Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.5.2013 o 15:47 hod.

PhDr.

Juraj Miškov

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.6.2013 18:33 - 18:45 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na minuloročnej novembrovej schôdzi si poslanci SMER-u odhlasovali dve novely zákona o skrátenom legislatívnom konaní. Iba pre pripomenutie išlo o zákon o štátnych hmotných rezervách a zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení stavu ropnej núdze. Cieľom uvádzaných noviel zákona bolo umožniť odpredaj núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré doteraz vlastní štát. Aspoň takto sme to my opoziční poslanci čítali a tak, ako spomínal kolega poslanec Mikuš, pýtali sme sa, či to čítame správne, a nedostávali sme odpovede od zodpovedných.
Zjednodušene povedané, pripravili ste si legislatívnu pôdu pre privatizáciu zásob ropy a ropných výrobkov. Vzhľadom na to, že privatizácia je slovo, ktoré ste si stranícky a politicky zakázali, nazývate to v dôvodovej správe odmrazením umŕtvenej likvidity, podobne ako pripravenú privatizáciu 49-percentného balíka Telekomu nenazývate privatizáciou, ale odpredajom neproduktívnych aktív. Veď v poriadku, ja proti privatizácii nič nemám. Naopak, ja by som vás veľmi rád pochválil za to, že ste uznali, že niekedy privatizácia môže byť aj osožná. Akurát je potrebné pomenovať veci pravým menom. Ak sa to bojíte povedať vy, tak my to veľmi radi povieme za vás. Idete privatizovať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov.
Takže pripravili ste model privatizácie ropy a ropných výrobkov, ktorý posunie zodpovednosť za obstarávanie, udržiavanie, skladovanie, obmenu ropy a ropných výrobkov na novovznikajúcu agentúru, ktorá bude záujmovým združením právnických osôb. Model spravovania núdzových zásob týmto spôsobom nie je nový. Podobný spôsob funguje aj v Rakúsku a Nemecku a úprimne povedané, som celkom rád, že ste sa týmito modelmi inšpirovali a nemali ste potrebu vymýšľať niečo nové, pretože nie vždy to dobre dopadne, keď to robíte.
Dovoľte mi ale bližšie sa povenovať trom problémovým oblastiam predkladaného návrhu. Pán kolega poslanec Mikuš spomenul niektoré, tak ja spomeniem ešte tie ďalšie. A prvým, ktorý by som chcel spomenúť, je vlastníctvo núdzových zásob. V § 8 ods. 1 uvádzate, že núdzové zásoby sú vo vlastníctve agentúry, ak odsek 2 neustanovuje inak. A čuduj sa svete, odsek 2 hovorí nasledovné, citujem: "Núdzové zásoby môžu byť aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov a uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa použiť núdzové zásoby v súlade s rozhodnutím vlády podľa § 14 odsek 5 alebo odsek 6." Koniec citátu.
To znamená, že prakticky nemusí byť agentúra vlastníkom ani jedného-jediného litra ropy alebo ropných výrobkov, čo sú napríklad benzín alebo nafta, a štátne núdzové zásoby bude vlastniť povedzme Slovnaft, OMV, Shell alebo iní členovia záujmového združenia osôb, ktoré nazývate v predkladanom zákone ako agentúra. Okrem toho, že dostupnosť týchto rezerv, ktorých vlastníkom nie je štát, môže byť v čase ropnej núdze alebo vojnového konfliktu významným bezpečnostným rizikom pre ktorúkoľvek krajinu, je to zároveň veľmi dobrý biznismodel pre týchto vybraných podnikateľov. No veď uznajte, kto z podnikateľov sa môže pochváliť tým, že náklady na financovanie ich skladových zásob im zabezpečí štát zákonom. Pomenujte mi takýchto podnikateľov!
Druhou oblasťou, oblasťou, (Reakcia ministra.) druhou oblasťou, ku ktorej mám pripravený vlastný pozmeňovací návrh, je spôsob odpredaja týchto núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Namiesto toho, aby Správa štátnych hmotných rezerv odpredala existujúce núdzové zásoby transparentným spôsobom, napríklad formou elektronickej aukcie, ktorá predpokladá vygenerovanie najvyššej možnej ceny, v návrhu zákona sa predpokladá odpredaj núdzových zásob priamej agentúre na základe znaleckého posudku.
No a treťou problémovou oblasťou je predpokladaný príjem za predaj núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. V doložke je uvádzaný predpoklad na úrovni 480 miliónov eur, podľa mne dostupných informácií z viacerých zdrojov by mala byť približná hodnota núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré dnes vlastní štát, niekde na úrovni okolo 800 miliónov eur.
