Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.4.2013 o 16:05 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja by som sa tiež chcel poďakovať pánovi poslancovi Gálovi za jeho vystúpenie a možno by som trošku pokračoval v intenciách toho, keď popisoval, akým spôsobom sa správa vláda Slovenskej republiky a strana SMER k Národnej rade Slovenskej republiky.
Dámy a páni, vláda si z Národnej rady Slovenskej republiky robí srandu. To je fakt. V nedeľu zvolal pán Paška schôdzu s troma bodmi. Veľmi dobre vedel pán predseda Národnej rady, veľmi dobre vedel, prečo to robí, prečo práve v utorok, prečo práve tieto tri body, ktoré by, naozaj ich prerokovanie malo trvať niekoľko desiatok minút. Dnes dramatická tlačovka, pamätáme sa na niečo podobné pri skrátenom legislatívnom konaní k druhému pilieru, a okamžité zaradenie skráteného legislatívneho konania k zákonu o Ústavnom súde, o ktorom minulý týždeň po vláde povedal predseda vlády, že pôjde do riadneho legislatívneho konania.
Začína schôdza, pán minister spravodlivosti si sadne na miesto navrhovateľa, lebo veľmi dobre vie, že opozícia môže namietať čokoľvek, mašinéria je spustená, veľký vodca strany SMER už rozhodol, že to bude takto a nič sa na tom nemení. A potom táto schôdza, ktorá absolútne nezaujíma kolegov zo strany SMER, jediné, čo ich zaujíma, je, kedy to už konečne môžu odhlasovať a kedy už konečne opoziční poslanci pochopia, že aj tak na tom nič nezmenia.
Dámy a páni zo SMER-u, vysmievate sa z parlamentu, vláda Slovenskej republiky sa vysmieva z parlamentu, Robert Fico sa vysmieva z parlamentu. Len chcem vás upozorniť, že keď sa vysmievate z parlamentu, vysmievate sa z občanov tejto krajiny, lebo ľudí, ktorí tu sedia, poslali občania tejto krajiny do parlamentu.
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 16.5.2013 16:14 - 16:37 hod.
Viliam NovotnýChcem hneď na úvod povedať, že niečo tieto dva projekty slovenského zdravotníctva spája. A to, pri všetkej úcte k pani ministerke, laxnosť Ministerstva zdravotníctva v prístupe k obom týmto veľkým projektom. Jeden aj druhý majú podobný termín zavedenia do praxe. Január 2016. Rozumiete, vláda, ktorá prišla 2012 k moci, si za termín spustenia dvoch veľmi dôležitých pilierov slovenského zdravotníctva vytýči január 2016, teda možno dva mesiace pred parlamentnými voľbami. Svedčí to naozaj o tom, že vláda Slovenskej republiky, vláda Roberta Fica neprikladá týmto projektov zďaleka takú vážnosť, ako vám možno niektorí budú predstierať, keď o tom budú rozprávať predstavitelia strany SMER, aké je to dôležité. Naozaj hneď na úvod chcem povedať pani ministerka zrejme nebude pri prerokovaní poslaneckého návrhu zákona, ktorý predkladá poslanec Raši, tak aby som zas nehovoril za jej chrbtom, naozaj veľmi úprimne to chcem povedať aj v prípade e-healthu, aj v prípade DRG. Termín 1. 1. 2016 považujem za laxné odsúvanie reálneho riešenia problémov slovenského zdravotníctva. Myslím si, že keby Ministerstvo zdravotníctva venovalo menej energií vytváraniu jednej zdravotnej poisťovne a viac energií by venovalo zavádzaniu DRG a e-healthu, urobilo by omnoho viac dobrej roboty pre slovenské zdravotníctvo, pre slovenských pacientov, ale aj pre slovenských lekárov a zdravotníkov.
A teraz k samotnému návrhu zákona. Hneď na úvod úplne filozoficky chcem povedať - s kolegom pánom poslancom Hlinom sa asi nezhodneme -, že e-health podporujem. Elektronické zdravotníctvo je potrebné. A čím skôr ho budeme mať, tým to bude lepšie, aj keď si uvedomujem, že zrejme musíme ešte prekonať nejaké detské choroby. Viete, prečo ho potrebujeme? Kvôli zmene slovenského zdravotníctva na moderné zdravotníctvo, e-health by mal minimálne priniesť viac bezpečnosti v celom systéme slovenského zdravotníctva, viac bezpečnosti pre pacientov, ale aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Mal by viesť k zvýšeniu efektivity slovenského zdravotníctva a aj mal by zmeniť slovenské zdravotníctvo, ktoré je prolekársky orientované. Ja to môžem povedať, ja som lekár. Šéfujú lekári v slovenskom zdravotníctve, je prolekársky orientované toto zdravotníctvo. Mal by ho zmeniť na propacientske. Pacient je ten, ktorý čerpá zdravotnú starostlivosť. Pani ministerka o ňom dneska už pekne hovorila, budem aj ja. Je ten, ktorý si má vyberať služby, je ten, ktorý má mať informácie, a je ten, ktorý má dostať službu, čo najkvalitnejšiu, čo najskôr. Všetky tieto tri ukazovatele - bezpečnosť, efektivita a propacientska orientácia - by mali byť prínosom dobre zavedeného systému elektronického zdravotníctva.
Prečo hovorím o bezpečnosti? To, že v rámci e-healthu, elektronického zdravotníctva, bude vedená komplexná zdravotná dokumentácia, to, že bude vedený pacientsky sumár, to, že bude fungovať elektronické predpisovanie liekov, ale aj kontrola preskripcie týchto liekov. To, že bude lekár vedieť pozrieť naozaj reálne v aktuálnom čase zdravotný stav pacienta, to, čo píšu iní kolegovia lekári, aké lieky pacient dostal, aké sú prípadné kontraindikácie, nežiadúce účinky, interakcie medzi liekmi, zvýši bezpečnosť v celom systéme. A znova zopakujem, nielen pre pacientov, pre nich v prvom rade, ale aj pre lekára. Lebo mnohokrát ste v situácií, že máte veľmi nepresné informácie, ktoré vám pacient povie. On má nejaký lístoček alebo ani ten nie. Nemá so sebou zdravotnú dokumentáciu a popíše vám, že berie také žlté tabletky. To je informácia, ktorú máte. A už ani nehovorím, o tom, že vám ho donesú na jednotku intenzívnej starostlivosti a ani sa s ním neporozprávate. Čiže liečite tak, ako predpokladáte podľa fyzikálneho vyšetrenia a zobrazovacích metód, poskytujete zdravotnú starostlivosť. Toto zvýši, e-health zvýši bezpečnosť v systéme, zvýši aj efektivitu, šetrenie vzácnych zdrojov, ktoré máme v zdravotníctve na zdravotnú starostlivosť, obmedzením duplicitných výkonov či duplicitného predpisovania liekov. Každý správny Slovák má doma krabicu plnú liekov, keď ju ešte nemá, časom si ju nazbiera, lebo ako navštevuje z jednotlivých zdravotníckych, jednotlivé zdravotnícke zariadenia, jednotlivých lekárov, tak každý mu s láskou predpíše nejaký recept. Slovenská republika patrí medzi krajiny, kde je veľmi obľúbené predpisovanie receptov. Pamätám sa na porovnania ešte spred desiatich rokov, možno už nie sú až tak aktuálne, že v Nemecku každá druhá návšteva končí predpisom receptu. Na Slovensku každá návšteva končí predpisom jedného až dvoch receptov. Čiže my naozaj ľúbime predpisovať a pacienti ľúbia užívať lieky, aj keď ich nepotrebujú. A tieto predpisy sa mnohokrát dupľujú a tí pacienti mnohokrát užívajú lieky, ktoré ani reálne nepotrebujú. Ale ten lekár nie je vždy ten vinný, on mnohokrát nemá o tom ani presné informácie, čo užíva pacient, ktorý ho o tom nevie informovať. A ako som už spomínal, e-health by mal viesť k tomu, aby zdravotníctvo bolo viac propacienstke, to znamená, že aby boli rýchlejšie a pružnejšie služby. Lebo jednoducho, či sa nám to lekárom niekedy páči alebo nie, zdravotná starostlivosť je z etického hľadiska poslaním, ale z technického hľadiska službou. Túto službu si platia pacienti. Takže naším cieľom by bolo, malo byť poskytovať kvalitné, pružné a dobré služby čím skôr pacientovi.
Čo by teda e-health mal obsahovať? Ako by to elektronické zdravotníctvo malo vyzerať? Mal by obsahovať užitočné služby s reálny prínosom a návratnosťou, ako je elektronická zdravotná karta a ako je elektronická lieková knižka. Mal by obsahovať aj služby s pridanou hodnotou. Hovorím o tom, čo obsahuje aj tento návrh zákona, ako je pacientsky sumár či informácia o spomínaných liekových interakciách, či napríklad aj prístup z pohodlia internetu či mobilu, internetu v mobile do tohto systému. Nato, aby bol e-health úspešný - a teraz už idem skôr k boľačkám celého systému - sa vyžaduje, aby zavádzanie tohto systému malo pevný harmonogram a pevnú cenu. To je veľmi dôležité. No a idem hneď po poradí.
Pevný harmonogram. Pamätám sa, keď som prišiel do Národnej rady v 2002., na výbore pre zdravotníctvo najväčšou témou možno v prvom roku, skôr ako prišla reforma zdravotníctva, bolo, ako veľmi a kedy potrebujeme zaviesť ten e-health. Potrebujeme e-health zaviesť, budeme mať informácie, budeme mať presné dáta, budeme mať prehľad, ušetríme na duplicitných vyšetreniach. Je rok 2013, a keby som si vybral to, čo som vtedy hovoril, kľudne to tu prečítam, je to úplne to isté. Čiže vymenili sa medzitým Dzurindova vláda, Ficova vláda, Radičovej vlády, zase Ficova vláda, takže ako nedá sa to celkom politicky teraz dať do súvsťažnosti, že kto je vinný a kto je nevinný, kto to brzdí a kto to zrýchľuje. Ide to neuveriteľne pomaly. Harmonogram sa neustále mení, mení sa neustále aj cena. Počul som ten argument, ktorý povedal dnes už aj poslanec Uhliarik, že, samozrejme, argument zo strany SMER-u bude ten, že veď e-health sa tak celkom dobre rozbiehal, ale predchádzajúca zlá pravicová vláda ho zastavila, keď prehodnocovala jeho cenu, a nechala ho celého prehodnotiť, no len, dámy a páni, chcem podotknúť, že to, čo chcela pôvodne vláda Roberta Fica za 230 mil. eur, to bude nakoniec zavádzať za 130 mil. eur vďaka predchádzajúcemu vedeniu ministerstva financií - Ivanovi Miklošovi a ministerstva zdravotníctva - Ivanovi Uhliarikovi. To zas ako, pardon, toto treba poznamenať, že toto spomalenie malo zmyslel. Faktom ale je, že ide to pomaly a napriek tomu, že peniaze na rozhodujúcu časť zavedenia elektronického zdravotníctva reálne máme. Pomohlo tomu druhé programovacie obdobie v rokoch 2016 - 2013 Európskej únie, kde máme reálne zdroje z týchto eurofondov, ktoré môžme čerpať na zavádzanie systému elektronického zdravotníctva.
