Príjemný dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení poslanci, chcel som reagovať vo faktickej poznámke, ale napokon som si povedal, že idem za klub vystúpiť, tak možno poviem na začiatok. Tak, Igor, ja celkom chápem tvoju potrebu byť zakaždým lietadlo a takisto chápem, že ťažko sa vyniká v prípade poslanca, ktorého máš v klube a ktorý trieska topánkou o lavicu, ale v tomto prípade naozaj, Igor, vyrážaš otvorené dvere a o chvíľu vlastne vysvetlím prečo. Narážam na to, keď si hovoril o tom, že si nerokoval s jednotlivými poslaneckými klubmi, pretože si predpokladal, že takýto zákon alebo takýto návrh zákona jednoducho žiadna zo strán, žiaden z poslaneckých klubov nemôže podporiť.
Nuž, strana Sloboda a Solidarita je jednou z mála parlamentných strán, ktorá má praktické skúsenosti s realizáciou referenda. Dovoľte mi preto v mene poslaneckého klubu SaS uviesť naše stanovisko k návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sa má odstrániť povinné kvórum účasti pri konaní referenda ako jednej z podmienok referenda. Cieľom predkladanej novely je zmeniť znenie čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého by výsledky referenda boli platné, pokiaľ by bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Z doteraz konaných referend v histórii Slovenskej republiky bolo platné len jedno - o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Vo svojej podstate to ani nebola ľudová iniciatíva, bol to plebiscit, ktorý iniciovali poslanci parlamentu. Čiže v zásade sa dá povedať, že na Slovensku nebola úspešná doteraz ani jedna ľudová alebo občianska iniciatíva.
Na jednej strane je politický systém Slovenskej republiky definovaný ako parlamentný, teda založený primárne na zastupiteľskej demokracii. Pokiaľ však ústava pripúšťa, a to pripúšťa, správu vecí verejných aj priamo,teda občanmi, je potrebné, aby boli podmienky nastavené tak, aby výkon priamej demokracie bol aj reálne možný.
Z jednoduchej štatistiky vyplýva, že doteraz vyhlásené referendá boli, teda až na jeden plebiscit, neúspešné, nie pre meritum veci, nie preto, že by ľudí téma nezaujímala, ale pre nedosiahnuté povinné kvórum, ktoré je nastavené na 50 percentách. Aj z uvedených dôvodov rušenie povinného kvóra, teda, Igor, tebou alebo vami predkladaný návrh klub poslancov za stranu Sloboda a Solidarita podporí preto, že ho považujeme prvý a veľmi dôležitý krok k posilneniu občianskej demokracie v priamom zapojení občana do rozhodovaní o správe vecí verejných.
Celá problematika je však oveľa širšia, a preto aj v súvislosti s tým, že ide o zmenu ústavy, by nemalo ísť len o jednovetnú novelu, ktorou sa rieši iba jeden čiastkový problém. Ako bolo uvedené, politický systém Slovenskej republiky je založený na zastupiteľskej demokracii. Znamená to, že od výsledkov volieb sa odvíja zloženie, vymenovanie vlády, obsadzovanie iných ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy a pod. Treba spomenúť aj voľby na úrovni miestnej samosprávy. Od tohto celého sa následne odvíja fungovanie štátu, na čo je potrebná istá stabilita a čo je podmienené aj presne stanoveným trvaním určitého stavu.
Podľa dnes platného čl. 93 ods. 3 ústavy predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Je potrebné zamyslieť sa a diskutovať aj nad touto oblasťou, nad oblasťou pôsobnosti referenda. V zásade je možné usporiadať referendum o všetkých otázkach, teoreticky, pri ktorých sa dá prijímať rozhodnutie prostredníctvom zastúpenia. Vo Švajčiarsku, ktoré už Igor spomínal a ktoré má viac ako stopäťdesiatročné skúsenosti s organizáciou referend, sú vylúčené z referenda iba záväzné ustanovenia medzinárodného práva o dodržiavaní ľudských práv, ako napr. zákaz genocídy, otroctva a pod. Čo je napr. zvláštne, vo Švajčiarsku je možné usporiadať aj referendum o treste smrti, doteraz takéto referendum vo Švajčiarsku nebolo. To len k tomu zneužívaniu inštitútu referenda.
