Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, možno na úvod, pán minister, prečo toho Mihála nepočúvať? Však tie nápady a to, čo hovorí, majú ratio. Majú opodstatnenie, ktoré chápu aj socialisti. Ja len by som vypichol to s tými kmeňovými zamestnancami. To je práve ten účel a práve cez nástroj, ktorým je Zákonník práce. Ale okej.
Vo svojom návrhu riešite hlavne dočasné zamestnávanie, užívateľských zamestnávateľov, cestovné náhrady, čoho sa dotkol celkom podrobne kolega Vilo Novotný a ja sa zameriam hlavne na, na veľmi, na úvod tak, v akom stave je náš Zákonník práce, aké sú výsledky vašej práce, aké bolo medzirezortné pripomienkové konanie k tomuto zákonu a na záver aj k tomu, čo avizoval pán Jasaň k riešeniu.
Náš Zákonník práce rieši závislú prácu, teda pracovno-právne vzťahy, alebo teda pracovný pomer alebo obdobné pracovné vzťahy. Inými slovami, vytvára nejaké regulačné prostredie pre to, aby sme tu mali dôstojnú zamestnanosť, keď to mám povedať naozaj tak, tak politicky. Zároveň Zákonník práce veľmi významne vplýva na, na nezamestnanosť, na to, či bude vysoká, nízka a či budeme mať zamestnancov, ktorí budú fluktuovať, alebo či budú takí, ktorí budú trvalí. Náš Zákonník práce nie je flexibilný. Slovami odborníkov z pracovného práva je to rigidný Zákonník práce, teda je neflexibilný. Nedáva priestor tým zamestnávateľom a ani zamestnancom vytvárať také pracovné miesta, ktoré vyhovujú obidvom stranám. Zamestnávateľ si veľmi dobre rozmyslí, či príjme zamestnanca, ak mu dáva tie reštrikcie v podobe odstupného, odchodného, prípadne zvýšením právomoci odborových zväzov alebo zástupcov zamestnancov a to ani nehovorím, ktoré by inak pri dobrom nastavení nemuseli pôsobiť zle. Príkladom môže byť sčasti Škandinávia.
Ale, keď už ste sa dotkli odborov, veľmi nešťastne ste to urobili pri zmluvách o vyššom kolektívnom vyjednávaní, kde dôsledky môžu byť radikálne a podľa mňa sa prejavujú už teraz, kedy konkurencieschopnosť Slovenska podľa Svetového ekonomického fóra je, sme na 75. mieste. Nebudem hovoriť, kto je za nami. Pred nami sú všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Všetky, teda okrem nás, my sme na poslednom mieste. A nehovorím o Rakúsku, ktoré je tu, za Dunajom.
Pán minister, za dva a pol roka už sa dá čo hodnotiť, podľa môjho názoru, a výsledky vašej práce neviem, či ste, alebo nie ste s nimi spokojný, ja musím vyjadriť naozaj, som veľmi nespokojný. Keď si zoberieme, že, keď si odmyslíme sezónne zamestnávanie, nezamestnanosť neklesla ani o jedno celé percento a pritom ten priestor na znižovanie, keď si zoberieme, že krajiny aj so 7 % znižujú nezamestnanosť, stále sa im to darí. My ten priestor máme dvojnásobný, dvojnásobný a za 2,5 roka sa budeme chváliť tým, že znižuje sa nezamestnanosť počas leta, čo je úplne samozrejmé a čo sa deje vždy.
Mali ste priestor pre zvýšenie zamestnanosti a to som zachytil v medzirezortnom pripomienkovom konaní a hovoril to pán kolega Mihál. Hovoril, že do medzirezortu išli v zásade dva okruhy. Ja som to zachytil trošku inak a to ma bude celkom zaujímať, pán minister, dúfam, že na to odpoviete. Do medzirezortného pripomienkového konania 1. 7. 2014 prišla hlavne regulácia dočasného zamestnávania, resp. užívateľského zamestnávania a v medzirezorte nebol ten výpovedný dôvod, o ktorom hovoril kolega Mihál, a to je výpovedný dôvod z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný, invalidný, výsluhový dôchodok. Ten tam podľa mojich vedomostí nebol, v medzirezorte, čo je veľmi dôležité, na čo sa častokrát odvolávate ako, čo je štandardné, čo je legislatívne, čo ako by to malo byť. Toto tam nebolo.
Ale už na vládu 20. 8. 2014 prišiel návrh, kde ten výpovedný dôvod bol. Opakujem, bez medzirezortného pripomienkového konania. Už tu sa javí, že išlo o zásah mimo legislatívu a ergo potom mi to tak dáva, dáva náznaky, že išlo o nejaký lobistický ťah alebo plnenie marketingového plánu. Pretože opäť, 24. 9. zasadnutie vlády, kedy tam, stále tam bol ten výpovedný dôvod v tom návrhu, ktorý reálne mohol pomôcť zamestnanosti o, podľa mojich vedomostí, viac ako 10 000 pracovných miest. Ak sa nemýlim, kolegyňa Gibalová hovorila o 20-tisícoch. Tieto čísla poznáte určite vy, ale nebavíme sa o päť, možno sto, bavíme sa o tisíckach pracovných miest, kedy, ja vám zopakujem slová kolegu Mihála, na čo dotujeme veľké firmy, keď máme riešenie pod nosom, keď my môžeme ako štát regulovať niečo, čo nám prinesie bez akejkoľvek dotácie pracovné miesta a zároveň ubudnú sociálne dávky, dávky v nezamestnanosti. Ako hovorím, to riešenie je pod nosom.
