Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Dovoľte mi, aby som teda uviedol spravodajskú informáciu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Ľudovíta Kaníka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 901). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecné záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predloženým návrhom sa predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu zvýšených výdavkov z verejného zdravotného poistenia. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti a má pozitívny dopad na sociálne vplyvy. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 910 z 3. marca 2014 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor NR, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Pripomínam členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že riadne rokovanie nášho výboru je zvolané dnes na 12.15 do našej zasadacej miestnosti.
Ďakujem pekne.

Súhlasím s pani poslankyňou Gibalovou, že ak má táto novela síce posunúť problematiku dlhodobej starostlivosti dopredu, ja si stále myslím, že kráčame smerom k rozvinutiu naozaj k fungujúcej dlhodobej zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ale má byť len formálnou novelou, ktorá bude na papieri, lebo v praxi nakoniec dôjde k minimálnej miere k zmluvám medzi zdravotnými poisťovňami a zariadeniami sociálnych služieb, tak sa tu zbytočne trápime.
Nie to je cieľom ani tejto snemovne a verím, že ani vlády Slovenskej republiky. Rozumiem aj tomu, čo povedala pani poslankyňa Gibalová, ona to hovorila aj vo faktickej poznámke na mňa, že dnes to vlastne poskytujú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Dokonca mám aj vedomosť o tom, že mnohé sociálne zariadenia si vytvorili takéto agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a musím sám za seba povedať, že ja by som bol v tomto menej konzervatívny a menej obmedzujúci ako ministerstvo zdravotníctva, viac liberálnejší. V princípe je jedno, kto poskytne túto ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Môžu to byť zamestnanci, ktorí spĺňajú podmienky na zdravotníckeho pracovníka v zmysle platnej legislatívy, môže to byť vonkajšia agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, môže to byť vlastná agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Dokonca by to mohla byť aj licencovaná sestra, čo sme zaviedli do legislatívy ešte v 2004. roku, ako samostatný zdravotnícky pracovník, ktorý bude mať zmluvu o výkone práce so sociálnym zariadením. Problém ale je to, čo neriešime, aby peniaze išli za klientom. Ak tá služba bude - a je jedno, kým poskytnutá - musí byť za ňu zaplatené, lebo ináč sa daný klient dostáva do situácie, že je porušené jeho ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.

Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Hlinovi, keďže ma menoval, že teda som pochválil toto opatrenie, tak možno len niekoľko krátkych myšlienok.
Ešte raz si to preštudujem a nemám patent na rozum, či to funguje v praxi dobre, alebo nie, lebo myslím, že pán poslanec upozorňoval na to, že by to mohlo mať úskalie, a ja som v prvom čítaní, tak ako sa patrí, hovoril len o filozofii. A mne sa filozofia novelizácie zákona 383 o príspevku pri narodení dieťaťa, tak ako je navrhnutá, páči. Hovorí o tom, že keď matka ujde z pôrodnice, nemá nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Ja nie som priateľom len represívnych opatrení, ja som priateľom skôr motivácie. My sme aj vo volebnom programe mali také opatrenia, že plná výška sociálnych dávok bude vtedy, keď matka absolvuje všetky preventívne prehliadky a povinné očkovania s dieťaťom. Čiže nejakým spôsobom by som skôr motivoval k tomu a buďme úprimní, hovoríme o komunite ľudí, kde tento finančný motív, či je to etické, morálne, správne, je veľmi silný, a minimálne bude vedieť táto mladá, väčšinou rómska žena, ktorá rodí, že jednoducho, keď odíde na tú diskotéku, ako ste to vy pomenovali, alebo proste ju to prestane baviť a vráti sa až o 10 dní pre svoje dieťa, tak príde o významný finančný obnos pre jej rodinu, príspevok pri narodení dieťaťa. Čiže ja sa držím len tejto filozofickej roviny, ktorá je navrhnutá, ktorej rozumiem a ktorú viem podporiť. Samozrejme, si pozriem zákonite detaily, o ktorých ste vy hovorili, pán poslanec, a ak to treba ešte nejak upresniť, tak na to je, myslím si, druhé čítanie, ako by vytvorené a zrodené. Ďakujem pekne.

