Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja iba strašne krátko sa vyjadrím. Vidím, že sa nám zliali tie rozpravy vlastne k tým dvom návrhom do tej jednej.
Veľmi pekne sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Hlinovi. Ja si veľmi vážim to jeho vystúpenie. A chcem len inými slovami povedať, na čo upozornil on, že ja, samozrejme, ešte stále držím rómskym reformátorom palce, aj keď začínam byť veľmi skeptická a som veľmi sklamaná. Ale ja chápem, že niektoré veci nejdú až tak rýchlo. Ale faktom je, že my sme, to sú mesiace dozadu, oslovili pána splnomocnenca Polláka s tým, že sme mu pripravili balíček tridsiatich opatrení, ktoré mohol začať súkať z rukáva. A popritom mohol tvoriť proste ten veľmi významný dokument. Ja z toho súkam, ja postupne sa snažím predkladať všetky tie návrhy z týchto našich tridsiatich opatrení, ktoré podľa mňa nám nezaručia svetový mier a asi ani nevyriešia úplne do detailov tzv. rómsku otázku. Ale myslím si, že výrazným spôsobom by dokázali pomôcť. A chcem vás poprosiť o to, o pochopenie, že ja tu nie som dnes v pozícii nejakej reformátorky ani sa do toho nejdem pasovať a ani tieto moje návrhy zákonov nemajú s nejakou reformou nič spoločné, pretože na to, aby sme nemali utýrané Lucky, potrebujeme reformu celej SPO-čky v tejto krajine. A to je setsakramentsky ťažká práca na to, aby sme vyriešili len jednu časť z toho, čo kvári deti v osadách. A to je napríklad povinná školská dochádzka. Ako to čo najlepšie zabezpečiť, ako zabezpečiť, aby tam chodili a podobne, to je tiež úloha, a to je beh na strašne dlhú trať. Ale tento môj návrh zákona nemá také ambície, on má ambície len také, aby tie pomôcky, ktoré dostávajú tie deti zadarmo, zostali v škole, aby to dieťa, keď tam príde, sa každý deň mohlo učiť, aby to nebolo o tom, že rodič predá tie jeho školské pomôcky.
A k pánovi poslancovi Kuffovi. Neviem, či ste to pochopili správne, čo ja tu navrhujem. Ale dnes tie preventívne prehliadky sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ale nie sú povinné. Nie sú povinné v tom zmysle, že nie je to nijako sankcionované, to znamená, keď tí rodičia nechodia na tie povinné preventívne prehliadky. Takže o tom to je môj návrh zákona, aby tam začali chodiť, aby to bolo niečím podmienené. A myslím si, že ten prídavok na deti by mohol byť takou motiváciou, prečo by tam tie deti nosili.
Ďalej tu odznievalo niečo o tých obedoch. No jednoducho o tom je aplikačná prax. Tie deti prídu na posledných 20 minút poslednej vyučovacej hodiny, aby dostali ten obed. A tie obedy zadarmo mali plniť úplne iný účel ako to, o čom hovoril napríklad pán poslanec Uhliarik, že aby dostali najesť. Nie, to mal byť motivačný prvok v rámci dotácií, ktoré týmto deťom dávame, aby nám do tej školy chodili. A míňa sa to účinku. Aj z ministerstva školstva mi napríklad prišla taká technická pripomienka nehovoriť o piatich neospravedlnených hodinách. To sú neospravedlnené hodiny. To znamená, že rodič ho môže ospravedlniť, môže mať od lekára papier a podobne. A chceli, aby som to dala do súladu s inou legislatívou, kde sa hovorí o pätnástich neospravedlnených hodinách. A ja sa tomu vôbec nebránim. V druhom čítaní ja si sama adoptujem tento pozmeňujúcich návrh. Alebo to urobím s kolegami. Alebo dá sa to dať proste do toho technického súladu tak, aby to nebolo príliš prísne. Ani mojím zámerom nie je to, aby tie deti proste hladovali, aby nedostali to jedlo. Ale musí to plniť ten účel. Jednoducho je to dotácia, ktorá má zvýšiť to, koľko sa zúčastňujú na to vyučovacom procese. A toto sa absolútne míňa účinku. A je to potom, samozrejme, nefér voči ostatným rodinám, ktoré si platia proste za tie obedy.
No chcem sa vám teda ešte raz veľmi pekne poďakovať, že sa tu aspoň nejaká diskusia odohrala, a teda pevne verím, že nebudete za tým hľadať nejakú komplexnosť riešenia, lebo tú by ste hľadali márne. Ide naozaj o malé úpravy, ktoré ale môžu priniesť veľa. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh, ktorý je opäť vo svojej prapodstate strašne jednoduchý, ale reaguje na nepríjemné veci posledných dní, mesiacov, týždňov. A to sú týrané deti v tejto krajine, utýraná Lucka, ktorú sa nepodarilo odhaliť ani nám, ani úradníkom na úradoch práce. Jednoducho tu zlyháva systém. A ja nehovorím, že prinášam liek na celý ten systém, ale vo výraznej miere by to mohlo napomáhať odhaľovanie týraných detí.
Účelom predloženého návrhu zákona je naviazať výplatu prídavku na dieťa poskytovaného v súčasnosti plošne na všetky nezaopatrené deti, na absolvovanie preventívnych prehliadok u lekára so špecializáciou v odbore pediatria do siedmeho roku života dieťaťa. Cieľom návrhu je monitorovať zdravotný stav a sociálny status dieťaťa od jeho najútlejšieho veku minimálne po skončenie povinnej školskej dochádzky, a to nepretržite a na pravidelnej báze. To sa v súčasnosti nedeje. My vieme sledovať deti do troch rokov veku života dieťaťa a potom nám dieťa vypadne a začíname ho sledovať, až keď si začne plniť povinnú školskú dochádzku, to znamená v tých siedmich rokoch. A presne v tomto vákuu nám vypadla malá utýraná Lucka.
