Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ako spoločný spravodajca. Konštatujem, že návrh spĺňa všetky náležitosti, ktoré na základe legislatívnych pravidiel sú. Navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že prerokuje zákon v druhom čítaní. Navrhujem ho priradiť výborom, ústavnoprávnemu a pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a zároveň za gestorský výbor určiť výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Prosím, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, že neni tu veľmi komu hovoriť, ale chcem predsa len aspoň pre zápis sa opýtať na niektoré veci pána ministra, ktoré sú mi nie s jednou časťou novelizácie tohto zákona jasné. Takže aspoň pre zápis to tu bude vyslovené. Možnože človek trpí určitým stihomamom a vždy niečo v nejakom zákone podružne novelizované nájde. Tak aj mne sa zdá, že niektoré veci sú zvláštne, hlavne, čo sa týka novelizácie časti čl. IV, ktoré sa týka environmentálneho fondu a naozaj bez nejakých postranných úmyslov by som sa predsa len na niektoré veci rád opýtal, pretože na túto tému som dosť citlivý, ako jeden zo štyroch spoluobnoviteľov environmentálneho fondu, keď bol zrušený jednou pravicovou ľavičiarkou, by som to povedal a ako nepotrebný a my sme ho obnovili za určitým účelom, tak by som rád k tomuto, k tomuto reagoval.
Skôr, ako prídem k tomu článku IV, ktorým je novelizovaný de facto nepriamym spôsobom zákon č. 587/2004 Z. z., posledne teda o ňom o environmentálnom fonde predsa len musím ešte vkĺznuť do tohto zákona 414 a to do § 18, ktorý predznačuje tie zmeny, ktoré sa potom dejú v tom článku IV, teda v tom zákone o environmentálnom fonde a síce by som teda kládol tak asi otázky, že prečo podľa novelizácie § 18 ods. 6 sa všetky prostriedky, ktoré predtým aj boli viazané priamo na kapitolu ministerstva životného prostredia stávajú príjmom environmentálneho fondu, všetky, podľa tohto, ak to dobre rozumiem. Tak isto by som sa chcel opýtať, že prečo dochádza k tým zmenám, že v § 18 ods. 6 a) a b) sa menia číslice v prípade a) z 50 na 30 % a v b) z 10 na 30 %, aby sme tomu rozumeli. Prostriedky, ktoré sú menené z 50 na 30 %, sú na financovanie projektov reálne dosiahnuteľných a merateľných úprav, hej, skleníkových plynov a pre podporu technológií - BAT technológií, teda Best available technologies a tie sa menia z 50 na 30 % a zvyšuje sa naopak podiel z 10 na 30 % v tej časti, kde ide proste pre predpokladané značné riziko úniku uhlíka. Teda pomoc prevádzkam, ktoré takýmto spôsobom by mohli byť postihnuté a v súvislosti je to s premietnutím kvót do cien elektrickej energie administrovanej ministerstvom. To by som tak isto, nie celkom tomu asi rozumiem.
A tak isto sa chcem opýtať, že v § 18 znova ods. 6 sa podľa mňa 20 % dosť neúmerne dáva vysoký priestor na to, aby sa podporovali náklady spojené s odborným, administratívnym a iným zabezpečením plnenia teda záväzkov Slovenskej republiky v oblasti teda z emisií, ktoré budú teda, ktoré budú vynakladané. Tak isto § 18, 6 dáva nové písmeno d), to je 20 % na podporu činnosti na účely stanovené osobitným predpisom. Aj keď ten osobitný predpis je potom odkazovaný na to, že sú to veci, ktoré de facto my ľudovo nazývame, že zatepľovanie, ktoré tam aj tak predtým bolo. No a čo je pre mňa ako najzaujímavejšie, je to, že vytvára, tento paragraf 18 sa rozširuje o úplne nové odseky, a to 11 a 12, ktoré teda rozširujú proste nové spôsoby, že akým spôsobom sa môžu tieto prostriedky z tohto environmentálneho fondu používať.
A tak isto sa tu píše, napríklad v tom novom odseku 11, že ministerstvo spravuje priznané jednotky a môže s nimi obchodovať formou priameho predaja, sprostredkovania, alebo na burze. To tak isto nerozumiem, keď asi by som v jednoduchosti aj ja potom zvolil formu priameho predaja, nedával by som tam dražbu atď. Takže tak isto tu vystávajú určité otázky z tejto textácie alebo z tejto formy, proste takto napísaného proste tohto odseku.
