Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Až jeden pán minister a takmer žiadne kolegyne a pár kolegov. No dnes som si uvedomil jednu takú zaujímavú vec, že v tejto poslaneckej snemovni nie je ani jeden živý kvet. Rozmýšľal som nad tým, či to bude nedostatkom slnečného svetla alebo cirkuláciou vzduchu alebo niečím iným, pretože fakt je ten, že tu žiaden živý kvet nie je. Zrejme by neprežil. Ale možno by neprežil aj z toho dôvodu, že v tejto miestnosti sa rokmi nahromadilo množstvo negativizmu, množstvo hnevu, množstvo nenávisti, a ten kvet by to zrejme nezvládol. Z môjho pohľadu by parlament mal byť miestom, kde budeme navzájom súperiť s ideami, kde budeme navzájom súperiť s riešeniami. A nemal by byť miestom, kde bude namiesto krvi striekať žlč a budeme sa brodiť po kolená v nenávisti.
Takisto si myslím, že jazyk máme preto, aby sme sa naučili dorozumieť vzájomne a možno aj porozumieť si vzájomne, a aby sme jazyk nepoužívali na to, aby sme sa navzájom osočovali, urážali a ponižovali jeden druhého.
Vážení kolegovia, niekedy je mi zle, niekedy je mi zle z arogancie, nedostatku rešpektu, nedostatku pokory, ktorú, ktoré predvádza vládna moc, ale takisto mi je niekedy zle aj z obviňovania a odsudzovania, vynášania súdov bez predkladania akýkoľvek relevantných dôkazov, čo niekedy predvádzame aj my z opozície. Preto by som vás chcel všetkých poprosiť, nemusíme sa mať radi, ale zachovajme si aspoň jeden voči druhému elementárnu ľudskú slušnosť.
Dovoľte mi, aby som išiel príkladom a kvet, ktorý som si dnes priniesol na svoje vystúpenie so sebou, podaroval pani predsedníčke alebo teda pani podpredsedníčke a predsedajúcej a takto išiel príkladom všetkým kolegom. (Vystupujúci odovzdáva orchideu predsedajúcej schôdzi. Potlesk.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne. Milá pozornosť.
Miškov, Juraj, poslanec NR SR
A teraz mi dovoľte pokračovať možno v podobnom tóne. Pobyt v opozícii má pre každého z nás, aj pre mňa, jednu veľkú výhodu oproti exekutíve, v ktorej som pôsobil. Mám viac času, ktorý môžem tráviť so svojimi blízkymi, ale tak isto mám viac času, aby som mohol cestovať po Slovensku, ako som už spomínal, po tej diaľnici, ktorú tu máme od roku 2010, do Košíc, a počúvať známych aj neznámych a pýtať sa, čo ľudí aktuálne najviac trápi. Okrem toho, že všetci pozerajú Farmu a nadávajú na politikov, žiaľ, väčšinou nerozlišujú medzi tými koaličnými a opozičnými, mnohí z nich už majú vážny problém nájsť si prácu. Tí šťastnejší, ktorí ju ešte zatiaľ majú, sa zase obávajú, že o prácu prídu. Okrem rastúcej nezamestnanosti ich trápi aj stále menej peňazí na slušný život, sociálna nespravodlivosť, aspoň tak to vnímajú, a všadeprítomná korupcia, kvôli čomu je aj dnešné rokovanie Národnej rady. Ale najzaujímavejšie je, že väčšina z nich sa zhodne na tom, že tak blbá nálada, ako je teraz na Slovensku, ešte asi nebola, a nevidia žiadnu nádej na zlepšenie. Z toho pramení u týchto ľudí, s ktorými hovorím, veľký pocit frustrácie a spoločenského nezáujmu. Ich životy sa dostali z módu užívania si života do módu prežívania a v niektorých prípadoch už takmer boja o prežitie.
V spoločnosti cítiť čoraz väčší smútok a beznádej, nedostatok hnacej sily, pokles nálady. Strata nadšenia, radosti zo života a emocionálnej energie sú často, aspoň ako hovoria psychológovia, varovnými symptómami nastupujúcej depresie. Podľa výskumov psychológov je jedným z najčastejším spúšťačov depresie strata pracovného miesta. V kontexte vysokej nezamestnanosti a nedostatku pracovných príležitostí je tak na prvý pohľad zjavná spoločenská príčina depresií. A keďže strata zamestnania dnes hrozí čoraz väčšiemu počtu ľudí, Slovensko sa stále viac prepadá do stavu, ktorý pripomína klinický obraz depresie.
