Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni, programové vyhlásenie vlády Roberta Fica, predovšetkým v oblastiach ako znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra, sociálna politika či oblasť postavenia národnostných menšín, je ako nenáročná beletria. Podľa mňa je ako diazepam, ktorý vás pred spaním príjemne uspí, ale problémy nevyrieši. Mám pocit, že je tam príliš veľa sľubov o sociálnych istotách bez...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni, programové vyhlásenie vlády Roberta Fica, predovšetkým v oblastiach ako znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra, sociálna politika či oblasť postavenia národnostných menšín, je ako nenáročná beletria. Podľa mňa je ako diazepam, ktorý vás pred spaním príjemne uspí, ale problémy nevyrieši. Mám pocit, že je tam príliš veľa sľubov o sociálnych istotách bez toho, aby programové vyhlásenie vlády malo akékoľvek ambície ponúkať konkrétne riešenia. A neobstojí úplne to, čo tu pred pár dňami hovoril pán premiér, kedy porovnával svoje programové vyhlásenie vlády s programovým vyhlásením vlády Ivety Radičovej, kedy na päťdesiatich stranách našiel dva konkrétne číselné údaje. Mne nejde o konkrétne číselné údaje, mne ide o to, aby programové vyhlásenie vlády malo ambíciu, malo odvahu veci nielen jasne pomenovať, ale aj priniesť konkrétne riešenia, a tie mi tam chýbajú.
Chcem sa opýtať, že či skutočne strana SMER chce po štyri roky rozvíjať, prehodnocovať a venovať pozornosť, a chcem sa opýtať, kedy potom chcete presadzovať a riešiť. Všetci asi vieme, že tieto nasledujúce roky ideme do megabúrky rozvrátených verejných financií, ideme do zvyšujúcej sa nezamestnanosti, a mňa zaráža, že ľuďom v programovom vyhlásení vlády sľubujete, že ich prikryjete megadáždnikom, namiesto toho, aby ste ich pripravili na to, že sa zákonite zamočia. Považujem to za pokrytecké, považujem to za zbabelé a považujem to za nehodné zodpovednej vlády.
Za neprijateľné považujem predovšetkým to, že programové vyhlásenie vlády nemá naozaj absolútne žiadne ambície riešiť niečo, čo už dvadsať rokov voláme takzvaná rómska otázka, a keď už nie to, tak že nemá ani ambície riešiť obrovský problém koncentrovanej chudoby v rómskych osadách.
Pričom táto téma by si bezpochyby zaslúžila úplne samostatnú kapitolu a len pre porovnanie vám poviem, ako sme sa s tým vysporiadali v našom programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej. Mám pocit, že to bolo veľmi konkrétne, mám pocit, že to bolo veľmi odvážne, a úplne chápem, keď si ma potom podáte vo faktických s tým, že veľmi málo sa nám z toho podarilo presadiť, ale upozorňujem, že my sme nemali tie štyri roky.
Rómske osady a marginalizované komunity. Vláda Slovenskej republiky pripraví zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách, ktorým definuje sociálne vylúčené spoločenstvá a stanoví priority a postupy v riešení problémov ich členov. Vláda Slovenskej republiky podporí projekt nultých ročníkov základných škôl, posilní účasť detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev na predškolskom vzdelávaní a na štúdiu na stredných školách a posilní inštitút asistentov učiteľov. Vláda Slovenskej republiky urobí opatrenia proti segregácii v školstve a nesprávnemu zaraďovaniu detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev do špeciálnych škôl a zavedie testy zrelosti v rómčine.
Predstavitelia strany SMER, ja som sa tomu celkom tešila, krátko po voľbách mali veľmi veľa rečí o tom, ako budú riešiť takzvanú rómsku otázku. Za všetky pripomeniem vystúpenie predsedu vlády, pána Roberta Fica, pred študentami Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy začiatkom apríla tohto roku, kedy upozornil, že Slovensko vychováva už tretiu generáciu ľudí, ktorí si zvykli na život bez práce, založený na príjmoch zo štátnych sociálnych dávok, čo má za následok bujnejúci počet Rómov. Pán premiér vtedy doslova povedal: "Máme obce, kde nám tak prudko stúpa počet rómskych spoluobčanov, že zrazu zisťujeme, že si budú môcť voliť vlastných primátorov a vlastných starostov." A ja by som pánovi premiérovi odkázala, že podľa mňa by vôbec nebol problém, keby si Rómovia na Slovensku volili vlastných starostov a keby si volili vlastných primátorov, ale potom to musia byť vzdelaní ľudia, a nie odídenci zo špeciálnych základných škôl, ktorí majú problém porozumieť tomu, ako vo svojej prapodstate funguje chod obcí a chod miest. Mali by to byť ľudia, ktorí dokážu minimálne prečítať slávnostný sľub starostu pri svojom zvolení. Lenže to vie zaručiť iba vláda, ktorá sa problému vzdelávania v rómskych marginalizovaných komunitách venuje a ponúka konkrétne riešenia.
