Videokanál poslanca

Príjemný, dobrý deň. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, nekandidujem ani do europarlamentu, ani na žiadnu inú funkciu a za normálnych okolností by som ani nevystupoval k Správe o zameraní zahraničnej politiky, pretože to nie je téma, ktorej by som sa špeciálne venoval.
Ale dovoľte mi možno zaujať postoj k jednej z oblastí, ktorú správa pána ministra uvádza ako jednu z kľúčových pre zameranie zahraničnej politiky, a tou je ekonomická diplomacia a jej prínos pre podporu obchodu, investícií a exportu. A tu budem možno súhlasiť s kolegom poslancom Procházkom, že je to naozaj taká povinná jazda, aj čo sa týka tejto oblasti, preto mi dovoľte aspoň niečo z tej správy zacitovať.
"Treťou oblasťou zahraničnopolitického pôsobenia našej krajiny je ekonomická diplomacia, jednotná prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky bude v súlade s ustanoveniami kompetenčného zákona koordinovať presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov v zahraničí a jednotnú prezentáciu SR. Zámerom bude ďalej zintenzívňovať reálnu spoluprácu s podnikateľskou sférou. Ekonomika potrebuje silné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú veľkú časť celkového počtu pracovných miest. Slovenská republika potrebuje investície s pridanou hodnotou, nové technológie, inovácie, spoluprácu našich a zahraničných univerzít v oblasti aplikovaného výskumu. To je jadrom novej ekonomickej diplomacie, ktorú Slovenská republika buduje."
Na celom odstavci nie je nič, s čím by sa nedalo súhlasiť. Ale aká je skutočnosť? Aká je realita ekonomickej diplomacie na Slovensku? Slovensko sa kontinuálne prepadá nielen v rebríčkoch konkurencieschopnosti ekonomických slobôd či podnikateľského prostredia. Azda jediný rast zaznamenáva v rebríčku korupcie. Prijatie desiatok zlých a škodlivých noviel zákonov, počínajúc Zákonníkom práce a daňovými zákonmi končiac, sa zákonite pretavilo aj do prepadu prílevu priamych zahraničných investícií, a to nevídane obrovského.
Prílev priamych zahraničných investícií má dopad na rast hrubého domáceho produktu, tvorbu nových pracovných miest, vznik moderných výrobných technológií, podporu inovácií a prispieva k rastu priemerných miezd a zároveň zlepšuje kvalifikačnú štruktúru zamestnancov. Toto všetko sú dôvody, pre ktoré je podpora prílevu priamych zahraničných investícií v rebríčku priorít na samom vrchole každej rozumnej a zodpovednej vlády.
Vývoj priamych zahraničných investícií za január až november 2013 podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska, čiže to nie sú údaje opozície, to nie sú údaje, ktoré by som si vycucal z prsta, to sú údaje, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska, nájdete ich na internete. Podľa týchto údajov sú výsledky za január až november alarmujúce. Stav vykazuje saldo mínus 23 mil. eur, čo znamená nulový, presnejšie, negatívny prílev priamych zahraničných investícií.
Vážení, je to ešte horšie číslo ako prepad investícií, ktoré zažilo Slovensko v krízovom roku 2009, kedy bolo konečné saldo mínus 4,5 mil. eur.
Iba pre porovnanie. Česká republika vykazuje za rovnaké obdobie tohto roka, to znamená január až november 2013, prílev priamych zahraničných investícií vo výške viac ako 3 mld. eur. Čiže ešte raz, Slovensko mínus 23 mil. eur, Česká republika plus 3 mld. eur. To znamená, že nie je možné použiť žiadnu obľúbenú výhovorku na krízu, ktorá postihla celú Európu alebo región strednej Európy, pretože Česi, ale rovnako aj Poliaci a Maďari sú geopoliticky vystavení úplne identickým ekonomickým externým vplyvom prostredia, ale ich politika vo vzťahu k zahraničným investíciám je oveľa efektívnejšia. Nebolo tomu tak vždy.
Je potrebné uviesť, že po vstupe Slovenska do eurozóny sme boli jeden rok úspešnejší v lákaní zahraničných investorov ako naši západní susedia. Na prekvapenie bolo to v roku 2011, teda počas vlády Ivety Radičovej, kedy dosiahol prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko objem 2,5 mld. eur. Kým Česká republika ukončila rok 2011 s prílevom priamych zahraničných investícií vo výške 1,7 mld. eur. To bol jediný rok, kedy bolo Slovensko úspešnejšie v lákaní zahraničných investorov. Áno, a treba zároveň jedným dychom pripomenúť, že počas tohto obdobia vzniklo na Slovensku viac ako 50-tisíc nových pracovných miest.
A teraz možno kvízová, možno rečnícka otázka. Koľko nových pracovných miest vzniklo v roku 2013? Obrovský prepad prílevu priamych zahraničných investícií je dôsledkom nezáujmu a chybnej hospodárskej politiky vlády Roberta Fica. Slovensko sa stratilo s hľadáčikom investorov a niečo o tom viem. Investori nás obchádzajú a väčšina investícií končí u našich susedov alebo, ako kolega Blaha povedal, v tej V4 bez nás.
Niektoré médiá sa dnes paradoxne vytešujú z akejkoľvek investície, ktorá na Slovensko možno niekedy omylom zablúdi, či je to investícia výstavba logistických skladov Amazon s veľmi nízkou pridanou hodnotou, alebo zábavno-relaxačno-športovo, v prvej fáze nie kasína, s názvom Metropolis. Oba projekty nájdete alebo investor plánuje, ak ich umiestni, tak ich umiestni v blízkosti Bratislavy. Turzovku, Rimavskú Sobotu, Poltár, Michalovce investori dnes na mape nenájdu. Slovensko sa stáva, podobne ako to bolo za Mečiara, čiernou dierou pre zahraničné investície.
