Videokanál poslanca

Ďakujem pekne obom kolegom, ktorí na mňa reagovali, aj pani poslankyni, pani doktorke Horváthovej, aj pánovi navrhovateľovi Uhliarikovi.
Áno, táto diskusia je v spoločnosti prítomná a znovu chcem len pochváliť navrhovateľov, že ju doniesli aj na pôdu Národnej rady, aj keď stále som presvedčený, že je viac odborná, ako politická, a ani by nebolo dobré, keby sme ju zmenili na politickú v tejto chvíli.
A v tejto situácii si myslím, a znovu zopakujem to, čo som povedal, že treba to chladnou hlavou hodnotiť, čo si môžme a čo si nemôžme dovoliť z hľadiska ochrany zdravia ľudí. Som o tom presvedčený, že povinné očkovanie musí zostať z hľadiska ochrany zdravia ľudí, ale uvedomujem si aj to, že keď je povinné očkovanie a vznikne nejaká škoda na zdraví, tak ten, kto nariadi povinné očkovanie, by ju mal znášať. Je to štát.
A tu sme, myslím, že všetci v zhode, len prídeme k tej samotnej formulácii, kde sa veľmi obávam toho, že keby to zostalo v tejto formulácii, ako to je napísané, za poškodenie vakcináciou sa budú vydávať aj prípady, ktoré nie sú poškodením vakcináciou. Dokonca sa pod túto formuláciu, dosť vágne postavenú, budú skrývať aj prípady, a na to som upozorňoval, keď vôbec nepoškodila očkovacia látka pacienta, len v danej chvíli možno nemal byť ten pacient očkovaný, lebo mal nejaký iný zdravotný problém. Aj takýchto listov mám nie málo na stole. Čiže je to, z tohto pohľadu som to tak vnímal, možno odpoveď pani doktorke Horváthovej, že je to viac odborná diskusia a bude zlé, keď to zmeníme na také jednoduché politikárčenie v parlamente. Na druhej strane je to celospoločenská diskusia, na ktorú by mala aj naša legislatíva vedieť odpovedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážené dámy, vážení páni, keď som sa stal spravodajcom k tomuto návrhu, poslaneckému návrhu zákona, tak dal som si záležať na tom, aby som ho jednak naštudoval, ale jednak som sa aj pozrel na to, ako by sme mali celú túto problematiku riešiť, a musím povedať, že som dlho hľadať nemusel, lebo táto téma nie je v Národnej rade Slovenskej republiky nová. Ktorí sme tu už dlhší čas, vieme, že sme o tom diskutovali aj v predchádzajúcich funkčných obdobiach a vždy niektorý z našich kolegov z výboru pre zdravotníctvo alebo ani nie z výboru pre zdravotníctvo prichádzal s nejakými riešeniami a návrhmi, aby sme legislatívne vstúpili do úpravy povinného očkovania, do úpravy dobrovoľného očkovania, resp. aby sme riešili problematiku odškodného po príčinnej súvislosti poškodenia organizmu v súvislosti s očkovaním.
Ako lekár musím hneď na úvod povedať, že ja som priateľom a fanúšikom očkovania. Tým musím začať, nebudem to nejak skrývať do kontextu viet, poviem to veľmi otvorene. Očkovanie je medicínska metóda prevencie chorôb, ktorá sa ukazuje ako vysoko efektívna a vysoko účinná. Dokonca napriek desaťročiam a už pomaly stáročiam od prvých pokusov s očkovaním a od prvých postupov ochrany pred ochoreniami prostredníctvom očkovania sa nič na tejto skutočnosti, že je to veľmi efektívna metóda prevencie ochorení, nezmenilo. A ako lekári veľmi dobre vieme aj tú skutočnosť, že najlacnejšia liečba je prevencia. A najefektívnejšia, jedna z najefektívnejších foriem prevencie je očkovanie, to chcem hneď na úvod povedať.
Dokonca mám taký pocit, že očkovanie zažíva do určitej miery aj renesanciu v modernej medicíne. Keď sledujem trendy ostatných, jedného, možno dvoch desaťročí, všimnite si, že okrem očkovania ako ochrany pred infekčnými ochoreniami dnes máme postupy, očkovacie postupy prevencie napríklad pred rakovinou krčka maternice. Čiže vieme o tom, že mnohé onkologické ochorenia môžu mať a majú vírusový pôvod, a dnes hľadáme metódy očkovania, resp. ich prinášame do praxi. Diskutuje sa o rakovine prsníka, diskutuje sa o ďalších ochoreniach, proti ktorým by sme raz možno v budúcnosti mohli reálne očkovať.
Chcem povedať aj to, že vnímam tú diskusiu, ktorá prebieha už niekoľko rokov v spoločnosti, ako logickú. Kým v 50., v 60. rokoch, viete, nás nahnali na povinné očkovanie, no tak nás zaočkovali, tak sme boli zaočkovaní, veď tak čo sme mali robiť. Dnes žijeme v svete, keď ľudia zbierajú informácie cez internet, chválapánubohu, na internete sa vedia dostať k rôznym správam nielen zo Slovenska, ale z celého sveta. Dnes žijeme v dobe, keď sa ľudia omnoho viacej zaujímajú o to, na čo majú právo, na čo majú nárok a čo je ich povinnosť a prečo toto právo, resp. túto povinnosť majú, a logicky teda prichádza na rad diskusia o tom, či štát môže nariadiť povinné očkovanie, či štát môže nútiť otca s mamou, aby povinne zaočkovali svoje dieťa. Táto diskusia tu je. Je to diskusia skôr pre ústavných právnikov, či naozaj je namieste v tejto modernej dobe mať takto upravenú legislatívu. Táto diskusia tu prebieha v tejto spoločnosti. Prebieha aj druhá diskusia paralelne s touto, a to diskusia o tom, že keď existuje príčinná súvislosť medzi očkovaním a poškodením organizmu, akým spôsobom to bude odškodnené.
Ja som dostal už množstvo listov v minulosti. Mohol by som vám tu z nich čítať, nebudem vás zabávať, budem sa držať len tých dôležitých údajov. To prvé, čo chcem povedať, je, že nepustím sa do diskusií o povinnom očkovaní v zmysle, či je to v súlade, alebo nie je s ľudskými právami a s ústavným právom. Na druhej strane chcem povedať k tejto téme toľko, že, no dobre, keď hovoríme o tom, aby nebolo povinné očkovanie, zároveň diskutujme aj o tom, či si vie niekto z nás lekárov predstaviť, že by sme prestali očkovať. Vie niekto odhadnúť riziko, ktoré pre populáciu vzniká? Vie to niekto odhadnúť, vie to niekto kompetentne, nemyslím, laici na internete, ale kompetentní odborníci to vedia odhadnúť? Všetci na svete boli nadšení, keď v 50. rokoch profesor Thomas (pozn. red.: správne "Jonas") Salk prišiel s očkovaním proti detskej obrne. Prezident Spojených štátov Eisenhower vo svojom príhovore, pravidelnom každoročnom, okrem obľúbenej vety "Boh žehnaj Ameriku" použil aj vetu "Boh žehnaj profesora Salka". Zachránil státisíce detí v Spojených štátoch a potom na celom svete. Dnes už očkujeme inou vakcínou, nie Salkovou, tá už je dávno prežitá a prekonaná. Ale uvedomme si, či dnes niekto z nás vie povedať, keby sme celú našu populáciu detí prestali povinne očkovať, kto by niesol zodpovednosť za to, čo by tu mohlo nastať. Viete, teraz možno mi niekto povie: A čo keby nenastalo? A čo keby nastalo?
