Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.6.2012 o 9:46 hod.

PhDr.

Juraj Miškov

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.7.2012 18:48 - 18:51 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 27. júna 2012 č. 74 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. júla 2012 č. 38. a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 20. júla 2012 č. 53. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva celkovo 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 14 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 24. júla č. 54. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.7.2012 16:37 - 16:46 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Príjemné popoludnie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, podľa predkladateľa je účelom návrhu zákona vytvoriť podmienky a zaviesť potrebné mechanizmy na podporu rozvoja služieb a aplikácií inteligentného dopravného systému pre cestnú dopravu a ich prepojenie s inými druhmi dopravy s cieľom podporovať efektívnejšiu, ekologickejšiu, bezpečnejšiu a istejšiu mobilitu nákladu a cestujúcich nielen v Slovenskej republike, ale na území Európskej únie.
Aplikácia riešení v cestnej doprave, ktoré sú založené na využití informačných a komunikačných systémov a technológií má byť jedeným zo spôsobov, ako efektívnejšie využívať kapacitu cestnej infraštruktúry, znižovať nehodovosť, negatívne vplyvy na životné prostredie a zvýšenie bezpečnosti dopravy. Tieto všetky ciele, ktoré má zákon dosiahnuť a následné vytvorenie a zavedenie inteligentných dopravných systémov dosiahnuť, sú všeobecne akceptovateľné. Napokon, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, právny rámec už existuje a je tvorený Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/40 Európskej únie o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a rozohrania s inými druhmi dopravy. Pre netransponovanie tejto smernice do právneho poriadku v Slovenskej republike už dokonca začalo voči Slovenskej republike aj príslušné konanie, pretože smernica mala byť transponovaná do 27. februára 2012. Už je teda asi načase začať daný problém riešiť a začať diskutovať o možnostiach daných podmienkami Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia článku 17 odsek 1 spomenutej smernice členské štáty predložia komisii do 27. augusta 2011 správu o svojej vnútroštátnej činnosti a projektoch súvisiacich s prioritnými oblasťami. Podľa ustanovenia článku 17 odsek 2 tej istej smernice členské štáty predložia komisii do 27. augusta 2012 informácie o vnútroštátnych opatreniach v oblasti IDS plánovaných na nasledujúce obdobie piatich rokov.
Nuž, ako je vidieť, prvý termín Slovenská republika nestihla, je však otázkou, čo chce Slovenská republika, vláda, predkladateľ v zastúpení ministerstvom dopravy predložiť v správe približne o mesiac. Preto je možno na mieste otázka, či by nebolo lepšie zo strany ministerstva dopravy predložiť najskôr aspoň koncept alebo nejaké ucelené riešenie, materiál nelegislatívnej povahy, z ktorého by bolo jasné, o čo v tomto prípade ide, aký je prínos tohto riešenia a čo má tento systém v rámci Európskej únie priniesť? Čo zaväzuje Slovenskú republiku, resp. aké sú právne rámce v ktorých sa môžeme pohybovať pri našich národných riešeniach tohto problému, samozrejme, pri zachovaní podmienok Európskej únie, aké by mali byť konkrétne riešenia, resp. aké IT a prípadne iné riešenia je potrebné zaviesť, aby bol systém funkčný, aby plnil účel, ktorý plniť má? Koľko nás takýto systém bude stáť pri nadcenení spomenutých IT a iných riešení, pri jeho konfigurácii v nevyhnutnom rozsahu a takisto, aká je udržateľnosť tohto projektu, aké sú náklady na udržiavanie systému a jeho bežnú prevádzku? Toto všetko alebo tieto všetky informácie nám v pléne chýbajú. Máme za to, že vychádzajúc z takéhoto materiálu by boli mnohé otázky jasné, aspoň jasnejšie a možno aj pán poslanec Hlina by nemusel tieto otázky teraz klásť predkladateľovi.
Určite by bolo prínosom vyjasnenie si aj niektorých ďalších otázok, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, ale nie je jasné z čoho predkladateľ vychádzal, aké sú porovnateľné ukazovatele tam, kde sa hovorí napríklad o zvýšení alebo znížení takých či onakých kritérií a sledovaných ukazovateľov ako napríklad nehodovosť, efektívnosť, ekológia a podobne, resp. to, či deklarovaný progres je naozaj možné považovať za progres alebo len za odchýlku v rámci štatistickej chyby, pokiaľ hovoríme o zefektívnení celého dopravného systému o jedno percento.