K oficiálnym údajom o objemoch núdzových zásob, ich rozdelení a finančnej hodnote sa nie je možné dostať, nakoľko Správa štátnych hmotných rezerv rozhodla o tom, že všetky informácie súvisiace s núdzovými zásobami budú v utajenom režime. Chcel by som vás preto poprosiť, pán minister, a zrejme v tomto zmysle pripravím aj otázku na hodinu otázok a možno aj interpeláciu o podrobnú informáciu, či už pre poslancov, alebo minimálne pre hospodársky výbor Národnej rady o stave, zložení, aktuálnej hodnote núdzových zásob, ktorými disponuje Slovenská republika, pretože tieto informácie nie sú verejne dostupnými informáciami.
Vážené dámy, vážení páni, ako spomínal kolega poslanec Mikuš, naozaj nejde o fazuľky a či to bude 480 miliónov, alebo to bude 800 miliónov, ako mám informáciu ja, ide o veľmi veľa peňazí. Ide o štátny majetok v tejto hodnote, ktorý vaša vláda ide predávať. Ja by som bol preto veľmi rád, keby ste pomohli, pán minister, rozohnať hmlu, ktorá dnes znemožňuje poslancom a verejnosti dohliadnuť na to, či budú ropné rezervy sprivatizované vo verejnom, alebo súkromnom záujme.
Ďakujem za pozornosť a dovoľte mi na záver prečítať ešte spomínaný pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 483.
Po prvé. V čl. I § 18 vrátane nadpisu znie:
"§ 18 Predaj núdzových zásob Správou rezerv
(1) Správa rezerv je oprávnená predať núdzové zásoby agentúre, podnikateľovi alebo vybranému podnikateľovi prostredníctvom elektronickej aukcie. Agentúra, podnikateľ alebo vybraný podnikateľ musia preukázať pripravenosť na prevzatie núdzových zásob podľa tohto zákona; za pripravenosť prevzatia núdzových zásob sa považuje najmä zabezpečenie skladovania núdzových zásob odo dňa prevzatia núdzových zásob podľa § 25 ods. 2 a zabezpečenie financovania kúpy núdzových zásob.
(2) Elektronickú aukciu na predaj núdzových zásob zabezpečí Správa rezerv. Oznam o konaní elektronickej aukcie na predaj núdzových zásob Správa rezerv zverejní aspoň 30 dní vopred v Obchodnom vestníku a na svojom webovom sídle. V tomto ozname sa zverejnia najmä vyvolávacia cena a podmienky konania elektronickej aukcie.
(3) Vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii zodpovedá cene určenej v znaleckom posudku, alebo ak je vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii určená podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiaca vyššia ako vyvolávacia cena určená podľa znaleckého posudku, vyvolávacia cena núdzových zásob v elektronickej aukcii zodpovedá priemernej cene núdzových zásob určenej podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiace.
(4) Na predaj núdzových zásob agentúre sa nepoužije osobitný predpis.
(5) Príjem z predaja núdzových zásob podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu.
(6) Kúpna cena núdzových zásob zodpovedá poslednej najvyššej ponuke v elektronickej aukcii."
Odôvodnenie: Ide o zavedenie povinnosti vykonať elektronickú aukciu pri uskutočnení predaja núdzových zásob. Elektronickej aukcie sa okrem agentúry môžu zúčastniť aj ďalšie subjekty pôsobiace na trhu s ropou a ropnými výrobkami, o ktorých tento zákon predpokladá, že môžu nakladať s núdzovými zásobami.
Ide v zákone, ide o v zákone definovaných podnikateľov a vybraných podnikateľov, ktorí majú svoje povinnosti uložené zákonom, ale musia preukázať napríklad schopnosť kúpené núdzové zásoby skladovať. Preukázať musia takisto schopnosť zaplatiť za kúpené núdzové zásoby kúpnu cenu.
Podľa § 8 ods. 1 a 2 navrhovaného zákona núdzové zásoby sú vo vlastníctve agentúry aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania a ochraňovania ropy a ropných výrobkov a uzavrie s agentúrou zmluvu o skladovaní a ochraňovaní núdzových zásob, ktorá obsahuje záväzok podnikateľa použiť núdzové zásoby v súlade s rozhodnutím vlády podľa § 14 ods. 5 alebo ods. 6.
Z uvedeného je vidieť, že vlastníctvo núdzových zásob nemusí byť výlučne vecou agentúry. Zároveň, majúc na zreteli maximalizáciu príjmu štátneho rozpočtu z predaja núdzových zásob, je potrebné (a možné) zorganizovať elektronickú aukciu na predaj núdzových zásob, pričom kupujúcim (a vlastníkom predávaných) núdzových zásob sa stane ten objekt, ktorý v elektronickej aukcii ponúkne najvyššiu cenu.
