Videokanál poslanca

Chcem sa poďakovať kolegovi Eugenovi Jurzycovi za, myslím, veľmi tvrdé dáta, ktoré tu predložil. Ale mimo týchto poplatkov v zdravotníctve a toho, že ľudia doplácajú v hotovosti stále viac za vlád Roberta Fica, hovoríme už od včera.
Určite sa pamätáte na to, ako teatrálne SMER zrušil 20- a 50-korunáčky, aj včera sme tu o tom hovorili, v zdravotníctve s tým, že potom už bude zdravotníctvo naozaj bezplatné. Tak za čo dnes vlastne ľudia v tom zdravotníctve platia tak strašne veľa peňazí v hotovosti? Prvá skupina poplatkov sú tam poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré sa okrem 20- a 50-korunáčok aj dnes platia. Je to poplatok za sanitku, poplatok za recept, poplatok za vypísanie lekárskeho poukazu, poplatok za pohotovosť, poplatok za pobyt v kúpeľoch a potom poplatky za vydanie rôznych dokumentov typu, ako je vodičský preukaz alebo potvrdenie pre vodičský preukaz, o ktorom tu včera hovoril pán minister Kaliňák ako o jedinom poplatku, za ktorý sa tu vlastne vyberajú peniaze. Druhú skupinu poplatkov potom tvoria poplatky, ktoré tvoria sami lekári alebo sestry na ambulanciách za služby, ktoré už aj tak preplácajú zdravotné poisťovne, ako je podanie injekcie, podanie očkovacej látky, podanie infúzie, založenie zdravotnej dokumentácie, vydanie výsledku vyšetrenia na CT-čku. A napokon tretiu skupinu poplatkov tvoria vymyslené poplatky, za poskytnutie telefónneho čísla lekára, vodu v čakárni, umývadlo v čakárni, klimatizáciu v čakárni a podobné nezmysly. Problémom je, že tieto poplatky narastajú, dnes tak doplácajú ľudia skoro jednu štvrtinu zdrojov v hotovosti a vláda s tým nerobí nič, iba prijala jeden vágny zákon, o ktorom tu včera hovoril pán minister Čislák, o ktorom ešte budem rozprávať, ktorý znovu v praxi nič neurobí a nebude fungovať.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja chcem pogratulovať novému ministrovi zdravotníctva k vymenovaniu a k jeho prvému vystúpeniu v pléne Národnej rady. Teším sa na spoluprácu, ktorú, verím, začneme už budúci týždeň s pánom ministrom na výbore pre zdravotníctvo, pretože pán minister chce prešetriť kauzu nákupu predraženého CT-čka. Chcem to aj my poslanci, piati sme podpísali zvolanie mimoriadneho výboru. Chceme mať všetky informácie, čo sa to vlastne v tej piešťanskej nemocnici stalo, pretože akokoľvek pán minister tu hovorí o tom, že vlastne to šetrenie to ukáže, pán premiér Fico priznal vinu. Nie je predsa možné odsúťažiť nákup nového CT prístroja za 1 mil. eur a potom nová správna rada, kde majú štyroch zo šiestich, má nominantov strana SMER, zruší tento tender, vypíše nový tender a kúpi CT-čko za 1,6 mil. Pán premiér priznal vinu veľmi rýchlo a konal. To, čo chceme vedieť, je poznanie pozadia všetkých úspešných tendrov spoločnosti MEDICAL GROUP SK, budeme to žiadať na výbore pre zdravotníctvo, v ostatných štátnych nemocniciach. Hovorí sa tu o trenčianskej nemocnici, kde MEDICAL GROUP uspel a dodáva CT-čko, martinskej Univerzitnej nemocnici, kde MEDICAL GROUP uspel a dodáva mamografický prístroj. MEDICAL GROUP dodáva aj lieky prostredníctvom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Jednoducho sa mu v štátnom zdravotníctve neobyčajne darí. A budeme požadovať na výbore pre zdravotníctvo aj poslanecký prieskum v týchto nemocniciach, aby sme na tvári miesta poznali, čo sa to vlastne deje v slovenskom zdravotníctve, lebo ja mám stále takýto pocit, ktorý tu už opakovane dnes hovorím, že pán premiér preto tak rýchlo prehodil pani ministerku Zvolenskú cez palubu, pretože vie veľmi dobre o tom, že tu prebieha tunelovanie verejných zdrojov nominantmi strany SMER v zdravotníctve, je tu veľa podozrení a treba na to dávať jasné odpovede, nie všeobecné.

