Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som aj ja za náš klub vystúpil k volebným kódexom ako celku.
Keď som uvažoval nad tým, ako to uchopiť, nezdalo sa mi efektívne hovoriť úplne o všetkom, preto som to poňal trošičku inak. Takže dovoľte mi najprv krátku filozofickú vsuvku, o ktorej som presvedčený, že by mala zaznieť.
Príhodným sa javí začať latinským "panem et circenses", po slovensky "chleba a hry". Z pohľadu dobových dôsledkov celkom perverzná politika čias minulých aspoň čiastočne odrážala vzájomnú závislosť spôsobilostí realizovať politické ciele a atrakcie záujmu mandátu prostredníctvom saturácie alebo, ak chcete, napĺňania ich potrieb. Podľa môjho názoru sa práve v tomto rozmere chápania verejnej služby vládnou stranou fatálne spreneveruje materiálnemu rozmeru demokratického zastupiteľstva. Demokracia totiž nie je len formálna vláda ľudom, ale aj vláda pre ľud. Nielen procedurálne odvodenie moci od zdroja, ale aj výkon v jeho prospech nám je doma spôsobilé vytvoriť konsenzus. Na to by sme tu mali byť.
Obe tieto slovné spojenia teda nie sú samoúčelným uchopením významu demokracie, ony sú prakticky vzájomne previazané. A to aj tak, že dlhodobé podceňovanie ktorejkoľvek z uvedených významových vrstiev demokracie má za následok zmenu preferenčnej klímy demokratického spoločenstva. A tá je u nás už dnes hmatateľná. Cez prizmu výsledkov župných volieb, ako aj možno najmä prezidentských, prípadne naposledy eurovolieb, sa javí že SMER svoju dejinnú rolu odohral. Mohlo byť povedané, že ľudia už klanovej, pseudofeudálnej politike neveria. Nemyslím si však, že je to len o tom.
Argumentovať tým, že nízka volebná účasť nič nedokazuje, sa mi zdá paradoxné. Presne tak ako tvrdenie jedného z predsedov štandardných a hodnotových strán, ako sami seba zvyknú nazývať, že umelá motivácia voličov je hlúposť, že treba ísť pozitívnym príkladom. Tak povedal predseda jednej politickej strany, ktorá je pri moci viac ako 10 rokov.
Toto však nie je o sile reflexie a povahy politických prejavov vládnucej strany či stranách smerujúcich do minulosti. Je to súčasne obraz v ľudských mysliach o tých, ktorí na politiku vládnej strany v kŕčovitom boji o vládne prežitie výslovne alebo mlčky pristúpili a spreneverili sa tak vlastným voličom. Inak a polopatisticky povedané, obraz o tých, ktorí sa občas snažili a snažia tváriť, že by mala demokratická politika prinášať benefity primárne ľuďom, no ich reálne skutky sa so situačnými pózami míňajú. Ľudia už jednoducho nie sú ochotní tolerovať stav, v ktorom sú ťahaní za kamuflážnymi pracovnými skupinami hrajúcimi sa na prácu pre občana-voliča. A už len preto je treba systém prenastaviť a zúderniť. Nedostáva sa nám však toho od vás, pán minister.
Aby moje vystúpenie nebol iba filozofický exkurz s občasnými dejinnými paralelami, pokúsim sa povedané demonštrovať na recentnom, teda aktuálnom, ak chcete, príklade z predloženej volebnej legislatívy, od ktorej si mnohí nielen tu, ale aj mimo túto budovu sľubovali progres a priblíženie k ľuďom, pričom dostali len studenú sprchu našampónovaných vlasov.
Obsahom môjho vystúpenia ďalej bude proces, akým pracovala pracovná skupina, ako aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sme za náš klub predložili, ktoré sme opakovane pretláčali, pokúšali sme sa naozaj vyjsť v ústrety občanom. Pracovná skupina čoho dôsledkom mala podľa môjho názoru iba kozmetické výsledky. Mohli sme dosiahnuť omnoho viac. Pracovná skupina pre zmenu volebných zákonov bola len naoko pracovná a v zásade sa ničím neodlišovala od politickej "pracovnej" skupiny majúcej za cieľ neurobiť nič iné, iba sledovať tému rezonujúcu v spoločnosti a zanechať pozitívny dojem. Takto to vidím ja po tom takmer trištvrte roku.
