Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, kolegovia, to, čo hovoril pán minister z predkladacej správy, samozrejme, že je všetko pravda, lebo predmetom každého zákona o odpadoch je to, čo presne hovoril. Len ja nemám dôveru v to, že táto textácia tohto zákona to aj splní. Tým by som mohol aj skončiť, ale budem pokračovať, keďže sme v konečnom štádiu prijímania tohto zákona a zrejme aj v konečnom štádiu zvratu v oblasti smerovania...
Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, kolegovia, to, čo hovoril pán minister z predkladacej správy, samozrejme, že je všetko pravda, lebo predmetom každého zákona o odpadoch je to, čo presne hovoril. Len ja nemám dôveru v to, že táto textácia tohto zákona to aj splní. Tým by som mohol aj skončiť, ale budem pokračovať, keďže sme v konečnom štádiu prijímania tohto zákona a zrejme aj v konečnom štádiu zvratu v oblasti smerovania odpadového hospodárstva na Slovensku. Takže ešte raz by som teda, budem sa snažiť držať vecnej stránky, nie politizovať, by som z tohto miesta podal pár vecí, prečo si to myslím.
Naozaj tento návrh zákona vychádza z určitej ideálnej predstavy o tom, že tu budú fungovať vzťahy, kde dobrovoľne výrobcovia, dovozcovia prijmú túto dikciu zákona a z vybratých prostriedkov cez svoje výrobky de facto od ľudí, ktoré zhromaždia v organizáciách zodpovednosti výrobcov, tieto v plnej miere poskytnú de facto asi trom takým hlavným subjektom, a to sú teda obce, potom samozrejme na prepravu zberným spoločnostiam a na spracovanie.
A prečo idealizovanie? Pretože ja v tom vidím, že teda to museli existovať naozaj ideálne zmluvné vzťahy a veľmi korektné finančné toky, aby sa takýmto spôsobom tento zákon naplnil a aby sa stala, teda aby sme teda viacej separovali, aby sme viacej spracúvali, aby sme teda viacej recyklovali, správne povedané, aby sme teda naplnili literu tohto zákona.
No ale rozmýšľal som aj teda, že či budem predkladať nejaké pozmeňujúce návrhy, či už na výbore alebo v pléne Národnej rady, ale zistil som, že to je zbytočné. To nie preto, že by mi to neprešlo, ale aj preto, že keby aj prešlo, tak každý môj pozmeňujúci návrh by vlastne viedol ako keby k negácii tejto filozofie takto postaveného zákona o odpadoch.
Totižto tu dochádza k úplne opačnému ponímaniu toho, aké má byť poradie subjektov pôsobiacich na poli odpadového hospodárstva. Súčasný zákon dával do popredia tých, ktorí v skutočnosti nakladajú s odpadmi, aj reálne to robia, a to sú spracovatelia, zberové spoločnosti a s nimi samozrejme súčinné obce. Tieto v tomto zákone sa dostávajú na chvost a hlavou sa stávajú povinné osoby, ktoré by vlastne mali tento systém financovať, teda výrobcovia združení v organizáciách zodpovednosti výrobcov. Teda tí, ktorí budú de facto aj zhromažďovatelia peňazí, tak tí budú aj de facto vykonávateľmi a rozhodovateľmi toho, kto bude zbierať, s kým obec čo bude mať a kto bude spracovávať a kto nebude. No a v tejto rovine teda nielenže Komisia hovorila o určitých pochybnostiach monopolizácie, ale aj mnohé iné subjekty a mnohí iní, nehovorím, že sú to nielen spracovatelia, veď posledne to bol aj kolektívny SEVAK, ktorý je najväčším kolektívnym systémom výrobcov a dovozcov pôsobiacich v oblasti napríklad elektroodpadov, ktorý mal včera jednu tlačovku k tomuto, takisto tento zákon v tejto podobe alebo v tejto filozofii zamieta.