Dámy a páni, žijeme vo svete paradoxov, miliarda ľudí na svete si v tejto chvíli užíva vyspelé, sofistikované technológie, ako je napríklad tento iPhone, a iná miliarda ľudí v tomto okamihu nemá dostatok jedla na prežitie. Ešte donedávna sme dosahovali vynikajúce ekonomické výsledky, hospodársky rast a dnes za to platíme mnohými negatívnymi externalitami, či je to zhoršovanie kvality životného prostredia, alebo nárast civilizačných chorôb a závislosti v spoločnosti, ako napríklad obezita, cukrovka, depresie, nadmerná konzumácia drog, alkoholu, gambling a podobne Tieto paradoxy nás učia znova a znova, že samotné materiálne statky síce krátkodobo uspokoja, ale dlhodobo nenaplnia naše najvnútornejšie potreby.
Iste sa zhodneme na tom, že materiálny život by mal byť iba prostriedkom a nie cieľom bytia, nášho bytia alebo žitia. A preto má iste veľký zmysel merať úroveň ekonomického blahobytu, napríklad rastom hrubého domáceho produktu, nakoľko je dostatočne preukázané, že nárast príjmu domácností zvyšuje životnú úroveň a životné podmienky ľudí, a to predovšetkým tých, ktorí žijú v chudobe a trpia rôznymi depriváciami, ako napríklad nedostatok bezpečia, vody, jedla, vzdelania či základnej zdravotnej starostlivosti. So zvyšujúcim sa príjmom rýchlo stúpa aj ich úroveň kvality života. Preto nie je prekvapením, že ľudia žijúci v chudobe hlásia okamžitý nárast spokojnosti so životom aj pri minimálnom náraste príjmov v domácnosti. Pretože častokrát aj takýto minimálny prírastok príjmu domácnosti môže rozhodnúť o prežití dieťaťa, nasýtení členov rodiny, alebo možnosti zabezpečiť vzdelanie.
Skúsme sa však pozrieť na opačnú stranu tzv. afluentov, to sú domácnosti s dostatočným príjmom na zabezpečenie jedla, bezpečia, hygieny, oblečenia, vzdelania či zdravotnej starostlivosti. Profesor Easterlin v jednom rozsiahlom výskume v Spojených štátoch amerických porovnával výsledky rastu hrubého národného projektu na obyvateľa od šesťdesiatych rokov minulého storočia s nárastom šťastia obyvateľov Spojených štátov. Zatiaľ čo hrubý národný produkt na obyvateľa vzrástol trojnásobne, úroveň subjektívne pociťovaného šťastia sa u Američanov za 50 rokov takmer nezmenila. Paradox, ktorý vyplynul z uvedeného polstoročného prieskumu, znel nasledovne: i keď boli bohatší Američania v ktoromkoľvek meranom úseku šťastnejší ako tí chudobnejší, celková miera šťastia skúmaných skupín sa nárastom hrubého domáceho produktu v čase nijako nemenila.
Vzhľadom na to, že nechcem zbytočne dlho vystupovať, tak sa nebudem venovať ďalším podrobnostiam spomínaného, ale veľmi zaujímavého výskumu prof. Easterlina, ale závery naznačujú, že existuje jasný limit, kedy ďalší nárast príjmov domácnosti už neprináša vyššiu mieru spokojnosti a šťastia ekonomicky vyspelých krajín.
Potom je možno namieste položiť si otázku, či existuje alebo existujú vôbec parametre, ktoré prinášajú ľuďom vyššiu mieru spokojnosti a subjektívne pociťovaného šťastia v spoločnosti, ktorá narazila na limit ďalšieho rastu cez zvyšovanie HDP. Odpoveď na túto otázku poskytujú výskumy, ktoré merajú úroveň subjektívne pociťovaného šťastia v jednotlivých krajinách sveta, a analýza týchto dát, či už ide o rebríček Gross National Happiness index, čiže na index hrubého domáceho šťastia, alebo Happy Planet index, alebo rebríček Better Life, ktorý vydáva OECD.
Medzi tradične najšťastnejšie krajiny na svete patria severské krajiny, ako napríklad Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko, ale aj Švajčiarsko, Holandsko, Kanada a krajiny Strednej a Južnej Ameriky, ako napríklad Kostarika, prekvapujúco.
