Videokanál poslanca

Na rozdiel od mojich predrečníkov chcem poďakovať pani poslankyni Lucii Žitňanskej, že povedala mená všetkých 83 poslancov strany SMER. Mnohí si totižto užívajú anonymitu v tomto poslaneckom zbore, nepočuť o nich, nevidno ich, mnohých ani nepoznáme, keby sme im chceli priradiť tváre k menám. Ale bude to práve týchto 83 ľudí, ktorých vymenovala pani poslankyňa Žitňanská, ktorí sa dnes pokúsia znásilniť demokraciu a s veľkou pravdepodobnosťou túto demokraciu aj znásilnia. SMER si dnes zvolí svojho generálneho prokurátora. Svojho smeráckeho, ľavicového, strane poslušného generálneho prokurátora. Takto to treba jasne povedať. Napriek tomu, že tento parlament pred dvoma rokmi zvolil legitímne generálneho prokurátora, pretože to konštatoval Ústavný súd. Potom nastal rad zlyhaní ústavných orgánov, ktoré veľmi presne pomenovala pani poslankyňa Žitňanská. A priznám sa, že bežní ľudia po dvoch rokoch už ani nevedia, kde je vlastne pravda. V Spišskej Novej Vsi na verejnej diskusii sa ma jeden občan opýtal, že prečo sa radšej nevenujeme problému nezamestnanosti na východe a riešime stále toho generálneho prokurátora. Myslím, že to pomenoval presne. Ľudia otupeli v pozornosti pri obrane demokracie. A dnes to Robert Fico a strana SMER v tejto snemovni chladnokrvne využijú.
Dnešný deň, dámy a páni, nie je len horúcim júnovým dňom, dnešný deň je bojom o charakter tohto štátu. Chcem poprosiť mojich 83 kolegov zo strany SMER - sociálna demokracia, aby si dobre rozmysleli, aký charakter má mať tento štát.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku podávam návrh na zaradenie bodu návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada žiada ministra financií Slovenskej republiky o predloženie správy o výsledkoch arbitráže vo veci zákazu zisku medzi Slovenskou republikou a zdravotnou poisťovňou Union a rizikách možných prehratých súdnych sporov pri pripravovanom vytvorení jednej zdravotnej poisťovne. Zároveň žiadam o skrátenú lehotu na predloženie správy do 15 dní vzhľadom k závažnosti a aktuálnosti problematiky.
Odôvodnenie: Slovenská republika v decembri minulého roku prehrala arbitráž s akcionárom zdravotnej poisťovne Union za protiústavný zákaz zisku zdravotných poisťovní z roku 2007, ktorý realizovala prvá Ficova vláda. Koncom mája tohto roku luxemburský súd Slovensku zablokoval 29,5 milióna eur na účtoch. Na výbore pre zdravotníctvo som sa snažil opakovane vyžiadať správu aj realizovať poslanecký... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Môj predrečník pán poslanec Frešo má pravdu v tom, že cieľom tejto schôdze je hľadať pravdu. Hľadať pravdu o kauze VSS, čo sa vlastne vo Vojenskej spravodajskej službe stalo.
Myslím si, že vystúpenie pána ministra Glváča bolo pre mnohých z nás veľkým sklamaním, pre mňa osobne určite. Pretože pán minister trestuhodne premrhal príležitosť, ktorú mal. Pán minister sa k tomu mal postaviť tak, stalo sa to v minulosti a viac sa to už nestane. Ja som teraz ministrom, hovorí pán minister Glváč, mal by to povedať, a všetci zodpovední za túto kauzu budú náležite potrestaní, odídu z Vojenskej spravodajskej služby, pretože služba sa musí rehabilitovať, služba musí znovu nabrať dôveryhodnosť. To som očakával, že povie minister obrany v tejto vážnej chvíli. Miesto toho ale tak po smerácky osočoval svojho predchodcu a hlavne odpútaval pozornosť od kauzy, ktorá sa stala. Jednoducho odpútaval pozornosť.
Druhý problém je skutočne dôveryhodnosť Vojenskej spravodajskej služby, ktorá je momentálne na bode mrazu, to vnímame všetci v tejto miestnosti, pretože stala sa tu vážna kauza. A je úplne jedno v tejto chvíli, kedy sa stala, kto tam bol, akí agenti ju spôsobili, kto čo vypovedal, kto bol na detektore lží, stala sa vážna kauza. Lenže minister obrany nekoná, to je druhý fakt, ktorý môžme povedať veľmi pokojne, naopak, odpútava pozornosť od hľadania pravdy. A dôveryhodnosti Vojenskej spravodajskej služby to určite neprospieva.