No a potom priamo v tom čl. IV, ktorým už predznačil, teda tento § 18 otvoril teda, aby sa mohol novelizovať zákon o environmentálnom fonde, teda 587-čka, tak sa vytvárajú nové § 4a a § 4b a tak isto v § 4 ods. 1 sa dopĺňajú nové písmená t) až ac) a čo to znamená? No znamená to toľko asi, že sa proste prostriedky environmentálneho fondu môžu používať na množstvo nových činností, o ktorých, samozrejme, potom rozhodne rada fondu a formou sa budú udeľovať dotáciami, áno, ktorých, povedzme si otvorene, že o tom rozhodne de facto minister životného prostredia.
Takže na tieto otázky by som sa chcel opýtať, že prečo je to takto a či tam nie je nejaké riziko, proste, že by sa tieto prostriedky používali, ja to poviem, poviem to mäkko, že rôznym, rôznym spôsobom. Inak samozrejme, že zákon je potrebný a vyplýva z toho, čo hovorí dôvodová správa, že teda s dvoma plynmi samozrejme nie je potrebné ďalej obchodovať, až pokiaľ nebude nové plánovacie obdobie a nebudú pred nami nové úlohy. Samozrejme, že otázka leteckej dopravy, ktorá tam je riešená, je tak isto v poriadku, len opakujem, vystávajú vo mne otázky, ktoré sa týkajú novelizácie vlastne, ktorá sa týka environmentálneho fondu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcem reagovať na kolegu Zsolta Simona. Súhlasím v jednej veci s ním a to som zabudol povedať, že ani mne sa nepozdáva v tej vyhláške, ktorá je priložená k novelizácii vodného zákona, spoplatnenie tej minerálnej vody 200 euro za kubický meter, pretože si myslím, že takýmto poplatkom sa zjavne znevýhodnia naše minerálne prírodné vody voči zahraničnému trhu.

Ďakujem pekne za slovo. Aj ja oceňujem, že pán minister rokoval s opozíciou, a aj za jeho ústretové kroky, ktoré urobil.
Chcem povedať ale aj tak, že ešte poslednýkrát, keď som sa ho pýtal, že prečo túto vec neriešime normálnym zákonom, teda neriešime túto vec, reguláciu, či už predaja, alebo tzv. teda zákazu predaja, v rámci normálnej novely zákona vodného, tak takúto odpoveď som nedostal. Ja som totižto doteraz stále presvedčený o tom, že takáto úprava do ústavy nepatrí a že bolo to treba riešiť normálne v riadnom zákone o vodách. A keď sa pozriete na súčasnú prílohu k tomuto ústavnému zákonu, a to § 17a vodného zákona, ako je upravený, pokiaľ bude tento ústavný zákon prijatý, zistíte, že prakticky ani ústavný zákon by nebol potrebný, pokiaľ by z toho nebolo politikum, aké politikum sa z toho stalo. Ale keď sa už stalo toto, z tohto politikum, a nie odborná vec, a teda musím povedať, že na tlak nás opozície ste prišli z vládnej strany s týmto návrhom zákona, ústavného zákona, ktorým chcete riešiť túto otázku tak, aby to vyzeralo teda pred občanmi, že ste v žiadnom prípade nechceli túto vodu cez vodovody alebo prepravné zariadenia dostávať do zahraničia, tak prosím. Pokiaľ je snaha o opravu, ja túto opravu vašu prijímam a takisto ju podporujem a podporuje ju aj klub Kresťanskodemokratického hnutia.