Veľa počujem a aj v tejto snemovni často počujem vyjadrenia neprajníkov e-healthu alebo ľudí, ktorí nechcú e-health, že to bude veľa stáť, či to má zmysel? Či nemáme iné problémy v slovenskom zdravotníctve? Chcem na úvod povedať, že financovanie celého projektu je viaczdrojové. Ten prvý zdroj som už pomenoval, sú to peniaze z Operačného programu Zdravotníctvo z druhého plánovacieho obdobia 2000, programovacieho obdobia, pardon, 2006 - 2013. Samozrejme, idú do toho finančné prostriedky aj zo štátneho rozpočtu a ďalšie zdroje. To je o chvíľu jeden z dôvodov, pre ktorý bude trošku napádať predloženú, predložený návrh zákon, pretože mám pocit, že ministerstvo zdravotníctva naváľalo povinnosti na plecia zdravotných poisťovní, čo sa týka financovania zavádzania e-healthu. Ale Ministerstvo zdravotníctva sa tvári, že ako keby sa to tak veľmi štátneho rozpočtu až nedotýkalo. Budem hovoriť o veľmi konkrétnych veciach. Čo je trošku problém, lebo keď hovoríme o tom, že cezhraničná zdravotná starostlivosť nás bude niečo stáť, keď hovoríme o tom, že zvyšovanie miezd v roku 2014, od roku 2014 nás bude niečo stáť, tak aj zavádzanie e-healthu nás bude niečo stáť. Začína v polroku tohto kalendárneho roku. To znamená v strede rozpočtového obdobia, bez toho, aby na to mali pripravené zdroje zdravotné poisťovne, ale od budúceho roku to bude znamenať už peknú položku, ktorú budú musieť zdravotné poisťovne do toho systému dať bez toho, aby mohli čerpať jeho benefity. Čo je veľmi dôležité. Čiže investujú do budúcnosti, fajn, len peniaze, viete, investovať do budúcnosti určené na zdravotnú starostlivosť, respektíve ušetriť v prevádzke tých zdravotných poisťovní, čiže znovu len na úkor nejakých služieb, ktoré poskytujú verejnosti a pacientom a poskytovateľom, je teda dosť odvážne zo strany ministerstva zdravotníctva. Faktom ale je, že tento projekt, keď je dobre urobený, je návratný. Podľa štúdie ekonomických dopadov financovanej Európskou komisiou z roku 2006 je návratnosť 4 roky na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, to znamená, že ročné náklady sa rovná ročný prínosom a 5 rokov je už predpokladaná doba na dosiahnutie kumulatívnej návratnosti, čiže kvázi ten systém donesie viac benefitov, než koľko do neho treba investovať.
No a teraz k samotnému návrhu zákona. Tak ako je nevrhnutý, prináša množstvo praktických problémov a nejasností. Prvým problémom je elektronický preukaz poistenca. Tento tak, ako je to navrhnuté, neobsahuje žiadne informácie pre offline použitie, ani len pacientsky sumár, čip nie je nosičom informácií. Ja som sa na to pána štátneho tajomníka opakovane pýtal na výbore pre zdravotníctve, aby mi to bolo úplne jasné, preto je teda otázna jeho využiteľnosť a s tým spojená finančná náročnosť výroby a distribúcie týchto preukazov s čipom, ktoré budú mať pacienti. Elektronické zdravotníctvo má zhromažďovať podľa návrhu, vládneho návrhu aj informácie o úhradách na zdravotnú starostlivosť, napriek tomu, že eHealth, samotné elektronické zdravotníctvo ich vôbec nepotrebuje. O niečom inom je elektronické zdravotníctvo, nie o zhromažďovaní týchto údajov. A dokonca má tieto údaje už, ako som spomínal, zhromažďovať 3 roky pred spustením. Tento údaj sa však nebude poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sprístupňovať, takže potom je naozaj namieste otázka, že načo ich ideme zhromažďovať tieto údaje. Podľa môjho názoru nepraktické má byť aj využívanie čítačiek kariet v domácnosti, to neviem, či keď ste sa začítali až tak do toho návrhu zákona, majú tam byť také čítačky za 7 euro, ktoré budú slúžiť na prečítanie tej čipovej karty, toho preukazu, ktoré by sa podľa vypracovaných dopadov, ktoré by si mali podľa vypracovaných dopadov obstarať poistenci a tá predpokladaná cena tej čítačky je 7 euro. Čiže znovu hovorím, že je to niečo, čo by si zaslúžilo možno širšiu analýzu a diskusiu, že načo, ako, prečo, či naozaj to si budú kupovať tí ľudia, alebo nebudú za 7 euro. Je tu aj ďalšia možnosť prístupu k uvedeným informáciám, prostredníctvom integrovaných obslužných systém, systémov, ktorá teda sa plánujú vybudovať, čo zas teraz budem súhlasiť chvíľku s pánom poslancom Hlinom, čo zas vzhľadom k veľmi dôverným informáciám, ktoré elektronická kartička alebo tá čipová kartička bude obsahovať, je trošku problém, aby to boli nejaké verejné obslužné miesta. Nie je riešený napríklad prístup k údajom o využívaní čipových preukazov zo strany zástupcov osôb, napr. rodičov detí, údaje z elektronických zdravotných knižiek a ostatné údaje obsiahnuté v elektronickom zdravotníctve nebudú môcť zdravotné poisťovne použiť na revíznu činnosť, čo zase na druhej strane znovu potom znižuje z pohľadu zdravotných poisťovní zmysel toho celého projektu alebo využiteľnosť toho celého projektu, ten benefit pre zdravotné poisťovne, keď už do toho majú informovať. No a čo je zaujímavé, čomu ja rozumiem hlavne v prechodnom období, ale treba to povedať, že veľmi nám za to lekári a sestry ďakovať nebudú, lebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci musia naďalej viesť doterajšiu zdravotnú dokumentáciu, dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, poučenia a informované súhlasy duplicitne aj papierovej podobe. To znamená, že napíšete to v počítači a ešte raz to budete viesť v zdravotnej dokumentácii. Tak keď si to ešte viete vytlačiť, je to celkom dobré. Ale táto dvojitá zdravotná dokumentácia bude chvíľku existovať a možno veľmi dlho v slovenskom zdravotníctve.
Ďalší problém je, čo so starou zdravotnou dokumentáciou. Veď 70-ročný pacient sa vám nezjaví 1. 1. 2016 s prázdnym listom papiera, on má nejaké predchorobie, on má nejakú históriu liečby, ktorá je v papierovej forme zdravotnej dokumentácie. Ako sa tá dostane do elektronickej formy? Bude ju prepisovať lekár? Všeobecný lekár pre dospelých s 2 800 kartami ich po večeroch prepíše, tieto karty do systému? Takže naozaj tých problémov tu je viac, o ktorých je záhodné diskutovať a vedieť, pretože sa s nimi budeme boriť. Budeme sa s nimi boriť. A viete, prečo viem, že sa s nimi budeme boriť? Tak úplne pokojne to hovorím. Spoločná správa. Viete koľko je tu pozmeňovacích návrhov? 165! Keď by som bol zlý, tak poviem, že je to šlendriansky pripravený vládny návrh zákona. Nemôže byť 165, ktoré podávali vládni poslanci, pozmeňovacích návrhov. Poslanci SMER-u ich opravovali, zákon. To znamená, sme v bublajúcom hrnci, ešte nevieme celkom, či to bude halászlé alebo gulášová polievka. Treba nám e-health, ja nie som proti nemu. Len vám chcem povedať, že zrejme sa s týmto tu budeme ešte veľmi veľa zaoberať a rozprávať o tomto systéme. Ale znovu chcem len povedať, že keby ministerstvo zdravotníctva venovalo možno viacej energie systému platba za diagnózu a elektronickému zdravotníctvu miesto vytvárania jednej zdravotnej poisťovne, tak možno by sme nemusel mať tak nedôsledne pripravený návrh zákona, do ktorého treba 165 pozmeňovacích návrhov, aby ako-tak nejak bol schválený s tými všetkými výhradami a otáznikmi, ktoré tu stále hovorím.
K financovaniu e-healthu už len veľmi krátko, veď viete si to prečítať koniec koncov v doložke, ale faktom je, že od polovice roku 2013 začnú zdravotné poisťovne platiť za zavádzanie e-healthu, ktorý bude fungovať od 1. januára 2016. Týmto zákonom, ktorý dnes, dnes alebo, myslím, že dnes schváli táto snemovňa, začnú skrátka platiť zdravotné poisťovne. Tento rok to nemajú ani rozpočtované niekde vo výške 12,5 mil. eur, 13 mil. eur. Budúci rok to už bude 25 mil. eur, ktoré musia zaplatiť za zavádzanie systému e-health. Rád by som na to upozornil a podčiarkol to. Ďalej v roku 2015 bez toho, aby mali navýšené zdroje na prevádzku - to percento sa nebude meniť alebo teda nepredpokladám, že sa bude - sa počíta s tým, že vymenia preukazy poistencov, všetky preukazy poistencov. Odhad na výmenu týchto preukazov je niekde medzi 30 až 75 miliónmi eur. Ďalší náklad pre zdravotné poisťovne. Prosím, dajte si to do súvisu aj s tým, čo sme tu ráno hovorili, že cezhraničná starostlivosť a zvyšovanie platov. A to všetko oni majú nejak tak vykryť, vyriešiť, lebo asi bude lepší výber poistného alebo proste neviem čo. Ale naozaj musíme hovoriť o týchto reálnych veciach, pretože toto môže znovu celý proces spomaľovať a vyrábať ďalšie problémy v celom procese zdravotnej starostlivosti. Problémom je aj to, že preukazy, keď už budú teda vydané preukazy, ktorý, ktorý vlastne bude obsahovať ten čip a bude zároveň zdravotným preukazom alebo európskym zdravotným preukazom, sa nebude dať prečipovať. To znamená, že keď budete meniť zdravotnú poisťovňu, bude treba vlastne urobiť nový čip. V prípade, že budete prechádzať z jednej do druhej, čo je ďalší náklad, ktorý treba, samozrejme, zobrať do úvahy.
