Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, správa, ktorú predkladá pán minister, je orientovaná zhruba rovnakým ťahom na bránku ako úsilie o legislatívnu zmenu, ktorú nám v tejto súvislosti prednedávnom ponúkla vládna strana, teda ťahom, ktorého cieľ je síce ušľachtilý a prospešný, avšak prejavy realizácie ktorého sú ťarbavé, rýchlo pečené a nedôsledné v tom lepšom prípade. Nemôžem si pomôcť, ale v úsilí, ktoré tu relevantné rezorty a smerácki poslanci vyvíjajú, čítam primárne zamerané ako, ako získavanie politických bodov a až následné dosiahnutie vyžiadaného cieľa. Inak povedané, aj tu, ako sme si pri SMER-e zvykli, dôsledne platí, že ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, nie je to kačka. Jednoducho snaha, v ktorej, ktorej zachytením a zhodnotením má predložená správa byť, je len ďalšou mediálnou jazdou, ktorá okrem dôrazu na fakt, že spotrebiteľ je slabšou stranou, čo je podľa mňa celkom známe všetkým, možno táto správa rieši koncepciu iba na okraj, ak vôbec, a príčiny, ktoré by mali súčasťou tejto správy byť, nerieši absolútne. Postupne. Správa o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní patrí svojím rozsahom i obsahom k tzv. brožúrkovým materiálom. K brožúrkovým preto, že problematika pôsobenia úžerníckych spoločností a nárast exekučných konaní si zaslúži už len z rešpektu k osudom ľudí viac ako 12 strán alebo 9 strán 12-bodovým písmom. Pritom tento rok sa zodpovedá zdrojom, z ktorých sa pri jej príprave čerpalo. Žiadne hĺbkové analýzy, žiadny relevantný prieskum, žiadny oddretý čas pri spracovaní podkladov a relevantných číselných údajov. Namiesto toho internetový zdroj: financnahitparada.sk. A zmätočné absolútne nekonkrétne, a preto nerelevantné odkazy na vlastné údaje rezortu. Uvediem príklad, strana 3:
"Podľa štatistických údajov ministerstva spravodlivosti celkový počet exekúcií sleduje stúpajúcu tendenciu, pričom v roku 2013 bolo na súdoch ako neskončených, vedených a evidovaných viac ako 280-tisíc exekúcií. Počet novozačatých exekučných konaní medziročne v priemere predstavuje počet viac ako 550-tisíc konaní."
Tento politicky ľubozvučný odsek nasleduje pracovná hypotéza nepodložená relevantnými údajmi, opäť citujem:
"Pokiaľ ide o spotrebiteľov a prebiehajúce exekučné konania, tento nie je osobitne evidovaný, avšak možno sa domnievať, že počet predmetných konaní predstavuje podstatnú časť všetkých každoročne vyvolaných exekučných konaní. Komisia napríklad zmonitorovala, že len v prípade dôchodcov je voči tejto kategórii obyvateľov z podnetu nebankových subjektov vedených takmer 28-tisíc, v rámci ktorých sú dôchodcom vykonávané zrážky z dôchodkových dávok."
Ešte v úvodzovkách emotívnejšou je strana 4 predloženej správy, ktorá hovorí: "Rádovo možno vo všeobecnosti odhadovať, že pokiaľ ide o počet exekúcií vedených proti spotrebiteľom, tento sa pohybuje v stovkách tisícoch exekúcií."
Podľa môjho názoru úplne nejasný odhad v podstate opierajúci sa o nič viac, ako je pocit, pocit ministerských úradníkov. To mi je osobne veľmi ľúto. Táto vadná metodika analýzy je... nie je hodná tejto siene zákonnosti a je preto možné, že i samotná správa je odtrhnutá od pomerne krutej reality. Pravdou je, že som bol od začiatku zanietený fanúšik novelizácie a prijatia protiúžerníckych zákonov, a to predovšetkým preto, že ten cieľ bol naozaj sociálne ušľachtilý, a musím povedať, že stále som fanúšikom, ale to, čo nám vládna strana ponúka ako ťažiskový výsledok svojho úsilia, dnes nielenže nepostačuje, ale je miestami až nekompetentné, a preto skôr politicky postihnuté ako sociálne zdravé. Skutočnosť, že výkonná moc pri prijímaní tak závažných a nevyhnutných legislatívnych opatrení ako tie sťahujúce sa na praktiky úžerníckej spoločnosti, pracuje práve a len s indíciami, s hypotézami, dohadmi a nedostatočnými údajmi, má za následok odtrhnutie úsilia od reality a sledovaného cieľa. Ak by sa totiž urobila čo i len hlbšia analýza na súdoch, dokonca ak by sa gúglilo trošku snaživejšie, prišli by sme k omnoho iným výsledkom, a to napríklad, kde na googli pomerne ľahko sa dá nájsť informácie od vyšších súdnych úradníkov, ktorí hovoria čísla: 40 - 50 % exekúcií sa vedie v prospech eráru, t. j. Sociálna poisťovňa, úrad práce, dane, pokuty, zdravotné poistenie. Potom sú tu nezaplatené telefóny 10 - 15 %, cca 10 % sú náklady na bývanie, nájomné, elektrina, plyn, nesplácané úvery v bankách, nezaplatené poistky za auto a tak ďalej. Šmejdi vrátane aj rýchlych pôžičiek sú v komplexnom pohľade až na konci. Mohli by sme teda dôjsť k zisteniam, ktoré vyššie označené pracovné hypotézy nielenže nahlodávajú, ale ich aj rozbíjajú v základoch. V základoch, ktoré z dôvodu na strane nedostatočnej odvedenej roboty pri tvorbe môžu byť celkom jalové.