Pán minister, v decembri 2012 vaša vláda vytvorila ďalší orgán dymovej clony s názvom Rada vlády Slovenskej republiky pre podporu exportu a investícií. A výsledkom je, že v roku 2013 sa investície prepadli hlbšie ako počas krízy.
Pán minister, máte pod sebou vyše 50 obchodných diplomatov, ktorí prešli z ministerstva hospodárstva pod ministerstvo zahraničných vecí počas vlády Ivety Radičovej a títo obchodní diplomati stoja občanov tejto krajiny milióny eur. Nemám v hlave to presné číslo, ale ak si dobre pamätám, je to od 3 do 5 mil. eur, ročne vynaloží Slovensko na obchodných diplomatov. S akým efektom? S akým efektom? Nulovým prílevom zahraničných investícií v roku 2013.
Pán minister, ja si vás mimoriadne vážim ako diplomata, odborníka, ale zároveň ste ministrom a podpredsedom vlády, a preto nesiete spoluzodpovednosť za to, že vinou vašej vlády prišlo, a to si dovolím tvrdiť, Slovensko o 1 až 2 mld. zahraničných investícií. Neviem, skúste mi možno povedať úprimne, koľkokrát ste upozornili svojho kolegu ministra financií alebo ministra práce, že zákony, ktoré predkladajú vo vláde, likvidujú podnikateľské prostredie a znižujú atraktívnosť Slovenska v očiach zahraničných investorov? Pretože ja som, žiaľ, z vašej strany nezachytil žiadne vyjadrenie alebo aspoň náznak kritiky týchto predkladaných zákonov.
Preto mi je veľmi ľúto, ale vzhľadom na uvedené nemôžem svojím hlasom podporiť vašu správu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja som dlho rozmýšľal, ako nebyť nejakým spôsobom osobný. Tak chcel by som povedať len to, že nerozumiem reči vášho kmeňa, ale to mi nič nebráni na tom, aby som pozorne počúval, čo je za tým. Ja z toho, čo ste povedali, som nepočul nič, čo by ste zažili vo svojom živote. Počul som hrozne veľa teórií, počul som hrozne veľa načítaného, ale nič z toho, čo ste povedali, som nemal pocit, že je vaše.
Ja by som sa možno len tak opýtal, pán kolega, skúsili ste niekedy podnikať? Skúsili ste niekedy zamestnať čo len jedného človeka a zaplatiť zaňho odvody? Skúsili ste alebo aj na druhej strane, pokiaľ hovoríte o tých zamestnancoch, ktorí sú týraní v tých továrňach, ktorí trpia, skúsili ste si niekedy prácu v nejakej továrni alebo postaviť za nejaký pás, vyskúšať si prácu na tej druhej strane?
Pretože z toho všetkého, čo tu odznelo, ja som mal pocit, že je to všetko, čo ste si prečítali, a nič z toho, čo som tu počul, nemám pocit, že by išlo z nejakých vašich osobných skúseností. Nijakým spôsobom ma to nepresvedčilo.
Takže možno do budúcnosti by som odporúčal vyskúšať si podnikať alebo vyskúšať sa zamestnať reálne a potom sa postaviť za ten rečnícky pult a hovoriť z vlastnej skúsenosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja by som možno len tri poznámky na záver. Ja plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Mičovský, a najdôležitejšia je tá osobná zodpovednosť, zaniesť, zaviesť, zaviesť do toho rozhodovania osobnú zodpovednosť a dokonca si myslím, že aj finančnú zodpovednosť týchto jednotlivých nominantov, pretože to, čoho sme svedkami, je často dané tým, že nikto z týchto nominantov nie je postihovaný za kroky, ktoré urobí, teda, samozrejme, máme trestnoprávnu zodpovednosť, ale pokiaľ mu nie je dokázaná trestnoprávna zodpovednosť, je potrebné dokázať jednoducho úmysel páchania trestného činu, tak trestnoprávna zodpovednosť vyvodená nie je a žiadna iná zodpovednosť vyvodená nie je. Čiže istý prvok osobnej zodpovednosti či vo forme finančnej zodpovednosti považujem, považujem za vhodný a nielen u týchto nominantov a dokonca ja si myslím, že aj v prípade politikov by bola vhodná istá finančná zodpovednosť v prípade výkonu exekutívnej funkcie. Čiže plne podpisujem.
Dovoľte mi ešte možno jednu vec, lebo ja vždy, keď to počujem, tak ja, trhá mi to uši. A to je rozdiel medzi politickými a straníckymi nomináciami. Každá, každá nominácia, ktorú urobí politický orgán, či je to vláda, alebo je to parlament, je politická. Z princípu je vždy politická. To znamená, že ak nechceme mať politické nominácie, ak nechceme mať generálneho prokurátora, ktorého bude voliť parlament, ak nechceme mať predsedu NKÚ, ktorého zvolí parlament, tak jednoducho my musíme zrušiť parlament na to, aby sme nemali politické nominácie. Lebo aj toto sú politické nominácie.
To, o čom vy hovoríte, kolegovia, to sú stranícke nominácie a tam plne podpisujem, stranícke tričko by nemalo byť kritériom pre výber do týchto funkcií. To znamená, áno, bojujme proti straníckym nomináciám a hlavne tým nomináciám, ktoré sú neodborné, to znamená, ktoré sú iba na základe straníckeho trička, ale nehovorme o tom, že politické nominácie sú zlé, pretože tým pádom musíme zrušiť vládu, musíme zrušiť parlament a ja si myslím, že nikto z nás, ako tu sedíme, teda možno až na niektoré výnimky, že nechce rušiť parlamentnú demokraciu na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.

Príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne -
až jedna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Igora Hraška na vydanie zákona o výbere štátu... a o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorú, ktorý máme pod tlačou 790.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Milí kolegovia, dovoľte mi možno povedať aj pár vlastných slov k predkladanému návrhu zákona. Návrh zákona vychádza zo schváleného uznesenia vlády, Radičovej vlády, koniec koncov vy to priznávate aj v dôvodovej správe. V podstate je to do veľkej miery, dovolím si povedať, možno 80 % Copy Paste, to znamená okopírované uznesenie vlády. Nemám to vôbec za zlé, len chcel by som sa možno spýtať, aký je dôvod na to, aby sme uznesenie vlády, ktoré je platné, ktoré Ficova vláda nezrušila, ktoré sa dodržuje, ja mám informácie, aspoň čo sa týka rezortu ministerstva hospodárstva, tak toto uznesenie vlády je dodržiavané, ľudia pod rezortom hospodárstva sú odmeňovaní na základe uznesenia, ktoré prijala naša vláda, a preto sa len pýtam, že či existuje nejaký, nejaký skutočný dôvod na to, aby sme prijali, ako vy hovoríte, právny akt vyššej, vyššej účinnosti formou zákona. Vy ste o tom presvedčení, ja zatiaľ o tom presvedčený nie som, ale toto nie je, toto nie je podstatné. A naozaj ja nie som ješitný a možno by som k tomu vôbec nevystupoval, ale keď som bol priradený ako spravodajca a prečítal som si ten návrh zákona, čo som si ako zodpovedný spravodajca prečítať chcel, tak som si povedal, že pár slov k tomu vám poviem, lebo keby to bolo, kolegovia, keby to bolo normálne, tak by ste prišli za mnou vzhľadom na to, že tie pravidlá som vypracoval ja. To uznesenie vlády, ktoré prijala naša vláda, som vypracoval ja. Čiže keby ste prišli za mnou, tak vám možno k tomu niečo poviem a upozorním vás na isté úskalia návrhu, ktorý predkladáte, a dovoľte mi, teda možno aby som, aby som povedal, prečo si myslím, že ten návrh, tak ako povedal kolega predkladateľ, ak sa dostane do druhého čítania, bude treba upraviť.
Takže možno úplne, úplne prvú vec, ktorú ste uvádzali, a to sú, citujem teraz z dôvodovej správy: "Hlavným dôvodom prijatia predloženého návrhu zákona je celospoločenská situácia - v čase ekonomickej krízy je spoločnosť opakovane traumatizovaná správami o vysokých odmenách, poprípade neprimeraných odstupných (tzv. zlaté padáky) pre osoby, ktoré vykonávajú funkcie v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu."
No, niečo k tým zlatým padákom. Najväčší problém alebo vlastne dôvod, prečo, prečo vznikali zlaté padáky, ani, ani nebolo odmeňovanie zástupcov štátu v štatutárnych orgánoch. Ten problém, ktorý vznikol, ten problém vznikol v úplnej inej súvislosti a ten problém vznikol v pracovnoprávnych vzťahoch. A toto tento návrh zákona nerieši. Koniec koncov neriešilo to ani uznesenie vlády, ktoré sme prijali, to znamená, že zlaté padáky pre nominantov štátu v predstavenstvách a v dozorných radách boli zrušené už uznesením našej vlády.
Problém, ktorý vznikol, sa týkal pracovnoprávnych zmlúv, to znamená, že väčšina tých zlatých padákov, či to bola nominantka v Slovenskej pošte alebo to boli nominanti v Štátnych lesoch, alebo, ja neviem, v teplárňach a podobne, tak ten problém spočíval v tom, že išlo o súbeh funkcií člena predstavenstva, resp. predsedu predstavenstva a zároveň generálneho riaditeľa danej spoločnosti a gro tých padákov pochádzalo zo zmluvy, ktorú mal daný nominant ako generálny riaditeľ, to znamená pracovnoprávny vzťah a ten zlatý padák pochádzal - a teraz počúvajte dobre - z kolektívnej zmluvy. To znamená, že bola uzatvorená nejaká kolektívna zmluva v rámci podniku medzi odbormi a zamestnávateľom a na základe tejto kolektívnej zmluvy boli v podstate vyplácané vysoké odstupné zamestnancom. A táto kolektívna zmluva sa vzťahovala nielen na posledného referenta daného podniku, ale táto kolektívna zmluva sa vzťahovala aj na generálneho riaditeľa. A v týchto kolektívnych zmluvách, ktoré uzatvorili odborári, boli 12-mesačné, 24-mesačné odstupné a tieto sa vzťahovali na generálnych riaditeľov a toto je ten problém, prečo vlastne dochádzalo k tým veľkým sumám a tým veľkým padákom, pretože plat generálneho riaditeľa bol pomerne vysoký, a pokiaľ si to vynásobíte 12 alebo 24 mesiacmi, tak toto tvorilo gro toho, toho zlatého padáku. No a toto je problém, že v podstate toto sa nedá vyriešiť týmto návrhom zákona, ale v podstate treba hľadať iný spôsob úpravy pracovnoprávnych vzťahov, buď, ja neviem, zrušiť súbeh funkcií člena predstavenstva s pracovnoprávnym vzťahom, to znamená, že člen predstavenstva nebude zároveň generálnym alebo predseda predstavenstva nebude zároveň generálnym riaditeľom, alebo hľadať nejaký iný spôsob úpravy, či cez Zákonník práce, alebo cez dohodu s odbormi, kde jednoducho sa nebudú kolektívne zmluvy vzťahovať na generálnych riaditeľov s majetkovou účasťou štátu. Čiže to len možno na objasnenie, celý ten problém nie je naozaj v nominantoch predstavenstva dozornej rady, pretože už uznesením vlády, našej vlády, ktoré nasledujúca vláda nezrušila, jednoducho nie je možné vyplácať, vyplácať zlaté padáky členom predstavenstva a členom dozornej rady, ale ten problém spočíva niekde inde.