V súčasnosti je rodičovský príspevok poskytovaný rodičovi alebo inému zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý sa riadne stará o dieťa – vrátane absolvovania preventívnych prehliadok u detského lekára. Tento príspevok je teda naviazaný na riadne plnenie si rodičovských povinností. Avšak rodičovský príspevok je poskytovaný v drvivej väčšine prípadov do tretieho roku veku dieťaťa maximálne. Len vo výnimočných prípadoch, pokiaľ dieťa je zdravotne ťažko postihnuté, je rodičovský príspevok rodičovi poskytovaný do šiesteho roku veku dieťaťa. Prídavok na dieťa je však neskôr viazaný na plnenie si povinnej školskej dochádzky od času, keď je dieťa povinné navštevovať školu, čo nastáva najneskôr po dosiahnutí siedmeho roku veku dieťaťa. Ak si dieťa neplní riadne školskú dochádzku, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o tom, že prídavok na dieťa sa bude poskytovať osobitnému príjemcovi. Avšak medzi tretím a siedmym rokom života je jedinou podmienkou na získanie príspevku na dieťa to, že rodič alebo iný zákonný zástupca dieťaťa sa o dieťa stará osobne, t. j. že mu dieťa nebolo súdom odobraté. Vo väčšine prípadov tak medzi tretím a siedmym rokom života dieťaťa nemáme žiadne informácie ani o zdravotnom stave dieťaťa, ani o jeho sociálnom statuse alebo zázemí, ak pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí nedostanú podnet na prešetrenie pomerov v rodine dieťaťa alebo nemajú iný dôvod skúmať sociálne pomery dieťaťa.
Jedným z dôvodov na predloženie tohto návrhu je nedávno medializovaný prípad smrti dievčatka, ktoré už malo navštevovať druhý ročník základnej školy, a pracovníci sociálnoprávnej ochrany detí nevedeli, že dieťa zomrelo a zároveň rodič tohto dieťaťa naň poberal neustále, nepretržite prídavky. Ďalším z dôvodov je snaha o zlepšenie prevencie chorôb pri najmenších deťoch tak, aby sme mali kompletný prehľad o zdravotnom vývoji konkrétneho dieťaťa. Špecificky napríklad zdravotný stav detí žijúcich v oblastiach s koncentrovanou chudobou nie je najlepší a toto opatrenie by mohlo zabezpečiť, že zákonní zástupcovia dieťaťa budú motivovaní absolvovať preventívnu prehliadku u pediatra na pravidelnej dvojročnej báze, ak nie, tak im bude odňatý prídavok na dieťa. Zároveň to zabezpečí evidenciu detí medzi tretím a siedmym rokom života detí v čase, keď ešte nenavštevujú základnú školu v rámci plnenia si povinnej školskej dochádzky, pretože predškolská dochádzka nie je povinná. Súčasne už nebude možné, aby zákonný zástupca poberal prídavok na dieťa medzi tretím a siedmym rokom života bez toho, aby bolo zrejmé, či dieťa žije, či sa o dieťa riadne stará alebo nie.
Môj návrh je koncipovaný tak, aby zákonný zástupca dieťaťa musel s dieťaťom absolvovať preventívne prehliadky v piatom roku veku dieťaťa a medzi šiestym a siedmym rokom veku dieťaťa pre získanie prídavku na dieťa. Ide o preventívne prehliadky plne hradené už v súčasnosti z verejného zdravotného poistenia v zmysle zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Absolvovanie preventívnych prehliadok u pediatra preukazuje zákonný zástupca dieťaťa, pričom spôsob preukazovania je potrebné upraviť podzákonným právnym predpisom tak, aby v čase dosiahnutia príslušného veku dieťaťa rodič preukazoval splnenie povinnosti absolvovať preventívnu prehliadku u pediatra. V prípade, že túto povinnosť rodič nesplní, bude mu nárok na prídavok na dieťa odňatý rozhodnutím o zastavení výplaty prídavku do času, kým preukáže splnenie tejto podmienky. Vzhľadom na to, že preventívne prehliadky sú v rozsahu, tak ako uvádzam, plne hradené z verejného zdravotného poistenia už v súčasnosti, nevznikajú mojím návrhom v tomto ohľade vyššie nároky na výdavky z verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia musia dokazovať splnenie tejto povinnosti už pri preberaní rodičovského príspevku, verím, že je administratívne zvládnuteľné preukazovanie splnenia tejto povinnosti aj v prípade výplaty prídavku na dieťa.
Predložený návrh zákona môže mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, predkladám ja, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonová.
Týmto predloženým návrhom chcem v prvom rade reagovať na to, čo vzniklo po prijatí tohto zákona v aplikačnej praxi, na praktické problémy. Hlavným zámerom návrhu je okrem adresnosti poskytovaných dotácií aj zvýšenie účelnosti vynaložených finančných prostriedkov a hlavne sledovanie motivačných cieľov v súvislosti s deťmi zo sociálne slabých rodín.
V súčasnosti sa poskytujú školám nemalé finančné prostriedky, ktoré slúžia na pokrytie výdavkov súvisiacich s plnením povinnej školskej dochádzky deťom v hmotnej núdzi. Školy za tieto peniaze nakupujú najmä zošity, písacie potreby, učebnice a nevyhnutné individuálne učebné pomôcky. Praktický problém však nastáva v okamihu, keď si tieto všetky bezplatné pomôcky berú deti domov. A to je nepísané pravidlo, dieťa proste dostane tie pomôcky a hneď si ich berie domov. Prax ukázala, že z domu nosia deti tieto pomôcky v zdevastovanom stave, ktoré už nie sú použiteľné v škole, respektíve sa vyskytujú prípady, keď deti alebo ich rodičia obchodujú s takto získanými školskými potrebami. Tým sa stráca ich hlavný účel, a to použitie týchto školských potrieb pri výučbe detí v školách. Chceme upozorniť aj na fakt, že deti majú nárok na tieto školské pomôcky, a to dvakrát do roka, a v prípade, ak si tieto pomôcky zničia už v prvom mesiaci, musí dieťa čakať minimálne ďalších štyri až päť mesiacov na to, kým mu škola zakúpi nové učebné pomôcky. Toto má, samozrejme, vplyv aj na to, že tieto deti si nemajú ako plnohodnotne vykonávať školské zadania od svojich vyučujúcich, čo môže komplikovať ich vzdelávanie, a to sa, samozrejme, v praxi aj deje.
Navrhujeme preto, aby sa bezplatné školské pomôcky stali majetkom základnej školy alebo materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, aby tak mala škola dosah na ochranu týchto pomôcok. Ja predpokladám, že je v záujme školy, ale v neposlednom rade aj v záujme rodičov detí, aby mali počas vyučovania vždy k dispozícii školské potreby, keďže ich primárnym účelom je pomáhať deťom počas vyučovania.