Ja mám z tejto schôdze, podobne ako môj kolega pán poslanec Frešo, veľmi zlý pocit.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ten zákon predkladá kolega z politickej strany OĽaNO, diskutujú kolegovia z politickej strany KDH, ale najčastejšie sa spomína SDKÚ - DS. (Povedané so smiechom.) Tak dovolím si aspoň krátkou faktickou poznámkou reagovať na kolegu Hrušovského a povedať, že áno, aj ja vnímam ako problémové to, že poslanci VÚC-ky sú zároveň primátori a starostovia miest v danom regióne, že primátori a starostovia sú zvolení do Národnej rady. Vnímam to skôr z pohľadu konfliktu záujmov a z pohľadu toho, že vzniká určitá disproporcia, sú do určitej miery títo primátori a starostovia zvýhodnení, pretože majú viac informácií a lepšie kontakty a možno v súťaži v porovnaní s inými starostami a primátormi toho vedia viacej vybaviť. Ja neviem, či to je dobré, či to je zlé, treba to z tohto pohľadu posudzovať, ale v každopádne to deformuje systém. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka je, neviem do akej miery časovo a fyzicky, keďže o tom hovoril pán poslanec Hrušovský, je problém pre starostu, primátora alebo župana z Bratislavského kraja vykonávať mandát poslanca Národnej rady, ale ja si osobne neviem predstaviť, že by som bol predsedom Košického samosprávneho kraja a poslancom Národnej rady, aby som hovoril úplne konkrétne o sebe, keď som kandidoval do VÚC-ky, povedal som, že zložím mandát poslanca, že buď budem riadiť Košický samosprávny kraj alebo sedieť v parlamente tri týždne. Neviem si to ja predstaviť. V Bratislave je to jednoduchšie, lebo tá vzdialenosť je v desiatkach minút.
A moja posledná poznámka je, že ten problém je v tom, že strana OĽaNO nemá poslancov vo VÚC-ke, lebo tieto voľby idú najbližšie. Ale úprimne vám poviem, že keď SMER bude stavať europoslanca Maňku na župana a svojich starostov a primátorov, tak aj SDKÚ - DS bude stavať svojich starostov a primátorov, lebo ináč budeme znevýhodnení v politickom boji.

Ako spolupredkladateľ k niektorým návrhom zákonov, ktoré navrhol stiahnuť pán poslanec Kaník z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, súhlasím so stiahnutím týchto návrhov zákonov, ktorých som spolupredkladateľom.

Aj áno, aj nie, ako to hovorí Štefan, lebo hovorí, že nemyslí si, že je to len o peniazoch, je to o tom sociálnom prostredí. No ale práve to sociálne prostredie je, v ktorom to dieťa vyrastá, je nastavené týmto spôsobom: ako získať čo najviac podpory, ako získať čo najviac "podporkys", ako získať čo najviac dávok a čím skôr.
A, áno, je to aj o príkladoch, to súhlasím, a to je druhá vec, o ktorej hovoríme, že riešili sme to spolu v Dobšinej, aký príklad majú tie deti, keď toto vidia od útleho detstva, že o deti sa vlastne ani veľmi starať netreba, že do školy treba chodiť hlavne preto, aby dostali ten príspevok pre návštevu školy rodičia, aby mali obed za minimálnu cenu alebo zadarmo. A keď vidia okolo seba, že teda rodiť v trinástich, štrnástich je normálne a ešte je to aj výhodné.
Čiže, áno, súhlasím, že možno som to veľmi zjednodušil, tú motiváciu, ale vyplýva to z toho sociálneho prostredia. Ale sociálne prostredie je práve nastavené tak, že nemotivuje k vzdelávaniu, nemotivuje k práci, ale motivuje k žitiu zo sociálnych dávok a motivuje k tomu, aby čo najviac sociálnych dávok mohli títo ľudia pozbierať. Tak žili ich rodičia, toto tam vidia, no tak takto sa snažia žiť aj ony. My ich musíme z tejto pasce chudoby dostať von. To je jednoduchá odpoveď. Tí ľudia totižto v tej pasci chudoby sú a paradoxne tieto návrhy zákonov, ktoré predkladáme, nie sú zákony, ktoré im škodia, ale sú to zákony, ktoré im pomáhajú, pretože im majú pomôcť dostať sa z pasce chudoby von. Tak ako to je dnes nastavené, sa z tej pasce chudoby von dostať sami nedokážu, tak im musíme pomôcť. Pomôcť tým, že ich budeme motivovať.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, budem naozaj už len veľmi stručný, lebo znovu by som len opakoval základné tézy spravodlivého sociálneho systému a zámeru, že pracovať sa musí oplatiť a musí byť motivujúce pracovať, ak chce niekto poberať plnú výšku sociálnych dávok. Ale skôr by som sa vrátil k téme, o ktorej som len v záverečnom slove predkladateľa hovoril pri zákone o rodičovskom príspevku, lebo si myslím, že tam je to trošku citlivejšie ako pri tomto konkrétnom návrhu zákona.
Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa je naozaj akýsi zákon, ktorý zabezpečuje štartovací balíček pri narodení dieťaťa, lebo všetci vieme, ktorí deti máme, a máme viacej detí, pán kolega, že, naozaj, ak príde dieťatko do rodiny, tak sú s tým spojené určité jednorazové a väčšie výdavky. Nejdem diskutovať o tom, čo tu hovoril pán poslanec Kaník a pán poslanec Hlina, na sto percent s nimi súhlasím, aj s tým, že sa mnohokrát tieto peniaze použijú na úplne iný účel a nie na to, aby ten malý človiečik, ktorý príde na svet, mal pohodlnejší štart života, aby mal ten kočík, tú vaničku, tú základnú výbavičku, ktorú potrebuje mať k životu, ale použije sa to na úplne iný účel. Aj preto je namieste diskutovať o tejto dávke, o príspevku pri narodení dieťaťa, že kto, kedy, koľko, ako. Je to namieste. Ale ako som avizoval, chcem hovoriť o inom probléme.
Dostávam množstvo mailov a množstvo pripomienok, že prečo sociálny systém nielenže nemotivuje k práci, ale ako keby podporoval pôrodnosť u sociálne neprispôsobivých obyvateľov v nízkych vekových kategóriách. Prečo sa prizeráme na to, že mladiství majú deti, keby jedno, hneď niekoľko, že si zakladajú rodiny vo veľmi nízkom veku, niekde na hranici detstva a mladistvého veku. Prečo sa na to nečinne dívame?
A preto, viem, že to nie je v tomto návrhu zákona, ale dovoľte mi to v tejto chvíli povedať, že namieste je uvažovať, ak diskutujeme o takýchto zmenách, aj o tom, či napríklad príspevok pri narodení dieťaťa by nemal byť podmienený tým, že obaja rodičia majú 18 rokov. S tým, že poviete, že stačí, že jeden rodič má 18 rokov, veľa toho nevyriešite, pretože sme svedkami toho, že sa jednoducho hlavne v rómskych osadách a v týchto komunitách sociálne neprispôsobivých ľudí kupujú roky. Jednoducho sa za otca určí ten, ktorý je plnoletý. Čiže nič s tým nezískate. Dokazovanie tam neprebieha a príspevok sa vyplatí, za krátky čas sa prepije a všetko je vybavené. Absolútne to neplní účel, na ktorý je tento príspevok určený.
Čiže naozaj okrem toho, aby sme motivovali ľudí k práci, to znamená, že platí zásada, že za ostatné štyri roky musí aspoň jeden z rodičov odpracovať minimálne 270 dní alebo v nejakej kombinácii študovať, alebo byť na aktivačných prácach, teda byť nemocensky poistený, to znamená prispievať do systému a vtedy má nárok na plnú výšku tohto príspevku. By som uvažoval do budúcnosti aj o tom, aby sme ho naozaj dali ľuďom, ktorí sú plnoletí, ktorí si zakladajú rodinu a ktorým majú tieto peniaze pomôcť, aby ten nový človiečik mal pohodlnejší štart do života. Tie jednorazové, trochu vysoké náklady, ktoré, samozrejme, pri narodení dieťaťa vždy mladá rodina znáša, vedeli lepšie vykompenzovať.
Viem, že je to trochu zmena v diskusii, viem, že prinášam nový prvok, mám strašne veľa takýchto podnetov. Čo sa to totižto deje? Deti v sociálne neprispôsobivom prostredí rodia pre tie peniaze. Ospravedlňujem sa, ak používam veľmi zrozumiteľné a jednoduché slovenské slová a nepoužívam liberálno-socialistické krasorečnenie intelektuálov, hovorím to, ako to je. Jednoducho sú motivované k tomu dievčatá, ktoré majú 13, 14, 15 rokov, aby už mali dieťa, že musia niečo priniesť do rodiny, peniaze, sociálne dávky, príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok, nemôžu len tak chodiť do školy ako keby nič.
Viete, príbehy, ktoré niekedy počúvame, keď sme boli spolu s kolegom Kaníkom už v dnes slávnej škole v Dobšinej, lebo pani učiteľky, ktoré písali ten list, pamätáte sa, koncom minulého školského roka, som zvedavý, ako sa zmenila situácia v tomto školskom roku, predpokladám, že výrazne nie, tak nám rozprávajú príbehy, že 13-ročná zbila 14-ročnú, pretože sa vyspala s jej otcom a čaká s ňou dieťa, napriek tomu, že ona má tú matku, s ktorou žije ten otec. Proste tie príbehy sú katastrofálne, ktoré počujete, a to je realita Slovenska.
Ako môžme sa tváriť, že to nie je, a rozprávajme niečo o nejakých krásnych cieľoch a ideáloch, ale v Dobšinej je realita, že 13- a 14-ročné dievčatá sa navzájom pobijú, pretože jedna druhej zviedla otca. Potom porodí takéto dieťa, určí tohto plnoletého pána za otca svojho dieťaťa a zoberie aj príspevok pri narodení dieťaťa a zoberie aj rodičovský príspevok a hlavne sa to všetko prepije.