Súhlasím s tým a myslím, že pán poslanec Kuffa to ako človek, ktorý je z praxe a ktorý to vidí každý deň, veľmi dobre opísal. Veľmi citlivo si to nazval, že odmietanie toho pacienta. Áno, mnohokrát sa dostávame do situácie u týchto pacientov v ťažkom stupni sociálnej odkázanosti, ktorí majú vážne zdravotné problémy, že v podstate, jednoducho to poviem, tak po chirurgicky, nevieme, kde, čo s tým pacientom, kde ho vlastne máme dať. V sociálnom zariadení ho nechcú už prijať nazad, lebo nevedia mu poskytnúť náležitú opateru a ošetrovateľskú starostlivosť, a v zdravotníckom zariadení jednoznačne takýto pacient už ďalej nemá čo robiť. Nie je potrebné mu poskytovať na akútnom lôžku zdravotnú starostlivosť a tie príbehy sú naozaj mnohokrát strastiplné a veľmi nedôstojné z hľadiska toho človeka, ktorý celý život prispieval aj do jedného, aj do druhého, aj do tretieho fondu v tejto krajine.
Čo sa týka pani poslankyne Gibalovej, chcem povedať, že áno, toto je veľmi dobré riešenie. Ja som ho aj naznačil. Nechcel som ísť už do riešení. O tom je viac druhé čítanie. Buďme vo filozofickej rovine. Mnohokrát to zariadenia sociálnych služieb dnes suplujú ADOS-kou a robia to dobre. Preto si aj ja osobne myslím, že striktne napísať do zákona, že to musia byť zamestnanci sociálneho zariadenia, nemyslím si, že je nevyhnutné. Skôr by to mal byť poskytovateľ, ktorý má zmluvu so zdravotnou poisťovňou, pretože náš problém je, aby tá služba, zdravotnícka služba, ktorú klient dostane, pacient, klient, teraz je jedno, či je v jednom alebo v druhom zariadení, bola aj reálne zaplatená. Takže z tohto pohľadu tomu rozumiem. Mnohé sociálne zariadenia si dokonca zriadili vlastné ADOS-ky.
Ale rozumiem aj tomu, čo chce pani ministerka, že dnes máme v sociálnych zariadeniach veľa zdravotných sestier, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť polonačierno, buďme úprimní, ale hlavne za ňu nie je zaplatené. Čiže tu by sme mali nájsť možno nejaký liberálnejší konsenzus, kto môže a kto nemôže poskytovať.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, tak rád by som pokračoval teda tam, kde som skončil pred hlasovaním. Hovorili sme o dlhodobej starostlivosti, hovorili sme o tom, že prijímateľ sociálnych služieb, teda klient v sociálnom zariadení, ktorý potrebuje túto ošetrovateľskú starostlivosť, je trochu iný ako bežný pacient. Pacient si totižto vie vybrať zdravotnú starostlivosť a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, keď má, keď nemá jeho poisťovňa zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tak jednoducho pôjde do iného, k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, do iného zdravotníckeho zariadenia, aby dostal túto zdravotnú starostlivosť. V prípade ľudí, ktorí sú vo vysokom stupni odkázanosti v zariadení sociálnych služieb to zjavne nie je možné. Oni proste dostanú tú ošetrovateľskú starostlivosť v tomto sociálnom zariadení a to, či bude alebo nebude za ňu zaplatené, závisí od toho, či sa zdravotná poisťovňa dohodne s daným sociálnym zariadením, či vznikne medzi nimi zmluvný vzťah. (Ruch v sále.)
Ja si myslím, že táto formulácia, nechcem ísť do nejakých vážnych ústavných súvislostí, ale myslím si, že do určitej miery naďalej ohrozuje ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia pre týchto klientov sociálnych zariadení. Oni budú naďalej v situácii, že sú rukojemníkmi tohto celého systému, ktorý sa nastaví po tejto novelizácii.
Ja by som preto rád prišiel s nejakými návrhmi a ponúkam ich a myslím si, že to celé, čo by sme mali začať robiť, je trošku zmeniť fungovanie tohto systému. Často je to o tom, že inštitucionalizujeme fungovanie jak zdravotníckych, tak sociálnych zariadení, ale aj pozície zdravotných poisťovní. Skôr by som sa na to pozrel z pohľadu toho klienta, ktorý potrebuje danú službu v sociálnom zariadení. Navrhujem preto, aby on bol nositeľom tej služby a tých peňazí, ktoré prídu zo zdravotnej poisťovne. A je vlastne úplne jedno, v ktorom sociálnom zariadení sa bude nachádzať. Ak je tá služba indikovaná, ak je, praktický lekár indikuje takúto ošetrovateľskú starostlivosť, a tak za takouto ošetrovateľskou starostlivosťou musia ísť aj peniaze.