Vo Švajčiarsku je zároveň možné aj uskutočniť referendum o rozpočte, daniach a poplatkoch, čo v ústave alebo podľa Ústavy Slovenskej republiky možné nie je. Rozhodovanie však vždy prebieha na príslušnej úrovni. To znamená, že nie je možné napr. reformovať systém sociálneho zabezpečenia na úrovni samosprávy alebo na úrovni samosprávy zakázať výrobu jadrovej energie.
Ďalším problémom je záväznosť výsledkov referenda. Ústava dnes v čl. 98 ods. 2 stanovuje, že návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Tu však narážame na problém hlasovania v parlamente. Pokiaľ sa nechceme dotknúť - a ja verím, že sa nechceme dotknúť - spôsobu výkonu poslaneckého mandátu, jednoducho nie je možné donútiť poslancov parlamentu, aby hlasovali v súlade s prijatým výsledkom hlasovania v parlamente. Poslanci hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia a nie je možné im v súvislosti s hlasovaním udeľovať príkazy, dokonca nejakým spôsobom vymáhateľné, v tomto prípade, že má byť výsledok vyhlásený parlamentom rovnako ako zákon, musí sa na tom parlament uzniesť, čo je ďalšia prekážka pri dosahovaní reálneho výsledku hlasovania v referende, čo je ďalšia prekážka na ceste k občianskej demokracii.
Zdá sa, že pri uvoľnení referenda z hľadiska povinného kvóra by bolo potrebné upraviť aj túto oblasť povedzme vyhlasovaním výsledkov referenda formou zákona automaticky v Zbierke zákonov a pod.
Ďalšou otázkou, ktorú by bolo treba v tejto súvislosti riešiť, je otázka spustenia referendovej procedúry a prípravy samotného referenda. Prípadne zvážiť zavedenie povinnosti uskutočniť referendum výlučne v deň celoštátnych volieb, či už parlamentných, samosprávnych, prezidentských, alebo do Európskeho parlamentu. Spojenie volieb a konania referenda ušetrí nemalé finančné prostriedky.
Ďalšou otázkou by bolo zváženie potreby či nutnosti kontroly ústavnosti referendovej otázky v prípade, že neporušuje spomínané medzinárodné dohovory. Je tu tiež potrebné mať na pamäti istý balans, rovnováhu s funkčnými mechanizmami zastupiteľského systému. Ak napr. parlament na základe predloženej petície, to znamená na základe istého spoločenského tlaku, schváli legislatívny návrh, to znamená, iniciatívne schváli legislatívny návrh, ktorého sa malo referendum týkať, mal by mať možnosť petičný výbor referenda svoj iniciatívny návrh stiahnuť preto, že sa podarilo dosiahnuť už len petíciou to, o čo sa iniciátori snažili prostredníctvom referenda. A takisto v opačnom prípade by mal mať parlament možnosť vypracovať svoj vlastný protinávrh. Voliči by tak mali možnosť hlasovať za návrh iniciátorov referenda na jednej strane alebo za návrh alebo protinávrh parlamentu na strane druhej.
V prípade zrušenia povinného referendového kvóra by bolo zároveň potrebné upraviť aj konanie tzv. miestneho referenda, myslím, že to kolega Martvoň už spomínal, teda referenda na lokálnej úrovni.
Poslednou, ale nie určite, nie konečnou otázkou je otázka úpravy volebného systému. Pokiaľ chceme uvoľniť podmienky pre prijímanie výsledkov v referende, je otázka už vyššie spomenutého citlivého nastavenia rovnováhy medzi mechanizmami zastupiteľského systému a priamej občianskej demokracie, čo je samo osebe dosť komplexná otázka.
Nechcem ísť do ďalších a ďalších detailov, cieľom môjho vystúpenia bolo iba toľko.
Poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita podporuje teda tento návrh, ktorý predložili poslanci z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, podporujeme uvoľnenie podmienok, zrušenie povinného kvóra pre platnosť referenda, ale navrhujeme riešiť túto problematiku komplexne, to znamená, že okrem tohto jedného ustanovenia ústavy navrhujeme, aby bola zmena komplexná vrátane zmeny a doplnenia zákona o spôsobe vykonania referenda. Výsledkom by malo byť to, aby sa zamýšľaná zmena aj dostala do života a mohla byť tak reálne uplatňovaná.
Naším spoločným cieľom, poslanci z klubu OĽaNO, by malo byť prinavrátenie dôvery občanov k politike, k politikom, posilnenie demokratického charakteru nášho štátu a intenzívnejšie zapojenie našich spoluobčanov do rozhodovania o správe vecí verejných.
Ďakujem.