V podstate podobne ako, išlo v podstate o podobnú pracovnú skupinu, ako bola pracovná skupina zákona o, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, inak povedaného, transparentnejšie majetkové priznanie politikov alebo pracovná skupina pre reformy justície, ktorých výsledok nie je absolútne pozitívny. Dokonca pri tej druhej pracovnej skupine sa javí, že je spôsobilý ohroziť existenciu aj slušných sudcov justície. Ale to nie je témou tohto vystúpenia.
Prečo to tvrdím, toto všetko? Počas deviatich stretnutí, ktoré sme absolvovali s pánom ministrom, z ktorých reálne pracujúce boli tri, to treba naozaj povedať, že tam sa skutočne robilo, sa mohlo dosiahnuť omnoho viac. No nedošlo k výrazným zmenám v prospech občana. A to nám môže byť všetkým ľúto.
Ďalším dôvodom je skutočnosť medializovaných informácií z minulosti, a to konkrétne, keď začiatkom roka 2012 pán minister terajší odpovedal na otázku: "Ako sa vaša politická strana stavia k možným zmenám volebného systému, k celkom zásadnej zmene, ktorá by mala pomôcť k demokratizácii a občanom?" Odpoveď pána ministra: "Ak sa bavíme, že súčasný systém pomerného zastúpenia v parlamente je nevyhovujúci, a zároveň prijmeme teóriu, že vytvorenie druhej komory je v súčasnej ekonomickej situácii a vzhľadom na veľkosť našej krajiny nemožné, mohlo by prísť k nejakému prieniku a rozdeleniu súčasnej snemovne na dve časti." Citácie pána ministra.
Pokračujeme ďalej: "Prvá by rešpektovala pomerné zastúpenie politických strán tak, ako to má v demokracii byť, a druhá by znamenala 75 jednomandátových volebných obvodov v rámci Slovenska, čo by sa dalo urobiť, keďže to takmer kopíruje počet okresov. V rámci týchto obvodov by kandidovali osobnosti proti sebe či už v jedno-, alebo v dvojkolovej voľbe. Mali by sme tak senát s poslaneckou snemovňou v jednom."
Je to istá modifikácia, teda nie kópia toho, čo majú v Čechách.
Pokračujem ďalej v citácii: "Ušetrili by sme tak finančné prostriedky a občania by mali zároveň pocit, že majú priamo voleného svojho poslanca z regiónu. Súčasťou týchto zmien by mali byť aj niektoré protikorupčné opatrenia. Musíme zadefinovať napríklad, aby všetka reklama, ktorá sa vyskytuje na trhu, bola pripisovaná politickej strane. Tam by sme sa napríklad vyhli rôznym podnikateľských projektom." Toľko slová súčasného pána ministra z roku, začiatku roku 2012.
SMER, ako aj súčasný pán minister, teda aspoň zdanlivo v čase, kedy to bolo ľubozvučné, o výrazných zmenách nahlas uvažovali. O chvíľu nato už bolo všetko inak. V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy v septembri 2013 pán minister vysvetlil, že "SMER nejde do zásadnejších zmien týkajúcich sa volieb, lebo by opozícia tvrdila, že si nadstavuje podmienky pre seba".
Treba povedať, opäť celkom korektne, že v takomto duchu sa niesla, niesli aj tie pracovné skupiny. Bolo to takto prezentované a tak sme aj rokovali.
Pán minister pri tej citácii alebo pri tom, čo povedal ohľadne toho, že bude strach z toho, že si SMER nadstavuje podmienky pre seba, povedal: "Pre opozíciu je všetko, čo urobíme, zlé. Ak by sme menili volebný systém, obvinili by nás, že to robíme pre seba, tak ako to tvrdia teraz. Navyše, ľubovoľná zmena volebného systému nahráva veľkým stranám. Ako hlavným argumentom sa teda javilo to, že k zásadnej zmene nášho volebného systému nemôže dôjsť preto, že by to nahrávalo veľkým stranám, akou SMER nepochybne je, a teda bol by legitímny dôvod na kritiku zo strán malých."
Verím, že mi pán minister dá za pravdu, keď poviem, že stal sa opak. A to, že zásadné zmeny, že na zásadné zmeny sme boli prístupní práve my, tí malí, tí netradiční, menovite Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, SaS a NOVA. Chceli sme zásadné zmeny, chceli sme o nich rokovať, avšak to sa nestalo. My sme mali úprimnú snahu na zmene pravidiel, na nastavení systému nie v prospech či v neprospech politického subjektu, ale na pevnom ukotvení funkčných pravidiel a efektívnych zásad demokracie do budúcna pre budúce generácie, pre mladých, ktorí majú záujem na Slovensku žiť, ale aj pre tých, ktorí sú zhnusení z politického systému a vyjadrili sa, že by radšej zo Slovenska odišli.