Z hľadiska posúdenia potreby tohto predpisu, vzhľadom na systém transpozície právnych predpisov EÚ do právnych poriadkov členských štátov asi niet vyhnutiu. Ale aj, na už vyššie uvedené chýbajúce analytické údaje a chýbajúci koncepčný dokument je ťažko posúditeľné, či navrhované znenie je presne také, aké má, resp. mohlo by byť. Tu len dávam do pozornosti príklady od vedľa. Napríklad koncepciu informatizácie spoločnosti alebo aspoň legislatívny zámer zákona o elektronických službách orgánov verejnej správy, obidva takéto dokumenty predchádzajú legislatívne návrhy. Návrh paragrafového znenia by mal byť až ten posledný krok pri zavádzaní tohto relatívne veľkého a zrejme aj drahého systému do života našej spoločnosti.
Návrh zákona vytvára podmienky pre zriadenie a prevádzku Národného dopravného informačného centra, rieši centrálnu technickú evidenciu ako aj evidenciu, informáciu údajov o pozemných komunikáciách a ich súčastiach. Nerieši však to, čo by to malo byť za inštitúciu. Pôjde o orgán štátnej správy alebo istú obdobu verejno-právnej organizácie, alebo to bude právnická osoba sui generis.V dôvodovej správe sa spomína aj možnosť, že tieto úlohy by vykonávala Národná diaľničná spoločnosť, a. s., teda subjekt súkromného práva. Vplyv na rozpočet verejnej správy sa uvádza negatívny, pričom má ísť kofinancovanie štátneho rozpočtu v roku 2014 70-tisíc eur, v roku 2015 200-tisíc eur a 12 miliónov, resp. 35 miliónov eur kapitálových výdavkov, ktoré majú byť financované z prostriedkov Európskej únie. Celková cena projektu má byť podľa dôvodovej správy 150 miliónov eur. V celom dokumente však chýba podklad, ktorý by spomenuté čísla odôvodňoval, resp. na základe ktorého by bolo možné tieto čísla posúdiť a baviť sa o ich reálnosti alebo nereálnosti.
Prevádzkové náklady. Dôvodová správa uvádza, že náklady na prevádzku centra predstavujú každoročne od roku 2015 200-tisíc eur. Nuž ja by som sa chcel spýtať, pretože dôvodová správa neuvádza tieto informácie, na základe čoho dospel predkladateľ k tomuto údaju a k tomuto výpočtu? Budú služby inteligentných dopravných systémov spoplatňované, alebo budú pre užívateľov zadarmo, teda to bude celé financovať štát? V prípade, že to tak bude, je naozaj odhad 200-tisíc eur skutočne reálny?
Dôvodová správa uvádza niektoré ďalšie zaujímavé údaje, napríklad koordinované zavádzanie IDS EU bude mať celkovo pozitívny vplyv na životné prostredie. Podľa odhadov Európskej komisie je možné predpokladať, že preťaženie cestných komunikácií sa zníži o približne 2,5 %, škody spôsobené pri dopravných nehodách asi o 7 %, zatiaľ čo lepšia spolupráca, súčinnosť povedie k dodatočnému zníženiu celkových nákladov o 1 %. Ja by som sa chcel spýtať, z čoho vychádzajú tieto čísla? Je naozaj možné, že v podmienkach SR, Slovenskej republiky, budú skutočne, alebo bude tento systém skutočne takým prínosom vzhľadom na vynaložené finančné prostriedky? Ja chápem analýzu Európskej komisie, ktorá porovnáva, alebo teda možno vychádza z inej cestnej siete, ako máme na Slovensku, ale zrejme nemôžeme porovnávať cestnú sieť alebo diaľničnú sieť v Nemecku, ktoré je krížom-krážom popretkávané diaľnicami, kde je možné dopravu kedykoľvek z jednej diaľnice odkloniť na druhú. Na Slovensku máme jednu diaľnicu, aj tú nemáme stále dokončenú, do Košíc, ktorá mala byť dokončená už v roku 2010. Nuž som zvedavý, kde budeme odkláňať dopravu my.
