Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Bugár, keď som vás počúvala, tak sa mi vybavil komentár Petra Tkačenka, ktorý bol v pondelok v Hospodárskych novinách. Vyslovene ako keby som čítala opäť tento komentár. Neviem, či ste sa tým inšpirovali alebo rozmýšľate rovnako, ale presne tie slová použil, že premiér nás svojimi reakciami, svojimi akciami posúva do kategórie menej rýchlych.
Budem ozaj veľmi krátka. Viete, na šťastie, na šťastie prevláda tu zdravý rozum, prevláda tu základná logika a máme také staré slovenské porekadlo: Treba dvakrát merať, raz strihať, obzvlášť keď ide o tak vážnu tému, a to nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, v úvode vystúpenia ste hovorili o tom, že pán minister Maďarič mlčí, keď sa vyskytnú nejaké negatívne prvky, chyby v tomto vládnutí. Asi žijeme v inej dimenzii, pretože pán minister Maďarič patrí medzi tých, ktorí sa absolútne neobávajú v tomto čase, v tomto priestore ako súčasť tejto vlády vyjadriť svoj názor, aj kritický, k mnohým prvkom, ktoré sa vyskytujú.

Prepáčte, trošku ma prekvapilo, že to hovoríte práve vy ako minister spravodlivosti v druhej Dzurindovej vláde. Prečo ste vtedy nekritizovali napríklad kupovanie poslancov, kedy ste otvorili túto otázku? Otvorili ste ju v podstate neskôr, keď ste už neboli vo vláde, keď bola úplne iná vláda. Teda toto vytýkať pánovi ministrovi Maďaričovi je, myslím, úplne scestné a osobitne z vašej strany.

A ďalej ste hovorili, že tento vládny návrh zákona diktuje niekomu, čo je dobré, čo je zlé. Tu ste tiež na omyle. Tu nikto nikomu nediktuje, čo a kedy má byť hrané, tu ide iba o to, aby bolo určité percento slovenských piesní.

Viete, ja som asi pred dvomi mesiacmi počula jednu krásnu pieseň. Evidentne to bolo mladé žieňa, od ktorého to bolo. Započúvala som sa do jej slov. Nielenže bola melodická, ale mala aj veľmi hlboké slová. Počula som to v Slovenskom rozhlase. Kvôli tejto piesni som každé ráno Slovenský rozhlas zapínala. Ja som ju odvtedy nepočula. Naša som si ju na YouTube a zistila som, že táto autorka nielenže píše slová, ale sama si skladá aj hudbu. Nemali by mať takíto mladí talentovaní ľudia možnosť prezentovať sa? A išlo o Slovenský rozhlas. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Blanár, ja vám ďakujem za váš prednes. Skutočne ste jasne poukázali na dvojité videnie toho istého faktu a tomuto by sme sa mali, keď tu hovoríme o demokracii, o rovnakých princípoch, mali vyhnúť. A na margo toho, čo ste hovorili o 100 % normatíve u nás, či sú to regionálne školy, alebo sú to súkromné, cirkevné, v tomto sme skutočne unikátni v Európe.
Ja vám poviem krátky príklad od našich susedov. Boli sme tam ani nie dva týždne dozadu na služobnom výjazde viacerí členovia školského výboru a na túto otázku sme sa pýtali. Tak tam je realita iná. V prvom roku, keď vznikne súkromná škola, dostáva 60 % normatívu. Po roku sa hodnotí činnosť tejto školy, aj ten faktor, ktorý ste spomenuli, že veľakrát vznikajú školy, ktoré sú absolútne nepotrebné pre daný región, a toto všetko sa po tom roku hodnotí. Ak sa ukáže potrebnosť a kvalita výučby, tak sa ten normatív môže navýšiť, ale nebýva to 100 %, väčšinou sa to pohybuje ku tým 90 %. Myslím si, že tento fakt treba častejšie našej spoločnosti spomínať, že u nás je všetko školstvo, ktoré sa týka základného a stredného, financované úplne rovnako z peňazí daňových poplatníkov.
Ďakujem.

Pán podpredseda Číž, ja nadviažem na vaše slová, keď ste hovorili o tom, že ľudia, mnohí ľudia, čo tu sedia, tak sú priamo v tej kauze Gorila namočení, či už priamo, alebo nepriamo cez to, že zastávali vysoké štátne funkcie. Spomenuli ste slová pani vtedajšej štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti a neskôr dokonca ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, ktorá hovorila, že toto je kauza, Ficova kauza, pretože je tam tá Coca-Cola. Ja som už hovorila pred chvíľočkou niečo k tomu a budem teda tiež opakovať, keď Haščák, je to tam zachytené v tomto spise, hovorí o tom, že treba zničiť SMER, že dá do kampane z vlastných zdrojov 10 mil. Sk a vyzýva, a je to v rozhovore s Malchárkom, a vyzýva, aby sa aj ostatní poskladali a aby do kampane proti Ficovmu SMER-u dali tak 20 až 30 mil. Sk.
Takže evidentne viacerí ľudia nemajú absolútne ani štipku sebareflexie, a preto takto vystupujú.
Ďakujem.