Zhruba odhad je, že zavedením elektronickej preskripcie a objednávania vyšetrení by mali zdravotné poisťovne získať 50 mil. eur ročne. Čiže v tejto chvíli sa dá na to odpovedať, že fajn, no veď tu majú ten benefit, ktorý sa im vráti. Len znovu chcem podotknúť, že platiť začnú v polroku tohto roka a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, keďže ministerstvo zdravotníctva sa s elektronickým zdravotníctvom neponáhľa, lebo načo, máme čas, sa zapoja až 1. januára 2016. Čiže až v 2016. by eventuálne mal prísť nejaký benefit späť pre zdravotné poisťovne. A treba povedať, že v tej doložke mi chýba aj to, že dopady na podnikateľské prostredie počítajú iba s vydávaním preukazov a príspevkov na činnosť elektronického zdravotníctva, ale vôbec nie sú vyčíslené náklady na úpravu informačných systémov poisťovní, poskytovateľov, úradu pre dohľad, nutnosť mať informačné systémy s overením zhody, povinnosť zdravotných poisťovní byť certifikačnou autoritou.
Takže, dámy a páni, rád by som poprosil pani ministerku zdravotníctva, aby rezort venoval dostatočnú pozornosť zavádzaniu e-healthu, aby rezort venoval dostatočnú pozornosť DRG, aby prístup rezortu zdravotníctva k týmto dvom kľúčových a dôležitým pilierom slovenského zdravotníctva, ktoré môžu slovenské zdravotníctvo zmeniť na moderné, efektívne, pre pacientov orientované a hlavne spravodlivé, čo sa týka odmeňovania, neboli naplánované v roku 2016. Naozaj nepovažujem to za ambiciózny projekt, keď vláda v minulom roku si naplánuje splnenie týchto veľmi kľúčových projektov slovenského zdravotníctva na koniec svojho funkčného obdobia, poťažme keď nastanú nejaké aplikačné problémy, tak to nechajú na tú ďalšiu vládu, ktorá príde po voľbách v roku 2016.
A naozaj si myslím, že keby pani ministerka a ministerstvo zdravotníctva venovali menej energie nezmyselnej jednej zdravotnej poisťovni a túto energiu venovali radšej systému DRG a e-healthu, urobili by omnoho lepšie pre slovenské zdravotníctvo.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Tak ako som avizoval na ostatnej schôdzi Národnej rady, pokúsil som sa v podstate náš poslanecký návrh zákona, ktorý v prvom čítaní nedostal dostatočnú podporu v pléne Národnej rady, predložiť formou pozmeňujúceho návrhu. Išlo nám o to a budem o tom chvíľu hovoriť, aby som možno ozrejmil túto problematiku. Predsa len ako už dneska hovoril pán profesor Osuský, opakovanie je matka múdrosti, tak to predsa len krátko zopakujem.
Ide o to, že v bytovom dome sa spoločenstvo vlastníkov bytov, resp. obec, ak ide o nájomný dom, resp. bytové družstvo, ak ide o dom, ktorý patrí bytovému družstvu, môžu dohodnúť, že v spoločných priestoroch obytného domu sa jednoducho nebude fajčiť. To môžu urobiť aj dneska. Bytová schôdza, domová schôdza tak rozhodne, že nebude sa tam fajčiť alebo obec rozhodne, že v týchto nájomných domoch sa v spoločných priestoroch nebude fajčiť. Niekde aj to vidíte, v spoločných priestoroch na chodbách, pivniciach, že je tabuľka Zákaz fajčenia. Problém ale, že keď sa tak rozhodnú vlastníci domu, resp. bytov v tomto dome, ale zároveň aj domu, lebo spoločné priestory sú väčšinou vlastníkmi v určitom pomere vlastníkov týchto bytov, tak je veľmi ťažko vymožiteľné právo tohto zákazu fajčenia v spoločných priestoroch.
Náš pôvodne poslanecký návrh zákona a potom pozmeňovací návrh je o tom, aby v okamihu, keď sa vlastníci bytov rozhodnú, že v spoločných priestoroch je zákaz fajčenia, aby sa tento zákaz dostal pod jurisdikciu zákona o ochrane nefajčiarov. To znamená, aby tento zákaz mohol byť kontrolovaný a mohol byť sankcionovateľný, aby mohla skontrolovať v prípade potreby obecná polícia alebo štátna polícia dodržiavanie tohto zákazu, aby mohla udeliť pokutu. To je celé.
Skrátka, chceli sme ochranu nefajčiarov v spoločných priestoroch bytových domov dostať do súladu so zákonom o ochrane nefajčiarov, resp. dostať ju pod ochranu nefajčiarov, ktorú obsahuje zákon o ochrane nefajčiarov.
Je to problematický návrh, uvedomujem si to. Ministerstvo zdravotníctva, a to si teda veľmi vážim, tak ako avizovala pani ministerka, vypracovalo k tomu právnu analýzu, v ktorej sa píše, že "spoločné časti bytov a spoločné zariadenia bytov sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zakázať fajčenie v spoločných častiach bytového domu a v spoločných zariadeniach bytového domu formou zákonného zákazu ex lege, hoc podmieneného súhlasom subjektov uvedených v navrhovanom § 7 ods. 4 písm. a) až c) zákona", teda vlastníkov bytov, "je odklonením od charakteru zákona 377/2004 Z. z., ktorý je verejnoprávnym predpisom, a od občianskeho súdneho konania, ktorý sa uplatňuje napríklad aj v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov."
Takže aby som, právny jazyk je vždy potrebné preložiť do slovenského jazyka, aspoň minimálne pre mňa, aby som tomu rozumel, tak ja to teraz pokúsim preložiť do slovenčiny. Skrátka, keď sme chceli naším poslaneckým návrhom a potom pozmeňovacím návrhom to presadiť, že keď vlastníci bytových domov rozhodnú o zákaze fajčenia v týchto priestoroch bytových domov, tak sa tento zákaz automaticky podriaďuje režimu zákona o ochrane nefajčiarov a obecná polícia alebo Policajný zbor môže to skontrolovať a dať tam pokutu tomu, kto tento zákaz porušuje. Tak názor právnikov alebo právnej analýzy ministerstva zdravotníctva hovorí o tom, že to jednoducho nejde, pretože spoločné priestory sú v určitom podieli vlastníctvom vlastníkov bytov a polícia a obecná polícia nemôže zasahovať v osobnom vlastníctve, lebo je tam právny problém, aby v niečom, čo patrí vám, vás polícia pokutovala. Asi tak by som to veľmi jednoducho, lepšie to neviem vysvetliť, preložil do slovenského jazyka.
No, ja som o tom trošku diskutoval aj s ľuďmi, ktorých sa to bezprostredne týka, vlastníkov bytov v týchto bytoch, ktoré majú v osobnom vlastníctve. Veľký problém je to v obciach a mestách, ktoré majú nájomné domy, kde väčšinou bývajú nájomníci, ktorí sú povedzme viac odolní voči rôznym zákazom a menej tolerantní voči svojim susedom. Mám obrovské množstvo mailov, kde sa naozaj sťažujú predovšetkým rodiny s deťmi s tým, že viete, nie je veľmi príjemné, keď dneska hovoríme o pozmeňujúcom návrhu, pani poslankyňa, aby 5 metrov od vstupu do hypermarketu sa nefajčilo, keď vám niekto bude fajčiť pred dverami vášho bytu, lebo je v spoločných priestoroch, a odhadzovať vám tam špaky a budete tam mať popol. A neviete urobiť nič, aj keď je na chodbe tabuľka Zákaz fajčiť, lebo bytová schôdza, schôdza vlastníkov bytov to schválila.
Na druhej strane rozumiem právnej analýze, že teraz ako zavoláte tam políciu a tá tam vášmu susedovi, ktorý vlastne tiež má podiel v spoločných priestoroch vlastnícky, dá pokutu, tak ako vlastne tam príde, keď je zavretá brána a tak ďalej. Čiže dá sa nájsť, samozrejme, množstvo výhovoriek.
Chcem to ukončiť veľmi jednoducho. Nepodávam tento pozmeňujúci návrh, keďže viem, že zrejme neprejde v pléne Národnej rady aj z dôvodu týchto právnych, právnych výhrad voči tomuto návrhu. Každopádne, ale chcem poprosiť pani ministerku v tejto chvíli, aj v tých intenciách, ako sa vyjadril pán štátny tajomník na výbore pre zdravotníctvo, aj na hospodárskom výbore, že veď viete o tomto probléme a snažíte sa hľadať riešenie. Tak naozaj vás chcem poprosiť, hľadajme to riešenie. Hľadajme to riešenie. Ja sa tiež pokúsim poradiť ešte s právnikmi.
Ja som dneska ináč počul také veľmi zaujímavé prirovnanie, že, no viete, no v spoločných priestoroch bytových domov nie je možné uplatniť zákon o ochrane nefajčiarov. Ale to máte podobné ako v reštaurácii, kde je súkromný majiteľ reštaurácie, je to v jeho vlastnom priestore, tá reštaurácia a vy mu poviete, že sa tam nesmie fajčiť, ani on sám si nemôže zapáliť vo vlastnej reštaurácii, ktorú vlastní. To je podobné. Uvedomujem si, že reštaurácia je v inom režime a že je vydávané nejaké povolenie na jej prevádzkovanie a že v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov je reštaurácia vnímaná ako verejný priestor alebo verejná budova, kde teda dochádza ku kontaktu veľkého množstva verejnosti. Tomu ja rozumiem. Ale tak kacírsky navrhujem, že skúsme sa aj na spoločné priestory bytových domov pozerať skôr optikou, že ide o verejné priestranstvo alebo o priestor vo verejnej budove, kde chodí a prichádza do kontaktu s fajčením aj verejnosť, nefajčiarska verejnosť.
Dovoľte mi ešte k tomuto vládnemu návrhu zákona možno povedať toľko, že keď prišiel, mal moju podporu, páči sa mi zákaz fajčenia v hypermarketoch. Treba povedať, že spoločná správa, ja to tu poviem, lebo to neodznelo zatiaľ v rozprave, zmierňuje tento návrh zákona. Pozmeňovací návrh č. 1 a 2 zo spoločnej správy zmierňujú pôvodný zámer navrhovateľa, a to v tom zmysle, že pôvodný zámer bol zákaz fajčenia v hypermarketoch s výnimkou na to určených špeciálnych miestností - fajčiarní. Ak prejdú pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy č. 1 a č. 2, bude to znamenať, že aj v zariadení spoločného stravovania, ktoré je v hypermarkete, ak máte oddelenú miestnosť pre fajčiarov alebo priestor rozdelený pre fajčiarov a nefajčiarov, tak v priestore oddelenom stavebne pre nefajčiarov, pre fajčiarov bude môcť, budú môcť osoby fajčiť. Čiže z pohľadu pôvodného návrhu je to zmiernenie.