Ja tu určite do tej tretej ráno vydržím, dal som si už aj Horalku, aj Fidorku, takže ja už som posilnený, ale teraz poďme k veci. Pán minister Kažimír, mám tri poznámky.
Prvá poznámka je k registračným pokladniciam. Ospravedlňujem sa za tých 70 mil., tak som to nejako vyčítal v tej dôvodovej správe. Ale keď ste teraz hovorili, že nejakých 200 mil. sa nejako tak stráca z tej evidencie, tak 20 % z 200 mil. je 40 mil., keď dobre počítam, to by som mal zvládnuť, takže niekde tam sa budeme pohybovať. Aby ste mi rozumeli, ja nemám problém s tým, že budú tie registračné pokladnice, aj keď sa na mňa všetci doktori už hnevajú za to, lebo naozaj tie pokladničné bločky sa nejako zle evidujú. Ja som to aj povedal vo svojej reči. Problém je filozofický ani nie tak váš, ako pána premiéra, viete, bezplatné zdravotníctvo. Zrušil dvadsať- a päťdesiatkorunáčky, aby ľudia v hotovosti u lekára nič neplatili za Fica. A registračné pokladnice, ako to povedal Janco, šéf jedného z lekárskych združení, to už nie je obchod so zdravím, to je hypermarket so zdravím, čo zavádzate, normálne ako v Tescu, viete.
Druhá moja poznámka. No ale buďme korektní trošku. Vláde Ivety Radičovej sa zhoršil rating, presne za jej vlády. A nebolo to náhodou preto, lebo v roku 2010 sme prebrali krajinu so schodkom. Koľkože to bolo? To bolo 6,8 alebo až 8 % podľa niektorých z HDP? (Reakcia z pléna.) To bola prvá Ficova vláda, vy ste tam neboli minister financií, ale buďme trošku korektní, museli sme konsolidovať tú krajinu, tak sme ju zdedili.
A tretia moja poznámka. Viete, hovorili ste veľa o pánovi Ščurkovi, o straníckom klientelizme. Mrzí nás tá kauza v SDKÚ – DS a vylúčili sme pána Ščurku z SDKÚ – DS. Čo urobíte vy s kauzou, ktorá sa stala v Žiline? Čo urobíte s tým, že pán premiér sa chváli, aké je dobré, keď sú z jednej štruktúry primátori a vláda, ktorá im odpúšťa dlhy? Čo urobíte vy so straníckym klientelizmom?

Ďakujem pekne. Pán minister Kaliňák, zákaz zisku, ktorý presadila vláda Roberta Fica, bol protiústavný. Rozhodol tak Ústavný súd Slovenskej republiky. A vy veľmi dobre viete ako právnik, že Národná rada mala 6 mesiacov na to, aby dala tie veci do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. My sme tak aj urobili. Ale to ste zabudli vo vašom výpočte povedať, že pre prehratú medzinárodnú arbitráž majú daňoví poplatníci v tejto krajine zablokovaných 29,5 mil. eur v Luxemburgu a ďalších skoro 20 mil. eur nás stáli právnici, ktorí v tom zastupovali Slovenskú republiku, pričom nakoniec prehrali.
Pán minister Kaliňák, hovorili ste o poplatkoch v zdravotníctve. Tam v roku 2005 vychádzali priemerné hotovostné platby na jedného občana Slovenskej republiky vo výške 125 eur, vy ste zrušili dvadsaťkorunáčky a päťdesiatkorunáčky. A v roku 2009 na konci prvej Ficovej vlády to už bolo 215 eur na jedného občana. Dnes občania doplácajú skoro štvrtinu všetkých peňazí v zdravotníctve a vy hovoríte o bezplatnom zdravotníctve. Pán minister Kažimír zavádza registračné pokladnice, chce zdaňovať bezplatné zdravotníctvo, poplatky, ktoré vraj neexistujú.
Ale poďme k veci. Vy ste povedali, že pán premiér konal už len pri podozrení z predraženého tendra v piešťanskej nemocnici. A prečo pán premiér nekonal vtedy, keď päť dní nelietali záchranárske vrtuľníky v septembri minulého roku? Vtedy vy ste to tu vehementne obhajovali a nič sa nestalo, nikto nechybil. Pritom aj prokuratúra konštatovala, že nebola zabezpečená neodkladná zdravotná starostlivosť na dvoch staniciach vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, a nič ste neurobili.
