Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, skoro presne pred rokom o takomto čase sme v druhom čítaní v tejto snemovni rokovali o vládnej novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vládnej novele veľmi, veľmi podobnej tej, o ktorej rokujeme dnes. Skoro presne pred rokom. Ja som si veľa z toho vystúpenia, ktoré som vtedy povedal v pléne Národnej rady, vybral aj do svojho dnešného...
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, skoro presne pred rokom o takomto čase sme v druhom čítaní v tejto snemovni rokovali o vládnej novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vládnej novele veľmi, veľmi podobnej tej, o ktorej rokujeme dnes. Skoro presne pred rokom. Ja som si veľa z toho vystúpenia, ktoré som vtedy povedal v pléne Národnej rady, vybral aj do svojho dnešného vystúpenia a uvidíte, aké je aktuálne. Keď sa pamätáte na vládnu novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi spred roka, bola o tom, že prinášala tri veľmi vážne riešenia, ktoré mali pomôcť predovšetkým tomu, aby dlhodobo nezamestnaní mali záujem pracovať, aby dlhodobo nezamestnaní museli pracovať, aby vôbec dostali dávku v hmotnej núdzi. Jedno z týchto opatrení, a budem sa venovať len tomu, aby som zbytočne nerozširoval túto tému, bolo aj zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných. Čiže, tak ako povedala pred chvíľou predrečníka, žiadna novinka.
Pred rokom to plénum Národnej rady schválilo, že na Slovensku od 1. januára tohto roku, od kedy je účinný dodnes platný zákon o pomoci v hmotnej núdzi, existuje osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných. Ako to funguje? Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny to pred rokom vymyslelo tak, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda taký človek, ktorý je v evidencii nezamestnaných aspoň 12 mesiacov a viac, nájde prácu za mzdu do výšky trojnásobku minimálnej mzdy, tak počas prvých šiestich mesiacov tejto závislej činnosti dostane osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaného vo výške 63 eur a 7 centov. Toto Národná rada pred rokom schválila a od 1. januára 2014 je to účinné.
Vtedy som povedal, a ja si naozaj vyberám zo svojho rečníckeho vystúpenia spred rokov, že tento zámysel ministerstva práce a vlády Roberta Fica je myslený dobre. A znovu to zopakujem, oni to nemyslia zle na ministerstve práce, sociálnych vecí, dokonca je to určité riešenie v súlade aj s tým, čo veľmi často s Ľudom Kaníkom opakujeme v Národnej rade a dnes som to počul aj z úst pána predsedu vlády na tlačovke, aj z úst pána ministra práce na tlačovej besede po skončení rokovania vlády Slovenskej republiky, že pracovať sa jednoducho musí oplatiť. Áno, súhlasím, pracovať sa v tejto krajine musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky. A je teda logické, že musíte urobiť rozdiel medzi tými, ktorí si prácu našli a začnú pracovať a medzi tými, ktorí poberajú sociálne dávky, lebo keď rozdiel je desať euro a niekedy v neprospech pracujúceho, je logické, že nikto z dlhodobo nezamestnaných sa vám do práce hrnúť nebude. Čiže toto bol motív, s ktorým ministerstvo práce prišlo s osobitným príspevkom pre dlhodobo nezamestnaných pred rokom.
Opomeniem teraz skutočnosti, o ktorých som vtedy hovoril, Jožko Mihál to dnes už spomínal. Viete, že trojnásobok minimálnej mzdy, to je trošku taká zábavná predstava, že dlhodobo nezamestnaný s nízkou kvalifikáciou väčšinou niekde v Košickom alebo v Prešovskom kraji si nájde zrazu prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, ale nechajme to tak. V tejto novele, o ktorej rokujeme dnes, je to už len dvojnásobok minimálnej mzdy, ale to, čo som hovoril pred rokom, znovu zopakujem, aby ste videli, ako je to aktuálne a ako som, žiaľ, mal pravdu pred rokom, keď som to hovoril.
