Ďakujem pekne, pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážení, vážená rekodifikačná komisia alebo časť rekodifikačnej komisie na balkóne, dovoľte aj mne prispieť k tejto diskusii niekoľkými poznámkami.
Ešte predtým však mám pocit, že musím urobiť vyhlásenie podľa čl. 6 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu, zákona 357/2004 Z. z., pretože stále chodím pomerne často zastupovať občanov na súdy. Čiže mám zrejme osobný záujem na tom, aby...
Ďakujem pekne, pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážení, vážená rekodifikačná komisia alebo časť rekodifikačnej komisie na balkóne, dovoľte aj mne prispieť k tejto diskusii niekoľkými poznámkami.
Ešte predtým však mám pocit, že musím urobiť vyhlásenie podľa čl. 6 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu, zákona 357/2004 Z. z., pretože stále chodím pomerne často zastupovať občanov na súdy. Čiže mám zrejme osobný záujem na tom, aby táto úprava bola čo najlepšia.
Pre predstavu som zobral to, o čom dnes rokujeme, sú to tieto tri malé buchličky a dokopy asi 1 500 paragrafov. Mali by sme, myslím, všetci vedieť, prečo bude táto diskusia pomerne podľa mojej mienky rozsiahla a prečo je o nej treba diskutovať v čo najväčšej možnej miere. A to nehovorím o tom, že z rokovaní, či už výborov, alebo osobitných neformálnych stretnutí, vzišlo niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Odhadom 400, čiže je toho pomerne dosť.
No, keďže aj téma je pomerne široká, začnem tiež zoširoka a to je opisom situácie v súdnictve, kde sa dnes nachádzame. Pretože myslím, že to je práve reakcia, lebo tie kódexy sú reakciou na to, kde sme. Asi tých kritérií, podľa ktorých sa dá opísať situácia v justícii, je, je nepochybne veľa, ale zrejme najkvantifikovateľnejší je dôveryhodnosť, resp. nedôveryhodnosť justície, kedy podľa posledných prieskumov, o ktorých som informovaný, tak našej justícii dôveruje alebo nedôver... a takto, nedôveruje asi 43 %, pričom jej dôveruje len štvrtina. Toto číslo je podľa môjho názoru katastrofálne, a to najmä keď si porovnáme škandinávske krajiny, kde tá dôveryhodnosť sa pohybuje okolo 70-80 %, rovnako tak Spojené štáty americké. Čiže ten priestor na zlepšovanie tu, tu nepochybne je.
Dôsledkom toho, že ľudia neveria v súdny systém, je aj niekoľko veľmi negatívnych spoločenských javov, počnúc tým, že občania sa nemôžu spoľahnúť na ten systém, budú sa obracať alebo využívať svojpomoc, ale nie svojpomoc v zmysle zákona, ale svojpomoc mimo, aj mimo rámec zákona. Len ťažko sa občan alebo podnikateľ obráti na súd, ak mu neverí, keď nevie, čo môže od toho súdu očakávať, preto aj celkovo spoločenská klíma nie je dobrá a podnikateľské prostredie už vôbec, a to sa týka, samozrejme, aj zahraničných investorov, ktorí náš právny poriadok alebo náš súdny systém si vždy preveria, a keď dostanú čísla o dôveryhodnosti, tak podľa mojich informácií, sú viac ako vajataví s tým, či investovať na Slovensku, alebo nie.
Ono tie príčiny, je ich určite viacej a asi najmarkantnejšou príčinou je dĺžka súdnych konaní, ak sa bavíme o občianskych alebo obchodných sporoch, bavíme sa o 365 dňoch, pričom nie zriedka je na konci taký slovenský fenomén, že po celej tej tortúre pojednávaní príde nepredvídateľný rozsudok alebo nepredvídateľné rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré nečakal nikto, ktoré nevyplýva z toho, čo bolo naznačené na pojednávaní, čo bolo dokazované na pojednávaní, a čerešničkou určite je to, že sudca nie je sankcionovaný. Čiže toto sú tie hlavné príčiny, ktoré, ktoré podľa mojej mienky treba odstrániť. Jednak mimovládky sa zhodujú na tom, že ide, je to kvôli tomu, ako sa vychovávajú sudcovia, akú majú zodpovednosť, pričom ministerstvo dodáva, že ide o prílišnú politizáciu justície za posledné roky. Asi by sa patrilo povedať, že, že niekde je pravda uprostred, ale nie je to pravda, pravda je na obidvoch stranách. Prílišná politizácia justície s tým, že sudcovia sú zásadne nezodpovední, a spôsobuje to, že ľudia neveria súdnictvu.
