Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, dámy, páni, ja som o tom, o čom budem hovoriť, teraz hovorila aj s pánom ministrom. A naozaj mi ide iba o to, aby sme veci dotiahli do zdarného konca, aby nám v praxi aplikácia tejto novely nezlyhala.
O čo ide. Ide o to, že my vlastne týmto návrhom zákona máme implementovať nariadenie Európskeho parlamentu, s ktorým asi nič neurobíme. A to nariadenie hovorí, že už nemožno vykonávať zápis dieťaťa do cestovného pasu rodiča a cestovné doklady sa od tohto dátumu teda môžu vydávať len ako individuálne doklady, v nadväznosti na túto zmenu je preto potrebné v zákone o cestovných dokladoch vypustiť ustanovenia o zápise občana mladšieho ako 5 rokov do cestovného dokladu rodiča a upraviť aj na to nadväzujúce ustanovenia.
Kde ja vidím problém. My touto novelou zákona vypúšťame § 21, keďže chceme zrovnoprávniť postavenie rodičov maloletých detí do 15 rokov pri vydávaní cestovného dokladu, keďže vychádzame z toho, že každý rodič je rovnocenným zákonným zástupcom maloletého dieťaťa bez ohľadu na ich vzájomný vzťah, až kým súd nerozhodne inak. Na vydanie cestovného dokladu pre maloleté dieťa do 15 rokov teda už nebude napr. potrebovať súhlas druhého rodiča ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Vidím tu obrovské riziko práve v súvislosti s medzištátnymi únosmi, o ktorých hovoril aj pán minister. Problém totiž je, že v tom § 21 sa hovorí, ak rodič, ktorému je občan mladší ako 18 rokov až do nadobudnutia spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu na základe rozhodnutia súdu zverený do výchovy, nesúhlasí s tým, aby záležitosti týkajúce sa cestovného dokladu za zverené dieťa vybavoval druhý rodič, je povinný oznámiť túto skutočnosť orgánu príslušnému na vydanie cestovného dokladu. Predstavte si v praxi situáciu, že dieťa je zverené do starostlivosti jedného rodiča, povedzme, matky, a otec s ním chce vycestovať, ale nemá dohodu s matkou, hej, to sa bežne stáva, žiaľbohu, taká je realita, to znamená, že on sa nedostane normálnym spôsobom k cestovnému dokladu toho dieťaťa, pôjde na príslušný úrad a napr. ohlási stratu cestovného pasu, čo sa stane, úrad na základe tejto novely mu bude musieť vydať nový pas pre jeho dieťa. matka napr. vôbec nemusí o tomto úkone vedieť, ona o tom nebude informovaná, ona vycestuje s dieťaťom v domnienke, že ona má ten platný cestovný pas, lenže ten už bude zablokovaný, samozrejme, pretože vychádzame z tej rovnice, že jedna osoba = jeden pas. To znamená, že môže dochádzať naozaj k takýmto nepríjemným situáciám.
Na druhej strane ja som obrovský fanúšik striedavej starostlivosti, zrovnoprávnenia obidvoch rodičov a podobne a ja viem, že aj ten zámer, s ktorým ste pristupovali k tomu návrhu novely, bol dobrý, len si myslím, že to bude treba upraviť asi nejakou vnútornou smernicou, nejakým usmernením, akokoľvek, pretože môže dochádzať aj k ďalším situáciám, tým, že to dieťa má vlastný cestovný pas, sprevádzať ho bude ktokoľvek. Napríklad pri prechode cez hranice ten colník bude vidieť pas dieťaťa, bude vidieť pas sprevádzajúcej osoby, ale veľmi často dieťa nemá také isté priezvisko ako napr. rodič, ktorý ho sprevádza, hej, budú tam chýbať jednoducho tie údaje. Čo bude vedieť ten, kto bude kontrolovať ten cestovný doklad toho maloletého dieťaťa? Nebude vedieť, v akom vzťahu on je k tej ďalšej osobe, nebude mať dokonca informáciu ani o tom, že tá osoba, ktorá ho sprevádza na ten jeho platný cestovný doklad, môže byť napr. aj únosca. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže rieši niekoľko desiatok prípadov medzištátnych únosov. A ja sa obávam, že aj keď my teda vlastne chceme naprávať status quo, aby sme naozaj neotvorili ešte Pandorinu skrinku, ktorá nám môže skomplikovať život a vlastne tú aplikačnú prax. Takže ja som si preto dovolila vystúpiť, a to veľmi krátko, a už to uzavriem, že naozaj v dobrom sa nad tým treba zamyslieť a treba tieto technické detaily domyslieť, buď nevypúšťať celý ten § 21 a len ho upraviť, alebo teda nemeniť návrh novely, ale sústrediť sa vyslovene na nejaké vnútorné usmernenie. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ja si nemôžem pomôcť a nemôžem sa ubrániť tomu pocitu, že tomuto plénu nejde o to, aby sme zvyšovali kvalifikovanosť pracovnej sily na Slovensku? Tomuto plénu nejde o to, aby sme zvyšovali vzdelanosť ľudí na Slovensku?