Účastníkom elektronickej aukcie bude len taký subjekt, ktorý preukáže schopnosti skladovať núdzové zásoby a preukáže schopnosť zaplatiť kúpnu cenu. Záujem štátu - či už vecný (prístup k núdzovým zásobám), alebo finančný (najvyšší príjem za predaj núdzových zásob) - je tak zabezpečený.
Upravuje sa aj vyvolávacia cena; podľa predkladaného vládneho návrhu zákona sa majú predať núdzové zásoby za takú cenu, ktorú predkladaný pozmeňujúci návrh stanovuje ako vyvolávaciu cenu. Zmena je teda v tom, že pokiaľ podľa doterajšieho návrhu bude príjmom štátneho rozpočtu vopred známa - pretože stanovená cena - podľa predkladaného pozmeňujúceho návrhu to bude cena vyššia. Odvíja sa to od vyvolávacej ceny a počtu účastníkov elektronickej aukcie.
Takisto sa upravuje vyvolávacia cena nielen ropy, ale aj ropných výrobkov, ktoré dohromady tvoria núdzové zásoby.
Celú elektronickú aukciu od oznámenia jej konania cez samotné konanie a dohľad nad dodržaním jej podmienok zabezpečí Správa rezerv.
To bol spomínaný pozmeňujúci návrh, aj keď nemám nejaké ilúzie o tom, že by to poslanci SMER-u podporili, chcem ich o to požiadať, alebo chcem vás o to požiadať. A môžte, a máte tak šancu preukázať, že vám ide o transparentnosť celej privatizácie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorú ste pripravili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.5.2013 15:47 - 15:55 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Niet pochýb, že výroba a distribúcia elektrickej energie je významný priemysel, ktorý má priamy dopad na celé naše hospodárstvo. To celkom prirodzene priťahuje rôznych ľudí, ktorí cítia príležitosť zarobiť na energetike a niekedy na úkor nás všetkých. Jednu z takýchto možností týmto špekulantom poskytla prvá vláda Roberta Fica v roku 2009, keď spoločne so svojím nominantom, šéfregulátorom pánom Holjenčíkom spustila na Slovensku už spomínaný fotovoltický Klondike, ktorý sa nám, našťastie, podarilo vo veľmi krátkom čase podchytiť práve spomínanou poslaneckou novelou pána poslanca Jurčíka. Výkupné ceny, ktoré boli garantované niekde až k úrovni 450 eur za megawatthodinu na 15 rokov, boli nie zlatou, ale priam diamantovou baňou. No preto mi pripadá nesmierne perfídne, keď som minulý týždeň zachytil vyjadrenia Roberta Fica, ako hovorí o tom, že tie zelené energie môžu za vysoké ceny elektriny, a začal sa vyhrážať rôznymi bližšie nešpecifikovanými opatreniami, ako napríklad solárnou daňou a podobne. Mne to pripomína niekoho, kto založí požiar a namiesto toho, aby sa hrdinsky postavil a povedal zodpovedne, je mi ľúto, jednoducho založil som ten požiar, poďte mi ho pomôcť uhasiť, tak sa tvári, že s tým požiarom nič nemá, dobehne s hasiacim prístrojom a hrá sa na záchrancu.
Návratnosť investícií v energetike a v prípade energetických celkov sa ráta v desaťročiach. Návratnosť pri fotovoltike bola podľa našich prepočtov niekde na úrovni 5 až 8 rokov. V prípade, že sa podarilo záujemcovi o stavbu fotovoltickej elektrárne získať aj prostriedky z eurofondov, tak sa posunula návratnosť tejto investície do piatich rokov. V prípade, ešte raz opakujem, v prípade energetiky, je to návratnosť priam zázračná. Celkovo bolo vo fotovoltike inštalovaných takmer 500 megawatt a tento sponzoring vybraných podnikateľských subjektov Ficovej vlády spôsobil, že od roku 2008 doplatili občania na túto adventúru zvýšením koncových cien energie o 21 percent. Áno, ja súhlasím s pánom poslancom Mikušom, že to nie je len o obnoviteľných zdrojoch energie, že to je aj o iných dôvodoch, ktoré prispeli k zvýšeniu tej koncovej ceny energie. Ako už spomínal takisto môj predrečník pán poslanec Mikuš, pri poklese cien silovej elektriny možno niekde na úrovni 25 až 30 % na Slovensku jednoducho ceny neklesajú.