Ďalšia vec, na ktorú chcem len upozorniť, v podstate sa týka § 2 bod c) a je to definícia kvalifikovanej účasti, kde vy uvádzate kvalifikovanú účasť ako 100 % podiel štátu alebo fondu na spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu alebo fondu. Potom logicky napadá otázka, čo s tými spoločnosťami, kde má štát len 51 %? Pretože, pretože to je väčšina spoločností, napr. kde je vykonávateľom akcionárskych práv ministerstvo hospodárstva. To znamená, že by to riešilo iba, iba spoločností s majetkovou účasťou štátu 100 % a neriešilo by to tých, tých, ktoré majú 51 %, ale to je vec, ktorá sa dá, dá opraviť.
Čo sa týka výberových konaní, jasné, transparentnosť. Ja som za transparentné výberové konanie, vôbec uznesenie vlády, ktoré sme prijali ako prvé vôbec, nastavilo nejaké pravidlá pre výberové konania, pretože dovtedy tie pravidlá neboli, a toto uznesenie vlády takisto nastavilo aj pravidlá pre odmeňovanie, pretože takisto neboli žiadne pravidlá stanovené. Na druhej strane moje skúsenosti z rezortu sú jednoducho také, že máme parlamentnú demokraciu, máme nominovaných zástupcov štátu, vládu, ktorá zodpovedá, zodpovedá parlamentu, a takisto tento princíp priamej zodpovednosti by mal byť dodržaný, aj čo sa týka výberových konaní. To znamená, že ja som za transparentné výberové konania, ja som za verejné vypočutie jednotlivých uchádzačov, ale v konečnom dôsledku zodpovednosť za výber daného nominanta je na ministrovi, pretože minister ide s kožou na trh, minister ide s vlastnou tvárou pred verejnosť, pred voličov, pred parlament a minister zodpovedá za celý svoj rezort. To znamená, že ja si naozaj neviem predstaviť, že by ministrovi niekto vybral nejakého nominanta, nejaká, nejaká výberová, výberová komisia a minister by mal byť jednoducho zodpovedný za konanie nominantov, za ktorých nedokáže niesť zodpovednosť.
Takže v poriadku, nech je verejné vypočutie aj cez internet, ako ja som za to, ale v konečnom dôsledku je minister ten, ktorý podpíše danému nominantovi dekrét a nesie plnú zodpovednosť za konanie tohto nominanta a, samozrejme, za aj prúsery a škandály, ktoré táto nominácia so sebou nesie. Takže to som vás chcel upozorniť na to, že musí byť naďalej jasná zodpovednosť a zachovaná jasná zodpovednosť, nie kolektívna zodpovednosť nejakej výberovej komisie, lebo v podstate minister si potom môže veľmi ľahko umyť ruky nad tým a povedať, nehnevajte sa, ale čo ja s tým mám, tuto proste nejaká výberová komisia vybrala, ja s tým, ja s tým nemám nič spoločné. Potom nie je jasné, kto bude zodpovedný v tej výberovej komisii. Ty, ty, ty alebo kto? Pretože v momente, keď je kolektívna zodpovednosť, tak sa stráca individuálna zodpovednosť a ja som za to, aby každý niesol individuálnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Takže možno len toľko o nejakých praktických poznámok k veci.
Na záver chcem povedať, ja tento návrh podporím, aj keď sám nevidím zatiaľ dôvod na to, aby sme upravili tieto podmienky zákonom, ale v prípade, že nájde váš návrh dostatočnú podporu zo strany ostatných kolegov poslancov, tak v druhom čítaní sa veľmi rád, a teda podávam z mojej strany pomocnú ruku, budem podieľať na pozmeňujúcich návrhoch, ktoré majú za cieľ vylepšiť predkladaný návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, Slovensko sa kontinuálne prepadáva vo všetkých najvýznamnejších rebríčkoch, ktoré vyhodnocujú kvalitu podmienok pre podnikanie, či už je to rebríček Doing Business Svetovej banky, rebríček globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra alebo rebríček ekonomickej slobody. Podľa najnovšieho rebríčka Bloomberg, v ktorom je porovnávaných 21 krajín regiónu východnej Európy a centrálnej Ázie, skončilo Slovensko na chvoste pred krajinami, ako je Kazachstan či Bielorusko. Napriek silnej kritike opozície, verejnej..., odbornej verejnosti, zamestnávateľov ste prijali desiatky noviel zákonov, ktoré rozvrátili podnikateľské prostredie, preto žiadam doplniť program rokovania 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o nasledujúci bod:
- správa ministra hospodárstva Slovenskej republiky o stave podnikateľského prostredia vrátane vyhodnotenia dopadu zmien a prílev priamych zahraničných investícií a tvorbu nových pracovných miest spoločne s návrhom okamžitých opatrení na zastavenie ďalšieho prepadu konkurencieschopnosti Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážení páni poslanci, panie poslankyne, pôvodne som ani nechcel vystúpiť k tomuto bodu, ale napokon som si povedal, že je dôležité, aby som vystúpil, a je dôležité, aby som upozornil na absurdnosť tohoto predkladaného návrhu, ktorý prideľuje alebo schvaľuje Fondu národného majetku rozpočty, rozpočet na roky 2014 až 2016.
Dovoľte mi teda povedať, prečo si myslím, že to je celé absurdné. Tak Robert Fico, sťa by premiér vlády Roberta Fica č. 2, krátko po voľbách vyhlásil, že zrušenie Fondu národného majetku je preňho absolútnou prioritou. Dnes sú takmer dva roky od volieb, od predčasných volieb a Fond národného majetku nielenže stále existuje, ale Fond národného majetku a tu sediaci pán predseda predkladá návrh rozpočtu pre fond až do roku 2016 s tým, že predpokladá jeho zrušenie možno, možno k 1. 1. 2016. Toto je jednoznačný dôkaz toho, že vláda Roberta Fica nemá záujem zrušiť Fond národného majetku a v podstate pripravuje iba rôzne divadlo a rôzne hry, ktoré majú vytvárať dojem, že Fond národného majetku bude zrušený.