Na druhej strane uvedomujem si aj to, myslím, že to tu aj odznelo už v rozprave, že je veľmi ťažké po tom riešiť problém, že máte reštauráciu v hypermarkete, kde máte úplný zákaz fajčenia a päť metrov pred hypermarketom, kde bude platiť iné ustanovenie zákona o ochrane nefajčiarov. A tam, keď si niekto oddelí stavebne fajčiarsku a nefajčiarsku časť, tak vo fajčiarskej časti sa bude môcť fajčiť. No ako k tomu príde ten druhý podnikateľ v hypermarkete, že bude diskriminovaný? Rozumiem tomu, a preto by som sa prihovoril za pozmeňujúci návrh pani poslankyne Horváthovej, tá to rieši elegantne. Proste nikde a vybavené.
Európsky trend je o sprísňovaní ochrany nefajčiarov a či sa nám to, dámy a páni, páči alebo nepáči, skôr či neskôr sa dostaneme aj na Slovensku k tomu, že keď už dneska ma označili niektorí za Nostradama, tak pokračujem ďalej, ide mi to dobre. Dostaneme sa skôr či neskôr k tomu, že v zariadeniach spoločného stravovania bude jednoducho zákaz fajčenia. A myslím si, že sa dostaneme aj k tomu, že päť metrov od vstupu do verejnej budovy alebo do zariadeniach spoločného stravovania sa nebude môcť fajčiť, tak ako je to napríklad v susednom Maďarsku. Stačí sa tam pozrieť, ako fungujú letné terasy. Je to celoeurópsky trend. Aj keď viem, že vždy sa ochrana nefajčiarov v slovenskej legislatíve robila krok za krokom, vždy to išlo pomaly, pretože hlasovanie o tomto zákone a o jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nikdy nefunguje na politickom princípe, ani na princípe vláda a opozícia, ale tá deliaca čiara prechádza parlamentom skôr niekde na úrovni fajčiari a nefajčiari.
Ja len verím, že dnes sa nám podarí schváliť tento zákon o ochrane nefajčiarov, lebo určite, keď prejdú aj pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy, ktoré zmierňujú pôvodný vládny návrh zákona, určite môžem tvrdiť, že schválený zákon sprísni ochranu nefajčiarov na Slovensku. A to je dobré a spoločensky potrebné. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2013 12:06 - 12:08 hod.
Viliam NovotnýNajprv začnem tým druhým pozmeňovacím návrhom na to, aby sa v baroch a reštauráciách jednoducho nefajčilo. Podľa mňa nebude veľká vôľa to ešte v tejto chvíli schváliť v tejto snemovni, nechcem byť Nostradamus, ale mám taký pocit, že na to ešte vôľa nie je, ale uisťujem vás, pani poslankyňa, aj ostatných kolegov, ktorí za to hlasovať nebudú, že skôr či neskôr to v tejto snemovni schválime. Možno o rok, možno o dva, možno o päť, lebo toto je európsky trend, vidíte to aj v zahraničí, v členských krajinách Európskej únie. Riešilo by to ešte jeden problém, správne ste poznamenali na to, že v spoločnej správe sú už pripravené dva pozmeňovacie návrhy, ktoré vlastne zmierňujú pôvodný vládny návrh zákona tým, že umožnia v reštauráciách, v hypermarketoch fajčiť, ak je tam priečka, ktorá oddelí fajčiarsku a nefajčiarsku časť. Rozumiem tomu, lebo tak by sme reštauráciu v hypermarkete diskriminovali voči inej reštaurácii, ale vaše riešenie by bolo čistejšie, elegantnejšie a spravodlivé pre všetkých.
Čo sa týka vášho prvého pozmeňujúceho návrhu, že 5 m od vchodu, poviem to jednoducho, sa nebude dať fajčiť, funguje to v Maďarsku. Veľmi zaujímavý návrh je to, ja ho tiež podporím. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.5.2013 9:45 - 9:47 hod.
Viliam NovotnýProtestovali sme v 2011. a trápili sme Uhliarika a koaliční možno ešte viacej ako vtedajší opoziční, aby bol na cent presný, aby sme mali istotu. Napriek tomu ešte bolo treba nechať 50 mil. eur rezervy, teraz sa nemôžme tváriť, že tých 80 mil. nejak bude. Ja sa na to naozaj budem pýtať Kažimíra, lebo viem, aké na milióny eur presné diskusie sa tu vedú, takže nie je možné s týmto len tak ľahkovážne zaobchádzať, lebo čierny Peter zostane v rukách slovenských nemocníc, a to by sme nemali len tak znovu ľahkovážne dovoliť.
Čo sa týka pani poslankyne Mezenskej, takisto ďakujem za reakciu a chcem len možno jednoducho povedať, že áno, je takýto kvalifikovaný odhad, že zhruba 20 % zdrojov, ktoré idú do slovenského zdravotníctva, sú cash zdroje. Možno aj ten pozitívny návrh, ktorý prináša tento vládny návrh zákona, prispeje k tomu, aby sme to sprehľadnili, ale to, čo je hlavný problém slovenského zdravotníctva, čo odsúvame z vlády na vládu, je, že kým nezadefinujeme, čo je štandard, na ktorý majú všetci nárok z verejného zdravotného poistenia, a čo je nadštandard, za ktorý si treba doplácať, dovtedy sa budeme stále hrať s tým, že čo je oficiálna, neoficiálna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 16.5.2013 9:03 - 9:42 hod.
Viliam NovotnýTo znamená, že ak občan Slovenskej republiky chce čerpať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v ktorejkoľvek členskej krajiny Európskej únii, môže tak urobiť - pozor - bez súhlasu svojej zdravotnej poisťovni. Čiže sadne do auta a odíde na ambulanciu do susednej alebo inej krajiny. Nepotrebuje na to súhlas zdravotnej poisťovni. Je tu jedno špecifikum, že ambulantnú zdravotnú starostlivosť si pacient zaplatí v hotovosti v krajine, v ktorej ju čerpá. Čiže najprv zaplatí pacient cash, znovu nejaké nóvum, ktoré nepoznáme zatiaľ v slovenskom zdravotníctve, ale keď sa vráti na Slovensko, táto zdravotná starostlivosť mu bude preplatená vo výške, koľko by stála alebo v akej prepláca zdravotná poisťovňa túto zdravotnú starostlivosť slovenským poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Je tu jedna podmienka. Musí ísť o takú liečbu poskytnutú na ambulancii v zahraničí, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia aj na Slovensku. Čiže, samozrejme, zákon o rozsahu určuje rozsah verejnej, rozsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe verejného zdravotného poistenia. Čiže to bola ambulantná zdravotná starostlivosť.
Druhou verziou je čerpanie ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda zdravotnej starostlivosti v nemocnici, a to výkonov, ktoré sú uvedené vo vykonávacom predpise, ktorý je súčasťou alebo bude súčasťou tohto zákona. Čiže ak chce náš občan čerpať v ktorejkoľvek krajine Európskej únie zdravotnú starostlivosť nemocničnú, ktorá je uvedená vo vykonávacom predpise tohto zákona, bude na to potrebovať predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovni. Čiže tu je jedna zmena. Tu bude potrebovať súhlas zdravotnej poisťovni, ktorá túto zdravotnú starostlivosť preplatí danému poskytovateľovi, čiže už cash neprichádza do úvahy na úvod, avšak znovu len vo výške ako prepláca daný typ zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Čiže s veľkou pravdepodobnosťou bude drahšia v niektorých krajinách Európskej únie a ten rozdiel bude znášať poistenec alebo pacient. Podmienkou je, že musí ísť o ochorenie zahrnuté v rozsahu uhrádzanom na základe verejného zdravotného poistenia a musí to byť ochorenie indikované lekárom.
A tretia alternatíva je, že čerpá nemocničnú zdravotnú starostlivosť v členskej krajine, ktorá nie je uvedená vo vykonávacom predpise. Tu zmluvu nebude potrebovať, súhlas svojej zdravotnej poisťovne, iba tie dve podmienky musia byť splnené, že musí byť toto ochorenie zahrnuté v rozsahu uhrádzanom na základe verejného zdravotného poistenia na Slovensku a musí byť indikované lekárom.
Považoval som za dôležité to možno veľmi jednoducho zopakovať preto, aby sme vedeli, o čom vlastne hovoríme, lebo niekedy mám taký pocit, že používame veľa pekných viet a fráz, ale tak ako po slovensky jednoducho povedané, že aké sú 3 možnosti, je niekedy dobré počuť. A povedal som to aj preto, aby boli viac zrozumiteľné riziká, ktoré z toho vyplývajú. Chcem hneď na úvod povedať, že som veľmi proeurópsky orientovaný politik, som rád, že sme v Európskej únii, teším sa, že je voľný pohyb aj pacientov, teším sa, že pacienti si budú môcť vybrať. Určite by to malo pomôcť zvyšovaniu kvality a konkurencieschopnosti slovenského zdravotníctva. Čiže súhlasím s transpozíciou tejto smernice, ale na druhej strane, keď ju len slepo stransformujeme a nebudeme uvažovať o tom, čo ešte treba upraviť v slovenskej legislatíve tak, aby sme chránili všetkých pacientov na Slovensku, ale aby sme chránili aj našich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a naše zdravotné poisťovne, kde máme, dámy a páni, všetci naše peniaze, tak sa môže stať, že táto smernica, ktorú určite Európska komisia a Európska rada vymyslela ako niečo veľmi pozitívne, a Európsky parlament takéto niečo veľmi pozitívne pre občanov Európskej únii, môže mať veľmi negatívny dopad na niektoré segmenty alebo na niektorých ľudí na Slovensku.
O čom hovorím. Zdravotné poisťovne na Slovensku uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tieto uzatvárajú na nejaké obdobie. Obvykle na jeden rok. A v týchto zmluvách si dohodnú objem zdravotnej starostlivosti aj rozsah zdravotnej starostlivosti, aj výšku platieb za túto zdravotnú starostlivosť. Čiže existuje zmluva so zdravotnou poisťovňou, nemocnicou XY, ambulanciou XY, kde je napísané, že toľko zdravotných výkonov v takejto cene vám budeme preplácať v priebehu tohto roka. A väčšinou raz za štvrťrok sa to trošku upravuje smerom hore, väčšinou smerom hore, niekedy aj smerom dole. Takto funguje systém nákupu zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Transpozícia smernice môže spôsobiť, že výkony, na ktoré nie je potrebný predchádzajúci súhlas, preto som to vymenoval na úvod, čiže ambulantná zdravotná starostlivosť a tie výkony v nemocniciach, ktoré nie sú vo vykonávacom predpise, na ne nebude potrebný súhlas zdravotnej poisťovne. To znamená, pacient sa zoberie a pôjde ich čerpať do Viedne. Prípadne, keď je z juhu východoslovenského regiónu, tak do nemocnice v Sátoraljaújhely, lebo je bližšie ako nemocnica v Trebišove. Bude tam čerpať zdravotnú starostlivosť. Žiaden súhlas nepotrebuje. A táto zdravotná starostlivosť bude v podstate poskytovateľovi v tejto inej členskej krajine preplatená takmer ihneď. Z čoho bude zaplatená? No, samozrejme, z peňazí verejného zdravotného poistenia, ktoré máme v našich zdravotných poisťovniach z našich daní.