Pán poslanec Beblavý, opäť v úvode vášho vystúpenia Coca-Cola. Stále počúvame tieto slová, keď vy máte maslo na hlave a iniciatívne ho verbálne prenášate na iného, vy si myslíte, že tým ostanete čistý? Spoliehate sa evidentne na krátku pamäť občanov, ale to našťastie nefunguje a v konečnom dôsledku sa vám to neoplatí.
Ja vám zacituje inú časť z Gorily: "Haščák si myslí, že jeho vzťah s Robertom Ficom skončí otvoreným konfliktom. Čaša už pretiekla. Haščák si myslí, že keby sa po parlamentných voľbách dostal ku moci Fico, tak ich Pentu bude trestne stíhať. Haščák chce zničiť SMER. Chce založiť BN združenie, do ktorého pred parlamentnými voľbami dajú 20 až 30 mil. korún na reklamnú kampaň proti Ficovi. Haščák dá 10 mil. slovenských korún zo svojich vlastných peňazí. Haščák si uvedomuje, že uvedenou kampaňou môže SMER-u reálne zobrať maximálne 2 % hlasov, ale stojí mu to za to, pretože 2 % môžu byť pri zostavovaní budúcej vlády kľúčové." Tak toto ste nám tu nespomenuli.
Ale ja vám poviem inú vec. "Celkovo provízia za predaj zvyšných balíkov akcií SSE a VSE vychádza na 5 a 6 mil. eur. Haščák mal pred pár dňami stretnutie s Gabrielom Palackom, s ktorým dohodol delenie provízie za predaj zvyšných balíkov akcií stredoslovenských a východoslovenských, 40 pre Palacku za SDKÚ, 40 pre Malchárka a 20 % pre funkcionárov Fondu národného majetku Jurica, Bubeníková, Grošaft." Nebudem čítať ďalej.
Prečo to spomínam? Igor Grošaft nie je to náhodou majiteľ SITY, nie je to náhodou majiteľ SITY, ktorý podporuje Sieť Radoslava Procházku, ktorý je osobným priateľom Radoslava Procházku? Toto by som vám, a toto meno pán Igor Grošaft sa v spise Gorila opakuje nespočetnekrát.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lipšic, vy ste ma teraz veľmi prekvapili v závere vášho vystúpenia, lebo zišli sme sa tu kvôli kauze Gorila. V svojej úvodnej reči ste rozprávali o kauze Gorila. A v závere tohto vystúpenia poviete, že kauza Gorila je iba také malé neškodné zvieratko. Takže tie milióny, miliardy, ktoré sa vtedy rozdávali, teraz som si preletela, aby som si pripomenula celú tú kauzu, veď tam ozaj lietajú, tam sa povie, ten poslanec je bezproblémový, toho uplatíme 4 miliónmi korún, to bolo za druhej Dzurindovej vlády, s ďalším sú problémy, tak mu dáme pozemky za 40 korún za meter štvorcový, veľmi lukratívne. Toto sa všetko vyskytuje v Gorile. Toto je neškodné zvieratko?
Teraz mi práve všetci hovorili, že chceme, aby sa tá kauza vyšetrila. A vy tu teraz takéto niečo rozprávate? Neviem, či to nie je tým, že ste počítali s takým faktorom, že táto schôdza nebude, ale uvedomujete si veľmi dobre, že táto kauza ozaj súvisí s druhou vládou Mikuláša Dzurindu. Veď vy ste v roku 2009 vystúpili s tým, že sa kupovali poslanci, tak ste o tom asi niečo vedeli. Takže asi to nie je také neškodné zvieratko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja som už nechcela reagovať, pán poslanec. Ale v závere vášho vystúpenia ten "vysmiaty Deutsche Telekom". No bodaj by nebol vysmiaty, on bol hlavne vysmiaty v tom roku, keď sa privatizovali Slovenské telekomunikácie.
Prepáčte, ale s tvrdením, že štát je zlý vlastník, že, súkromník, nedokáže spravovať financie, musí ísť do toho. Teda, pardon, súkromník dokáže, štát nedokáže a potom sa ten podnik predá štátnemu podniku. Veď Deutsche Telekom je čo? A navyše, predá sa to tak, že všetko je utajené, že ľudia sa k tomu vôbec nedostanú. To bola tá úžasná privatizácia! Tak vtedy bol obzvlášť vysmiaty.