Skúsenosti z týchto krajín zároveň ukazujú, že aj napriek faktu, že šťastie jednotlivca je subjektívna veličina, možno ho objektívnymi metódami merať a tvorba politík na úrovni štátu, ktorá zohľadňuje faktory ovplyvňujúce úrovne subjektívne pociťovaného šťastia, môže vytvárať rámec pre jeho ďalší rast.
Pri ďalšej analýze je možné identifikovať kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú tieto úrovne šťastia. Tie môžeme rozdeliť na osobné a externé faktory. Medzi osobné patrí napríklad, okrem životných postojov, predovšetkým mentálne a fyzické zdravie, partnerské vzťahy a vzdelávanie. Medzi tri externé faktory patrí príjem a práca, spoločnosť, komunita, vláda, zdieľané hodnoty a identita.
Dovoľte mi teda aspoň v krátkosti na niektoré z nich sa pozrieť bližšie. Tento úvod bol dôležitý kvôli tomu, pretože vysvetlím, prečo je dôležité o týchto faktoroch hovoriť a stavať na nich politiku.
Práca a príjem. Práca je jedným z najdôležitejších externých faktorov, ktoré ovplyvňujú spokojnosť jednotlivca. Stúpajúca nezamestnanosť, ktorej sme svedkami, žiaľ, aj na Slovensku, znižuje šťastie a zvyšuje riziko depresívnych stavov, ako som už spomínal. Postihnutí sú pritom nielen ľudia, ktorí prídu o prácu, ale táto nákaza sa prenáša aj na ľudí, ktorí prácu ešte majú, ale boja sa, že o prácu prídu. Aktívna politika práce by sa preto mala zameriavať na efektívne riešenia, ktoré dostanú nedobrovoľne nezamestnaných čo najskôr späť do pracovného procesu. Naším heslom by malo byť: radšej akákoľvek práca ako žiadna práca.
Ďalším faktorom je spoločnosť, komunita, vláda. Ktosi raz povedal, už si nepamätám kto, ale veľmi sa mi to páčilo, že ľudia sú sociálne zvieratá. Cítime sa šťastnejšie (reakcia z pléna), Aristoteles, ďakujem veľmi pekne, cítime sa šťastnejšie v spoločnosti iných ľudí a naše najcennejšie skúsenosti a zážitky pochádzajú z našich vzťahov. Úspešná a šťastná spoločnosť vykazuje vysokú mieru vzájomnej dôvery v rodine, medzi priateľmi, kolegami v práci, aj medzi poslancami, ale aj voči inštitúciám, ako je napríklad vláda alebo parlament. Vysoká sociálna dôvera je vytvorená na báze vzájomného rešpektu, rovnosti a tolerancie.
Ďalším faktorom sú zdieľané hodnoty a identita. Je mi úplne jasné, že štát a vláda nie sú nikdy hlavným zdrojom vytvárania hodnôt v spoločnosti. Tými sú celkom pochopiteľne hlavne rodina, škola a samozrejme aj médiá. Avšak vláda a ďalší predstavitelia verejného života sú nositeľmi a šíriteľmi hodnôt a identity krajiny. Preto je z môjho pohľadu nesmierne dôležité, aby reprezentantami identity krajiny boli ľudia, ktorí predstavujú morálne a etické princípy hodné nasledovania. Politika štátu zameraná na presadzovanie etických princípov, ktorá vytláča zo spoločnosti neetické javy, ako napríklad korupciu, je významným faktorom zvyšovania šťastia v spoločnosti.
Ďalším faktorom je fyzické a mentálne zdravie. Táto oblasť síce patrí do tzv. osobných faktorov, ale veľmi často je úzko previazaná s celkovým zdravím obyvateľstva. Krajiny s vysokou kvalitou zdravotnej starostlivosti vykazujú vysokú mieru zdravia obyvateľstva, ako aj priemernej dĺžky života – ak si dobre spomínam, tak o tomto hovoril kolega Eugen Jurzyca, že patríme medzi krajiny, ktoré majú najnižšiu mieru zdravých obyvateľov – rovnako krajiny, ktoré všemožne podporujú zdravý životný štýl obyvateľov a športové aktivity. Zdravie je teda obojsmerný proces. Zdravý človek sa cíti šťastnejší a šťastnejší človek býva zdravý.