Tieto peniaze do účinnosti tejto novely plynuli našim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Dnes ale budú plynúť našim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale aj všetkým ostatným v Európskej únii, kde si pacient vyberie poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Keďže hospodárime na Slovensku s uzatvoreným koncom, to znamená, že my vopred vieme a predpokladáme s presnosťou na desiatky miliónov eur, koľko peňazí budeme mať na zdravotnú starostlivosť tento rok. Čo to znamená? Čím viac budú čerpať v zahraničí, tým menej peňazí na zdravotnú starostlivosť pôjde do našich nemocníc a ambulancií. Toto riziko si, prosím, treba uvedomiť. Nevieme mu zabrániť, nemôžeme neschváliť transpozíciu smernice, ale musíme o tom vedieť a musíme prijímať iné legislatívne opatrenia na to, aby sme posilnili pozíciu našich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Čo urobí zdravotná poisťovňa, čo myslíte, keď prvý-druhý rok začne takto fungovať a nebude celkom ešte presne vedieť, kde pôjdu slovenskí pacienti čerpať zdravotnú starostlivosť? O tom som hovoril včera večer. My nevieme teraz celkom presne odhadnúť správanie sa slovenských pacientov. No zrejme v Brezne a Žiline sa tak až rútiť nebudú a v Banskej Bystrici do zahraničia, ale znovu zopakujem konkrétny prípad, že v slovenskej tokajskej oblasti, mám tam chalupu, poznám to tam veľmi dobre, už sa chodia všetci kúpať do Maďarska, lebo je to bližšie, už sa chodia všetci najesť do Maďarska, lebo je to bližšie, všetci chodia nakupovať do Sátoraljaújhely do Tesca, pretože Tesco v Sátoraljaújhely je vo vzdialenosti 5 minút autom, Tesco v Trebišove vo vzdialenosti 30 minút autom, čiže riešenie je jednoduché, ceny sú v Maďarsku dokonca už trošku nižšie, keď je dobrý kurz, a teraz do toho ešte príde dobrá nemocnica v Sátoraljaújhely. Úplne za rohom. Máte na výber cestovať z Viničiek alebo Slovenského Nového Mesta 30 minút do Kráľovského Chlmca, 30 minút do Trebišova alebo 1 minútu konkrétne zo Slovenského Nového Mesta do nemocnice v Sátoraljaújhely. A keď ešte existuje aj hrozba, že niekde v Rakúsku, ak Bratislavčania pôjdu do Rakúska, bude tá zdravotná starostlivosť určite drahšia ako na Slovensku, a ten rozdiel, keďže naša poisťovňa prepláca iba do výšky úhrady, akú dáva na Slovensku poskytovateľom, bude znášať pacient, tak v Maďarsku podľa môjho názoru môže tá zdravotná starostlivosť byť rovnaká, prípadne ešte možno aj lacnejšia ako na Slovensku. Čiže úplne žiaden problém nebude. Nepotrebuje súhlas, prejde hranice, čerpá zdravotnú starostlivosť.
No len čo na to nemocnica v Kráľovskom Chlmci a Trebišove? Ako sa zachová zdravotná poisťovňa, keď nebude celkom vedieť, že či tento celý objem peňazí je pre našich poskytovateľov a koľko si má nechať rezervy pre bez súhlasu čerpanú zdravotnú starostlivosť? Čo urobí zdravotná poisťovňa, dámy a páni? Rozmýšľajte. Bude uzatvárať nižšie zmluvy s našimi poskytovateľmi, bude ich škrtiť, bude sa báť navyšovať, lebo bude vedieť, že jej musia zostať peniaze na to, čo nevie odhadnúť. Koľko príde požiadaviek na zaplatenie budúci mesiac? Jak to naplánuje? Samozrejme, o rok, o dva možno budeme vedieť, že zbytočne hovorím o tomto riziku, že zďaleka to nie je také dramatické, budem o tom hovoriť v závere, kde sú tie dopady vyčíslené, ale nie sú malé, dámy a páni. Nie sú malé, ani to, čo odhadlo ministerstvo zdravotníctva. To zas korektne poviem, že robili nejaký kvalifikovaný odhad, veď bez toho by nemohli predložiť návrh zákona, to je samozrejmé. Ale musím upozorniť na toto riziko, ktoré sa týka poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hrozí im ešte konzervatívnejší postoj zo strany zdravotných poisťovní, ešte väčšia pravdepodobnosť škrtenia finančných zdrojov pre slovenských poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
No a čo pacienti? Veľmi dobrá otázka. Lebo znovu, keď sa na zákon pozriete tak rýchlo, tak poviete, super, nie? Môžeme chodiť kdekoľvek. A toto je krásne, toto je jeden dobrý zákon. Áno, môžeme čerpať zdravotnú starostlivosť v dvoch prípadoch bez súhlasu, v jednom prípade so súhlasom našej zdravotnej poisťovne kdekoľvek. To je síce fajn, ale vo väčšine členských krajín, možno s výnimkou Poľska a Maďarska a Bulharska, ale tam, nepredpokladám, že budú chodiť Slováci po zdravotnú starostlivosť, iba keď tak na dovolenke, je tá zdravotná starostlivosť drahšia ako u nás na Slovensku. To znamená, že keďže naša poisťovňa uhradí iba do výšky úhrady ako na Slovensku, ten rozdiel bude znášať pacient. To znamená, kto si bude môcť dovoliť chodiť na ambulanciu do Viedne? Čerpať zdravotnú starostlivosť v AKH vo Viedni? Kto si to bude vedieť dovoliť? No solventnejší ľudia. No iste solventnejší ľudia. Čo to ale reálne znamená? Solventnejší si budú môcť vybrať zdravotnú starostlivosť v inej členskej krajine. Možno menej budú čakať, možno bude kvalitnejšia, ten tlak bude obrovský. Kto videl nemocnice vo Viedni a v Bratislave, myslím, že nemusím už zbytočne dlho rozprávať o tom, že kde to trošku lepšie vyzerá, takže keď mám peniaze, si budem môcť dovoliť, odídem, ale zároveň zoberiem aj časť zdrojov z nášho verejného zdravotného poistenia.
No a ten chudobnejší, ktorý si ten rozdiel nebude vedieť zaplatiť, bude čerpať zdravotnú starostlivosť tu v situácii, ale že nemocnice budú škrtené a budú podliehať konzervatívnejšiemu prístupu zo strany zdravotných poisťovní. Lebo čo to znamená v praxi, aby som už toľko nekrasorečnil a hovoril po slovensky? Že chudobnejší sa nedostanú k tej zdravotnej starostlivosti, ale budú chodiť stále na Slovensko, ktoré, ktorého nemocnica a ambulancie budú mať menej peňazí, ergo bude dlhšie čakať na zdravotnú starostlivosť.
A tu zas musím povedať, a to od pravicového zlého politika, "zlého", ako sme niekedy vykresľovaní socialistickým SMER-om, je neočakávaný zvrat v mojom vystúpení, že toto není solidarita vo verejnom zdravotnom poistení. Lebo vo verejnom zdravotnom poistení všetci rovnako platíme, jeden viac, jeden menej, podľa toho, aký máme príjem. Kto nevie zaplatiť, zaplatí zaňho štát, ale mali by sme všetci rovnako čerpať. Všetci máme rovnaký nárok na zdravotnú starostlivosť, v rovnakom štandarde, o čom mnohokrát hovorím v tomto pléne, že to tak na Slovensku, žiaľ, stále nie je, ale malo by byť. Ale tento zákon môže túto diskrimináciu ešte zvýšiť. Treba na to upozorniť, je to riziko.
V ďalšej časti by som sa chcel venovať tej z troch možností, o ktorých som hovoril, kedy je potrebný súhlas na čerpanie zdravotnej starostlivosti od zdravotnej poisťovne. To znamená, že daný výkon je uvedený vo vykonávacom predpise k predmetnému návrhu zákona. Takže správna otázka je, opýta sa vás na to ktorýkoľvek občan, že kedy mi tá zdravotná poisťovňa ten súhlas dá? Aby som vedel, lebo ja by som predsa len išiel radšej do Brna a nechcem byť operovaný ja neviem kde na Slovensku, niekde na Považí v nemocnici, rád to ja by som si to Brno vybavil, len kedy mi tá zdravotná poisťovňa ten súhlas dá? A tam ma naozaj zaujímal tento bod aj z pohľadu toho, že sme na minulej schôdzi veľa diskutovali o čakaní pacientov a o dĺžke čakacích lehôt, takže v zákone nám zostáva veľmi gumové ustanovenie, že poistenec má nárok na súhlas poisťovne s liečbou v zahraničí, ak mu nie je na Slovensku poskytnuteľná v primeranej lehote. Bodka. Koľko je primeraná lehota? Týždeň? Rok? Tri týždne? No v primeranej lehote. Neuveriteľne gumové ustanovenie. Neuveriteľne šalamúnske riešenie a veľmi nebezpečné riešenie a budem o tom za chvíľu hovoriť.
Znovu by som chcel dať do pozornosti poslaneckú novelu zákona o zdravotných poisťovniach 581/2004 Z. z., ktorú sme na ostatnej schôdzi prerokovali v prvom čítaní, predkladal som ju, kde som sa snažil riešiť problém čakania na zdravotnú starostlivosť. Chvíľu odbočím, ale hneď som späť. Hneď vám poviem, prečo o tom hovorím. Čakanie na zdravotnú starostlivosť začína byť na Slovensku problém. Od roku 2012 sa počet čakajúcich zvyšuje. A teraz je úplne jedno, či je to 6-tisíc, ako hovorí Všeobecná zdravotná, 8-tisíc, ako hovorí inokedy Všeobecná zdravotná, 14-tisíc alebo 16-tisíc, čo hovorí úrad pre dohľad, je to úplne jedno v tejto chvíli, koľko ich je. Je ich viac. Pribúdajú. Čaká sa dlhšie. To je fakt.