Keď sa vrátim späť ku kódexom, najmä v dôvodovej správe, cieľom prijatia týchto 1 400-1 500 paragrafov je najmä zavedenie rýchlejšej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán, zlepšenie vymožiteľnosti práva, zabezpečenie rýchleho, hospodárneho a zároveň spravodlivého súdneho konania. Jedným z hlavných účelov je dôsledná koncentrácia procesu, k tomu sa dostanem ešte vo svojom vystúpení snáď podrobnejšie, a, samozrejme, zamedzenie prieťahov v súdnom konaní. Treba si uvedomiť, že dosiahnutie týchto cieľov je priamo úmerné kvalite alebo kompetencii samotných sudcov a zároveň súdneho systému. Ak chceme k tejto závažnej téme diskutovať, možno sa na ňu pozerať prísne politicky alebo konštruktívne. Čiastočná konštruktívna debata tu doteraz bola, to treba proste priznať a ja by som sa jej rád držal, pretože si myslím, alebo verím tomu, že tieto kódexy budú sudcovia používať 50 rokov, možno viac. To je ako doterajšie OSP-čko, preto tieto kódexy musia byť čo najkvalitnejšie. (Reakcia z pléna.) Ako?
Treba si podľa mňa tiež uvedomiť, že ak my prijmeme kódexy, ktoré nebudú sudcovia ovládať, v tom lepšom prípade sa nič nepohne vpred, v tom horšom nastane absolútny chaos. Preto dávam do pozornosti ministerstvu, aby sa prísne a podrobne a vytrvalo venovalo príprave sudcov na tieto kódexy, ktoré budú účinné od 1. júla 2016.
Teraz k tým konkrétnostiam. V prvom rade aj v odbornej verejnosti rezonovala otázka, či najprv hmota, či proces. Pre tých, ktorí sa nepovažujú za odbornú verejnosť, hmotné právo je to, ktoré, ktoré len stanovuje práva a povinnosti ako adresátom právnych noriem, teda na čo máte aj ako občan právo, a procesné je to, ako vymôžete tieto práva. A právom my tu riešime procesné kódexy, to je ako sa bude to právo vymáhať. Tu mi nedá nepovedať, že riešime najprv proces, a pritom je, výhľadovo sa hovorí o novom Občianskom zákonníku, a pritom aj teraz tieto súčasné procesné kódexy zahŕňajú pojmy, ktoré hmotné právo nepozná. Inými slovami, budeme musieť novelizovať, teraz je zas otázka, či práve civilné kódexy, alebo hmotné právo, a potom, keď príde hmotné právo, či civilné kódexy opäť. Tuná mi príde otázka celkom vhodná, že či sme už pripravení na to alebo či očakávame zmenu v budúcnosti, pričom už teraz vieme, aké tie zmeny budú, pretože myslím, že takto sa rekodifikácia nerobí, pretože myslím, že takto sa rekodifikácia nerobí.
Ďalej. Čo treba oceniť najmä pri tlači 1333, to je Civilný sporový poriadok, je predbežné prejednanie žaloby alebo konania, čo v zásade súvisí s následnou prísnou koncentráciou, to znamená predloženia všetkých dôkazov na tom konkrétnom sedení alebo pojednávaní. Tu mi nedá sa neopýtať, že či sme nemali už koncentráciu teraz, veď aj súčasné OSP-čko bolo nastavené tak, že sudca mohol rozhodnúť na prvom pojednávaní, ak by bol dobre pripravený. Opäť sme narazili na nedostatočnú pripravenosť sudcov. Ale kvitujem to, že to predbežné prejednanie, a následná koncentrácia je o niečo podrobnejšia, o niečo prísnejšia, aj keď treba povedať, že ja tam vidím úskalia, ktoré som prezentoval aj na výbore, to je, že ak účastník alebo strana sporu neprednesie svoj dôkaz včas, to znamená povedzme na tom prvom pojednávaní, na tento dôkaz sa nemusí prihliadať. Situácia môže nastať úplne jednoduchá, kedy strana predloží stostranový dokument, povedzme účtovnú závierku, kde druhá strana sa bude musieť vyjadriť, ale nebude sa vedieť vyjadriť. To riziko, že na tieto vyjadrenia sa nebude prihliadať, podľa mňa tu stále je, ja verím v čestnosť sudcov, že nebudú robiť tuto obštrukcie, ale podľa mojej mienky dnes iba veriť v našom súdnictve nestačí. Čiže tuto by som bol veľmi, veľmi opatrný dávať pravidlo, pomerne prísne pravidlo, aj keď dodávam, že rozumiem tomu a v zásade, v zásade ho vítam.
