Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, k návrhu rozpočtu ako takému už bolo zo strany mojich kolegov z hnutia NOVA, ale takisto aj zo strany opozičných poslancov povedaného pomerne veľa a pomerne detailne a v niektorých prípadoch aj pomerne dlho. Nebudem preto opakovať nedostatky rozpočtu, ktorý vyzerá ako keby ho pripravovali ľudia bez sociálneho cítenia a empatie, ľudia, ktorí si neuvedomujú, že najväčšiu pomoc zo strany štátu nepotrebujú byrokratickí úradníci, ale pomoc v dnešnej situácii potrebujú najmä mladí ľudia, učitelia, sestričky alebo aj seniori. Budem sa preto venovať rozpočtovej kapitole rezortu, za ktorý som jeden a pol roka niesol politickú a osobnú zodpovednosť.
Povrchný pohľad na hrubé čísla uvedené v kapitole rezortu hospodárstva môžu napovedať, že ministerstvo hospodárstva patrí medzi vyvolené alebo, ak chcete, šťastné rezorty, v porovnaní s rokom 2013 narástli výdavky kapitoly o 112 mil. eur, čo je medziročný nárast takmer o 40 %. Avšak tento nárast je spôsobený výlučne dvoma faktormi. Prvým faktorom je revízia a realokácia 100 mil. eur medzi jednotlivými operačnými programami Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013, ktoré pribudli v operačnom programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Ten dôvod, prečo pribudlo 100 mil. eur v tomto operačnom programe, je úplne zrejmý, pretože operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast patrí medzi operačné programy s najvyššou schopnosťou čerpania. Druhým faktorom, ktorý ovplyvnil nárast kapitoly, je rast bežných transferov pre Národný jadrový fond. Tento nárast je spôsobený zvýšením odvodov od prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav, ktorý je určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov na krytie nákladov v záverečnej časti jadrovej energetiky, tzv. zadného cyklu.
Tu sa však veselohra kapitoly rezortu hospodárstva končí a prechádza do tragikomédie. Na scénu prichádza ESO, dovoľte mi citovať: „Osobné výdavky rozpočtované na rok 2013 klesajú o 33 700 eur, to je o 0,27 %," počujete dobre, 0,27 %, necelé tri desatinky jedného percenta je pokles osobných výdavkov v kapitole rezortu hospodárstva. Celkový efekt tzv. úsporných opatrení reformy ESO je vyčíslený na 6,7 mil. eur, z čoho, pozor, 5,5 mil. eur tvorí vyšší príjem z Transpetrolu. Takže, zjednodušene povedané, šetrenie na ministerstve hospodárstva sa iba predstiera a program ESO sa národu predáva vytiahnutím vyššej dividendy z Transpetrolu. Takto vyzerá slávne ESO v podaní rezortu hospodárstva. 18-percentný pokles medziročných výdavkov na administratívu kapitoly je spôsobený takmer výlučne znížením výdavkov EÚ a spolufinancovania na technickú pomoc. Naopak, náklady na administráciu aparátu ministerstva hospodárstva narástli oproti roku 2011 o 2 mil. eur. Ak hovoríme, že z makropohľadu vláda na sebe nešetrí, ba, naopak, zvyšuje náklady na byrokratický aparát a konsoliduje výhradne na strane príjmov, tak z rezortného mikropohľadu sa nám naskytne takmer identický obraz. Predstieraná skutočnosť, zvýšená dividenda z Transpetrolu je prezentovaná ako úsporné opatrenie, realita, nárast výdavkov na administratívu, čiže úradníkov.