Určite nechcem bagatelizovať problém, ktorý tu máme a ktorý má naozaj závažné dôsledky, a nebankovky ich spôsobujú, avšak pri takomto probléme by sme nemali vychádzať z pocitov, odhadov či prípadne neodôvodnených hypotéz.
K tým prijímaným opatreniam, ktoré, o ktorých hovoril pán minister. Kvalite základov, na ktorých sa vládna strana sa, na ktorých sa vládna strana snaží vybudovať svoj ťah na bránku, zodpovedná povahe predložených legislatívnych opatrení. Aby som náhodou neprekonal tú 9-stranovú správu, pokúsim sa byť čo najtrefnejší.
Ako som povedal, netrvám, že tie trvalé opatrenia sú primárne zlé. Neupustím však od toho, že snaha, ktorá, ktorá ju sleduje, je zbrklá a v podstate aj na základe tých údajov, ktoré sú predložené, nevyžiadaná. Nedá sa jednoducho sekať a potom čakať, čo zostane, čo prinesie prax. To v tejto situácii podľa mňa nejde.
A k tomu úrokovému stropu, čo spomínal aj kolega Zajac, len možno krátka poznámka. Pre uľahčenie budem tým úrokovým stropom označovať to, čo sa v dotknutej úprave označuje ako maximálna odplata. V nej sú započítané úroky, poplatky a všetky peniaze zaplatené v súvislosti s poskytnutým úverom. Predmetný pojem sa legálne zakotvuje preto, aby nebankovky neobchádzali úrokový strop zavedením nových poplatkov. Potiaľto, myslím, že sa zhodneme, a to sme sa zhodli aj pri rozprave, pri tých protiúžerníckych zákonoch, je to v poriadku. Čo však v poriadku celkom nie je, je napríklad to, že vláda vyšla nebankovkám v ústrety tým, že sa bude úrokový strop meniť každé tri mesiace podľa úrokov bánk za predchádzajúci štvrťrok a od 1. septembra 2014 budú zároveň úrokové stropy pri väčšine úverov menej prísne, keďže sa bude počítať z iných údajov, ako to je od júna, keď platí prechodné obdobie. Tuto sa mi zdá, že je menšia, ak nie väčšia medzera. Snaha bola, ale výsledok opäť nedostatočný. Áno, prijali ste opatrenia, ktoré majú riešiť problém, no je to len náplasť na súčasný stav, žiadne koncepčné riešenie. Mysleli ste v tejto súvislosti predovšetkým na nízkopríjmové skupiny občanov, ktorým takýmito opatreniami môžete sťažiť dostupnosť úverov a tým vlastne vyvolať dopyt po obrátení sa na skutočných úžerníkov. Veď práve vaše snahy môžu byť, môžu vo svojich dôsledkoch vyvolať účinky, ktorým my sa predovšetkým snažíme, my všetci, čo tu sedíme, zabrániť. Absencia efektívnych nástrojov na postihovanie úžerníkov zo sivej ekonomiky, ktorá môže podľa môjho názoru rozbujnieť, stále absentuje. A len pripomínam, že pre týchto úžerníkov zákon o spotrebiteľských úveroch alebo o ochrane spotrebiteľa neplatí. Pod tento režim, žiaľ, nepodliehajú a efektívne nástroje neexistujú.