Bolo tu povedané, že niektoré veci sme - povedal to pán spravodajca - vyriešili dodatočne, čo uznávam, že bolo to tak, že niektoré veci boli predsa len, predsa len navrhovateľom prijaté, ale mňa čo pomerne dosť trápi, je vypustenie zmenkového platobného a šekového rozkazu. V tomto znení budem mať aj pozmeňujúci návrh, a to zrejme až v ústnej rozprave, pretože verím, že kolegovia mi ho ešte popodpisujú. A ja teda nerozumiem, prečo sa odchyľujeme od toho, čo je úplne štandardné podľa Ženevských konvencií a čo úplne v pohode funguje v Nemecku, v Rakúsku. A podľa toho, čo viem, nemajú s tým problém. Áno, je tu argument, že chránime spotrebiteľa, a nevieme, nevie sudca rozlíšiť, ktorý návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zo spotrebiteľského režimu. Ale veď podľa mňa sa to dá veľmi pekne vyriešiť najmä zjemnením koncentračnej zásady. Veď jak ten pozmeňovák bude v znení, že námietky je možné podať aj vtedy, ak ide o spotrebiteľa, aj po tej prísnej lehote.
Rovnako tak, ja rozumiem tomu, že zmenkový platobný rozkaz, ak má dané iba tri dni na podanie námietok, že je to veľmi prísna lehota. V Čechách sa s tým vysporiadali veľmi jednoducho. Tá lehota je osem dní. Osem dní. V takomto znení pôjde môj pozmeňovák, pretože si myslím, že v našom štáte existujú aj nespotrebitelia a zmenkový platobný rozkaz je jeden z mála veľmi funkčných nástrojov, ktorý sa doteraz osvedčil. Rušiť ho mi zase nedáva zmysel.
K odvolaniu v Civilnom sporovom poriadku nasledovné, ak správne teda chápem to, ako je to predložené, a aj tie pozmeňujúce návrhy, stále bude platiť, že druhostupňový súd môže vykonať svoje dokazovanie aj napriek tomu, že ho zákonne vykonal prvostupňový súd. Povedzme, že môže vypočuť svedkov, hej, aj teda krajské alebo teda druhostupňový súd. Ja tomu trošku tomu nerozumiem, keď my chceme zrýchliť konanie a zároveň súdy tuto nevykonávajú ani teraz, prečo im túto právomoc dávame. Prečo dávame takúto pôsobnosť aj na druhý stupeň? To mi proste nie je jasné, a navyše keď máme dneska zákonné nahrávanie pojednávaní. Sudca si proste vypočuje to, čo bolo povedané, a vyhodnotí ten dôkaz. Súdy to nerobia ani dnes. A to nehovorím o tom, že krajské alebo druhostupňové súdy majú v zásade iba potvrdiť alebo zrušiť rozsudok, a nie doňho vstupovať. Ale to je filozofia predkladateľov, len teda stále nerozumiem, prečo nejdeme po tej rýchlosti, keď, keď je verejnosťou žiadaná.
A časť dovolanie generálneho prokurátora. Tu musím povedať, že skôr ako o právne riešenie ide o riešenie politické, ktoré vyvstalo za posledné roky, a bolo teda úzko súvisiace s jednou politickou kauzou a účelovo prijatá úprava práve na túto kauzu. Som veľmi rád, že na výbore došlo k sprísneniu tohto ustanovenia, najmä čo sa týka podania tohto dovolania generálnym prokurátorom, ale zároveň musím povedať, že toto, tento inštitút podľa mňa do nového OSP-čka nepatrí, pričom si zároveň uvedomujem, že v našich spoločenských reáliách nám tento inštitút môže ešte pomôcť. A teraz hovorím konkrétne o štáte. Len dávam na zváženie do budúcna hovoriť veľmi, veľmi dôrazne o tom, že tento inštitút tam nemá byť a že bude vypustený.
Gábor Gál tu, myslím, bol, ktorý prízvukoval minulú... prvé čítanie, kedy lehota na plnenie bola 30 dní, § 226. Toto je, toto je úplný nonsens podľa mňa, aby tam takého niečo bolo. Keď si zoberiete, že niekto žaluje oprávnenú pohľadávku a druhá strana to úmyselne naťahuje, zákon mu dá ešte ďalších 30 dní na plnenie. Je to, toto je naozaj nezmysel. A ak sa nemýlim, dopracujeme sa alebo sme sa dopracovali k nejakému konsenzu, že tá lehota bude kratšia. Tá lehota tam podľa ani nemá čo byť. Účastník, alebo strana sporu, ktorá je na pojednávaní, vo väčšine prípadov už vidí, ako ten spor dopadne, a najmä ten, ktorý prehráva, si vie veľmi ľahko ošetriť a každý jeden deň mu je dobrý k tomu, aby sa prípadne zbavil majetku.