A teda prejdime do záverečného dejstva rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva, ktoré je už čistou tragédiou. Keď sa pozrieme na výdavky, ktoré smerujú do podpory podnikania, uvidíme veľmi smutný zrkadlový odraz z pohľadu sociálnych demokratov na zmysel a význam podnikania. Takže obraz, čo podnikateľ, to triedny nepriateľ, si po vzore pána ministra Kažimíra začína osvojovať aj pán minister Malatinský, minister, ktorý by mal byť ombudsmanom podnikateľov. Nielenže sa nedokáže postaviť k barbarstvám, ktoré pripravuje jeho rezortný kolega pán minister financií, ale aj v oblastiach, v ktorých by mohol pôsobiť prorastovo a motivujúco, nerobí nič. A to je tragédia v niekoľkých dejstvách.
Ale teda poďme konkrétne. Výdavky na podporu podnikania klesajú o takmer 70 %. Na Akčný plán znižovania administratívnej záťaže je určená zhruba jedna štvrtina toho, čo sme vynakladali my. V programovom vyhlásení vašej vlády, mimochodom, máte znižovanie administratívnej záťaže uvedené ako jednu z priorít. Na doteraz veľmi úspešné programy malého a stredného podnikania realizované prostredníctvom Agentúry pre podporu malého a stredného podnikania plánuje dať ministerstvo hospodárstva iba jednu desatinu výdavkov, ktorými sme programy podporovali my. Ďalej, klesajú výdavky na investičné akcie, klesajú výdavky na SARIO, to je tá agentúra, ktorá je zodpovedná za prílev zahraničných investícií a podporu exportu. SARIO, mimochodom, neviem, či to viete, páni poslanci, zatvára regionálne kancelárie, pretože nemá na ich prevádzku.
A teraz mi dovoľte jednu malú, ale významnú odbočku k priamym zahraničným investíciám, pretože toto je téma, o ktorej sa veľmi málo na Slovensku hovorí. A je to veľká škoda, pretože by ste, inak, možno získali viac informácií o dôvodoch tej mizérie, ktorá momentálne na Slovensku vládne. Ale poďme teda k faktom a budem hovoriť konkrétne čísla.
Podľa údajov zo štatistík Národnej banky Slovenska vyzerá prílev priamych zahraničných investícií v rokoch 2010 až 2013 nasledovne, ide o agregátny údaj majetkových účastí a reinvestovaného zisku podľa platobnej bilancie Národnej banky Slovenska. Čiže celkový prílev priamych zahraničných investícií vyzerá za rok 2010 1,4 mld. eur, za rok 2011, to je obdobie, keď vládla vláda Ivety Radičovej, 2,5 mld. eur, čiže rozdiel medzi rokmi 2010 a 2011 je plus 1,1 mld. eur, ale, pozor, prichádza rok 2012, to je rok, keď nastúpila vláda Roberta Fica, 700 miliónov eur, to znamená pokles oproti roku 2011 o 1,8 mld. eur, za rok 2013 to tiež nevyzerá dobre. Za prvých deväť mesiacov, lebo čerstvejšie údaje nie sú, je to pod 0,7 mld. eur, čiže necelých 700 miliónov. To znamená, že k dátumu, ku ktorému existujú relevantné čísla, to nie je žiadny nárast voči predchádzajúcemu roku, ktorý bol tragický. Ale vždy sa tak pre istotu pozriem aj na okolité krajiny, pretože tu je taká obľúbená výhovorka, ktorú často pán premiér používa, keď hovorí o tom, že nedá sa to, kríza dostihla celú Európu, v celej Európe je vysoká nezamestnanosť. To znamená že pravdepodobne by prišiel argument, že priame zahraničné investície nie sú ani v susedných krajinách.