Možno pre objasnenie, už to tu takisto bolo spomínané, tá suma, ktorú platíme v účtoch za elektrickú energiu, sa skladá z deviatich položiek, v prípade právnických osôb je to 10 položiek a silová elektrina tvorí necelú polovicu. Tie zvyšné už boli spomínané, poplatky za prenos, distribúciu, dvojpercentný poplatok do jadrového fondu, DPH a teda hlavne už niekoľkokrát spomínaný poplatok za tarifu, za prevádzkovanie systému, ktorá obsahuje už spomínané náklady na obnoviteľné zdroje, ale napríklad aj náklady na dotáciu podpory ťažby domáceho uhlia a výrobu elektriny z domáceho uhlia. To znamená, že tarifa za prevádzkovanie systému obsahuje nielen náklady na obnoviteľné alebo tie čisté, tie čisté zdroje, ale aj na tie najšpinavšie zdroje. A opäť, toto všetko je skryté do poplatku TPS, ktorý platia ľudia vo svojich účtoch.
Konkrétne Hornonitrianske bane sú pri ťažbe uhlia stratové a štát, presnejšie povedané občania a firmy takto dotujú súkromný podnik a táto dotácia je ukrytá v spomínanej tarife za prevádzkovanie systému. Asi nikoho neprekvapí, že dotácia na jedného baníka je o 700 eur vyššia ako jeho priemerná mzda. Môžeme sa iba domnievať, kde tých 700 eur mesačne pri 4 400 baníkoch, ktorí sú zamestnaní v Hornonitrianskych baniach, končí.
Včera som si prečítal tlačovú správu, že už aj Brusel si všimol, že firmy na Slovensku platia najvyššie ceny elektrickej energie v kontinentálnej Európe, a začal nám to v správe vyčítať. Že ceny elektrickej energie pre firmy môžu byť naozaj témou, ktorá môže ústiť až k odchodom investorov zo Slovenska, potvrdili aj nedávne rokovania s U. S. Steel, po ktorých sa premiér obliekol do montérok, aby mohol víťazoslávne zahlásiť, že pracovné miesta sú zachránené a štátny rozpočet to nestálo ani cent. No akosi zabudol pripomenúť, že záchrannú akciu opäť zaplatí občan v účte za energie. U. S. Steel požadoval zľavu z poplatkov SEPS-u a výsledkom bolo memorandum, v ktorom sa okrem iného stal z vysokopecných plynov obnoviteľný zdroj energie, vďaka ktorému má aj U. S. Steel nárok na 15-miliónovú dotáciu po dobu 15 rokov. Skúste si tipnúť, v ktorom poplatku bude táto dotácia dômyselne ukrytá. V poplatku TPS.
Týchto príkladov, ako sú ľudia a firmy rafinovaným spôsobom cez účty elektrickej energie oberaní o peniaze, by som mohol uviesť aj viac, ale chcel by som sa vrátiť možno k podstate predkladaného zákona. Na Slovensku platíme za elektrickú energiu ceny, ktoré vysoko prevyšujú priemer Európskej únie. Plnú zodpovednosť za reguláciu cien nesie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, na ktorého čele už od roku 2007 stojí nominant SMER-u pán Holjenčík. Všetky regulačné rozhodnutia boli iba v jeho rukách, v nikoho iných, iba v jeho rukách. Pán Holjenčík nesie teda plnú zodpovednosť za neúmerne vysoké ceny elektrickej energie a ak by dnes platila novela, ktorú navrhujú moji kolegovia, pán Daniel Lipšic a Jana Žitňanská, ak by dnes platil tento zákon, tak pán Holjenčík by už dávno nebol predsedom ÚRSO a aj elektrina by, ako spomínali sme na tlačovej konferencii, bola pre štvorčlennú rodinu zhruba o 100 eur ročne lacnejšia. Preto napriek výhradám mojich kolegov z hospodárskeho výboru ja budem hlasovať za túto novelu nie jedným, ale všetkými desiatimi prstami.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.5.2013 15:25 - 15:27 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Igor, no v tvojom prípade som si už zvykol na prekrúcanie faktov, ako sa ti to práve hodí do interpretácie, ale v tomto prípade sa naozaj musím kolegu poslanca Přidala zastať, pretože nášho kolegu a poslanca v minulom volebnom období, kolegu Jurčíka som požiadal ja ako minister o predloženie poslaneckej novely zákona o obnoviteľných zdrojoch, aby sme čo najrýchlejšie a legislatívne čo najčistejšie zastavili fotovoltickú, fotovoltický Klondike, ktorý sa nám tu rozbiehal po roku 2009. Som hlboko presvedčený, že keby som neprišiel za kolegom Jurčíkom, ale prišiel by som za kolegom Přidalom a poprosil by som ho takisto o predloženie tejto novely, tak by určite vyhovel, nakoľko veľakrát sme sa rozprávali vecne k tejto téme, poznám jeho názory a v tejto veci mal určite rovnaký názor, ako som mal napríklad ja alebo kolega Jurčík. Takže, iba toľko.