Celkom som zvedavý a to, to verím, že sa stretneme možno ešte, ešte mimo túto sálu, ako sme nakoniec vyriešili doručovanie, pretože je to pomerne problematický inštitút, s ktorým sa narábalo počas tohto procesu veľmi necitlivo. Najprv sme, ak sa nemýlim, ponechali fikciu doručenia pri plaťákoch, potom sme ju zrušili a teraz, pýtam sa, že neviem, neviem, aký je ten výsledok, ale určite treba povedať, že minimálne pri právnických osobách podnikateľoch by fikcia doručenia mala byť zavedená, mala by zostať. Pomôže to rýchlosti aj vymožiteľnosti práva a aj legitímnym očakávaniam strany sporu, či bude, alebo nebude úspešný, či tá strana existuje, alebo neexistuje. Ale tomu sa, myslím, bude venovať pani Žitňanská omnoho podrobnejšie.
Aj napriek nepochybnej odvahe predkladateľov pri takýchto, takomto naozaj veľkom diele mi chýba možno ešte trošku viacej odvahy pri väčšom posilnení kompetencií a právomocí vyšších súdnych úradníkov. Áno, spravili sme krok vpred, rovnako tak pri notároch, ale prečo sme neurobili ešte možno to B, kedy notári, ktorí sú technicky pripravení, ktorí majú ďaleko väčšiu zodpovednosť, ako majú sudcovia, prečo nemôžu robiť zápisy do Obchodného registra, do katastra. Bolo by to pre občana ďaleko, ďaleko pohodlnejšie a súdy by to určite odťažilo, to znamená, neboli by preťažené. Toto nápadu by nebolo toľko a mohli by sa sudcovia venovať tomu, čo sa venujú v Nemecku, a to je, že 85 % času alebo ich roboty spraví vyšší súdny úradník, teda alebo, alebo čakateľ a oni spravia len to zásadné rozhodnutie, ako má vyzerať rozhodnutie, rozsudok. U nás to, žiaľ, nefunguje.
K nerozporovému poriadku, k tej tlači 1334. Podľa mňa nie je úplne šťastným riešením poskytnúť účastníkom možnosť zmeniť svoje návrhy až do rozhodnutia vo veci samej, pretože to môže opäť viesť k prieťahom v súdnom konaní, ale O. K., ak teda mimospor je špecifický, túto stránku veci viem akceptovať, ale v zásade opäť som nezachytil nejaké bližšie vysvetlenie a dúfam, že to ešte, že o tom budeme hovoriť.
S rýchlosťou konania súvisí aj pri mimospore konania starostlivosti súdu o maloletých, prípadne spôsobilosti na právne úkony, kde na to nepoukazujem iba ja, ale aj napríklad, myslím, Generálna prokuratúra, ktorá hovorí o tom, že chýbajú lehoty v mimosporovom súdnom poriadku. Ja teda priznávam za seba, že nie som fanúšikom nejakých lehôt pre súdy, ale pri tých deťoch alebo pri deťoch a v najlepšom záujme dieťaťa spoliehať sa na, iba na svedomie sudcu, že bude konať rýchlo, neviem, či je to opäť najšťastnejšie riešenie. Pri predbežkách, pri predbežných opatreniach sme to vedeli spraviť alebo to máme dnes už, teraz tie lehoty chýbajú.
K Správnemu súdnemu poriadku asi nasledovné. Situácia pri správnom súdnictve je, dovolím si povedať, katastrofálna. Neprehľadnosť, nejednotnosť pojmov a teraz hovorím o platnej právnej úprave, platnej a účinnej, teda nejednotnosť, neprehľadnosť, častokrát rozličné rozhodnutia súdov vo veci o jednotlivých inštitútoch spôsobujú, že táto úprava v súčasnom OSP-čku je tak zlá, že nič nemôže byť horšie. Ergo to, čo je predložené, mne sa javí veľmi dobré, veľmi rozumné. A to hovorím hlavne o jednoinštančnosti konania, to je zásada, ktorá teda v správnom súdnictve podľa mňa mala už dávno platiť. Ak správne čítam, tak proti každému, zase proti každému rozhodnutiu bude prípustná kasačná sťažnosť, čiže bude to v prísnych prípadoch alebo, prísne vzaté, bude tam aj druhá inštancia, ak to bude nevyhnutné.
