde ani v tomto ESE, ani v tomto zákone, ktorý tu máme, o reformu, ide len o iný spôsob riadenia. Doteraz sa riadili špecializovaná miestna, špecializovaná štátna správa priamo cez ministerstvá, teraz sa to zakryje a vznikne hybrid, ktorý sa ukázal v minulosti ako nie veľmi dobrý alebo nie veľmi šťastný, že z pracovnoprávneho vzťahu riadi človek, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra, človeka, ktorý v pracovnoprávnom vzťahu pod neho podlieha, ale v odbornom a v riadiacom z hľadiska svojej odbornosti je riadený úplne iným ministerstvom. Preto vznikla myšlienka špecializovanej štátnej správy a treba povedať, aj preto vzniklo rádovo alebo iné počty tých úradov špecializovanej štátnej správy oproti tomu, čo bolo, čo bolo povedzme predtým z hľadiska obvodných úradov. A teraz sa tu zastavím a pôjdem ďalej. Sme v tomto stave, špecializovaná..., alebo boli sme.
Špecializovaná štátna správa alebo vznik špecializovanej miestnej štátnej správy predpokladal, že každé ministerstvo si urobí svoj audit a svoj výkon moci v území bude vykonávať samo tak efektívne, ako uzná za vhodné. Keby sa bolo pokračovalo v tomto, uznávam, že sa v tom nepokračovalo ani za predchádzajúcej vlády, pretože sa riešili, treba povedať, aj iné veci alebo bolo treba riešiť iné veci a tá vláda bola krátka, ale my teraz toto všetko hodíme za hlavu a premaľujeme úrady a z tohto zákona, ktorý máme dnes na stole, nevznikne v podstate nič. Nevznikne väčšia efektivita a predpokladám, že ani nevznikne to, o čom tu hovoril kolega Blanár, že sa vyrieši, aby úrad bol bližšie k občanovi. V tomto návrhu zákona to ešte zatiaľ sa riešiť nebude. Ale principiálne, ak pôjdem ďalej v tých myšlienkach, ak teda majú vzniknúť klientske centrá, čo pán minister už vie, že veľmi oceňujem a chválim túto myšlienku, pretože to je priblíženie sa k občanovi, je úplne jedno, kde sa bude robiť výkon rozhodnutia. Je to prakticky jedno, dokonca si myslím, že klientske centrum a čím menej miest výkonu rozhodnutia veľmi ovplyvnia alebo znížia silu ovplyvňovania toho rozhodnutia. Dnes, ak to všetku, ten výkon rozhodnutia na tých úradoch okresných, ktoré bude riadiť ten jeden šéf, ktorý bude pracovnoprávnom vzťahu nadriadený človeku, ktorý výkon rozhodnutia robí na základe úplne iných predpisov a z úplne iného rezortu, z ktorého nie je, no jednoducho ten vplyv tam môže byť.
A teoreticky ešte raz. Vítam, súhlasím s tým, že klientske centrá približujú úrady k občanovi, to ešte, ako budú vyzerať a kde budú, to ešte zatiaľ nevieme, môžme len tušiť, ale nebude to jednoduché, pretože zase vybudovať miesta, ak to bude robiť len cez ministerstvo vnútra, bude jednoducho ťažké a hneď sa vrátim aj na spôsob riešenia, ale to nezáleží na tom, ako som tu počul aj pred chvíľočkou jednu kolegyňu zo SMER-u, že nám ste zobrali úrad. No jednoducho, aby bola efektívna štátna správa, nemôže to záležať od lobingu, že chceme v každom okrese mať okresný, obvodný úrad, ako to bolo v minulosti. A práve vznik špecializovanej štátnej správy toto eliminoval, pretože to bolo pod gesciou konkrétneho ministerstva, ktoré si mohlo riadiť to svoje, ten svoj výkon štátnej moci v území, ako uznalo za vhodné.
