Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani predkladateľka, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k novelizácii zákona o ochrane verejného záujmu (inak povedané, majetkové priznania politikov alebo ochrana verejného záujmu).
Začnem in medias res ako príklad pars pro toto.
Článok 6 ústavného zákona, ktorý sa tiež mení, hovorí: „Verejnému funkcionárovi, ktorý sa zúčastní na rokovaní orgánu o veciach, o ktoré má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi.“ Kedy, keď nie tu, pri tomto zákone, ktorý sa týka verejných funkcionárov, nie je naplnená tzv. právna hypotéza toho, aby ste splnili vašu povinnosť povedať, máte osobný záujem na tejto veci, aby bola prerokovaná správne? Tento článok je nejasný. A neverte, ono by to malo byť výhradne osobný záujem, pretože podľa mňa je záujmom viacerých politikov, aby verejný záujem bol kontrolovaný, respektíve aby bol skontrolovateľný, či má politik verejný záujem na konkrétnej veci. V tomto prípade ale je tu aj osobný záujem. No ja oznamujem tento osobný záujem na prerokovaní tejto veci. Keďže je to nejasné, asi by si to žiadalo novelizáciu tohto ustanovenia. Pán podpredseda parlamentu hovoril, áno, novelizujeme ho. Lenže oni ho novelizujú tak, že sa tam doplní, že aj pred hlasovaním oznámi svoj verejný záujem. Mám za to alebo som presvedčený, že tuto každý, kto z poslancov vystúpi, by mal povedať, že má osobný záujem. Hovorím to verejne. Pán podpredseda Číž to nepovedal napríklad, hej. Je to na výklade. Ak s tým má problém, treba novelizáciu. Keďže novelizácia nie je, problém s tým zrejme nemá. To je príklad za všetko podľa mňa, aký je celý tento návrh, pretože, dámy a páni, my sa točíme pri tomto zákone stále dookola. Ja mám pocit, že my sme v tomto prípade na smiech verejnosti ďaleko viac ako kedykoľvek inokedy, pretože takéto snahy sa podľa môjho názoru zdajú falošné aj pre najskromnejšieho fanúšika vládnej strany SMER, pokiaľ teda nie je finančne spriaznený s touto stranou.
Tento návrh je neúprimne, prepáčte, pokrytecký. Je to náš návrh zákona, hovorím, náš, v podobe opozičných poslancov v zastúpení Beblavý, Kadúc, Žitňanská, Gál, Přidal, Poliačik. V minulosti bol pri tomto návrhu aj pán poslanec Brixi a tento návrh napriek počiatočnej vôli presadiť prišlo niečo, čo je stále zahalené rúškom tajomstva, pán predseda Paška to zastavil, my nevieme doteraz dôvod toho, ale odsúhlasené znenie my sme mu predložili v tomto parlamente, predložili sme ho opakovane. Ten návrh raz sme stiahli, pretože mali sme vytvoriť priestor na rokovanie, to sme korektne urobili, potom sme ho nechali bez stiahnutia, aby ho poslanci dostali do druhého čítania, kde môžu spraviť zmeny, o ktorých sa tu hovorí (spoločenská diskusia, odborná diskusia). Aj keď sme na to mali tri roky, my sme boli ochotní vytvoriť ten priestor. Vy ste ho, dámy a páni, z vládnej strany neschválili. A to je dôležité, neschválili ste ho 22. mája 2015, k tomu sa ešte vrátim.
Vecne. Namiesto toho, aby ste dali verejnosti jasnú odpoveď na ich spoločenskú objednávku stransparentniť majetkové priznania, podľa môjho názoru zhoršujete kvalitu tohto zákona. Hranica, keď bude treba vykazovať hnuteľnú či nehnuteľnú vec, sa dokonca posúva hore. Čiže viac vecí sa zmestí pod to, čo vykazovať netreba. Pri nehnuteľnostiach tam nebude žiadna identifikácia tých nehnuteľností.
Určite je posun vpred drobný, čo opäť si dovolím pochváliť, užívanie hnuteľnej veci. Ale chýba tu, absentuje tu nehnuteľnosť. Ak poslanec bude užívať nehnuteľnosť, ktorú má najmä od finančnej skupiny, nebude ju musieť vykázať podľa tohto návrhu. Stále nebude možné povedať, či má poslanec škodovku, Ferrari, alebo zistiť, či má poslanec malý domček niekde na lazoch, alebo či má trojposchodovú vilu s bazénom, s olympijským bazénom, to nebude možné, preto je tento zákon nedostatočný. A určite neplníte tak sľub, ktorý ste dali pred voľbami, a ktorý ste deklarovali počas posledných troch rokov.