Vrátim sa späť k tomu procesu, akým sa prijímal tento zákon, pretože po zasadnutí vlády 24. 9. tento návrh vypadol. Podľa mojich vedomostí ten dôvod tam nebol nejaký relevantný. Ak mi ho poviete, budem veľmi rád, pretože opäť to vyzerá ako niečí nátlak, alebo čoho sa hrozím, že je to plnenie marketingového plánu. Tak ako sú sociálne balíčky, na ktoré ste mali priestor 2,5 roka a ministerstvo vášho rozsahu to má za mesiac zmáknuté všetko. Všetko. Sadnú, mesiac budú makať, 15 opatrení alebo tie, ktoré spadajú pod vaše ministerstvo, sú pripravené za mesiac, ale vy ich budete dávkovať postupne. Postupne, aby ste ukázali ľuďom, že sa to dá, že zalepili im oči, že ukázali, nenachádzam to správne slovo, aby ste nemali náboje pred voľbami. Týmto spôsobom, čoho sa bojím, vy dáte tento výpovedný dôvod rok alebo skôr pred voľbami, aby ste mohli víťazoslávne povedať, my sme vytvorili pracovné miesta, my naozaj pôsobíme na znižovanie nezamestnanosti.
Viete dať verejný záväzok, že to neurobíte, pán minister? Alebo povedzte mi, prečo to nie je možné urobiť teraz, čo nám bráni v tom?
K tomu riešeniu. To riešenie sa nachádza v bode 54 tejto schôdze. Je to riešenie, ktoré navrhujem ja a ktoré je najmenej nebezpečné, najmenej bolestivé. Pretože môj návrh hovorí o tom, že ten, kto poberá starobný dôchodok, ktorý je vo výške 1,5-násobku životného minima aspoň, o tom čísle sa pokojne môžme baviť. Ak dosiahne 63 rokov, v štátnej správe už nemá čo robiť. Ak nemá 63 rokov, je to nový výpovedný dôvod. Schválne zdôrazňujem slová "štátnej správy". Týka sa to zákona o štátnej službe a prác vykonávaných vo verejnom záujme. Osobne si myslím, že štát nemá strkať nos do súkromných vzťahov. Ak, tak iba do pracovných podmienok. To sú mzdy, pracovný čas, no, ak tak mzdy. O tom, to je tiež polemika, ale určite pracovný čas, hygiena, BOZP, prestávky v práci.
Tu vám ponúkam reálny nástroj na to, aby bola znížená nezamestnanosť o tisícky pracovných miest. Ja budem veľmi rád, pán minister, toto je, ja dúfam, že konštruktívny návrh. Ak mi dáte oponentúru, budem veľmi rád. Pokiaľ viem, aj pani Gibalová sa týmto problémom zaoberá niekoľko rokov. Opakujem, my máme to riešenie pod nosom a štát by sa mal starať o nezamestnanosť, resp. zamestnanosť a nerobí to. Radšej dotuje buď veľké firmy, ani nie malé, veľké firmy alebo zamestnancov, ktorí poberajú starobný dôchodok. A aby sme možno hovorili v číslach, ja som mal, vlastne ešte mám priateľa, ktorý bol štátnym zamestnancom, poberal dôchodok 700 euro a plat 1 400 euro. Tento pán išiel do roboty o deviatej a skončil o druhej. Myslel som si, že je to výnimka, ale potom, ako som dal tento návrh, dostal som niekoľko e-mailov, ktoré tu budem, ak sa môj bod dostane na rad, budem tu čítať, kedy naozaj tá realita je taká, ako hovorím a, pán minister, vy to musíte vedieť. V štátnej správe máme priestor na zmenu a to nehovorím o tom, že v Singapure je štátna správa ďaleko špecializovaná, ďaleko užšia, ako naša, ale okej. K tomu sa dostanem pri svojom bode 54 a budem dúfať, že pri tomto bode tá diskusia sa opäť otvorí a tento návrh posunieme do druhého čítania a ak tam budú nejaké problémy, budeme ich riešiť. A riešme ich pokojne spolu, veď od toho sme tu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja mám trošku vážnejšiu tému. Vážená pani predsedajúca, aj s ohľadom na včerajšie vystúpenie bývalého predsedu Najvyššieho súdu nie som nadšený, že musím pripomenúť, že včerajšie rokovanie o voľbe nového člena Súdnej rady neprebehlo v súlade s rokovacím poriadkom. Podľa § 25 rokovacieho poriadku, budem citovať: "Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr dvadsaťštyri hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie." Rozhodnutie predsedu bolo v stredu o sedemnástej. Materiály boli doručené...

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Aký máte procedurálny návrh?