Tá moja logická a ďalšia otázka, keď hovoríme o povinnom očkovaní, je tá, že, no fajn, tak dieťa, ktoré je spolu s mojím dieťaťom v materskej škôlke, zaočkované nebude, lebo rodičia s tým nesúhlasia, a keď moja dcéra ochorie, kto za to ponesie zodpovednosť?
Moja ďalšia logická otázka je, keď sa rodičia rozhodnú nezaočkovať svoje dieťa, náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorá vznikne v prípade ochorenia dieťaťa chorobou, proti ktorej sa nedali naočkovať, budú znášať oni alebo verejné zdravotné poistenie? Lebo keď verejné zdravotné poistenie, prečo sa máme na to skladať všetci? Veď sme chceli zaočkovať to dieťa.
Čiže táto diskusia je vážna, nemyslím si ale, že patrí na pôdu Národnej rady, to je moja prvá poznámka.
Ale poďme k odškodneniu, k tomu, čo tu doniesli navrhovatelia. Hneď na úvod chcem povedať, že si veľmi vážim túto iniciatívu. A nechcem to ani umenšovať a budem hlasovať za v prvom čítaní. Veľmi si vážim túto iniciatívu, pretože táto téma tu v spoločnosti rezonuje. Možno to neni majoritná téma, mainstreamová téma, aby som sa tak moderne vyjadril, ale je to určite téma, ktorá sa dotýka mnohých rodičov, ktorí vypovedajú rôzne príbehy, ktoré sa im stali následkom očkovania. Na druhej strane ale musím hneď povedať, že, alebo ešte v súvislosti s tým chcem povedať, že viem si predstaviť to, že keď štát, logicky uvažujme, niečo nariadi, povinné očkovanie, a spôsobí tým škodu, tentoraz škodu na zdraví očkovaného, mal by ho štát aj odškodniť, mal by znášať náklady s odškodným. Ako logika veci je tu úplne čistá v tomto návrhu.
Ten môj jediný problém je s tou formuláciou. A budem veľmi úprimný, ja som si ju tu, nehnevajte sa, prečítam to z iPadu, napísal, lebo to by som nevedel len tak veľmi jednoducho zinterpretovať. Takže vám ju prečítam: "Za uznanie poškodenia očkovaním postačuje pravdepodobnosť príčinnej súvislosti. Ak táto pravdepodobnosť nevyvstáva len preto, lebo o príčine konštatovanej choroby vládne v lekárskej vede nevedomosť, môže byť so súhlasom ministerstva uznané poškodenie na zdraví ako dôsledok poškodenia očkovaním. Súhlas ministerstva môže byť udelený aj všeobecne. Súhlas ministerstva môže byť vzatý späť v prípade, ak sa nepochybne preukáže, že poškodenie na zdraví alebo smrť nie sú dôsledkom očkovania. Už vyplatené odškodnenie sa nevracia."
Dámy a páni, pri všetkej úcte k predkladateľom, k môjmu kolegovi, bývalému pánovi ministrovi, je to veľmi vágne. Veľmi všeobecná formulácia, veľmi vágna formulácia. Keď máme nejaký predpoklad príčinnej súvislosti, tak vtedy to uznajme, že to bolo spôsobené očkovaním. Dokonca si myslím, že to môže viesť k veľmi veľkej nevôli voči povinnému očkovaniu a vôbec voči očkovaniu ako takému, čo by nemalo byť v záujme nás lekárov. V záujme nás lekárov by malo byť stále opakovať to, že prevencia je najlacnejšia liečba a je určite lacnejšia ako liečba a najefektívnejšou formou prevencie je očkovanie. A dnes prichádzajú stále modernejšie a modernejšie očkovacie látky. Ako lekári dobre vieme, že každá látka, ktorú vpravíte do organizmu, môže mať nežiaduci účinok. Každý človek je jedinečný a na každého to pôsobí ináč.
Treba ale povedať, že tie hlavné výhrady voči očkovacím látkam, ktoré tu v minulosti boli, dnešné moderné očkovacie látky už dávno odstránili. Tie komplikácie a nežiaduce účinky, ktoré vyvolávali, sú dávno odstránené.
Čiže ja si viem predstaviť, dámy a páni, diskutovať v tejto snemovni o tom, aby, ak štát nariadi očkovanie a dôjde k poškodeniu, nežiaducim účinkom, niesol za to zodpovednosť a odškodnil. Ale bol by som rád, keby sme zadefinovali veľmi jasné pravidlá, kto, ako a kedy rozhodne o tom, že k poškodeniu organizmu došlo v dôsledku očkovacej látky. A nie v dôsledku toho napríklad, že dieťa trpelo iným ochorením, alebo v dôsledku toho, že vôbec nie očkovacia látka poškodila dieťa, ale napríklad nemalo byť v tejto chvíli dieťa očkované, ale pediater zle vyhodnotil situáciu. Zvaliť to všetko na očkovacie látky by bolo veľké zjednodušovanie.
Čiže záverom, ja podporím tento návrh zákona v prvom čítaní, aby sme otvorili diskusiu, ale zároveň aj chcem poprosiť kolegov navrhovateľov, aby sme naozaj s odbornou verejnosťou mali tú odvahu hľadať čo najpresnejšiu formuláciu, aby bolo umožnené odškodnenie skutočných prípadov, kde došlo k poškodeniu v dôsledku očkovania, ale zároveň aby sme neotvorili obrovský priestor na špekulácie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda predniesol spravodajskú informáciu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1000). Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som povedal niekoľko myšlienok k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý sme spolu s kolegami predložili opakovane už na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Už sme o ňom diskutovali aj na ostatnej schôdzi Národnej rady a myslím si, že možno o ňom budeme diskutovať aj na tej ďalšej schôdzi, to ešte uvidíme, ako dopadne toto hlasovanie. Nemyslím konkrétne o tomto návrhu, ale o tom riešení, ktoré je tam obsiahnuté.
Mňa takisto, ako môjho spolupredkladateľa pána poslanca Nagya, teší, že pani ministerka sa začala zaoberať problémom, ktorý tu na Slovensku máme. Ten problém na Slovensku je veľmi jednoduchý. My tu máme bezplatnú zdravotnú starostlivosť a podrobnosti tejto bezplatnosti garantovanej ústavou určujú zákony. Zákon hovorí, že z verejného zdravotného poistenia máte mať zaplatené všetko, okrem služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré sú, explicitne povedané, ktoré sú v návrhu zákona a patrí medzi nich napríklad aj poplatok za recept, poplatok za prevoz dopravnou zdravotnou službou, poplatok za pobyt v nemocnici, ktorý je ale nariadením vlády určený ako nula, poplatok sprievodcu v nemocnici, poplatok za kúpele. Čiže sú určené poplatky, za ktoré možno vyberať.
Faktom ale je, že dámy a páni, vyberte sa kľudne k niektorému z lekárov. Keď sa rozhodnete ísť k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi a napriek tomu, že vláda Roberta Fica v roku 2006 ako jednu z prvých vecí určila nariadením vlády výšku poplatku za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulancii z 20 korún na nula korún a v nemocnici za pobyt z 50 korún na nula korún, čím teda uchopila mantru, že zdravotníctvo je už bezplatné, lebo v zdravotníctve sa už za nič nebude platiť, lebo sa zrušili zlé Zajacove dvadsať a päťdesiatkorunáčky, tak dámy a páni, prosím, choďte k lekárovi a nezabudnite si hlavne peňaženku. Budete prekvapení, za čo sa dnes všetko vyberajú poplatky.