Pán minister, vy ste ohlasovali na začiatku svojho funkčného obdobia rekodifikáciu Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku. Ak si dobre pamätám, prisľúbili ste, že to, že ich prijmeme v tomto volebnom období. Čo je s tým, čo sa s tým deje? Bola to otázka, ktorú som sa vás minimálne pri Občianskom zákonníku pýtal, nedostal som odpoveď a budem sa pýtať opäť a využívam toto fórum a pýtam sa, kedy budú tieto dva základné kódexy, ktoré, práve tieto dva majú slúžiť občanom ako úprava, ktorá má poskytnúť občanom jasné práva a povinnosti pri občianskych, občianskych vzťahoch, kedy majú byť, má byť právny poriadok stabilný a predvídateľný, pretože dnes tomu nerozumie alebo rozumie málokto a občan už podľa môjho názoru vôbec. No a toto je obrovská chyba a bez týchto dvoch kódexov sa akýmikoľvek parciálnymi úpravami nepohneme vpred tak, ako sme plánovali.
A ak máte skutočne záujem pomôcť spotrebiteľom, možno sú ešte dve cesty, na ktoré sme sa, o ktorých sme síce hovorili, ale neboli prijaté, a to je napríklad centrálny register poskytnutých nebankových úverov, kde môžete regulovať osoby, ktoré si zoberú spotrebiteľský úver, môžete ich sledovať, môžte vedieť, ako sa tí spotrebitelia správajú a či nepotrebujú pomôcť. Namiesto toho, ako som povedal, čiastkové zmeny bez toho, aby bol zavedený akýkoľvek informačný systém, ktorý nám dá poznatky o tom, koľko ľudí má a koľko nemá spotrebiteľské úvery.
Rovnako to platí pre druhý inštitút, druhý nástroj a to je centrálny register exekúcií, ktorý nech už znie, nech už znie akokoľvek hrozivo, práve tento môže poskytnúť dostatočné informácie o tom, či je voči niekomu vedená exekúcia, a môže výrazne znížiť trovy exekučného konania. V Čechách je to zavedené, v Čechách to funguje podľa mojich informácií výborne a znížili sa exekučné trovy na..., nie, teda o výraznú časť, na pomerne malú sumu, a teda aj ten dlh sa zníži. Ak to myslíte úprimne, na tejto schôdzi je predložený zákon pod tlačou alebo návrh zákona pod tlačou 999, kde sa centrálny register exekúcií po vzore Českej republiky zavádza. Stačí si to len prečítať – je to takmer kópia prispôsobená, teda kópia, čo je prispôsobená na náš právny poriadok – a dvihnúť ruky. Kašlať na to, že je to z opozície, je to zákon, ktorý je pre ľudí. A máme tu predsa druhé čítanie, pokojne ho môžme vylepšiť. Čiže je to tu, je to tu druhýkrát, vec, ktorá môže ľuďom reálne pomôcť, môže znížiť ich celkový dlh, bude prerokovávaná budúci týždeň.
Ešte záverom, pri všetkých uvedených bodoch, tak ako aj vo vzťahu k predloženej správe mi chýba, ako som povedal, skutočná hĺbková analýza údajov a hlavne dopadov odvolávajúcich sa na relevantné zdroje. Všetci vieme, že úžernícke praktiky je potrebné stopnúť, a pritom vytvoriť funkčný a efektívny systém. Bez podrobných analýz to však zodpovedne urobiť nie je možné. Aj táto správa je dôkaz toho, ako boli úžerníci roky riešení primárne populisticky a len s čiastkovými úspechmi, ak vôbec. Celkom bežné konštatovanie v tomto parlamente, že dopad legislatívy ukáže prax, je pre ľudí v úverovej špirále alibistické až morbídne. A práve preto mám pocit, že vaše, že sa vaše úsilie orientuje predovšetkým na získanie čo najväčšieho počtu politických bodov a až následne na cieľ, o ktorom nielen ste, ale aj sme hovorili primárne, t. j. na ochranu nízkopríjmových skupín, ktorí sú postihnutí tými úžerníckymi praktikami.
A na úplný záver, čo mi, čo mi naozaj chýba a čo, myslím, by malo byť v každej hodnotiacej správe, sú príčiny a zodpovední. Zodpovední sú podľa môjho názoru všetci, ktorí tento stav dopustili, a to nie za posledné dva roky, ale ako povedal kolega spravodajca, za posledných 10 až 15 rokov. A teda vlády modré, červené, zasa modré a teraz opäť červené a v zásade všetci ministri spravodlivosti a financií. Ak tu vznikal problém týkajúci sa státisícov ľudí a títo ľudia razantne nezakročili, musia byť zodpovední. A tú zodpovednosť musia vyvodiť.
Ja sa budem pýtať, pán minister, v interpelácii, kde tieto príčiny vznikli a za akého obdobia. Ja verím, že ministerstvo spravodlivosti má dostatočné kapacity, aby na túto otázku odpovedalo a vedelo relevantne vyhodnotiť, kto môže za to, že sa ľudia dostávajú do ťažkých životných situácií, kedy prichádzajú o strechu nad hlavou len preto, že si museli požičať od nebankových spoločností.
Ďakujem.