O dôvodoch, prečo sa tak deje, sa môžeme skutočne iba domnievať. Ja si dovolím teda pár tých možných dôvodov uviesť. Tak po prvé, to môže byť snaha vlády Roberta Fica privatizovať napriek všetkým vyhláseniam z minulosti, napriek všetkým prísľubom, ktoré Robert Fico osobne dal, že privatizovať nikdy nebude. Je možné, že vláda Roberta Fica, a nielen možné, ale je to dokonca isté, že privatizovať bude. Iste, nebude to volať privatizácia. Spin doktori vládneho SMER-u vymysleli nové názvy na to, aby sa to nevolalo privatizácia, aby zbytočne nedráždili ľudí, tak sa to teraz nazýva ako reštrukturalizácia štátnych aktív alebo odpredaj nepotrebného majetku a rôzne podobné krycie názvy pre privatizáciu, ktorú vláda chystá.
Po druhé, možný dôvod, prečo Fond národného majetku doteraz zrušený nebol a možno ani do konca funkčného obdobia tejto vlády nebude, je snaha predstaviteľov a nominantov strany SMER - sociálna demokracia udržať si fleky až do ďalších volieb. Ide o pomerne zaujímavé lukratívne miesta v štátnej správe. Prečo nie?
Treťou možnosťou, prečo Fond národného majetku do dnešného dňa zrušený nebol a prečo možno vôbec nebude, je snaha obstarať, čo sa ešte dá. A vy, pán kolega, veľmi dobre viete, o ktorých obstarávaniach hovorím. A uvediem teda iba to najvypuklejšie obstaranie, to je obstaranie analýzy ako zrušiť Fond národného majetku v hodnote 3 mil. eur. Takúto analýzu, dámy a páni, už zrealizovalo predchádzajúce vedenie Fondu národného majetku a táto analýza stála 10 000 eur. Táto analýza, ktorú nechalo vypracovať predchádzajúce vedenie Fondu národného majetku, bola implementovaná do návrhu zákona na zrušenie Fondu národného majetku, ktorý vznikol na ministerstve hospodárstva. Tento zákon na zrušenie Fondu národného majetku, bohužiaľ, pre svoj predčasný koniec predchádzajúca vláda nestihla predložiť do parlamentu. Ale tento návrh zákona mal aj pán minister hospodárstva Malatinský k dispozícii na svojom ministerstve, ale rozhodli ste sa ho z dôvodov, ktoré ja nepoznám a môžem sa naozaj iba domnievať, aké boli tie dôvody nepredložiť.
Preto som sa rozhodol predložiť ten zákon sám. Predložil som ho v snemovni, ale, bohužiaľ, vládna väčšina návrh na zrušenie Fondu národného majetku, ktorý bol naozaj vypracovaný na základe dôkladnej analýzy, a ja som presvedčený o tom, že ten návrh zákona je dobrý, pretože umožňuje zrušiť Fond národného majetku okamžite a bez náhrady, a tento návrh nebol prijatý.
Preto sa pýtam a možno mi, alebo dokážete aj pánom poslancom a pani poslankyniam zdôvodniť alebo uviesť dôvody, prečo Fond národného majetku nie je do dnešného dňa zrušený. Ale žiadne výhovorky, ale jednoducho povedať konkrétne skutočné dôvody, prečo nie je možné Fond národného majetku zrušiť v zmysle analýzy a v zmysle návrhu zákona, ktorý bol vypracovaný na ministerstve hospodárstva. Veľmi sa teším na tieto odpovede.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, k návrhu rozpočtu ako takému už bolo zo strany mojich kolegov z hnutia NOVA, ale takisto aj zo strany opozičných poslancov povedaného pomerne veľa a pomerne detailne a v niektorých prípadoch aj pomerne dlho. Nebudem preto opakovať nedostatky rozpočtu, ktorý vyzerá ako keby ho pripravovali ľudia bez sociálneho cítenia a empatie, ľudia, ktorí si neuvedomujú, že najväčšiu pomoc zo strany štátu nepotrebujú byrokratickí úradníci, ale pomoc v dnešnej situácii potrebujú najmä mladí ľudia, učitelia, sestričky alebo aj seniori. Budem sa preto venovať rozpočtovej kapitole rezortu, za ktorý som jeden a pol roka niesol politickú a osobnú zodpovednosť.
Povrchný pohľad na hrubé čísla uvedené v kapitole rezortu hospodárstva môžu napovedať, že ministerstvo hospodárstva patrí medzi vyvolené alebo, ak chcete, šťastné rezorty, v porovnaní s rokom 2013 narástli výdavky kapitoly o 112 mil. eur, čo je medziročný nárast takmer o 40 %. Avšak tento nárast je spôsobený výlučne dvoma faktormi. Prvým faktorom je revízia a realokácia 100 mil. eur medzi jednotlivými operačnými programami Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013, ktoré pribudli v operačnom programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Ten dôvod, prečo pribudlo 100 mil. eur v tomto operačnom programe, je úplne zrejmý, pretože operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast patrí medzi operačné programy s najvyššou schopnosťou čerpania. Druhým faktorom, ktorý ovplyvnil nárast kapitoly, je rast bežných transferov pre Národný jadrový fond. Tento nárast je spôsobený zvýšením odvodov od prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav, ktorý je určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov na krytie nákladov v záverečnej časti jadrovej energetiky, tzv. zadného cyklu.