Pozrite si, prosím vás pekne, aktuálne tabuľky z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, my máme obrovský problém s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi. Pozrite si tých ľudí podľa vzdelania. My ich dokážeme dnes roztriediť podľa vzdelania, ktorá je tá najväčšia kategória, ktorú proste nevieme umiestniť na otvorenom trhu práce. To je nekvalifikovaná pracovná sila.
O čom vy mi tu rozprávate, z akej krajiny vy ste prišli, že títo ľudia sa dokážu zamestnať? Tí ľudia, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie, až na výnimky, pani kolegyňa, som vás veľmi pozorne počúvala a ja viem, že existujú výnimky, ale to sú ľudia, ktorých dokážeme spočítať na prstoch jednej ruky. My máme obrovský problém s nekvalifikovanou pracovnou silou, s ľuďmi, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie a sú dlhodobo, desať rokov a viac, v evidencii nezamestnaných. Stratili všetky pracovné návyky, čo je horšie, oni ich ani nemali kedy nadobudnúť, pretože to sú ľudia, ktorí nikdy nepracovali. A nepracovali práve v dôsledku toho, že nedokážu uspieť na otvorenom trhu práce, pretože nemajú tú kvalifikáciu a vo vrecku majú vodičský preukaz. Z akej krajiny vy ste to prišli? Vy ste si sem snáď odskočili možnože, neviem, z nejakej škandinávskej alebo podobnej, pretože ja sa nestačím čudovať vašim argumentom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som to chcela uviesť na pravú mieru. Pozrite sa, je skutočne rozdiel medzi tým, že kto má mať vysokú školu a kto má mať základnú školu, lebo snáď sa zhodneme na tom, že to, že od niekoho očakávame základnú školu, možno považovať za formálne vyjadrenie toho, že ten človek vie čítať a písať, nič viac a nič menej. A bez tohto, bez čítania, písania, je asi ťažké urobiť vodičák.
Takže, prosím vás, ukončime túto debatu o tom, o vysokej škole a o základnej škole, pretože ja tam nevidím v tom zmysel, absolútne žiaden. Jednoducho základná škola je formálne potvrdenie toho, že vieš čítať a písať. Vysoká škola je proste nadstavba. A ja sa skláňam pred vzdelaním, ale to naozaj niečo nad istú úroveň. Ale tá základná škola je to základné, preto sa to volá základná škola, to je ten základ, ktorý proste by sme mali mať, a môže to byť základ pre predpoklad získania vodičského oprávnenia.
Druhá vec. Ja som hovorila o sociálne vylúčených spoločenstvách a hovorila som o rómskych osadách. Je obrovský rozdiel medzi tým, o čom hovoríš ty, Igor, pretože ty hovoríš o Rómoch a ja hovorím o deťoch, alebo teda o ľuďoch zo sociálne vylúčených spoločenstiev, resp. z rómskych osád. Pretože sociálne vylúčené spoločenstvá nie sú nič iné ako rómske osady, ale nie všetci Rómovia žijú v rómskych osadách. A nehovoriac o tom, že nie všetci tí, ktorí žijú v rómskych osadách, sú Rómovia.