Kolegovia z HPI, ktorí sa dlhodobo venujú problematike fungovania zdravotníctva, je to Ting-Tang, robili takú štúdiu, kde naozaj zisťovali, chodili a fotili, čo na dverách je vyvesené v jednotlivých ambulanciách, koľko sa to vyberá poplatkov a za čo. Viete, niektoré poplatky sú úplne smiešne, napríklad poplatok za to, že v čakárni je klimatizácia, alebo poplatok za to, že je tam ventilátor, alebo poplatok za to, že budete mať na izbe ventilátor, keď budete hospitalizovaní. No neuveriteľné poplatky. Neuveriteľné poplatky. Proste ako tvorba vymýšľania poplatkov sa úplne odviazala v slovenskom zdravotníctve a vy si teraz určite položíte otázku, že no dobre, veď ale to bolo v 2006, čo sa zrušili tie dvadsať a päťdesiatkorunáčky a potom ste boli 18 mesiacov pri vláde, čo ste urobili?
My sme išli s riešením. S riešením, ktoré mala SDKÚ - DS vo svojom programe, volebnom programe v roku 2009 - 2010 a to bol ochranný limit na doplatky. Desať euro, ani o cent viac. Aj sa nám ho podarilo dať do programového vyhlásenia vlády a prostredníctvom ministerstva zdravotníctva aj do zdravotníckych zákonov. Áno, začalo to postupne. Tento ochranný limit na doplatky je zatiaľ ochranným limitom na doplatky za lieky. Každý štvrťrok dostávajú ľudia, ktorí majú nízke dôchodky alebo zdravotne ťažko postihnutí ľudia, späť od zdravotnej poisťovne peniaze za doplatky na lieky, ktoré presiahli hranicu 10 euro. Čiže my sme zaviedli ochranný limit na doplatky za lieky. S týmto ochranným limitom sa dá pokračovať ďalej. Môže chrániť aj pred poplatkami. Ide o to, ktoré poplatky tam budete započítavať a ktoré nie. A to je úloha ministerstva zdravotníctva.
Je pravda, že ani ministerstvo zdravotníctva za vlády Ivety Radičovej s tým neurobilo poriadok, no ale ani ministerstvo zdravotníctva za vlády Roberta Fica po dvoch rokoch s tým neurobilo poriadok. Nesmierne ma potešilo, že pani ministerka si všimla, že je tu problém, ale predpokladám, že pripravuje nejaké také komplexné riešenie ako pri eHealth-e a DRG, ktoré bude platné až po skončení funkčného obdobia tejto vlády. Už sme si to všimli, tento spôsob riešenia problémov.
Takže aby sme sa teraz nezačali vyhovárať, že sa to nedá a že všetko je tak strašne komplexné, že sa s tým poriadok urobiť nedá, ministerstvo zdravotníctva, keďže zjavne nedokáže túto problematiku ako mnohé ďalšie riešiť, nakoniec sa do toho zaangažoval, neuveríte kto, minister financií pán Kažimír, lebo ako túto, tento, viete, tu tento dialóg, túto diskusiu medzi rezortmi treba sledovať dlhodobo a pred dvoma alebo troma mesiacmi pán minister financií oznámil, že uvažuje o zavedení registračných pokladníc do ambulancií. Ešte raz to zopakujem, registračných pokladníc do ambulancií. Pamätám sa, ako Robert Fico a pán Paška a iní čelní predstavitelia strany SMER v tomto parlamente, keď sa zavádzali Zajacove dvadsať a päťdesiatkorunáčky, kričali, že zdravotníctvo nie je obchod. To nám vyčítali, že my sme zo zdravotníctva urobili obchod. Ajhľa, registračné pokladnice v ambulanciách. Čože budú registrovať v bezplatnom zdravotníctve? No budú registrovať to obrovské množstvo poplatkov, ktoré okrem toho, že si ich ako v takej ľudovej tvorivosti mnohokrát kolegovia lekári vytvárajú, nie sú nikde evidované. Alebo sú, alebo nie sú. Niečo je, niečo nie je. Pán minister Kažimír to vidí a hovorí, no tak, keď už teda sa tie poplatky vyberajú, lebo s tým ministerstvo zdravotníctva nič nevie urobiť, tak aspoň nech je to zaregistrované, nech sa z toho zaplatia dane, nech je to riadny príjem tej ambulancie. Podľa mňa dá sa rozumieť tomuto opatreniu z pohľadu ministerstva financií.
Nedá sa rozumieť tomuto opatreniu z pohľadu ministerstva zdravotníctva, pretože tento návrh ministerstva financií hovorí o tom, že ministerstvo zdravotníctva nezvládlo svoju úlohu, pretože poplatky by mali mať jasne určené maximálne výšky a malo by byť povedané za čo, kedy, koľko má vo verejnom zdravotnom poistení pacient ešte doplácať. Tak to bolo pôvodne napísane v tom zlom Zajacovom zákone. Čiže nemyslím Paľa Zajaca, iného Zajaca. V tom zlom zákone počas druhej Dzurindovej vlády.
Čiže dámy a páni, tak stojí slovenské zdravotníctvo, my to teraz v tejto chvíli spolu s kolegami predkladateľmi neriešime. To, čo ale rieši návrh zákona, o ktorom dnes rokujeme, je akýsi nový poplatok, ktorý sa tvári, že nesúvisí so zdravotnou starostlivosťou, a len práve naším návrhom zákona ho chceme dať do súvisu so zdravotnou starostlivosťou a to je poplatok za parkovanie na parkovisku, ktoré patrí nemocnici alebo poliklinike. Pozrite sa, musíme mať otvorené oči a vidieť, že občania protestujú, že spisujú petíciu, že protestujú priamo na týchto parkoviskách a že sa im to jednoducho nepáči. Sa im to jednoducho nepáči, že kým sa dostanú k samotnému lekárovi, ktorý má poskytnúť tú bezplatnú zdravotnú starostlivosť v zmysle ústavy, tak zaplatia toľko zaujímavých poplatkov, že tá návšteva je pre nich neuveriteľne drahá. A im sa nepáči, prečo majú zaplatiť pri návšteve lekára, keď si ich predvolal na kontrolu, poplatok za to, že prídu autom, keď napríklad používajú dve francúzske barly. Alebo ich niekto privezie a ich musí počkať na parkovisku, alebo ich privezie a musí ich odprevadiť k tomu lekárovi, ako moju mamu, lebo nevie už ísť sama k tomu lekárovi. Ako prečo majú za to zaplatiť?
Čiže prichádzame s návrhom riešenia. Uznávam, uznávam, že je trošku prekvapivé, že s takýmto návrhom riešenia prichádzajú poslanci, ktorých tak jednoducho by sme mohli označiť, že pravicoví. Akože pravicová opozícia, keď prichádza s takýmto riešením, je to naozaj prekvapivé, lebo mala by s tým prísť strana SMER - sociálna demokracia, ona by mala chrániť tých najslabších a najchudobnejších, keďže má veľké sociálne cítenie. Faktom je, že ale to nerobí a pani ministerka tak, ako pri mnohých témach, aj pri tejto strčila hlavu do piesku. Toto nerieši. Toto nechávame tak vyhniť tento problém.