Ale musím znova povedať to, čo som povedal na júnovom vystúpení. Pokiaľ by nebolo plánom toho, tej novely vodného zákona predávať vodu, tak by jednoducho § 17a nikdy v tej podobe sa v tom, v tom návrhu novely vodného zákona nebol objavil. Nikdy by nebola existovala k nemu priložená vyhláška, ktorá by bola hovorila o poplatku za predaj pitnej vody do zahraničia, a nikdy by nebola tlačovka Asociácie vodárenských spoločností, ktoré podporovali tento zákon. A práve podporovali z tých prevádzkových častí najhúževnatejšie, pretože zrejme za tým cítili v budúcnosti predaj vody. Viem, o čom hovorím. Ja som ešte bol pri transformácii v komisii transformácie štátnych vodárenských spoločností na akciové spoločnosti pri ministrovi ešte Koncošovi, ministrovi pôdohospodárstva v období '98 - 2002 a viem, akým spôsobom sme ledva udržali celistvosť vodárenských spoločností, ako existujú dnes. Chceli sme zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti neoddelila prevádzka a nepredala sa zahraničným spoločnostiam. Bohužiaľ, aj v kraji, odkiaľ ja som, tak sa toto stalo a prevádzková spoločnosť je dneska v rukách francúzskej, francúzskej spoločnosti. Samozrejme, že tieto prevádzkové spoločnosti majú záujem predovšetkým zarábať a čo najmenej, bohužiaľ, čo najmenej investovať. Takže keby tento záujem nebol býval, tak by sa podoba novely zákona o vodách v júni nebola objavila v tej podobe, hlavne v § 17a a v tej vyhláške, ktorá k tomu bola priložená, ako sa to v júni objavilo. Dneska sme pri tom, že robíme trošku nesystémový krok, pretože dávame ústavným zákonom do ústavy niečo, čo podľa môjho názoru do ústavy nepatrí. Bohužiaľ, trošku przníme ústavu, pretože ak v ústave hovoríme o spotrebiteľských obaloch a podobných veciach, myslím si, že to málo krajín takýmto spôsobom rieši. Ale ešte raz hovorím, prosím, ak je takáto situácia tu, a je tu, hoci takto narýchlo zbúchaný ústavný zákon, ktorý ale rieši blokáciu predaja pitnej vody potrubím a prepravnými prostriedkami, s výnimkou teda, samozrejme, prepravy a predaja pitnej vody a minerálnej vody v spotrebiteľských obaloch, čo je prirodzené a normálne, tak som s týmto ústavným zákonom stotožnený.
Som aj rád, že ministerstvo vyšlo v ústrety jednej našej poznámke, že pôvodne tento návrh neriešil takú situáciu, pokiaľ by si občania viezli vodu do zahraničia nie v spotrebiteľských obaloch, ale na svoju na osobnú spotrebu, teda v nejakých iných nádobách, tak tento článok, ktorý tu prišiel alebo ktorý bol nejakým spôsobom skompilovaný z ministerstva a našou pripomienkou je tu plne akceptovaný, a preto aj túto, tento ústretový krok pána ministra kvitujem a myslím si, že je to, že je to dobrý krok, krok dobrým smerom v rámci toho, čo som povedal, že by tieto veci teda nemali byť v ústave, ale do ústavy sa predsa len kvôli politiku, ktorý nastal od júna tohto roku, dostávajú.
Padajú tu rôzne ešte iné návrhy otvárania ústavy cez ústavný zákon. Ja by som všetkých chcel poprosiť a vyvarovať sa, aby sme sa vyvarovali od toho, aby sme nejakým spôsobom vstupovali a otvárali iné články, prípadne doplňovali iné vety do ústavy. Myslím si, že toto je dostatočná úprava toho, čo chceme dosiahnuť, a to je teda zákaz prepravy vody vodovodmi a prepravnými prostriedkami mimo teda tých spotrebiteľských obalov.
Ešte raz kvitujem to, že pán minister rokoval s opozíciou, že sme sa stretli a klub Kresťanskodemokratického hnutia tento zákon podporí.
Ďakujem.

Ja len by som rád, ďakujem pekne za slovo, doplnil, že tiež si myslím, že proste nejde o malú novelu zákona. Keď je tam ešte 86 bodov v spoločnej správe, tak už vôbec nie.