Prepáčte, keby si od vás niekto kupoval podiel vo vašom podniku a vy mu predáte 51% akcií, vy si necháte 49 s tým, že v tom chcete ďalej podnikať, veď to je taká naivita, taká hlúposť a to sa vtedy udialo. Ako môže štát, ktorý má potom menšinu, vôbec rozhodovať o tom podniku? Nie teraz bol vysmiaty, teraz bolo racionálne, pretože keď štát nemohol o tom rozhodovať, tak ako jeho postavenie fakt bolo značne oslabené. Asi aj vy ako súkromný podnikateľ by ste ťažko predávali 51% akcií. Takže s tým vysmiatím by som bola opatrnejšia, s týmto pojmom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dzurinda, v úvode vystúpenia ste použili na vlastnom príklade kúpy vašej chalupy paralelu medzi použitím súkromných financií a použitím verejných zdrojov. Táto paralela možno platí pre veľmi, veľmi inteligentných osvietencov, ale tým vy v mojich očiach určite nie ste. Pri vlastných peniazoch ste určite prezieravý. Neviem si predstaviť, že by ste ponuku prijali, ktorá by bola značne vo váš neprospech.
Pri používaní verejných financií ste sa však správali úplne inak. Nielenže ste konali v neprospech verejných financií, vy ste pri tom ešte často porušovali aj zákon. Môžem povedať príklad, ponuková cena bola úplne iná ako vzápätí uzavretá mandátna cena. Tam bolo jasné porušenie zákona o verejnom obstarávaní. A navyše toto všetko ste ešte priklincovali utajením týchto zmlúv. Vy sa čudujete, že ľudia na Slovensku sa pozerajú na privatizáciu tak, ako sa pozerajú!? Keď to bolo také čisté, také pekné, tak dobre spracované, prečo tieto zmluvy boli utajené?
Pán poslanec Dzurinda, vy máte tú drzosť obviňovať túto vládu z klamstva, tárania!? Tak kde chýbajú argumenty nastupujú zákonite urážky. Tak ja poviem jeden fakt, kto povedal svoje slová: "Kopete do otvorených dverí, my sme proti privatizácii strategických podnikov." Autorom týchto slov ste vy v roku 98, tesne pred voľbami, kedy ste vyzývali ľudí, aby nešli na referendum proti privatizácii strategických podnikov. Tvrdili ste, veď je zákon, ktorý to zakazuje. Mimochodom, tento zákon ste okamžite, ako ste zobrali moc v roku ’99, zrušili, zákon č. 192/1995 Z. z., ktorý ochraňoval strategické podniky. A týmto to všetko, tento marazmus začal.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja budem krátko, takže mne budú stačiť tie minúty. Pán minister, veľmi dobre, že ste uviedli fakty, lebo boli to ozaj fakty, fakty, fakty, ktoré dokumentovali sofistikovanú zlodejinu pri privatizácii strategických podnikov.
Ja som rovnako chcela, ako pán kolega Petrák, hovoriť o tej jednej akcii. To určite nebola náhoda. Ja si spomínam, keď som mala v rukách určité dokumenty, kde chýbali podpisy na vážne faktúry a cez to všetko boli preplatené. Ministerka Machová vtedy, minister Harach nepodpísali, a preplácalo sa to. Veď to, čo sa dialo, to bol nonsens!
Kto má rozum, srdce a cit pre pravdu, si zákonite po tomto, čo počul, položí otázku: kde berú určití ľudia tú drzosť, tú bohorovnosť urážať tých, ktorí sa snažia vrátiť štátu to, čo sa mu ešte vrátiť dá?!
Ďakujem.

Pán premiér, nadviažem na vaše slová o ochrane národnoštátnych záujmov v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo. Staviteľ tohto monumentálneho diela, diela tretieho tisícročia, Július Binder, opakovane vyslovoval vážne obavy, že táto vodná elektráreň je veľkým lákadlom pre zahraničných investorov a nikto nevie, ako ďaleko je od absurdných predstáv k činom. Bolo to ešte pred rozhodnutím vlády Mikuláša Dzurindu o privatizácii Slovenských elektrární a o absurdných predstavách prenájmov Vodnej elektrárne Gabčíkovo zahraničnému investorovi sa nikomu na Slovensku ani nesnívalo. Náš popredný vodohospodár opakovane hovoril, že treba chrániť národnoštátne záujmy v prípade vodnej energetiky. Vodná energetika by sa nikdy nemala predávať ani prenajímať. Ale hlas popredného odborníka nebol podstatný. Podstatné bolo želanie investora. Vlády Mikuláša Dzurindu proste národnoštátny záujem zapredali a nebolo to iba v tomto prípade.
Ďakujem.