Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, možno na úvod, pán minister, prečo toho Mihála nepočúvať? Však tie nápady a to, čo hovorí, majú ratio. Majú opodstatnenie, ktoré chápu aj socialisti. Ja len by som vypichol to s tými kmeňovými zamestnancami. To je práve ten účel a práve cez nástroj, ktorým je Zákonník práce. Ale okej.
Vo svojom návrhu riešite hlavne dočasné zamestnávanie, užívateľských zamestnávateľov, cestovné náhrady, čoho sa dotkol celkom podrobne kolega Vilo Novotný a ja sa zameriam hlavne na, na veľmi, na úvod tak, v akom stave je náš Zákonník práce, aké sú výsledky vašej práce, aké bolo medzirezortné pripomienkové konanie k tomuto zákonu a na záver aj k tomu, čo avizoval pán Jasaň k riešeniu.
Náš Zákonník práce rieši závislú prácu, teda pracovno-právne vzťahy, alebo teda pracovný pomer alebo obdobné pracovné vzťahy. Inými slovami, vytvára nejaké regulačné prostredie pre to, aby sme tu mali dôstojnú zamestnanosť, keď to mám povedať naozaj tak, tak politicky. Zároveň Zákonník práce veľmi významne vplýva na, na nezamestnanosť, na to, či bude vysoká, nízka a či budeme mať zamestnancov, ktorí budú fluktuovať, alebo či budú takí, ktorí budú trvalí. Náš Zákonník práce nie je flexibilný. Slovami odborníkov z pracovného práva je to rigidný Zákonník práce, teda je neflexibilný. Nedáva priestor tým zamestnávateľom a ani zamestnancom vytvárať také pracovné miesta, ktoré vyhovujú obidvom stranám. Zamestnávateľ si veľmi dobre rozmyslí, či príjme zamestnanca, ak mu dáva tie reštrikcie v podobe odstupného, odchodného, prípadne zvýšením právomoci odborových zväzov alebo zástupcov zamestnancov a to ani nehovorím, ktoré by inak pri dobrom nastavení nemuseli pôsobiť zle. Príkladom môže byť sčasti Škandinávia.
Ale, keď už ste sa dotkli odborov, veľmi nešťastne ste to urobili pri zmluvách o vyššom kolektívnom vyjednávaní, kde dôsledky môžu byť radikálne a podľa mňa sa prejavujú už teraz, kedy konkurencieschopnosť Slovenska podľa Svetového ekonomického fóra je, sme na 75. mieste. Nebudem hovoriť, kto je za nami. Pred nami sú všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Všetky, teda okrem nás, my sme na poslednom mieste. A nehovorím o Rakúsku, ktoré je tu, za Dunajom.
Pán minister, za dva a pol roka už sa dá čo hodnotiť, podľa môjho názoru, a výsledky vašej práce neviem, či ste, alebo nie ste s nimi spokojný, ja musím vyjadriť naozaj, som veľmi nespokojný. Keď si zoberieme, že, keď si odmyslíme sezónne zamestnávanie, nezamestnanosť neklesla ani o jedno celé percento a pritom ten priestor na znižovanie, keď si zoberieme, že krajiny aj so 7 % znižujú nezamestnanosť, stále sa im to darí. My ten priestor máme dvojnásobný, dvojnásobný a za 2,5 roka sa budeme chváliť tým, že znižuje sa nezamestnanosť počas leta, čo je úplne samozrejmé a čo sa deje vždy.
Mali ste priestor pre zvýšenie zamestnanosti a to som zachytil v medzirezortnom pripomienkovom konaní a hovoril to pán kolega Mihál. Hovoril, že do medzirezortu išli v zásade dva okruhy. Ja som to zachytil trošku inak a to ma bude celkom zaujímať, pán minister, dúfam, že na to odpoviete. Do medzirezortného pripomienkového konania 1. 7. 2014 prišla hlavne regulácia dočasného zamestnávania, resp. užívateľského zamestnávania a v medzirezorte nebol ten výpovedný dôvod, o ktorom hovoril kolega Mihál, a to je výpovedný dôvod z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný, invalidný, výsluhový dôchodok. Ten tam podľa mojich vedomostí nebol, v medzirezorte, čo je veľmi dôležité, na čo sa častokrát odvolávate ako, čo je štandardné, čo je legislatívne, čo ako by to malo byť. Toto tam nebolo.