Čiže my teraz s kolegami Škripekom, Chrenom, Nagyom sme pripravili tento poslanecký návrh zákona a prichádzame s návrhom riešenia. K tomu poviem len toľko, že áno, je na mieste aj diskusia, v druhom čítaní, ak zákon prejde do druhého čítania, verím, že ho podporíte, sme pripravení aj diskutovať o tom, či sa to nedá riešiť ináč. Keď to tu bolo na ostatnej schôdzi, aj to tu zaznelo zo strany SMER-u, že je to trochu problém, napríklad ak ide o mestské parkovisko v bezprostrednom kontakte tej polikliniky, či by sa tam nedal urobiť nejaký časový limit radšej, alebo áno, je možné riešiť tento problém z rôznych pohľadov. My sme na to išli z pohľadu zdravotníckej legislatívy, pretože oslovovali nás a oslovili nás predovšetkým pacienti, ktorí chodia do zdravotníckeho zariadenia čerpať tú tzv. bezplatnú zdravotnú starostlivosť a k tomu množstvo poplatkov za všetko, za čo už sa, čo už vymysleli kolegovia lekári a kolegovia lekárnici, im pribudne ešte ďalší poplatok a to poplatok za parkovanie.
Čiže navrhujeme, aby parkovanie na verejnom parkovisku v bezprostrednej blízkosti zdravotníckeho zariadenia alebo na parkovisku, ktorého vlastníkom je nemocnica alebo poliklinika, bola služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Tak sa to dostalo do zdravotníckej legislatívy, teda parkovanie na nemocničnom parkovisku alebo poliklinickom parkovisku je služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti s tým, že navrhujeme, aby nariadením vlády bola cena tejto služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti určená ako nula euro. O tom je tento návrh riešenia, dámy a páni, myslím, že veľmi jednoduchý legislatívny návrh, ktorý výrazným spôsobom sprístupní a zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti predovšetkým pre sociálne najslabších obyvateľov.
Dámy a páni, ja by som vás ako spolunavrhovateľ chcel takisto poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja tiež chcem vyjadriť solidaritu s pánom poslancom Senkom, lebo nemá to jednoduché v tom regióne. Viem, o čom to je. Viem, ako občania žiadajú od poslancov, ktorí sú zvolení z daného regiónu, alebo žijú v danom regióne, aby sa ich zastali, aby to presadzovali, poznám to veľmi dobre s ťažbou uránu v lokalite Jahodná.
Takže držím pánovi poslancovi palce, aby sa to podarilo. A určite, ak príde také riešenie, tak jak budeme teraz skoro celá opozícia alebo celá opozícia hlasovať za tento vládny návrh zákona o zákaze ťažby rádioaktívnych nerastov, určite budeme hlasovať aj za takéto riešenie, ak sa nájde pre Detvu a Kremnicu.
Jediné, čo ma prekvapilo, je, že pán poslanec Senko hovoril pomerne krátko, skončil o 9.52, takže som teraz celkom zvedavý, pán poslanec, ako bude pán minister Žiga hovoriť do 11.10, aby sa teda vysvetlilo, prečo nehlasujeme dnes o 11. hodine, keďže kolegovia zo SMER-u už odišli. Pán minister má záujem skôr o moju dochádzku, ale nie je tu ani pán primátor Raši, takže nič sa nedá robiť, ochrana života a bezpečnosti ľudí musí počkať do utorka, lebo dneska sa hlasovať nebude. Hlavne že na výbore, kde chceli predložiť opoziční poslanci pozmeňovák, nebolo ani päť minút. Teraz na to máme celý víkend, aby sa hlasovalo.

Ja chápem pána ministra Žigu, že je nervózny, pretože podarilo sa nám úplne odhaliť to, čo tu presne SMER hraje pred nami. A chápem aj to, že keď dochádzajú argumenty, tak ten základný, tá základná zbraň, s ktorou vždy SMER začne, je, že dehonestuje svojho súpera. Čiže ja som len doktor, ja tomu nerozumiem, ja som to nepredkladal. Zákon, ktorý dávame, je zlý, to je nepoužiteľné, proste celé je to zlé. Proste ja som tu len také smetie. Čiže toto je normálna hra. Na to sme zvyknutí a ja sa k tomu ako neuchýlim, pretože to nie je zapotreby.
Chcem upozorniť pána ministra Žigu na to, že zákon, ktorý sme predkladali my, sa volá zákon o zákaze ťažby úradu a je to samostatný zákon. Vy predkladáte novelu geologického zákona. Ja len hovorím, že to riešenie, ktoré je v zákone o zákaze ťažby uránu, je presne to isté, ktoré ste vzali do vášho geologického zákona, a teda že zakazuje sa ťažba rádioaktívnych nerastov a na povolenie tejto ťažby treba súhlasné referendum dotknutých obcí.
Druhá moja poznámka k tomu, že my to drobíme vždy len v opozícii, a keď vládneme, to nerobíme. Vy sám veľmi dobre viete, pán minister, že to nie je pravda. V roku 2010 bol novelizovaný geologický zákon, kde sme presadili ako vládna koalícia, vtedajšia, právo veta pre obce pri povoľovaní ťažby. Vy veľmi dobre viete, že sme presadzovali v meste aj v Košickom samosprávnom kraji v čase, keď sme boli vo vládnej koalícii, zmenu územného plánu, uznesenia proti ťažbe uránu. A informujem vás aj o tom, že nestihli sme predložiť zákon o moratóriu. Žiaľ, počas vlády Ivety Radičovej, ktorá trvala 18 mesiacov, takže mala väčšinu, ale bola dohoda s pánom ministrom hospodárstva Miškovom o predložení takéhoto návrhu zákona, môžete sa opýtať aj pána poslanca Fecka alebo bývalej pani poslankyne Sabolovej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, ja už som k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpil v skrátenom legislatívnom konaní, keď sme teda rokovali o skrátenom legislatívnom konaní aj v prvom čítaní, ale považujem za potrebné vystúpiť aj v druhom čítaní a povedať ešte niekoľko zaujímavých myšlienok, ku ktorým sme dospeli počas rozpravy v Národnej rade Slovenskej republiky.
Hneď na úvod by som chcel povedať, že boli sme trochu prekvapení, prečo je tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní v Národnej rade, čo také mimoriadne sa deje, prečo tak náhle vzniklo ohrozenie zdravia a bezpečnosti ľudí, o ktorom sa hovorí v dôvodovej správe k skrátenému legislatívnemu konaniu, a v pri prerokovaní tohto návrhu, ako aj v prvom čítaní som hovoril teda o tom, ako to SMER nemá jednoduché, keď na jednej strane sa snaží byť trošku populistický a hlavne marketingový, keďže sa blížia komunálne voľby, a na druhej strane, žiaľ, je pod tlakom lobistických skupín.
Ale v priebehu rozpravy sa tu odhalila okrem tej populistickej tváre SMER-u a okrem tej lobistickej tváre SMER-u aj taká tretia tvár SMER-u, priznám sa, že to som neočakával, aj preto som sa rozhodol dnes vystúpiť, a tá tretia tvár SMER-u by sa dala pomenovať ako tvár účelová alebo, keď chcete, aj nespravodlivá. A o tom by som chcel vo svojom vystúpení hovoriť.
Najprv by som rád povedal, že som vnímal veľmi pozorne všetky vystúpenia a vnímal som veľmi pozorne aj pána ministra Žigu, ako tu opakovane deklaroval, že on bol vždy proti ťažbe uránu. Bola to silná deklarácia, povedal to opakovane aj v médiách, hovoril to aj pán primátor poslanec Raši, či už tu v pléne, alebo v médiách, že on bol vždy proti ťažbe uránu. Toto je zásadná pozícia, ktorú stále zastávali. A preto teda aj predkladajú tento návrh zákona a preto ho aj predkladajú v skrátenom legislatívnom konaní, lebo trvalo im nejaký čas, kým teda ako pripravili takéto dobré riešenie.