Takže prosím ťa, keď chceš byť reformátorom riešenia rómskej otázky, tak si aspoň ujasni tieto základné termíny. Ja si myslím, že Peter ti bude nápomocný.
Viac k tomu asi nemám čo dodať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tam niekde mala začať moja faktická, že vysvetliť pánovi Martvoňovi, ktorý je tu, predpokladám, dlho, dlho, že mala som právo vystúpiť bezpochyby.
Nebudem sa vyjadrovať k tej celkom vtipnej, ale určite chybnej premise pána Matoviča, on sa ich dopúšťa dosť, ale ohradím sa voči tomu, že on stále opakoval, že ja to idem vyžadovať od Rómov. Nie, ja to idem vyžadovať od všetkých. Toto nie je návrh, ktorý by mal riešiť Rómov, a to zopakujem neviem koľkýkrát, ja by som si to nikdy nedovolila takto naformulovať, ako to formulujete vy, len z úcty k tým, ktorí sa vymanili z toho začarovaného kruhu a proste niečo v živote dokázali a majú dokonca vyššie vzdelanie ako ja.
Pán poslanec Pollák, vy ma pozývate do diskusie, fajn, fajn, ja prijímam, ale zase musím povedať, že všetko, čo som už ja navrhovala a čo som urobila, tak ste odpísali do svojho reformného programu, takže neviem, že či tam nebudem akože zbytočná, ale veľmi rada sa prídem porozprávať, samozrejme.
Ďakujem.

Ďakujem. Mne sa skutočne strašne ťažko reaguje na to, čo tu všetko odznelo, lebo je to scestné a to je nepochopenie toho, čo ja tu predkladám. Ja tu nejdem, ja tu nehovorím o tom, že idem cez toto trestať policajtov, ja tu nehovorím o tom, že je to nejaký bič na Rómov, to si povedal ty, Igor, a musím ti povedať, že pre mňa to predstavuje urážku Rómov. Pretože ja už som tu povedala, že máme v tejto krajine viac ako polovicu Rómov, ktorí sú plne integrovaní a to sa ich vôbec netýka. Ja som poukázala na to, že chcem týmto krokom dať viacej motivácie pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, aby sedeli v tej škole, aby dosiahli to základné vzdelanie, aby sa riadne naučili čítať a písať s pochopením, ale netýka sa to, samozrejme, iba ich, týka sa to všetkých ostatných.
Takže opäť poukážem na to, že to je chybné nazeranie. Vy máte chybnú optiku, ktorou nazeráte na tento môj poslanecký návrh zákona. Ja to chápem ako silnú motiváciu pre tie deti, ja viem, o čom rozprávam. Ja som neorganizovala žiadne Tour de Roma, ja som si prechádzala rómske osady ešte ako novinárka kedysi dávno, kedy som naozaj pozerala na to s istým nadhľadom a objektívne hodnotila tie veci, nijakým spôsobom ich nepolitizovala. Proste tam nebol populizmus ani nič, takže ja si dovolí tvrdiť, že ešte stále mi zostal zdravý úsudok, čo teda nemôžem povedať o vás.
Všetci tu voláte po nejakej komplexnosti. Ja tiež volám po komplexnosti, ale vy si uvedomte, že my tu voláme po komplexnosti 20 rokov a neurobili sme ale absolútne nič a dnes tu celý deň sedíte a hovoríte o čiastkových riešeniach a jednoducho vy ich šmahom ruky zmetiete zo stola. Už sme tu mohli mať motiváciu pre to, aby deti sedeli v škole, už sme tu mohli mať motiváciu pre to, aby nám nevznikali ďalšie ilegálne osady. Už sme tu mohli mať motiváciu pre to, aby sa ľudia zúčastňovali vo väčšom počte na aktivačných prácach. Všetko ste zmietli zo stola.
Tak potom po akej komplexnosti vy voláte? Komplexnosť je iba to, čo prinesiete vy z vašej koalično-opozičnej kuchyne? Mne sa to bridí, vážení! Akože toto je presne tá politika, ktorú nechcem robiť, a toto je presne to, prečo sa mi hnusí sedieť v tomto zákonodarnom zbore. Vy tu večne len tliachate. (Ruch v sále.) Mňa sem riadne zvolili občania, pani kolegyňa, takisto ako vás, takže prosím vás, aby ste to nespochybňovali.