A teraz sa spýtam. Keď náhodou dôjde, čo asi dôjde, predpokladám, že určite, k tlaku ministerstva financií na znižovanie peňazí a ten tlak príde z ministerstva vnútra na predsedu okresného, na, áno, prednostu okresného úradu. No ako tento bude pristupovať k jednotlivým, teda, samozrejme, myslím v pozícii zabezpečenia, nie z pozície platu, ktoré si, predpokladám, že pôjdu cez rezortné ministerstvá. No akým spôsobom? No takým, ako to riešia napr. samosprávy alebo ako to riešia, ako to riešia župy, že to, čo ten dotyčný pán si zmyslí, že je asi najmenej dôležité, tak to bude jednoducho kresať. Keby to bola špecializovaná, napr. v iks rezorte, ale možno minister toho iks rezortu si myslí, že práve tam je to veľmi dôležité. Kto to bude riešiť? No, nechcem zachádzať do detailov. Toto sa má riešiť v tom projekte, v tej koncepcii, v tej vízii, v tej diskusii s tými zainteresovanými a vtedy by sme prišli na, na určite efektívnu a štátnu správu bližšiu, bližšiu k občanovi, ak teda to je ten náš hlavný cieľ. Nechcem tu už rozoberať tie veci, ktoré rozoberali moji kolegovia, ale ozaj stojí otázka alebo niekoľko otázok. Prečo 72? Prečo nie 30? Prečo nie 22? A keď 22, prečo nie 22 žúp? Prečo ten prednosta okresného úradu nemôže byť napr. župan alebo primátor? Prečo nedať časť kompetencie tej miestnej štátnej správe, buď župe, alebo, alebo samospráve a riešiť to komplexne. Všetci vieme, že samospráva miestna je pravdepodobne neudržateľná v takomto stave, v akom je. Už sú tu náznaky riešiť nejaké stavebné úrady, možno vznikne situácia, kedy sa strelí zase zboku a povie sa na nejaký iný úrad alebo iné, iné nejaké čiastkové riešenie.
Bohužiaľ, toto sú tie salámové, salámové riešenia, ktoré, opäť sa vrátim, aj Martin Chren niečo, niečo spomenul, pretože veľa povedal toho, čo rozmýšľam a mám vo svojej mysli aj ja. To sú tie strely od pása, ktoré, keď nemáme ucelený projekt, tak potom jednoducho nevieme, ako stavať a riešime to čiastkovo. Poznáme príklady, ako sa stavali stavby za komunizmu, vybudovali sa základy a nebola dopredu jasne zafinancovaná stavba. Tak sa vykopali základy, zabetónovalo sa, čakalo sa kedy, však, hádam, keď už základy máme, tak nám dajú peniaze. Aj dnes ešte máme takéto stavby, mám aj konkrétne v mojom rodnom meste takú stavbu, ktorá tam je 15 rokov takýmto spôsobom, mysliac, budovaná.
Takže ja, samozrejme, nechcem konkrétne hovoriť, lebo konkrétne, no vzniknú dva druhy okresných úradov, aj to len preto, že jednoducho je taký stav dnes, že nie vo všetkých úradoch máme všetky úrady, no tak zvýšime počet o nejakých koľkých? 23 či koľko? Životné prostredie dáme na každý úrad, a keďže v tých lesných možno nie je treba toľko a tých dopravných, tak spravíme v podstate dva druhy okresných úradov. Predpokladám, že nemáme ako štát peniaze na to, aby sme ich dávali do jednej budovy, takže zostanú všetci sedieť na jedných stoličkách pod jednou strechou, len to riadenie bude z jedného miesta. Nebudem sa už ďalej rozvíjať, myslím si, že kým prídeme, a to chcem poprosiť možno pána ministra, kým prídeme k rokovaniu ďalších zákonov, možno by chcelo ten konečný stav, ten, tú víziu, akým spôsobom by to malo fungovať, presne, akým spôsobom by to malo fungovať aj z hľadiska budov, aj z hľadiska toku financií, aj z hľadiska spôsobu rozhodovania, aj z hľadiska klientskych centier, z hľadiska putovania alebo resp. toku toho materiálu aspoň čiastočne, aj keď viem, že asi sa to úplne nedá, ale aspoň čiastočne, aby sme vedeli, a potom tie jednotlivé návrhy zákonov ako čiastkové plnenie toho projektu by mohli určite zmysluplné, zmysluplnejšie a určite čitateľnejšie, ako to vidíme dnes. Ďakujem za pozornosť.