Viete, samozrejme, ľudia, ktorí nepoznajú celé pozadie tejto kauzy, by tomu aj mohli uveriť a dokonca by mohli povedať, že ten pán minister s tým pánom primátorom sú chlapíci, sú to chlapi, ktorí jednoducho sa vedia postaviť za svoj názor a idú, idú a presadia si ho aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Faktom ale je, že treba sa pozrieť na to trošku podrobnejšie a naozaj som zvedavý, ako sa dá vysvetliť skutočnosť, že keď boli tak zásadne proti ťažbe uránu v strane SMER a keď zásadne boli vrcholoví predstavitelia strany SMER proti ťažbe uránu, prečo neboli proti ťažbe uránu v roku 2009, keď sme tu prerokovali poslanecký návrh zákona pani poslankyne Tkáčovej z SDKÚ - DS, dnes už nie je poslankyňou, ale v tom čase bola. Vtedy nikto zo SMER-u nehlasoval za zákaz ťažby uránu.
Čiže tu do určitej miery začína prvá vážna pochybnosť, prečo nepresadili potom svoj návrh zákona kolegovia zo SMER-u v roku 2009, keď do Národnej rady - tuto mám napísané - bola doručená petícia občanov Košíc a okolia, pod ktorú bolo podpísaných 113-tisíc občanov. Myslím si, že keď 113-tisíc občanov podpíše petíciu v Košiciach a v okolí proti ťažbe uránu v lokalite Jahodná, tak mám taký dojem, že je to dostatočný argument o tom, že verejná mienky si to nepraje. A to bol rok 2009, teraz píšeme rok 2014, dámy a páni. Tak prečo nie vtedy prišiel SMER s takou iniciatívou? Prečo SMER nezahlasoval za iný zákon z roku 2009, ktorý znovu predkladala moja skvelá kolegyňa pani poslankyňa Tkáčová z SDKÚ - DS, za zákon na zavedenie moratória na ťažbu? Teda dobre, prieskum áno, ale potom moratórium na ťažbu, ani vtedy nikto z poslancov SMER-u za to nehlasoval.
Musím povedať, že je celkom potom nepochopiteľné, keď strana SMER je proti ťažbe uránu a vždy bola, ako hovorí pán minister Žiga, vždy som bol proti tomu, povedal opakovane v rozprave aj v médiách, prečo sa 15. februára minulého roku ministerstvo pokúsilo novelou geologického zákona odňať samosprávam tie kompetencie, ktoré nadobudli v roku 2010? Teda kompetenciu veta pri tejto ťažbe, ktorú sme do zákona geologického dávali práve počas vlády Ivety Radičovej.
Čiže, dámy a páni, hovorím to preto a možno aj opakujem niektoré vety, ktoré tu už opakovane odzneli v pléne Národnej rady, lebo to si treba všimnúť, bez toho sa nám ten komplexný obraz o tejto novele zákona jednoducho neposkladá.
Čiže treba povedať, že na jednej strane sú tu tie deklarované, prezentované postoje proti ťažbe uránu, za to, aby sa občania vyjadrili proti tejto ťažbe uránu, aby mali možnosť v referende rozhodnúť o tom, či sa má, alebo nemá ťažiť urán, ale na druhej strane sú to tieto skutočnosti, že SMER sa zobudil teraz s týmto návrhom zákona, ale od roku 2009 protestujú občania a predkladajú sa návrhy zákonov.
Tá druhá tvár SMER-u, ktorú nemožno oddeliť od tejto prvej tváre, je tvár lobistická. Áno, SMER, a to by sme mohli hovoriť o mnohých návrhoch zákona, ktoré prerokúvavame v tomto pléne Národnej rady, aj o zákonoch, ktoré boli na tejto schôdzi prerokované, podlieha tlaku lobistických skupín. Podlieha tlaku lobistických skupín vo veľmi významnej miere. Skúste si len tak spomenúť, dámy a páni, na návrh zákona o významných investíciách, o ktorom tu tiež prebiehala veľmi silná diskusia v Národnej rade. Pamätáte sa? Vláda rozhodne o tom, čo je významná investícia, boli tam nejaké parametre uvedené a potom názor samosprávy nie je dôležitý, ani územný plán samosprávy. Pamätáte sa na zákon Maroša Kondróta ani nie tak dávno? Aj vtedy sme už hovorili o Jahodnej, aj vtedy sme už hovorili, či náhodou sa nám nestane takou významnou investíciou aj ťažba uránu na Slovensku. Ale predovšetkým v tejto lokalite, kde je asi ten proces najvypuklejší alebo v najvyššom štádiu rozpracovania.
Čiže SMER podlieha týmto lobistickým tlakom, a to, prečo je v Košiciach taká nervozita, to, prečo je taká nervozita, nie je spôsobené tým, že sa ide ťažiť, ako to tu niekto spotreboval, á, ako to tu niekto využíval. Pretože vieme, že beží zatiaľ prieskum, ale je spôsobený tým, že kým na jednej strane predstavitelia SMER-u deklarujú, že sú proti ťažbe uránu, na druhej strane tento proces veľmi, veľmi pomaličky, plazivo pokračuje.
Keď Košický samosprávny kraj uznesením č. 563/2013 z 29. apríla 2013 a Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 728 zo 16. septembra 2013 žiadali zapracovať do územných plánov zákaz ťažby rádioaktívnych nerastov, tieto uznesenia boli prijaté, ale napriek tomu nedošlo doposiaľ k ich naplneniu. Dôvodom sú stanoviská ministerstva hospodárstva a Banského úradu, ktoré ich zablokovali. Výkon uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 728 primátor mesta Košice pán poslanec Raši pozastavil 23. septembra 2013 z dôvodu, že je v rozpore s banským zákonom, so zákonom o banskej činnosti a stavebným zákonom bez bližšej špecifikácie, v čom vidí protizákonnosť tohto uznesenia. Následne sa pán primátor obrátil so žiadosťou o stanovisko na Obvodný banský úrad v Košiciach a odvtedy sa zmena územného plánu neudiala.
Čiže prečo to hovorím? Lebo to tu odznelo v rozprave: Netreba takýto zákon. Počul som to tu v rozprave. Netreba takýto zákon, stačí zmeniť územný plán. No veď my sme sa aj snažili. Aj Košický samosprávny kraj v roku 2013. Bol som ešte poslancom v tom čase v Košickom samosprávnom kraji. Aj mesto Košice v roku 2013. Ale znovu štátna inštitúcia nám neumožnila túto zmenu územného plánu urobiť, pretože mala voči tomu námietky. V roku 2013, musím poznamenať, že pán Simon nebol na žiadnom ministerstve.
V roku 2012 14. decembra pán minister hospodárstva Tomáš Malatinský podpísal s kanadskou ťažobnou firmou memorandum o porozumení a spolupráci, v ktorom sa jednoznačne píše, že ministerstvo bude podporovať povoľovací proces. Čiže viete, ako SMER nám deklaruje v Košiciach, že nebojte sa, občania, my vás pred uránom ochránime. A na druhej strane minister vlády SMER-u podpisuje memorandum o porozumení s kanadskou ťažobnou spoločnosťou, v ktorom sľubuje, že bude napomáhať povoľovaciemu procesu. Čo si o tom môžte myslieť? To, že na jednej strane robí SMER marketing a populizmus v Košiciach a že na druhej strane podlieha lobistickým tlakom.
31. januára 2013 ministerstvo životného prostredia schválilo predĺženie prieskumného územia bez konzultácie s dotknutými obcami a podľa názoru generálneho prokurátora aj v rozpore so zákonom. Pán minister Žiga najprv vyhovel protestom prokuratúry, ale potom po odvolaní ťažobnej spoločnosti 10. januára 2014 vydal pán minister Žiga rozhodnutie, ktorým napriek protestu prokurátora, občanov dotknutých obcí vyhovel firme Ludovika a predĺžil prieskumné územie do apríla 2015.