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
... ráno na ďalší deň. Rokovanie začalo o pätnástej. Lehota nemohla byť v žiadnom prípade dodržaná, pani predsedajúca.
Po preverení záznamu musím konštatovať, že k žiadnemu takému schváleniu, že by sme skrátili tú lehotu alebo by tá lehota nebola, neprišlo. Domnievam sa preto, že zvolenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Aký máte procedurálny návrh? Žiadne... (Reakcie z pléna.) Pán poslanec, poprosím vás.
Nech sa páči.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ja nemám ten návrh, ja iba pripomínam, že vaše rozhodnutie bolo nezákonné.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre. Ale viete, procedurálny návrh je o tom, že dávate nejaký návrh.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ten člen tam bude neoprávnene. To je problém.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, ono bolo to aj na výbore úsmevné, aj teraz sú tu určité humorné chvíle, ale ono vzhľadom na celú tú mozaiku ostatných dní je to smiech cez slzy. Nič iné. Tu už nikto nepochybuje o tom, že pre vládnu stranu neplatia princípy parlamentarizmu, právneho štátu, neplatí ústava, neplatí rokovací poriadok, neplatia žiadne pravidlá, žiadne pravidlá. Tu je len otázka, kto dáva tie direktívy. Odkiaľ prichádzajú? Áno, pri dni otvorených dverí, keď sa z neho stal deň zatvorených dverí, to bol pán predseda Paška.
Pri vyradení bodov, protiprávnych, protiprávne vyradenie, čo sa tu údajne stalo iba jeden jediný raz, nadviažem na pána poslanca Poliačika, kedy to robil Mečiar, že vraj iba raz a iba jeden bod. Tu ich bolo desať či jedenásť, len tak, bez kropají potu na čele pána predsedu a na návrh pani podpredsedníčky Laššákovej. Skrátené konanie nedávne? Mimoriadne okolnosti? To boli ktoré? Vianoce neprichádzajú každý rok v decembri? Ale prichádzajú. Páni poslanci, najmä pán minister Richter, ktorý tu nie je, s jeho aparátom, väčším ako je čínska centrála politbyra, zaspal, podriemkaval a potom sa zobudil. Alebo to bola agenda ku komunálnym voľbám? Ak by to bola, predpokladám, pani podpredsedníčka by to navrhla vyradiť. Neurobila tak.
Mozaika, ako to SMER myslí so správou našej krajiny a s justíciou, sa naozaj dotvára do obludných rozmerov. Proces odvolania pána Čima, ktorý prišiel bleskovo, z ničoho nič, ani nie deň predtým, vlastne večer deň predtým, pán predseda Madej mi povie: Prišlo to o pol štvrtej deň predtým. Je to podľa neho dostatok. No pre mňa určite nie.
Čo bolo horšie, na čo poukázala pani poslankyňa Žitňanská, návrh prišiel účelovo pripravený. Pripravený omnoho skôr, ako mohol ktokoľvek, pardon, ako mohol ktokoľvek z opozície o tom vedieť. Všetci alebo tí hlavní z vládnej strany to vedeli. Tá disproporcia je úplne jasná. A tak dôležitá funkcia, ako je funkcia člena Súdnej rady práve v týchto chvíľach, kedy pôjde o každý jeden hlas, určite vyžadovala tohto kandidáta vypočuť. Nič takého sa na výbore nestalo. Či chceme, alebo nechceme, člen Súdnej rady, ktorý môže byť kedykoľvek odvolaný, nie je nezávislý. Preto členovia Súdnej rady, ktorí sú nominovaní vládnou stranou, zrejme nie sú nezávislí. Vládna strana si pripravuje živnú pôdu a systematicky deformuje justíciu cez personálne nominácie. A boli to práve personálne nominácie a vytvorenie podmienok pre dosadenie ľudí, ktorí justícii za ostatných desať rokov poškodili. Nielenže to vládna strana robí zle a účelovo, domnievam sa, že to robí aj v rozpore so zákonom.
Pani podpredsedníčka, ja som nezachytil, a ak si dobre čítam rokovací poriadok, myslím, že je to § 24 alebo 25, že o bode schôdze sa môže rokovať iba vtedy, ak boli doručené materiály všetkým poslancom komplet 24 hodín pred začatím rokovania. Nezachytil som, že by sme akýmkoľvek, či všeobecným súhlasom tento bod prelomili. Ak sa tak nestalo o tomto bode, ak sa tak nestalo, o tomto bode rokujeme nezákonne, v rozpore s rokovacím poriadkom, pani podpredsedníčka, pani predsedajúca. Čiže nemali by sme o ňom vôbec rokovať. A argument "schválili sme program schôdze" nie je argument, pretože zákon jasne hovorí o tom, že všetky materiály musia byť doručené 24 hodín. Materiál pána Slovinského, som sa dozvedel inak o jeho mene dneska, dneska z jednej televízie, prišiel až dnes na výbor. Dnes na výbor, nie včera. Podľa mňa to je krátko. Dnes.