Nehovoríme o malom objeme peňazí, reálne sa to týka podľa odhadov, ktoré máme k dispozícii, 34-tisíc klientov zariadení sociálnych služieb, pri ktorých alebo pre ktorých sa vykoná 100-tisíc ošetrovateľských úkonov, a ten odhad ministerstva zdravotníctva je 2,6 mil. eur ročne, čo teda nie je málo peňazí ani pre zdravotné poisťovne, ale nie je to málo peňazí ani pre sociálne zariadenia.
Záverom mi teda dovoľte konštatovať to, že tento proces, o ktorom som hovoril na začiatku, proces postupného presadzovania dlhodobej starostlivosti v našej legislatíve tu máme 10 rokov. V 2004. roku sa podarilo do zákona o poskytovateľoch zadefinovať, že v sociálnom zariadení je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť. Treba povedať, že žiaľ, zákon o sociálnych službách počas prvej Ficovej vlády, počas pani ministerky Tomanovej, neriešil túto problematiku dlhodobej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. Za vlády Ivety Radičovej sa znovu urobil prvý významný krok, teda umožnili, založili sa alebo položili sa základy a podmienky, za akých možno v sociálnych zariadeniach poskytovať zdravotnú starostlivosť. Po dvoch rokoch diskusií prichádza dnes ministerstvo zdravotníctva po nejakom polroku od novelizácie zákona o sociálnych službách s ďalším posúvaním v zmysle takom, že sú jasne zadefinované výkony ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré na základe indikácie lekára môžu byť poskytnuté v sociálnom zariadení zdravotníckym pracovníkom zamestnaným v tomto zariadení. Problém je, že naďalej neriešime zásadnú otázku, na ktorej stojí a padá celá táto problematika, a to je, aby za klientom prišli aj peniaze zo zdravotnej poisťovne. Ak tú službu dostane, ak tá služba je poskytnutá kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom v sociálnom zariadení, ak je indikovaná a pacient je poistencom danej, v tomto prípade klient je poistencom danej zdravotnej poisťovne, tak jednoducho musia za ním prísť aj tieto peniaze. Riešenie budeme musieť hľadať, ja prídem aj s konkrétnymi návrhmi v druhom čítaní. Ale bol by som hlavne rád - prvé čítanie o filozofii zákona -, aby sme pochopili problém, ktorý tu máme, aby sme pochopili problém, že kým nevyriešime nárokovateľnosť peňazí za poskytnutú službu, tak reálne nevyriešime znovu nič. Budeme mať nejaké indikácie, budeme mať nejaký vybudovaný systém, ale to, či prídu alebo neprídu do daného sociálneho zariadenia peniaze na poskytnutú ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť, bude na vzťahu dvoch inštitúcií. Nie na tom, ako kvalitne je táto služba poskytnutá. Nie na tom, či pacient to potrebuje alebo nepotrebuje.
Takže, dámy a páni, myslím si, že je v záujme aj ministerstva práce, sociálnych vecí, aj ministerstva zdravotníctva, ale aj nás všetkých, ktorých buď rodinní príslušníci a známi potrebujú dlhodobú starostlivosť, alebo možno raz ju aj my budeme potrebovať, túto dlhodobú starostlivosť, keď sa toho dožijeme, aby ten zákon nebol len na papieri, aby to nebola len teória, ako by to malo fungovať, ale aby aj v praxi naozaj fungoval a aby zdravotná starostlivosť, ktorá je poskytnutá odkázanému klientovi v zariadení sociálnych služieb, bola aj reálne zaplatená.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorý sa zvykne označovať aj ako veľká zdravotnícka novela, lebo je to pomerne rozsiahla novela, ktorá otvára hneď niekoľko zdravotníckych zákonov. Pani ministerka, myslím, že popísala, prečo je táto novela dnes v Národnej rade, čomu sa venuje a čo mení, a možno len naozaj veľmi krátko by som sa zastavil pri tých ustanoveniach, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, a len ich telegraficky spomenul pre poriadok, že teda hovoríme o veľkej zdravotníckej novele, tak hovorme o zdravotníckych zákonoch, ale tomu, čomu sa hlavne budem chcieť venovať v závere svojho vystúpenia, je dlhodobá starostlivosť a problematika dlhodobej starostlivosti, v ktorej táto novela robí významný krok vpred, to treba naozaj povedať aj podčiarknuť, ale naďalej nedorieši veci tak, ako by sme si to všetci priali k všeobecnej spokojnosti ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne, ale aj zdravotné služby v zariadeniach sociálnych služieb.