Čiže znovu príklad toho, ako na jednej strane verbálna deklarácia a na druhej strane fakt, skutočnosť, že znovu sa tam skúma. A keď to bolo spochybňované v pléne, že no a čo, veď to je len prieskum, zase si to mýlite, prieskum nie je ťažba. Áno, len podľa platnej legislatívy ten, kto robí prieskum a má povolenie na prieskum na základe vlastných nákladov, tak keď dokončí prieskum a požiada o právo dobývať nerast v danej lokalite, má prednostné právo na to. Čiže nie je to len tak, že sa tam deje prieskum, že to nič nie je, ako to tu mnohokrát predstavitelia SMER-u zľahčovali.
Aby som možno úplne dokreslil ten obraz, 30. januára 2014 sa pán premiér stretol na Úrade vlády so zástupcami banských spoločností, medzi ktorými bol aj generálny riaditeľ spomínanej kanadskej spoločnosti. O čom sa asi tak rozprávali? Neverím, že sa rozprávali o predvolebnej prezidentskej kampani, to asi Kanaďanov až tak strašne nezaujímalo. Skôr ich zaujímalo to, že aký bude ďalší vývoj v lokalite Jahodná.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach, čítal som vám to pri skrátenom legislatívnom konaní, ale znovu to zopakujem, prijalo uznesenie 10. februára 2014, v ktorom vyzýva ministra hospodárstva Slovenskej republiky, aby odstúpil od Memoranda o porozumení a spolupráci v energetickom sektore medzi ministerstvom hospodárstva a European Uranium Resoures, a poveril pána primátora, aby s týmto uznesením oboznámil kompetentných ministrov. Ja som vám aj čítal list, ktorý zaslal pán primátor a ktorý sa zhodou šťastných náhod v kópii dostal aj ku mne, v ktorom je tá čarovná veta, ktorú stojí zato si prečítať a pripomenúť. Tá veta znie: "Uvedomujem si," hovorí primátor Košíc, "že v záležitosti prieskumu uránového ložiska v lokalite Jahodná - Kurišková pri Košiciach prevládajú emócie nad racionálnymi argumentmi a že verejná mienka je zvlášť v supervolebnom roku ovplyvňovaná spôsobom, ktorý vytvára tlak aj na poslancov mestského zastupiteľstva v našom meste, ktorého výsledok je aj predmetné uznesenie."
Dámy a páni, prečo to hovorím? Hovorím to preto, aby sme ten obraz videli plasticky, aby sme videli, o čo tu vlastne ide. Včera som sa zabavil trošku, keď som v médiách počul vyjadrenia pána primátora, že vlastne tie návrhy zákonov, ktoré predkladala opakovane SDKÚ - DS, a ten návrh zákona je predložený aj na túto schôdzu Národnej rady, je to zákon o zákaze ťažby uránu na území Slovenskej republiky, boli v podstate len také deklarácie, také manifesty, ktoré boli predkladané vždy v súvislosti s nejakými voľbami, či už to boli regionálne voľby v roku 2009, alebo eurovoľby. Pozrite sa, dámy a páni, eurovoľby máme zdarne za sebou, prebehli minulú sobotu, o uráne rozprávame teraz. S pánom poslancom Štefancom sme nemali ani jednu tlačovku o uráne, ani jednu tlačovú správu o tom, že sme podali tento návrh zákona do Národnej rady pred eurovoľbami práve z dôvodu, aby nás nikto neobviňoval, že nám ide o eurovoľby. Pán Štefanec v Košiciach nekandiduje v komunálnych voľbách, ani ja nebudem kandidovať v Košiciach v komunálnych voľbách do žiadnej pozície. Zato mám taký pocit, že pán primátor Raši by chcel obhajovať v Košiciach svoju pozíciu primátora. Takže, dámy a páni, kto tu robí predvolebný marketing?
A keď sa pozriete na vládny návrh zákona, aj keď teda pán minister, samozrejme, hovorí o tom, že je komplexnejší ako ten opozičný poslanecký návrh, pretože ten len deklaruje, že urán, rádioaktívne nerasty sa nesmú na Slovensku ťažiť a môžu sa ťažiť iba vtedy, ak prebehne súhlasné referendum v dotknutých obciach, v katastri ktorých by sa tento dobývací priestor mal nachádzať. Aj keď teda pán minister hovorí, že geologický zákon komplexne rieši túto problematiku a je naviazaný aj na novelizácie ostatných zákonov, na veci to nič nemení, dámy a páni, že kým zákon o zákaze ťažby uránu bol samostatným legislatívnym návrhom, toto je novelizácia geologického zákona. My sme nešli cestou, ale podstata je inde, to riešenie, to riešenie vymyslela pani poslankyňa Tkáčová v roku 2009, ktoré teraz použilo ministerstvo životného prostredia. To riešenie je dobré, a preto zaňho treba hlasovať, aj zaňho hlasovať budem, lebo je to naše riešenie a je to dobré riešenie. Ale treba niektoré veci uviesť na pravú mieru, aby sme si dobre rozumeli v tejto diskusii.
A spejem už pomaly k záveru, pretože to, čoho sme boli svedkami včera v diskusii, veľa vysvetľuje. Kolegovia poslanci prišli s tým, aby okrem zákazu ťažby rádioaktívnych nerastov, ktorých povolenie ťažby bude podmienené súhlasným referendom občanov dotknutých obcí, bol tento zákon rozšírený o rovnaký mechanizmus aj pre ťažbu kyanidovou metódou. Téma, ktorá rezonuje na Slovensku. A až jak prišli moji skvelí kolegovia z opozície s týmito návrhmi, či už u nich na výbore, alebo potom tu v samotnom pléne, začalo mi to trošku sa tak skladať. Viete, prečo skrátené legislatívne konanie? Prečo ten ohromný chvat? Od roku 2009 občania protestujú, ale zrazu teraz nastalo ohrozenie života a zdravia ľudí, musí to ísť v skrátenom legislatívnom konaní, nestíhame. Najprv som si myslel, že SMER je ješitný, keďže je poslanecký návrh zákona Novotný - Štefanec predložený v tejto Národnej rade a jednoducho nás chcú predbehnúť a ináč to už nejde, keď máte predložený návrh zákona, ibaže vláda niečo schváli a idú v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme náhodou nezačali tú diskusiu my. Nie, nie. Nie o to tu išlo alebo možno nielen o to tu išlo.
Počúval som aj veľmi dobre pána primátora Rašiho, čo povie na otázky, ktoré tu odzneli v pléne od mnohých mojich kolegov, že prečo skrátené legislatívne konanie. Prečo práve teraz došlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí a bezpečnosti ľudí v Košiciach? Odpoveď bola zaujímavá. Pamätáte sa na ňu? Odpoveď bola, lebo niektoré mestské časti nechceli pristúpiť k referendu proti uránu. Niektoré mestské časti k tomu nechceli pristúpiť, k vládnemu návrhu referenda, pardon, ospravedlňujem sa, memoranda. Ďakujem pekne. Čiže preto dôvod, jediný dôvod, ktorý tu odznel, bolo, že existuje nejaké memorandum, ktoré pripravila vláda, ktoré by malo byť o tom, že sa nebude ťažiť urán a niektoré mestské časti, niektoré zastupiteľstvá mestských častí neschválili uznesenia, že sa pripájajú k tomuto memorandu, aby som to presne vysvetlil, ospravedlňujem sa.