Ak sa nestalo to, čo predpokladá rokovací poriadok, toto rokovanie o tomto bode nie je v súlade so zákonom, je v rozpore so zákonom.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť k úmyslu toho zákona a hlavne k ambícii toho zákona, pretože si myslím, že nie je, nie je ambiciózny. To je prvá taká poznámka, ktorú je nutno povedať. A to hlavne v kontraste s tým, že si na tomto zákone dal niekto záležať. Myslím si, že ak sa majú robiť zákony, mali by vyzerať takto, čo sa týka aj procesu, aj spracovania. Hovorím hlavne o dôvodovej správe. Týmto vlastne priamo chválim tím ministra spravodlivosti, ktorý naozaj celkom podrobne vysvetlil účel navrhovanej úpravy aj to, čo sa navrhuje, aj teda právne, právny základ, čo teda je naozaj chvályhodné.
Čo mi však vadí, je, že z časového pohľadu tento zákon sleduje až, až niekedy záver obchodného vzťahu. Nie ten úvod, čo je veľká škoda. A to najmä hovorím s ohľadom na register diskvalifikácie osôb, ktorý, ktorého myšlienka je výborná, len do toho registra sa dostane tá osoba až po právoplatnom rozhodnutí, ktoré častokrát trvá rok, dva, tri, čiže pomerne neskoro. Počas tohto obdobia podnikateľ, štatutár môže urobiť toľko obchodných vzťahov, že napácha škôd, ktoré ani ten register diskvalifikovaných osôb nezmaže. Je pravda, že už potom nebude tie škody páchať, ale ten časový horizont je naozaj, naozaj veľký. Preto dávam na zváženie – a verím, že sa tým možno budeme zaoberať na výbore, možno pred výborom – zaviesť aj iný register, nie iba register právoplatne uznaných ako vylúčených zo spoločnosti z konania, teda zo štatutárneho orgánu alebo dozornej rady, ale aj register tých, ktorí sú v konkurze. Viem o tom, že je to v Obchodnom vestníku. Ale ten Obchodný vestník je často tak neprehľadný, že neviete tam dohľadať človeka, ktorý, ktorého potrebujete. Musíte mať platenú službu, ktorá, samozrejme, obmedzuje podnikateľa, pretože za to musíte zaplatiť.
Ja nevidím problém, aby ministerstvo viedlo register nie iba právnických osôb, ale aj tých osôb, ktoré stoja za tými spoločnosťami, nech si vie potencionálny obchodný partner preveriť podnikateľa, s ktorým ide obchodovať. Čiže toto je naozaj podnet a môžme ísť do viacero úrovní, len kam smerujem a kde bude smerovať celé moje vystúpenie, aby sme posilnili dôveru obchodných vzťahov a už v úvode, nie na konci. A toho sa vlastne týka aj konkurz.
Celkom podrobne sa v tejto novele rieši novela konkurzu, ale opäť. Je to až konečná fáza obchodného vzťahu, kedy pri konkurze je vymožiteľnosť pohľadávok veriteľov plus-mínus 15 percent. Čo naozaj pre niektorých nenásobí, nedelí, a preto si myslím, že tá novela mohla byť viac ambicióznejšia, pretože je spravená dobre, čo sa týka legislatívy. Ale mohlo byť kľudne, mohli sme ísť trošku viacej dopredu. To znamená k tým obchodných vzťahom a pri ich vzniku. A to sme práve my hovorili s kolegom Chrenom asi pred pol rokom, kedy sme okrem navrhnutia jednoeurovej eseročky hovorili aj o zodpovednosti alebo ručení spoločníkov.
Dnes platí, že spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu, čo je v zásade okej. Ale my sme chceli túto zodpovednosť rozšíriť, pretože vo väčšine prípadov je tento vklad splatený. A chceli sme, aby táto, aby táto zodpovednosť bola stále obmedzená. Nie aby bola bezhraničná. Ak by spoločník, ak by veriteľ sa nemohol domôcť svojich vkladov, svojich pohľadávok, mal by za istých okolností právo žiadať spoločníka o uhradenie tejto straty, škody alebo teda inej pohľadávky. Toto bol náš úmysel a to dávam opäť do pľacu, aby pán minister mohol sa opäť nad tým zamyslieť, lebo toto je tá reálna, reálna cesta, ako pomôcť vymožiteľnosti práva.
Na trhu máme nespočetné množstvo spoločností s ručením obmedzeným, kde spoločníci sú, nie sú konateľmi. To znamená, oni sú iba vykonávateľmi vlastníckych práv a konatelia, v úvodzovkách, iba konajú. Stáva sa, že konateľ splnomocní spoločníka. To pán minister isto vie. A je to možno urobiť tak, aby konal ten spoločník, de facto vykonával práva aj ako štatutár. A vtedy, v týchto situáciách je ten spoločník nezodpovedný de facto aj právne a toto je podľa mňa veľká škoda. Môžte, môže mi pán minister oponovať, že je zodpovedný štatutár. Okej. Okrem toho štatutármi bývajú často biele kone, čo sa postupne, viem o tom, že ministerstvo sa ich pokúša postupne vyčistiť. Zodpovednosť štatutára v § 135a Obchodného zákonníka síce je napísaná pomerne precízne, ale ja osobne nepoznám žiadne súdne rozhodnutie, kedy by štatutár bol braný na zodpovednosť a bol by právoplatne zaviazaný na náhradu škody veriteľovi.