Systém ako taký nechcem zatracovať pri jeho zavádzaní, keďže ide o veľký nový systém, ktorý má fungovať cezhranične. V rámci celej Európskej únie je však potrebné mať dostatok relevantných informácií. To znamená, chápte, pán minister, ako predkladateľ tohto zákona, moju kritiku, ktorá smeruje k tomu, že nemáme, ako poslanci, dostatok relevantných informácií na to, aby sme mohli dostatočne zodpovedne posúdiť predkladaný materiál. Predložený návrh zákona ako logicky posledný krok v celom procese, takéto informácie, žiaľ, neposkytuje, čo je naozaj na škodu celého projektu. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 26.7.2012 11:41 - 11:45 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, na začiatok by som chcel povedať, že tieto dvojičky, o ktorých tu hovoril pán poslanec Mikuš, mohli byť schválené už v minulom volebnom období, ak by sa nestali nástrojom politickej pomsty zo strany ich klubu.
Chcel by som povedať na začiatok, tak ako som povedal už v prvom čítaní, že zákon o energetike je dobrý zákon, ide o kvalitnú transpozíciu smerníc v rámci tretieho energetického liberalizačného balíčka a na 99 % je to identický zákon, ktorý som predkladal v minulom volebnom období ako minister ešte ja. To 1 % tvoria legislatívno-technické zmeny alebo prípadné zmeny, ktoré nie sú obsahovo nijako významné. Chcel by som z tohto miesta oceniť snahu pána ministra o zachovanie kontinuity v oblasti energetickej politiky a pevne verím, že si pán minister osvojí aj pozmeňovacie návrhy k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, ktoré predloží v pléne môj kolega pán poslanec Martin Chren. Niektoré z pozmeňujúcich návrhov predložil aj pán spravodajca, respektíve zmeny, ktoré sme kritizovali v 1. čítaní v zákone o regulácii v sieťových odvetviach, boli zapracované do tých pozmeňujúcich návrhov a ja som veľmi rád, že z tohto zákona vypadli perfídnosti ako 130 či 140-tisícové odstupné, 2 platy a kompetencie predsedu Regulačného úradu vysoko nad rámec smerníc Európskej únie.
Takže toto všetko oceňujem, nebudem k tomu bližšie hovoriť, pretože k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, ako som povedal, vystúpi môj kolega pán poslanec Chren. Chcel by som povedať iba jednu vec, že v prípade, že budú nami predložené pozmeňovacie návrhy plénom schválené, tak poslanecký klub SaS bude hlasovať nielen za zákon o energetike, tak ako tu urobil už v prvom čítaní, ale zahlasujeme aj za zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Ako som povedal, v prípade, že tie pozmeňovacie návrhy budú plénom schválené.
Nebudem dlhšie hovoriť, na záver mi len dovoľte teda poďakovať pánovi ministrovi za predložené návrhy a chcel by som tak isto poďakovať z tohto miesta pánovi ministrovi aj za vyslovovanie nesúhlasu v prípade predkladaných návrhov z dielne jeho kolegov, chcel by som poďakovať v mene všetkých zamestnávateľov, podnikateľov, malých, veľkých, živnostníkov, pretože pán minister ako minister hospodárstva predstavuje akýsi maják, také svetielko nádeje pre všetkých podnikateľov, ktorí to, bohužiaľ, v prípade vlády Roberta Fica nemajú vôbec na ružiach ustlané. Takže chcel by som ti, pán minister, ešte raz poďakovať, držím ti palce v boji s týmito tvojimi rezortnými kolegami a pevne verím, že neopustíš cestu, ktorú si si predsavzal. Koniec koncov pochádzaš z prostredia zamestnávateľského, prostredia podnikateľského a pevne verím, že budeš, tak ako si deklaroval, robiť všetko preto, aby nedošlo k zhoršovaniu podnikateľského prostredia, a v tomto ti, pán minister, držím palce. Ďakujem.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.6.2012 10:59 - 11:00 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja som veľmi rád, že si s pánom poslancom Šebejom v tej základnej otázke vôbec neprotirečíme. V zásade pán poslanec podporil hlavný argument, ktorý som uviedol aj vo svojom príspevku, že nie je možné zrušiť kvórum bez toho, aby sa zároveň vyriešili aj ďalšie súvisiace mechanizmy a zabránili sme tak spomínanému dobrému úmyslu prizvať občana do rozhodovania o správe vecí verejných.
Pán poslanec, vy ste uviedli negatívne príklady a ja uznávam, že to boli silné príklady a často až extrémne príklady zneužitia inštitútu referenda. Som ale presvedčený, že keby sme hľadali, tak rovnako nájdeme pozitívne príklady a možno oveľa viac pozitívnych príkladov, kedy referendum ľuďom pomohlo.