V druhom bode tejto malej novely navrhujeme, aby sa zaviedol motivačný prvok pri nároku na získanie takzvaných bezplatných obedov pre deti v hmotnej núdzi. Aj v tomto prípade prax ukázala, že toto ustanovenie vôbec nemotivuje deti k plneniu si povinnej školskej dochádzky a deti do školy často prídu len pre to, aby si vyzdvihli bezplatný obed, a to aj v dňoch, keď majú neospravedlnené vyučovacie hodiny. Inými slovami, dieťa celý deň nie je v škole, príde tam na posledných 20 minút poslednej vyučovacej hodiny, aby tak získalo nárok na bezplatný školský obed.
Navrhujeme preto, aby v prípadoch, keď má dieťa v mesiaci, v ktorom sa mu poskytuje bezplatná strava, vymeškaných minimálne päť neospravedlnených vyučovacích hodín, nemalo nárok na nasledujúci mesiac na bezplatné obedy. Týmto opatrením chceme motivovať deti a ich rodičov k dodržiavaniu si povinností a k dôslednému plneniu povinnej školskej dochádzky a v prípade, ak sa niečo také nedeje, aby, samozrejme, z toho boli vyvodené adekvátne sankcie.
Toto ustanovenie však nevylučuje možnosť, aby rodičia pre deti zakúpili obed v sume, ako ho poskytuje škola deťom, ktoré nie sú v hmotnej núdzi.
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nemá negatívny dopad na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, má pozitívny dopad na sociálne vplyvy.
Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ešte mi dovoľte pár slov povedať, pretože dostala som k tomu stanovisko aj ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny, aj ministerstva školstva. Ministerstvo školstva považuje takúto úpravu za opodstatnenú, pretože sa stotožňuje vlastne s tými nemilými vecami, ktoré nám priniesla pri zákone o dotáciách aplikačná prax. Na rozdiel od toho stanovisko ministerstva práce je už tradične teda negatívne, pretože ministerstvo tvrdí, že takáto novela by mohla znemožniť plnenie si povinnej školskej dochádzky detí z rodín v hmotnej núdzi, čo teda, musím povedať, je v príkrom rozpore s tým, čo ja navrhujem a hlavne prečo to navrhujem. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Lipšicovi. Mne, ako som to tak počúvala, tak teda sa tak vymedzil z toho, čo tu dnes odznievalo, a mne tak po dlhom čase celkom svitla nádej, že možno by sa tá Gorila mohla niekam posunúť. Pretože ja prestávam rozumieť tomu, akým mocenským nástrojom politickým sa stala Gorila, ktorá vznikala na úplne čistých princípoch, a ja som mala tú možnosť v bezprostrednej blízkosti sledovať, ako vznikala Gorila. A je mi trochu na zvracanie z toho, ako si to tu teraz prehadzuje jej pravé krídlo s ľavým krídlom, koho Gorila je a koho je to hanba, koho to není hanba.
Podľa mňa je Gorila hanba úplne nás všetkých, podľa mňa je Gorila hanba tých, ktorí to nedokážu vyšetriť napriek tomu, že ten, ktorý nám Gorilu priniesol, odhalil polovicu dôkazov, polovicu dôkazov. Ja nerozumiem tomu, čo robia tí vyšetrovatelia, či vôbec niečo robia a či tu skutočne je politická vôľa na to, aby sa Gorila vyriešila napriek všetkým tým siláckym rečiam, ktoré tu dnes od rána odznievajú. Pretože zatiaľ čo vy sa tu vykecávate, zatiaľ čo vyšetrovatelia podľa mňa nerobia absolútne nič, tak za ten čas sa tomu, kto nám otvoril oči a musel prísť až z Kanady, aby nám otvoril oči na tomto hnusnom Slovensku, tak tomu sa kopia na hlave žaloby na ochranu osobnosti od všetkých tých goríl, ktoré v tej knihe spomína.
A z toho je mi, vážení, na vracanie, lebo táto krajina sa stáva naozaj Absurdistanom.

Ďakujem veľmi pekne. K pani poslankyni Tomanovej. No, my sme museli hľadať iný názov pre sociálne podniky, aby sme sa na pôde Európskej únie nemuseli hanbiť za tie vaše sociálne podniky. Naozaj neviem, o akých 20-tisícoch to hovoríte. Ja by som len chcela pripomenúť 11 miliónov na sociálne podniky a samozrejme, tých škandálov, ja som nejaké už spomenula aj v tom vystúpení, tých škandálov bolo oveľa viacej, ale na to mi nebude stačiť faktická. To by chcelo samostatné vystúpenie v rozprave.
Pani poslankyňa Vaľová, pri všetkej úcte k vám, mne úplne stačí, že ste povedali, že na tých zasadnutiach tých výborov sa zúčastňujete aj vy. Napokon aj vy ste v tej lokálnej politike priamo zvolená občanmi, ale tuto niekedy v pléne pri tých hlasovaniach sa mi tiež zdá, že sa správate ako lokaj SMER-u.
K pánom poslancom. O tom, že Slovensko sa krokmi tejto vlády dostalo medzi krajiny s tým najhorším podnikateľským prostredím, o tom, to nehovorím ja. To hovoria zamestnávatelia, strategickí zamestnávatelia. Samozrejme, stáva sa to už aj takým verejným tajomstvom medzi EÚ dvadsaťsedmičkou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán minister, dámy a páni, ja začnem tak pozitívne, sa prihovorím pánovi ministrovi. Ja mu závidím niekedy, lebo on má na tom ministerstve strašne schopných ľudí. To sú naozaj tvoriví ľudia, ktorí majú veľmi veľa poznatkov, keďže tam dlho pracujú, z tej aplikačnej praxe a ja som sa tešila na tento návrh zákona, pretože som si myslela, že tam viac bude badať rukopis týchto schopných ľudí, pretože aj my s pánom exministrom Mihálom sme niekoľkokrát s týmito schopnými úradníkmi sedeli nad novelou zákona o službách zamestnanosti. O to viac mi je ľúto, že v niektorých tých veciach, ktoré meníte, badám rukopis týchto schopných úradníkov, ale väčšina, pri väčšine ste sa nezdržali a nedali ste proste na tú ich tvorivosť, na tie ich skúsenosti, ale vtlačili ste do toho ten vlastný -izmus, tie vaše istoty a vznikol z toho paškvil. A ja sa v tomto mojom príspevku budem venovať tej, tej horšej časti toho, čo nám tu predkladáte.