Áno, je to vec súdnej praxe, ale asi nám tu voľačo, asi je niekde chyba, keď zákon, ktorý tu je, pravidlo, ktoré tu je, nie je v praxi, neobjavuje sa, ako keby nebolo uplatniteľné. Čiže skúsme sa opäť zamyslieť nad reálnou vymožiteľnosťou od štatutárov. Je veľmi dobré, že tam dodávate ten dovetok, alebo ak poruší povinnosť pri konkurze, povinnosť vyhlásiť konkurz, to môže pomôcť, len sám som zvedavý, čo ukáže prax.
A druhú vec, čo sme s kolegom Chrenom navrhovali, ktorá je podľa mňa ešte možno o niečo zásadnejšia, je, aby ak ten spoločník bude zodpovedať za dlhy tej spoločnosti, bude zodpovedať za dlhy, ktoré vznikli za jeho pôsobenia v spoločnosti, to znamená, nezbaví sa tejto zodpovednosti prevodom na inú osobu. Takto skutočne zabránime daňovým podvodom, trestným činom, ukracovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa a hlavne spôsobíme to, že pohľadávky z obchodných vzťahov, ktoré majú byť motorom našej ekonomiky, budú vymožiteľné, a myslím si, že toto by malo byť účelom aj tejto novely.
Ďakujem za pozornosť a naozaj úprimne verím, že pán minister zváži tieto zmeny a zapracuje ich tak, aby boli, tak, aby boli výhodné.

Ďakujem, pán predseda. Vzhľadom k tomu, že nezamestnanosť mladých ľudí sa blíži k 30 %, robím to veľmi nerád, ale aj ja musím stiahnuť svoj návrh, teda beriem späť svoj návrh (tlač 1135).

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, pani podpredsedníčka, vážený pán spravodajca. Ono chcem sa vyjadriť len o tom, či tu to právo je, alebo tu to právo nie je. My sa bavíme o tom, ako je to právo využívané. Či ho využívate účelovo, alebo tak, ako vám bolo dané. Vy obidvaja, aj pani predkladateľka, aj pán spravodajca, ste vyštudovaní právnici a niektorí ste zažili profesora Prusáka a iné rôzne kapacity filozofie práva. Naozaj by som nechcel vedieť, čo by si pán profesor Prusák myslel o tom, čo tu dneska, a nielen iba o tomto bode, čo tu predvádzame. Je mi z toho úprimne smutno. Pretože tu nejde ani o pána Čima, ktorý je podľa mojich vedomostí odborník na svojom mieste, dokazuje to na Krajskom súde v Trnave. Tu ide naozaj o to, ako sa postavíme k reforme justície, ktorú ste začali.
Vládna strana, ste mali jedinečnú možnosť podľa mňa, ktorá sa už dosť dlho, už nezopakuje, s justíciou niečo urobiť. Katastrofálna dôveryhodnosť, s ktorou sa Slovensko stretáva, je tu už niekoľko rokov. A vy ste povedali, ideme ju reformovať, tesne pred voľbami. Prišla novela ústavy, žiaľ, teda s pomocou KDH. Prišla novela zákona o sudcoch. Teraz počúvame z úst predsedu Pavla Pašku, že je pripravený zmeniť ústavu, ak to nebude fungovať. Zaujímavé. Potom prišla voľba členov Ústavného súdu. Ako sa k tomu postavili? Z trinástich sudcov bolo minimálne päť považovaných nielen slovenskými odborníkmi, ale i zahraničnými, za odborníkov na ústavné právo. Ani jeden, ani jeden nebol zvolený, dokonca ste boli proti.
A teraz prichádza, prichádza toto. Prichádza odvolanie člena Súdnej rady. Z ničoho nič, z čista-jasna. Nebudem opakovať, čo hovorili kolegovia, že malo to byť urobené na začiatku volebného obdobia. Vtedy by to bolo legitímne, ale prišlo to teraz, pár dní pred kľúčovým zasadnutím Súdnej rady. A dovolím si vysloviť taký predpoklad, že nejde ani o túto Súdnu radu, ale o tú Súdnu radu, čo bude potom. A v tejto Súdnej rade nebude zvolený nikto. Otvára sa nám priestor pre človeka, ktorý dal justícii punc nedôveryhodnosti, ktorý je priamo zodpovedný za to, že justícii neverí drvivá väčšina občanov Slovenska. Tým, čo sa chystáte teraz spraviť, je, pokúšate sa dosadiť svojho človeka, alebo najprv odstrániť človeka, ktorý vám nevyhovuje, o ktorom viete, ktorý verejne vystúpil a pomenoval problém justície, verejne vystupoval proti tým, ktorí justícii škodili, a teraz vieme, že nebude hlasovať tak, ako potrebujete. Následne dosadíte svojich ľudí, ktorí, trúfnem si povedať, že tej justícii nepomôžu. A keď sme dneska na výbore hovorili o, o novej dobe v justícii, mám takú obavu, že príde doba temna, ak budeme pokračovať systematickou likvidáciou justičnej reformy, ktorú ste, možno v dobrom úmysle, možno nie, chceli započať. Ako má byť člen Súdnej rady, ktorý je kedykoľvek odvolateľný, ktorý vie o tom, že nedokončí svoje funkčné obdobie, a odvolá ho vtedy, kedy nebude napĺňať to, čo sa možno od neho očakáva, ako má byť nezávislý? Toto nie je nezávislosť. Toto je priama podriadenosť vládnej strane. Je to veľmi nešťastné a je to zvrátené.