Späť ku konkrétnostiam. Tá lacná kozmetika alebo tie drobné úpravy, o ktorých hovorím, sa týkali hlavne zjednotenia úpravy šiestich volebných zákonov, zriadení stálej štátnej volebnej komisie a sprísnenie kontroly financovania volebnej kampane. Netvrdím, že to nie je pozitívne. No v porovnaní s tým, čo bolo v pláne, sú to len drobné úpravy, ktoré boli navyše podľa môjho názoru predpripravené už omnoho skôr.
Teraz krátko k niektorým konkrétnostiam.
Zjednotenie úpravy. Ako som povedal, som toho názoru, že na to, že sme sa stretli deväťkrát, sme mohli vyriešiť omnoho viac, teda vyriešili sme málo. A namiesto toho, aby sme tvorbu volebných kódexov ponechali na odborníkov, riešili sme to v rámci, v rámci politických stretnutí, čo nepovažujem za správne. Mohli sme byť dnes omnoho ďalej. Dokonca aj s týmito úplne nepresvedčivými a nedostačujúcimi výsledkami, ktoré majú byť plodom niekoľkomesačného tvrdého úsilia, je jednoducho spojené riziko nastúpenia závažných politických a demokratickopraktických problémov.
K štátnej komisii, k veľmi dôležitému orgánu, pretože ÚVK v podobe, v akej je dnes, bohužiaľ, nie je funkčných orgánom, ak vôbec sa bavíme o orgáne v tomto prípade, pretože tento orgán nemá alebo táto entita nemá v zásade žiadne právomoci. Namiesto dôrazných požiadaviek, aby kontrolu financovania straníckych aktivít a pôsobnosť štátnej komisie vykonával nestranný a dôveryhodný kontrolný orgán, aby voľba jeho členov bola rozdelená medzi viacero voliteľov, ako napríklad parlament, verejných ochranca práv, Ústavný súd či mimovládne organizácie, teda tretí sektor, a zároveň voľba by bola založená na napríklad rotačnom princípe v záujme spravodlivosti a transparentnosti, tak ako to navrhovala Únia miest alebo Aliancia Fair-play, ktorá všetkým poslancom poslala maily so svojimi návrhmi, ktoré boli racionálne a veľmi zrozumiteľne odôvodnené. Ostalo zo strany SMER-u pri prázdnych gestách. Totižto personálny substrát komisie tvoria v rozsahu desiatich členov delegáti politických strán. Nedostalo sa ani na účasť mimoparlamentných strán, čo som navrhoval, čo mi je osobitne veľmi ľúto. A v súhrne sa ďalší členovia delegovaní Ústavným súdom, Najvyšším súdom, generálnym prokurátorom, Najvyšším kontrolným úradom, žiaľ, javia iba ako štatisti.
Práve z označeného dôvodu sa volebný kódex jednoducho nedá vnímať ako požadovaný skok k zníženiu rizika korupcie a zefektívneniu kontroly financovania politických strán.
K sprísneniu kontroly financovania kampane a jej zjednotenia. Treba uviesť, že pri sprísnení financovaní kampaní sme sa pohli o krok vpred. Aj keď o malý, je to posun a je to pozitívne. Opäť však pripomínam, že naše niekoľkomesačné snaženie mohlo mať ďaleko pozitívnejšie výsledky, pričom financovanie mohlo byť vykonané aj jednoduchými, v podstate efektívnejšími zásahmi.
Naviac treba povedať, že existujú pochybnosti o kompatibilite toho § 2, ktorý zakazuje antikampaň s ústavne garantovanou slobodou prejavu, a to prinajmenšom v dvoch rovinách. Po prvé v § 2 sa zakazuje vedenie antikampane, čo je v relevantnom čase spôsobilé neprimerane zasiahnuť do slobody prejavu súkromných osôb garantované tak ústavou, ako aj medzinárodnými zmluvami. A spojiť to môže právna úprava správnych deliktov pri právnických osobách a priestupkoch, pri fyzických osobách spôsobí nielen ústavné problémy na strane právnických osôb a fyzických osôb, ale je nápadové, teda počet podaní, a organizačno-technické problémy na strane správnych orgánov. Toto je však len technický detail, ktorý sme mohli rokovaním s odborníkmi pokojne odstrániť.