Čiže predmetný vládny návrh zákona otvára zákon 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, upravuje podmienky fungovania špecializovaných ambulancií, upravuje podmienky fungovania súkromných ambulantných lekárov, ale aj povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Otvára zákon 576 o zdravotnej starostlivosti, kde rieši proces vystavovania dočasnej práceneschopnosti, myslím, že tiež aktuálny problém, s ktorým sa stretávame v aplikačnej praxi, výmenu informácií pri cezhraničnej transplantácii orgánov, teda pri posune orgánov cez hranice jednotlivých krajín.
Otvára zákon 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti, tam dochádza k aktualizácii zoznamu prioritných chorôb v zmysle schválenej aktualizácie medzinárodnej klasifikácie chorôb, ale v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti, a tu prvýkrát trošku zvýšim hlas, pretože na to chcem upozorniť, sa rieši aj zoznam zdravotných výkonov v zariadeniach sociálnej starostlivosti, ktoré majú byť uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, o tom budem neskôr viacej hovoriť.
Takisto sa novelizuje zákon 581 o zdravotných poisťovniach, kde sa upravuje uzatváranie zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a zariadeniami sociálnych služieb alebo so sociálnymi zariadeniami. Otvára sa aj zákon 383 o príspevku pri narodení dieťaťa, kde je podľa mňa, veľmi logický návrh, veľmi jednoduchý návrh, že keď matka ujde, veľmi to ľudovo poviem, keď matka ujde z pôrodnice, tak nemá nárok na tento príspevok, čo môžme len kvitovať, pretože tento problém sa často vyskytuje v našich nemocniciach, hlavne na východe republiky, kde potom vlastne to dieťa chvíľu je, je ako keby bez svojich zákonných zástupcov a nie vždy sa potom podarí tú matku aj nájsť, musím konštatovať, ale otvára sa v rámci tejto novely aj zákon o sociálnych službách a o sociálnej ochrane detí, čiže naozaj z tohto pohľadu tu nájdete všehochuť, trošku je ťažké sa zorientovať v tomto návrhu zákona, ale treba povedať, že mnohé z týchto zmien vyplývajú naozaj z aplikačnej praxe a v praxi by mohli aj dobre fungovať.
To ale, čomu sa chcem venovať a na čo chcem upozorniť svojím vystúpením, je, že táto novela mala ambíciu a má ambíciu, keď to dobre čítam, zabezpečiť dlhodobú zdravotnú starostlivosť pre klientov v sociálnych zariadeniach. Vy sa iste pamätáte, keď sme na jeseň minulého roku tu s pánom ministrom Richterom dosť veľa diskutovali v snemovni o novele zákona o sociálnych službách, a vtedy som opakovane aj deklaroval, že kým nedôjde k dohode medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom zdravotníctva na tom, ktoré zdravotnícke výkony, ktoré ošetrovateľské výkony je možné poskytovať v zariadeniach sociálnych služieb a ako budú tieto výkony zaplatené a, naopak, ja by som pokračoval ďalej, aké opatrovateľské výkony dnes poskytujeme v zdravotníckych zariadeniach, za ktoré by naozaj malo byť zaplatené, dovtedy budeme tu mať jeden problém, ktorý sa volá dlhodobá starostlivosť, je to prevzatý výraz, long-term care sa to označuje v svetovej literatúre, alebo keď chcete, sociálna medicína, to je také bližšie, lebo to vymyslel Vavro Šrobár niekedy. Proste nazvime si to, ako chceme, my tu máme pacientov, ktorí sú od pondelka do piatku pacientmi v zdravotníckom zariadení, od soboty do ďalšieho piatku klientmi v zariadení sociálnych služieb či po novom prijímateľmi sociálnych služieb, tak sa správne volajú a potom znovu ich na chvíľu idú do nemocnice, a kým sú v sociálnom zariadení, tak všetko, čo tam dostanú, za nich zaplatíme zo sociálnych fondov a v okamihu, keď sú v zdravotníckom zariadení, tak je to doména verejného zdravotného poistenia. Treba povedať, že tento problém sa tu latentne nesie niekoľkými vládami, každá vláda nejak niečo priložila k dielu, priložila ruku k dielu, čiže teraz by sme bez toho, aby sme nejak robili veľkú politiku kolo toho, je tu problém, ktorý na Slovensku poznáme a ktorý sa postupne snažíme riešiť niekedy od roku 2004. Čiže nejaké desaťročie tu prichádzajú nejaké zmeny v zákonoch.