Ja ale v jednej veci nemôžem súhlasiť s pánom predrečníkom. Myslím si, že tu za to ani nemôže ministerstvo a už vôbec nie minister, ale mne sa zdá, že v tomto zákone si strašne veľa právomocí pod rúškom verejnosti vydobyli mimovládne organizácie, ktoré v mnohých prípadoch, nehnevajte sa, ale pri projektoch pôsobia skôr ako ekoteroristické organizácie. Keď si prečítate niektoré body, ktoré prechádzajú v súvislosti s EIA do stavebného zákona, tak, kde sa hovorí jednoznačne, že verejnosť má tak, tak možnosť podať odvolanie voči výstupu z konania upraveného stavebným poriadkom, a to aj územnému rozhodnutiu, stavebnému povoleniu, kolaudačnému rozhodnutiu a tak ďalej, a to aj v prípade, kedy nebola účastníkom konania, ale podľa jedného ods. 8 v stavebnom zákone, ktorý je tu novelizovaný, sa automaticky svojím odvolávaním do stavebného konania dostáva, teda do procesu EIA dostáva, tak si myslím, že toto bude mať veľký dosah už aj v teraz sťažených a zdĺhavých konaniach o EIA, kedy sa nám hlásia rôzne, v záujme verejnosti, teraz hovorím v úvodzovkách "v záujme verejnosti", rôzne mimovládne organizácie, ktoré účelovým spôsobom na objednávku blokujú rôzne projekty. Toto je veľký problém. Ja chápem, že si to vydobyli pri Európskej komisii, však nakoniec sa to aj v dôvodovej správe píše, ale tu ja vidím veľký problém v tomto zákone.
Ale v jednej veci pána kolegu podporujem, a to je to, že dotknutý orgán, ktorý je odborný, od toho by sme mali žiadať, aby nám poslal to stanovisko, aj keď ho neposiela. Tak nejakým spôsobom proste by sme od takéhoto dotknutého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som popravde nepočul všetko, čo tu hovoril pán minister, ale napriek tomu myslím, že viem, čo hovoril. Určite hovoril o tom, že treba tých, ktorí sme proti predaju vody, aby sme podporili tento ústavný zákon. Ono naozaj tento ústavný zákon vyzerá pekne, pretože hovorí, že z ústavy treba zakázať vodu.
Len ja vidím tu určitú jasnú schizofréniu, keď my pred touto ústavou, pred týmto ústavným zákonom urobíme zákon, novelu zákona o vodách, ktorý hovorí aj o možnom predaji, aj možnom spoplatnení predaja vody, rieši dokonca nešťastným spôsobom podzákonnou normou aj, teda nariadením, minerálne vody a dúfam, že to pán minister upraví a zníži tam tú taxu, ktorú tam dal, ale v tom vidím naozaj tú schizofréniu, že keď sme robili novelu tohto zákona, prečo sme neurobili, tú novelu zákona o vodách, prečo sme neurobili celkovú právnu legislatívu regulácie možného predaja vody, napr. aj za tým účelom ako humanitárnym, ako sa píše teraz v novele ústavného zákona, že sa to nebude, samozrejme, týkať humanitárnych aktivít, však Slovenská republika je takisto viazaná určitými medzinárodnými dohovormi, a keby sa, čo ja viem, v susednom Maďarsku, Rakúsku niečo stalo, tak sme povinní zásobovať pitnou vodou toto prihraničné alebo aj ďalej, teda obyvateľstvo týchto štátov. Ale opakujem, všetko toto, ktoré chce ústavný zákon hovoriť, tá novela ústavy o zákaze vody, bolo možné vyriešiť normálnym spôsobom v riadnom zákone, v zákone teda o vodách. Mne sa zdá, že tak ako zákon o vodách bol ekonomickou objednávkou o možnosti predaja vody a svedčí o tom, že vodárenské spoločnosti, hlavne prevádzkové manažmenty sa veľmi tomuto zákonu tešili a veľmi ho podporovali, tak zase táto novela ústavy, ktorá chce zakázať predaj vody po tom, čo sa povolil de facto predaj vody normálnym zákonom, je politickou objednávkou, pretože v tomto prípade sa predkladateľ, ministerstvo životného prostredia alebo vláda Slovenskej republiky zľakla, že by sa to mohlo otočiť proti nej, a na veľké výzvy a tlaky, samozrejme, aj verejnosti, aj novinárskej obce, ale, samozrejme, celej, celej opozície rýchlo pripravila možnosť zákazu vývozu vody, a to rovno bác ho ústavou alebo novelou ústavy.