Prečo dnes koná pán premiér tak rýchlo? Prečo vláda koná dnes tak rýchlo? Je to preto, že sa tu nejedná o kúpu jedného predraženého CT-čka, ale o vážne podozrenia z tunelovania slovenského zdravotníctva nominantmi strany SMER. A vy to dobre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán premiér, dôvodov na vaše odvolanie je veľa. Dovoľte mi z nich spomenúť len dva zo zdravotníctva.
Tým prvým dôvodom je tunelovanie a plytvanie verejných zdrojov v zdravotníctve nominantmi strany SMER, dokázaný prípad, dokázaný vami, vy ste odvolali ministerku zdravotníctva, pardon, nechali ste ju odísť pre tunelovanie a plytvanie verejných zdrojov v zdravotníctve v piešťanskej nemocnici nominantmi strany SMER.
Tým druhým dôvodom je stav slovenského zdravotníctva. Po dva a pol roku je slovenské zdravotníctvo počas vašej vlády v horšom stave, než v akom ste ho preberali. Najkrajším dôkazom toho je zavedenie registračných pokladníc v ambulanciách ministrom Kažimírom. Chce vybrať na poplatkoch na dani 70 mil. eur, rozumiete tomu, v bezplatnom Ficovom zdravotníctve vybrať na dani za poplatky 70 mil. To už nie je obchod so zdravím, ktorý ste tak kritizovali, to je hypermarket so zdravím, ktorý tu zavádzate.
Mnohí sa ma pýtali, prečo ste tak rýchlo odvolali pani ministerku Zvolenskú. A ja vidím na to jeden jediný dôvod. A ten vám poviem. Závažné podozrenia, že tu nejde o jeden jediný predražený nákup CT-čka, sú tu z plytvania a tunelovania verejných zdrojov v zdravotníctve nominantmi strany SMER naprieč celým zdravotníctvom, nominantmi vašej strany, pán premiér, strany, ktorej predsedáte. Preto ste rýchlo odvolali pani ministerku Zvolenskú, aby sa po tom už nepátralo, aby v tom už bol pokoj, aby sa nikto na nič nepýtal. Ale nedarí sa vám to, ľudia sa pýtajú, ľudia chcú vedieť, chcú vedieť lekári, sestry, pacienti, opozícia, verejnosť, prečo sa rozkráda slovenské zdravotníctvo počas vašej vlády, pán premiér.

Ďakujem pekne. Najprv by som zareagoval na to, čo povedal pán poslanec Osuský v úvode svojho vystúpenia, keď hovoril. A citoval Karla Kryla o tom, že možno pre niektorú významnú historickú osobnosť je aj výhodné, keď hrdinsky zomrie, lebo potom je zachovaná v našej kolektívnej pamäti v omnoho príjemnejších konotáciách, ako keď žije dlho a prežije aj možno nepríjemnosti politického zápasu. Rád by som to možno takisto nadniesol len veľmi ľahko, že na niektorej z pietnych spomienok na úmrtie Milana Rastislava Štefánika 4. mája ešte v časoch Prvej republiky jeden z rečníkov povedal, že Štefánikova smrť je najvyššou obeťou, ktorú tento hrdina priniesol na oltár vlasti a národa, prostredníctvom nej nastalo zmŕtvychvstanie slovenského národa, definitívne spečatila akt oslobodenia Slovákov z tisícročnej poroby. Čiže trošku humorne môžem povedať, že podobné konotácie ako Karel Kryl mali aj niektorí iní predstavitelia Prvej republiky Česko-slovenskej.
Ale to druhé, čo chcem už vážnejšie povedať, je, že myslím, že pánovi poslancovi Osuskému sa podarilo veľmi brilantne vystihnúť význam Milana Rastislava Štefánika pre vznik Česko-slovenskej republiky.
A ja znovu zopakujem len to, čo som povedal vo svojom rečníckom vystúpení, Česko-slovenská republika, ktorá vznikla 28. októbra 1918, zachránila slovenský národ, nebyť vzniku Česko-slovenskej republiky by bol osud slovenského národa veľmi povážlivý v kolobehu dejín.