Tak komu to slúži, takýto systém? Tak je to účelné alebo neúčelné? No tak poďme jednak motivovať ľudí k práci, ale poďme sa aj baviť o tom, že nemám štátnicu z psychológie, som všeobecný lekár, doktor všeobecnej medicíny, ale toľko z psychológie viem, že 15-ročný otec a 13-ročná matka ešte nie sú psychicky a intelektuálne na takej úrovni, aby dokázali byť vhodnými rodičmi pre novonarodené dieťa, a nedokážu ani vytvoriť to sociálne zázemie, ktoré dieťa potrebuje. Tak ide nám o to, aby to dieťa vyrastalo v normálnej rodine, kde je vytvorené sociálne zázemie, alebo čo, o čo nám ide? O to, že vôbec sa nemusia starať, stačí, že majú deti, veď štát sa postará. Tak sme ich navykli, to má Lojzo Hlina pravdu, tak si zvykli. No ale buď budeme o tom hovoriť a budeme sa to snažiť riešiť a budeme sa snažiť povedať pro futuro, že nech sa páči, sme radi, že si založíte rodinu a štát je tu na to, aby aj pomohol v ťažkej sociálnej situácii, ale nejaké pravidlá. Že povedzme dvaja 18-roční, tu už by som ako nebránil, ani nemôžete brániť v žiadnom prípade u plnoletých ľudí. Ale 15-, 13-, 14-ročná, ktorá určí za otca 22-ročného, a už má na všetko nárok?!
Takže, dámy a páni, otvoril som možno novú tému, ospravedlňujem sa, že v piatok poobede (povedané s úsmevom), ale je namieste možno aj o takomto rozmere tohto príspevku pri narodení dieťaťa rozprávať. Každopádne to, čo predkladá táto novela v prvom čítaní, je motivácia k práci, aby budúci rodičia mali nárok na plný príspevok pri narodení dieťaťa, je určite správna, a preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne kolegom, ktorí na mňa reagovali.
K pánovi poslancovi Danišovi by som chcel povedať, že, áno, ja rozumiem tejto námietke, aj my sme sa touto námietkou zaoberali, poďme o tom uvažovať. Poďme hovoriť o tom, ako to riešiť, kto by to mal potom odstrániť. Tu je ponúknuté jedno riešenie, ktoré vieme v druhom čítaní zo zákona vypustiť a nájsť iné riešenie. Zas ale bojím sa toho, že keď tam nebude žiadna sankcia voči stavebnému úradu, či bude konať v tých lehotách, v ktorých má konať, a či naozaj rozhodne, ako má rozhodnúť, a kto by mal tú stavbu odstrániť. To je naozaj namieste táto poznámka.
Štefanovi Kuffovi k tomu, že vyrobíme bezdomovcov takýmto spôsobom. Áno, to riešenie je na štáte v spolupráci so samosprávami, aby sa budovali nájomné byty. Len jedným dychom dodám, tam, kde je práca. Čiže budovať nájomné byty tam, kde práca nie je, je svojským spôsobom pripravovať novú osadu okolo nájomného domu, lebo nič iné sa nestane. Poznáme to všetci, veď žijeme tam, veď teraz si nekrasorečnime v parlamente. No vznikne nájomný dom, tam bude bývať 200 obyvateľov a okolo nich sa začnú postupne na obecných alebo neznámych pozemkoch hromadiť chatrče. Takto to vyzerá na mnohých miestach, aj keď som mal tú česť vidieť napríklad perfektné nájomné byty vo Svidníku, kde to urobila obec a funguje to veľmi dobre. Takže sú aj veľmi pozitívne príklady.
Je problém s pozemkami neznámych vlastníkov. Tam vlastne nebude mať kto požiadať o odstránenie čiernej stavby. Tie čierne stavby tam budú chvíľu pretrvávať, lenže naším cieľom bude hlavne chrániť vlastnícke právo majiteľa pozemku, čiže to nie je cieľom tohto zákona.
A posledná moja poznámka je, že mnoho starostov, ktorí pre zmenu majú tieto osady na obecných pozemkoch, ich chcelo legalizovať, ale aj mnohokrát aj tí stavebníci nechcú legalizovať, aby nemuseli platiť dane potom.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, akosi sa to tu vyprázdnilo na obed, napriek tomu som tu ako východniar, čo teda ako podľa tradícií, ktoré tu sú v našom parlamente, ktoré hlavne podsúvajú západniari, by som tu už dávno nemal byť. Som tu preto, lebo sa to neobyčajne dotýka, táto problematika, aj regiónu, z ktorého pochádzam, ale aj iných regiónov skôr vzdialených od Bratislavy.
S kolegom Kaníkom sme sa znovu rozhodli predložiť tento návrh zákona. Nie je to jednoduchý návrh zákona a už sa teším, ako mi zas niekto na Facebooku alebo na internete napíše, že mám hnedý jazyk. Tak som si zobral hnedú kravatu, aby si nemysleli, že mám vyplazený jazyk takýto hnedý, lebo nemám ani hnedý jazyk, ani hnedé srdce, iba tú hnedú kravatu. Že hovoríme o probléme, ktorý je podľa mňa principiálny a nie je namierený proti nikomu, ale je namierený pre všetkých v dobrom slova zmysle. Je to návrh zákona, ktorý jednoznačne len potvrdzuje to, čo je v právnom systéme každej demokratickej krajiny automatické, že zákon platí pre všetkých rovnako. Zákon nerobí rozdiely medzi bohatým a chudobným, medzi Slovákom a Maďarom, medzi obyvateľom Bratislavy, Košíc alebo Krásnohorského Podhradia. Nerobí rozdiel medzi katolíkom a evanjelikom. Nemal by robiť rozdiely ani medzi sociálne neprispôsobivými obyvateľmi, nemal by robiť rozdiely ani medzi Rómami a väčšinovým slovenským obyvateľstvom v daných regiónoch.