Prieskum, ktorý bol urobený v lete minulého roku, verím, že bude urobený aj v lete tohto roku, ukázal, že v prípade niektorých operácií, napríklad bedrových kĺbov konkrétne v bratislavských nemocniciach, nie sú výnimkou prípady, že pacient čaká 3-4 roky. To je už primeraná lehota, či nie? Preto sa pýtam, kedy je primeraná? Napriek tomu, že zákon hovorí o tom, že zdravotná starostlivosť by mala byť poskytnutá do 12 mesiacov. A keď nie je, tak musia byť odložené zdroje na túto zdravotnú starostlivosť v rezervnom fonde. Faktom ale je, že riešené na Slovensku to nemáme optimálne. Keby sme schválili maximálnu čakaciu lehotu, keby sme schválili to, čo som navrhoval, jasné a kontrolovateľné pravidlá na čakanie na zdravotnú starostlivosť, vedeli by sme hovoriť o tom, čo je to primeraná lehota. V tej chvíli by sme vedeli povedať, tak ako som navrhoval vo svojom návrhu zákona, že zdravotná poisťovňa na Slovensku má povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov od zaradenia do čakacieho zoznamu. To je primeraná lehota. Veľa sa vám to zdá? Dajte šesť. Budeme mať problém. Môžete dať aj 18 mesiacov, keď pani ministerka povie, že nemôžme sa tak rýchlo ponáhľať v tejto chvíli. Neviem, to je číslo, o tom treba diskutovať na základe kvalifikovaných odhadov, ale ja navrhujem 12 mesiacov, lebo toľko je aj dnes napísané teoreticky v zákone, že by to malo byť 12 mesiacov. Čiže zdravotná starostlivosť, ktorá je odkladná, teda nie je akútna, nemusí byť poskytnutá do 24 hodín, na túto sa vedie čakací zoznam a dĺžka čakania je 12 mesiacov. Navrhoval som, aby do 12 mesiacov zdravotná poisťovňa bola povinná vyriešiť tohto pacienta na Slovensku. Pozor, znovu hovorím o Slovensku. Tento zákon totižto bol komentovaný zo strany ministerstva zdravotníctva, že ja chcem vyhnať peniaze zo Slovenska cudzím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Nie, nie, dámy a páni, tento zákon, takto keď bude schválený, bude vyháňať peniaze cudzím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v iných členských krajinách.
Práve naopak, moje ustanovenie hovorí, že zdravotná poisťovňa a poskytovatelia sa majú snažiť a urobiť všetko pre to, aby do 12 mesiacov vyriešili pacienta na Slovensku. A až vo chvíli, keď do 12 mesiacov nevedia vyriešiť, ide smernica, môže mu byť poskytnutá zdravotná starostlivosť, on si môže vybrať v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie, ale ja som navrhoval, že poisťovňa musí mať trest a trest je ten, že v tom prípade zaplatí tomuto pacientovi túto zdravotnú starostlivosť v celom rozsahu. Dobre, znovu som ochotný diskutovať, nech to nie je v celom rozsahu, len do výšky úhrady ako na Slovensku. Len niečím musíme motivovať tú poisťovňu a chrániť slovenských poskytovateľov, rozumiete? Lebo keď im poviete, tej poisťovni, že zaplatí furt rovnako, či ten pacient bude čakať 6 mesiacov alebo 3 roky, tak aký je motív pre poisťovňu? Pre poisťovňu je motív, že do 12 mesiacov to vie urobiť za X peňazí, ale po 12 mesiacoch za X plus 4 peňazí. V tej chvíli vie, že musí byť motivovaná riešiť pacienta na Slovensku, a je to dôležité pre našich poskytovateľov, lebo peniaze zostávajú prioritne na Slovensku. Ja prídem znovu s touto novelou zákona. Najprv pozmeňovacím návrhom do tohto návrhu zákona v druhom čítaní, to avizujem, pretože o tom potrebujeme diskutovať, dámy a páni. Ja znovu som, chcem podčiarknuť, že som veľký eurooptimista a priateľ Európskej únie, ale som aj priateľ slovenských nemocníc a ambulancií. A nemôžem súhlasiť len s tým, že sa budeme tváriť, že liberalizujeme, a veď nech si tí pacienti idú. Chudobnejší zostanú, bohatší si odídu, zoberú zdroje zo Slovenska a chudobnejší budú dlhšie čakať. Fajn, však nevadí. Možno sa to stratí. Nesúhlasím s tým. Chráňme trošku našich poskytovateľov a 12 mesiacov je odpoveď na to, čo je napísané v zákone. Zákon hovorí, že v primeranej lehote. Ja len hovorím - v 12 mesiacoch. Dovtedy musíte vyriešiť pacienta na Slovensku.
To, čo hodnotím pozitívne v tomto návrhu zákona, aby som sa trošku posúval ďalej v obsahu predloženej novely zákona, je, že poskytovateľ - mením tému -, že poskytovateľ je povinný vystaviť príjmový doklad na akúkoľvek prijatú platbu, nielen za zdravotnú starostlivosť, ale aj za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Chcem sa poďakovať pani ministerke, že je to v návrhu zákona. Zďaleka neriešime problém s doplatkami a poplatkami v slovenskom zdravotníctve, to len ako aby som hneď na úvod povedal. Ale ako ten prvý krok, je to veľmi správny krok, pretože niekedy mám pocit, že sa tu hráme na slepú babu. Viete, my hovoríme, súčasná opozícia, v minulosti koalícia, aby som nehovoril, že SDKÚ - DS, lebo to hovoria aj iné politické strany, že povedzme na Slovensku jasne, za čo sa platí a čo máte hradené z verejného zdravotného poistenia. Na to väčšinou naši kolegovia zo SMER-u odpovedajú, však všetko je bezplatné, za nič platiť netreba, občas sem-tam nejaký minister zo SMER-u aj vyzve, že za nič neplaťte občania, keď od vás pýtajú nejaké peniaze, nič nedávajte, všetko máte hradené z verejného zdravotného poistenia. Čiže hráme sa tu trošku na takúto slepú babu, lebo SMER hovorí, že opozícia, ona by to spoplatňovala a my to máme bezplatné, my zas hovoríme, že pacienti platia aj dnes, len to urobme oficiálne, aby sme vedeli, koľko a kde platia, a tak sme hrali takýto pingpong, ktorý nie je úprimný, pretože úprimné je povedať, že spoluúčasť v hotovosti v slovenskom zdravotníctve v percente celkového objemu peňazí minutého na zdravotníctvo, je jedno z najvyšších v krajinách v Európskej únii. A ešte ani nevieme, aké vysoké je, keďže mnoho z toho prebieha tak bez pokladničného alebo príjmového bločku. Poviem to tak veľmi jednoducho, aby som veľa nerozprával o tom. Odhady hovoria, že tá spoluúčasť je až 20 %. Respektíve sa blíži k tomuto číslu. To znamená, že 4 eurá do zdravotníctva idú z verejného zdravotného poistenia, 1 euro sú doplatky a poplatky pacientov. To, čo prináša táto novela a čo ešte raz kladne hodnotím, je, že mali by sme mať detailný na cent presný prehľad o tom, koľko naši pacienti doplácajú, aby sme potom vedeli napríklad hovoriť o tom, koľko sú primerané ceny v jednotlivých ambulanciách. Dnes sa totižto pacienti na to sťažujú možno najviac. Prvá sťažnosť určite, keď stretnete pacienta, bude na doplatky na lieky a druhá sťažnosť začne s tým, že nevie, za čo platí, zase doplácal. "Lebo bol som u pani doktorky na poliklinike vo dverách č. 4, tam odo mňa pýtala za podanie infúzie 3 eurá, potom som bol o tri dvere ďalej a tam odo mňa pýtali 10 eur a moja známa bola na inej poliklinike a tam jej to urobili zadarmo. Prečo?" sa vás opýta v klube dôchodcov dôchodca. A ja odpoviem: "Neviem, máme bezplatnú zdravotnú starostlivosť." Nech je v tom poriadok, dámy a páni, aby sme vedeli, za čo majú doplácať slovenskí pacienti, koľko doplácajú, a potom sa poďme rozprávať o tom, či je to primerané či neprimerané, koľko, ako by to malo byť upravené, kde to treba do legislatívy dať, ale tento krok, ktorý je v návrhu zákona, považujem za správny a prvý na tejto ceste. To, čo by som znovu chcel pozitívne ohodnotiť a pochváliť, je, že sa navrhuje touto vládnou novelou zákona, aby sa minimálny vymeriavací základ nevzťahoval na poistencov, ktorí svojimi príjmami prekročili 15-násobok životného minima a prestali byť poistencami štátu. Ono je to veľmi správne, myslím si, že ministerstvo zdravotníctva si záhy uvedomilo chybu, ktorá sa stala určite nedopatrením v novele zákona o zdravotnom poistení, ktorá bola schvaľovaná v tomto pléne pred schvaľovaním štátneho rozpočtu, keď sa pamätáte, kde sa upravovali vymeriavacie základy, kde sa vlúdila aj táto chybička, pán poslanec Mihál na ňu upozorňoval a hovoril o tom, to len chcem podčiarknuť, lebo naozaj v súčasnosti sme v situácii, že ak nezamestnaný, žena na materskej alebo dôchodca zarobia na dohodách viac ako cirka 3-tisíc eur ročne, čiže niekde nad 3-tisíc eur ročne na dohodách, pritom majú stále len dávku zo sociálneho poistenia, ale na dohodách zarobia, musia si spätne platiť odvody vo výške najmenej 14 % z minimálnej mzdy, čo môže byť väčšie, väčšia suma, než je ich reálny zárobok na týchto dohodách, čiže iste uznáte, že nikto nemal taký zámer, ale stalo sa to a je dobré, že sa to podarilo opraviť. Hodnotím to pozitívne.
A na záver mi dovoľte, aby som ešte diskutoval o téme, ktorú začal pán poslanec Uhliarik včera, a nemôžme ju vynechať pri diskusii o zákone 580, a to je tretia etapa zvyšovania platov lekárov.
Na úvod chcem povedať, že je čestné od vlády Slovenskej republiky, že memorandum, ktoré podpísala vláda Slovenskej republiky a Lekársky odborový zväz za vlády Ivety Radičovej, čiže za predchádzajúcej vlády, sa súčasná vláda napriek situácii, ktorá nie je jednoduchá, snaží dodržať. To chcem hneď na úvod povedať. Podľa tohto memoranda, ktoré je podpísané medzi vládou a medzi Lekárskym odborovým zväzom, naozaj tretia etapa zvyšovania miezd by mala byť vo výške 1,25-násobok priemernej mesačnej mzdy pre lekára bez atestácie a 2,30-násobok priemernej mesačnej mzdy pre lekára s atestáciou. Čiže od 1. januára budúceho roku, od 1. januára 2014 sme svedkami tretej etapy zvyšovania platov lekárov.
Musím hneď povedať a veľa sme o tom diskutovali v 2011., keď sme čelili výpovediam lekárov, potom núdzovému stavu, potom veľmi dramatickému schvaľovaniu noviel zákonov, ktoré predkladal výbor pre zdravotníctvo, ktorému som v tom čase mal tú česť predsedať. Tu v pléne, ktorí ste tu boli, sa pamätáte, že bola to veľmi, veľmi hektická, náročná doba, a aj vtedy, aj teraz treba hovoriť nielen o tom, že zvýšia sa platy, to je pozitívne, ale aj o tom, koľko to bude stáť a odkiaľ tie peniaze prídu. Tento zákon, tak ako je napísaný, nebude lacný špás, dámy a páni. Čítam z doložky vplyvov: "Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny, predovšetkým z dôvodu nárastu výdavkov zdravotných poisťovní na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovanej v iných členských štátoch EÚ," čiže prvý dôvod je, že bude nás zrejme zdravotná starostlivosť stáť viac a bude tlak na viac peňazí, druhý - v dôsledku nárastu výdavkov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej kompetencii štátu, vyšších územných celkov a obcí z titulu nárastu minimálneho mzdového nároku lekárov. Platy narastú, nemocnice, keďže ide o lekárov, ktorí pracujú v nemocniciach, budú musieť zvýšiť platy svojim lekárom, svojim zamestnancom, budú potrebovať zrejme viac peňazí, ako majú dnes, lebo málo nemocníc máme, ktoré majú takú rezervu, že vedia ľahko zvýšiť platy. Riaditelia, ktorí tu sedia, by o tom vedeli asi dlhšie rozprávať a omnoho, omnoho podrobnejšie ako ja.