Pán Pollák, ktorý tu už nie je, pýtal sa veľmi konkrétne, že čo sme urobili my na ministerstve. Ja vám presne poviem, čo sme urobili my na ministerstve, nesedeli sme tam so založenými rukami. Urobili sme reformu dávok v hmotnej núdzi, pripravili sme zmenu zákona č. 5 o službách zamestnanosti, pripravili sme legislatívny zámer k zákonu o sociálne vylúčených spoločenstvách. Taký zákon tu nikdy v živote nebol v tejto krajine, preto sme išli do legislatívneho zámeru k zákonu. Ten zákon mal ambície riešiť prakticky až od kolísky až po hrob komplexne problematiku sociálne vylúčených spoločenstiev. Riešili sme tam vzdelávanie, riešili sme tam zamestnanosť, riešili sme tam zdravie, riešili sme tam sociálne bývanie, riešili sme tam povinnú predškolskú výchovu pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev. To je to, o čom ste pol dňa tu rozprávali, ale iba rozprávali. My to máme aj napísané, nech to pán Richter vytiahne zo šuplíka, nech to láskavo predloží v paragrafovom znení. To je komplexnosť. Pripravili sme pilotný projekt IP kariet, kde sa nám dobrovoľne hlásili obce. Darmo sa usmievaš ironickým úsmevom, pán Matovič, pretože toto je vec, ktorá je hotová na ministerstve. Prešlo to do výberového konania. To výberové konanie mohlo byť úspešné, nebyť zmeny vlády. Pripravili sme Národný projekt terénnej sociálnej práce, pripravili sme Národný projekt komunitných centier, pripravili sme zmenu zákona o SPO, deti do 6 rokov mali byť v profirodinách. Aj toto rátam pod opatrenia, keď voláme po komplexnosti v súvislosti so sociálne vylúčenými spoločenstvami.
Priamo na pána Matoviča, na jeho diskusný príspevok. Hovoríš o tom, že my tu teraz budeme musieť hľadať nejaké zamestnanecké pozície pre ľudí, ktorí tým, že nebudú mať vodičák, zostanú nezamestnaní. Náš, alebo teda môj poslanecký návrh nemá žiadne prvky retroaktivity. My tu nikomu nejdeme brať ten vodičský preukaz. My to chápeme ako motiváciu do budúcnosti pre deti, aby sa jednoducho snažili viac v tej škole, aby si ukončili základné vzdelanie. A ak to ten, kto je dnes dieťa, bude chcieť v dospelosti pracovať a nakoniec sa zamestná, tak my tým len sledujeme to, aby tam bol zamestnaný s vyšším vzdelaním, ako má dnes. Pretože to vzdelanie považujem za nedostatočné a na tom sa dúfam zhodneme.
A nakoniec teda ja musím povedať, mne tu kolegovia posielali SMS, aby som nereagovala na tú tvoju poznámku o mojom vzdelaní. Ja som vedela, že pravdepodobne sa neubrániš nutkaniu a proste kopneš si. Len ja musím povedať, že ja chodím sem na tie schôdze, ja sa tu zúčastňujem na rozdiel od iných, nechodím iba na hlasovania, chodím a riadne tu sedím, prichádzam s faktickými, prichádzam s jednotlivými návrhmi zákonov, nepovedala som iba na úvod pri ustanovujúcej schôdzi parlamentu, že sľubujem, myslím si, že si plním ten svoj mandát, tak ako mnohí z tých aktívnejších poslancov to robia. A ja sa ťa chcem opýtať, že aký je rozdiel medzi mnou a vzdelanejšími kolegami? Možnože iba ten, že nebúcham topánkou po stole alebo nesypem kolegom striekačky na hlavy.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Podľa mňa je problém v optike nazerania na ten môj poslanecký návrh. Kým vy ho chápete ako diskrimináciu, ja ho skutočne chápem ako motiváciu pre tie deti.