Tu sa však veselohra kapitoly rezortu hospodárstva končí a prechádza do tragikomédie. Na scénu prichádza ESO, dovoľte mi citovať: „Osobné výdavky rozpočtované na rok 2013 klesajú o 33 700 eur, to je o 0,27 %," počujete dobre, 0,27 %, necelé tri desatinky jedného percenta je pokles osobných výdavkov v kapitole rezortu hospodárstva. Celkový efekt tzv. úsporných opatrení reformy ESO je vyčíslený na 6,7 mil. eur, z čoho, pozor, 5,5 mil. eur tvorí vyšší príjem z Transpetrolu. Takže, zjednodušene povedané, šetrenie na ministerstve hospodárstva sa iba predstiera a program ESO sa národu predáva vytiahnutím vyššej dividendy z Transpetrolu. Takto vyzerá slávne ESO v podaní rezortu hospodárstva. 18-percentný pokles medziročných výdavkov na administratívu kapitoly je spôsobený takmer výlučne znížením výdavkov EÚ a spolufinancovania na technickú pomoc. Naopak, náklady na administráciu aparátu ministerstva hospodárstva narástli oproti roku 2011 o 2 mil. eur. Ak hovoríme, že z makropohľadu vláda na sebe nešetrí, ba, naopak, zvyšuje náklady na byrokratický aparát a konsoliduje výhradne na strane príjmov, tak z rezortného mikropohľadu sa nám naskytne takmer identický obraz. Predstieraná skutočnosť, zvýšená dividenda z Transpetrolu je prezentovaná ako úsporné opatrenie, realita, nárast výdavkov na administratívu, čiže úradníkov.
A teda prejdime do záverečného dejstva rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva, ktoré je už čistou tragédiou. Keď sa pozrieme na výdavky, ktoré smerujú do podpory podnikania, uvidíme veľmi smutný zrkadlový odraz z pohľadu sociálnych demokratov na zmysel a význam podnikania. Takže obraz, čo podnikateľ, to triedny nepriateľ, si po vzore pána ministra Kažimíra začína osvojovať aj pán minister Malatinský, minister, ktorý by mal byť ombudsmanom podnikateľov. Nielenže sa nedokáže postaviť k barbarstvám, ktoré pripravuje jeho rezortný kolega pán minister financií, ale aj v oblastiach, v ktorých by mohol pôsobiť prorastovo a motivujúco, nerobí nič. A to je tragédia v niekoľkých dejstvách.
Ale teda poďme konkrétne. Výdavky na podporu podnikania klesajú o takmer 70 %. Na Akčný plán znižovania administratívnej záťaže je určená zhruba jedna štvrtina toho, čo sme vynakladali my. V programovom vyhlásení vašej vlády, mimochodom, máte znižovanie administratívnej záťaže uvedené ako jednu z priorít. Na doteraz veľmi úspešné programy malého a stredného podnikania realizované prostredníctvom Agentúry pre podporu malého a stredného podnikania plánuje dať ministerstvo hospodárstva iba jednu desatinu výdavkov, ktorými sme programy podporovali my. Ďalej, klesajú výdavky na investičné akcie, klesajú výdavky na SARIO, to je tá agentúra, ktorá je zodpovedná za prílev zahraničných investícií a podporu exportu. SARIO, mimochodom, neviem, či to viete, páni poslanci, zatvára regionálne kancelárie, pretože nemá na ich prevádzku.
A teraz mi dovoľte jednu malú, ale významnú odbočku k priamym zahraničným investíciám, pretože toto je téma, o ktorej sa veľmi málo na Slovensku hovorí. A je to veľká škoda, pretože by ste, inak, možno získali viac informácií o dôvodoch tej mizérie, ktorá momentálne na Slovensku vládne. Ale poďme teda k faktom a budem hovoriť konkrétne čísla.
Podľa údajov zo štatistík Národnej banky Slovenska vyzerá prílev priamych zahraničných investícií v rokoch 2010 až 2013 nasledovne, ide o agregátny údaj majetkových účastí a reinvestovaného zisku podľa platobnej bilancie Národnej banky Slovenska. Čiže celkový prílev priamych zahraničných investícií vyzerá za rok 2010 1,4 mld. eur, za rok 2011, to je obdobie, keď vládla vláda Ivety Radičovej, 2,5 mld. eur, čiže rozdiel medzi rokmi 2010 a 2011 je plus 1,1 mld. eur, ale, pozor, prichádza rok 2012, to je rok, keď nastúpila vláda Roberta Fica, 700 miliónov eur, to znamená pokles oproti roku 2011 o 1,8 mld. eur, za rok 2013 to tiež nevyzerá dobre. Za prvých deväť mesiacov, lebo čerstvejšie údaje nie sú, je to pod 0,7 mld. eur, čiže necelých 700 miliónov. To znamená, že k dátumu, ku ktorému existujú relevantné čísla, to nie je žiadny nárast voči predchádzajúcemu roku, ktorý bol tragický. Ale vždy sa tak pre istotu pozriem aj na okolité krajiny, pretože tu je taká obľúbená výhovorka, ktorú často pán premiér používa, keď hovorí o tom, že nedá sa to, kríza dostihla celú Európu, v celej Európe je vysoká nezamestnanosť. To znamená že pravdepodobne by prišiel argument, že priame zahraničné investície nie sú ani v susedných krajinách.
No a dovoľte mi teda pre porovnanie uviesť údaje z Českej národnej banky a agentúra CzechInvest o príleve zahraničných investícií do Českej republiky. Kým v roku 2011, teda počas našej vlády, sme boli v lákaní zahraničných investícií úspešnejší ako naši bratia Česi, zhruba o 700 miliónov eur, čiže my sme mali spomínaných 2,5 mld. eur a Česká republika mala 1,8 mld., v roku 2012, teda po nástupe vašej vlády, získali Česi 8,8 mld. eur priamych zahraničných investícií a vaša vláda pritiahla na Slovensko takto 0, 7 mld. eur. Ešte raz, bolo to pre Česko 8,8 mld. eur, Slovensko 0,7 mld. eur. A teraz, vážené dámy a páni, skúste to s výhovorkou s krízou v Európe na ktorú tak radi všetko zvaľujete, vážení poslanci, takmer 9 mld. eur pritieklo do Čiech v roku 2012. Vyzerá to tak, že Českú republiku v roku 2012 kríza obišla.