Treba ešte povedať, že pri tých kódexoch alebo celkovo chýbajú, chýbajú predložené zmeny zákonov, ktoré, ja som sa dohľadal, čo bude treba meniť, je zákon o súdnych exekútoroch, zákon o hlásení pobytu občanov, zákon o sídlach a obvodoch súdov, zákon o sudcoch a prísediacich, zákon o súdnych poplatkoch, zákon o prokuratúre. Čiže tieto zákony zrejme budú v najbližšej dobe a zrejme do jedného roka novelizované. Myslím si, že mali byť pripravené už teraz, mohli byť predloženú tu, keďže trojročná práca mohla zahŕňať aj takého úpravy.
K tomu procesu, čo hovoril aj pán spravodajca, mi dovoľte uviesť asi nasledovné, pretože nesúhlasím s tým, čo povedal spravodajca poslanec Susko. Áno, kódexy sa tvorili údajne tri roky. Áno, bol daný priestor v medzirezortnom pripomienkovom konaní, áno, stretli sme neformálne, kde sme si niektoré veci vysvetlili, a stretli sme sa na výbore. Na niektoré veci, znamená, že nie všetky, aj preto malo byť ďalšie neformálne stretnutie, kde sme si mali ďalšie veci vyjasniť. Toto neformálne stretnutie, ktoré podľa mňa bolo najkľúčovejšie, proste nebolo. A práve preto a práve aj z toho dôvodu, že ten legislatívny proces nebol úplne najčistejší, dnes tu máme 429 pozmeňovákov a podľa toho, čo povedal pán spravodajca, prídu ešte ďalšie. Drobné, technické.
Prísne vzato, keď to kvantifikujem, to je 30 % z toho, čo sme, čo je predložené. To je pomerne dosť. To, keď kódexy majú 1 400-1 500 paragrafov, približne 500 pozmeňovákov, je to dosť. Treba uznať, že ten proces nebol úplne najčistejší. Viete, toto sú kódexy, ktoré sa netýkajú iba voličov vládnej strany, týkajú sa aj ľudí, ktorých zastupuje opozícia, a myslím, že je úplne legitímne, aby sa k takýmto kódexom mohla vyjadriť aj opozícia v čo najväčšej možnej miere. Táto možnosť podľa mňa nebola, nebola daná. Nebola daná, dobre, a keď už bola daná, tie pripomienky, ktoré sme mali, boli zmetené zo stola, veľká časť z nich.
Ja verím, že keď budeme výhľadovo hovoriť o Občianskom zákonníku, že podobná situácia sa nebude opakovať, pretože, myslím, že Občiansky zákonník je možno ešte dôležitejší ako civilný proces.
Ja môžem za seba povedať, že nech bude ministrom ktokoľvek, z ktorejkoľvek partie vľavo či vpravo, alebo ktorejkoľvek strany, ja budem presadzovať to, aby sa od začiatku podrobne diskutovalo o každej jednej zmene. Aby sme dostali do parlamentu, aby parlament dostal materiál, ktorý nebude mať 500 pozmeňovákov. To je, to je proste, to je moc.
A na záver, ako budem hlasovať. Musím povedať, že keď som na tým dlho rozmýšľal, či sa zachovať prísne politicky, zohľadniť všetky tie výtky, ktoré boli dané, ktoré, ktoré vyvstali počas procesu, na jednej strane mi to hovorilo, že mám hlasovať, mám sa zdržať alebo teda mám ísť proti, určite nie za. Ale keď sa pozriem na to, čo je dôležitejšie, a to je záujem občana, naozaj veľmi tendujem k tomu, že budem hlasovať za tieto kódexy, pretože ich považujem za prospešné pre súdny systém. A nech je to akokoľvek nepolitické, toto je téma, ktorá má byť konštruktívna, a čím väčší počet hlasov bude mať, budú mať tieto kódexy, tým bude ich sila legitímnejšia, tým viac, aspoň v to dúfam, budú sudcovia mať záujem sa tie kódexy naučiť a vedieť ich používať. Myslím, že je to spoločný záujem nás všetkých.
Zároveň si však dávam malú výhradu, a to si počkám na tie pozmeňováky, aké prídu, pretože rád by som videl, čo bude finálnou verziou návrhu predložených civilných kódexov.
Ďakujem pekne za vypočutie.
Skryt prepis