Parlament ani Súdna rada nie je obchodná spoločnosť, kde vy dávate pokyny, ako má kto hlasovať. Súdna rada, v Súdnej rade, mali tam byť odborníci, ktorí dotvárajú ten právny systém, dotvárajú justíciu. Tým, že postupne, postupnými krokmi, áno, ako na šachovnici, ako hovorí poslanec Poliačik, vymieňate ľudí, ktorí vám vyhovujú, ten systém deformujete. Ak naozaj chcete reformovať justíciu, nepochybne by ste to mali robiť zodpovednejšie a krokmi, ktoré sú v úplnom opaku, ako robíte teraz.
Ja som proti odvolaniu pána Čima alebo ktoréhokoľvek člena Súdnej rady v tejto chvíli parlamentom. A práve preto, že príde mi to účelové. A zneužívate ten rokovací poriadok, pardon, zneužívate právny poriadok. A aj keď to právo máte, a vy ho vlastne ani, vy vlastne právo ani nepotrebujete, ako dokazovalo dnešné vyradenie 11-ch bodov, vy si robíte, čo chcete. A o tomto podľa mňa nie je demokracia. Demokracia je o tom, keď podľa môjho názoru, keď tí, ktorí majú moc, ju vykonávajú správne a zodpovedne. A vy tú moc máte a myslím si, som presvedčený, že tú moc vykonávate nezodpovedne a nesprávne.

Ďakujem pekne. Podľa vás sa javí, pán minister, že my staviame mladých proti starým a obrátene, ale viacerí sa tu pokúšajú vysvetliť, že dôchodcovia nie sú jediní ohrození chudobou. Že sú tu aj iné skupiny, ktorým treba pomôcť. Či sú to mladé rodiny, či sú to študenti, či sú to slobodné matky. Týmto svojimi riešeniami nepomáhate, nedávate žiadne systémové riešenia. Toto, čo navrhujete, je jednorazové populistické riešenie. To je tá škoda. Viete, ak budete takto hospodáriť pri stále navyšujúcom sa dlhu, stále navyšujúcom, dôjdeme do stavu, kedy nám už nikto nepožičia a nebudeme mať peniaze absolútne na nič. To je riziko, ktoré by ste mali zohľadňovať. Z čoho potom budeme dávať? No asi z ničoho. Mali by ste robiť opatrenia, ktoré sú, ktoré sú dlhodobé a ktoré sú zamerané pre strednú vrstvu, ktorá môže produkovať a ktorá môže vytvárať hodnoty a ktorá môže v konečnom dôsledku spôsobiť vyššie dôchodky a vyššie platy. Robíte to úplne opačne. Tak ako povedala poslankyňa Nicholsonová, vy rozdávate, aj keď nemáte.
A to, čo som sa pýtal ja, či mi poviete ohľadne tej mimoriadnej okolnosti, ktorá je tá mimoriadna okolnosť, ktorá je zákonná podmienka k tomu, aby to mohlo byť v skrátenom konaní. Čo bolo také nepredvídateľné, ktorá skutočnosť ohrozuje základné ľudské práva? Ktorá? Podľa mňa nepredvídateľné je, s troškou nadsázky poviem, akurát to, čo budete mať pod stromčekom, nič iné.

Ďakujem pekne. Pán Mihál, ja mám teda celkom rád vaše vystúpenia, sú zrozumiteľné, sú odborné, vždy sú podložené nejakými argumentami, čo je dobré, a, lebo sú v podstate pravdivé, a tam je ťažko argumentovať. A potom argument typu, že toto bolo koncepčné riešenie, vyznie celkom smiešne, si myslím. Ale jednu výtku by som predsa len mal. My aj keď prijmeme, že ľudská dôstojnosť má cenu 12 euro, nikdy nenaplníme § 89 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o právnych podmienkach, ktoré sú mimoriadne okolnosti. Povedal to pán Osuský a ja to zopakujem. Mimoriadne okolnosti sú také okolnosti, ktoré sú nepredvídateľné, ktoré sa nedali očakávať, ktoré proste prišli, lebo proste prišli. Vianoce chodia každý rok. Príspevok, ako bolo povedané, je zavedený od roku 2006. Osem rokov. Toto nie je mimoriadna okolnosť. Preto toto skrátené legislatívne konanie bude nezákonné. A ešte raz, tí dôchodci, ak sa do toho niekto obuje, môžu o tie dôchodky v konečnom dôsledku prísť, lebo tento proces nie je v poriadku.