V čom tá monopolizácia? Kolegovia, kolegyne, ak zmluvu s obcou môže uzavrieť len povinná osoba, t. j. len výrobca, len OZV, ale nemôže uzavrieť zmluvu spracovateľ, nemôže uzavrieť zberná spoločnosť, to znamená, sú vylúčené určité ďalšie subjekty, ktoré doteraz pôsobili na poli odpadového hospodárstva, a keď založiť OZV a jediným jeho akcionárom môže byť zase len výrobca a nemôže byť ani v minimálnej miere zberná spoločnosť alebo spracovateľ, tak sa domnievam, že jednoducho nemôžeme hovoriť o niečom inom ako o snahe monopolizovať tento stav.
Pritom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov, nikde sa nepíše, že síce priamo nesmú mať prepojenie na spracovateľov a na zberné spoločnosti, ale viete, ako to dneska chodí. Veď vieme, že fungujú schránkové firmy, tak budú fungovať tzv. sesterské spoločnosti, ktoré tieto OZV-éčka, zložené väčšinou z dovozcov, prosím pekne, a nie našich výrobcov, založia, a tieto budú realizovať zber aj spracovanie možná v prihraničí, neďaleko na západ, neďaleko na juh, čím padne napríklad slovenský recyklačný priemysel a celý zberový náš systém, pretože utvoria, ja to nazývam, tak jednoducho povediac, tzv. cyklický monopol. No a toto si myslím, že v tomto systéme hrozí. A potom príde k tomu narovnaniu tých cien, lebo najprv pôjdu ceny dole a potom, keď padne tá konkurencia, tak pôjdu tie ceny naspäť hore a možná že oveľa viac hore.
Žiadny systém nemôže fungovať bez financií, to určite uznáte. A nech bol Recyklačný fond akokoľvek kritizovaný a akokoľvek je dneska už prežitý, s čím ako súhlasím, samozrejme, tak jednoducho neviem si predstaviť, aby sa nikde nikdy nezbierali žiadne prostriedky na to, že raz bude treba nazhromaždený nejaký odpad recyklovať.
Príklad poviem na automobiloch. Pamätáte si, aký bol obrovský boom výmeny vozidiel, keď všetci odovzdávali škodovky, formany, ja neviem, favority a tak ďalej, tieto autá a bolo treba ich recyklovať. No keby nebolo príspevkov, ktoré boli nazhromaždené v Recyklačnom fonde cez Zväz automobilového priemyslu, v ich sektore, neviem, kto by prispieval na recykláciu týchto vozidiel. U nás to bolo asi 3-tisíc korún, potom to bolo 2-tisíc korún slovenských, potom to bolo iba tisíc, 35 euro, v Českej republike stále, prosím pekne, 5-tisíc českých korún. Keď príde takýto nával, ja budem rád vidieť Zväz automobilového priemyslu, aj keď ich mám rád, ako zaplatia spracovateľom recykláciu veľkého návalu proste vozidiel, ako s radosťou budú tieto prostriedky v zmysle tohto zákona zo svojich vlastných zdrojov uvoľňovať.
Je tu aj jeden podľa môjho názoru nie celkom morálny princíp. Autorizovaná organizácia združenia, OZV-éčko teda, ktoré vznikne, ktoré bude autorizované, nemusia byť všetky samozrejme, autorizované, sú také, ktoré aj prirodzene samozrejme nesplnia podmienky autorizácie, získajú prostriedky na svoju činnosť, ešte raz opakujem, od občanov. Vždy všetko zaplatí občan, nikdy nezaplatí výrobca. Výrobca predá občanovi a ten v cene svojho výrobku má už zahrnutý ten environment, ten recyklačný poplatok. Tento vyberú, vložia ich do svojich OZV a potom získajú kontrolu cez zmluvy s obcami, lebo len ony budú môcť mať zmluvy s obcami, tak budú kontrolovať, kto bude jednoducho s odpadom robiť, ako keby im tá obec ten odpad odovzdala a s týmto odpadom budú narábať tieto OZV. Ja hovorím, že budú vedieť čo s nimi majú robiť a tým pádom zarobia ako keby, budú zarábať ako keby druhýkrát. Samozrejme tým sa dostávajú ony na hlavu a reálne pôsobiace subjekty v odpadovom hospodárstve, opakujem, sa dostanú na chvost. Ale všetko, je jasné, že zaplatia občania.