Pozrime sa, aké riešenia ponúka programové vyhlásenie vlády Roberta Fica. Vláda bude rozvíjať ucelenú vzdelávaciu sústavu, ktorá zahŕňa prechod od predškolskej výchovy až po celoživotné vzdelávanie. Ja sa pýtam, že aká predškolská výchova? Máme akútny nedostatok predškolských zariadení a mňa by skutočne zaujímalo, z čoho a ako chce táto vláda dobudovať predškolské zariadenia. Z dát Svetovej banky vyplýva, že spomedzi všetkých relevantných krajín, ktoré majú zastúpenú rómsku menšinu, chodí na Slovensku do predškolských zariadení alarmujúco málo rómskych detí. Ten graf vychádzajúci z analýzy mám pred sebou. Kým na Slovensku chodí do predškolských zariadení 18 percent rómskych detí, v Bulharsku je to 40 percent, v Českej republike je to 22 percent, v Maďarsku je to 66 percent a dokonca v Rumunsku je to 32 percent. Ja sa teda pýtam, že akým spôsobom chcete docieliť, aby rómske deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev do škôlok chodili? Mám pocit, že v programovom vyhlásení vlády chcete budovať prechod, a pritom vám chýbajú základy.
Internátne školy. Myšlienka, ktorej sa strana SMER nevzdáva napriek tomu, že vo svete je dávno, dávno prekonaná. Pán premiér Robert Fico o tom hovorí ako o jedinom možnom riešení takzvanej rómskej otázky. Štátny tajomník Braňo Ondruš to obhajuje a prirovnáva k vyňatiu detí z rodinnej starostlivosti a ich umiestneniu do detských domovov. "Je lepšie ich z takéhoto prostredia vziať a dať im výchovu a vzdelávanie, ktoré im umožní sa do hrozných pomerov nevrátiť," povedal pán štátny tajomník Branislav Ondruš. Lenže opak je pravdou. Z praxe vieme, že kroky odídencov z detských domov, predovšetkým tých z prostredia rómskych komunít, smerujú aj po odchode z domova späť do komunity spolu s našetrenými peniazmi, ktoré im obec odkladá podľa zákona č. 305. A buď zostávajú v tej istej komunite, alebo putujú do ďalšej, poprípade končia vo veľkých mestách ako žobráci na ulici.
Pozrime sa teraz na krajiny, ktoré majú dlhoročnú skúsenosť s internátnymi, teda s rezidentskými školami. Pozrime sa na Severnú Ameriku, pozrime sa na Austráliu a tie by naozaj vedeli rozprávať siahodlho o tom, čo na ich území vyprodukovali internátne školy. The lost generation, to je terminus technicus z Kanady, stratená generácia alebo The stolen children, to je z Austrálie, ukradnuté deti. V Kanade boli prvé rezidentské školy otvorené v roku 1840 a tie posledné zatvorené v roku 1996. Celkom nedávna história. Mali veľmi ušľachtilý cieľ. Ich primárnym cieľom bolo civilizovať deti pôvodných obyvateľov a napomôcť im k integrácii do majority. Tak sa teraz pozrime, ako skončil tento ušľachtilý cieľ, nakoľko bol v týchto krajinách naplnený. Rezidentské školy zanechali podľa kanadských výskumov niekoľko pretrvávajúcich efektov na aboriginálnych komunitách. Okrem nehmatateľného negatívneho dopadu na kultúru aboriginálnych kmeňov a okrem toho, že rezidentské školy vykynožili jazyky Aboriginálcov, je dokázané, že odídenci z rezidentských škôl trpia posttraumatickými poruchami, lebo boli ako deti vytrhnuté z vlastnej komunity, v dôsledku čoho sú náchylní na závislosť na drogách a na alkohole, sú páchateľmi násilných trestných činov a domáceho násilia, oveľa častejšie končia vo väzení ako ostatní. Dokonca, to je posledný výskum z Kanady, ktorý ukazuje, že deti absolventov rezidentských škôl majú vyššie predispozície na závislosť na alkohole a na drogách ako deti z iných kultúr.