Skúsim to teda preložiť do zrozumiteľného posolstva, pretože je veľmi dôležité, dovolím si povedať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, pripravila vaša vláda Slovensko o priame zahraničné investície vo výške minimálne 1 mld. – 2 mld. eur. A to je vážna vec. A teraz, vážené panie poslankyne, už je vás tu viac, vážení páni poslanci, viete koľko, tu mohlo byť nových pracovných miest, keby tieto investície, ktoré skončili v Českej republike, skončili na Slovensku, viete, koľko by to mohlo byť daní, odvodov, poplatkov do štátneho rozpočtu, pán minister? Toto nech vám radšej pán Filko a Inštitút finančnej politiky prepočíta namiesto návrhov, ktoré pripravuje a vy sem nosíte do parlamentu ako napríklad daňové licencie.
Problémom číslo jeden, ktorý trápi ľudí na Slovensku, je málo práce. A vy na to z zvysoka kašlete, dusíte naše malé slovenské firmy, ktoré prežívajú zo dňa na deň, ktoré nedokážu vytvoriť ďalšie pracovné miesta, pretože na to nemajú, a zároveň nerobí nič, ale vôbec nič pre to, aby ste na Slovensko pritiahli zahraničné investície, aby ste pomohli vytvoriť na Slovensku nové pracovné miesta. Kto má potom tie pracovné miesta vytvoriť, kto ich má vytvoriť? Ako vzniknú? Budeme zase zakladať sociálne podniky alebo ich budeme vytvárať iba z eurofondov? A keď sa tie eurofondy minú, čo budeme robiť potom? Alebo nám spadnú z neba ako pečené holuby? Toto je predstava vašej vlády o hospodárskej politike?
Dovoľte mi ešte jednu vec povedať, pretože mám pocit, že sa veľmi často útočí na podnikateľov a podnikatelia sú často prezentovaní ako vinníci všetkého zlého, a preto ich treba potrestať, preto ich treba zdaniť, preto ich treba zaťažiť, preto ich treba zrušiť. Ja si myslím, že podnikatelia sú v skutočnosti hrdinovia. Väčšinou od štátu nič nechcú, dokonca často pokorne, aj keď so škrípajúcimi zubami čakajú, kým im štát po polroku, niekedy dokonca až po roku vráti odpočet DPH. Nič od vás nechcú, chcú, aby ste im dali pokoj, aby ste im zbytočne nestrpčovali život. Nechajte ich žiť. A podnikatelia na oplátku dajú ľuďom prácu, vytvoria hodnoty a zaplatia aj tie dane. Mali by ste stáť pred podnikateľmi v hlbokom predklone a poďakovať im za všetko, čo pre štát a občanov tejto krajiny robia, pretože keď nebude podnikateľov, tak nebude ani vás.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na záver možno uviesť iba jedno podobenstvo, ktoré ma napadlo. Podľa mňa je predkladaný rozpočet rozprávka o konsolidácii a istotách pekná, milá, navoňaná, ale rozprávka, rozprávka o zodpovednej vláde, ktorá sa chce postarať o dobro svojich občanov, ale, ako to už v rozprávkach býva, na konci každej rozprávky je zvonec a rozprávkam je koniec. Toto je koniec rozprávky o sociálnych istotách a o konsolidácií tejto vlády. Ďakujem pekne. (Zazvonenie zvončekom poslanca.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, mňa zaujala informácia o nových investíciách, ktoré prichádzajú na Slovensko. Neviem, v ktorej krajine a v akom svete žijete vy, ale ja žijem na Slovensku a ja som teda žiadnu informáciu o nových investíciách, o nových pracovných miestach po nástupe vašej vlády nezachytil. Už si ani nespomínam, kedy naposledy minister hospodárstva pán Malatinský ohlásil nejakého nového investora, ohlásil nejaké nové pracovné miesta. Ak nejaký investor na Slovensku skončí, tak sa tak deje väčšinou náhodou v prípade, že jeho investícia nie je realizovateľná napr. v Českej republike a potom musí ísť na Slovensko, ako je príklad, ktorý bol medializovaný pred pár dňami, logistické centrá spoločnosti Amazon. Ak je to teda tak a hovoríte, že čísla neklamú, zverejnite teda čísla, zverejnite nové investície, ktoré počas vašej vlády prišli na Slovensko, zverejnite počet nových pracovných miest, ktoré vznikli počas vlády. Za našej vlády za jeden a pol roka vzniklo viac ako 50-tisíc nových pracovných miest. Koľko nových pracovných miest vzniklo počas vašej vlády? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Bez ohľadu na to, že zdravotné odvody sú na Slovensku skrytou formou zdanenia a nie sú skutočne poistením, ale teraz ako nechcem sa tomuto venovať. Ja súhlasím s tým, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, a ten legislatívny proces, ktorý sa týka tohto zákona, je šialený, šialený. Dňa 26. 6. 2013 pán premiér Fico vyhlási, že na Slovensku sa nebudú dane ani znižovať, ani zvyšovať; 10. 7. na vláde schválite zákon o dani z príjmov, ktorý je v zásade okej; 12. 7. je podaný do Národnej rady Slovenskej republiky, 3. 9. prejde prvým čítaním. Potom odrazu stop a máme ho v druhom čítaní s pozmeňovákom, ktorý mení, absolútne mení zmysel toho celého zákona, ktorý tu pán minister dnes predkladá, ten pozmeňovák. Ja by som súhlasil s tým zákonom, ktorý bol predložený, ten zákon bol v poriadku, dokonca sú tam veci, ktoré by som vedel oceniť, ale naozaj, čo sa týka toho pozmeňováku, tak ten pozmeňovák úplne zmenil v mojich očiach charakter celého zákona a aj charakter môjho vystúpenia, ktoré mám pripravené. Ale späť možno k tomu, čo pán poslanec Kamenický predložil.