V tej druhej časti, a to sú pozmeňujúce návrhy, ktoré sme na pracovnej skupine predložili. Keďže nebolo možné dôjsť k dohode s pánom ministrom a je naozaj pravdou, že aj s niektorými opozičnými stranami, rozhodli sme sa tieto alebo tieto návrhy predložíme aj tomuto plénu na rokovanie. Čo urobia moji kolegovia v ďalšom, v ďalšej rozprave, prípadne ja ešte v rozprave ústnej. Sľubovali sme si a očakávali sme zmeny vo vzťahu k oslabeniu partokracie, k demokratizácii a posilneniu transparentnosti volieb či posilneniu moci občana, a teda k celkovému priblíženiu štátu ľuďom. To sa nestalo.
Ako sme si predstavovali posilnenie moci občana? Napríklad voľbou v zahraničí. Dnes v zahraničí žije, ak mám správne čísla, približne 200-tisíc Slovákov, ktorí majú de facto obmedzené volebné právo, resp. sťažené volebné právo, a teda de facto obmedzené, takže ho vykonávať môžu len nepomernými ťažkosťami. Preto dlhodobo žiadanou je komplexná úprava možnosti voľby v zahraničí na zastupiteľských úradoch. Preto hlavným účelom tohto alebo návrhu, pozmeňujúceho návrhu predloženého na pracovnej skupine, ako aj na ústavnoprávnom výbore bolo umožniť občanom žijúcim v zahraničí alebo sa zdržiavajúcim toho času v zahraničí voliť zo zastupiteľného úradu.
Ako som povedal, súčasná úprava reálne neumožňuje voličom v zahraničí uplatniť si svoje práva. Zmena k lepšiemu v podobe podpory Slovákov žijúcich v zahraničí by mala nastať už prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu najmä s ohľadom na tie mestá v zahraničí, kde žije väčší počet Slovákov, ako napríklad Londýn, New York, Dublin. Aj keď ideálne by bolo zavedenie možnosti voliť prostredníctvom internetu. Aktuálne sa to deje v Estónsku.
Pán minister argumentoval zvýšenými nákladmi, ja len si dovolím pripomenúť, že minimálne na Slovensku existuje jedna nezisková organizácia, ktorá zaviedla voľby cez internet, ktoré sú podľa môjho názoru transparentné a sú aj hodnoverné. Predpokladám, že pán minister povie, koľko percent to využilo. Ale dobre, okej. Tých percent, to percento, bavíme sa, ak sa nemýlim, okolo 16 až 17, nie som si istý tým percentom 12, ale stále je to, je to prístup k občanovi. Uľahčenie mu možnosti voliť, pretože vidíme, že občania nemajú záujem chodiť voliť. Akékoľvek prekážky im spôsobujú skôr to, že voliť nepôjdu.
Ďalší pozmeňovák sa týka demokratizácie a zvýšenia transparentnosti volieb, a to konkrétne úpravy váhy prednostných hlasov smerom dole, t. j. možnosť prekrúžkovania sa a oslabenie moci straníckych centrál. Podľa súčasnej právnej úpravy môžu len politické strany a politické hnutia, prípadne ich koalície vytvárať kandidátne listiny, z ktorých si občania vyberajú maximálne štyroch, prípadne dvoch kandidátov, ktorým dajú prednostný hlas. Ak hovoríme teraz o parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu.
Právo prednostného hlasu od voliča sa uplatní len v prípade, ak kandidát získal aspoň 3 % prednostných hlasov celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu, politické hnutie alebo koalíciu. To znamená, že podľa súčasnej právnej úpravy v závislosti od volebnej účasti, kde pevne verím, že máme všetci záujem na tom, aby k voľbám chodilo čo najviac ľudí, môžu občania len v malej miere ovplyvniť rozhodnutie politických strán o tom, kto bude občanov zastupovať. Inými slovami, občan, aj keď má dobrého kandidáta, nemôže si, nemôže urobiť takmer žiadny úkon k tomu, aby tento kandidát sa dostal do parlamentu, iba "zohnať" viac ako 3 % z celkového počtu hlasov odovzdaných strane. Napríklad pri počte milión sa bavíme o závratnom čísle.