Preto bola táto novela z môjho pohľadu očakávanou, bol som veľmi zvedavý, ako sa s tým ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom práce sociálnych vecí vysporiada, a musím povedať úprimne a čestne, že sa veci posúvajú dopredu. Posúvajú sa dopredu výrazným spôsobom, významným spôsobom, predovšetkým tým, že jasne, tento návrh zákona jasne definuje poskytovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti, t. j. ošetrovateľskej starostlivosti indikovanej všeobecným lekárom jak v zákone o poskytovateľoch, tak v zákone o zdravotnej starostlivosti, v zákone o rozsahu, ale aj v zákone o sociálnych službách a dokonca aj v zákone o zdravotných poisťovniach.
Zákon o rozsahu, teda novela 577, ktorá je obsiahnutá v tejto novele, definuje, že na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú zdravotné výkony ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa prílohy. Čiže je to do určitej miery krok vpred voči tomu, čo máme dnes zadefinované v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, že v sociálnych zariadeniach je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť. To sme tam napísali ešte niekedy v 2004. roku. Čiže tu bola možnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti a o poskytovateľoch, musíte splniť podmienky, nejdem to tu teraz zbytočne rozoberať do detailov, ale je, bola tu takáto možnosť, ale nič viac. Bola tu len takáto možnosť. Táto novela ide ďalej, lebo hovorí, že na základe verejného zdravotného poistenia, čiže z verejného zdravotného poistenia je plne uhrádzaná ošetrovateľská zdravotná starostlivosť, indikovaná všeobecným lekárom v zariadeniach sociálnych služieb.
Ďalej, tak ako tu už bolo dnes spomenuté, príloha č. 7 zákona o rozsahu definuje deväť zdravotných výkonov ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré môžu byť poskytované v sociálnom zariadení. Vždy môžme diskutovať, či ich nemalo byť šesť alebo, naopak, dvadsaťosem. Táto diskusia tu bude vždy. Viete, to je akože otvorená téma, čiže ako opozičný by som teraz mal povedať pani ministerke, že je to málo, ale ja som rád, že tam sú tieto výkony, lebo aspoň vieme, o čom sa rozprávame. Hovoríme o podávaní injekcií, hovoríme o podávaní infúzií, hovoríme o starostlivosti o sondu a výživu pacienta cez sondu, hovoríme o starostlivosti a dýchaní pacienta cez kanylu, hovoríme o ošetrovaní rán a hovoríme o ošetrovaní preležanín. O tom veľmi jednoducho, aby som nepoužíval odborné výrazy, to je, ktorí máme rodinných príslušníkov alebo známych v takýchto sociálnych zariadeniach, tak zrejme viete, aké problémy sú práve s takýmito zdravotníckymi výkonmi a úkonmi, ktoré je potrebné urobiť.
V zákone o sociálnych službách sa ďalej definujú podmienky a základné materiálno-technické vybavenie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti. No, potiaľ som pani ministerku pochválil, teraz by som mal povedať, čo sa mi nepáči alebo čo nie je doriešené a čo potrebujeme doriešiť, a chcem byť veľmi konštruktívny a ponúkam nápady, pohľady, pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Mne to je úplne jedno, keď si to osvojí ministerstvo zdravotníctva, budem len rád, ktoré by mohli vylepšiť problém, ktorý s takto zadefinovanou novelou nastane v praxi.