Pán poslanec Pollák, hovoríte o tom, že môj návrh je tendenčný, ale ja mám pocit, že populistické a tendenčné je hlavne povedať úplne nesprávne, že my vodičákmi chceme zabezpečiť vzdelanie Rómov a že prečo bránime Rómom mať vodičáky. Prosím vás pekne, ja by som si to nikdy nedovolila tvrdiť, pretože na Slovensku je viac ako polovica Rómov plne integrovaných. Vy ste jedným z príkladov takýchto Rómov. Nikdy by som si nedovolila vás takýmto spôsobom urážať a ani nikoho urážať nechcem. Ja chcem motivovať tie deti, aby jednoducho mali o dôvod naviac, prečo zostať v tej škole. Takže to, čo ste vy povedali, považujem za urážku Rómov.
Voláte po tom, že aby sme, po nejakej komplexnosti. Ja som sa predsa nikdy netajila tým, že tento môj poslanecký návrh nemá napĺňať nejakú komplexnosť. Tá komplexnosť spočíva v úplne niečom inom a to je o tom, o čom sme debatovali dnes takmer celý deň. To znamená, ja neviem, ilegálne rómske osady alebo vzdelanosť Rómov, alebo zamestnanosť Rómov v prvom rade.
Hovoríte o tom, že máme začať spolu. Tak teda začnime. Ale ja sa opýtam, že ako čo robíte vy, prosím vás pekne? Lebo to nielen to, že ste teraz v parlamente, ale vy ste boli aj na úrade splnomocnenca v pomerne vysokej funkcii. Chcem sa opýtať, ako čo ste urobili? Pre mňa dnes vy len vpisujete ďalšie a ďalšie body do nejakého prevratného programu na riešenie rómskej problematiky, ktorý, ako s prepáčením, ja vnímam nič iné ako kompilát volebných programov jednotlivých politických strán, ktoré sú zastúpené v tomto parlamente.
A ja vám, podobne ako kolega Galko, ja vám držím palce. My určite dobré veci podporíme. Ale podľa mňa je veľmi neskromné a veľmi populistické sa tváriť, že vy teraz prichádzate s nejakými prevratnými myšlienkami. Lebo to sú všetko myšlienky, ktoré už dávno niekto napísal.

Ďakujem pekne. Chcela by som predniesť dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Touto navrhovanou právnou úpravou rozširujeme okruh podmienok na vydanie vodičského oprávnenia. V súčasnosti totižto neexistuje absolútne žiadne obmedzenie týkajúce sa minimálneho vzdelania na udelenie vodičského oprávnenia. Pre tých, ktorí si dávno-pradávno robili vodičské preukazy, len pripomeniem, že samotná skúška predchádzajúca vydaniu vodičského oprávnenia je relatívne náročná, a to nielen na testovanie technických zručností, ale aj na overenie vedomostí.
Samotná skúška odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidlá pozostáva z dvoch častí. Tá prvá je vedomostný test, ktorý tvorí 27 otázok pozostávajúcich z overenia vedomostí nielen zo zákona o cestnej premávke, ale aj z rôznych vyhlášok, ktoré ho ďalej upravujú. Súčasťou tohto písomného testu sú aj praktické riešenia križovatiek. A podľa mňa je dôležité si uvedomiť, že osoby vykonávajúce túto skúšku z odbornej spôsobilosti majú na jej vykonanie obmedzený časový limit, a to v trvaní 20 minút bez možnosti predlžovania tohto limitu v tom teste. Z toho testu musia získať 50 bodov z maximálneho počtu 55 bodov.
Prečo toto všetko hovorím? V reálnom živote sa totiž stretávame s nie malým počtom prípadov, kedy osoby bez toho, aby mali ukončenú aspoň základnú školu a bez reálnych základov ovládania čítania úspešne získavajú vodičské oprávnenia, mnohokrát s rôznymi pochybnosťami, a v takýchto prípadoch je aj zvýšené riziko korupčného správania pri žiadostiach o vydanie vodičského oprávnenia osôb bez schopnosti alebo so zníženou schopnosťou čítať. Nehovoriac už potom o tých obavách z toho reálneho života, že takéto osoby aj reálne potom vedú motorové vozidlo.