Tento návrh zákona je o normálnej vymožiteľnosti práva. A preto ma trochu mrzí, keď potom mi niekto napíše, že mám hnedý jazyk, keď hovorím o niečom, čo je úplne prirodzené. Tak pán poslanec Kaník to už začal, tak ešte raz vám ten obraz veľmi jednoducho vykreslím.
Tak, dámy a páni, máte svoju záhradu, máte tam zasadené ovocné stromy, marhule, višne, čerešne, jablká. Prídem tam v sobotu poobede, dotlačím tri ručné vozíky pozbieraného odpadu z okolia, vyrúbem vám štyri stromy a postavím si tam chatku. Môžem to urobiť? No nepredstaviteľné! Že je to teraz pre vás nepredstaviteľné, ako si Novotný s pozbieraným drevom so štyrmi ručnými vozíkmi doneseného materiálu z okolia postaví chatku v strede vašej záhrady. Nepredstaviteľné! Aj pre mňa je to nepredstaviteľné. Ale to sa na Slovensku deje, dámy a páni. Toto je bežná prax! Bežná prax, ktorá možno niekoho veľmi prekvapí a povie, že toto snáď nie je možné.
Keď sme prvýkrát predkladali tento návrh zákona, tak diskusia bola o tom, že prečo práve napádame tých sociálne neprispôsobivých, a pomenujem to po slovensky, ľudí, ktorí žijú v rómskych osadách, ktoré sú mnohokrát na cudzích pozemkoch, ktorí si budujú kolónie okolo nájomných domov obcí, ktorí si proste postavia bývanie, kde to uznajú práve za vhodné, aj v centre Košíc v tzv. asanačnom pásme sme pravidelne mali s týmto problém, proste sa to postavilo. Keď sa to zbúralo, tak sa to znovu postavilo, potom sa to postavilo v inej mestskej časti. Jednoducho z papierov, plechov a pozbieraného materiálnu.
No tak, viete, kritika bola, že prečo kritizujeme toto. Prečo sa nejdeme postaviť pred Doubletree by Hilton v Bratislave a prečo nechceme odstránenie tejto stavby. Nie. To nie je ani o Doubletree by Hilton, ani o hausbótoch, o ktorých som teraz čítal niekde v dennej tlači. To je o tom, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Keď je porušený pri Doubletree by Hilton, platí rovnako, ako keď si v Krásnohorskom Podhradí niekto vo vašej záhrade postaví chatku. Zákon má platiť pre všetkých rovnako.
Mňa mrzí, že existujú takéto zlé interpretácie, ale napriek tomu sa pokúsim veľmi trpezlivo vysvetliť, o čo nám jednoucho ide v tomto návrhu zákona, a prečo si myslím, že by mal byť takýto návrh zákona schválený. Viete, ak chceme riešiť situáciu v obciach na východe, na juhu Slovensku, ale aj na severe, kde je množstvo sociálne neprispôsobivých ľudí, kde nám vyrastá problém, fenomén rómskych osád, ak chceme riešiť tento problém, tak mali by sme si povedať nejaké základné pravidlá. Nejaké základné zásady.
O jednej sme už dnes hovorili. O tom, že zákon platí pre všetkých rovnako. Ale hovorili sme aj o inej zásade v predchádzajúcich návrhoch zákonov, ktoré sme predkladali, a to o zásade, že pracovať sa musí oplatiť. Sociálny systém mal byť nastavený tak, aby motivoval ľudí k práci. Aby ich nemotivoval k špekulácii, koľko vyzbierajú na sociálnych dávkach, a rozdiel medzi plným výberom sociálnych dávok a prácou za minimálnu mzdu je dokonca plus niekoľko desiatok euro pri sociálnych dávkach. No tak kto by išiel pracovať za minimálnu mzdu? Veď to musí byť blázon. To je ďalšie pravidlo.
Ale aj to tretie je dôležité, o ktorom budeme musieť rozprávať čoraz častejšie. A to je o tom, že nestačí len motivovať, aby si hľadali prácu, nestačí len zrušiť existujúcu priestupkovú imunitu, ktorú požívajú mnohí sociálne neprispôsobiví ľudia, bohužiaľ, požívajú akúsi divnú formu priestupkovej imunity. Dneska ešte, myslím, o tom budeš aj hovoriť, pán kolega. Ale aby sme nielen riešili to, ale aby sme riešili aj to, aby mali pracovné príležitosti. Čiže to by mal byť ten tretí pilier: nájsť tú metódu, ako urobiť jednoduché pracovné príležitosti pre ľudí so základným, mnohokrát ani neukončeným základným vzdelaním. Pretože zas na druhej strane tomu ja rozumiem, že nemôžte len vyžadovať od nich dodržiavanie zákona, nemôžte ich len motivovať sociálnym systémom, aby pracovali, keď oni potom nemajú kde pracovať. To je úplne logické.