Pán poslanec, ja chápem, že vy ste len nosičom toho pozmeňovacieho návrhu, čiže moja kritika bude smerovať tu skôr k pánovi ministrovi a opýtam sa ho, na základe čoho vznikol strop 120-násobok vymeriavacieho základu počítaného z priemernej mzdy? Nevidel som žiadnu analýzu, ktorá by bola predložená, prečo je to 120-násobok, a takisto nerozumiem teraz tomu, prečo odrazu zo 120-násobku je 60-násobok? Jedným pozmeňovacím návrhom znižujete strop na polovicu. Oceňujem, že ho znižujete, ale ja sa chcem spýtať, z čoho vlastne vychádzate? Na základe čoho predkladáte zákony do Národnej rady, na základe čoho predkladáte pozmeňovacie návrhy? Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, vzhľadom na pokročilú večernú hodinu nebudem opakovať argumenty, s ktorými som vystúpil v prvom čítaní novely zákona č. 563/2009 a ktoré sa týkali nepriamej novely zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Dovoľte mi ale aspoň možno povedať tri veci k uvedenej skutočnosti.
Po prvé. Princíp, že subjekt, ktorý patrí medzi regulované subjekty, nemá mať nedoplatky voči štátu, obzvlášť vtedy, ak ide o subjekt, ktorý poberá dotáciu od štátu vo forme príplatku za výrobu elektrickej energie, považujem v zásade za správny.
Po druhé. V prípade, že chce Úrad pre reguláciu sieťových odvetví preverovať iba uvedenú skutočnosť, to znamená skutočnosť, či subjekt, ktorý podlieha regulácii podľa zákona č. 250/2012 Z. z. nemá nedoplatky voči štátu, čiže v prípade, že ÚRSO chce preverovať túto skutočnosť, je potrebné prijať také znenie zákona, ktoré uloží regulovanému subjektu, konkrétne teda prijímateľovi dotácie povinnosť predkladať, a pokojne, nech sa to robí aj na ročnej báze, doklady, ktoré budú potvrdením ich bezzáväzkového vzťahu voči štátu.
Po tretie. Domnievam sa, a dodám, že na základe mne známych skutočností a vlastných skúseností sa domnievam celkom oprávnene, že motívom tejto nepriamej novely sú chúťky pána Holjenčíka, sťaby šéfa ÚRSO, vstupovať do účtovníctva regulovaných subjektov. Hovorím to na základe vlastnej skúsenosti, keď pán Holjenčík počas môjho pôsobenia na ministerstve naznačoval, že by takáto možnosť, ktorá by mu bola poskytnutá, mu prišla veľmi vhod. Formulácia, ktorá je uvedená v predkladanom zákone o daňovom poriadku, je veľmi široká. Ja ju ešte raz prečítam. To znamená, že úrad vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov voči štátu, čiže „vykonáva zisťovanie“, formulácia je to naozaj veľmi široká a umožňuje veľmi svojvoľný výklad prijatého ustanovenia. A vzhľadom na moju osobnú skúsenosť s predsedom ÚRSO a na to, že ho poznám, si jednoducho myslím, že pán Holjenčík si toto bude vykladať naozaj po svojom a umožní mu vami prijatá novela vstupovať do účtovníctva regulovaných subjektov.
Preto podávam pozmeňujúci návrh, ktorý si teraz dovolím prečítať.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Čl. IV sa vypúšťa. Doterajší čl. V sa označuje ako čl. IV.
Odôvodnenie.
Navrhovanou novelou zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach má Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach (ďalej len „úrad") dostať novú právomoc, a síce „vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu na účely cenovej regulácie, vecnej regulácie a splnenia podmienok podpory podľa osobitného predpisu“.
Inými slovami, tento úrad má vstupovať do účtovníctva regulovaných firiem a „kontrolovať", či majú tieto subjekty splnené svoje daňové či odvodové povinnosti a podobne. Návrh zákona neuvádza, akým spôsobom bude táto kontrola zo strany úradu vykonávaná, ktorí zamestnanci úradu budú na túto činnosť oprávnení, aký má byť procesný postup pri výkone tejto kontroly, ako je možné naložiť s výsledkami kontroly, odvolať sa voči nim, vykonať nápravu, v akej lehote a ktorý štátny orgán skontroluje vykonanie nápravy a tak ďalej a tak ďalej.
Tento pokus sa nedá nazvať inak, ako pokus o vpašovanie ustanovenia, podľa ktorého sa úrad bude môcť dostať do dokladov regulovaných firiem, do ktorých by za iných okolností, pri výkone pôsobností, na ktoré bol tento úrad zriadený, prístup nemal. To, čo má podľa predloženého návrhu novely úrad kontrolovať, totiž patrí do pôsobnosti úplne iných orgánov a je to zásadne iná pôsobnosť, než na výkon ktorých bol tento úrad zriadený. Takáto pôsobnosť mu nepatrí a patriť nemá. Preto navrhujeme vypustenie tohto článku z návrhu novely zákona o správe daní (daňového poriadku). Mimochodom, s predmetom navrhovaného zákona nemá nič spoločné.
Koniec pozmeňujúceho návrhu, ktorý týmto podávam.
Takže už len v krátkosti záver. Čakal som po prvom čítaní, že možno cez výbory bude táto sporná nepriama novela zo zákona vypustená. Nestalo sa tak. Tak som považoval za svoju povinnosť vystúpiť v druhom čítaní a podať tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne, prajem príjemný večer.