Ak v minulosti sme mali skúsenosti s tým, že už napríklad v odpadoch z obalov pôsobili kolektívne organizácie, čo boli vlastne združenia výrobcov a dovozcov, od roku 2005 každú fľašu, ktorú si kúpime, či je to sklenená alebo PET fľaša, všetko, čo je z obalov, ktoré, samozrejme, ktoré je v rámci komunálneho odpadu prikázané separovať a zbierať osobite, tak tieto poplatky v cene týchto obalov idú do kolektívnych systémov, ktoré založili výrobcovia, dovozcovia. Nebudem tu menovať jeden najväčší systém, už som ho tu minule menoval a povedal som, že prispieval obciam na tonu odpadu vyseparovaného napríklad skla alebo PET alebo kartónu zhruba 6 euro. Vtedajší Recyklačný fond z peňazí automobilového priemyslu 24 euro. Ja proste nechcem, nedá sa mi uveriť, že jednoducho teraz pod tlakom tohto zákona tieto združenia, ktoré sa pravdepodobne budú chcieť transformovať na tieto OZV, že zrazu budú všetko týmto obciam platiť. A to tie príspevky hovorím ešte mimo prepravy a mimo spracovania. To je len to, čo išlo za zber obci.
V tomto ja vidím ako naozaj velikánsky problém, že my robíme skutočne capa záhradníkom. Capa záhradníkom. A je to prirodzené všade na svete a niekedy tu počúvam, že zvlášť vraj na Slovensku, že jednoducho ten, kto už tie peniaze drží, tak už ich pustiť nechce, a tí, ktorí budú tieto peniaze vyberať, tak vám garantujem, výrobcovia, dovozcovia, že pustiť naspäť do systému zberu, prepravy a spracovania odpadov budú chcieť čo najmenej. A keď to nebudú vedieť robiť, tak budú tlačiť ich členovia, ktorí i budú v tých OZV-čkách, tí výrobcovia, dovozcovia, aby sa platilo do nich čo najmenej, no a oni budú potom tlačiť, aby tie obce a tie zberné firmy a tí spracovatelia dostali čo najmenej.
Čo vidím ešte prípadne ako horšie, že keď si tieto subjekty napojené na zahraničné spracovateľské a zberné subjekty spravia zmluvy, tak hodnotný odpad, ktorý je na území Slovenskej republiky, a verte, že aj hodnotný odpad existuje, čisté plasty, kovy atď., batérie, akumulátory, tie sa budú snažiť z tejto krajiny vyviezť, pretože im v tom už nebráni nič, okrem nejakých menších prípadov v oblasti nebezpečných odpadov a, takpovediac ľudovo, ten sajrajt, ten sa budú snažiť nechať tu a ponúknuť tomu našemu systému spracovania, ale ten už po istom čase nebude existovať a jednoducho zanikne. A potom vám garantujem, potom príde k tomu zvýšeniu cien, lebo teraz sa budú všetci predbiehať, ako vedia všetko robiť lacnejšie, ako sa to robilo v zmysle terajšej legislatívy.
Teraz by som povedal ešte pár takých citátov, teda by som citoval z niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré padli na výbore, podľa čoho si myslím, že tie obce nebudú mať napríklad peniaze ani na tie odpady, ktoré sa týkajú odpadov z obalov, teda separovaný zber. Prosím pekne, v jednom § 27 ods. 5 sa píše jednoznačne, že za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety, teda finančné náklady spojené so zberom, prepravou, atď., znáša výroba vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov ani na zhodnocovanie, zariadenia zneškodňovania odpadov vrátane objemového zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností. Ja sa stále pýtam, dobre, tieto OZV zaplatia nejaké obvyklé, čo ešte stále nevieme, čo to je, náklady týmto obciam za odpad, ktorý ony nejakým spôsobom zhromaždia, ale kto bude platiť toto? Kto bude platiť toto, kto bude platiť triedenie napríklad? Kto bude platiť triedičky, ktoré tu budú musieť vzniknúť, pretože Únia od nás žiada, aby bol nárast separovaného zberu na 50 percent? Dneska ho máme, neviem, 20 alebo nejaké takéto menšie číslo.