Ten problém číslo jedna je o tom, že táto novela novelizuje aj zákon o zdravotnej starostlivosti, kde sa hovorí, že ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb osobám, ktorým sa poskytujú sociálne služby, osobám, ktorým sa poskytujú sociálne služby v týchto zariadeniach, poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. No dnes sme v praxi často svedkami toho, že zdravotnú starostlivosť ošetrovateľskú v zariadení sociálnych služieb zabezpečí agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti alebo nejaký iný poskytovateľ. Nebudem to teraz ďalej rozoberať, nechcem robiť reklamu iným poskytovateľom. Ale takto zadefinovaná podmienka na ošetrovateľské výkony v zariadení sociálnych služieb logicky evokuje, že musia tam byť kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci, pretože títo zdravotnícki pracovníci musia spĺňať podmienky a, pozor, musia byť zamestnancami tohto sociálneho zariadenia. V tejto chvíli by som ešte bol možno aj ochotný nejak pristúpiť na kompromis, že dobre, skúsme to v tých veľkých sociálnych zariadeniach, kde aj dnes pracujú zdravotné sestry, sú zamestnané, ale voláme ich sociálne sestry a platíme ich len ako sociálne sestry, pretože vlastne nemôžu poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytujú. Ten problém ale nastáva pri ďalšej formulácii a to je pri novele zákona o zdravotných poisťovniach, kde je, prosím, napísané, že zdravotná poisťovňa môže uzatvárať zmluvy o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti so zariadením sociálnych služieb a so zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, § 7a. No a tu je celý kameň úrazu. To znamená, na jednej strane hovorím novela o tom, že v sociálnom zariadení môže zamestnanec tohto sociálneho zariadenia, ktoré, ktorý spĺňa podmienky ako zdravotnícky pracovník poskytovať ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť. Hovorí o tom, že lekár, všeobecný lekár indikuje túto ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť. Hovorí o tom, že táto zdravotná starostlivosť ošetrovateľská je plne uhrádzaná z verejného zdravotného poistenia, ale zdravotná poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu so zariadením sociálnych služieb, teda aj nemusí. Posunuli sme sa výrazne vpred, ale stále neriešime zásadný problém. Máme klienta v zariadení sociálnych služieb, je v nejakom stupni sociálnej odkázanosti, ale zároveň potrebuje aj ošetrovateľskú starostlivosť. Jeho sociálne zariadenie, kde je sestrička, ktorá by mu to vedela poskytovať a ošetrovať jeho ranu, jeho preležaninu, nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou a sme tam, kde ste teraz. Síce podmienky pekné, ale neprichádzajú peniaze za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Ja si uvedomujem, že nie je to jednoduché napísať do zákona. A boli by sme veľkí populisti, keby som teraz povedal pani ministerke, že stačí vymeniť slovo "môže" uzavrieť zmluvu za slovo "musí" uzatvoriť zmluvu. Nemôžme predsa zákonom prikazovať zdravotnej poisťovni, s kým má a s kým nemá uzatvoriť zmluvu. Zdravotná poisťovňa uzatvára, kontrahuje zmluvy na základe reálnej potreby zdravotnej starostlivosti, na základe ich finančných prostriedkov. Čiže, samozrejme, vzniká tu vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v tomto prípade medzi sociálnym zariadením, kde je poskytovaná zdravotná starostlivosť. Problém ale je, že keď to necháme takto zadefinované, môže sa stať, že rukojemníkom celého tohto systému bude ten klient v sociálnom zariadení, ten prijímateľ služby. On sa totižto dostane situácie, že si nie veľmi vie vybrať svojho poskytovateľa. Viete, ak nemocnica, ak ambulancia špecialistu nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou, kde ste poistený, tak vy máte slobodný výber lekára a vyberiete si iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý túto zmluvu má. O tom je selektívny kontrakting, uzatváranie zmlúv. Na tom to je postavené. Avšak môže si tento klient v sociálnom zariadení, ktorý je vo vysokom alebo vyššom stupni odkázanosti, väčšinou sú to títo klienti, môže si slobodne vybrať iného? (Ruch v sále.) On je predsa odkázaný, on tam leží na tej posteli, on celý život platil zdravotné poistenie a dnes je odkázaný prijímať nielen sociálnu opateru, ale zároveň prijímať aj ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť. Stáva sa rukojemníkom, je odkázaný na to, či jeho zdravotné, či jeho sociálne zariadenie má alebo nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Tak teda ja sa nepovažujem za odborníka na medzinárodné vzťahy ani na vojnové agresie, ale niečo už mám z histórie aj z medzinárodných vzťahov načítané, vždy ma to zaujímalo a vždy sa rád k takejto problematike vrátim, ale musím ti povedať, Štefan, že tvoje dnešné vystúpenie bolo úplne mimo.
To, čo si predvádzal v úvodnej časti, by sa dalo nazvať tak jednoducho takým primitívnym antiamerikanizmom. Za všetko je vinná Amerika, dokonca ona napadla aj Kuvajt, keď som dobre počul. Nie, to najprv Saddám Husajn ako diktátor napadol zvrchovaný štát Kuvajt a Spojené štáty pomohli oslobodiť zvrchovaný štát Kuvajt podľa medzinárodného práva. Môžeš nemať rád Ameriku, ale nemýľme si teda agresora a krajinu, ktorá je obeťou, a takisto by si si to nemal mýliť v tejto chvíli.
Vieš, z medzinárodného práva, z pohľadu medzinárodného práva, z úplných základov napríklad povedať, že keďže tam žijú Rusi, a oni v referende rozhodli, tak to je tým pádom v poriadku, to znamená, voľná paralela, dnes som ich už niekoľko použil, to znamená, ak sa zorganizuje referendum na Žitnom ostrove a väčšina obyvateľov rozhodne, že chce ísť do Maďarska, budeme to rešpektovať? Je to v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, v súlade s medzinárodným právom, v súlade so zvrchovanosťou tohto štátu a s našimi hranicami? Veď si poslancom slovenského parlamentu. To nemyslíš vážne takúto vetu, ktorú si povedal.
Ty si mýliš Euromajdan a to, čo sa dialo ako vnútorný problém Ukrajiny, a ospravedlňuješ tým, čo sa dialo na Majdane, ruskú agresiu? To znamená, keď bola Nežná revolúcia na Slovensku, Sovieti nás mohli prísť oslobodiť alebo Rusi? Alebo nemecká armáda tu mohla prísť urobiť poriadok z tohto pohľadu? Si úplne mimo, Štefan, nehnevaj sa.

Pán kolega, pán predseda Šebej, chcem sa ti veľmi pekne poďakovať za toto vystúpenie, tá jasnosť, zrozumiteľnosť, ale aj odvaha, s akou si pomenoval súčasnú slabosť Európskej únie, alebo keď chceme, západnej Európy, do ktorej patríme aj my, a slabosť Spojených štátov amerických, bola až úchvatná, tá odvaha si naozaj zaslúži úctu a poklonu. Mrzí ma, že táto diskusia je naozaj tak málo sledovaná aj médiami, aj kolegami poslancami.
Dovolím si k tomu len niekoľko poznámok. Tá moja prvá poznámka je, že, som o tom presvedčený, že Krym bol prehratý v Sýrii. Po Sýrii pochopil Putin, že USA na čele s pánom Obamom zďaleka nie je taká sila a nemá takú odvahu, ako tomu bolo v minulosti. Putin sa naozaj chová ako impérium, to, čo si ty aj naznačil vo svojom vystúpení, že Rusko bolo impérium už od stredoveku a vlastne to, tá, tá rozpínavosť Ruska je daná geneticky alebo historicky v ruskom národe. Aj preto si v súčasnosti dovolil porušiť hranice zvrchovanej krajiny, medzinárodne uznanej krajiny, dovolil si porušiť medzinárodné právo a využiť svoju menšinu a Európska únia je tak slabá, že dokáže len diskutovať, aj to sa veľmi bojí, aby presne formulovala jednotlivé vety. Trošku mi to, dnes už sme tu hovorili o rôznych historických paralelách, ja pripomeniem ešte jednu, ktorá sa bezprostredne dotýka Československa, aj Nemecko chcelo chrániť svoje menšiny v Československu a Veľká Británia a Francúzsko v Mníchove kapitulovali a prizerali sa tomu, ako Nemecko rozoberá versaillský mierový systém.
Obávam sa, že niečo podobné sa v súčasnosti začalo na Kryme.