Vo vašej dôvodovej správe okrem iného píšete, že zámerom návrhu je prehodnotiť obligatórnosť nástrojov tak, aby nedochádzalo k neefektívnemu využívaniu a k zneužívaniu. A tak si predkladatelia povedali, že efektívnosť a nezneužívanie príspevkov docielia tým, že z obligatórnych príspevkov urobia fakultatívne. O tom už hovorilo niekoľko z mojich predrečníkov a ja musím povedať, že podľa mňa je to najhoršia z možných ciest. Vy totiž naozaj týmto spôsobom otvárate priestor na ešte väčšie zneužívanie, priestor pre podvodníkov, priestor pre špekulantov, ruší sa tým adresnosť tých príspevkov, otvárate ten priestor pre korupciu a klientelizmus.
Posúdenie vzniku na nárok, posúdenie vzniku nároku na fakultatívny príspevok totiž ponechávate na subjektívnom posúdení úradníka, v lepšom prípade úradníkov, proste niečo, čo ste nazvali výborom pre otázky zamestnanosti, kde, samozrejme, že budú sedieť, ja som ich nazvala tak pracovne, že až takí regionálni zemepáni na miliónoch eur, ktoré budú rozdeľovať, samozrejme, podľa nejakého subjektívneho kľúča, do ktorého len málokto bude vidieť a ktorý sa nám bude veľmi ťažko nejakým spôsobom investigovať alebo kontrolovať a podobne. Skutočne si myslím, niekoľkokrát to odznelo, tie slová sa tu opakujú stále dookola, podľa toho, kto vystupuje, či poslanec z opozície, alebo z koalície. Tí, čo sú z opozície, tak hovoria neustále o otváraní priestoru pre korupciu a klientelizmus. Ja by som naozaj chcela vidieť, ako sa zmenou statusu niektorých príspevkov docieli šetrenie verejných financií, pretože podľa mňa idete minúť tie isté peniaze, akurát že zmeníte poberateľov. Jednoducho povedané, podľa mňa naozaj hrozí, že peniaze pôjdu vyvoleným a nie tým, ktorí tieto peniaze budú naozaj potrebovať. To je o tej adresnosti, o ktorej som hovorila.
Ja chápem, čo tým sledujete, tým, že prenechávate tú zodpovednosť na výbory. Vy ste sa poučili z minulosti a podľa mňa tým sledujete to, že keď sa aj v budúcnosti prevalí škandál typu sociálne podniky, tak tí najmocnejší vo vláde, napríklad pán minister alebo pán premiér, budú mať čisté ruky, pretože povedia, že to rozhodoval ten výbor a v tom výbore, samozrejme, bude platiť nejaká kolektívna vina. Tak sa to na Slovensku nosí. Samozrejme, že je možné predpokladať, že v tom výbore budú lokaji, ktorí budú celkom poslušne, celkom poslušne počúvať to, čo im zhora bude niekto diktovať a tuto naozaj viem, o čom hovorím. Lebo my keď sme nastúpili na ministerstvo a sme našli vlastne tie, tie pozostatky, tie hrôzy z tých čias minulých, aj niektorí úradníci teda sa priznali k tomu, ako postupovali napríklad pri prerozdeľovaní eurofondov, že dostali zoznamy žiadateľov, ktoré museli podporiť. A tak sa stalo, že ste napríklad dali 700-tisíc eur na jednu bezzubú analýzu, ktorá mala analyzovať prácu úradov práce a z nej sme sa napríklad dozvedeli to, že na chodbách niektorých úradov práce smrdí alebo že úradníci úradov práce nemajú menovky na odevoch. A tak sa stalo aj to, že ste zhruba 700-tisíc eur dali futbalovým klubom, aby školili Rómov, ako si založiť vlastný biznis, Rómov z osady, a keď sme vykonali šetrenie na mieste, tak sme zistili, že, samozrejme, za tých 700-tisíc sa neuskutočnilo ani jedno jediné takéto školenie.
Ja teda musím povedať úplne úprimne, že ja som plne za prehodnotenie aktívnych opatrení na trhu práce, pretože na Slovensku nefungujú, zlyhávajú, a to dlhodobo. A priznávam sa bez mučenia a ešte predtým, ako sa do mňa pustíte vo faktických poznámkach, že k prehodnoteniu a systémovej zmene malo prísť už dávno, napríklad aj za nášho pôsobenia. Nebudem sa nijako vyhovárať, keď poviem, že tu, ten zákon sme mali otvorený, pracovali sme na tej novele, sme to nestihli, to nie je výhovorka, pretože aj mne samej to pôsobí hlúpo ako ospravedlnenie, to nás neospravedlňuje, ale musím povedať, že my sme k tomu pristupovali naozaj systémovo, s racionálnym pohľadom. Prikláňali sme sa skôr k úplnému zrušeniu niektorých príspevkov alebo k sprísňovaniu podmienok pre vznik nároku na príspevky a ja si myslím, že toto je jediná efektívna cesta. Sprísniť podmienky pre získanie nároku a zvýšiť a lepšie nastaviť kontrolné mechanizmy. To vy v tomto návrhu nerobíte.
Okrem iného rušíte mesačnú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Chcete tým, chcete tým znížiť administratívnu náročnosť a odbremeniť poddimenzované úrady. Ja sa ale pýtam, že či viete, čo tým na druhej strane spôsobíte? To bude až už absolútna podpora a absolútna zelená čiernej práci na Slovensku, ktorej sa už dnes darí až-až, by som povedala. Jediná povinnosť nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných voči štátu bola hlásiť sa raz za mesiac na úrade. Pre človeka, ktorý ani nikdy nepracoval, to bola jeho jediná povinnosť v živote vôbec. Žiadnu inú povinnosť od neho nikto neočakával za to, že tento štát ho dlhodobo živí. Ja sa pýtam, či je to také strašné, zdvihnúť raz za mesiac zadok a odpraviť sa na úrad práce. Tým sa ten človek napríklad socializoval. To je veľmi dôležitý aspekt toho všetkého, že sa musel obliecť, že musel nasadnúť na ten autobus a že musel ísť medzi ľudí.