Ale teraz idem k princípu a k motívom tohto návrhu zákona. Je to veľmi jednoduché, vlastne ani nie je o čom toľko rozprávať. Zavádza sa jednoduché pravidlo, aby nevznikali prieťahy, aby sa ľudia na pozemkoch, na ktorých vznikajú čierne stavby, vedeli dovolať spravodlivosti.
Jednoducho povedia stavebnému úradu, že táto stavba tu nič nemá robiť, stavebník nemá stavebné povolenie, do 30 dní musí stavebný úrad rozhodnúť. Čo je na tom zlé, na tomto kroku? Úplne normálne. To nie je ani o Rómoch, ani o Maďaroch, ani o katolíkoch, ani o Bratislave, ani o Krásnohorskom Podhradí. To platí. Pre všetkých. Do 30 dní musí stavebný úrad sa k tomu vyjadriť. Stavebný úrad rozhodne o odstránení stavby, čo v tomto prípade ináč ani rozhodnúť nemôže. Do 30 dní stavebník musí odstrániť čiernu stavbu. Pre mňa, za mňa aj Doubletree by Hilton, keď vyrastie na pozemkoch, ktorých, ktoré nebudú vlastníkom stavebníka alebo nebude ich mať prenajaté. Mne to je jedno. Aj hausbót. Pre mňa, za mňa. Do 30 dní. Ak tak neurobí, do ďalších 30 dní to musí odstrániť stavebný úrad. Lebo to je ďalší problém, ktorý tu nastáva na Slovensku, že kto to má odstrániť.
Bol som v Sačurove, na pozemkoch roľníkov zo Sačurova vyrastajú čierne stavby. Už som tu čítal ten srdcervúci list. Pôjdem tam znovu v lete sa pozrieť, čo sa nové udialo. Vyrastajú čierne stavby. Stavebný úrad rozhodne, že ich treba odstrániť. A to ten ujo, ktorý tam býva v tom dome, čo prežil koncentrák, už som vám to tu čítal, koncentračný tábor, to on s tými dvoma francúzskymi barlami ich má stamaď vyhnať? Tých stavebníkov? Veď im treba asi pomôcť, nie, k vykonaniu zákona. Čiže do 30 dní nech stavebný úrad zorganizuje odstránenie tejto stavby, a ak tak neurobí, tak bude platiť pokutu majiteľovi pozemku 100 euro mesačne.
Pomerne jednoduchý zákon. Môžme hovoriť o jeho nastavení, môžme hovoriť o lehotách. My sme vždy pripravení na diskusiu.
Posledná vec, ktorú k tomu chcem povedať, nechcem už opakovať ešte raz ten úvod, že tento zákon nie je namierený proti nikomu. Tento zákon je namierený za niečo. Za vymožiteľnosť práva, za to, aby sme bránili vlastnícke právo. A za to, aby sme vedeli aj vykonať porušenie práva, nech už ho urobí ktokoľvek. Nemyslím si, že súkromní vlastníci pozemkov majú suplovať sociálnu politiku štátu alebo sociálnu politiku obce, lebo dostávam takéto maily od ľudí, ktorí neprajú takémuto riešeniu, a tí hovoria: "No a čo teraz z nich vyrobíte bezdomovcov, z tých ľudí, to je riešenie?" To je otázka. Nemyslím si, že je to ale otázka, ktorú majú riešiť tí, ktorí vlastnia tie pozemky, na ktorých vyrastajú čierne stavby. To nie je ich úloha, suplovať sociálnu politiku štátu, suplovať záchrannú sociálnu sieť v tomto štáte. To nie je ich úloha. To je úloha nás zákonodarcov, aby sme to nastavili tak, aby títo ľudia boli motivovaní pracovať, aby títo ľudia boli motivovaní si nájsť prácu, aby existovalo nájomné bývanie pre týchto ľudí tam, kde tá práca je, lebo to je druhá téza, o ktorej by sme znovu mohli diskutovať pri nájomnom bývaní.
Lebo, viete, keď v Lipanoch postavíte ďalších 200 nájomných bytov, to je síce fajn, tí ľudia tam budú so sociálnymi dávkami bývať v tých nájomných bytoch a zhruba za 5 rokov ich zdemolujú len na samotnú konštrukciu budovy, pretože ešte aj železo odnesú do zberu. Boli sme v takých budovách sa pozrieť, nevymýšľam si, môžem aj fotografie dodať. Čiže zdemolujú ich na základy. Nebudú platiť nájomné, to je druhý problém. A nič neriešime, pretože prácu si tam nenájdu. Lebo kde si nájde tisíc nízkokvalifikovaných ľudí v obci prácu? Na aktivačných prácach? Čo ten starosta im má už tam urobiť, dať robiť? Čiže najprv im musíme nájsť prácu. A tam, kde je práca, treba budovať nájomné bývanie. Len vtedy to má celé logiku. Ale to nie je ambíciou tohto zákona.