Pán podpredseda Číž sa chválil, že upravujeme vzdanie sa funkcie, upravujeme zastavenie konania, ak sa vzdá funkcie verejný funkcionár. A to je na chválu? Ak by sa pán Forai nevzdal funkcie, to konanie by mohlo pokračovať, lenže pokračovať nemohlo, pretože sa jej vzdal. Je to už dnes zo zákona možné. A táto vec, čo je potrebná, proste sa neupravuje, resp. upravuje sa drobno, ale ostáva tam ten istý princíp. Toto nepovažujem za správne.
A už vôbec nepovažujem za správne, že dnes keď sa väčšina výboru rozhodne zablokovať celkom zjavné porušenie zákona, proste tak urobí. Argumentovať, že nepatrí to do nášho ústavného systému, že Ústavný súd predsa o takýchto veciach nemôže rozhodovať, je, s prepáčením, nezmysel, pretože článok 10 nie je z platného zákona, účinného.
Odsek 3 tu hovorí, proti rozhodnutiu orgánu môže dotknutý jeden funkcionár do pätnásť dní doručiť rozhodnutia, ktorými má byť vyslovená strata mandátu alebo funkcie, uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd. Už dnes má Ústavný súd právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti výborom. Už dnes je to možné. Argument je, že to tam nepatrí, prečo to tam potom je, prečo už dnes je možných plus-mínus dvanásť konaní na Ústavnom súde, keď, uznám, niektoré z nich tam nemajú čo robiť. Ale ak chceme dať ľuďom odpoveď na ich požiadavku transparentných majetkových priznaní, musí tam byť efektívny nástroj kontroly, efektívny spôsob, ako sa domôcť vyšetrovania. Zrušenie alebo obmedzenie, alebo nezavadenie procesného ustanovenia, ktoré zabezpečí možnosť opravného prostriedku voči rozhodnutiu a valcovaniu väčšiny aj pri vzájomnom porušení zákona, je nesprávne. A týmto neplníte opäť ďalší váš sľub.
Nemôžem tento váš návrh za žiadnych okolností podporiť.
Prvým dôvodom nesúhlasu s týmto návrhom zákona je jeden základný dôvod, podľa mňa to je zákon o rokovacom poriadku, všeobecne záväzný právny predpis pre všetkých poslancov, pre všetkých občanov, ktorý hovorí, zaslúži si to jasnú citáciu § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku: „Ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona,“ v tej istej veci, s tým istým znením, dokonca širším, ako je toto predložené, teda o to viac to musí platiť. Tu sme predložili, opoziční poslanci, návrh zákona, ktorý bol daný a neschválený 22. mája 2015. Ak dobre rátam plus šesť mesiacov, jeho predloženie je možné až v novembri 2015, až o mesiac a pol. Ten návrh zákona tu je. Dovoľte mi povedať, že tá norma je úplne jasná, je právne záväzná pre všetkých občanov, o to viac pre poslancov, ak sa bavíme o rokovacom poriadku. A vy ten návrh zákona predkladáte. A čo to je, keď to nie je porušenie zákona? Prosím o odpoveď na túto otázku, pretože ja za tým vidím porušenie zákona.
Druhý dôvod, prečo nemôžem posunúť tento zákon do druhého čítania, nemôžem o ňom hlasovať, je, že je to opäť neúprimná snaha. Vy ste mali tri a pol roka na dodržanie vašich sľubov, tá komisia zasadala šesťkrát alebo sedemkrát. Vy ste plytvali časom každého jedného poslanca, ktorý sa zúčastňoval tých rokovaní a úprimne sa pokúšal ten zákon vylepšiť. Bola tam odborná diskusia, bola tam politická diskusia, bolo tam to, čo žiadate pri každom jednom zákone. To sme tu mali. A teraz od nás chcete pred voľbami prijať ten zákon, ktorý je neúčinný, ktorý je podľa mňa v tejto chvíli úplne zbytočný.Týmto by som chcel vysloviť apel voči všetkým opozičným poslancom, aby sa jednoznačne vyslovili za neprijatie tohto návrhu zákona aj napriek tomu, že bude to mať isté politické náklady. Vyslovme sa a povedzme tak, tento návrh je nič iné, iba ťahanie za nos, pretože vládni poslanci mali priestor na prijatie toho zákona, dokonca účinného, neprijmime ho, nenechajme sa zlákať na akékoľvek obchody so svedomím (rôzne ponuky na úpravu tohto zákona) a nielen prisľúbme, ale aj splňme, ak sa zmení vláda, prijmeme účinný a efektívny zákon v tomto smere. Naozaj apelujem na všetkých opozičných poslancov, a budem rád, ak tento apel bude, ak im bude vyhovené, je to v záujme celej opozície a určite v záujme toho, aby sme vymenili túto vládu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