Tak uvažujem, naozaj si niekto myslí v tejto Národnej rade, sme 400 kilometrov od Košíc, ale naozaj si tu niekto myslí, že existujú nejakí volení zástupcovia ľudu v zastupiteľstvách mestských častí, ktorí by boli za ťažbu uránu? Myslíte si, že preto nepristúpili k tomuto memorandu? Myslíte si, že je reálna hrozba, že napríklad taká mestská časť Sever, o ktorej tu bola reč, by súhlasila s tým, aby sa ťažil urán? Oni to tak zvážili v mestskom zastupiteľstve, mali zaujímavý program. Jedným bodom programu bola čistota parkov, druhým bola oprava chodníkov, tretím bolo povolenie ťažby uránu, štvrtým bodom bol bod rôzne. To vtipkujete?! To si naozaj myslíte, že keď 113-tisíc občanov Košíc podpísalo referendum, 113-tisíc občanov sa podpísalo, pardon, pod petíciu, ktorou žiadalo Národnú radu Slovenskej republiky o to, aby sa neťažil urán, aby zabránila Národná rada Slovenskej republiky ťažbe uránu v tejto lokalite?
A teraz znovu SMER na jednej strane povoľovací proces, na druhej strane memorandum, ktoré podpísal minister hospodárstva pán Malatinský s kanadskou ťažobnou spoločnosťou, ďalšie predĺženie možnosti prieskumu v lokalitách, kde sa nachádzajú rádioaktívne nerasty, v podaní pána ministra a potom prichádza memorandum. A k tomuto memorandu sa nejaká mestská časť nechce pripojiť, a to znamená, že je bezprostredne ohrozené zdravie a bezpečnosť ľudí, a preto skrátené legislatívne konanie. Toto bol jediný argument.
Nie, dámy a páni. Ja som to včera konečne pochopil, o čo tu ide. No ide tu o to, že SMER to potrebuje veľmi rýchlo urobiť, tento návrh zákona. Pretože ak by tu bol čas medzi prvým a druhým čítaním, tak tu máme petíciu občanov z Detvy, máme tu petíciu občanov z Kremnice, máme tu kompetentné pozmeňujúce návrhy, ktoré nám tu začnú posielať všetci, ktorí chcú zabrániť ťažbe kyanidovou metódou v Kremnici, ťažbe kyanidovou metódou v Detve. No, len, samozrejme, v takomto chvate z jedného dňa na druhý to zrejme nebudú vedieť stíhať. A SMER to teraz riešiť nechce.
Argument, ktorý som počul, že tam je už ten povoľovací proces v inej fáze, tam sa to už riešiť nedá. Ale dá. Dá sa to riešiť, len treba chcieť to riešiť. Lenže SMER to teraz riešiť nechce. SMER chce teraz použiť riešenie, ktoré tu ponúka SDKÚ z roku 2009. Riešenie, aby na ťažbu rádioaktívnych nerastov bol potrebný súhlas, súhlasné referendum, teda súhlas občanov v referende, ktoré bude platné v dotknutých obciach. Toto je teraz dôležité. Blížia sa komunálne voľby. SMER to vyriešil. Pán primátor to včera v médiách pekne povedal, že prečo to vlastne predkladajú. Odpoveď bola jednoduchá: Občania si to prajú. Typický, typicky populistická odpoveď. Nie, že ideme chrániť zdravie, lebo asi málokto by chcel bývať pri uránovej bani, že? Asi je dokázané, že keď to bude ťažené, tak vzniknú obrovské haldy hlušiny, ktoré úplne zmenia celú tú nádhernú lokalitu, kde sú dnes mestské lesy, kto to pozná. Čiže nie tieto argumenty. Argumenty, ktoré používajú aj ochranári. Argument bol jednoduchý. Odpoveď bola jedno, lebo občania si to prajú. Tak teraz si to už SMER musí všimnúť, lebo idú komunálne voľby. Pred rokom na to kašľali, ale teraz je to už dôležité, lebo idú komunálne voľby.
No ale prečo nie rovnaká metóda, prečo nie súhlasné referendum aj v Detve a Kremnici? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Tam nie je pán primátor Raši. Tam nie je žiaden z vysokopostavených funkcionárov SMER-u primátorom, ktorý potrebuje obhájiť svoju pozíciu. Čiže ten odkaz je jednoduchý. Teraz to neriešime. Teraz nás to netrápi. Potrebujeme vyhrať za každú cenu komunálne voľby v Košiciach, hovorí strana SMER, a čo sa deje v Detve a Kremnici, no však nech si tam protestujú. Ale možno, milí občania zo stredného Slovenska, možno v jednej chvíli sa dopracujeme do situácie, že aj tam bude mať SMER nejaký záujem a v tej chvíli okamžite prídu v skrátenom legislatívnom konaní s ochranou občanov pred kyanidovou metódou, pretože to jednoducho bude potrebné a bude sa to ľuďom páčiť. Dnes to nie je téma dňa. To je tá nespravodlivosť. To je tá odvrátená tvár strany SMER-u. To je tá účelovosť tohto návrhu zákona. Preto skrátené legislatívne konanie.
Takže, dámy a páni, ja nepodám žiaden pozmeňujúci návrh, pretože môj pozmeňujúci návrh je už priamo obsiahnutý vo vládnom návrhu zákona, pretože systém, ktorý navrhuje pán minister Žiga na ochranu občanov, toto riešenie, aby ťažba rádioaktívnych nerastov podliehala súhlasnému referendu, v ktorom sa vyjadria občania dotknutých obcí, je riešením SDKÚ - DS z roku 2009, sme opakovane predkladali, takže nemám zapotreby dávať žiaden pozmeňovací návrh. Nebudem sa ani snažiť presadzovať ochranu občanov pred kyanidovou metódou ťažby nerastov. Myslím si, že moji kolegovia podali pozmeňujúce návrhy, ktoré to už riešia, za ktoré treba hlasovať.
Ja za tento vládny návrh zákona zahlasujem, len považoval som za potrebné vysvetliť tieto súvislosti, aby sme reálne vedeli, o čo ide strane SMER, a ochrana zdravia a životov ľudí je len vynikajúca marketingová veta, ktorú používajú, pretože ak by to mysleli vážne, tak to mohli urobiť už v roku 2009, keď by boli podporili návrhy zákonov SDKÚ - DS.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, ktorí ste ešte tu, vážené kolegyne, vážení kolegovia, interpelujem ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Zvolenskú.
Vážená pani ministerka zdravotníctva, interpelujem vás vo veci päťdňového výpadku vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v dňoch 12. - 16. septembra 2013. 11. septembra 2013 o polnoci skončila platnosť povolenia dovtedajším poskytovateľom vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Bratislave a v Trenčíne. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky však nestihlo včas dokončiť súťaž o nové povolenia, vydalo ich až 16. septembra 2013. 2. mája 2013 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Lehota na podanie žiadostí bola ministerstvom stanovená na 3. júla 2013. Deň predtým, 2. júla 2013, ste vymenovali členov výberovej komisie na prevádzkovanie ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Výberovej komisii trvalo tri týždne, kým sa po prvý raz stretli nad doručenými žiadosťami. 23. júla 2013 skonštatovali, že obaja uchádzači o stanice Trenčín a Bratislava formálne splnili podmienky. Ďalšie dva týždne trvalo, aby 6. augusta 2013 zistili, že jednému z uchádzačov chýba certifikát EMS, ktorý ale nebol uvedený v súťažných podmienkach a pri formálnom posúdení žiadosti si jeho potrebu výberová komisia nevšimla. Termín na doručenie certifikátu mali súťažiaci do 30 dní, teda do 13. septembra 2013, dva dni po tom, ako skončila platnosť predchádzajúcich povolení. Výberová komisia sa na svojom dopoludňajšom zasadnutí dňa 9. septembra 2013 dohodla, že vec uzavrú až 16. septembra 2013, s vedomím, že to bude päť dní po skončení platnosti dovtedajších povolení. Pritom súťažiaci doručil chýbajúci doklad na ministerstvo v deň zasadnutia výberovej komisie, popoludní 9. septembra 2013. Výberová komisia tak nemala žiadnu prekážku, aby obratom rozhodla a predišla výpadku vrtuľníkovej záchrannej služby. Jej členovia však vraj mali toľko iných povinností, že sa nemohli stretnúť skôr.