V iných krajinách, len pre vašu informovanosť, idú presne opačným smerom. Ja som mala tú možnosť byť pri zavádzaní českého modelu, kde oni náhodným spôsobom počítačovým generujú návštevy na úradoch práce. Ten človek, ktorý poberá podporu od úradov práce, od štátu, je doslova molestovaný tými návštevami. Oni musia v utorok prísť o 9.00, v stredu o 14.00, vo štvrtok napríklad o 15.00 a toto je jediný účinný mechanizmus, ako nepodporovať čiernu prácu. A, samozrejme, majú to aj ostatné krajiny alebo teda viacero z krajín európskej dvadsaťsedmičky.
Ja už ani nehovorím o tých, ktorí u nás poberajú dávky v hmotnej núdzi a pracujú a častokrát aj načierno, teda vo Veľkej Británii alebo v iných krajinách, tí naozaj potom, keď to schválite, budú môcť začať úplne pokojne spávať. Rušíte povinnosť úradov raz za mesiac ponúknuť uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce. To je úplne v protiklade s tým, že štát by mal začať odmeňovať aktívnych a trestať pasívnych. Okrem toho sa chcem opýtať, že koľko z dlhodobo nezamestnaných má prístup napríklad na internet, aby mohol zistiť, aké sú jeho možnosti zamestnať sa v tom danom regióne. Pre koľkých z tých dlhodobo nezamestnaných tá návšteva toho úradu práce bola jediná možnosť, ako aspoň pozrieť na tú informatívnu tabuľu a zistiť, či sa tam náhodou nejaká tá pozícia nenachádza.
Okrem iného tiež rušíte povinnosť úradov sledovať proces adaptácie uchádzačov o zamestnanie v zamestnaní a informačno-poradenské služby budú úrady po novom poskytovať zamestnávateľovi až po tom, ako posúdia vhodnosť tohto kroku samotné úrady. Toto je úplne mimo filozofie prepájania sociálnych služieb so službami zamestnanosti, čo je jediný funkčný model vo vyspelých krajinách Európskej únie. Ako príklad uvediem Veľkú Britániu, kde agentúry v prvom rade pracujú so zamestnávateľom a vytvárajú mu support v tom, aby dokázal udržať v zamestnaní človeka, ktorý počas nezamestnanosti stratil pracovné návyky a podobne. Bez nich, bez týchto agentúr, bez tých služieb zamestnanosti a sociálnych služieb, ktoré tie agentúry poskytujú zamestnávateľovi, by neboli schopní toho človeka nie že zamestnať, ale udržať v tom zamestnaní.
Ja nehovorím, samozrejme, že naše úrady práce to robili stopercentne, samozrejme, že nie, ale namiesto toho, aby ste prišli s nápadom, ako zlepšiť tento model, idete ho zrušiť úplne. A tomu nerozumiem. Pýtam sa, či máte potom nejakú koncepciu ďalšieho fungovania odborov služieb zamestnanosti na našich úradoch, alebo či sa ideme úplne vzdať akejkoľvek ich opodstatnenosti bez toho, aby sme sprivatizovali trh služieb zamestnanosti a pustili do toho súkromné agentúry. Tá posledná vec, ktorej sa dotknem len letmo... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás o kľud v rokovacej sále, ešte zatiaľ prednáša pani poslankyňa. Ešte raz opakujem, prosím vás o kľud v miestnosti.

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Niekde to viazne. Ja by som vás fakt, kolegovia, poprosila, mne sa dosť ťažko rozpráva. Ja som dosť chorá, tak keby ste mali takú úctu, to by som naozaj strašne ocenila.
Posledná vec, ktorej sa letmo dotknem, ja už naozaj končím, je zníženie príspevku na absolventskú prax. Toto podľa mňa tiež nie je cesta. Toto je kozmetická úprava niečoho, čo v tejto krajine proste absolútne zlyháva, vôbec neplní svoj účel a je zneužívané. Pretože podľa mňa mladým absolventom nepomáha vôbec. A komu pomáha, to sú špekulantské firmy, ktoré cez absolventskú prax vykrývajú pozície, do ktorých sa im nijakým spôsobom nechce investovať. To je jeden príklad príspevku, ktorý by som určite nešla nijako naprávať, ale rovno by som to zrušila. Ja chápem, že to je také kupovanie si akože tých zamestnaných a znižovanie nezamestnanosti, ale podľa mňa je to naozaj neefektívne a strašné plytvanie verejnými financiami.
Tento zákon, pán minister, nie je dobrý. A mňa to desí o to viac, že aj z tých posledných medializovaných informácií sa dozvedáme, že vy ste vlastne riešenie nezamestnanosti v tejto krajine vtesnali do nákupu reklamných predmetov a tvrdíte, že takýmto spôsobom riešite publicitu, ktorá sa musí riešiť pri Európskom sociálnom fonde. No ja vám hovorím, že sú aj oveľa inteligentnejšie spôsoby, ako riešiť tú publicitu pri Európskom sociálnom fonde. A musím povedať, že ma to desí o to viac tento návrh, ktorý ste nám predostreli, že viacero veľkých investorov je na odchode zo Slovenska práve kvôli zmenám v odvodoch a Zákonníku práce, ktoré urobila táto vláda.
Nedávno som inak čítala na margo tohto veľmi zaujímavý článok o tom, že oveľa jednoduchšie už je podnikať v africkej Etiópii ako na Slovensku. A ja si myslím, že to je naozaj už také to červené blikajúce svetielko, ktoré by nám všetkým malo zapnúť a by som naozaj očakávala, že na všetky tieto hrozivé správy, ktoré nám dennodenne v rámci nezamestnanosti rastúcej prinášajú médiá, že trošku zodpovednejšie budete pristupovať k takému dôležitému zákonu, ako je zákon č. 5 o službách zamestnanosti. Ja chápem, že napriek tomu všetkému, čo tu bolo prednesené, nie teraz mnou, ale mojimi kolegami, vy to pravdepodobne posuniete do toho druhého čítania. Takže nám nezostáva nič iné, iba prísť s nejakými dobrými pozmeňujúcimi návrhmi, aby sme zachránili aspoň to, čo sa zachrániť dá.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja sa chcem poďakovať Petrovi Osuskému a podporiť to, o čom hovoril, a požiadať ctených pánov kolegov zo SMER-u, aby podporili Františka Mikloška ako teraz už jediného kandidáta do ÚPN. A to o to viac, že váš exkandidát pán Kalina, keď sme mali hearing na ľudsko-právnom výbore, sám povedal, že si ani nedovolí sa porovnávať s protikandidátom Františkom Mikloškom. Takže veľmi otvorene hovoril o kvalitách pána Mikloška. A ja musím povedať, že pán Kalina si ma získal touto úprimnou ľudskou odpoveďou. O to menej rozumiem tomu, prečo ho nakoniec SMER stiahol, ale to je o niečom inom.