A tá druhá veľmi dôležitá poznámka je, že nebyť diplomatického, vojenského a politického úsilia Milana Rastislava Štefánika vznik Česko-Slovenska by bol veľmi komplikovaný, keď nie nemožný. Jeho úloha pri vzniku Česko-Slovenska je neodškriepiteľná, preto tieto dva dátumy patria dokopy.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať pánovi spravodajcovi Kvasničkovi, že sa trošku od Ľudovíta Štúra možno dostal ďalej v dejinách. No nechcel som robiť až taký veľký exkurz, ale určite treba spomenúť aj bernolákovskú generáciu a možno aj významných slovenských dejateľov a činiteľov z obdobia pred Ľudovítom Štúrom. Ja som toho Ľudovíta Štúra vytiahol preto, lebo chcel som niekde začať. A myslím si, že národnopolitický program, ktorý bol prítomný v slovenskej spoločnosti, poviem, pred prvou svetovou vojnou, bol ten program, ktorý sa formuloval niekde v tých meruôsmych rokoch. Určite som vo svojom vystúpení, ty si na to narážal, nehovoril o Andrejovi Hlinkovi, aj pán poslanec Mikloško na to narážal, ale, samozrejme, jeho zásluhy na vzniku samostatného slovenského štátu, Slovenskej republiky alebo slovenskej samostatnosti, sú neodškriepiteľné. Nie nadarmo je to otec národa, akokoľvek sa to niekomu páči alebo nie. Ale k tomu je len možno krátka poznámka. Máme takú vlastnosť my Slováci, že väčšinou zvykneme tak politicky hodnotiť s nejakým odstupom historické osobnosti. Výsledkom toho je, že máme veľmi chudobné dejiny, aj keď ich máme veľmi bohaté, lebo ku každej historickej osobnosti máme nejakú výhradu.
Tá moja druhá poznámka je, že veľmi pekne ďakujem pánovi spravodajcovi Kvasničkovi, že spomenul vznik Slovenskej socialistickej republiky a Českej socialistickej republiky ústavným zákonom č. 143/1968 Zb., ktorý bol schválený 28. októbra 1968, lebo akokoľvek to bolo spojené s nejakou ideológiou, bol to ďalší významný krok na ceste k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
A moja posledná poznámka k tým fotografiám a maľbám. No nie nadarmo sa to obdobie prelomu 19. a 20. storočia označuje vo Francúzsku ako belle époque.

Ja by som chcel zareagovať na tú záverečnú sentenciu vo vystúpení pána poslanca Kaníka, keď hovoril o tom, ako to vnímajú ľudia možno na ulici, keď sa ich opýtate, čo sa stalo 28. októbra. Ja som si to náhodou vyskúšal so svojím 19-ročným synom, o chvíľu bude mať 19 rokov, je štvrták na obchodnej akadémii. A tak sme pozerali v nedeľu večer, aký dobrý program pripravuje Česká televízia na 28. októbra. A hovorila o tom, že je to sviatočný deň. Tak som ho tak večer vyskúšal. A pýtam, že prečo je štátny sviatok 28. októbra v Českej republike. Bolo ticho, nuž sa ho pýtam, niekedy bol aj u nás, no nevieš, čo sa stalo 28. októbra 1918. No bola chvíľa ticha a potom už sa tak začínal zapínať a hovorí mi, že 11. novembra 1918 sa skončila prvá svetová vojna. To ma potešilo ako človeka, ktorý ľúbi históriu, že chytil jeden dátum. Ale ten 28. október sme potom museli veľmi krvopotne dolovať, kým sme prišli na to, že vznikla Česko-slovenská republika. Ani páru nemá o tom mládež. A ako ospravedlnenie mi na to syn povedal, že no veď dejepis sme mali len v prvom a druhom ročníku na strednej škole, veď už ho nemáme dva roky, že prečo ho také skúšam.
Takže, dámy a páni, my sa tu môžeme ďalej puristicky hrať na 28. októbri alebo 30. októbri, ale rozhodne si myslím, že omnoho dôležitejšie by bolo, aby o tom mladí ľudia vedeli. A možno keď tu bude štátny sviatok, si to pripomenú aspoň tým, že je voľno, tak sa zamyslia nad tým, prečo to je, keď v televízii o tom budú rozprávať.