Tým pozmeňujúcim návrhom sa teda zvyšuje možnosť občanov ovplyvňovať rozhodnutie politických strán o umiestnení jednotlivých kandidátov na kandidačných listinách, a to tým, že sa buď zruší, alebo zníži percento prednostných hlasov.
V ústavnoprávnom výbore som navrhol dve zmeny, a to zníženie z hranice tri na dva, ak by toto nebolo prijateľné, z dva na jedna, čo je omnoho bližší krok k občanovi. A kolegovia prídu aj s návrhom na úplne zrušenie preferenčného krúžku. Inými slovami, komu dáte svoj hlas, ak vás bude dosť a bude to rovnako ako všetci ostatní, dostanete sa do parlamentu. Toto si myslím, že je spravodlivé, férové a dáva to zadosť volebnému právu uvedenému v čl. 30 ústavy, kde volebné právo je všeobecné a rovné, najmä v tej kategórii, že je rovné, pretože sa naozaj znevýhodňujú podmienky pre volených zástupcov.
Dovolím si vyjadriť sa ešte k motivácii ľudí chodiť voliť. Pri niektorých témach, ktorá je tabu a je neprijateľná v štandardných demokraciách, povedal by som, že fungujúcich demokraciách. Ak by som ja pôsobil v demokracii, ktorá je naozaj, ktorá funguje tak, ako má, nedovolil by som si predložiť tento návrh a bol by som veľmi zdržanlivý k tomu, aby sme akokoľvek motivovali ľudí voliť. Treba si ale uvedomiť, že sú krajiny ako Belgicko, Čile, ak sa nemýlim, aj Francúzsko, kde sú voľby dokonca povinné, kde musíte vysvetľovať, prečo ste neboli chodiť voliť. Toto nie je úmyslom urobiť aj tu, ale minimálne, ak neodstránime prekážky ľudí chodiť voliť, mali by sme im, mali by sme ich nejako motivovať.
Jednou z tých motivácií je nepochybne aj, alebo takto, keď sme o tom začali prvýkrát hovoriť, mne prišlo celkom vhodné baviť sa o tom, že voľby budú dvojdňové. Uvedomujem si ale nákladnosť týchto volieb, že z jedného dňa na dva by sa ako keby zvýšili náklady, aj keď ten druhý deň je iba, je iba, nie je celý deň, tak sme uvažovali nad možnosťou, ten, kto pôjde voliť, dostane pracovné voľno v práci. Alebo s tým návrhom prídem, ten, kto príde odvoliť, dostane potvrdenie o tom, že bol voliť a pri najbližšej daňovej povinnosti, myslím pri platení dane z príjmu, mu bude prirátaná ďalšia nezdaniteľná časť základu dane. Jeho daňová povinnosť sa teda zníži nie o veľkú sumu, ale zníži sa. Ľudia dostanú motiváciu voliť.
Bohužiaľ, v čase, kedy účasť na voľbách je 13 % pri eurovoľbách, je naivné si myslieť, že toto je hlúposť, ako povedal pán predseda štandardnej a hodnotovej strany, ako sa nazvali. Čiže 13 %, ak vám to stačí, mne to nestačí. Aj keď idem cez možno princípy toho, čomu verím, bohužiaľ, je to potrebné. Objavili sa aj postoje k tomu, aby napríklad, ak sa nemýlim, je to v Južnej Amerike, občan, ktorý nebol voliť a dostane pokutu, táto pokuta bude dvojnásobná. Ja prídem v ústnej rozprave s pozmeňovákom, ktorý zavádza, a teraz nejak musím úprimne priznať, že v zmysle zákona o ochrane verejného záujmu mám na tomto pozmeňovacom návrhu osobný záujem, keďže teda občas chodím rýchlejšie, ako by sa malo. Ak občan, ktorý bol voliť, dostane v kalendárnom roku pokutu za rýchlosť, táto pokuta sa mu zníži na polovicu, avšak len do výšky 33 euro. Téma, ktorá možno je úsmevná, ja priznávam, ale my musíme nachádzať spôsoby, ako primäť ľudí chodiť voliť, pretože pozitívne signály alebo pozitívne príklady, o ktorých niektorí hovoria, sa neukazujú. Stále sa potýkame s nižšou a nižšou volebnou účasťou.
Aktuálnou sa stala ešte, sa stali okrskové komisie, kedy som zachytil, priznám sa, že nepamätám si tú obec, ale v obci, kde je 200 obyvateľov a okrsková komisia má 29 členov, to znamená, každý ôsmy obyvateľ je v okrskovej komisii, sa mi to zdá naozaj neefektívne vynaloženie nákladov na organizáciu volieb.