Ďalším veľmi dôležitým faktorom je rodina a priatelia. Zo všetkých typov sociálnych vzťahov intímne a blízke vzťahy majú najväčší vplyv na zvyšovanie či znižovanie miery šťastia každého jednotlivca. Preto je nesmierne dôležité vytvárať pre každú vládu aj sociálne organizácie, vytváranie vhodného rámca pre uľahčovanie spolužitia partnerských párov. Áno, mám na mysli aj neheterosexuálne páry. Takisto je dôležitá podpora manželstva a podpora rodiny. Rovnako je zmysluplné hľadanie nástrojov na umožnenie vytvárania rovnováhy medzi prácou a osobným životom zamestnancov.
A dostávam sa k poslednému faktoru, ktorým je vzdelanie. Možnosť dosiahnutia kvalitného vzdelania je kľúčová pre každú spoločnosť a budúcnosť tejto spoločnosti. Univerzálny prístup k vzdelaniu je pre každého človeka nielen prostriedkom k zabezpečeniu budúceho príjmu, ale aj k zvyšovaniu sebaúcty a dôvery vo vlastné schopnosti. Kvalita školstva je faktorom, ktorý prispieva k šťastnejšej spoločnosti.
A skúsme sa, dámy a páni, teraz aspoň veľmi krátko pozrieť na to, ako vyzerajú faktory, ktoré ovplyvňujú spokojnosť ľudí a šťastie na Slovensku.
Práca a príjem, pokles investícií. Už som to ukazoval niekoľkokrát, jednoducho investori na Slovensko nechodia. Taký prepad priamych zahraničných investícií, ako bol v roku 2013, na Slovensku bol len počas krízy. Veľká nezamestnanosť, napriek tomu, že prezentujete rôzne štatistiky, kde rôznymi operáciami, teda aspoň kolegovia, ktorí sa tomu venujú, hovoria, že ide o rôzne operácie, gaťafalše, ktorými znižujete naoko nezamestnanosť, ale zamestnanosť pritom nerastie, je veľký problém, je minimum nových pracovných príležitostí.
Spoločnosť, komunita, vláda. Dôvera k vláde a parlamentu je najnižšia v novodobej histórii Slovenska.
Zdieľané hodnoty a identita. Aké sú dnes hodnoty, aká je identita, ktorú predstavuje dnešná vláda? Korupcia? Možno.
Fyzické a mentálne zdravie. Vyhodnotenie tohto faktora si vie urobiť každý, kto bol aspoň raz vážne chorý a vyskúšal si pobyt v slovenskej nemocnici.
Rodina a priatelia. Nástroje na uľahčovanie spolužitia, podpory rodiny, rovnováhy medzi prácou a životom, to všetko ostáva zatiaľ iba zbožným želaním.
Kvalita vzdelávania, systém školstva. Nereformované školstvo, to je na Slovensku kapitola sama osebe.
Ešte stále vás prekvapuje, milí kolegovia, že Slovensko nepatrí medzi tie šťastné krajiny? A čo vy, kolegovia, ak sa môžem teda opýtať, ste šťastní? Ja by som sa opýtal aj pána premiéra, keby tu sedel. Opýtal by som sa ho, či je šťastný a čo mu spôsobuje šťastie. Takisto by som sa opýtal veľmi rád aj predsedu Národnej rady, keby tu sedel, či je šťastný. Zaujíma ma to. Zaujíma, či si myslí pán premiér a či si myslí aj pán predseda Národnej rady, že môžu byť šťastní, ak svet okolo nich, ľudia okolo nich budú nešťastní.
Vážené dámy, vážení páni, v mojom vnímaní je politika poslaním. Myslím si, že politika je tu na to, aby slúžila ľuďom, a nie na to, aby to bolo naopak. Politici, my sme ľuďmi volení nie preto, aby sme v politike hľadali spôsob obživy, ako sa uživiť, alebo, nebodaj, osobného obohatenia.
Ja som presvedčený a s mnohými s vami sa častokrát rozprávam, ja som presvedčený, že aj medzi vami poslancami zo strany SMER – SD sú takí, ktorí úprimne chceli robiť politiku pre ľudí. A verím, že mnohí z vás ani po rokoch pôsobenia v politike na to nezabudli. Skúste preto možno aspoň na chvíľu zabudnúť na stranícku príslušnosť, na stranícku knižku, skúste zabudnúť na palec pani Laššákovej a pri hlasovaní o dôvere sa skúste aspoň na chvíľu riadiť tým, ako to naozaj cítite.
Ďakujem veľmi pekne.