Takisto by som podotkol, že v niektorých paragrafoch, ako je § 59, sa znova jednoznačne hovorí, že organizácia zodpovednosti výrobcov má právo navrhnúť obci, že akým spôsobom má triediť, akým spôsobom má robiť, ako má kto vykonávať. Keď to nebude tak, tak samozrejme náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov, čo, prosím, stále neviem, čo to je, v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec. To znamená, tu je strašne veľa paragrafov, v ktorých sa hovorí, že za určitých okolností teda sa môžu tohoto samotného OZV-čka, teda výrobcovia zbaviť a preniesť to, lebo nesplnili, neviem, aké podmienky, tak to budú platiť obce. A ja vám garantujem, že vo veľa prípadoch to aj tak skončí.
Opakujem, bez financií sa realizovať separácia ani recyklácia nedá. A ja neverím, že priebežné financovanie odpadového hospodárstva cez povinné osoby, teda výrobcov združených v týchto OZV, že bude funkčné. Totižto ,lebo ja neverím ani v to, že na určité toky alebo prúdy odpadov, ako sa hovorí v tomto zákone, netreba dopredu akumulovať nejaké zdroje. Ja som presvedčený, že je potrebné akumulovať zdroje.
Celý tento systém mi pripomína, viete, že bez OZV-éčky, teda bez tejto organizácie zodpovednosti výrobcov ani obec de facto si nehne, hoci môže každý rok vymeniť tú OZV, ale ony môžu vznikať, zanikať, alebo môžu tratiť dokonca tú autorizáciu, ale nemôže ten, kto má zbernú firmu, ani ten, kto má spracovateľskú firmu, nemôže pracovať, nemôže realizovať svoju činnosť, kým mu na to nedá súhlas príslušná skupina výrobcov, teda príslušné autorizované OZV. Nehnevajte sa, ja stále hovorím taký, možno nie celkom dobrý príklad, ale mne to pripadá, ako ja mám mliekareň, ale kým mi zväz výrobcov mlieka nedá súhlas, alebo kým mi nedá zmluvu, tak ja nemôžem aktívne chodiť vykupovať mlieko a spracovávať ho. A v tomto prípade je to tak, že nemôže robiť túto činnosť, tieto subjekty nemôžu vykonávať túto činnosť, ani keby nechceli od výrobcov nič, aj keby chceli nula. Ani tak to nemôžu robiť, pretože im to tento zákon zablokuje.
A preto sa domnievam, že ide tento zákon smerom k jasnému monopolizovaniu trhu v odpadovom hospodárstve v prospech niekoľkých autorizovaných subjektov alebo niektorých výrobcov, ktorí si tieto subjekty založia, samozrejme, musia splniť podmienky.
Nevýhodou podľa mňa je tento zákon z určitého hľadiska aj pre samotných výrobcov, a to z toho dôvodu, že ich nenúti len to, čo by mali teda oni robiť, teda financovať, ale ich núti de facto ako keby plniť povinnosti nakladania s odpadom v odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky, čo takisto si myslím, že je veľmi sporné riešenie. Pretože ja to dávam na takom príklade: predstavte si, že ten, ktorý predáva televízory na trhu Slovenskej republiky, tak vlastne on prostredníctvom OZV sa má postarať, nie niekde uložiť nejaké peniaze, za to, čo sa s tými televízormi stane, ale on sa má postarať, čo sa stane s tými televízormi trebárs o desať rokov, keď my ich vyhodíme. No, ja si myslím, že takýto systém podľa môjho názoru nemôže fungovať, pretože ten, čo vyrába televízory, má čo robiť s tým, aby ich vyprodukoval, a ten, čo ich predáva, aby ich predal.