Takže príkladom z Európskeho parlamentu, tu sa ukazuje, že počet okrskových volebných komisií sa výrazne z roka na rok zvyšuje. Aktuálne pre porovnanie, posledné voľby 46-tisíc členov okrskových volebných komisií, teraz 71 600. Avšak súčasne s týmto fenoménom sa stretávame so znižujúcou sa účasťou voličov vo voľbách, ktorí majú byť kontrolovaní. Počet členov v okrskových komisiách väčších ako 5 nemá žiadny výrazný vplyv na spôsob kontroly volieb, no na druhej strane, ak by voľby malo kontrolovať v jednej volebnej miestnosti 29 členov, predstavovalo by to výrazne negatívny dopad na štátny rozpočet bez garantovania transparentnosti priebehu volieb.
Teda hlavným účelom navrhovanej zmeny je priamo v zákone stanoviť maximálny počet členov okrskových komisií na úrovni 5 členov, teda nie viac. A zákon podľa súčasnej úpravy neumožňuje, aby to bolo aj menej, čo bude mať za následok výrazné šetrenie verejných prostriedkov, no na druhej strane to nespôsobí zníženie kontroly spôsobu hlasovania a transparentnosti vo voľbách. Ak sa do okrskových volebných komisií prihlási viac ako 5 členov, títo budú vybraní žrebom. Bude vytvorená asi najspravodlivejšia konkurencia medzi týmito ľuďmi, kedy nebudú vyberaní nominanti politických strán, ale budú tam ľudia, ktorí sú, ten žreb naozaj umožňuje transparentnosť, uzavriem to tak.
Ale k tým číslam. Keď si zoberieme porovnanie tých posledných volieb s týmito, posledných volieb s tými, čo boli predtým, pri počte 5 946 volebných okrskov a odmeny jedného okrskára 42,92 eur s 2 eurami dotácie na stravu počas volebného dňa, sa po prijatí nášho návrhu dalo ušetriť 1,8 mil. eur za každé voľby, čo je podľa mňa nezanedbateľná položka a mali by sme sa nad ňou zamyslieť. Ešte raz, 5 členov, nie viac. Všetci naviac, ak bude viacej nominantov, budú sa žrebovať tak, aby bol počet práve 5.
V súhrnnej skratke k povedanému by som si dovolil uviesť, že to, čo vo svojej vypočítavosti pod chlebom a hrami pochopili rímski politici, niektorí aktuálni povereníci vo svojej opitosti samopašnosťou zjavne odignorovali. A k tomuto v pachtení po moci ešte aj pribalí pseudofeudálny vernostný systém a systém benefitov pre úzku skupinu ľudí - stabilných zákazníkov. Či už pre domnelý nezáujem, predpokladanú momentálnu nespôsobilosť ľudí alebo len jednoducho z dôvodu, že sa tu k ľuďom pristupuje ako k ťuťmákom, sme v ostatných rokoch svedkami stavu, v ktorom sa chlieb a hry len sľubujú a následne iba a len vlastným súkmeňovcom prerozdeľujú. Ale takto to prakticky zjavne už nefunguje. Rituálne tanečky okolo kmeňového ohňa a šamanské zaklínadlá dážď neprivolávajú, aj keď vo vzťahu k búrke som si nie istý. Isteže, isteže sa všetkým vyjsť v ústrety nedá. Dá sa však široký konsenzus vyvažovať. No nie systémom s marketingovým modelom dekadentného získavania priazne ľudí za sľuby chleba a hier. Práve ten starú politickú komunikáciu katapultoval do mentálneho podpalubia rozpoznanej klamlivosti jej reálnych prejavov, a to zjavne nielen v mojom subjektívnom pohľade. Preto tá dnes markantne politicky stráca.
A tak si z dôvodu aspoň čiastočného a v mantineloch možného prodemokratického vyváženia dovolím navrhnúť označené pozmenenia predložených úprav, avšak to všetko len pre istotu, ak nebude vyhovené môjmu návrhu na vrátenie návrhu zákona na dopracovanie, čo aj robím, alebo odloženiu hlasovania až do ďalšieho stretnutia pracovnej skupiny k zmene volebných kódexov, ktorá verím, že s úprimnou, že sa s úprimnou snahou niečo vylepšiť opäť zíde.