Je potrebné si uvedomiť, že obsah týchto testov má hlavný účel, a to pripraviť budúcich vodičov na zodpovedné riadenie vozidla v cestnej premávke. Je preto veľmi dôležité klásť dôraz pri žiadateľoch o vydanie oprávnenia vodičského preukazu na ich vzdelanie, predovšetkým na ukončenie minimálne základnej školy. Určite nie je možné v tomto prípade hovoriť o radikálnom obmedzení prístupu k vodičským oprávneniam. Skôr sa budúcim žiadateľom dáva do budúcnosti motivácia na ukončenie aspoň základnej školy.
Našou úpravou teda zavádzame povinnosť minimálneho vzdelania pre vydanie vodičského oprávnenia, a to dosiahnutie nižšieho stredného vzdelania, čo v praxi znamená ukončenie minimálne 9. ročníka základnej školy.
V zmysle školského zákona sa ukončením nižšieho stredného vzdelania myslí úspešné absolvovanie posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešné absolvovanie 1. ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z 8. ročníka základnej školy, alebo úspešné absolvovanie 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, alebo absolvovanie 3. ročníka vzdelávacieho programu v praktickej škole. S podobnou právnou úpravou sa môžme stretnúť aj v zahraničí, napríklad pred pár rokmi zaviedli takúto úpravu v Maďarsku.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ja by som, odhliadnuc od tejto dôvodovej správy, ktorá je písaná takým tým, samozrejme, štandardným jazykom, chcela vyzvať ctené poslankyne a ctených poslancov, aby podporili tento môj poslanecký návrh, a to hlavne preto, že viem, čo tým riešim. Riešim tým to, aby deti, predovšetkým z prostredia rómskych osád, získali ďalšiu motiváciu na to, aby jednoducho sedeli v tej škole, aby riadne ukončili deväť ročníkov základnej školy, aby nám vychádzali minimálne so schopnosťou čítať, písať a pochopiť text.
Nehovorím to len tak, hovorím to preto, že prešla som niekoľkými rómskymi osadami a musím povedať, že aj z rozhovorov, konkrétne s ľuďmi z osád, aj z rozhovorov s terénnymi sociálnymi pracovníkmi je úplne zrejmé, že v tých rómskych osadách je celkom takou mantrou získať vodičský preukaz a viesť motorové vozidlo. Takže si skutočne myslím, že pre budúcnosť by to mohla byť motivácia pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, aby sedeli v škole, aby riadne ukončili základné vzdelanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa nebudem vyjadrovať k legislatívnotechnickej stránke toho predloženého návrhu, ale k meritu veci, ktorú chce riešiť alebo má za ambíciu riešiť.
Ja som rada, že pán poslanec Novotný vymenoval sériu starostov, ktorí robia dobrú robotu v rámci aktivačných prác. Ja by som k nim pridala možno ďalšieho, Vladimíra Ledeckého zo Spišského Hrhova. Faktom je, že sú aj takí, ktorí si cez aktivačné práce naháňajú voličské hlasy, to je jednoducho nespochybniteľný fakt. Faktom je aj to, že aktivačné práce nie sú dokonalým nástrojom, vôbec nefungujú tak, ako by mali, a ja si myslím, že ani ten poslanecký návrh nie je úplne dokonalý práve preto, že okrem právomocí, ktoré by mali byť podľa poslanca Novotného zvýšené, potrebujú obce zvýšiť hlavne prísun peňazí na to, aby mohli organizovať aktivačné práce, a to predovšetkým na koordinátorov a toto považujem v tom poslaneckom návrhu za nedotiahnuté.