Takže veľmi pekne vás žiadam, páni kolegovia zo SMER-u, aby ste podporili kvalitného kandidáta pána Františka Mikloška.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pri všetkej úcte k vašim skúsenostiam musím povedať, že možno je niekedy lepšie menej rozprávať a viacej čítať. A možno by ste si mohli pozrieť ten náš návrh zákona a koľko z toho sa pretavilo do tohto malého návrhu novely, ktorý predkladá tuto pán minister, a potom by ste vedeli, že to, čo som povedala, je pravda. To znamená, my sme strašne veľa veci navrhli a vy ste si to tak trošku povytŕhali z kontextu a predkladáte to. Ja nemám nič proti tomu, keď to pomôže dobrej veci, ale naozaj v rámci toho nášho návrhu zákona sa nemáme začo hanbiť. A mňa strašne teší, že aj úplne inak orientované politické strany si to dokázali adoptovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem asi hovoriť dlho, lebo mám pozmeňujúce návrhy a proste musím ich prečítať, ale ten úvod bude veľmi krátky. Ja chcem povedať, že ten sociálny systém, systém pomoci v hmotnej núdzi, ktorý tu je nastavený, je veľmi zlý a my ho nenapravíme nejakými kozmetickými úpravami, ktoré prináša so sebou táto malá novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá, žiaľbohu, teda má malé ambície, to je fakt.
A ja chcem povedať, že podľa mňa úplne ideálny stav by nastal, keby sme zrušili dávky v hmotnej núdzi a keby sme ponúkli každému v tejto krajine, kto chce pracovať, prácu minimálne a minimálnu mzdu. My máme takýto projekt odpilotovaný a funguje. Chce to obrovské politické ambície a chce to samozrejme finančné zdroje, ale myslím si, že toto by bolo úplne najlepšie nastavenie systému v tejto krajine, pretože by sme sa tak zbavili dokonca aj čiernej práce. A chápem, chápem, že súčasné vedenie ministerstva, súčasná vláda nemá takéto ambície. Musím povedať, že ani my, keď sme boli pri moci, tak sme až takéto ambície nemali.
Tá druhá možnosť, ktorá prichádza do úvahy, je prestať novelizovať veľakrát novelizovaný zákon, ktorý jednoducho sám osebe nie je dobrý, a prísť s novým návrhom zákona o pomoci v hmotnej núdzi. My sme takýto návrh zákona nechali na ministerstve, vypracovali sme ho. Predložila som ho aj zákonodarnému zboru, neprešiel, ale musím povedať, že tá tretia možnosť, ktorá prichádza do úvahy, aj keď je najmenej ambiciózna, aj keď nás naozaj neposunie nejakými míľovými krokmi vpred, je novelizovať ten súčasný zákon. A tu musím povedať, že napriek tomu, že vyčítam predkladateľovi tie malé ambície, ja som veľmi rada, že do toho zákona, do toho návrhu novely vniesol veci, ktoré určite neuškodia a v mnohom môžu pomôcť. Bola by som sama proti sebe, lebo veľmi veľa z týchto vecí je v tom našom návrhu zákona. Som rada, že teda tá aplikačná prax priniesla so sebou nutnosť takýchto zmien a že sa naprieč politickému spektru v tom merite veci zhodneme.
Napriek tomu musím povedať, že ani tento návrh novely nie je ideálny. Ja tu dnes stojím nie preto, aby som kritizovala bezbreho, ale pripravila som nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré by mohli pomôcť tomuto návrhu novely, a chcela by som vás poprosiť, tí, čo ste tu, aby ste to aj tak chápali, že naozaj mi ide veľmi úprimne a racionálne o to, aby sme sa pohli ešte viacej dopredu. A to hlavne preto, že návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, žiaľbohu, neriešil zákon o službách zamestnanosti nepriamou novelou, a myslím si, že na to môžeme doplatiť potom v aplikačnej praxi. Jednoducho tieto dva zákony sú dvojičky, ktoré nemôžeme oddeľovať aj kvôli systému nastavenia aktivačných prác.
Teraz príde tá nudnejšia časť, kedy budem samozrejme citovať od slova doslova tie pozmeňujúce návrhy, ale ešte predtým chcem povedať, že čoho sa moje pozmeňujúce návrhy týkajú. V prvom rade ide teda o zákon č. 5 o službách zamestnanosti, kde by som chcela, aby sme mali aktivačné práce bez časového obmedzenia. Ja som to tak trošku vysvetlila v tej mojej faktickej poznámke, ale chcem to ešte dovysvetliť. Naozaj si myslím, že mali by sme si uvedomiť, že istá skupina ľudí jednoducho bude závislá od štátu, bude v hmotnej núdzi, bude závislá na dávkach, pokiaľ ich teda nezrušíme, a samozrejme tým pádom bude závislá aj na aktivačných prácach.