To prvé, čo chcem povedať, je, že takýto osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných nie je systémovo dobrý krok, pretože je diskriminačný voči ostatným nezamestnaným alebo ľudom, ktorí si prácu našli. Príklad, ktorý tu pred chvíľou odznel, naozaj predstavte si niekoho, ktorý chodí do práce za tú minimálnu mzdu a poctivo pracuje. Teraz, dlhodobo nezamestnaný, ktorý poberal sociálne dávky sa zamestná, pracuje vedľa neho, on dostane príspevok k minimálnej mzde podľa dnes platnej legislatívy počas šiestich mesiacov do výšky 63,07 eur a ten, ktorý pracoval za minimálnu mzdu, nedostane. Iný príklad uvediem. Predstavte si, že po desiatich mesiacoch nezamestnanosti vám niekto ponúkne pracovnú príležitosť. Čo urobí logicky rozmýšľajúci človek, ktorý je 10 mesiacov nezamestnaný? No počká ešte tie dva mesiace, pretože teraz sa mu neoplatí prijať pracovnú príležitosť. A tieto príklady by som mohol vyberať ďalej. Hovoril som to presne pred rokom, čítam zo svojho vystúpenia.
Čiže takto nastavený osobitný príspevok je diskriminačný. Nerieši. Omnoho väčší problém, ktorý máme hlavne v regiónoch stredného, východného Slovenska, my nemáme problém, že dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu za dvoj-, trojnásobok minimálnej mzdy. My máme problém, že dlhodobo nezamestnaný si nevie nájsť prácu ani za minimálnu mzdu. A mnohokrát máme problém, že mnohé firmy, podnikatelia, zamestnávatelia by aj vedeli možno zamestnať nízko kvalifikovaného človeka, ale minimálna mzda je jednoducho pre nich vysoká.
Dnes pán premiér povedal na tlačovke, že on o tom nebude diskutovať, o výške minimálnej mzdy. Prosím, je to politika vlády Roberta Fica, len zas realita trhu práce je niekedy taká, že čo keby ten podnikateľ vedel povedzme dať 250 euro, lebo takú cenu preňho tento nízko kvalifikovaný zamestnanec má, 380 je už veľa preňho. Toľko bude nová minimálna mzda. Teraz 352.
My sme prichádzali s riešením za vlády Ivety Radičovej, ktorý sa volal medzitrh práce. Skúsme tu hľadať motiváciu pre nízko kvalifikovaných, aby sme ten rozdiel do minimálnej mzdy, a keď chcete aj s osobitným príspevkom, dokompenzovali tomu človeku, ktorý chce pracovať, aj možno za peniaze, ktoré sú nižšie, ako minimálna mzda. Vždy je to lepšie, ako keby ostal doma a poberal sociálne dávky.
No a do tretice, pred rokom som hovoril, že osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných vo výške 63 euro v súbehu s príjmom z práce po dobu šiestich mesiacov nerieši, čo bude po týchto šiestich mesiacoch. No lebo znovu, rozmýšľajte, šesť mesiacov pracujete za minimálnu mzdu a máte k tomu 63 euro. V siedmom mesiaci už 63 euro nemáte. V tej chvíli ste naspäť v pasci chudoby, lebo začnete počítať, či sa vám oplatí pracovať ďalej za minimálnu mzdu, alebo radšej napočítate všetky sociálne výhody, sčítanie dávky v hmotnej núdzi a zistíte, že ten rozdiel je už len 20 euro, buď v jednu alebo druhú stranu, no neoplatí sa každé ráno vstávať a chodiť do práce. Čiže čo po šiestich mesiacoch?