Pánovi poslancovi Přidalovi v tomto naozaj, Igor, krivdíš.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.3.2013 15:01 - 15:10 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, ešte raz vám chcem veľmi pekne poďakovať za možnosť predložiť tieto dva návrhy zákonov v dnešný deň.
Hovorí sa, že hlavné mesto je vstupnou bránou do krajiny. Pokiaľ však vstupuje človek do hlavného mesta a ďalej v ňom jazdí tak, že to pokazí dojem z celého mesta, niečo asi nie je v poriadku. Áno, viem, že problém katastrofálneho stavu ciest nie je len problémom Bratislavy, viem, že tento problém sa týka aj iných miest. A tiež viem, že nielen miest, ale aj obcí.
Návrh zákona, ktorý podávam, sa týka ciest druhej a tretej triedy a zároveň sa týka hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorá má vo vzťahu k týmto cestám osobitné postavenie. Cesty druhej a tretej triedy, vlastnícke právo k nim a tiež povinnosť starať sa o ne a udržiavať ich prešlo na základe tzv. decentralizačných zákonov na samosprávne kraje. V zásade ide o cesty, ktoré spájajú jednotlivé sídla v území a zabezpečujú obslužnosť v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Ako hlavný finančný nástroj na zabezpečenie uvedených úloh bola samosprávnym krajom zverená daň z motorových vozidiel ako jediná miestna daň, ktorá prináleží samosprávnym krajom. V hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave však vlastnícke právo, teda súvisiace povinnosti zostali priamo v meste. Mesto Bratislava tak musí zo svojho rozpočtu sanovať nielen svoje miestne komunikácie, pričom o starostlivosť o ne sa delí so svojimi mestskými časťami, musí udržiavať a starať sa o cesty druhej a tretej triedy a okrem nich aj o niektoré ďalšie cesty inak patriace štátu. Na plnenie týchto úloh však mesto Bratislava nemá žiadne extra zdroje, ktoré by mohla využívať priamo na tieto účely.
Navrhujem preto, aby sa časť výnosu dane z motorových vozidiel v Bratislavskom samosprávnom kraji rozdeľovala medzi samotný kraj a hlavné mesto, na území ktorého sa tiež tieto cesty druhej a tretej triedy nachádzajú a sú používané. Je nám jasné aj to, že použitie výnosu z miestnej dane, tak ako výnosu z akejkoľvek inej dane, nie je možné účelovo viazať. Preto sa môže objaviť oprávnená námietka, že navrhované riešenie nie je riešenie, pretože takto získané prostriedky sa môžu použiť na niečo iné. Na druhej strane, keďže sa snažíme získať peniaze pre mesto Bratislava aj takýmto spôsobom, bude použitie týchto peňazí podrobené prísnej kontrole vrátane kontroly verejnej. Znova poukazujem na fakt, že stav ciest, po ktorých jazdíme v hlavnom meste, je skutočne katastrofálny a dnes to už nie je iba prehnané nafukovanie celej situácie, ale je to známy fakt aj poslancom tejto Národnej rady.
Tento stav spôsobuje vážne škody, a to nielen súkromným vlastníkom motorových vozidiel, ale aj verejným prepravcom, napr. Dopravnému podniku mesta Bratislavy a ďalším. V konečnom dôsledku aj nápravu týchto škôd platíme všetci, či už ako daňovníci, alebo ako cestujúci v cene cestovných lístkov. Pravdou však je aj to, že tieto cesty používajú okrem obyvateľov Bratislavy aj obyvatelia Bratislavského samosprávneho kraja, respektíve veľká väčšina z nich. Obyvatelia Bratislavského samosprávneho kraja do Bratislavy dochádzajú za prácou, do škôl, za kultúrou, za športom, za zdravotníctvom a do úradov. Cesty v hlavnom meste sú využívané a tým aj opotrebovávané omnoho viac, než by mohli byť využívané a tým zároveň spotrebovávané len obyvateľmi tohto mesta. Na území mesta vykonáva svoje pôsobnosti aj samosprávny kraj, pričom napríklad preprava osôb je jednou z pôsobnosti samosprávneho kraja. Dobrá a kvalitná preprava osôb, vrátane obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja je v záujme aj tohto kraja. Preto mám za to, že aspoň na určitý, možno prechodný čas, je možné vykonať toto opatrenie na osoh všetkým užívateľom bratislavských ciest.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som naozaj veľmi rád, že si stav našich ciest, výtlkov a výmoľov už všimla aj vláda. Chcem preto úprimne oceniť snahu o uvoľnenie ďalších finančných prostriedkov na akútne riešenie katastrofálneho stavu ciest nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku. Zdôrazňujem však, že ide iba o ďalšie zaplátanie už desaťročia plátaných vozoviek a nejde o žiadne systémové riešenie stavu ciest. Považujte, prosím, predkladané návrhy predovšetkým ako snahu upozorniť na ďalší z vážnych problémov, ktorým je potrebné venovať náležitú pozornosť, a nie o 20, o 10 alebo 5 rokov, ale myslím si, že už včera bolo neskoro. Berte, prosím, predkladané návrhy aj ako impulz na otvorenie diskusie o zlepšovaní podnikateľského prostredia a zvyšovaní atraktívnosti Slovenska.