Keď sa pozriete na reálne čísla v doložke vplyvov, lebo treba si ich naozaj pozrieť, sú veľmi zaujímavé, ministerstvo zdravotníctva urobilo nejaký kvalifikovaný odhad a odhaduje to tak, že v roku 2013 nás tento zákon - a zatiaľ to bude len úhrada cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, lebo platy prídu až v 2014 - bude stáť, zaokrúhlim, aby som nehovoril veľa čísel, okolo 10 mil. eur. V roku 2014 nás tento zákon už bude stáť plus 80 mil. eur, v roku 2015 plus 100 mil. eur a v roku 2016 plus 103 mil. eur. Z toho, rozmenené na drobné, nás bude cezhraničná zdravotná starostlivosť stáť v roku 2013 plus 10 mil. eur, v roku 2014 plus 60 mil. eur, v roku 2015 62 a v roku 2016 65 mil. eur plus. Viac, ako by sme míňali, keby tento zákon nebol z verejného zdravotného poistenia. Platy lekárov, táto tretia etapa navyšovania nás bude v roku 2014 stáť 20 mil. eur, v roku 2015 36 mil. eur a v roku 2016 38 mil. eur, zaokrúhlil som na milióny, aby som toľko nehovoril.
Áno, však všetko niečo stojí, tomu ja rozumiem, len nemôžem súhlasiť a chcem ostro protestovať proti tomu, aby sa ministerstvo zdravotníctva, a teraz už budem veľmi kritický v závere, aby sa ministerstvo zdravotníctva k tomu postavilo tak, aby sa vláda Slovenskej republiky k tomu postavila tak, že citujem z doložky vplyvov: "tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov verejného zdravotného poistenia bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet." Dámy a páni, nebudú. Nebudú! Sto miliónov eur, ak si niekto myslí, že v roku 2015 bude lepší výber poistného o 100 mil. eur, akože okrem toho, že medziročne väčšinou trošku narastú zdroje zdravotných poisťovní, čo kryje normálne infláciu na Slovensku a vyššie nároky na zdravotnú starostlivosť a rastúce ceny u poskytovateľov, že zrazu nám to ešte narastie o 100 mil., s čím len tak mirnix dirnix vykryjeme zdravotnú starostlivosť, že budeme mať v budúcom roku, škoda, že som o tom nehovoril včera, keď tu bol pán minister Kažimír, len tak zrazu z ničoho nič o 80 mil. eur viac zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení, ktorým vykryjeme tretiu etapu zvyšovania platov lekárov a vykryjeme cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, že si nikto nič nevšimne, tak nebudeme mať, dámy a páni. Neočakávam prelomový pokles nezamestnanosti na Slovensku. Včera som dobre počúval pána ministra Kažimíra, ani on ju neočakáva, že by teraz akože sme klesli zo 16 % na 4 v miere, v evidovanej miere nezamestnanosti, v najhoršom na 8. Neočakáva, skôr naopak, bude viac poistencov štátu, za ktorých bude musieť štát platiť poistné, lenže štát platí menej v priemere, ako je priemerný výber poistného od ekonomicky aktívnych, ekonomicky aktívni nebudú mať také vysoké príjmy a nebudú im tak narastať, aby o toľko viac vybrali zdravotné poisťovne. Teda čo sa bude diať? Chcete zvýšiť ešte odvody na 16 %? Alebo vymeriavacie základy? Ja neviem, neviem, ale keď sa toho chce vláda zbaviť vetou, že veď to si vykryjú z vlastných zdrojov, tak, dámy a páni, je to nezodpovedné, chcem vám to povedať hneď v prvom čítaní, pretože je čas rozprávať o tom do druhého čítania, ako to treba riešiť a z čoho to treba riešiť. Ja sa budem pýtať pána ministra financií, či tomu verí, čo schválila vláda. Lebo to nie je pravda. Pamätáte sa, v 2011., keď sme schvaľovali zvyšovanie platov lekárov prvú, druhú etapu od roku 2012? Keď sme schvaľovali zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier? Dámy a páni zo SMER-u, kričali ste na nás, že na to nebudú peniaze, pán poslanec Raši tu nie je. Pán poslanec Raši žiadal ministra financií Mikloša, aby nechal 50 mil. eur rezervu v štátnom rozpočte a my sme ju aj nechali, tú 50-miliónovú eurovú rezervu, ktorú použila vláda Róberta Fica v lete minulého roku napriek tomu, že nakoniec platy sestier nešli hore. Tak keby som bol zlý, tak sa opýtam, že kde sú tie peniaze? Mimochodom, pamätáte sa na liekovú reformu? Keď sme počítali, minister Uhliarik donekonečna spresňoval a prepočítal a argumentoval s tým, koľko by sa malo ušetriť na generickej preskripcii, koľko by sa malo ušetriť na tom, že ideme na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii? Napriek tomu došlo k situácii, že keď sme išli urobiť prieskum, a odhadovali to zdravotné poisťovne, vychádzalo im, naozaj že ušetríme toľko miliónov na liekovej politike, že vieme nájsť toľko vnútorných zdrojov povedzme tým, že sa budú rušiť niektoré oddelenia alebo ambulancie, že neuzavrieme toľko zmlúv, napriek tomu tam vždy bola ešte nejaká vata, ktorú trebalo kryť z tej rezervy, ktorú sme nechali v štátnom rozpočte. A tu mi idete povedať len tak kľudne, že 80 mil. budúci rok si tak vykryjú zdravotné poisťovne zo svojho? Mimochodom, treba im zaplatiť ďalších 25 miliónov na e-health, o tom budem hovoriť pri inom zákone. Nevtipkujte, dámy a páni. To nie je zodpovedné! Viete, ako to dopadne? Ja vám poviem, ako to dopadne. Tak, že platy bude treba zvýšiť a čierny Peter zostane v nemocniciach. Tak to dopadne. Zdravotné poisťovne budú zalamovať plecami, trošku navýšia kozmeticky, možno štátnym viac, pani ministerka dá príkaz Všeobecnej, tak potom to bude musieť kopírovať Dôvera aj Union, možno štátnym viac, VÚC-karské na tom zostanú najhoršie, ako môžu, škoda, že tu nie je pán župan Blanár, ktorý vždy bojoval za rovnoprávnosť štátnych a VÚC-karských nemocníc, teraz ho to nejako nevzrušuje, malo by, pretože bude mať veľký problém v Dolnom Kubíne, veľký problém v Dolnom Kubíne vykryť platy, tam sú najradikálnejší, preto spomínam veľký problém, pretože jednoducho platy bude zo zákona treba zvýšiť, nemocnica pôjde do poisťovne, povie, že dajte nám tie peniaze, navýšte nám zmluvy a poisťovňa povie, nebláznite. A my nemáme ani viac zdrojov, my vám vieme trošku upraviť, samozrejme, každý rok trošku zvyšujú, máme trochu vyšší výber poistného, ale nemáme viac zdrojov a ešte máme tu cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ja neviem odhadnúť koľko a ja im verím, že nebudú vedieť urobiť finančný plán.
Takže, dámy a páni, tento zákon si zaslúži pozornosť tejto snemovne a zaslúži si odbornú, ale aj politickú diskusiu. Zaslúži si hlavne to, aby sme boli zodpovední. Zodpovední voči našim nemocniciam, voči našim ambulanciám a voči našim pacientom. Chcem hneď povedať, že ak bude zákon schválený tak, ako je teraz predložený, podľa môjho, myslím si, kvalifikovaného a opodstatneného názoru, dovolím si to povedať, budeme svedkami nekrytého zvyšovania platov lekárov v nemocniciach, čo povedie len k ďalšiemu zadlžovaniu našich nemocníc, budeme svedkami a môžme byť svedkami diskriminácie pacientov, ktorí si nebudú vedieť toľko doplácať za zdravotnú starostlivosť v zahraničí ako solventnejší pacienti, a paradoxne tým pádom práve títo diskriminovaní chudobnejší pacienti, aby som použil rétoriku bližšiu strane SMER, budú ešte dlhšie čakať na zdravotnú starostlivosť na Slovensku z dvoch dôvodov. Jednak preto, že poisťovne budú veľmi opatrné pri navyšovaní zmlúv, lebo nebudú vedieť odhadnúť cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a po druhé preto, lebo sa začnú rýchlejšie zadlžovať. Budú musieť dať vyššie platy. Bude im narastať dlh. Budú voliť medzi tým, čo majú robiť, ktorému dodávateľovi zaplatiť. Nebudú vedieť zaplatiť, bude sa spomaľovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Stále bude niečo v nemocniciach chýbať. Nechcem šíriť paniku a nechcem robiť ani hystériu, ale treba ten zákon riadne prežuť a uvedomiť si ho v súvislostiach a hlavne sa neklamať, pretože ak niekto chce povedať, že len tak z ničoho nič medziročne sa zjaví 80 mil. eur vo verejnom zdravotnom poistení, ktorými zdravotné poisťovne ľahulinko vyplatia cezhraničnú starostlivosť a tretiu etapu zvyšovania platov lekárov, tak vám chcem povedať, že to nie je pravda, čierny Peter zostane v rukách slovenských nemocníc, ktoré sa budú viac zadlžovať a v rukách chudobnejších pacientov, ktorí budú dlhšie čakať na zdravotnú starostlivosť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 15.5.2013 18:55 - 19:00 hod.
Viliam NovotnýMožno by som predsa začal hovoriť o téme, pre ktorú je vlastne táto novela zákona o zdravotnom poistení pripravená, a to je vlastne transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24 ER z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Prichádza téma, ktorá je nová v slovenskej legislatíve a mali by sme ju trošku prežuť aj v Národnej rade Slovenskej republiky, pretože môže mať dôsledky, ktoré ani navrhovateľ v tejto chvíli možno nevie celkom presne odhadnúť v doložke vplyvov. Nevieme celkom odhadnúť, ako začne fungovať správanie sa pacientov pri možnosti čerpať zdravotnú starostlivosť - či už ambulantnú, alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť - v ostatných krajinách Európskej únie. Možno tento rok to bude veľmi opatrné, alebo v priebehu budúceho roka sa to bude rozbiehať len veľmi opatrne, pretože ľudia budú zisťovať, aké majú vlastne možnosti, či vôbec je to pre nich dobré alebo nie, ale ako to bude vyzerať o dva roky, o tri roky, to v tejto chvíli je veľmi ťažké odhadnúť.