No musím povedať, že vládny návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorom dnes rokujeme v druhom čítaní v podstate po jednom roku, je dôkazom toho, že pred rokom som, žiaľ, mal pravdu. Áno, mal som pravdu, pretože žiadna revolúcia vo vzťahu k pomoci chudobným pracujúcim, lebo hovoríme o chudobných pracujúcich, sa nekonala. A sľubovaná aktivácia pomaly upadla do zabudnutia. Viete, prečo nebol ten návrh spred roka dobrý? No preto, lebo pán minister dnes prichádza so zmeneným návrhom toho istého osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných. Podľa dnes prerokovanej novely to už má fungovať tak, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda niekto, kto 12 mesiacov, aspoň 12 mesiacov nemal prácu, nájde zamestnanie, v ktorom zarobí mzdu do výšky maximálne už len dvojnásobku minimálnej mzdy, naozaj ten trojnásobok, to bola vážna fikcia, tak počas prvých šesť mesiacov dostane osobitný príspevok vo výške 126 euro a počas ďalších šesť mesiacov vo výške 63 euro. Čiže to je presne odpoveď na ten môj tretí argument, prečo to nie je dobré riešenie spred roka, no lebo čo po šiestich mesiacoch? Tak pán minister už teraz nejde so šiestimi mesiacmi, už ide s dvanástimi mesiacmi. Čiže prvých 12 mesiacov dostane 126 euro osobitného príspevku, ďalších 12 mesiacov 63 eur osobitného príspevku.
Tak ako pred rokom, znovu to zopakujem, že je dobré, že si vláda všíma skutočnosť, že tu máme pracujúcich chudobných. Že ľudia, ktorí si nájdu prácu za minimálnu mzdu, sú na tom niekedy horšie, ich rodina je na tom niekedy horšie, ako keby všetci poberali sociálne dávky v maximálnej výške. Toto je pozitívny jav. Tento chcem podčiarknuť. Za pozitívne hodnotím, aby som aj pochválil pána ministra, že pri návrhu štátneho rozpočtu, ktorý počíta so znížením výdavkov na sociálnu pomoc, našiel 3 milióny eur na pomoc pracujúcim s nízkymi mzdami, dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu. Toto je pozitívne, to je určite pozitívne. Ale znovu, tak ako pred rokom, aj teraz zopakujem, že je to znovu len krátkodobé populistické marketingové riešenie. Pán minister, tak ako vám to nefungovalo pred rokom a teraz musíte novelizovať ten zákon a prichádzať s ďalším riešením, tak ani toto riešenie nebude fungovať z jednoduchého dôvodu, lebo všetky tri argumenty, prečo to nefungovalo, to predchádzajúce spred roka, platia aj pre toto riešenie.
Po prvé, čo s tými, ktorí už dnes pracujú za minimálnu mzdu alebo za niečo medzi minimálnou mzdou a dvojnásobkom minimálnej mzdy? Im žiadnu pomoc nedávate. Čo s tými, ktorí neboli dlhodobo nezamestnaní? Čiže po desiatich mesiacoch, keď vám niekto dá pracovnú ponuku, treba ešte dva mesiace počkať, lebo sa neoplatí nastúpiť, lebo prídete o tých 126 eur prvých 6 mesiacov kompenzácie prostredníctvom osobitného príspevku. Čo s prácou za menej peňazí, ako je minimálna mzda? Vôbec sa tomu nevenujete. Každý má dať minimálnu mzdu. Len naším záujmom a aj vaším záujmom by malo byť, aby sa pracovať oplatilo. Ak v tom regióne vieme tomu človeku dať prácu za menej, ako minimálnu mzdu, nebolo by lepšie tieto finančné prostriedky využiť na kompenzáciu a dorovnanie tej minimálnej mzdy, prostredníctvom povedzme medzitrhu práce? No, ale znovu sme pri tom kardinálnom argumente, ktorý som použil pred rokom. Vtedy som sa pýtal, čo bude po šiestich mesiacoch, keď tento osobitný príspevok ku mzde pre dlhodobého nezamestnaného skončí? Dnes sa pýtam, čo bude po dvanástich mesiacoch, keď tento osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaného skončí?
