Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ešte raz vám chcem veľmi pekne poďakovať za možnosť predložiť tieto dva návrhy zákonov v dnešný deň.
Hovorí sa, že hlavné mesto je vstupnou bránou do krajiny. Pokiaľ však vstupuje človek do hlavného mesta a ďalej v ňom jazdí tak, že to pokazí dojem z celého mesta, niečo asi nie je v poriadku. Áno, viem, že problém katastrofálneho stavu ciest nie je len problémom Bratislavy, viem, že tento problém sa týka aj iných miest. A tiež viem, že nielen miest, ale aj obcí.
Návrh zákona, ktorý podávam, sa týka ciest druhej a tretej triedy a zároveň sa týka hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorá má vo vzťahu k týmto cestám osobitné postavenie. Cesty druhej a tretej triedy, vlastnícke právo k nim a tiež povinnosť starať sa o ne a udržiavať ich prešlo na základe tzv. decentralizačných zákonov na samosprávne kraje. V zásade ide o cesty, ktoré spájajú jednotlivé sídla v území a zabezpečujú obslužnosť v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Ako hlavný finančný nástroj na zabezpečenie uvedených úloh bola samosprávnym krajom zverená daň z motorových vozidiel ako jediná miestna daň, ktorá prináleží samosprávnym krajom. V hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave však vlastnícke právo, teda súvisiace povinnosti zostali priamo v meste. Mesto Bratislava tak musí zo svojho rozpočtu sanovať nielen svoje miestne komunikácie, pričom o starostlivosť o ne sa delí so svojimi mestskými časťami, musí udržiavať a starať sa o cesty druhej a tretej triedy a okrem nich aj o niektoré ďalšie cesty inak patriace štátu. Na plnenie týchto úloh však mesto Bratislava nemá žiadne extra zdroje, ktoré by mohla využívať priamo na tieto účely.
Navrhujem preto, aby sa časť výnosu dane z motorových vozidiel v Bratislavskom samosprávnom kraji rozdeľovala medzi samotný kraj a hlavné mesto, na území ktorého sa tiež tieto cesty druhej a tretej triedy nachádzajú a sú používané. Je nám jasné aj to, že použitie výnosu z miestnej dane, tak ako výnosu z akejkoľvek inej dane, nie je možné účelovo viazať. Preto sa môže objaviť oprávnená námietka, že navrhované riešenie nie je riešenie, pretože takto získané prostriedky sa môžu použiť na niečo iné. Na druhej strane, keďže sa snažíme získať peniaze pre mesto Bratislava aj takýmto spôsobom, bude použitie týchto peňazí podrobené prísnej kontrole vrátane kontroly verejnej. Znova poukazujem na fakt, že stav ciest, po ktorých jazdíme v hlavnom meste, je skutočne katastrofálny a dnes to už nie je iba prehnané nafukovanie celej situácie, ale je to známy fakt aj poslancom tejto Národnej rady.
Tento stav spôsobuje vážne škody, a to nielen súkromným vlastníkom motorových vozidiel, ale aj verejným prepravcom, napr. Dopravnému podniku mesta Bratislavy a ďalším. V konečnom dôsledku aj nápravu týchto škôd platíme všetci, či už ako daňovníci, alebo ako cestujúci v cene cestovných lístkov. Pravdou však je aj to, že tieto cesty používajú okrem obyvateľov Bratislavy aj obyvatelia Bratislavského samosprávneho kraja, respektíve veľká väčšina z nich. Obyvatelia Bratislavského samosprávneho kraja do Bratislavy dochádzajú za prácou, do škôl, za kultúrou, za športom, za zdravotníctvom a do úradov. Cesty v hlavnom meste sú využívané a tým aj opotrebovávané omnoho viac, než by mohli byť využívané a tým zároveň spotrebovávané len obyvateľmi tohto mesta. Na území mesta vykonáva svoje pôsobnosti aj samosprávny kraj, pričom napríklad preprava osôb je jednou z pôsobnosti samosprávneho kraja. Dobrá a kvalitná preprava osôb, vrátane obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja je v záujme aj tohto kraja. Preto mám za to, že aspoň na určitý, možno prechodný čas, je možné vykonať toto opatrenie na osoh všetkým užívateľom bratislavských ciest.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som naozaj veľmi rád, že si stav našich ciest, výtlkov a výmoľov už všimla aj vláda. Chcem preto úprimne oceniť snahu o uvoľnenie ďalších finančných prostriedkov na akútne riešenie katastrofálneho stavu ciest nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku. Zdôrazňujem však, že ide iba o ďalšie zaplátanie už desaťročia plátaných vozoviek a nejde o žiadne systémové riešenie stavu ciest. Považujte, prosím, predkladané návrhy predovšetkým ako snahu upozorniť na ďalší z vážnych problémov, ktorým je potrebné venovať náležitú pozornosť, a nie o 20, o 10 alebo 5 rokov, ale myslím si, že už včera bolo neskoro. Berte, prosím, predkladané návrhy aj ako impulz na otvorenie diskusie o zlepšovaní podnikateľského prostredia a zvyšovaní atraktívnosti Slovenska.