Preto by som, aj vo svojom vystúpení budem chcieť o tom hovoriť, rád upozornil na riziká, ktoré len taká trošku bezduchá alebo nie celkom domyslená transpozícia smernice môže priniesť pre slovenské zdravotníctvo. Tento návrh zákona teda v prvom rade upravuje úhradu cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v zmysle už spomínanej európskej legislatívy. Táto smernica umožní poistencovi, pacientovi, občanovi Slovenskej republiky využiť už spomínané poskytnutie zdravotnej starostlivosti v ktoromkoľvek členskom štáte. A keď mám byť veľmi jednoduchý, tak existujú vlastne tri alternatívy, ako to môže prebehnúť, veľmi to zjednoduším.
Tá prvá alternatíva je, že sa náš občan rozhodne čerpať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v niektorej z krajín Európskej únie. To prvé, čo treba povedať, je, že na to nebude potrebovať súhlas svojej zdravotnej poisťovne. Veľmi dôležitý moment, sa občan Bratislavy rozhodne čerpať ambulantnú zdravotnú starostlivosť vo Viedni, tak ju proste bude čerpať, nepotrebuje na to súhlas svojej zdravotnej poisťovne. Faktom ale je, že v prípade ambulantnej zdravotnej starostlivosti si ju najprv zaplatí občan, poistenec, v tomto prípade pacient, a tak požiada zdravotnú poisťovňu o preplatenie nákladov. Zdravotná poisťovňa je povinná preplatiť tieto náklady vo výške úhrady na území Slovenskej republiky, ak sú splnené dve podmienky. Musí ísť o liečbu, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia na Slovensku, čiže jednu podmienku, pardon, v tomto prípade, čiže musí ísť o liečbu, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia, teda o liečbu, ktorá je uvedená v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia. Rád by som ale predsa len podčiarkol, lebo keď budem hovoriť o finančných dopadoch, je to dôležité, že zdravotná poisťovňa je povinná preplatiť tieto náklady do výšky takej, ako by stála táto zdravotná starostlivosť v cene obvyklej na Slovensku.
Druhá alternatíva je ústavná zdravotná starostlivosť, o ktorej budem hovoriť možno trochu viacej, lebo je to komplikovanejší moment a tu sú dve alternatívy. Tou prvou je, že ide o takú ústavnú zdravotnú starostlivosť, kde sú poskytnuté výkony uvedené vo vykonávacom predpise. V takom prípade bude potrebovať poistenec na to, aby túto zdravotnú starostlivosť mohol čerpať v inej členskej krajine Európskej únie, súhlas zdravotnej poisťovne, čiže to je veľmi dôležité, to, čo je uvedené vo vykonávacom predpise, na to bude potrebný súhlas zdravotnej poisťovne a v tomto prípade teda musia byť splnené ďalšie dve pravidlá alebo povinnosti, ochorenie musí byť zahrnuté v rozsahu uhrádzanom na základe verejného zdravotného poistenia a ochorenie musí byť indikované lekárom. (Zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, tú druhú alternatívu.
Novotný, Viliam, poslanec NR SR
A ďalšie alternatívy vám poviem až zajtra ráno.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2013 16:05 - 16:07 hod.
Viliam NovotnýDámy a páni, vláda si z Národnej rady Slovenskej republiky robí srandu. To je fakt. V nedeľu zvolal pán Paška schôdzu s troma bodmi. Veľmi dobre vedel pán predseda Národnej...
Dámy a páni, vláda si z Národnej rady Slovenskej republiky robí srandu. To je fakt. V nedeľu zvolal pán Paška schôdzu s troma bodmi. Veľmi dobre vedel pán predseda Národnej rady, veľmi dobre vedel, prečo to robí, prečo práve v utorok, prečo práve tieto tri body, ktoré by, naozaj ich prerokovanie malo trvať niekoľko desiatok minút. Dnes dramatická tlačovka, pamätáme sa na niečo podobné pri skrátenom legislatívnom konaní k druhému pilieru, a okamžité zaradenie skráteného legislatívneho konania k zákonu o Ústavnom súde, o ktorom minulý týždeň po vláde povedal predseda vlády, že pôjde do riadneho legislatívneho konania.
Začína schôdza, pán minister spravodlivosti si sadne na miesto navrhovateľa, lebo veľmi dobre vie, že opozícia môže namietať čokoľvek, mašinéria je spustená, veľký vodca strany SMER už rozhodol, že to bude takto a nič sa na tom nemení. A potom táto schôdza, ktorá absolútne nezaujíma kolegov zo strany SMER, jediné, čo ich zaujíma, je, kedy to už konečne môžu odhlasovať a kedy už konečne opoziční poslanci pochopia, že aj tak na tom nič nezmenia.
Dámy a páni zo SMER-u, vysmievate sa z parlamentu, vláda Slovenskej republiky sa vysmieva z parlamentu, Robert Fico sa vysmieva z parlamentu. Len chcem vás upozorniť, že keď sa vysmievate z parlamentu, vysmievate sa z občanov tejto krajiny, lebo ľudí, ktorí tu sedia, poslali občania tejto krajiny do parlamentu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2013 15:38 - 15:40 hod.
Viliam NovotnýTen, kto je zodpovedný za situáciu na Generálnej prokuratúre, je pán prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Jednak preto, že nevymenoval právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, a jednak preto, že svojou činnosťou paralyzuje Ústavný súd tým, že vznáša námietky voči sudcom, ktorých sám vymenoval. To by som rád podčiarkol. Voči sudcom, ktorých pán prezident vymenoval, v súčasnosti vznáša námietky.
Teda nie opozícia je zodpovedná za situáciu na Generálnej prokuratúre, ale pán prezident je zodpovedný za situáciu na Generálnej prokuratúre.
Nejdem hovoriť a diskutovať o právnom obsahu návrhu na zmeny na Ústavnom súde, skôr o dôvode, ktorý dnes používal Robert Fico, to znamená, že niečo nekalé sa deje na Generálnej prokuratúre. Tak nám povedzte, čo sa tam deje? A neskrývajte sa za to, že je to prísne tajné.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 22:59 - 23:01 hod.
Viliam NovotnýPrvá časť sa týka, keď to veľmi zjednoduším, príbehu Janky z Modrého z neba. Pán poslanec Viskupič o tom hovoril a ja nechcem zbytočne rozvíjať túto tému, ale je to naozaj tak, že to bol marketingový ťah, na ktorý sa podujal predseda vlády, ale nerieši systémovo...
Prvá časť sa týka, keď to veľmi zjednoduším, príbehu Janky z Modrého z neba. Pán poslanec Viskupič o tom hovoril a ja nechcem zbytočne rozvíjať túto tému, ale je to naozaj tak, že to bol marketingový ťah, na ktorý sa podujal predseda vlády, ale nerieši systémovo problém. A ja som veľmi zvedavý, či bude riešiť systémovo problém rodiny s deťmi, kde jeden živiteľ rodiny, ktorý je zrazu práceneschopný, dlhodobo práceneschopný a nevie udržať základný sociálny štandard tejto rodiny. Tak Janka z Modrého z neba mala to šťastie, že prišlo nejaké riešenie z rezervy predsedu vlády. Ale čo iné rodiny s takýmto problémom? Aj tie bude pán premiér riešiť takýmto nesystémovým spôsobom?
Mohli by sme ale pri nesystémových riešeniach hovoriť aj o záchrane pracovných miest v U. S. Steele, lebo keď prišla informácia o tom, že U. S. Steel zo Slovenska odchádza, tak za všetko mohla vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá doniesla túto investíciu na Slovensko. Keď to vyzeralo, že už U. S. Steel zostane, tak ešte ich zahrnul svojou priazňou pán premiér z peňazí daňových poplatníkov a potom v prilbe podpisoval dohodu. Toto je marketing v podaní vlády.
A druhý moment, na ktorý by som chcel upozorniť, je tá časť vášho vystúpenia, keď ste hovorili o istotách. Je to naozaj tak, SMER vedel, že bude vládnuť v hospodárskej kríze, sľuboval istoty, zvyšuje dane, zvyšuje odvody a komplikuje zamestnávanie ľudí prostredníctvom Zákonníka práce a tieto opatrenia nefungujú. Istoty, ktoré SMER sľuboval, nefungujú.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 19:23 - 19:32 hod.
Viliam NovotnýPánovi poslancovi Petrákovi chcem len povedať toľko, že no veď, samozrejme, príde súbor opatrení a určite o ňom budeme diskutovať. Len úlohou opozície je diskutovať tam, kde môže, a predkladať riešenia tam, kde môže, na zlepšenie situácie na Slovensku. Priestor, ktorý opozícia dnes má, je Národná rada Slovenskej republiky, je to naše právo. My berieme za to mzdu od občanov, aby sme...
Pánovi poslancovi Petrákovi chcem len povedať toľko, že no veď, samozrejme, príde súbor opatrení a určite o ňom budeme diskutovať. Len úlohou opozície je diskutovať tam, kde môže, a predkladať riešenia tam, kde môže, na zlepšenie situácie na Slovensku. Priestor, ktorý opozícia dnes má, je Národná rada Slovenskej republiky, je to naše právo. My berieme za to mzdu od občanov, aby sme navrhovali riešenia. Budeme ich navrhovať aj konkrétnymi legislatívnymi návrhmi zákonov. Tak keď hovorím o tom, že sociálnu oblasť potrebujeme upraviť tak, aby pracovať sa oplatilo viacej, ako poberať sociálne dávky, no tak, pán kolega Petrák, myslím, že ste zaregistrovali, že s pánom kolegom Kaníkom sme predložili rad návrhov zákonov v priebehu prvého roku vládnutia vlády Roberta Fica tu v Národnej rade. Ani jeden z týchto návrhov ste, samozrejme, nepodporili. Aj to je vaše legitímne právo.
Tým len chcem povedať, že budeme predkladať konkrétne návrhy do Národnej rady, rozpracované návrhy. My sme dnes ale považovali za potrebné ponúknuť len riešenie a nie len kritizovať.
Čo sa týka pána poslanca Podmanického, chcem povedať len toľko, že, viete, môžme tie čísla krútiť zľava, môžme sprava, vy máte svoj výklad, vy nájdete svoje porovnanie. Počul som aj pána poslanca Matoviča, aj ten vybral nejaké iné číslo. Čiže o tom môžme stále diskutovať, toto je stále namieste.
Chcem povedať len toľko, že od apríla 2012 do februára 2013 pribudlo v evidencii 40-tisíc nezamestnaných. Sľúbili ste tým ľuďom istoty a vaše opatrenia im tie istoty berú. To sú fakty.