Okrem toho my najprv potrebujeme urobiť poriadok v dávkach v hmotnej núdzi tak, aby ľudia jednoducho mali záujem sa aktivizovať, a spolu s tým musíme urobiť poriadok vo vzťahu k čiernej práci. Tí ľudia jednoducho nechodia na aktivačné práce, pretože sú na fuškách a poberajú dávku v hmotnej núdzi, takže to je séria ďalších opatrení, ktorá sa na toto musí naviazať tak, aby to bolo naozaj účinné. Beriem to, že rušíte to časové obmedzenie pri aktivačných prácach. To je niečo, čo podporujem a my sme to tiež presadzovali v rámci návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a tiež sme podobným spôsobom chceli riešiť menšie obecné práce vo vzťahu k zákonu č. 5 o službách zamestnanosti. Chcem povedať, že my to podporíme do druhého čítania, ale v druhom čítaní budeme mať niekoľko pozmeňujúcich návrhov, lebo ak by to malo prejsť takto, tak to jednoducho bude bezzubé.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, ja budem hovoriť veľmi krátko. Ja mám len zopár takých postrehov vlastne k tomu poslaneckému návrhu, o ktorom máme teraz diskutovať. A musím povedať, že ja presne viem, aký fenomén, samozrejme, sleduje tento poslanecký návrh. Vieme to asi všetci, čo tu sedíme v rokovacej sále, a pokiaľ viem, z tých, čo vystupovali v rámci diskusie aj s faktickými, nikto nespochybnil, že tu dochádza teda k vážnemu narúšaniu toho, že dochádza teda k čiernym stavbám na cudzích pozemkoch. Toto je, samozrejme, stav neprijateľný.
Ja musím na úvod povedať, že ja nie som veľkým prívržencom takého toho, že hurá buldozérmi na ilegálne rómske osady, pretože nie preto, že by som nechcela postihovať tých, ktorí si na cudzom majetku postavia nejakú chatrč alebo nejaké svoje obydlie, práve naopak, ja si myslím, že tu by mala fungovať vymožiteľnosť práva, ale pretože ak zbúrate chatrč, tak ľudia zostanú - a čo urobia tí ľudia? Tí ľudia prejdú do ďalšej obce a tam si zase budú chcieť postaviť nejaké svoje obydlie. To znamená, že ak by sme teraz mali hovoriť o tom, že zobrať buldozéry a ísť naozaj postihovať všetky ilegálne rómske osady, nikam by sme sa nedopracovali, len by sa ten problém z jednej obce dostal na plecia druhej obce. Začarovaný kruh.
Preto musím povedať, že ja si na tomto poslaneckom návrhu zákona vážim to, že nemá žiadne prvky retroaktivity, že sa to prakticky týka len tých čiernych obydlí, čiernych stavieb, ktoré budú vznikať v budúcnosti. A tu si myslím, že by sme naozaj mali postaviť takúto zákonnú prekážku pre tých, ktorí sa rozhodnú takýmto spôsobom riešiť svoje právo na bývanie. Samozrejme, že to právo na ochranu majetku je v súlade s liberálnymi hodnotami, ku ktorým ja sa plne hlásim.
Ja vidím trošku problém v inom. Problém vidím v tom, že ak tu hovoríme o tom, že takáto čierna stavba má byť zbúraná na trovy stavebníka, tak sme opäť v začarovanom kruhu, pretože ten stavebník, s najväčšou pravdepodobnosťou hovoríme o istej skupine ľudí, a to sú tí, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi. A dávka v hmotnej núdzi, ako iste všetci viete, je neexekvovateľná. To znamená, že toto bremeno finančné prejde na obce, prejde na mestá. Myslím si, že je to pomerne veľká záťaž, lebo, samozrejme, ak by malo zákonu byť učinené zadosť, tak v ďalšom konaní si takáto obec môže tie peniaze vymáhať od toho stavebníka, ale dopracuje sa k tomu istému. Jednoducho nebude vedieť siahnuť na peniaze, ktoré sú výsostne z dávky v hmotnej núdzi, pretože na tú siahnuť nevieme.
Otvára sa teda pred nami otázka, lebo len vtedy si myslím, že takéto opatrenie bude mať zmysel, ak sa v tom ďalšom slede budeme rozprávať o tom, či by náhodou dávka v hmotnej núdzi nemala byť exekvovateľná, ale vyslovene vo vzťahu k obci alebo vo vzťahu k štátu. Vo vzťahu k obci to máme jasné. Týmto pádom by sme vyriešili aj neplatičstvo v rómskych osadách. A vo vzťahu k štátu, musím povedať, že by to vyriešilo vymožiteľnosť práva napríklad aj pri priestupkoch, napríklad pri dopravných priestupkoch. Pretože keď dnes za priestupok chytia človeka, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi, opäť sa dostávame k tomu istému problému, že on ten priestupok nezaplatí, pretože na dávku sa jednoducho siahnuť nedá. Takže týmto by som chcela, aby sme sa začali zamýšľať možno nad takou tézou, že dávka v hmotnej núdzi by mala byť exekvovateľná z pohľadu obcí a z pohľadu štátu.