Plne sa stotožňujem s tým, čo tu odznelo z úst pána poslanca Hrnčiara v tejto súvislosti. Naozaj si myslím, že niekedy je problematické pre primátorov alebo starostov obcí a miest vybrať ľudí, ktorí budú na aktivačných prácach, vštiepiť im tie základné návyky, naozaj ich k niečomu doviesť a potom, keď už majú v rukách tieto zručnosti a keď už sú tam nejaké aj pracovné návyky, musia sa s nimi rozlúčiť a tých ľudí na šesť mesiacov teda by sme mali uvrhnúť do nemilosti s tým, že nemôžu, že stratia nárok na ten aktivačný príspevok. Ďalšia vec, ktorá si myslím, že, že pomôže, je rozšírenie tých entít, ktoré môžu organizovať aktivačné práce, skutočne by sme to nemali nechávať na pleciach vyššej, nižšej samosprávy. Myslím si, že by sme to mali rozšíriť o rôzne organizácie, ja si myslím, že dokonca až o súkromníkov, mimovládne organizácie, samozrejme o štátne podniky vo veľkom meradle. Zároveň, a toto je vyslovene vec, s ktorou prichádzam po dohode so starostami a primátormi, ktorí žiadajú o to - ja vás poprosím, páni, prepáčte, mňa to trochu ruší - o to, že by bolo dobré možnože v zákone explicitne povedať, že čo všetko chápeme ako aktivačnú činnosť, aby sme to naozaj nenechávali iba na fantáziu primátorov a starostov, pretože tá ich fantázia je samozrejme rôzna a niekde si to vysvetľujú tak, niekde onak. Myslím si, že by to naozaj pomohlo, bolo by to v záujme dobrej veci povedať im, že aké široké spektrum tých činností možno považovať za aktivačnú činnosť. A samozrejme v neposlednom rade v tomto zákone o službách zamestnanosti by som rada upravila teda aj výšku príspevku. Keď hovorím o tom, že, že aktivačné práce bez časového obmedzenia, je fér podľa mňa začať riešiť aj ten príspevok, ktorý týmto dávame na obce a mestá.
Ďalšia vec, ktorú by som rada riešila prostredníctvom mojich pozmeňujúcich návrhov, a tuto vás naozaj poprosím, toto je úplne apolitická vec, riešim tým to, čo nám vyvstalo z aplikačnej praxe ako problém, a to sú školské pomôcky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Problém je, že tieto deti dostanú tie školské pomôcky, čo je, čo je fajn, pretože to naozaj potrebujú, pochádzajú z prostredia, kde si to nemôžu dovoliť. Akurát, že problém je ten, že ony tie, častokrát aj pod tlakom rodičom, tie školské pomôcky prinesú už v prvý deň zo školy domov a rodičia obchodujú s tými školskými pomôckami. Predajú ich. Dieťa musí čakať šesť mesiacov, kým dostane nové školské pomôcky. V škole potom nepracuje, pretože jednoducho nemá s čím pracovať. Môj pozmeňujúci návrh rieši to, aby sa tieto školské pomôcky stali majetkom školy, a teda, aby boli neprenosné, aby dieťa, keď je v škole, mohlo pracovať so školskými pomôckami, ktoré dostane od štátu, lebo z objektívnych príčin vieme, že takéto dieťa tie školské pomôcky potrebuje. To znamená, malo by to byť majetkom školy, aby to dieťa malo na vyučovanie, keď to najviac potrebuje.
A v neposlednom rade, toto nechám na vašom uvážení, viem, že tu sa líšia naše názory, chcem zrušiť príspevok, ktorý je v rámci dávky v hmotnej núdzi pre školopovinné deti len za to, že do tej školy chodia. Je to tých 17,20 eur, hovoril o tom aj Ľudo Kaník. Naozaj si myslím, že je protiústavné, ak istú skupinu ľudí odmeňujeme za niečo, čo je povinné v tejto krajine. Ale zase na druhej strane, nechcem primárne povedať, že na tejto skupine ľudí máme ušetriť. Tie deti majú naozaj inú štartovaciu čiaru a myslím si, že tie peniaze, ktoré by sa takýmto spôsobom ušetrili, by mali, alebo by mohli, to dávam na zváženie, lebo také ambície nemám, neriešim to vo svojom pozmeňováku, ale mohli by prejsť napríklad priamo na školy, ktoré majú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, a nech tie školy uvážia, že či napríklad nie je vhodné zaplatiť asistentov učiteľov. To znamená, dajme tým deťom to, nešetrime, ale dajme im to v inej forme, ktorá bude adresnejšia, ktorá bude efektívnejšia. A myslím si, že asistenti učiteľov je inštitút, ktorý je dlhodobo odskúšaný na Slovensku, a vieme, že jednoducho funguje. Dobre, tak to bol ten úvod.
A teraz mi dovoľte teda, aby som vám predniesla, prečítala od slova doslova tie pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
1. V čl. I 24. bod znie:
"24. V § 12 ods. 6 písm. c) a d) znejú:
"c) počas vykonávania menších obecných služieb uskutočňovaných na základe písomnej dohody o vykonávaní menších obecných služieb s obcou alebo s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
d) počas vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj uskutočňovaných na základe písomnej dohody s príslušným úradom podľa osobitného predpisu alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou sobou alebo fyzickou osobou.".".
2. V čl. I 26. bod znie:
"26. Paragraf 12 s a dopĺňa ods. 13, ktorý znie:
"(13) Aktivačný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi za vykonávanie menších obecných služieb pre obec, rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Aktivačný príspevok nepatrí, ak je občan v hmotnej núdzi na základe potvrdenia príslušného ošetrujúceho lekára práceneschopný viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.".".
Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia ďalšie zákony v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona 233/2008 Z. z., zákona č. 263/2008 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 266/2009 Z. z., zákona č. 463/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., a zákona č. 324/2012 Z. z., sa dopĺňa takto:
"1. V § 52 odseky 2 až 4 znejú:
(2) Menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na
a) zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržiavane a zlepšovanie životného prostredia, údržbu verejných priestranstiev, lesných porastov, zriaďovanie a zveľaďovanie lesných škôlok zameraných na pestovné činnosti, záhradnícke služby, služby zamerané na pomoc v domácnosti, v záhrade, na školskom majetku alebo na obecnom majetku, pri skladovaní, triedení a spracúvaní odpadu a obalov v obalovom hospodárstve, upratovanie a údržbu verejných budov a komunikácií, na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt a na rozvoj a na podporu komunitnej činnosti alebo iné obdobné činnosti v prospech obce alebo právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré vykonávajú všeobecne prospešnú činnosť,
b) pomoc pri starostlivosti o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov, osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, drogovo alebo inak závislé osoby, nezaopatrené deti a ostatné osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, rodinu alebo pri poskytovaní verejnoprospešných služieb a ďalších služieb v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, kultúry, športu, vzdelávania, doplnkového vzdelávania alebo voľnočasových aktivít detí, mládeže, seniorov, na rozvoj a podporu komunitnej činnosti, pri uskutočňovaní kultúrnych alebo zbierkových charitatívnych akciách pre osoby podľa tohto ustanovenia, pri ochrane spotrebiteľa a v oblasti styku s verejnosťou,
c) pomoc pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách, humanitárnej pomoci a v civilnej ochrane.