Ďakujem za reakciu. Ja len by som ešte naozaj rád zdôraznil, že keby pán minister naozaj vysvetlil tie dôvody, lebo bez vysvetlenia týchto dôvodov pôjde o nezákonne skrátené konanie, pán minister, a naozaj to môže mať rôzne následky. Jako ja by som to neriskoval. Ja sa ani nevyhrážam, len, viete, ak budeme vytvárať neprávny stav, v konečnom dôsledku tí dôchodci o ten príspevok môžu dôjsť. Fakt, v dobrom to myslím.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení občania na balkóne. Dnešný deň by som nazval ako súmrak slovenského parlamentarizmu. Z troch dôvodov. Už dnešný ústavnoprávny výbor pred začiatkom tejto schôdze predznačil, ako to vládni poslanci myslia s našou krajinou, že reforma justície, ktorú s veľkou pompou ohlasovali, je vlastne deforma. Odvolaním sudcu Čima zo Súdnej rady dali jasne najavo, že tam nechcú slušných ľudí, slušných odborníkov, ktorí tam patria. Dnešné vyradenie 11-ch bodov z tejto schôdze, dámy a páni, to je cynizmus najhrubšieho zrna, ak niekto povie, že je to kvôli komunálnym voľbám. Reforma justície tu bola kvôli prezidentským voľbám. Kvôli ničomu inému. Cynizmus najhrubšieho zrna, dámy a páni a hlavne pani podpredsedníčka. Je mi to úprimne ľúto, ste pani doktorka práva. A tretím dôvodom je aj toto skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa môjho názoru nie je dôvod. Pán minister je taktiež doktor práva a ja mu veľmi rád vysvetlím, čo je napísané v § 89 rokovacieho poriadku. A dúfam, že mi vysvetlí, kde sú tie mimoriadne okolnosti.
Začnem krátko, vecne k tomu, čo je dôvodom pre skrátené legislatívne konanie. Dámy a páni z vládnej strany, opäť raz robíte populistické rozhodnutia. Záplaty namiesto riešení. Chlieb a hry namiesto systémovej pomoci tým, ktorí to skutočne potrebujú. A aj preto sa Slovensko nachádza tam, kde sa nachádza, že mladí ľudia len ťažko nachádzajú svetlú budúcnosť v tejto krajine. Som presvedčený, že poskytovanie sociálnych istôt musí byť zodpovedné. Inými slovami, to, čo robíte vy, je nezodpovedné, aj keď tentokrát pri tomto návrhu s náznakom spravodlivosti. Vianočný príspevok je len špičkou ľadovca, ktorá sa síce môže javiť sociálne, no z dlhodobého pohľadu majú podobné riešenia efekt takmer žiadny, ak nie negatívny. Beriete peniaze tým, ktorí môžu byť produktívni, a to je stredná vrstva, to sú mladí, šikovní ľudia, ktorí tiež by si zaslúžili nejaké príspevky predsa. Ja nieže by som nedoprial dôchodcom. Doprial by som. Mám dve babky, jedna babka to naozaj potrebuje, ale o tom to nie je. Myslím, že by sme mali poskytnúť trvalé riešenia. O to viac, ak Štatistický úrad aj Eurostat hovorí o tom, že ohrození chudobou nie sú dôchodci, najviac ohrozené chudobou sú mladé rodiny, slobodné mamičky a v prvom rade, pán minister, nezamestnaní. Armáda 14 % nezamestnaných. Takmer 400 000 ľudí. Aj tým dáte príspevky? Toto, čo robíte zavedením v roku 2006 za vašej vlády, je síce pekné, ale je to nesystémové. A toto je ten problém.
Ako som predznačil, uznávam jednu vec, že váš návrh sa javí spravodlivý v tom, že nedávate už príspevky úplne všetkým dôchodcom, ale bez ohľadu na to, že sa to môže javiť ako diskriminačné, toto riešenie v tejto chvíli je naozaj potrebné. Ale apelujem na vás, poďme riešiť náš štát tak, aby sme nemuseli poskytovať jednorazové príspevky, ale aby sme mali dravú ekonomiku, ktorá tie príspevky vygeneruje sama, vyššie dôchodky, vyššie platy.
Teraz k tomu samotnému skrátenému konaniu. Dovolím si prečítať § 89 zákona rokovacieho poriadku. Skrátené legislatívne konanie: "Za mimoriadnych okolností", to je veľmi dôležité, nie inokedy, iba "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv alebo slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Odsek 2: "O skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov..." V dôvodovej správe sa dočítame, že tento návrh zákona na skrátené legislatívne konanie je z dôvodu ods. 1 a to sú tie mimoriadne okolnosti. Boli tieto podmienky splnené, pán minister? Pretože ak nie, ide o neoprávnené a teda nezákonné skrátené legislatívne konanie so všetkými príslušnými dôsledkami. A to nehovorím o tom, čo už hovorili aj kolegovia, že ministerstvo so svojím aparátom malo dostatok času na to, aby tento zákon pripravilo. Áno, Vianoce chodia každý rok. Tento návrh zákona tu mal byť omnoho skôr, ak to teda chceli dať.