V Austrálii uskutočnili niekoľko výskumov založených na to, či rezidentské školy skutočne naplnili to, prečo vlastne vznikli. Teda vďaka resocializačným programom podporiť integráciu aboriginálnych ľudí medzi majoritu. Čo sa ukázalo? Ukázalo sa, že ani náhodou nie, ani náhodou tento cieľ nesplnili. V porovnaní s tými, ktorí neskončili v internátnych školách, u odchovancov rezidentských škôl nezaznamenali žiaden hmatateľný pokrok v socializácii. Najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a dokončenie stredného vzdelania a o to by nám primárne malo ísť, nie? Naopak, tá veľká štúdia ukázala, že absolventi rezidentských škôl v oveľa menšom počte dokončili stredné vzdelanie, trikrát viac z nich v porovnaní s ostatnými malo záznam v registri trestov a dvakrát viac užívali nedovolené drogy. Jediná dokázateľná výhoda v porovnaní s tými, ktorí nechodili do internátnych škôl, bola tá, že odchovanci internátnych škôl mali vyšší príjem, avšak ukázalo sa, že nie z toho, že by sa im podarilo zamestnať sa, ale z toho, že oveľa častejšie končili vo veľkých mestách, kde mali oveľa lepší prístup k tomu, aké dávky im prináležia, vedeli si to oveľa jednoduchším spôsobom cez sociálnych pracovníkov vybaviť a ich príjem pozostával výlučne zo sociálnych dávok.
Ja viem, že na Slovensku máme internátnu školu, ona tu už bola spomenutá. Je to internátna škola v Kremnici, ale internátna škola v Kremnici je zázrak a to vie každý, kto mal tú možnosť hovoriť s ľuďmi, ktorí založili tú internátnu školu. Podľa mňa sú to kúzelní ľudia, ktorí sa o tento projekt bili strašne dlho a dnes majú s projektom, ktorý už má svoje výsledky, obrovský problém. Ten projekt nedokáže prežiť. Ja by som bola veľmi rada, keby sme si všetci zodpovedne uvedomili aj na základe skúseností z iných krajín, o ktorých som teraz hovorila, že internátne školy sú veľmi drahé a sú neefektívne. A preto apelujem na vládnu koalíciu, apelujem na stranu SMER, aby namiesto internátnych škôl pracovali s národným projektom komunitných centier a v nich budovali podmienky pre vytvorenie predškolských zariadení, kvalitných školských družín a klubov. Ten projekt, ten národný projekt, ktorý financujeme z Európskeho sociálneho fondu, je spustený a stačí ho nezastaviť, tak ako to chcete urobiť napríklad s projektom e-pay kariet.
V programovom vyhlásení vlády hovoríte veľmi vágne o tom, ako chcete bojovať so vzmáhajúcim sa fenoménom v rómskych komunitách, a to jest s úžerou. A pritom idete zastaviť projekt, ktorý mal ambície veľmi sofistikovaným spôsobom proti úžere bojovať. Nehovoriac už o tom, že ak zmeníte spôsob vyplácania dávok v hmotnej núdzi alebo aj iných sociálnych dávok, ušetríte veľmi veľa finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu, veľmi veľa verejných financií. Samozrejme, ten projekt je niečo, čo môžte variovať, môžte si to zmeniť podľa toho, nastaviť podľa toho, čo tým v skutočnosti budete sledovať a riešiť. Ale apelujem na vás, aby ste dobré veci nezastavovali a priori len preto, lebo to navrhol niekto, kto dnes sedí v opozičných laviciach.
Uchyľujete sa k riešeniam, ktoré sú dávno prekonané a ktoré sa ukázali nielen ako hraničiace s dodržiavaním ľudských práv, ale aj ako v praxi nefunkčné. A teraz narážam na váš nápad vyplácať dávky v hmotnej núdzi cez naturálie, ktorý ste síce nedali do programového vyhlásenia vlády, ale celkom slušne tým zabávate verejnosť aj médiá. Do rovnakej kategórie radím vaše mediálne etudy, v ktorých hovoríte o ambícii vstúpiť do systému sociálnych dávok, ktorý napríklad štátny tajomník Ondruš označil za neefektívny a taký, ktorý poberateľom dávok v hmotnej núdzi nepomáha dostať sa z núdze. Ja s tým absolútne súhlasím, ale potom nerozumiem tomu, prečo v programovom vyhlásení vlády o tejto vašej ambícii nie je ani zmienka. Prečo ste nenašli odvahu ľuďom veľmi jasne a otvorene povedať, keďže všetci vieme, že ten systém je neudržateľný a je neefektívny, že im siahnete na dávky v hmotnej núdzi? Nenašli ste odvahu zaviazať sa, že spolu s dávkami v hmotnej núdzi budete musieť zmeniť aj nesystémové jednorazové dávky ako príspevok pri narodení dieťaťa alebo príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ktoré sa tiež podpisujú pod mnohopočetnosť rodín v chudobných rómskych osadách a najmä k tomu, že deti majú deti. Na toto chcem upozorniť, že skutočne tá jednorazová dávka, ten príplatok a príspevok, ja som si prešla rómske komunity a viem o tom, aký to má následok. Mladé dievčatá, deti rodia deti.