Áno, stav infraštruktúry je jedným z významných parametrov každého investora pre posudzovanie lokality z pohľadu umiestnenia priamych zahraničných investícií. Pokiaľ nechceme, aby luxusné Bentley alebo luxusné BMW, ktoré by sa možno mohli vyrábať na Slovensku, boli vyvážané, exportované zo Slovenska v kamiónoch po cestách, s ktorými sa stretávame dnes, vás žiadam o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.
Teraz prečítam aj ten druhý? Alebo ako to...? (Vystupujúci sa obracia na predsedajúcu schôdzi.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Áno, nech sa páči.

Miškov, Juraj, poslanec NR SR
Takže druhý návrh zákona, ktorý vecne súvisí s prvým návrhom zákona. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, tento návrh zákona, ktorý predkladám, súvisí s predošlým návrhom. Už aj v médiách prebehla správa, na základe ktorej sa v Bratislavskom samosprávnom kraji vyberie na dani z motorových vozidiel viac ako v iných samosprávnych krajoch. Poukázali na to župani iných samosprávnych krajov. Tento fakt je prirodzený. V Bratislavskom samosprávnom kraji má svoje sídlo najviac podnikateľských subjektov, ktoré sú zároveň platiteľmi tejto dane. Je teda na mieste očakávať, že v tomto kraji sa na dani z motorových vozidiel vyberie najviac finančných prostriedkov.
Čo však už kolegovia, župani nezdôrazňujú, je to, že Bratislavský samosprávny kraj dostáva ako podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo všetkých samosprávnych krajov na Slovensku najmenej. A to nie nejakým bezvýznamným tesným rozdielom, ale výrazne najmenej. Len pre porovnanie, dovoľte mi teda uviesť pár čísiel. Príjem Bratislavského samosprávneho kraja na dani z príjmov fyzických osôb na jedného obyvateľa je 50 eur, 50,62 eur. V prípade Banskobystrického samosprávneho kraja je to 90,34, Košického samosprávneho kraja 69,80, Nitrianskeho samosprávneho kraja 60... 75,50, Prešovského samosprávneho kraja 77,20, Trenčianskeho samosprávneho kraja 72,77, Trnavského samosprávneho kraja 71,37 a Žilinského samosprávneho kraja 71,37 eur na jednu osobu alebo obyvateľa. Z porovnania je vidieť, že Bratislavský samosprávny kraj má na obyvateľa podiel na dani z príjmu fyzických osôb nižší približne o 20 eur, v extrémnom prípade až o 27 eur. Toto nepovažujeme za spravodlivé. A tiež vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré boli prezentované pri predkladaní predošlého návrhu zákona, predkladám aj tento návrh.
Cieľom predkladanej právnej úpravy je zvýšiť príjem pre Bratislavský samosprávny kraj z podielu na dani z príjmov fyzických osôb na prechodné obdobie troch rokov. Uvedomujem si, že v súlade so stanoviskom ministra financií nejde o systémový zásah do systému fiškálnej decentralizácie. Aj preto je návrh časovo ohraničený, ide o obdobie troch rokov. Mám však za to, že vzhľadom na situáciu, v ktorej sa Bratislavský samosprávny kraj momentálne nachádza, pôjde o primerané opatrenie a dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.3.2013 14:06 - 14:06 hod.