Posledná moja poznámka, ktorú chcem povedať, je, že treba to riešiť, dámy a páni. Treba to riešiť, lebo v mnohých obciach, kde rómska komunita a sociálne neprispôsobiví ľudia žijú v úplne bezprostrednej blízkosti s väčšinovým obyvateľstvom, je obrovské napätie. To napätie sa dá krájať. To napätie môže viesť k nepokojom. K nepokojom, ktoré potom vedia zneužívať ľudia ako pán Kotleba. Ktorí tam prídu, hodia zápalku do tohto prostredia, do tohto ovzdušia nabitého výbušnými plynmi a je požiar na streche. Potom tam idú ťažkoodenci. Najprv tam príde pán Kotleba, aby oslovil majiteľov pozemkov, aby odstránili, aby im pomohol odstrániť stavby. V podstate nič zlé nerobí, ale eskaluje napätie. Potom prídu ťažkoodenci, potom ťažkoodenci pochodujú, oni pochodujú. Prežívali sme to v Krompachoch, prežívali sme to Krásnohorskom Podhradí, ale to by nemal byť asi náš cieľ, aby spolunažívanie občanov v tejto krajine zneužívali extrémistické sily.
No ale potom to musíme riešiť, dámy a páni. Riešiť demokratickými nástrojmi, ktoré máme. A jeden zo základných demokratických princípov v každej krajine je, že zákon platí pre všetkých rovnako. A o tom je tento návrh zákona.
Preto vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem naozaj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že sa rozbehla diskusia k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegom Kaníkom. Ako ste už aj vy mnohí vo svojich vystúpeniach to zhodnotili, nie je to nový návrh, o to viac sa uchádzame o podporu pléna Národnej rady. Nediskutujeme o žiadnej novej problematike, diskutujeme o niečom, čo dobre poznáme. A ďakujem aj za veľmi odborné a presné pripomienky pani podpredsedníčky Jurinovej aj pána spravodajcu Mihála, ktoré, myslím, že boli namieste.
Trošku ma mrzí, že do tejto diskusie sa nezapojili naši kolegovia z najsilnejšej politickej strany SMER, pretože viem, že táto problematika trápi aj vládu Slovenskej republiky. Viem, že táto problematika trápi aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Poznáme diskusiu o detských prídavkoch. Všetci sme ju počuli. Tá diskusia začala. Nevieme, ako bude vyzerať finálny návrh, s ktorým minister Richter nakoniec príde na vládu a poťažne do Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz by som špekuloval. Ale tá filozofia bola opakovane naznačená, filozofia o tom, že bude nejaký stropový príjem pre pracujúcich a ak budú mať vyšší príjem, nebudú mať nárok na detské prídavky. A druhá rovina filozofie, že tri deti a dosť. A rozprávame sa stále o 20 eurách. Zaokrúhľujem to veľmi jednoducho, aby sa nám dobre počítalo v hlave. Rozprávame sa o 20 eurách a veľa si od toho sľubuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ja si osobne myslím, že by sme nemali trestať pracujúcich ľudí. Pracujúci ľudia platia dane a odvody, pracujúci ľudia svojimi peniazmi umožňujú fungovanie sociálneho systému, svojimi peniazmi umožňujú fungovanie štátu. A trestať ich za to, že pracujú a snažia sa mať čo najlepší príjem, aby čo najlepšie uživili svoju rodinu, trestať ich za to, že dvaja pracujúci rodičia chcú mať aj štvrté dieťa a to štvrté bude od macochy, lebo už štát naňho nedá ani detské prídavky, podľa mňa nie je správne. Toto nie je dobrá cesta.
Cesta, ktorou sa snažíme ísť s kolegom Kaníkom, s kolegom Frešom, s kolegom Štefancom, je tých zákonov, dneska bude viacej, je cesta, aby sme motivovali ľudí pracovať. Je cesta, aby sme zaviedli pravidlo, že ak niekto chce dávku, tak niečo pre to aj musí urobiť.
Je pravidlo, aby pracovať sa oplatilo. Ten, kto pracuje, sa jednoducho musí mať lepšie ako ten, kto nepracuje. Nemôžeme ho trestať za to, že pracuje, aby sme potom mali peniaze pre tých, ktorí pracovať nechcú. To, na čo upozornil pán poslanec Mihál faktickou, mi zobral z pera, lebo som si to práve napísal. Včera som totižto o tom rozprával. Ja viem, že bol pokročilý čas, bolo krátko pred siedmou, ale hovoril som presne o tom, že návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý predkladám, o ktorom budeme za chvíľočku hlasovať, o ktorom budete, vážené dámy, vážení páni, za chvíľočku hlasovať, je presne o tom, aby sme pre pracujúcu rodinu s nezaopatrenými školopovinnými deťmi, kde rodičia pracovali, aspoň jeden z rodičov pracoval, a nie vlastným zavinením sa dostanú do núdzovej situácie, lebo ochoria(ochorejú) a má už len nemocenské, lebo životný partner, ktorý pracoval, zomrie. Lebo napríklad hovoril som presne o príklade, ktorý teraz uviedol pán poslanec Mihál, že je to matka, ktorá pracovala za minimálnu mzdu, teraz išla na materskú s dieťaťom, jej materské je 221 eur, presne ako to povedal pán poslanec Mihál, a je samoživiteľka rodiny. A má ešte jedno školopovinné dieťa. Z 221 eur fungujú.