Ale už na vládu 20. 8. 2014 prišiel návrh, kde ten výpovedný dôvod bol. Opakujem, bez medzirezortného pripomienkového konania. Už tu sa javí, že išlo o zásah mimo legislatívu a ergo potom mi to tak dáva, dáva náznaky, že išlo o nejaký lobistický ťah alebo plnenie marketingového plánu. Pretože opäť, 24. 9. zasadnutie vlády, kedy tam, stále tam bol ten výpovedný dôvod v tom návrhu, ktorý reálne mohol pomôcť zamestnanosti o, podľa mojich vedomostí, viac ako 10 000 pracovných miest. Ak sa nemýlim, kolegyňa Gibalová hovorila o 20-tisícoch. Tieto čísla poznáte určite vy, ale nebavíme sa o päť, možno sto, bavíme sa o tisíckach pracovných miest, kedy, ja vám zopakujem slová kolegu Mihála, na čo dotujeme veľké firmy, keď máme riešenie pod nosom, keď my môžeme ako štát regulovať niečo, čo nám prinesie bez akejkoľvek dotácie pracovné miesta a zároveň ubudnú sociálne dávky, dávky v nezamestnanosti. Ako hovorím, to riešenie je pod nosom.
Vrátim sa späť k tomu procesu, akým sa prijímal tento zákon, pretože po zasadnutí vlády 24. 9. tento návrh vypadol. Podľa mojich vedomostí ten dôvod tam nebol nejaký relevantný. Ak mi ho poviete, budem veľmi rád, pretože opäť to vyzerá ako niečí nátlak, alebo čoho sa hrozím, že je to plnenie marketingového plánu. Tak ako sú sociálne balíčky, na ktoré ste mali priestor 2,5 roka a ministerstvo vášho rozsahu to má za mesiac zmáknuté všetko. Všetko. Sadnú, mesiac budú makať, 15 opatrení alebo tie, ktoré spadajú pod vaše ministerstvo, sú pripravené za mesiac, ale vy ich budete dávkovať postupne. Postupne, aby ste ukázali ľuďom, že sa to dá, že zalepili im oči, že ukázali, nenachádzam to správne slovo, aby ste nemali náboje pred voľbami. Týmto spôsobom, čoho sa bojím, vy dáte tento výpovedný dôvod rok alebo skôr pred voľbami, aby ste mohli víťazoslávne povedať, my sme vytvorili pracovné miesta, my naozaj pôsobíme na znižovanie nezamestnanosti.
Viete dať verejný záväzok, že to neurobíte, pán minister? Alebo povedzte mi, prečo to nie je možné urobiť teraz, čo nám bráni v tom?
K tomu riešeniu. To riešenie sa nachádza v bode 54 tejto schôdze. Je to riešenie, ktoré navrhujem ja a ktoré je najmenej nebezpečné, najmenej bolestivé. Pretože môj návrh hovorí o tom, že ten, kto poberá starobný dôchodok, ktorý je vo výške 1,5-násobku životného minima aspoň, o tom čísle sa pokojne môžme baviť. Ak dosiahne 63 rokov, v štátnej správe už nemá čo robiť. Ak nemá 63 rokov, je to nový výpovedný dôvod. Schválne zdôrazňujem slová "štátnej správy". Týka sa to zákona o štátnej službe a prác vykonávaných vo verejnom záujme. Osobne si myslím, že štát nemá strkať nos do súkromných vzťahov. Ak, tak iba do pracovných podmienok. To sú mzdy, pracovný čas, no, ak tak mzdy. O tom, to je tiež polemika, ale určite pracovný čas, hygiena, BOZP, prestávky v práci.
Tu vám ponúkam reálny nástroj na to, aby bola znížená nezamestnanosť o tisícky pracovných miest. Ja budem veľmi rád, pán minister, toto je, ja dúfam, že konštruktívny návrh. Ak mi dáte oponentúru, budem veľmi rád. Pokiaľ viem, aj pani Gibalová sa týmto problémom zaoberá niekoľko rokov. Opakujem, my máme to riešenie pod nosom a štát by sa mal starať o nezamestnanosť, resp. zamestnanosť a nerobí to. Radšej dotuje buď veľké firmy, ani nie malé, veľké firmy alebo zamestnancov, ktorí poberajú starobný dôchodok. A aby sme možno hovorili v číslach, ja som mal, vlastne ešte mám priateľa, ktorý bol štátnym zamestnancom, poberal dôchodok 700 euro a plat 1 400 euro. Tento pán išiel do roboty o deviatej a skončil o druhej. Myslel som si, že je to výnimka, ale potom, ako som dal tento návrh, dostal som niekoľko e-mailov, ktoré tu budem, ak sa môj bod dostane na rad, budem tu čítať, kedy naozaj tá realita je taká, ako hovorím a, pán minister, vy to musíte vedieť. V štátnej správe máme priestor na zmenu a to nehovorím o tom, že v Singapure je štátna správa ďaleko špecializovaná, ďaleko užšia, ako naša, ale okej. K tomu sa dostanem pri svojom bode 54 a budem dúfať, že pri tomto bode tá diskusia sa opäť otvorí a tento návrh posunieme do druhého čítania a ak tam budú nejaké problémy, budeme ich riešiť. A riešme ich pokojne spolu, veď od toho sme tu.
Ďakujem pekne.