Výsledkom tohto nezodpovedného konania ministerských úradníkov bolo, že päť dní nemohli z Bratislavy a Trenčína lietať záchranárske vrtuľníky k pacientom. V tomto časovom období dňa 13. septembra 2013 sa stala vážna dopravná nehoda na Záhorí. Mladá žena utrpela ťažké poranenie hrudníka, ktoré si vyžadovalo rýchly letecký prevoz do Národného ústavu srdcových chorôb v Bratislave. V čase, keď bol k pacientke privolaný záchranársky vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii. Pacientka, bohužiaľ, svojim zraneniam podľahla.
Okolnosti tohto prípadu na základe môjho, ale aj vášho podnetu, ako aj podnetu rodinného príslušníka zomrelej pacientky preskúmal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zo záverov vyšetrenia vyplýva, že jej nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, takže podanie bolo opodstatnené. Prekvapilo ma však, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že poranená pacientka prevoz vrtuľníkom vlastne nepotrebovala. Ja sa s týmto druhým záverom neviem stotožniť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa ďalej odmietol zaoberať tým, prečo neboli záchranárske vrtuľníky v septembri minulého roka päť dní k dispozícii na západnom Slovensku. Po šiestich mesiacoch teda stále nemáme odpoveď na otázku, kto nesie zodpovednosť za päťdňový výpadok záchranárskych vrtuľníkov a či tak mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí.
Rozhodol som sa preto dňa 6. mája 2014 podať na Generálnej prokuratúre trestné oznámenie vo veci minuloročného tendra ministerstva zdravotníctva na záchranárske vrtuľníky. Jeho účelom je prešetrenie, či ministerstvo zdravotníctva porušilo zákon, keď nezabezpečilo vydanie povolení pre dve sídla vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby riadne a včas, či toto konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu všeobecného ohrozenia, či bolo toto konanie v súvislosti so smrťou pacientky, ktorá utrpela vážne poranenia pri dopravnej nehode 13. septembra 2013 pri obci Radimov.
Vážená pani ministerka, chcem vás požiadať o odpovede na otázky:
Aké je vaše stanovisko k záverom vyšetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?
Druhá otázka: Kto nesie zodpovednosť za päťdňový výpadok vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v dňoch 12. - 16. septembra 2013 v Trenčíne a v Bratislave?
Tretia otázka: Aké ste vyvodili postihy voči členom výberovej komisie, ktorí svojou ľahkovážnosťou umožnili výpadok v záchrannom systéme?
Štvrtá otázka: Aké opatrenia pripravujete, aby sa podobný výpadok v záchrannom systéme už viac nezopakoval?
Ďakujem za odpovede.

Ďakujem pekne. Pán minister, vy ste vo svojom vystúpení opakovane povedali, že vy aj pán primátor Raši ste opakovane deklarovali, že ste proti ťažbe uránu. A je to naozaj tak, deklarovali ste to opakovane. Len potom mi skúste vysvetliť ten paradox, že keď ste boli aj s pánom primátorom Rašim tak zásadne proti ťažbe uránu, prečo ste to napríklad nepovedali pánovi kolegovi Malatinskému vo vláde, keď v dvetisícdvanástom podpísal memorandum, v ktorom s ťažobnou spoločnosťou, ktorá teraz robí prieskum alebo s prieskumnou spoločnosťou, a v tom memorande napísal, že vláda bude všemožne napomáhať povoľovaciemu procesu. Prečo ste tak zásadne neboli proti ťažbe uránu, keď ste v dvetisíctrinástom už druhýkrát predĺžili možnosť robiť tam prieskum? Vtedy nebolo ohrozenie zdravia ľudí? A napriek protestom občanov a napriek protestom prokurátora ste v januári 2014 opakovane vydali a dovolili prieskum. Vydali povolenie a dovolili prieskum. Ale ja chcem veriť tomu, že naozaj tento zákon, ako ste to povedali vy, nepodávate pre mňa, pre Novotného. Určite nie. Ale je trošku podivuhodné, že to podávate v skrátenom legislatívnom konaní práve na tej schôdzi, kde aj my s kolegom Štefancom podávame poslanecký návrh zákona s takým istým riešením. To je trošku zaujímavé.
A ďalším paradoxom je, že sa strašne ponáhľate. Robíte to v skrátenom legislatívnom konaní a z dnešnej rozpravy je jasné prečo. Lebo ten komfort, ktorý ste sa rozhodli ponúknuť Košičanom, nechcete už ponúknuť občanom v Detve a Kremnici. Tam už nechcete, aby sa aj oni mohli referendom vyjadrovať k tomu, či sa má kyanidovou metódou v ich bezprostrednej blízkosti ťažiť alebo nie. Čím to je, pán minister? Tam nie je Raši primátor? V Detve a v Kremnici nie je váš kandidát na primátora, ktorý chce obhajovať pozíciu, alebo o čo tu ide?

Ďakujem pekne. Ja by som chcel podčiarknuť možno len tú časť vystúpenia predrečníka, o ktorej som aj hovoril vo svojej prvej časti v rozprave. Skutočne v zdravotníctve máme veľa problémov, niečo sa darí, niečo sa nedarí, niečo sa darí lepšie, niečo sa darí horšie. Každá vláda si ale v zdravotníctve vytýči nejaké priority a tie by mala, mala plniť. Druhá vláda Roberta Fica mala jedinečnú šancu v zdravotníctve a mala to dobre rozbehnuté a pripravené, aby zrealizovala projekt "platba za diagnózu", aby dotiahla do konca projekt elektronického zdravotníctva. Myslím si, že by to boli projekty, ktoré by si mohla vláda Roberta Fica pripísať ako veľké úspechy, ktoré v zdravotníctve dosiahla napriek všetkým problémom, ktoré tam sú a ktoré sa neriešia. Miesto toho si vytýčila vláda Roberta Fica iný cieľ, ktorý ani nemala v programovom vyhlásení vlády a to bola jedna zdravotná poisťovňa. No a teraz či zoberiete ten zástojný cieľ jednej zdravotnej poisťovne alebo to, čo naozaj zdravotníctvo potrebuje, eHealth, alebo DRG, klasik by povedal, že "nic nebude". To je výsledok toho všetkého. Všetko sa niekde odsunulo. Myslím si, že v projekt jednej zdravotnej poisťovne na Slovensku verí už len pán premiér, ktorý občas tak sentimentálne sa k tomu vráti, že asi sa to ešte možno aj podarí, ale tomu už asi nikto naozaj neverí. No a čo sa týka DRG a eHealth, je rozhodnuté, jeden mal byť v roku 2016 a druhý v 2017, rozumej po slovensky - po skončení funkčného obdobia tejto vlády. Takže, naozaj čo sa týka veľkých riešení, systémových riešení pre zdravotníctvo, zatiaľ druhá vláda Roberta Fica neurobila nič. Ďakujem pekne.