Ja si tiež myslím ako predrečníčka, že zákaz predaja vody do ústavy alebo do novely ústavy veľmi nepatrí a dá sa riešiť v normálnom zákone, a to v zákone o vodách. A keď už hovoríme o podpore alebo presadení novely ústavy, ktorý by mal hovoriť o zákaze vody, ja by som takú položil otázku, že vlastne s kým politický subjekt SMER jedná o tom, a prečo nejedná, aby teda tú ústavnú väčšinu tých 90 poslancov na presadenie tejto novely ústavy mal. Či to nie je len taká taktovka, že budeme predkladať, nikto nám to nepodporí a potom povieme, že opozícia, ktorá vystupovala za zákaz predaja vody, vlastne nepodporila ústavný zákon a novelu teda ústavného zákona, ktorý by tento predaj zakázal. A pritom ten istý subjekt, SMER alebo tá istá vláda pred novelou tejto ústavy riadnym zákonom, novelou teda zákona o vodách dáva predpoklady, nehovorím, že povoľuje, ale dáva predpoklady na predaj pitnej vody do zahraničia a to už stále dokumentujem s tým podkladom, že k tomu dáva aj taxy, za ktoré by sa táto voda pri predaji do zahraničia predávala. Preto ja takisto chcem deklarovať, že Kresťanskodemokratické hnutie je pripravené rokovať o tom, aby teda voda do zahraničia neprúdila, aby v budúcnosti voda, do zahraničia pitná voda nebola predávaná, ale myslím si, že na to nie je potrebná novela ústavného zákona, ale že je k tomu potrebné vyriešenie tejto problematiky v samotnom zákone o vodách.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, ja naozaj neviem, ako jemne mám povedať teda reakciu na to, čo ste tu povedali, lebo toto som naozaj ešte nepočul. Pozrite sa, keď vy neviete, prečo má byť voľno v nedeľu, a nie po štvrtej hodine popoludní hocikedy v týždni alebo nie v sobotu, tak, prepáčte, vám chýbajú elementárne vedomosti alebo elementárne povedomie o tom, v akej civilizácii žijete a na ktorom kontinente sa nachádzate. Keď budete na inom kontinente, tak budete mať voľno v piatok a možno budete mať šatku na hlave, popritom voľne, viete.
A čo sa týka už tej reakcie na to, čo ste povedali, že prečo sa nezakáže ísť napríklad do zoo alebo do kina a tak ďalej. No tak tomu už vôbec nerozumiem. Však to je to voľno. Nie? A v nedeľu má byť voľno a ísť s deťmi do zoo, to je voľno. Prečo by sa to malo zakazovať? Tu sa chce zakázať práca v obchode, proste táto činnosť, a nie zoo.

Ďakujem pekne. Ja tak isto chcem podporiť kolegov, samozrejme, že otázka o voľnej nedeli je konzistentná v politike KDH dlhodobo. A kolega poňal to tak tradične z toho ponímania nedele ako kresťanského sviatku alebo dňa pokoja, ja si myslím, že treba to rozšíriť trošku ďalej, pretože toto je už otázka naozaj tej prirodzenosti, ako tu hovoril kolega Hudacký, prirodzeného voľna, ktoré potrebuje každý človek, a bez ohľadu na to, či je veriaci a chodí do kostola, alebo neveriaci a nechodí do kostola, je to proste z hľadiska takej určitej psychohygieny, voľna, potreby fyzického oddychu deň, kedy je potrebné oddychovať. A to, že tí ľudia chodia na tie nákupy, to je výsledkom, pozrite sa, veľmi rozšíreného teraz komerčného trávenia a spôsobu života, kedy vidíte rodiny po rôznych obchodných domoch, ako tam trávia spolu s deťmi svoj čas – a možno ani nenakupujú toľko, niečo nakupujú – miesto toho, aby išli niekde s nimi do prírody. A tí zase, naopak, čo pracujú a dokonca musia ísť pracovať alebo chcú ísť pracovať za tie, za tie príplatky, tak to je už taký výrok, som videl od nášho predsedu Figeľa, že – a s tým sa stotožňujem –, že práca naozaj v nedeľu je znakom chudoby, nie blahobytu. To znamená, že tí ľudia jednoducho chcú ísť pracovať v nedeľu, aby mali ten príplatok. A to je podľa mňa, to je podľa mňa smutné a ten naozaj jeden voľný deň si každý deň v týždni zaslúži.