A podobne si myslím, že aj 1. september, pred chvíľou som tu o tom diskutoval, by bol omnoho užitočnejší, keby napríklad deti predsa len nastúpili do školy 1. septembra, lebo by to nebol štátny sviatok, ale v rámci tej slávnosti prvého dňa v škole, by 30 minút venovali všetci tomu, že by hovorili o tom, že je to deň Ústavy, ktorá bola prijatá v roku1992, Slovenskej republiky. Myslím si, že by to bolo omnoho užitočnejšie ako to, že je to štátny sviatok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko zareagujem naozaj k vystúpeniu pána poslanca Viskupiča. Platí to, čo som pred časom povedal pánovi poslancovi Podmanickému k jeho faktickej poznámke. No môžeme, samozrejme, začať o týchto dátumoch diskutovať a hľadať, ktorý ten dátum je slovenskejší alebo dáva väčší odkaz dovnútra Slovenska alebo slovenskej spoločnosti, alebo viacej vyjadruje názor slovenskej spoločnosti. Ale obávam sa, že je to podobná diskusia, ako keby sme sa začali naťahovať, že kedyže to vlastne skončila tá druhá svetová vojna. No naozaj bolo to 8. mája alebo 9. mája? My sme to roky rokúce oslavovali 9. mája, lebo jednak to oslavoval Sovietsky zväz a jednak naozaj 9. mája v skorých ranných hodinách bola oslobodená Praha, naše hlavné mesto. Ale celá Európa uznáva práve 8. mája za deň skončenia druhej svetovej vojny. Tak sme si to aj teda posunuli. Osobne je pre mňa úplne jedno, či je to 8. alebo 9. mája. Dôležité je, že je dôležité si pripomenúť koniec druhej svetovej vojny, tento významný okamih. A tak isto si myslím, že je veľmi dôležité pripomenúť si vznik Česko-slovenskej republiky, tento významný okamih, ktorý zachránil slovenský národ a ktorý zo slovenského národa prvýkrát v jeho dejinách urobil štátotvorný národ.
Keď hovoríme o tom, že by to malo byť skôr 30. októbra, ak dovolíš, pán kolega, ja si myslím, že by sme sa mali prikloniť predsa len k tomu 28. októbru, už aj preto, že v ten deň podpísal minister zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska kapituláciu rakúsko-uhorskej monarchie a v ten deň bola vyhlásená Česko-slovenská republika. Martinská deklarácia len potvrdzovala vznik Česko-slovenskej republiky a prihlásenie sa k nej. Osobne si myslím, že 28. október je tu lepším dátumom.

Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali.
K pánovi poslancovi Podmanickému. Samozrejme, ja ho ani nejdem presviedčať ani nútiť mu môj pohľad. Chcel som ho len prezentovať, ako vnímam ja tento poslanecký návrh zákona.
Čo sa týka toho, či by to mal byť 28. alebo 30. október, včera som o tom zhodou okolností diskutoval s historikmi, lebo bol som na pripomenutí pamätného odporu Slovenskej armády, ale aj partizánov a francúzskych partizánov pri Strečne, ktoré organizovala francúzska ambasáda. A bol tam aj pán riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania. Presne o tom sme diskutovali, či by to nebolo predsa len lepšie, keby to bol ten 30. október. Ale osobne si myslím, že je to diskusia na úrovni, že kedy sa vlastne skončila tá druhá svetová vojna, či to bolo 5. mája alebo 8. mája, alebo 9. mája. Rusi hovoria, že to bolo deviateho, lebo majú posunutý čas. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že toto až tak veľmi dôležité nie je.
To, čo som chcel vo svojom vystúpení demonštrovať a povedať, a zareagoval na to aj pán poslanec Mikloško, je skutočnosť, že aj slovenskí politici, ktorí v tom čase pôsobili na území Slovenska alebo, presnejšie, Horných Uhier, aby som bol úplne presný, podporovali vznik česko-slovenského štátu, či už to bol Vavro Šrobár alebo Ferdinand Juriga, ktorý je, povedzme, bližší Andrejovi Hlinkovi a Ľudovej strane alebo Slovenskej ľudovej strane neskoršej. Povedal som to preto, že to nemalo politický rozmer. Malo to národno-štátny rozmer. Tí politici sa k tomu hlásili, pretože cítili v tom záchranu slovenského národa, odhliadnuc od toho, či boli skôr ľavicovo, pravicovo, klerikálne orientovaní, či boli katolíci alebo evanjelici. A v tom je podľa mňa význam Milana Rastislava Štefánika a tohto dňa v našich dejinách. Ďakujem pekne.