(3) Menšie služby pre samosprávny kraj organizované samosprávnym krajom a rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je samosprávny kraj, alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov. Účasť dlhodobo nezamestnaného občana na vykonávaní menších služieb je dobrovoľná.
(4) Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala.".
V § 52 ods. 8 znie:
"(8) Príspevok podľa ods. 7 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou, medzi úradom a samosprávnym krajom alebo medzi úradom a právnickou osobou alebo fyzickou osobou organizujúcou všeobecne prospešné činnosti mesačne najviac vo výške 10 percent z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného dlhodobo nezamestnaného občana podľa ods. 1 vykonávajúceho aktivačnú činnosť.".
Doterajší článok III sa označuje ako článok IV.
Odôvodnenie: Navrhovaným pozmeňujúcim návrhom chcem docieliť, aby nebolo časové ohraničenie na vykonávanie aktivačných prác v dĺžke 18 mesiacov. Máme zato, že tieto osoby počas šiestich mesiacov, počas ktorých nebudú vykonávať žiadnu činnosť, stratia opätovne pracovné návyky. Je preto potrebné tieto osoby zamestnávať bez časového obmedzenia, aby boli neustále v pracovnom kolobehu. Ďalším opatrením chceme docieliť, aby sa na vykonávaní aktivačných prác mohli podieľať aj fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú všeobecne prospešné činnosti ako napríklad cirkevné organizácie. Týmto opatrením sa docieli zmysluplnejšia a efektívnejšia práca pre tieto osoby. Ďalej navrhujeme, aby sa rozšíril okruh činností, ktoré spadajú pod definíciu menších obecných služieb.
Vzhľadom na odstránenie časového obmedzenia výkonu aktivačných prác je potrebné upraviť aj príspevok podľa § 52 odseku 7.
Takže toto boli pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú zákona o službách zamestnanosti. Ten ďalší pozmeňujúci návrh sa týka práve tých školských pomôcok. Ten je kratší.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. V § 4 v ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová "ktoré sú vo vlastníctve materskej školy alebo základnej školy, ktorú dieťa navštevuje."."
Doterajšie body 4 až 18 sa označujú ako body 5 až 19.
To odôvodnenie som už, myslím, predniesla v úvode, ja ho asi nebudem opakovať. Ide nám naozaj o to, aby tie školské pomôcky sa stali majetkom školy, aby boli neprenosné, aby ich rodičia tým deťom nepredávali, aby si ich neničili, aby si ich nezabúdali doma, aby ich mali v škole počas vyučovania, pretože na to sú prednostne určené.
A ten posledný sa týka toho príplatku za navštevovanie školy v rámci dávok v hmotnej núdzi. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Nicholsonovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
V čl. I 16. bod znie:
"16. V § 10 sa vypúšťajú odseky 9 až 12.".
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa ruší dávka pre dieťa v hmotnej núdzi v sume 17,20 eur. Táto dávka by mala slúžiť na plnenie si ústavnej povinnosti, a to povinnej školskej dochádzky. Avšak nepatrí všetkým deťom rovnako, ale len tým, ktoré sú v hmotnej núdzi. Toto ustanovenie nepovažujem v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, kde v čl. 12 ods. 2 sa konštatuje, že "základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."
Preto nepovažujeme za vhodné a ústavné, odmeňovať len určitú skupinu na základe sociálneho pôvodu za plnenie si svojej ústavnej povinnosti a inú skupinu, ktorá si vykonáva svoju ústavnú povinnosť rovnako, neodmeňovať.
A ešte na záver len naozaj pár slov. Pán minister, prosím vás, berte to ako upozornenie a možnože aj otázku v istom zmysle slova. Chcela by som povedať, že návrhom novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi vám vznikne nesúlad so zákonom o službách v zamestnanosti, a to v niekoľkých bodoch. Môže to byť naozaj zmätočné, ja viem, že vy pripravujete veľkú novelu zákona o službách v zamestnanosti, ale to vás naozaj chcem len upozorniť, pretože môže to byť zmätočné v tom medziobdobí, hlavne pre obce a mestá, ktoré nebudú vedieť, že podľa ktorej úpravy sa vlastne riadiť, najmä v súvislosti s aktivačnými prácami a menšími obecnými službami.
V bode 26 § 12 vy to dopĺňate ods. 13, ktorý znie: "Aktivačný príspevok za vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, patrí občanovi v hmotnej núdzi nepretržite najviac počas 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Aktivačný príspevok možno opätovne poskytnúť najskôr až po uplynutí šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov." A tak ďalej, atď., ale v zákone o službách v zamestnanosti § 52 ods. 4 hovorí, "menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala", atď., "s možnosťou jeho opakovaného vykonávania najviac počas ďalších 12 kalendárnych mesiacov". Takže to je naozaj len upozornenie pre vás a možno pre legislatívcov.
To isté sa týka aj udeľovania príspevkov úradom pre obce podľa § 52 ods. 7 a 8. Tam je ďalší nesúlad. A to isté, samozrejme, platí aj v prípade dĺžky výkonu tejto činnosti. V bode 23 novely sa hovorí, že "sa osobne zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe písomnej dohody o vykonávaní menších obecných služieb s obcou alebo s rozpočtovou organizáciou", atď., "v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne", a v zákone o službách zamestnanosti, § 52 ods. 4, máte v rozsahu najviac 20 hodín týždenne, ale nemáte tam tú spodnú hranicu. Takže to naozaj len možno by stálo za to ísť do nejakej menšej novely čo najrýchlejšie a pozrieť sa na to.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Nemôžem úplne súhlasiť s tým tvrdením pani poslankyne Vaľovej, ktorá hovorí o tom, že všetci ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, že týchto všetkých máme motivovať k tomu, aby si našli prácu, pretože podľa mňa to je nereálne a je to nezodpovedný štát, ktorý sa na vec pozerá takto. Ja si myslím, že zodpovedný štát si, naopak, musí priznať, že istá skupina týchto ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, si proste nikdy tú prácu nenájdu a donekonečna budú závislí práve na systéme pomoci v hmotnej núdzi a teda na aktivačných prácach.
Ďakujem pekne.