Áno, stav infraštruktúry je jedným z významných parametrov každého investora pre posudzovanie lokality z pohľadu umiestnenia priamych zahraničných investícií. Pokiaľ nechceme, aby luxusné Bentley alebo luxusné BMW, ktoré by sa možno mohli vyrábať na Slovensku, boli vyvážané, exportované zo Slovenska v kamiónoch po cestách, s ktorými sa stretávame dnes, vás žiadam o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.
Teraz prečítam aj ten druhý? Alebo ako to...? (Vystupujúci sa obracia na predsedajúcu schôdzi.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Áno, nech sa páči.
Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Takže druhý návrh zákona, ktorý vecne súvisí s prvým návrhom zákona. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, tento návrh zákona, ktorý predkladám, súvisí s predošlým návrhom. Už aj v médiách prebehla správa, na základe ktorej sa v Bratislavskom samosprávnom kraji vyberie na dani z motorových vozidiel viac ako v iných samosprávnych krajoch. Poukázali na to župani iných samosprávnych krajov. Tento fakt je prirodzený. V Bratislavskom samosprávnom kraji má svoje sídlo najviac podnikateľských subjektov, ktoré sú zároveň platiteľmi tejto dane. Je teda na mieste očakávať, že v tomto kraji sa na dani z motorových vozidiel vyberie najviac finančných prostriedkov.
Čo však už kolegovia, župani nezdôrazňujú, je to, že Bratislavský samosprávny kraj dostáva ako podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo všetkých samosprávnych krajov na Slovensku najmenej. A to nie nejakým bezvýznamným tesným rozdielom, ale výrazne najmenej. Len pre porovnanie, dovoľte mi teda uviesť pár čísiel. Príjem Bratislavského samosprávneho kraja na dani z príjmov fyzických osôb na jedného obyvateľa je 50 eur, 50,62 eur. V prípade Banskobystrického samosprávneho kraja je to 90,34, Košického samosprávneho kraja 69,80, Nitrianskeho samosprávneho kraja 60... 75,50, Prešovského samosprávneho kraja 77,20, Trenčianskeho samosprávneho kraja 72,77, Trnavského samosprávneho kraja 71,37 a Žilinského samosprávneho kraja 71,37 eur na jednu osobu alebo obyvateľa. Z porovnania je vidieť, že Bratislavský samosprávny kraj má na obyvateľa podiel na dani z príjmu fyzických osôb nižší približne o 20 eur, v extrémnom prípade až o 27 eur. Toto nepovažujeme za spravodlivé. A tiež vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré boli prezentované pri predkladaní predošlého návrhu zákona, predkladám aj tento návrh.
Cieľom predkladanej právnej úpravy je zvýšiť príjem pre Bratislavský samosprávny kraj z podielu na dani z príjmov fyzických osôb na prechodné obdobie troch rokov. Uvedomujem si, že v súlade so stanoviskom ministra financií nejde o systémový zásah do systému fiškálnej decentralizácie. Aj preto je návrh časovo ohraničený, ide o obdobie troch rokov. Mám však za to, že vzhľadom na situáciu, v ktorej sa Bratislavský samosprávny kraj momentálne nachádza, pôjde o primerané opatrenie a dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem. Skončil som.