A autorizácia v tomto prípade je nielen na organizácii združenia, teda zodpovednosti výrobcov, ale aj na individuálnych. Pretože niekde asi v štyroch prúdoch týchto odpadov je možné plniť si svoje povinnosti aj samostatne, že sám si urobí zmluvu s tým, kto mu to bude plniť. Ale takisto aj tento individuálny sa musí nechať autorizovať. No a to ho podľa môjho názoru odradí od toho, aby sa dal autorizovať, pretože ty musíš splniť strašne veľa rôznych administratívnych záležitostí, a to ho bude tlačiť, aby sa už zaradil do existujúcej autorizovanej OZV, teda organizácie zodpovednosti výrobcov. A v tom takisto vidím určitú snahu naháňania ovečiek do určitých monopolných zoskupení.
Stále som presvedčený o tom, že úlohou výrobcov a dovozcov je predovšetkým predchádzať vzniku odpadov. Však tak je to aj tá klasifikácia v odpadovom zákone, najprv predchádzať atď., atď., predchádzať a, nehnevajte sa, nech sa nikto na mňa nenahnevá, a zaplatiť, lebo je pôvodcom. Aj v preambule zákona, v začiatku zákona o odpadoch sa hovorí, že pôvodca platí. Tak ako občan musí platiť, ako pôvodca musí platiť obci za zmesný komunálny odpad, tak musí niekde platiť, čo tento zákon nezakladá. Lebo to má byť priebežne, mal by platiť ako výrobca určitého druhu výrobku, tak by tam mal podľa môjho názoru platiť. Ale výrobca a dovozca podľa mňa by nemal riešiť materiálový a finančný tok v odpadovom hospodárstve, pretože opakujem, je klišé, že tieto peniaze patria a platia výrobcovia a dovozcovia. Všetko platia občania, nie výrobcovia a dovozcovia. Oni platia iba to, čo im zaplatia občania v cene výrobku, oni už majú ten environment a ten recyklačný poplatok zakomponovaný v cene výrobku.
Pozrite si dozadu niektoré elektronické, napríklad, zariadenia, budete vidieť, na práčke máte cenu práčky, a potom máte tam napísané, že 700 korún je recyklačný poplatok. Verte, že nie do Recyklačného fondu, lebo za chladničku sa nikdy do Recyklačného fondu neplatilo, ale hneď sa platilo jednému združeniu výrobcov a dovozcov, ktorý existuje dodnes a ktorý, keď bude OZV, tak neverím, že bude robiť inak, ako robí dnes. To znamená, že nebude mať dostatok peňazí na riešenie problematiky napríklad bielej techniky. A ja im to ani neberiem, pretože máme slabučkú kontrolu štátu. A jednoducho máme tu slabučkú kontrolu preto, lebo máme slabú inšpekciu a napríklad nevieme ani cez colné orgány a iné orgány finančnej správy zachytiť internetové obchody. Áno, pretože k nám ide strašne veľa internetového tovaru, ktorý nikto samozrejme nikde, proste nikde zaň žiaden environment neplatil. A mám obavu, že veľmi ťažko aj platiť bude, pretože to si už budú musieť potom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov samé ich naháňať a ustrážiť, aby im platili do tých OZV. Lebo platiť im nebudú, ale keď sa ich tovar opotrebuje, tak sa na smetiskách, samozrejme na zberných dvoroch nájde, pretože tí ľudia nerozlišujú, že či ho kúpili, ja neviem, televízor cez internet, alebo si ho kúpili v konkrétnom obchode.
Povedal som viacero teda odrážok na to, že prečo si myslím, že tento systém nie je dobrý. Ja nehovorím, že za určitej ideálnej predstavy a veľmi silnej kontroly štátu to nemôže fungovať. Ale skôr som, opakujem, skôr som k tomu skeptický ako pozitívne naladený. Takže prajem odpadovému hospodárstvu veľa zdaru, prajem veľa zdaru obciam aj ministerstvu životného prostredia, aby po prijatí tohto zákona, aby po prijatí tohto zákona túto problematiku zvládlo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