Juraj Miškov
Príjemný dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, chcel by som vás požiadať o predsunutie bodov 57 a 58, ku ktorým je spojená rozprava, a posunúť ich za bod 46 vzhľadom na to, že zo zajtrajšieho rokovania som riadne ospravedlnený a som jediný predkladateľ spomínaných návrhov zákonov, ktoré sú pod bodmi 57 a 58 zaradené na túto schôdzu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2013 17:48 - 17:49 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja by som vás chcel len poprosiť, lebo pochopil som, že chcete blokovať jeden z tých dvoch otvorov, či by ste naozaj nezvážili, či by ste nezablokovali otvor na tej strane, pretože z tejto strany ide opozícia, z tej strany chodia smeráci. (Ukazovanie rukou.) A podľa mojich informácií opozícia nemá v pláne zúčastniť sa volieb sudcov do disciplinárneho senátu. To znamená, že budete možno blokovať nesprávny vchod, preto možno ten vchod na druhej strane bude lepší. Ďakujem. A my to máme bližšie odtiaľto.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.3.2013 17:14 - 17:15 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Igor, na Slovensku máme stále parlamentnú demokraciu. Strany opozície zastupujú hlasy občanov, ktoré im dali vo voľbách ich voliči. A naši voliči očakávajú, že budeme kontrolovať vládnu väčšinu aj vaši voliči, Igor, očakávajú, že budete kontrolovať vládnu moc. Svojím konaním nahrávate strane SMER, ktorým súčasný stav vyhovuje.
A ešte možno dve poznámky, jedna k tej samotnej korupcii. Igor, ty si mal jedinečnú možnosť ísť príkladom a oznámiť pokus o korupciu, keď ti ponúkali 20 miliónov ako úplatok za položenie Radičovej vlády a zlyhal si. Zlyhal si, Igor, na plnej čiare. Preto tvoje vyhlásenie o boji proti korupcii mi znie v ušiach veľmi falošne.
A na záver si neodpustím povedať jednu poznámku k tým straníckym nomináciám. Nuž čím iným, ak nie politickou a straníckou nomináciou je váš splnomocnenec pre rómsku problematiku pán Pollák. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2013 14:48 - 14:49 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Hlina, chcel by som vás iba požiadať, aby ste vážili, ale ozaj vážili slová, ak vám dochádzajú vecné, racionálne argumenty, tak sa, prosím, zdržte osočujúcich poznámok na adresu vašich poslaneckých kolegov. Nazvať poslanca SaS, pravdepodobne ste mali na mysli pána poslanca Osuského, polofašistom iba preto, že nezdieľate rovnaký názor, tak to je, to je názor hodný baču z Oravy a nie poslanca Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.2.2013 14:03 - 14:11 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v tomto mojom vystúpení by som rád povedal niečo k návrhu na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o verejnom obstarávaní za poslanecký klub SaS.
Pred necelými dvoma týždňami sme rokovali o veľkej novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú nám pán minister vnútra Kaliňák predniesol a nezabudol v rozprave podotknúť, že ide o novelu, na ktorej sa pracovalo tuším 6 mesiacov, pracovalo na nej niekoľko zamestnancov úradu a prešla verejnou širokou diskusiou. Je preto veľmi zarážajúce, že táto odborná verejnosť a niekoľko desiatok úradníkov z Úradu pre verejné obstarávanie, ako aj z rôznych ministerstiev si počas celého obdobia pripomienkovania neuvedomili potrebu skrátiť túto lehotu z dôvodu možných budúcich hospodárskych škôd, ktoré môžu Slovenskej republike hroziť v dôsledku nevyčerpaných eurofondov. Ťažko dnes predikovať, prečo sa pán minister rozhodol ani nie po dvoch týždňoch, že skráti poslancom čas na diskusiu a štúdium tejto ozaj rozsiahlej a náročnej novely, na ktorú nás takmer všetkých pozýval s uistením, že naše vecné pripomienky budú brané v úvahu.
Dámy a páni, tento zákon naozaj nie je možné brať na ľahkú váhu. Je potrebné si uvedomiť, že ročne sa cez tento zákon obstará približne 5 mld. eur, pre lepšie pochopenie, je to 150 mld. slovenských korún. Obrovské množstvo peňazí. Nie je to nejaká nepodstatná norma, ktorá nemá žiaden vplyv na štátny rozpočet. Je preto potrebné byť veľmi ostražitý pri tomto zákone, ako aj pri zmene jedného jediného slova v tomto zákone, lebo to môže mať ďalekosiahle dôsledky na transparentnosť všetkých procesov verejného obstarávania. Podozrievanie z nie veľmi čistých úmyslov strany SMER pri takomto zrýchlenom procese je opodstatnené aj našimi skúsenosťami so stranou SMER, keď bola vo vláde. Kauzy ako nástenkový tender, predražené diaľnice či nákupy za neštandardne vysoké ceny boli spôsobené aj vďaka dieram, ktoré strane SMER umožňovali postup možno v súlade so zákonom, avšak v rozpore so zásadami, ako hospodárne nakladať s verejnými zdrojmi, či zdravý rozum.