No a dovoľte mi teda pre porovnanie uviesť údaje z Českej národnej banky a agentúra CzechInvest o príleve zahraničných investícií do Českej republiky. Kým v roku 2011, teda počas našej vlády, sme boli v lákaní zahraničných investícií úspešnejší ako naši bratia Česi, zhruba o 700 miliónov eur, čiže my sme mali spomínaných 2,5 mld. eur a Česká republika mala 1,8 mld., v roku 2012, teda po nástupe vašej vlády, získali Česi 8,8 mld. eur priamych zahraničných investícií a vaša vláda pritiahla na Slovensko takto 0, 7 mld. eur. Ešte raz, bolo to pre Česko 8,8 mld. eur, Slovensko 0,7 mld. eur. A teraz, vážené dámy a páni, skúste to s výhovorkou s krízou v Európe na ktorú tak radi všetko zvaľujete, vážení poslanci, takmer 9 mld. eur pritieklo do Čiech v roku 2012. Vyzerá to tak, že Českú republiku v roku 2012 kríza obišla.
Skúsim to teda preložiť do zrozumiteľného posolstva, pretože je veľmi dôležité, dovolím si povedať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, pripravila vaša vláda Slovensko o priame zahraničné investície vo výške minimálne 1 mld. – 2 mld. eur. A to je vážna vec. A teraz, vážené panie poslankyne, už je vás tu viac, vážení páni poslanci, viete koľko, tu mohlo byť nových pracovných miest, keby tieto investície, ktoré skončili v Českej republike, skončili na Slovensku, viete, koľko by to mohlo byť daní, odvodov, poplatkov do štátneho rozpočtu, pán minister? Toto nech vám radšej pán Filko a Inštitút finančnej politiky prepočíta namiesto návrhov, ktoré pripravuje a vy sem nosíte do parlamentu ako napríklad daňové licencie.
Problémom číslo jeden, ktorý trápi ľudí na Slovensku, je málo práce. A vy na to z zvysoka kašlete, dusíte naše malé slovenské firmy, ktoré prežívajú zo dňa na deň, ktoré nedokážu vytvoriť ďalšie pracovné miesta, pretože na to nemajú, a zároveň nerobí nič, ale vôbec nič pre to, aby ste na Slovensko pritiahli zahraničné investície, aby ste pomohli vytvoriť na Slovensku nové pracovné miesta. Kto má potom tie pracovné miesta vytvoriť, kto ich má vytvoriť? Ako vzniknú? Budeme zase zakladať sociálne podniky alebo ich budeme vytvárať iba z eurofondov? A keď sa tie eurofondy minú, čo budeme robiť potom? Alebo nám spadnú z neba ako pečené holuby? Toto je predstava vašej vlády o hospodárskej politike?
Dovoľte mi ešte jednu vec povedať, pretože mám pocit, že sa veľmi často útočí na podnikateľov a podnikatelia sú často prezentovaní ako vinníci všetkého zlého, a preto ich treba potrestať, preto ich treba zdaniť, preto ich treba zaťažiť, preto ich treba zrušiť. Ja si myslím, že podnikatelia sú v skutočnosti hrdinovia. Väčšinou od štátu nič nechcú, dokonca často pokorne, aj keď so škrípajúcimi zubami čakajú, kým im štát po polroku, niekedy dokonca až po roku vráti odpočet DPH. Nič od vás nechcú, chcú, aby ste im dali pokoj, aby ste im zbytočne nestrpčovali život. Nechajte ich žiť. A podnikatelia na oplátku dajú ľuďom prácu, vytvoria hodnoty a zaplatia aj tie dane. Mali by ste stáť pred podnikateľmi v hlbokom predklone a poďakovať im za všetko, čo pre štát a občanov tejto krajiny robia, pretože keď nebude podnikateľov, tak nebude ani vás.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na záver možno uviesť iba jedno podobenstvo, ktoré ma napadlo. Podľa mňa je predkladaný rozpočet rozprávka o konsolidácii a istotách pekná, milá, navoňaná, ale rozprávka, rozprávka o zodpovednej vláde, ktorá sa chce postarať o dobro svojich občanov, ale, ako to už v rozprávkach býva, na konci každej rozprávky je zvonec a rozprávkam je koniec. Toto je koniec rozprávky o sociálnych istotách a o konsolidácií tejto vlády. Ďakujem pekne. (Zazvonenie zvončekom poslanca.)