Mám tu jednu pikošku. Dovoľte mi prečítať jedno vystúpenie z roku 1998, ktoré sa týkalo veľmi podobnej situácie skrátených konaní pri troch zákonoch. Pôvodne som nechcel hovoriť o tom, kto mal toto vystúpenie, ale bol to pán súčasný premiér, pán Robert Fico, ktorý slovami, ktoré prečítam, reagoval na skrátené konanie, veľmi podobné, ako tu teraz prejednávame. Prvý deň rokovanie 47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky z 12. mája 1998. Poslanec Robert Fico okrem iného povedal a zároveň položil predsedovi parlamentu a ministrovi niekoľko otázok, na ktoré, ktoré si inak prekvapivo osvojujem a dúfam, že mi ich pán minister, prípadne pani predsedajúca vysvetlia.
Citujem pána Roberta Fica: "Prvá otázka, ktorú mám pre pána ministra, je, prečo vláda Slovenskej republiky predkladá návrhy na skrátené legislatívne konanie, ak má k dispozícii celý aparát legislatívy a dostatok času na to, aby zákony mohli prechádzať normálnym legislatívnym spôsobom? Druhá otázka, chcem sa opýtať pána predsedu, pán predseda Národnej rady, ako môžeme rokovať o niečom, čo je v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady?" Pán Robert Fico ´98: "Zastávam názor, že všetky návrhy na skrátené legislatívne konanie sú v príkrom rozpore s § 89." Ak nie sú splnené podmienky, to dodávam ja. Pokračujem v citácii pána Roberta Fica: "Tento paragraf rokovacieho poriadku je celkom jasný. Uvádza iba tri dôvody, kedy môže Národná rada hlasovaním povoliť skrátené legislatívne konanie. Prvý dôvod je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti. Druhý dôvod je hrozba značných hospodárskych škôd. Tretí dôvod – rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov. Tieto dôvody nie je možné rozširovať." Pokračujem v slovách Roberta Fica: "Ale ani jeden z predložených návrhov na skrátené legislatívne konanie nespĺňa jedno z troch uvedených kritérií v § 89." S týmto sa plne stotožňujem s pánom premiérom, ktorý tieto slová povedal, treba si to dohľadať. "Čo ma mrzí," to hovorí stále Robert Fico, "je, že vláda si nedala ani toľko práce, aby sa na návrhoch na skrátené legislatívne konanie pokúsila vysvetliť, riadne vysvetliť existenciu jedného z troch dôvodov predkladaných v § 89 zákona o rokovacom poriadku." Je to úplne totožná situácia. "Tieto návrhy považujem za nekvalifikovane pripravené a v žiadnom prípade nemali byť predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky nemôže hlasovaním nahrádzať nezákonnosť," povedal Robert Fico a pokračuje ďalej: "Postup je celkom zrejmý podľa zákona o rokovacom poriadku. Najskôr musí existovať dôvod na skrátené legislatívne konanie, ktoré nikto nespochybňuje. Tieto dôvody som uviedol. Potom môže Národná rada hlasovaním rozhodnúť, či súhlasí alebo nesúhlasí s tým, aby prebehlo skrátené legislatívne konanie. Opačný postup znamená, že si hlasovaním zavádzame štvrtý dôvod, neexistujúci zákonný dôvod, čo jednoducho nie je možné. Preto prosím, aby predkladajúci vysvetlili, v čom je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti a v čom je hrozba značných hospodárskych škôd." Áno, v tej dôvodovej správe, teraz pokračujem vlastnými slovami, je naznačené, že ide o ohrozenie dôstojnosti, s čím úplne súhlasím. Ale ako hovorím, mali sme postupovať rovnako aj k ostatným viac ohrozeným, ako sú dôchodcovia. Ale jeden dôvod tu chýba, a to je  - mimoriadne okolnosti. Pán minister, je to právna hypotéza tejto normy. Bez tejto hypotézy nemôže nastať dispozícia. Vy nemôžte predložiť takýto návrh zákona. Pán Robert Fico ešte pokračoval: "Domnievam sa, že hrubo porušujeme rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda má dostatok síl aj dostatok času, aby predkladala návrhy zákonov v normálnom čase a normálnym spôsobom. Nevidím dôvod, prečo by sme mali akceptovať takéto značné porušovanie rokovacieho poriadku." Koniec citácie pána súčasného premiéra.
Ja teraz nechcem polemizovať o tom, či pán premiér bol neúprimný alebo vtedy klamal. Dôležité je to, ako zahlasujete vy, páni kolegovia, najmä z vládnej strany. Či zahlasujete podľa svojho svedomia a presvedčenia, ako vám káže imperatív ústavy, alebo podľa toho, či sa zachováte ako hlasovacie stroje, a to len preto, že to dostanete príkazom. Alebo preto, že je to ľúbivé a že vám to zabezpečí politické body. Musím povedať, že je to populizmus, či to chcete, alebo nechcete, a týmto spôsobom si vlastne kupujete vašich voličov. Neponúkate im reálne riešenia ich problémov a svojím hlasovaním dáte zároveň najavo, že pre vás buď neplatí zákon, alebo slová vášho predsedu.