No a možno len na záver, už to spomenul pán poslanec Blaha, ale tiež si myslím, že referendum naozaj nemôže za to, že ho Hitler alebo Mečiar zneužili, rovnako ako systém zastupiteľskej demokracie nemôže za to, že Mečiara alebo Hitlera zrodili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.6.2012 10:15 - 10:16 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Len veľmi krátko na pána poslanca Matoviča, pána Kadúca. Ja som to myslel s tým vykopávaním otvorených dverí tak, že počuli ste naše podporné stanovisko poslaneckého klubu SaS a Igor vo svojej úvodnej reči spomenul, že nešiel rokovať so žiadnymi inými poslaneckými klubmi, lebo jednoducho a priori predpokladal, že takýto návrh jednoducho žiadna iná politická strana okrem vašej, alebo hnutia, alebo toho klubu, čo ste, nepodporí.
No, nuž ja som to Igorovi chcel vyvrátiť a myslím, že som to dostatočne vyvrátil v mojom príspevku, pretože my naozaj podporíme tento návrh. A keby Igor prišiel pred schôdzou za poslaneckým klubom SaS a požiadal by o podporu, tak by tú podporu dostal. Čiže to som myslel tým vykopávaním otvorených dverí a možno tá moja reakcia bola trochu ironickejšia, tak sa Igorovi za to ospravedlňujem, ale trochu ma to nahnevalo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.6.2012 10:00 - 10:10 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Príjemný dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení poslanci, chcel som reagovať vo faktickej poznámke, ale napokon som si povedal, že idem za klub vystúpiť, tak možno poviem na začiatok. Tak, Igor, ja celkom chápem tvoju potrebu byť zakaždým lietadlo a takisto chápem, že ťažko sa vyniká v prípade poslanca, ktorého máš v klube a ktorý trieska topánkou o lavicu, ale v tomto prípade naozaj, Igor, vyrážaš otvorené dvere a o chvíľu vlastne vysvetlím prečo. Narážam na to, keď si hovoril o tom, že si nerokoval s jednotlivými poslaneckými klubmi, pretože si predpokladal, že takýto zákon alebo takýto návrh zákona jednoducho žiadna zo strán, žiaden z poslaneckých klubov nemôže podporiť.
Nuž, strana Sloboda a Solidarita je jednou z mála parlamentných strán, ktorá má praktické skúsenosti s realizáciou referenda. Dovoľte mi preto v mene poslaneckého klubu SaS uviesť naše stanovisko k návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sa má odstrániť povinné kvórum účasti pri konaní referenda ako jednej z podmienok referenda. Cieľom predkladanej novely je zmeniť znenie čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého by výsledky referenda boli platné, pokiaľ by bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Z doteraz konaných referend v histórii Slovenskej republiky bolo platné len jedno - o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Vo svojej podstate to ani nebola ľudová iniciatíva, bol to plebiscit, ktorý iniciovali poslanci parlamentu. Čiže v zásade sa dá povedať, že na Slovensku nebola úspešná doteraz ani jedna ľudová alebo občianska iniciatíva.
Na jednej strane je politický systém Slovenskej republiky definovaný ako parlamentný, teda založený primárne na zastupiteľskej demokracii. Pokiaľ však ústava pripúšťa, a to pripúšťa, správu vecí verejných aj priamo,teda občanmi, je potrebné, aby boli podmienky nastavené tak, aby výkon priamej demokracie bol aj reálne možný.
Z jednoduchej štatistiky vyplýva, že doteraz vyhlásené referendá boli, teda až na jeden plebiscit, neúspešné, nie pre meritum veci, nie preto, že by ľudí téma nezaujímala, ale pre nedosiahnuté povinné kvórum, ktoré je nastavené na 50 percentách. Aj z uvedených dôvodov rušenie povinného kvóra, teda, Igor, tebou alebo vami predkladaný návrh klub poslancov za stranu Sloboda a Solidarita podporí preto, že ho považujeme prvý a veľmi dôležitý krok k posilneniu občianskej demokracie v priamom zapojení občana do rozhodovaní o správe vecí verejných.