Hovoríme o tom, že urobme v takomto prípade súbeh dávky zo sociálnych fondov, na ktorý si tento pracujúci človek sám odpracoval rokmi práce a výškami svojich príspevkov má nárok na tieto peniaze, urobme súbeh s dávkou v hmotnej núdzi. Pomôžme mu aspoň tak, ako pomáhame sociálne neprispôsobivým ľuďom, ktorí dostanú túto dávku pomoci v hmotnej núdzi.
No a naozaj uznajte, žena, ktorá pracuje a má minimálnu mzdu, má materské 221 eur, človek, ktorý nikdy nepracoval, neurobil žiadnu aktivitu, má rodičovské 199 eur, skoro 200 eur. Aký je tam rozdiel? Oplatí sa pracovať? A on ešte si potom dokáže napočítať aj dávky v hmotnej núdzi, na čo tá matka, ktorá sama živí rodinu, nemá nárok pri dnes platnej legislatíve.
Čiže, dámy a páni, spravodlivý sociálny systém, o tom je tento návrh zákona. To nie je o tom, že niekomu ideme uberať peniaze. To je o tom, že treba vedieť, že peniaze nie sú automaticky na pošte, ako to hovoria niektorí rečníci v tomto parlamente, ale že treba ukázať aspoň minimálnu snahu, aspoň minimálnu aktivitu u jedného z dvoch rodičov v ostatnom období štyroch rokov, v prípade nášho návrhu, ale to je na diskusiu, či v prípade dvoch rokov, to je len o diskusii v druhom čítaní. Ak bude chcieť pán minister Richter a poslanci za SMER, aby to boli dva roky, tak nech sú dva roky. Prosím, je to ešte prísnejšie. Aby ukázali aspoň tú minimálnu aktivitu, že odpracovali 270 dní, že študovali 270 dní, že sa zapojili do aktivačných prác. Skrátka, že nedostanú automaticky 199 eur len preto, lebo jednoducho majú dieťa a nikdy nepracovali.
Mohli by sme hovoriť ešte o jednej veľmi vážnej téme v tejto súvislosti, o ktorej budem hovoriť aj pri ďalšom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, a to je problém, na ktorý ma upozornilo veľké množstvo občanov. Dostal som dosť veľa mailov, predovšetkým z východu našej republiky, o tom, aby sme urobili niečo s tým, aby mladiství, ktorí majú deti, to nerobili jednoducho preto, lebo chcú profitovať zo sociálneho systému. Ja viem, že som na veľmi tenkom ľade a veľmi diplomaticky sa snažím formulovať každé slovo a každú vetu, ktorú teraz poviem.
Mnohokrát v osadách na východnom Slovensku vidíme trend kupovania rokov. Jednoducho sa určí, kto je rodič, aby čo najlepšie sa profitovalo na sociálnom systéme. Dalo by sa to veľmi elegantne, my sme od toho sporu diskutovali, dalo by sa to veľmi elegantne vyriešiť tým, že by sme jednoducho povedali, že všetko platí v sociálnom systéme, ale obaja rodičia musia mať osemnásť rokov. Je to na úvahu do budúcnosti. Určite by ste mi vedeli potom uviesť príklady, prečo to nebude fungovať, prečo by sme mali potrestať matku, ktorá má sedemnásť rokov a otec dvadsaťdva. Čiže naozaj je to diskutabilná téma, ale trend, ktorý tu zachytávame, že deti rodia deti a rodia ich preto, lebo jednoducho sú motivovaní sociálnym prostredím, v ktorom žijú, ich mať, lebo to znamená dávky. To znamená peniaze, to znamená stratu nutnosti pracovať, pretože, ako to ukazujú tieto čísla, sú na tom úplne rovnako, ako keby, dokonca sú na tom lepšie, ako keby pracovali. Dokonca sú na tom mnohokrát lepšie, viď hmotná núdza, o ktorej som hovoril včera, ako keby pracovali, tak tento systém nie je normálny. Cítime to všetci, že to nie je normálny. Ja sa o tom pokúsim možno povedať aj niekoľko viet pri ďalšom návrhu zákona, ktorý bude potom predkladať pán poslanec Kaník.
Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona, ak ho nepodporíte v prvom čítaní, uisťujeme vás s pánom poslancom Kaníkom, že vám ho donesieme o šesť mesiacov znovu, keď medzitým pán minister Richter nepríde s nejakým riešením, ktoré naznačil, že by mohlo byť dokonca ešte prísnejšie ako riešenie, ktoré máte dnes na stole a o ktorom budete hlasovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.