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ja spievať neviem, takže spievať ju nebudem. Chcem hneď na úvod povedať, že napriek tomu, čo tu hovorí predkladateľ pán minister, treba si priznať, že táto novela zákona o vodách vzbudzuje určité pochybnosti aj u odbornej verejnosti aj u verejnosti ako takej. Novela zákona je naozaj rozsiahla, pravdepodobne v mnohých otázkach je aj potrebná, či je to znečisťovanie, či je to teda princíp, znečisťovateľ platí, či je to v otázkach jasnosti splnenia podmienok pre Európsku úniu, že tam kde je nad 2 tisíc obyvateľov, tam je potrebné napojenie do verejnej kanalizácie. Tam teda, kde nie pod 2 tisíc obyvateľov, tak veľmi kvitujem, že jasne to je definované (vodotesné žumpy a tak ďalej). Len pod rúškom mnohých zmien vyplývajúcich z požiadaviek Európskej únie v rôznych oblastiach riešenia vodného hospodárstva je tu aj tých pár viet, ktoré vzbudzujú tú nejasnosť. A tá nejasnosť je jasná v tom, že predsa v tých bodoch dôvodovej správy 4 alebo aj 26 sa jednoznačne hovorí, že ide o možnosť úpravy využívania podzemnej vody alebo osobitne vody odobranej zo zdrojov podzemnej vody na účely prepravy vody dopravnými prostriedkami alebo prevodu vody potrubím cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky. Alebo jednoznačne sa zavádza v tom 26. odôvodnení, že sa ustanovuje aj postup pre fyzickú osobu, podnikateľa, právnickú osobu, orgány štátnej správy a ďalšie orgány pri podávaní žiadostí, posudzovaní žiadostí, schvaľovaní žiadostí a ostatných náležitostí pri preprave alebo prevode vody. Ja sa pýtam, že pokiaľ toto nie je zámerom, aby sa takéto niečo dialo, prečo je potrebné túto reguláciu v akurát týchto časoch robiť. Ja, samozrejme, chápem to, čo tu bolo povedané, čo zákon nezakazuje to zákon dovoľuje. A je tu určitá určite pochybnosť o tom, že teda v súčasnosti táto regulácia, táto úprava nie je v legislatíve riadená alebo nejakým spôsobom zavedená, ale keď ja už vo vykonávacom predpise predpokladám, že budem spoplatňovať 0,4 eura meter kubický, aj keď je to možnože nie veľká suma, ale predpokladám to, predaj a prevod tejto vody, tak asi rozmýšľam v tomto návrhu zákona, že aj takéto niečo sa bude diať, inak by som takýto poplatok nezavádzal. To je môj názor, ktorý by som si rád teda vyjasnil aj s predkladateľom, že teda čo vedie teda k tomuto spoplatneniu alebo k tomuto zavedeniu takéhoto poplatku, keď na iných stranách tej dôvodovej správy sa hovorí, ako je voda prírodným bohatstvom štátu, ako je dôležitou surovinou strategického významu, nenahraditeľnou zložkou životného prostredia, ako musí štát si ju pre vlastné účely chrániť.
Čo už ale úplne nejakým spôsobom mi uniká tomu, že prečo sa to zavádza, je vo vykonávacom predpise spoplatnenie minerálnych a liečivých vôd, a to sadzbou 200 eur na meter kubický. Ja som si myslel, že to je nejaká chyba. Ale asi to nie je chyba. Vychádza to tých 20 centov na liter. Pri dnešných cenách minerálnych vôd, ktoré sú, poznáte ich v obchodoch, pokiaľ zavedieme takýto poplatok pre podnikateľov, a v dôvodovej správe sa aj hovorí, že mierne zhoršuje podnikateľské prostredie táto novela zákona, tak pýtam sa, koľko bude tá naša minerálna a liečivá voda stáť a či budeme konkurencieschopní a či, naopak, miesto nejakej podpory predaja minerálnych vôd či my nebudeme nakoniec túto vodu k nám voziť zo zahraničia, zahraničnú vodu piť.
No a vravím, ak sa takýto poplatok pri tom prevode a prechode možnom zavádza, tak takisto mi vyvstáva otázka, aj keď nie teraz, záujem niektorých prevádzkových, samozrejme, spoločností, ktoré sú väčšinou v súčasnosti, samozrejme, v rukách zahraničných majiteľov, na predaj tejto vody, nakoľko ten pokles predaja pitnej vody v zásobovaní obyvateľstva je zrejme z hľadiska aj rôzneho šetrenia značný, či do budúcnosti sa predsa len neuvažuje, že sa táto voda bude nakoniec exportovať a predávať do zahraničia.
Pokiaľ tieto otázky nebudú jasne vyjasnené a vydefinované, tak poslanci Kresťanskodemokratického hnutia určite budú hlasovať proti tomuto zákonu. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pána kolegu Mikuša som predbehol, aj keď som prišiel neskôr, no ale sa mu ospravedlním.