Celá problematika je však oveľa širšia, a preto aj v súvislosti s tým, že ide o zmenu ústavy, by nemalo ísť len o jednovetnú novelu, ktorou sa rieši iba jeden čiastkový problém. Ako bolo uvedené, politický systém Slovenskej republiky je založený na zastupiteľskej demokracii. Znamená to, že od výsledkov volieb sa odvíja zloženie, vymenovanie vlády, obsadzovanie iných ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy a pod. Treba spomenúť aj voľby na úrovni miestnej samosprávy. Od tohto celého sa následne odvíja fungovanie štátu, na čo je potrebná istá stabilita a čo je podmienené aj presne stanoveným trvaním určitého stavu.
Podľa dnes platného čl. 93 ods. 3 ústavy predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Je potrebné zamyslieť sa a diskutovať aj nad touto oblasťou, nad oblasťou pôsobnosti referenda. V zásade je možné usporiadať referendum o všetkých otázkach, teoreticky, pri ktorých sa dá prijímať rozhodnutie prostredníctvom zastúpenia. Vo Švajčiarsku, ktoré už Igor spomínal a ktoré má viac ako stopäťdesiatročné skúsenosti s organizáciou referend, sú vylúčené z referenda iba záväzné ustanovenia medzinárodného práva o dodržiavaní ľudských práv, ako napr. zákaz genocídy, otroctva a pod. Čo je napr. zvláštne, vo Švajčiarsku je možné usporiadať aj referendum o treste smrti, doteraz takéto referendum vo Švajčiarsku nebolo. To len k tomu zneužívaniu inštitútu referenda.
Vo Švajčiarsku je zároveň možné aj uskutočniť referendum o rozpočte, daniach a poplatkoch, čo v ústave alebo podľa Ústavy Slovenskej republiky možné nie je. Rozhodovanie však vždy prebieha na príslušnej úrovni. To znamená, že nie je možné napr. reformovať systém sociálneho zabezpečenia na úrovni samosprávy alebo na úrovni samosprávy zakázať výrobu jadrovej energie.
Ďalším problémom je záväznosť výsledkov referenda. Ústava dnes v čl. 98 ods. 2 stanovuje, že návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Tu však narážame na problém hlasovania v parlamente. Pokiaľ sa nechceme dotknúť - a ja verím, že sa nechceme dotknúť - spôsobu výkonu poslaneckého mandátu, jednoducho nie je možné donútiť poslancov parlamentu, aby hlasovali v súlade s prijatým výsledkom hlasovania v parlamente. Poslanci hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia a nie je možné im v súvislosti s hlasovaním udeľovať príkazy, dokonca nejakým spôsobom vymáhateľné, v tomto prípade, že má byť výsledok vyhlásený parlamentom rovnako ako zákon, musí sa na tom parlament uzniesť, čo je ďalšia prekážka pri dosahovaní reálneho výsledku hlasovania v referende, čo je ďalšia prekážka na ceste k občianskej demokracii.
Zdá sa, že pri uvoľnení referenda z hľadiska povinného kvóra by bolo potrebné upraviť aj túto oblasť povedzme vyhlasovaním výsledkov referenda formou zákona automaticky v Zbierke zákonov a pod.
Ďalšou otázkou, ktorú by bolo treba v tejto súvislosti riešiť, je otázka spustenia referendovej procedúry a prípravy samotného referenda. Prípadne zvážiť zavedenie povinnosti uskutočniť referendum výlučne v deň celoštátnych volieb, či už parlamentných, samosprávnych, prezidentských, alebo do Európskeho parlamentu. Spojenie volieb a konania referenda ušetrí nemalé finančné prostriedky.
Ďalšou otázkou by bolo zváženie potreby či nutnosti kontroly ústavnosti referendovej otázky v prípade, že neporušuje spomínané medzinárodné dohovory. Je tu tiež potrebné mať na pamäti istý balans, rovnováhu s funkčnými mechanizmami zastupiteľského systému. Ak napr. parlament na základe predloženej petície, to znamená na základe istého spoločenského tlaku, schváli legislatívny návrh, to znamená, iniciatívne schváli legislatívny návrh, ktorého sa malo referendum týkať, mal by mať možnosť petičný výbor referenda svoj iniciatívny návrh stiahnuť preto, že sa podarilo dosiahnuť už len petíciou to, o čo sa iniciátori snažili prostredníctvom referenda. A takisto v opačnom prípade by mal mať parlament možnosť vypracovať svoj vlastný protinávrh. Voliči by tak mali možnosť hlasovať za návrh iniciátorov referenda na jednej strane alebo za návrh alebo protinávrh parlamentu na strane druhej.