Ďalšia vec, ktorú podľa mňa, keď sa zhovárame o tomto poslaneckom návrhu, tak by sme mohli skúsiť takú širšiu diskusiu, a to je to, ako by malo byť riešené sociálne bývanie v tejto krajine. Ja si myslím, že sociálne bývanie by malo podliehať princípu zásluhovosti. To znamená, že malo by byť uskutočňované prechodnou formou sociálneho bývania. Inak musím povedať, že už v niektorých mestách a obciach na Slovensku to funguje. Ja konkrétne viem o Dolnom Kubíne a viem o Dunajskej Strede, kde tým prvým levelom sú veľmi lacné ubytovne, kde prakticky človek nemá ani právo na súkromie. Platí si za túto ubytovňu, ale musí spĺňať veľmi jasne a striktne stanovené podmienky. To znamená, nemôže požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové prvky, musí sa starať a zveľaďovať tú ubytovňu, musí ju upratovať a podobne. Ak v istom časovom úseku poruší takéto podmienky, tak jednoducho stráca nárok na tú ubytovňu. Naopak, ak ich neporuší, presúva sa do druhého vyššieho stupňa takýchto ubytovní, kde už má právo na svoje súkromie v tom, že má napríklad samostatnú izbu v rámci takejto ubytovne.
Opakujem, zase to nie je zadarmo. Samozrejme, že to musí mať hradené z príspevku na bývanie, ktorý dostáva v rámci dávky v hmotnej núdzi. Aj tam sú veľmi jasne stanovené striktné podmienky, ak ich dodrží ten človek, tak až vtedy by mal získať nárok na sociálny byt. My preskakujeme prakticky tie prvé dva levely, tie prvé dva stupne a my ľudí, okamžite im dávame právo na ten sociálny byt a snažíme sa ich takýmto spôsobom integrovať. Ale keď ten človek nie je pripravený sa integrovať, tak samozrejme, že tá integrácia ako taká cez sociálne bývanie častokrát zlyháva.
Ja viem, že toto nie je úplne k meritu veci vo vzťahu k tomuto poslaneckému návrhu, ale chcela som povedať, že ak by sme komplexne mali riešiť tento problém a ak by to, čo navrhuje pán Kaník a spol., malo byť v praxi naozaj účinné, tak si myslím, že by sme sa mali zaoberať aj týmito ďalšími dvoma prvkami, možno v druhom čítaní. To znamená tým, že dávka v hmotnej núdzi by mala byť exekvovateľná z pohľadu obcí alebo štátu. A druhá vec, mali by sme skutočne spustiť debatu o tom, že ako by malo vyzerať sociálne, tzv. sociálne bývanie na Slovensku.
Za klub SaS ale môžem povedať, že keďže my chápeme, čo tým sledujú predkladatelia, tak my podporíme tento poslanecký návrh zákona a posunieme ho do druhého čítania a tam by som bola rada, keby sme sa začali rozprávať aj o tých ďalších veciach, ktoré len napomôžu tejto zmene zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj za vystúpenie. Ja viem, že ten poslanecký návrh zákona predstavuje len čiastkovú úpravu v zákone o výbušninách, mňa ale trochu zarazilo to, že ministerstvo hospodárstva odporučilo neschváliť tento poslanecký návrh, neprijať ho, pretože vraj pripravuje komplexne nový zákon o výbušninách. A ja by som sa chcela opýtať v tejto súvislosti, že kedy ho mienia predložiť, lebo pokiaľ viem, on je hotový v šuflíku už minimálne dva roky, my sami ešte na ministerstve práce sme mali k tomu rozporové konania, kde sme vyriešili ten rozpor. A vieme veľmi dobre, že od toho nešťastia v Novákoch uplynulo, mám taký pocit, že už viac ako päť rokov. Takže to je otázka skôr na tých, ktorí tu nie sú, ale veľmi by ma to zaujímalo. Ďakujem.