Teraz by som sa možno rád vrátil k celému postupu, akým bola táto novela daná na vedomie poslancom, ktorí by mali o nej s plnou vážnosťou rozhodovať. Na stránke úradu vlády síce bol oznam o tom, že sa môžeme pripraviť na to, že sa chystá skrátené legislatívne konanie, avšak až do včerajška poobedia na stránke svietil údaj: "Materiál bude dodatočne k dispozícii." Ja som sa k tomuto materiálu dostal až večer a bol som veľmi nepríjemne prekvapený. Tento materiál, ktorý podľa medializovaných správ aj slov pána ministra bol, ak sa nemýlim, dva alebo tri bodíky, ktoré sa idú novelizovať, obsahuje 64 novelizačných bodov. Pre upresnenie, je to rozsah väčšej novely, ale k vecnej podstate návrhu sa vyjadríme za klub SaS až v prvom čítaní.
Vzhľadom na to, že máme teraz novelu zákona o verejnom obstarávaní už po prvom čítaní a je už postúpená na rokovanie do druhého čítania, takže by mohla pokojne nadobudnúť účinnosť aj 1. apríla, prípadne tie časti, ktoré by sa z nej vybrali. Preto nerozumieme tomu, čo také závažné sa môže udiať medzi 18. februárom, kedy má nadobudnúť táto skrátená verzia účinnosť, a 1. aprílom, ktorý by bolo možné stanoviť účinnosť alebo bolo by možné stanoviť účinnosť aj súčasnej prerokovávanej novele. Rád by som možno teda položil rečnícku otázku. Žeby toto divadlo so skráteným legislatívnym konaním k novele zákona o verejnom obstarávaní malo niečo spoločné so zmenou kompetenčného zákona, ktorým sa presúva nakladanie s eurofondmi z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na úrad vlády pod vedením pána Vážneho? To znamená, že strana SMER ešte stále nedôveruje pánovi vicepremiérovi Vážnemu a snaží sa touto novelou čo najskôr vyčerpať všetky prostriedky z európskych fondov prostredníctvom pána ministra Počiatka? Aké projekty ležia na ministerstve dopravy, že je tu enormná snaha podpísať a zazmluvniť ich medzi 18. februárom a 1. aprílom, kedy kompetencie prechádzajú pod úrad vlády a pána vicepremiéra Vážneho?
Pán minister, na sklonku roka 2012 sme tu mali - opäť v skrátenom legislatívnom konaní - novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch s vážnymi podozreniami, že je na mieru šitá istej lobistickej a finančnej skupine. Návrh tejto novely mi veľmi silno pripomína podobnosť s novelou zákona o obnoviteľných zdrojov a považujem ju rovnako za účelovú a vyslovujem dôvodné podozrenie, že účelom nie je verejný záujem, ako je deklarované v dôvodovej správe tejto novely, ale vplyv zatiaľ bližšie neidentifikovateľných lobistických skupín.
Vážené dámy, vážení páni, ja rozumiem tomu, že vláda Roberta Fica je neschopná pripraviť akúkoľvek komplexnejšiu ekonomickú reformu, ktorej výsledkom by bolo naštartovanie ekonomického rastu a tvorba nových pracovných miest. Domnievam sa alebo som hlboko presvedčený o tom, že vy ekonomike vôbec nerozumiete. Nemám na mysli pána ministra, aby som neurazil. Pán minister patrí k tomu krídlu, ktoré ekonomike rozumie, ale nerozumiem, prečo sa nedokáže postaviť krokom, ktoré jeho vlastná strana pripravuje a ktoré ekonomiku Slovenska iba zhoršujú. Čomu ale rozumiete veľmi dobre, je míňanie peňazí, a to predovšetkým cudzích peňazí z rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov, čokoľvek. Chvíľami dokonca nadobúdam dojem, že považujete eurofondy za ekonomický všeliek, náplasť na riešenie všetkých hospodárskych problémov Slovenska. Takže, milí priatelia kohézie a iných ekonomických závislostí, rozumiem vašim prioritám, no nezdieľam ich spoločne s vami. Strana SaS a takisto aj ja osobne sa hlásime k liberálnej estónskej ceste, pretože sme presvedčení, že iba zlepšovanie podnikateľského prostredia spoločne so znižovaním daní a odvodov dokážu naštartovať ekonomický rast Slovenska a tvoriť nové pracovné miesta. Strana Sloboda a Solidarita bude hlasovať proti skrátenému legislatívnemu konaniu na prijatie tejto novely. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.2.2013 11:14 - 11:14 hod.

Juraj Miškov
Vážený pán predseda, chcel by som vás požiadať v mene poslaneckých klubov SaS, SDKÚ, KDH a MOST - HÍD o okamžité zvolanie poslaneckého grémia. Ďakujem.
Skryt prepis