Aj pán premiér Robert Fico sa pre médiá nechal počuť, teraz čerpám z Pravdy z 1. apríla tohto roku, že zastaviť populačnú explóziu by pomohlo obmedzenie dávok na tri deti. Opäť, v programovom vyhlásení vlády o tom nie je žiadna zmienka. Len pre porovnanie som si pripravila, ako sme sa vysporiadali my v našom programovom vyhlásení vlády s dávkami v hmotnej núdzi. Systém pomoci v hmotnej núdzi je komplikovaný a demotivujúci, preto vláda Slovenskej republiky navrhne legislatívne úpravy, ktoré podporia motiváciu nezamestnaných prijať pracovné pozície, a to zavedením kombinácie práce a dávok pre dlhodobo nezamestnaných, to bol ten náš medzitrh práce, ku ktorému nedošlo. V časti Sociálna pomoc a sociálna podpora sme veľmi jasne deklarovali, čo chceme urobiť s dávkami v hmotnej núdzi. Vláda Slovenskej republiky vypracuje prísnejšiu a adresnejšiu úpravu podmienok vzniku nároku na pomoc v hmotnej núdzi vrátane výraznejšieho previazania dávky v hmotnej núdzi na aktivitu poberateľov. Ja mám niekedy pocit, na základe toho, keď som porovnávala vaše mediálne vystúpenia s tým, čo ste vyprodukovali v programovom vyhlásení vlády, že vy tak hádžete udičky cez tie médiá a potom na Súmračnej analyzujete ten dopad, aby ste si potom mohli napísať programové vyhlásenie vlády. Asi sa to dá aj tak, ale potom nechápem, ako môžte programové vyhlásenie vlády v takomto stave považovať za dokument, ktorý je záväzný.
Dlhodobú nezamestnanosť chcete riešiť zvyšovaním minimálnej mzdy. Citujem: "Vláda považuje minimálnu mzdu za mimoriadne dôležitý nástroj vo vytváraní podmienok pre záujem pracovať, najmä u marginalizovaných skupín občanov." Ja sa chcem opýtať tak veľmi úprimne, že či vy si skutočne myslíte, že toto preberie dlhodobo nezamestnaných bez akýchkoľvek pracovných návykov a dlhodobo závislých na tom, čo dostanú od štátu, k aktivite? Bez toho, aby ste urobili rázne zmeny v systéme pomoci v hmotnej núdzi a podmienili poberanie dávok v hmotnej núdzi aktivitou jednotlivca, z armády pasívnych pracujúcich podľa mňa neurobíte. Zvýšením minimálnej mzdy naopak znížite šance dlhodobo nezamestnaných zamestnať sa, pretože zamestnávatelia jednoducho nebudú vytvárať drahé pracovné miesta pre nekvalifikovaných a nevzdelaných bez pracovných návykov.
Na záver mi dovoľte ešte jeden citát. Pán premiér sa pre denník SME z 8. marca 2010 takto vyjadril: "Očakáva sa od nás do budúcnosti omnoho razantnejší prístup, ako sa dialo doteraz," myslí v súvislosti s riešením takzvanej rómskej otázky. "Starostovia a primátori očakávajú, že príde niečo iné ako iba neustále deklarácie, ktorými sme neustále viazaní." Ja s tým absolútne súhlasím. Absolútne s tým súhlasím, ja som mala tiež niekoľko rokovaní s primátormi a starostami a predpokladám, že aj tu v sále sa nájdu takí, ktorí ste primátori a starostovia, a ja úplne súhlasím s tým, že primátori a starostovia od nás očakávajú veľmi razantné kroky, aby sme prestali len deklarovať a mávať zvitkami papierov, ktoré si prinášame z Bruselu.
Potom mi ale nie je celkom jasné, prečo pri tých občasných zmienkach o rómskej menšine hovoríte predovšetkým zase len o deklaráciách a odkazujete na deklarácie. A tými sú predovšetkým dekáda alebo stratégia Európa 2020. Pán premiér pred niekoľkými dňami na pôde Národnej rady za týmto pultom povedal, s čím ja úplne súhlasím, že stratégia Európa 2020 prináša len strednodobé a dlhodobé riešenia.
V súvislosti s koncentrovanou chudobou v rómskych osadách ale potrebujeme okamžité riešenia, okamžité, už včera bolo neskoro. A ja som očakávala, že programové vyhlásenie vlády ako záväzný dokument tejto vlády bude mať tie ambície reagovať na túto obrovskú výzvu. A ja som veľmi sklamaná, že programové vyhlásenie vlády, zdá sa, takéto ambície nemá.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