Keď som diskutoval k Zákonníku práce, pán spravodajca sa ma vtedy opýtal, že aké máte riešenie? Vtedy som povedal, že Zákonník práce je komplexný a to riešenie sme predviedli v praxi počas druhej Dzurindovej vlády a vlády Ivety Radičovej, ale dnes musím byť ešte konkrétnejší. My to riešenie máme. Je dokonca predložené na túto schôdzu Národnej rady. Prosím, všimnite si novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú predkladám s mojím kolegom Ľudom Kaníkom, obsahuje súbor riešení, ktoré označujeme ako rodičovský balíček. Je totižto určený pre pracujúcich rodičov s deťmi, odhliadnuc od toho, či sú ženatí, rozvedení, alebo v akom sú stave. Ak rodič, aspoň jeden z rodičov v rodine pracuje, takáto rodina musí byť na tom lepšie, ako keby poberala sociálne dávky. Toto je filozofia tohto rodičovského balíčka a tam prichádzame s riešením, s jedným riešením, konkrétne platným pre túto situáciu a to takým, ako umožniť čiastočný súbeh dávky v hmotnej núdzi a práce s nízkou mzdou, ale udržateľne. Nie na šesť mesiacov, nie len pre vybranú skupinu, nie na dvanásť mesiacov v dvoch sadzbách, ale udržateľne pre všetkých. Pretože po šiestich mesiacoch neočakávame asi, predpokladám logicky, že nastane tak prudký nárast mzdy toho pracujúceho, ktorý pracuje za minimálnu mzdu, že vlastne sa už z tej pozície chudobného pracujúceho vymaní a to riešenie, s ktorým my prichádzame opakovane, trpezlivo, je také, aby sa do posudzovania nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % príjmu zo závislej činnosti a nielen 25 % príjmu zo závislej činnosti, ako je tomu v súčasnosti. Tým pádom by sme v podstate vedeli vykryť celú skupinu pracujúcich ľudí, ktorých mzda sa pohybuje až do výšky 470 eur v hrubom a starajú sa aspoň o jedno dieťa. Teda pracujúce rodiny pracujúcich rodičov, ale dlhodobo udržateľne budú vedieť, že majú na toto nárok, že sa im toľko nezapočíta. Rieši to aj problém, o ktorom sme tu už dnes hovorili, čo ak mu zamestnávateľ zvýši plat? No tak bude mať vyšší plat a tým pádom sa mu zníži dávka v hmotnej núdzi. Žiadnych šesť mesiacov, žiadnych dvanásť mesiacov. Udržateľné riešenie.
Dámy a páni, na záver chcem povedať len toľko. Teraz budem prognostik už úplne záverom, dobre? Predpokladám, že o rok v takýto čas budem tu znovu stáť a diskutovať s vami o vládnom návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Pán minister Richter ho tu donesie s ďalším marketingovým populistickým riešením osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných. Viete, prečo to so skoro 100-percentnou istotou tvrdím? Lebo týchto dvanásť mesiacov, ktoré začne fungovať od 1. januára 2015, skončí presne tri mesiace pred parlamentnými voľbami. Dosť nešťastný dátum. V tej chvíli som o tom presvedčený, že sociálne cítiaca vláda Roberta Fica bude chcieť pomôcť dlhodobo nezamestnaným, aby si našli prácu a pomôcť im aj osobitným príspevkom, keď si takúto prácu nájdu. Bude chcieť pomôcť pracujúcim chudobným rodinám a znovu tu budeme nejaké iné zlé nesystémové riešenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných riešiť.
Dámy a páni, znovu platí to, čo som povedal pri Zákonníku práce. Tento balíček sociálnych zákonov, ktoré prerokúvame v druhom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady, nie je nič iné, ako vysprávky smeráckych marketingových a populistických opatrení, ktoré nefungujú. Zjavne nefungujú, schválili ich a nefungujú. Teraz ich idú znovu opravovať. Žiaľ, musím konštatovať, že ani tento balíček opatrení, ktoré dnes schválime, nevyrieši to, čo by malo vyriešiť. To znamená, nedostatok práce pre nízko kvalifikovaných ľudí a nedostatok práce aj pre stredne kvalifikovaných ľudí v chudobnejších regiónoch Slovenska a nevyrieši ani udržateľne problematiku chudobných pracujúcich.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis