Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, samozrejme, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni. Keď som pred dvoma dňami rozprával s faktickými poznámkami k tomuto vládnemu návrhu zákona, tak som netušil, že na rad so svojím vystúpením prídem až v takúto pokročilú piatkovú hodinu vzhľadom ku koncu rokovania Národnej rady. A preto sa budem snažiť možno vecne zhrnúť tie svoje výhrady, ktoré k tomuto vládnemu návrhu zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny, ktorý dnes prerokúvame v prvom čítaní, mám.
Vláda navrhuje, aby sa zo sociálnej práce stala činnosť, ktorú budú môcť vykonávať len tí, ktorí vyštudovali sociálnu prácu na vysokej škole. Trošku to zjednodušujem, aby sme si lepšie rozumeli. Teda, ktorí absolvujú vysokoškolské štúdium v odbore sociálna práca na nejakej fakulte sociálnej práce, ktoré na Slovensku máme. A zároveň tento vládny návrh zákona prináša návrh na zriadenie komory, ktorá bude udeľovať povolenia na vykonávanie sociálnej práce.
Pán minister, ja som veľmi dával pozor na jeho vystúpenie, ktorým aj uvádzal zákon, aj potom reagoval na diskusiu, ktorá tu v pléne bola, keď sme začali o ňom rokovať, obhajoval tento zákon ako dôležitý pre zadefinovanie statusu, postavenia sociálnych pracovníkov. Čiže tento zákon by mal definovať, kto sú a čo sú sociálni pracovníci, a ako aj normu, keď som tomu dobre rozumel, voľnejšie to parafrázujem, ktorá má viesť k zvyšovaniu kvality sociálnych služieb. Žiaľ, aj keď na prvý pohľad môže vyzerať tento návrh zákona sympaticky, lebo keď počúvate odôvodnenia pána ministra, ako veľmi sa neponoríte do hĺbky tohto návrhu zákona, tak áno, cieľ je sympatický, vznikne nejaká komora, tá bude združovať sociálnych pracovníkov, bude vydávať povolenia, čiže bude regulovať sociálnu prácu v teréne, vyžaduje sa odborná spôsobilosť pracovníkov, tak na prvé počuté sa vám zdá byť tento zákon ako celkom dobrý. A keby ste sa trošku nezamysleli nad súvislosťami, tak by ste ani nenašli možno nejaké možno zlé úmysly za týmto návrhom zákona, aby som to bol, povedal jednoducho.
Myslím si, že pri všetkej úcte, nechcem uraziť kolegov zo SMER-u, ale trošku sme si už zvykli v tomto funkčnom období v tejto snemovni, že keď SMER prinesie nejaký nový inovatívny návrh zákona, tak okrem toho, čo je tam napísané, sa musíme vždy opýtať: komu to prospeje? V prospech koho je napísaný tento zákon? A tu nebudem súhlasiť s pánom ministrom Richterom, že je napísaný v prospech sociálnych pracovníkov alebo v prospech klientov zariadení sociálnych služieb. Nie, tento zákon nie je v prospech sociálnych pracovníkov a nie je v prospech klientov sociálnych zariadení. A takých zákonov z dielne SMER-u, nechcem odbáčať od témy, ale bolo tu už dosť. Jeden sme, tuším dnes hlasovaním schválila strana SMER, tento návrh zákona o pôde. Tiež na prvý pohľad vyzeral veľmi dobre ten zákon, že? O čo ide? Chránime slovenskú pôdu pre slovenských vlastníkov, aby nás tú tí zlí cudzinci nevykúpili. Ale keď sa hlbšie ponoríte do tohoto návrhu zákona, tak zistíte, že vlastne len obmedzujete vlastnícke práva skutočných vlastníkov a zvýhodňujete tých, ktorí majú túto pôdu v prenájme. Čiže ten zákon je trošku o niečom inom. Pamätáte sa možno na zákon, ktorý predkladal pán poslanec Kondrót o vyvlastňovaní. Tiež na prvý pohľad to vyzeralo byť dobré, ale keď ste sa hlbšie ponorili do toho, tak ste zistili, že významnou mierou zvyšujete svojvôľu orgánov voči vlastníckemu právu občana. A trošku podobný je aj tento zákon, aj keď je úplne z iného súdka, hovorí o sociálnej práci, o sociálnych pracovníkoch, ale znovu sa vraciam k tej otázke, že komu to prospeje. A na svoju rečnícku otázku odpovedám rečnícky: neprospeje to sociálnym pracovníkom a neprospeje to klientom v sociálnych zariadeniach.
Prospeje to skôr funkcionárom novej komory, ktorá má vzniknúť od 1. januára budúceho roku a ktorú chce ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tri roky financovať. Prosím, zvýšte pozornosť, tri roky chce ministerstvo práce financovať novú komoru. Preložím do slovenčiny, financovať funkcionárov novej komory, ktorá vznikne. A možno tento zákon, a nechcem sa nikoho dotknúť, pomôže zriaďovateľom fakúlt sociálnej práce, keďže im bude naháňať klientelu, bude im naháňať sociálnych pracovníkov, ktorí si budú musieť doplniť svoje vzdelanie na vysokoškolské vzdelanie magisterského typu na fakulte sociálnej práce. Čiže týmto to prospeje, týmto to určite prospeje, funkcionárom novej komory a zriaďovateľom fakúlt sociálnej práce, ale nie pacientom, klientom v sociálnych zariadeniach a nie, určite nie sociálnym pracovníkom.
Takže v týchto súvislostiach opozícia v prvom čítaní, ak sme, keď sme o tom diskutovali pred dvoma dňami, hovorila o biznise, v týchto súvislostiach ja dnes poviem, že ide o znovu o klientelistický zákon. Pretože v prospech určitých ľudí bude tento zákon výhodný, ale určite nie v prospech sociálnych pracovníkov a klientov sociálnych zariadení. O iných klientov ide v tomto prípade.
V takom zmysle sme to rozumeli, keď sme hovorili o biznise, o klientelizme, nie v zmysle, že biznis a klientelizmus sa zavádza do sociálnej práce, ako to tu bolo parafrázované z úst pani spravodajkyne alebo pána ministra. Ale práve z tohto pohľadu sme to takto pomenovali.
Idem aj k dvom témam, ktoré tu už boli diskutované, a dovolím si veľmi stručne povedať svoj postoj a pohľad. Predrečníci v tejto rozprave kritizovali chýbajúcu definíciu sociálnej práce v tomto návrhu zákona. Aj sa niektorí kolegovia zo SMER-u nad tým pousmiali, poviem to tak jemnejšie, že teda ale veď do zákona predsa nemôžme definovať, čo je to sociálna práca, a je veľa odborných definícií a na to je odborná literatúra.
No, priatelia, odborná literatúra určite vie veľmi presne zadefinovať, že čo je to medicína alebo čo je to chirurgia, ale myslím si, že ak ideme s novým návrhom zákona, ktorý má vyriešiť status sociálneho pracovníka a sociálnej práce, tak definícia, ktorá sa nachádza momentálne v tom zákone, že ide o činnosti, ktoré vykonávajú ľudia, ktorí vyštudovali sociálnu prácu, prepáčte, je pre mňa málo. Tí, čo vyštudovali sociálnu prácu, robia sociálnu prácu. To je asi definícia. Viete, to je trošku taká definícia, ako keď mal Mečiar v tom legendárnom zákone o strategických podnikoch napísané, že strategický podnik je ten, čo vláda schváli, že je strategický podnik. Lebo v tom prišla pani ministerka zdravotníctva, lebo v tom zákone o jednej zdravotnej poisťovni, ktorý vraj že nepísalo ministerstvo, ale ktorý teda koloval medzi odborníkmi, bolo napísané, že verejný záujem je to, čo vláda schváli za verejný záujem. Viete, tak to je trošku také podobné, že sociálna práca je to, čo robia tí, čo vyštudovali sociálnu prácu. Áno, píše sa tam, že nariadenie vlády by to malo bližšie špecifikovať a určiť, ktoré konkrétne odbory sociálnej práce, sociálna práca obsahuje, no napriek tomu si myslím, že je to veľmi vágne zadefinované. A keď máte problém, kolegovia z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, prosím, nahliadnite do českého zákona a prípadne môžte aj z češtiny preložiť tú formuláciu, ktorá tam je napísaná.
No a teraz poďme k tej komore, ktorá má tu nanovo vzniknúť a ktorá má vydávať povolenia ľuďom, ktorí pracujú v sociálnych zariadeniach, či môžu alebo nemôžu vykonávať sociálnu prácu. Pán minister argumentoval tým, že bude dobrovoľná. To nás malo uistiť, že teda nikoho nejdeme nasilu nahnať do komory. Bude vydávať povolenia pre sociálnu prácu, a to je vlastne všetko, čo táto komora bude robiť, a zvýši tým status, postavenie, vážnosť sociálnych pracovníkov.
Odmietli ste aj moje paralely so zdravotníckymi komorami, ktoré som tu použil, a nebudem ich používať znovu, keďže sa vám to nepáči. Ja sa skúsim namyslieť tak trošku rečnícky nad tým, ako to bude v praxi fungovať. Teda vznikne k 1. januáru 2015 nová komora. Tri roky bude mať peniaze z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je to napísané v zákone. Čiže prezident, dvaja viceprezidenti alebo štyria, nejaký tajomník, nejaký sekretariát tejto komory bude financovaný z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Prosím, keď na to chcete vyhadzovať peniaze, nech sa páči. No bude mať aj nejakých dobrovoľných členov, predpokladá to zákon. Čiže predpokladajme, že na úvod tam vstúpi niekoľko stoviek nadšených sociálnych pracovníkov. Vstúpia, veria tomu, vstúpia, platia dobrovoľné členské.
No ale teraz poďme k funkčnosti, k významu tejto komory. Má vydávať povolenia. Na základe čoho vydá takáto komora povolenie? Napríklad sociálny pracovník, ktorý pracuje u nás v Domove sociálnych služieb na Garbiarskej ulici v Košiciach, im napíše, že: Dobrý deň, milá komora, ja sa volám Janko Paľko, pracujem tu už 15 rokov, prosím, vydajte mi povolenie. Aký je ďalší postup, zdravotníci? Veľa vás tu nie je, ale viete, aký je ďalší postup. Dodajte vysvedčenie, dodajte curiculum vitae, potvrdenie o, z pracoviska, kde pracujete v súčasnosti, v minulosti, popis vašej práce, získané certifikáty, akreditácie, maturitné vysvedčenie, diplom o skončení vysokoškolského... No však, vieme, jak to beží. No dobre, toto všetko príde na tú komoru. Čo tá komora s tým urobí? Každého ad hoc bude posudzovať? Musí si urobiť nejaký systém, musí niekde tých ľudí evidovať, ktorým už povolenia vydala, od ktorých žiada priebežné štúdium, čiže musí viesť register. Akokoľvek budete mi vysvetľovať, že nemusí, inak sa to nedá. No jak to budú evidovať? Bude sedieť nejaká pani a tak ako príde niekto, tak povedia, tak vy asi by ste aj mohli, aj toto je váš životopis, aj vysvečko, no tak tu vám dám pečiatku. Asi tak nie, nie?
Bude viesť register, bude vydávať povolenia, povolenia, niečo. Štát v tejto chvíli na túto stavovskú samosprávu, lebo vzniká stavovská samospráva, vydáva nejaké kompetencie, posúva nejakú funkciu tejto samospráve, deleguje tejto stavovskej samospráve nejaké funkcie. A táto musí z niečoho financovať, že bude tento prenesený výkon robiť. No z čoho to bude financovať? Tri roky im dá na to peniaze pán minister, to je pekné. A potom? Registračný poplatok. Nijak ináč to nevymyslíte. Registračný poplatok. Čiže možnože budú platiť za každé vydané povolenie, iba za vydané povolenie, ale potom to musí byť veľká suma, aby im to vykryla, aby im to vykrylo chod komory. Čiže nejak to registrovať budú musieť, nejakú evidenciu budú musieť viesť. Potrebujú na to softvér, potrebujú na to hardvér. No a sme pri registračných poplatkoch. Čiže chcete zaviesť registračné poplatky jednotlivým sociálnym pracovníkom.
Ale pokračujme ďalej. Zákon hovorí, že sociálnu prácu vykonáva ten, kto absolvoval vysokoškolské vzdelanie v sociálnej práci. To znamená, že tí, ktorí nemajú kompletné vysokoškolské vzdelanie alebo majú čiastočne, alebo majú stredoškolské a certifikát, nadstavbu, skúsenosť, desiatky rokov trvajúcu prax, tí nebudú spĺňať podmienku. Budú musieť urobiť vysokoškolské štúdium. Čiže sociálnych pracovníkov, ktorí v čistom, pán minister povedal hrubý plat, ja ho preložím do čistého, má pravdu, mal pravdu, v čistom zarábajú 400, 500 euro, naženiete na vysokú školu sociálnej práce, aby vyštudovali sociálnu prácu a mohli ju ďalej robiť. No nie je to o tom, že trošku tak pomáhate zriaďovateľom týchto fakúlt, aby mali týchto študentov? Pozor, budú to samoplatci, lebo budú študovať diaľkovo, že? Však denné štúdium asi veľmi nebudú vedieť absolvovať, keď majú 40 - 45 rokov a chodia do práce, aby uživili svoju rodinu. Čiže budú večerným spôsobom diaľkovo študovať a platiť si, lebo to je na Slovensku spoplatnené. Takto to je v praxi, dámy a páni, o tom som ja hovoril faktickými poznámkami a som rád, že som mal možnosť to vysvetliť aj svojím vystúpením.
Čiže, dámy a páni, celý tento nezmysel, ktorý, o ktorom rokujeme v prvom čítaní, má platiť od 1. januára 2015. Naozaj bude o tom, že si zopár funkcionárov rozdelí veľmi zaujímavé pozície v novej komore, ktorú dokonca ešte garantuje ministerstvo financií, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tri roky financovať. A to všetko v situácii, keď máme na Slovensku tisíce odborníkov a odborníčok, ktorí roky, a mnohí desaťročia, poctivo a kvalitne vykonávajú sociálnu prácu za mizerné mzdy.
Pán minister doteraz nepredložil návrh na doriešenie financovania systému sociálnych služieb. O tom sme tu diskutovali pri ostatnej novele zákona o sociálnych službách, že stále to nemáme vyriešené, aby to financovanie bolo udržateľné. Nejdem sa teraz vracať do histórie, to je iný zákon, že niečo sa snažila urobiť pani ministerka Tomanová, niečo sa snažil urobiť pán minister Mihál, niečo sa, všetci sme sa niečo snažili, ale nemáme to vyriešené. To si zas ako nalejme čistého vína takto v piatok o jednej. Nefunguje to dobre. My nemáme dofinancovaný udržateľne sociálny systém, prehadzujeme si horúci zemiak medzi samosprávou, VÚC-ky, VÚC-ky to nechcú, potom to ide na mestá a obce. Väčšie to jaž-tak vyriešia, malé to nevyriešia. Máme tu diskrimináciu medzi štátnymi a neštátnymi, medzi súkromnými, cirkevnými. Nejdem do hrubej analýzy, ale toto sme nevyriešili. Miesto toho ale riešime komoru, ktorá im bude... (Reakcia z pléna.) Ani my, ani my, toto si, to hovorím, všetci sme to nevyriešili, a miesto toho ideme riešiť niečo, čo im bude platné ako mŕtvemu zimník, týmto sociálnym pracovníkom. Preto som bol rozčúlený a preto teraz veľmi pokojne opakujem tieto argumenty.
Problém systému sociálnych služieb je nedoriešený systém financovania, nedostatočné štandardy kvality pre výkony sociálnych služieb a spôsoby ich kontrolovania. To by sme mali najprv vyriešiť, dámy a páni, a potom sa poďme rozprávať o tom, či sociálny pracovník má byť regulované povolanie. Akonáhle im vydávate povolenia cez komoru, sú regulovaným povolaním. Tak to voláme v zdravotníctve, tak vy to nazvite inak v sociálnych službách, ale je to regulované, robíme z nich regulované povolanie. Tak poďme sa zaoberať aj regulovaným povolaním, ich statusom, ale najprv vyriešme financovanie. Vyriešme štandardy kvality, ich porovnávanie. Vyriešme napríklad to, čo budeme hovoriť, neviem, či sa dnes k tomu dostaneme v zákone pani ministerky Zvolenskej, aby zdravotná poisťovňa zaplatila za ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá je poskytnutá v sociálnom zariadení. Poďme riešiť tieto veľké problémy, ktoré tu máme, ako to budeme kontrolovať. U nás je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, je aj nejaký úrad nad sociálnymi službami. Viete, ako toto sú problémy, ktoré trápia ľudí. Trápia ľudí problémy, že keď jeden prijímateľ sociálnej služby leží v takom zariadení, dopláca viac alebo menej ako ten, ktorý leží v inom zariadení. Prečo je tomu tak? Prečo je tomu tak? Nevieme to vyriešiť?
Takže, dámy a páni, nič z toho, čo som tu teraz pomenoval tento zákon nerieši. Len zriaďuje ďalšiu inštitúciu, ktorá bude rozhodovať o tom, či niekto dostane alebo nedostane povolenie, bude rozhodovať o tom, že ľudia budú zbytočne šikanovaní a budú z nich vyťahované peniaze. A to budú vyťahované peniaze práve z ľudí, ktorí poskytujú poctivo sociálnu prácu, niekedy už aj reptajú, roky rokúce, desiatky rokov za mizerné mzdy.
Preto tento návrh zákona nepovažujem za správny. Dokonca by som prijal, keby pán minister povedal, že trošku predbieha dobu, že možno raz ho treba tak urobiť, ale najprv poďme vyriešiť to, čo nás na sociálnych službách naozaj trápi. A verte mi, že komora, ktorá bude vydávať povolenia a registrovať sociálnych pracovníkov, ktorá im bude vyťahovať z ich mizerných miezd ďalšie peniaze z vrecák, nie je problém, ktorý dnes potrebujeme riešiť v sociálnych službách. Preto ja nepodporím tento vládny návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