V rámci tejto novely chcem povedať toľko, že má teší, že táto novelizácia zákona, kde viac zdola, ako ide zhora a reflektuje na niektoré flexibilné potreby, ktoré sú potrebné pre obce a mestá, teda pre komunál z hľadiska niektorých daní a poplatkov, ktoré sú v mnohých otázkach tak zložité, že potrebujú určité priebežné a časovo priebežné vylaďovanie.
Takisto ma teší, že sme sa vedeli takýmto spôsobom spoločne stretnúť zástupcovia viacerých politických strán, predovšetkým politických strán tých, ktoré sú, nazývame to my, štandardné, ktoré majú dlhodobo aj zastúpenie svojich starostov na území Slovenska, starostov miest a obcí, a teda máme aj povinnosť, aj chceme teda s nimi samozrejme kooperovať a počúvať ich hlas. A k tomuto hlasu patrí aj teda vypočutie, teda tohto hlasu, patrí aj táto novela zákona.
Ja sa dotknem len tej veci, ktorá, ktorej ja teda viac-menej rozumiem a ktorá ma, ktorá ma v tejto novele zaujíma, a to je poplatok za komunálny odpad. A naozaj bolo potrebné upraviť ustanovenia miestneho poplatku za komunálne odpady aj drobné stavebné odpady tak, aby sa jednoznačne vymedzilo, aký druh odpadu môže na svojom území obec zaviesť, či už jednotlivo alebo v kombinácii, a prijať nové splnomocňovacie ustanovenia. A v prospech poplatníkov sa zavádza povinnosť obce vydávať rozhodnutie o vyrúbení poplatku aj pri množstevnom zbere. Veľmi dobre vieme, že v roku 2001, keď bol prijatý zákon o odpadoch, sme rozdelili možnosť uplatnenia vyrúbenia poplatku za komunálny odpad buď za, na hlavu, tzv. na hlavu teda, alebo množstevným zberom, teda na žetóny. A poplatník tak môže uplatniť opravné prostriedky podľa daňového poriadku rovnako ako pri ostatných potom miestnych daniach a tiež zaplatiť poplatok v splátkach.
Teraz sa upravuje to tak, že môže, samozrejme, zaplatiť aj hneď. Ale chcem povedať, že jednu vec, kde mnohokrát obce nevedeli jednoznačne svojim obyvateľom odpovedať, je ten fakt, že keď máte aj trvalý pobyt na území obce v nejakom byte, dome, ale viac ako, čo ja viem, šesť mesiacov sa zdržujete aj tak v inej nehnuteľnosti, ktorú vlastníte inde, a tam platíte poplatok za komunálny odpad, tak vám nejakým celkom jasným spôsobom nevedela vyjsť vaša obec, kde máte trvalý pobyt v ústrety s tým, že by vám buď znížila alebo odpustila poplatok za komunálny odpad. Ja som mnohokrát prichádzal do styku s týmto, hoci ja som to v tom zákone v roku 2001 zavádzal. Asi to nebolo celkom jednoznačné. A moja dikcia je taká, že predsa odpad vytvára nie nehnuteľnosť, ale odpad vytvára človek. To znamená, keď ja budem mať v desiatich mestách desať bytov, tak predsa nebudem platiť desaťkrát poplatok za komunálny odpad, pretože som len jeden, a poplatok, a produkujem odpad iba raz, rovnako ako pri platení za televíziu. Pozerám iba raz televízor, nepozerám televízorov desať. Takže toto sa tu upravuje tak, aby jednoznačne mohla obec vyjsť v ústrety svojim obyvateľom. Takže v tomto, v tomto to považujem ako plus.
Rovnako je jednoznačne možné, aby obec pri niektorých skupinách občanov, ktorí sú či už zdravotne postihnutí, alebo sociálne slabí občania, alebo sú to prestárli občania, teda dôchodcom nad 62 rokov sa tu umožňuje, aby znížila poplatok za komunálny odpad, alebo aby dokonca mohla úplne tento poplatok za komunálny odpad odpustiť.
Takže myslím si, že táto novela flexibilne reaguje na stav, ktorý, s ktorým sa obce a mestá potýkajú, a preto by som poprosil kolegov, aby ju podporili.
Ďakujem pekne.