V prípade zrušenia povinného referendového kvóra by bolo zároveň potrebné upraviť aj konanie tzv. miestneho referenda, myslím, že to kolega Martvoň už spomínal, teda referenda na lokálnej úrovni.
Poslednou, ale nie určite, nie konečnou otázkou je otázka úpravy volebného systému. Pokiaľ chceme uvoľniť podmienky pre prijímanie výsledkov v referende, je otázka už vyššie spomenutého citlivého nastavenia rovnováhy medzi mechanizmami zastupiteľského systému a priamej občianskej demokracie, čo je samo osebe dosť komplexná otázka.
Nechcem ísť do ďalších a ďalších detailov, cieľom môjho vystúpenia bolo iba toľko.
Poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita podporuje teda tento návrh, ktorý predložili poslanci z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, podporujeme uvoľnenie podmienok, zrušenie povinného kvóra pre platnosť referenda, ale navrhujeme riešiť túto problematiku komplexne, to znamená, že okrem tohto jedného ustanovenia ústavy navrhujeme, aby bola zmena komplexná vrátane zmeny a doplnenia zákona o spôsobe vykonania referenda. Výsledkom by malo byť to, aby sa zamýšľaná zmena aj dostala do života a mohla byť tak reálne uplatňovaná.
Naším spoločným cieľom, poslanci z klubu OĽaNO, by malo byť prinavrátenie dôvery občanov k politike, k politikom, posilnenie demokratického charakteru nášho štátu a intenzívnejšie zapojenie našich spoluobčanov do rozhodovania o správe vecí verejných.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2012 10:55 - 10:56 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Igor, áno, manželstvo je inštitút, ale vzniká na základe dohody dvoch slobodných jedincov. A na základe dohody dvoch slobodných jedincov by mu malo byť umožnené aj zaniknúť. Štát je v prípade, alebo v tomto prípade je štát naozaj iba v pozícii svedka tejto dohody a nie v pozícii arbitra alebo tretej zmluvnej strany. Ja neviem, ja som bol prítomný na niekoľkých svadbách, sobášoch a myslím, že aj ty, ja neviem, či si zažil, žeby sa v sobášnej sieni pýtal oddávajúci poslanec, ktorý v tomto prípade zastupuje štát, na sexuálny život budúcich manželov. Žeby sa pýtal, ako často mali pohlavný styk, kedy ho mali naposledy, žeby sa pýtal budúcej manželky, ako ju budúci manžel oslovuje, či ju nebije, že by sa pýtal budúceho manžela, či mu budúca manželka bude variť a plno podobných nezmyselných otázok. Pretože pri rozvode aj na základe dobrovoľnej dohody tieto skutočnosti sudcu, ktorý v tomto prípade zastupuje štát, zaujímajú. A ver mi, že viem, o čom hovorím, pretože som to zažil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2012 9:46 - 9:48 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa Nicholsonová, milá Lucia, ďakujem ti za námahu, ktorú si si dala a pozrela si sa naozaj do minulosti parlamentných iniciatív. Niet divu, že sú rozdiely na tieto témy medzi liberálne orientovanými poslancami a konzervatívne orientovanými poslancami. Považujem to za úplne legitímne. Ale čo mňa osobne veľmi prekvapilo, a chcel by som ti naozaj veľmi pekne poďakovať, že si týmto demaskovala pokryteckú tvár strany SMER, ktorá si za svoj názov priliepa prívlastok sociálna demokracia, no v skutočnosti ňou vôbec nie je, pretože, ako sme boli svedkami, vylučuje témy osobných slobôd, ktoré sú témy nielen liberálnymi, ale aj témami sociálno-demokratickými vo vyspelej Európe.
Ja by som sa chcel opýtať pánov poslancov a pani poslankýň, aj pani podpredsedníčky Národnej rady, čo sa stalo od roku 2005 do roku 2012, že ste tak zmenili názor v tejto jednej jedinej téme? Ja si myslím, že strana SMER takýmto spôsob iba dokazuje, podobne ako to bolo aj pri včerajšom hlasovaní o energetike, že nerobí politiku v prospech občana, ale iba politikárči vo vlastnom záujme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

27.6.2012 16:59 - 17:14 hod.

Juraj Miškov Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby sa za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní, v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skryt prepis
 

27.6.2012 16:59 - 17:14 hod.

Juraj Miškov
V rozprave k tomuto zákonu nevystúpil žiaden poslanec, preto, poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis