Videokanál poslanca

Ďakujem pekne obom zo štyroch predkladateľov tohto návrhu zákona. Začnem od konca. Pán poslanec Géci, kto mal odvahu? No, však my už sme znižovali počet poslancov meste aj v mestských častiach. Láskavo by som vám to pripomenul. V mestskej časti Terasa sa zo 44 na 23, na polovicu sme išli, v meste z 80 na 50, takže toto vaše je len figový list k tomu, čo tu už prebehlo v meste Košice, takže len tak pre osvieženie pamäte, a nemyslím si, že ja ako opozičný poslanec Národnej rady mám vyvolávať rokovania, aby som sa ráčil dotazovať jeho excelencie, pána primátora, a mestských poslancov SMER-u, čo chce navrhovať. Pán primátor ako skutočný demokrat vie, že keď ide robiť takúto zmenu, musí mať celospoločenský konsens v meste a mal by to vedieť a mal by byť pri prerokovaní tohto návrhu zákona. Na tom trvám. Nie je pravda to, čo hovoril pán Brixi. Výrazným spôsobom devioval pravdu, použijem jeho výraz, až niektoré tvrdenia boli priam deviantné, lebo na Rade starostov mal pán poslanec Petrvalský, predseda nášho poslaneckého klubu, zásadne iné stanovisko, tak nehovorte, že nikto.
Pán poslanec Brixi, neklamte tu. Neklamte tu. Ste ešte mladý pán poslanec. Učte sa trošku kultúre a nezavádzajte takýmto hrubým spôsobom. Predpokladal som, že toto je len figový list a skutočné zmeny len prídu, a to ich budete robiť takýmto spôsobom. Vám to úplne stačí, že v Národnej rade poslanci z Partizánskeho, Žiliny a z Trnavy schvália zmenu o meste Košice. Nebudete diskutovať s občanmi. Vy ich potrebujete len pred voľbami, keď ich ohlupujete rečami o tom, ako budú Košice dobre fungovať. A viete, pán poslanec Brixi, ja som v parlamente 10 rokov. Ale za svoje rozhodnutia som sa nikdy nehanbil a vždy sa viem postaviť pred ľudí a im vysvetliť. Poradím vám ako mladému poslancovi. Robte také rozhodnutia, aby ste sa ani vy po desiatich rokoch za to nemuseli hanbiť. Lebo za toto sa hanbiť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, ja si uvedomujem, že schôdza sa už ťahá tretí týždeň. Aj to, že dnes doobeda sme nabrali také dobré rýchle prerokovacie tempo a nechcem zbytočne zdržiavať, ale rád by som sa pri tomto zákone na chvíľočku pozastavil. Pretože ak nevystúpim, tak za päť minút bleskovým odôvodnením jedného zo štyroch predkladateľov tohto zákona spôsobu, že tak tu je, však ste ho videli, tak hlasujte. Veď ide len o zákon o Košiciach, nič podstatné v podstate. Pre väčšinu v snemovni tomu aj rozumiem, veď prečo by sa niekto z Partizánskeho alebo zo Žiliny mal veľmi vzrušovať nad tým, čo je napísané v zákone o meste Košice. Chýba mi tu primátor mesta Košice, ktorý je spolupredkladateľom tohto zákona. Chýba mi na balkóne niekto z mestského zastupiteľstva. Proste nikto, mesto Košice nie je zastúpené, rozhodujeme o ňom, viete, Mníchovská dohoda. Zavreli sme dvere, rozhodneme, potom ich zavoláme dnu a povieme: Takto. Nie je tu nikto. Ja sa pamätám, keď sme prerokovávali zákon o meste Košice naposledy. Primátorom bol pán primátor Knapík. Sedel hore na balkóne. Všetci poslanci Národnej rady z mesta Košice sa opakovane stretávali a diskutovali o každom jednom jedinom ustanovení tohto zákona. Prerokovalo to mestské zastupiteľstvo, prerokovali to jednotlivé komisie mestského zastupiteľstva. Došlo k nejakému konsenzu a ten konsenzus nakoniec Národná rada schválila. Rád by som podotkol, že to bolo v čase, keď pán primátor Knapík bol za KDH a KDH, SDKÚ-DS a ostatné politické strany, ktoré tvorili koalíciu v meste SMK, boli v parlamente v opozícii. Napriek tomu sme sa uchádzali o podporu vtedajšej, vládnej teraz, opozičnej strany SMER a mali sme ju. Dohodli sme sa na konkrétnych ustanoveniach všetci poslanci Národnej rady z mesta Košice naprieč celým politickým spektrom, a tak bol tento návrh zákona predkladaný do Národnej rady. Dnes prichádza omnoho hrubší návrh zákona, keďže veľa o ňom pán predkladateľ nepovedal, tak ja mu PR robiť nebudem, ako hrubší je, to je fakt. Ale to je asi jeho ako jediná markantná a viditeľná vec. Na úvod chcem povedať, že odmietam takýto spôsob prerokovania zákona o meste Košice. Nikto o tom nerokoval v meste Košice, iba Rada starostov, kde každý starosta háji svoj záujem, a nedošlo k dohode na Rade starostov, lebo bolo hlasovanie, kde väčšina prehlasovala menšinu. Čiže žiaden konsenzus, každému to vyhovuje, každý je spokojný. Toto je dobré riešenie, diskutujme ďalej. V mestskom zastupiteľstve z päťdesiatich poslancov, stavím sa, že dve tretiny ani nevedia, že dnes sa rozhoduje o zákone o meste Košice v Národnej rade. Absolútna arogancia moci. SMER nemá v Košiciach taký pomer ako v tejto Národnej rade. SMER nemá ani sám väčšinu v mestskom zastupiteľstve. Vládne dohodou. Predovšetkým s nezávislými poslancami, ale aj s poslaneckým klubom SDKÚ alebo s poslaneckým klubom KDH pri jednotlivých návrhoch. Tu to nie je potrebné. Viete, tu sa mení len zákon o meste Košice. Načo hľadať dohodu? Taká maličkosť. V podstate malá, detailná, niekoľko desať strán obsahujúca zmena. Chcem odmietnuť takýto spôsob prerokovania tohto návrhu zákona, a preto dávam procedurálny návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku vrátiť predložený návrh zákona predkladateľom na dopracovanie. Poďme o tom diskutovať. Nehovorím, že zlý základ, ale poďme o tom diskutovať tam, kde sa o tom diskutovať má. A, dámy a páni, prepáčte, nechcem vás zbytočne zabávať, ale myslím si, že o zákone o meste Košice je vhodnejšie diskutovať v meste Košice. Otvorí napríklad verejnú diskusiu. Opýtali sme sa už občanov, čo si o tom myslia? Ako by to malo byť? Či im stačí, že v malej mestskej časti budú len traja poslanci? Či náhodou nechcú viacej poslancov za menej peňazí, či náhodou to nie je lepšie? Otvoril niekto o tom diskusiu? To už nehovorím a vecne sa nechcem ponárať ani do hĺbky tohto návrhu zákona, ale napríklad určite návrh na to, aby bolo 41 poslancov mestského zastupiteľstva, to je čarovné číslo, že 41. Je pre mňa dosť otázne, že prečo nie 40 a prečo nie 42? Viete, to je ako dosť zásadná otázka, pretože boli zvolené a navrhnuté nejaké volebné obvody, kde 1 poslanec mestského zastupiteľstva bude zastupovať 170 poslancov a iný rovnocenný poslanec mestského zastupiteľstva bude zastupovať 1800 poslancov. To je nejaká parita? Veď v Európskej únii práve o tom diskutujú, aby približne rovnaký počet voličov volil jedného europoslanca, aby boli približne rovnakej váhy, rovnakého zastúpenia. Sme vo väčšinovom volebnom systéme, nie v pomernom ako v Národnej rade. Košice majú veľa problémov. Tu sa určite zhodneme s predkladateľmi tohto návrhu zákona, ale tie nosné problémy Košíc tento návrh zákona vôbec nerieši, ani nemá ambíciu riešiť. Nosnými problémami Košíc sú kompetencie mesta a kompetencie mestských častí. Vzťah medzi tými kompetenciami. Diskusia, ktorú treba pokojne a trpezlivo viesť, a s touto diskusiou ide ruka v ruke to, či naozaj Košice potrebujú toľko mestských častí. Či tým mestských časti nemá byť menej. A ono sa tu toho možno dožijeme, že pán poslanec Brixi pre zmenu v piatok poobede o 13.45 hodine vystúpi o pár mesiacov a povie, že proste mestských častí bude jedenásť. Nepýtajte sa, prečo jedenásť, lebo SMER má 83, preto jedenásť. Tak sa rozhodli a odhlasujú. Hotovo, vybavená demokracia. Košičania si to prečítajú v Korzári o dva dni neskôr a zistia, v ktorej mestskej časti budú bývať. Priatelia, takto nie, prosím, stiahnite, buďte naozaj demokrati, ukážte, že ste demokrati. Stiahnite tento návrh zákona a poďme ho reálne prerokovať v meste Košice. Nájdite konsenzus v mestskom zastupiteľstve, aby bola reálna podpora relevantných politických subjektov, aby bola reálna podpora väčšiny mestských poslancov, a potom môžete s týmto mandátom predstúpiť v Národnej rade. A prepáčte, nechcem byť okázalý a nechcem si potrpieť na ceremónie, ale keď máme tú česť, že poslancom Národnej rady a našim kolegom je primátor mesta Košice, očakával by som, že by predložil návrh zákona o meste Košice. Či aj on si to prečíta v Korzári? Čo to tu predvádzame, čo to tu prebieha? No, namôjdušu, ja urobím novelu zákona o meste Bratislava, už to teraz tak cítim, lebo podľa mňa to viem zorganizovať vynikajúco, neviem, načo by som sa ešte s niekým mal ešte radiť.
Dámy a páni, na záver mi ešte dovoľte povedať toľko, že SMER pred voľbami, keď pán, vtedy poslanec a exminister, Raši kandidoval na primátora mesta Košíc, sľúbil občanom mesta Košice nový zákon o meste Košice. Sľúbil vyriešiť problémy mesta Košíc, ale to, čo sľúbil, že vyrieši, tento návrh zákona neobsahuje a to je moja ďalšia veľká výhrada. Toto je figový list. Figový list, že už sme to vyriešili, to, čo sme sľúbili, je vyriešené. Rýchlo, potichu, bez mestského zastupiteľstva, bez verejnej diskusie v meste, bez dohody politických strán. Proste v parlamente máme 83, neviem s kým by sme sa ešte mali dohadovať. O tom je tento návrh zákona. Je to figový list, ktorý má znamenať, že strana SMER si odfajkne vybavenie zákona o meste Košice. Toto nie je ani riešenie problémov mesta Košíc a už vôbec nie snaha hľadať riešenie mesta Košíc. Toto je diktát parlamentnej väčšiny o meste Košice, ak tak teda rozhodnete a nepodporíte môj procedurálny návrh vrátiť predkladateľom na dopracovanie. Toto je diktát, o ktorom my Košičania určite môžeme kľudne povedať, že o nás bez nás.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pani predkladateľke. Myslím, že to veľmi dobre vysvetlila, lebo bolo by na škodu veci, keby sme teraz túto diskusiu ukončili alebo zabili tým, že niekomu sa nepáči nejaká konkrétna formulácia, resp. tým všeobecným konštatovaním, že potom raz sa pripraví také úplné komplexné riešenie a kým bude komplexné riešenie dovtedy netreba riešiť nič, lebo nech pripraví či už ministerstvo kultúry alebo ktorýkoľvek poslanecký klub akékoľvek komplexné riešenie, vždy v reáli to bude o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch alebo o konkrétnych návrhoch noviel zákonov, kde sa budeme baviť o konkrétnych formuláciách. Len chcem povedať, že o tom sa treba rozprávať v druhom čítaní, či je to takto dokonalé, či treba ešte niečo pridať alebo ubrať, či to bude fungovať, či to bude vykonateľné v praxi. Veď neraz sme tu diskutovali o takýchto témach. Pamätám si na to, ako sme v Národnej rade diskutovali o tom, čo predkladala pani poslankyňa v blahej pamäti ešte Tóthová z HZDS o tom, aby neboli príliš hlučné reklamy, ktorými sú prerušované filmy, aby ich nebolo tak veľa, aby to malo nejaký limit, aby bol v tom nejaký poriadok. Zjavne sa to nedodržiava. Ale dnes, dámy a páni, diskutujeme v prvom čítaní o tom, či vecne je tento návrh dobrý alebo zlý. A o tom by sme mali hovoriť.
Ja hovorím, že tento návrh je vecne dobrý, a ďakujem pani predkladateľke pani poslankyni Žitňanskej, že s týmto návrhom prišla a že môžeme o tom diskutovať, lebo naozaj upozornila na problém, ktorý je pálčivý a ktorý si vyžaduje riešenie.
A tak ako povedal aj pán poslanec Škripek, toto riešenie neurobia ani morálne autority, ani nejaké pohoršovanie sa na verejnosti alebo celospoločenská diskusia, musíme to urobiť, my, poslanci v Národnej rade, tu zmenou zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Škripek hovoril o tom príbehu, ako si dieťa v podstate zamení to, čo vidí v televízii, s realitou a myslí si, že takto treba žiť a takto je to správne. Ja som ako lekár tiež bol konfrontovaný s jedným takým strastiplným príbehom, kde osemročný brat skočil trojročnej sestre na hrudník a spôsobil jej zranenia, ktorým podľahla z dôvodu, že to videl vo wrestlingu. A myslel si, že to je normálny spôsob zápasenia, že to takto sa dá, lebo takto to bolo v televízii. A pamätám sa, že to mnou hlboko zatriaslo. Ja nie som ortodoxný človek ani prehnaný konzervatívec a rozumiem aj liberalizmu, ale priznám sa, že aj mne vadí to, keď v sobotu a v nedeľu trošku mám doobeda čas, pozeráme televíziu spolu s mojím šesťročným synom a štvorročnou dcérou a vidím doobeda v sobotu a v nedeľu toľko násilia a sexu, krvi, drog a alkoholu, že sám som zhrozený z tých programov, ktoré idú, o to viac, že keď prepnem na rakúsku alebo nemeckú televíziu, lebo máme doma káblovku, tak tam vidím normálne detské programy, nie také, aké dávajú naše komerčné televízie aj štátna televízia.
Takže chcem povedať, že veľmi dobre rozumiem tomuto návrhu zákona, poslanecký klub SDKÚ – DS podporí tento návrh zákona v prvom čítaní.
A vážim si, to že pani poslankyňa, takisto aj pán poslanec Škripek to povedal, prišla s takýmto návrhom zákona, lebo je dobré, že o tom hovoríme. Treba o tom diskutovať, tak ako sme včera diskutovali o vážnych problémoch, aj toto považujem za nesmierne vážny problém našej spoločnosti a toho, voči čomu všetkému sme sa akosi stali imúnnymi, pričom vôbec nám to nevadí, lebo nejako sa nám nehodí o tom rozprávať. Treba o tom rozprávať, lebo to, čo sa deje, nie je normálne. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.
K pani poslankyni Tomanovej. Ja si myslím, že ten návrh je vecne dobrý, ale po legislatívnej stránke sa môžme o tom rozprávať, či tam treba, alebo netreba ešte niečo doplniť.
Takisto aj pani poslankyňa Nicholsonová hovorila o tom, že v druhom čítaní, ak bude zákon v druhom čítaní, ja som optimista, že bude, bude treba možno ešte niečo dopracovať. No ale veď o tom je tento návrh zákona, diskutujme a hľadajme vecné riešenia, aby to dobre fungovalo v praxi. Veď ani pán poslanec Kaník, ani ja netvrdíme, že sme vševediaci a vieme všetko vyriešiť týmto návrhom zákona. Práve naopak, je dobré, že je tu tento návrh zákona, že dneska o tom diskutujeme a že máme priestor, kde dávať konkrétne pozmeňovacie návrhy.
K pánovi poslancovi Matovičovi. Ja sa do týchto invektív nebudem púšťať. Hovorí o tom, že je to bezzubý návrh, to je jeho pohľad na vec. Ja som sa snažil vo svojom vystúpení povedať len toľko, že aj vláda Mikuláša Dzurindu, aj vláda Ivety Radičovej robila konkrétnu, reálnu prácu aj v rómskych osadách, aj v obciach, kde žije veľká rómska komunita. A pán poslanec Matovič sa môže vysmievať tomu, že sa niekde podarilo postaviť pre rómske deti telocvičňu alebo odkanalizovať a doviesť vodovod do rómskej osady. Ja sa tomu nesmejem, to je výsledok práce. Také výsledky práce má napríklad aj náš starosta Edo Vokál za SDKÚ - DS v obci Lipany. Uvidím, aké výsledky práce bude mať pán poslanec Matovič. Po dvoch rokoch zistil, že je to problém, momentálne všetkých za všetko kritizuje, uvidíme o dva roky, aké bude mať on výsledky, či sa mu aspoň jeden vodovod podarí niekde dotiahnuť do jedinej jednej rómskej osady. Držím mu palce. A budem mu tlieskať.
Čo sa týka pána poslanca Mikloška, myslím si, že odpoveď je jednoduchá: motivácia. Vtedy bude mať táto dávka zmysel, ak bude za málo vymeškaných hodín a nejaký dosiahnutý prospech. Vtedy budú motivovaní aj rodičia, aj deti, aby sa na školu pripravovali.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán spolupredkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi na úvod, aby som trochu zareagoval na tú rozpravu, ktorá tu plynie. Využijem svoje rečnícke vystúpenie, aby som zbytočne faktickými neťahal čas, lebo aj tak je táto téma veľmi komplikovaná a ideme dosť doširoka v tejto téme, a potom by som veľmi krátko zhodnotil ja opatrenia, ktoré navrhujeme v tomto poslaneckom návrhu zákona. A záverom by som si znovu dovolil čítať z jedného listu, lebo myslím, že povie omnoho viacej, ako dokážem povedať ja, a vysvetlí viacej, než dokážem vysvetliť ja.
Bol som trošku sklamaný vystúpením niektorých rečníkov, predovšetkým pána poslanca Matoviča, a chcem zachovať veľmi pokojný a vecný tón. Naozaj, tu teraz nejde o to, aby sme sa predvádzali, kto vie povedať krajšie virtuózne rečnícke zvraty, plné prázdnoty, ale skôr o to, aby sme sa držali reality. Absolútne odmietam tvrdenia pána poslanca Matoviča, ako starostovia profitujú na aktivačných prácach. Tí ľudia v tých obciach si zaslúžia našu úctu a poďakovanie za to, čo robia. A nielen pri aktivačných prácach, ale čo robia, aby dokázali udržať pokojné a priateľské spolužitie rómskej komunity a väčšinového obyvateľstva. Odporučil by som pánovi poslancovi Matovičovi, keď najbližšie pôjde na safari po vybratých rómskych osadách, aby sa zastavil aj na obecných úradoch, aby sa išiel pozrieť, čo urobil Edo Vokál v Lipanoch, aký kus roboty. Čo robí pán starosta Václav v Rakúsoch, čo urobil pán starosta Cimerman vo Vtáčkovciach. Spomenul som si na tých troch, lebo veľmi dobre v poslednom období som s nimi o tom rozprával. Alebo nech ide do toho Sačurova a naozaj sa porozpráva s tým ambicióznym starostom, čo všetko robia, ako veľmi chce a s čím všetkým sa trápi. Títo ľudia si zaslúžia naše poďakovanie a úctu, že to vládzu robiť a že sa snažia riešiť problémy. Naopak, treba im posilňovať kompetencie, treba im dať viacej peňazí na to, aby mohli robiť verejnoprospešnú aktivačnú činnosť, drobné obecné práce. Nie ich za to ešte haniť a obviňovať z korupcie. Ja viem, že hnutie OĽaNO nemá ani jedného starostu, takže to je také pomerne jednoduché si kopnúť do týchto starostov, ale títo starostovia robia dobrú robotu. Dobre, možno existuje jedna, dve výnimky, ale určite sa nedá haniť celý tento stav.
Pán poslanec Matovič kritizuje SDKÚ - DS, že urobilo málo. A čo ste urobili za dva roky v Národnej rade vy? Nehlasovali ste za návrhy zákonov, ktoré mali pomôcť riešeniu rómskej problematiky. Ale zrazu riešenia sú tu. Alebo sú tu nejaké riešenia? Ja som počúval veľmi pozorne a očakával som od lídra hnutia OĽaNO, ktoré spolupracuje s vládnou stranou SMER, bude mať splnomocnenca pre rómsku problematiku, že líder takéhoto hnutia má úplne jasnú predstavu aspoň v cieľoch, ktoré chce dosiahnuť. Ale ja som počul len kritiku.
Trápia, hovorí pán poslanec Matovič, že trápia ho deti, ktoré sa rodia v týchto osadách. Aj mňa trápi stav týchto detí, sociálny aj zdravotný. Aj mňa trápia ako lekára hygienické podmienky, že tam nie je tečúca voda, možno jedna studňa, že tam nie je hygienická toaleta, aj mňa to veľmi trápi. Aj mňa trápia epidemiologické podmienky, časté ochorenia, zdravotný stav, len som nepočul od pána poslanca Matoviča jediné riešenie. Nepočul som žiadne riešenie. Čo bude robiť? Poukázať na problém, opísať ho farbisto a obviniť všetkých. Veď my poznáme už túto základnú štruktúru fungovania, no len to nestačí, dnes už musíme pristúpiť k riešeniu týchto problémov.
Aj HZDS malo premiéra, aj SDKÚ - DS malo premiéra, aj SMER mal premiéra, jedna vláda možno trošku viacej, jedna vláda možno trošku menej. Jedna lepšie, jedna horšie. Trúfam si povedať, že veľa dobrých opatrení SDKÚ - DS presadila aj za premiérovania Mikuláša Dzurindu, aj za premiérovania Ivety Radičovej. Ale tento problém, ktorý riešime, nie je problém, ktorý vyrieši jeden premiér alebo jedna vláda, je to celospoločenský a celoeurópsky problém. Pozrite sa, čo sa deje vo Francúzsku. Taká mocnosť, taká bohatá krajina a trápi sa s týmto problémom.
Na záver by som chcel povedať len toľko, keďže jediný náznak konkrétneho nápadu, ale aj to v takej pozícii od pána poslanca Matoviča, že prečo ste to neurobili, je, prečo sme nezaviedli povinnú škôlku. Prečo deti z tejto rómskej komunity nezačneme socializovať prostredníctvom škôlky skôr? Myslím, že pán poslanec Kaník nie raz povedal, že sme to mali v programovom vyhlásení vlády, ale že sa to nestihlo zrealizovať. Ale ja vám konkrétne poviem, že máme pripravený takýto návrh zákona, aby ten posledný ročník škôlky pred nástupom do prvého ročníka bol povinný. No len na rozdiel od pána poslanca Matoviča, keď v SDKÚ pripravíme taký návrh zákona, najprv sa musíme poradiť so starostami. No neviem, či pán poslanec Matovič niekedy videl škôlku v obci, kde je štyristo obyvateľov a v osade vedľa nej ďalších tristo obyvateľov, z ktorých je na trvalý pobyt prihlásených šesťdesiat. Či vôbec tá škôlka a finančné prostriedky toho starostu sú kapacitne dostatočné na to, aby to zvládol? Veď to najprv musíme viesť dialóg so samosprávou, keď im chceme niečo navaliť. Tu od toho kecpultu sa to rýchlo rieši, mali ste im dať, mali ste vyriešiť, starostovia sa na tom obohacujú. Vynikajúce heslá, také dobré večer do Markízy, sú krátke, dobre sa strihajú. Len ten problém je omnoho väčší.
Viete, ja nechodím do rómskych osád na safari, ale ja som tam bol v 2004, bol som v Kecerovciach, keď sa stavala kanalizácia z rezervy predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Bol som v Rozhanovciach v 2005, keď sa v škole, kde chodia prevažne rómske deti, odovzdávala telocvičňa. Reálne kroky, nie táranie, reálne kroky.
Ale poďme teda konkrétne k tomuto návrhu zákona, aby som teda zbytočne nerečnil o tom, čo aj tak dnes zrejme v tejto diskusii nevyriešime. Tento návrh zákona je o tom, o čom som hovoril aj vo svojom vystúpení pri čiernych stavbách, že podľa SDKÚ - DS by troma základnými piliermi riešenia rómskej problematiky malo byť, že zákony platia pre všetkých, že pracovať sa musí oplatiť a že každá sociálna dávka má obsahovať zásluhovosť a že je našou povinnosťou vytvoriť pracovné príležitosti aj prostredníctvom aktivačných prác pre nízkokvalifikované skupiny, lebo bez toho im nemôžme siahať na sociálne dávky. Musia to byť spojené nádoby.
Tento návrh zákona rieši predovšetkým druhý a tretí pilier alebo druhú a tretiu tézu, o ktorých hovorím. Áno, návrh zákona je o tom, aby aktivačný príspevok vo výške 63,07 eur získal ten, kto odpracuje minimálne 20 hodín. To je o zásluhovosti, proste musíte niečo odpracovať, pretože v mnohých obciach, bohužiaľ, je z toho viac formalita alebo stáva sa niekedy z toho formalita a odpracuje sa omnoho menej hodín. Čiže systém zásluhovosti, tá druhá téza, o ktorej som hovoril, by mala platiť, 20 hodín niekto odpracuje, získa aktivačný príspevok. Nevidím v tom nič zlé, vidím to úplne normálne. Aj výplatu dostávame za to, že odpracujeme nejaký počet hodín, ináč ju nedostaneme. Je to úplne normálne.
A na druhej strane ale navrhujeme to, aby aktivačná činnosť bola bez obmedzenia. To je práve o tom, že sa snažíme vytvárať pracovné príležitosti. Predsa keď niekto na týchto aktivačných prácach dobre pracuje, je prínosom aj pre tú obec, je veľmi šikovný, starostovia ich veľmi dobre poznajú, ktorí vedia naozaj reálne pracovať aj s nejakým tým mechanizmom, aj s nejakým tým krovinorezom, nerozumiem, prečo by mali byť potrestaní za to, že sú šikovní, tým, že 2 x 6 mesiacov a stačí. Čiže znovu sa to týka tej tretej tézy, že musíme mať silu vytvárať pracovné príležitosti.
Čo sa týka druhej časti zákona, ktorú cítim, že je trošku kontroverznejšia, je to, že navrhujeme zrušiť dávku za povinnú školskú dochádzku vo výške 17,20 eur aj z dôvodu, lebo povinná školská dochádzka je zákonná ústavná povinnosť. Viete, úplne jednoducho, laicky si to povedzme. Alebo za to, že deti do školy posielajú rodičia, budeme dávať všetkým 17,20 eur, alebo nikomu, lebo pred zákonom sme si všetci rovní. Téza číslo 1.
Ako ja mám prváka a vychystať prváka do školy, to sme prešli všetky hypermarkety v Košiciach, aby sme nakúpili akciovo, je 150 euro. A to som kupoval naozaj lacné veci. Čiže viem, že sú s tým spojené náklady. Tak potom pomôžme všetkým rodičom, ktorí posielajú svoje deti do škôl, alebo nikomu. Táto nerovnosť totižto nefunguje. O to viac, že, pán poslanec Mikloško odišiel, ja si ho nesmierne vážim aj za jeho pôsobenie nielen v politike, ale aj mimo nej, ale mýli sa, mýli sa v tom, že, chvalabohu, keď 17,20 je motiváciou pre rodiča, aby poslal decko do školy a to sa tam niečo naučí. To decko sa reálne v tej škole nenaučí nič, pretože chodí len pre 17,20. To dieťa by malo chodiť do školy s cieľom sa naučiť a byť odmenené, aj rodič odmenený za to, že sa venuje dieťaťu, nejakým prospechovým štipendiom, nejakou dávkou viazanou na výsledky v škole a na minimálny počet vymeškaných hodín. To je podľa môjho názoru cesta, ktorou by sme mali ísť.
Ako som už spomenul, neostanem vám dlžný ani list učiteliek z Dobšinej, ktorý rezonoval v našich médiách v júni koncom predchádzajúceho školského roka. My sme s kolegom pánom poslancom Kaníkom navštívili Dobšinú, boli sme sa pozrieť aj v tej škole a máme pozvanie navštíviť túto školu znovu a vidieť, v akej situácii je vyučovací proces tam, kde je tých rómskych detí naozaj v tej triede veľa, alebo detí z marginalizovaných skupín, alebo znevýhodneného prostredia, nazvite si to, ako chcete, kde to naozaj nefunguje a tí učitelia sú zúfalí a potrebujú pomôcť a prosia nás o pomoc.
Takže, dámy a páni, ak dovolíte, ten list bude hovoriť omnoho lepším jazykom a lepšou rečou, ako to dokážem ja:
"Vážený pán minister, tento list vznikol ako reakcia na bezmocnosť, s akou sa dennodenne stretávame pri našej práci. Je to výpoveď nás, obyčajných učiteľov, z ďalekého východu. Hneď v úvode sa chceme ospravedlniť za to, že tento list nie je napísaný vecne a formálne, ale je plný emócií a rozhorčenia, no zrejme je to už na nás priveľa a náš pomyselný pohár trpezlivosti práve pretiekol. Nedokážeme reagovať bez emócií. Náš list je, skrátka, reakciou na neúnosný stav v slovenskom školstve a dysfunkčný, nespravodlivý sociálny systém v štáte. Veríme a dúfame, že bude impulzom k prehodnoteniu súčasnej situácie a pozície učiteľov. V Bratislave, ďaleko od vašich obľúbených marginalizovaných a sociálne znevýhodnených skupín, nemáte ani tušenia o tom, s akými patovými situáciami sme nútení dennodenne bojovať. Príďte si na pár dní odžiť problémy, ktoré musíme každý deň riešiť."
Srdečne vás všetkých pozývam, ja sa do tej školy v Dobšinej chystám vybrať. Budem vás informovať, priatelia, kto má chuť, budem veľmi rád, keď mi bude robiť spoločnosť. Reálne poďme sa pozrieť na tvár miesta.
"Poďte sa pozrieť do našich škôl, konečne sa zvítajte s reálnymi žiakmi a odseďte si v triede zopár vyučovacích hodín, aby namiesto prázdnych rečí odtrhnutých od reality ste mali možnosť poznať skutočnú situáciu. Nebudeme zovšeobecňovať a vyjadríme sa konkrétne k problémom našich škôl, aj keď identické problémy majú takmer všetky školy na východe. Najväčšie ťažkosti máme so žiakmi, ktorí sú sociálne výrazne neprispôsobiví, takmer výhradne sú to žiaci rómskeho pôvodu.
Chceme však zdôrazniť, že toto nie je o rase, o pleti alebo o predsudkoch a výhradách voči Rómom. Rovnako vnímame všetkých ľudí a deti bez rozdielov, ide len o to, kto rešpektuje pravidlá a normy a kto nie. Záškoláci, ktorých počet vymeškaných neospravedlnených hodín dosahuje abnormálne vysoké čísla, sú prvým problémom našej školy. Pretože príslušné orgány a inštitúcie v tomto smere žiakov ani ich zákonných zástupcov takmer vôbec nesankcionujú, žiaci beztrestne ďalej absentujú a čo je horšie, idú negatívnym príkladom aj ostatným spolužiakom, ktorí vidia, že za záškoláctvo im nehrozí žiaden, prípadne len minimálny trest. Udeľovanie kárnych opatrení, zasielanie tlačív a upozornení na nedbalú školskú dochádzku má nulovú účinnosť. Rovnako ako dohováranie či rôzne druhy motivácie. Žiaci sa nezúčastňujú prvých vyučovacích hodín, odchádzajú z posledných, často utekajú z vyučovania. Nie je žiadnou zriedkavosťou, že žiak príde ráno do školy a zo šiestich vyučovacích hodín sa zúčastní jednej alebo dvoch a počas ostatných sa bez vedomia vyučujúceho túla po chodbách a priestoroch školy.
Nie je v našich silách a možnostiach hľadať a zbierať žiakov, ktorí by mali byť na vyučovaní, no nie sú. Navyše sú títo žiaci väčšinou agresívni, arogantní a vyskytujú sa rôzne druhy sexuálneho obťažovania nielen spolužiakov, ale aj učiteliek. Situácia v niektorých triedach hraničí so systematickým šikanovaním pedagógov.
Takmer všetci rodičia sa riešeniu problému vyhýbajú a neprejavujú ani minimálnu ochotu k spolupráci so školou. Mnohí žiaci chodia na vyučovanie absolútne nepripravení. Okrem toho, že neprospievajú, zanedbávajú domácu prípravu a vyučovanie, nikdy nemali napísanú jedinú domácu úlohu či vypracovaný projekt. Nenosia si ani základné školské potreby. Je bežnou praxou, že žiak príde do školy nielen bez školskej tašky, prezuviek, peračníka, hygienického vrecúška, športového úboru, farbičiek, rysovacích a iných potrieb na výtvarnú a ďalšie výchovy, ale dokonca väčšinou prídu bez jediného zošita, bez pera alebo aspoň ceruzky, absolútne s ničím, maximálne s chabou desiatou. Rodičia týchto detí sú dokonca poberateľmi finančného príspevku vo výške 17,20 eur," sme pri merite veci, "ktorý je vyplácaný zväčša len skupine neprispôsobivých obyvateľov a len za to, že deti plnia povinnú školskú dochádzku.
Otázne je, z akého dôvodu im je tento príspevok pridelený, keďže povinná školská dochádzka vyplýva zo zákona a je teda pre všetky deti bez rozdielov povinná a tiež aj to, prečo sú tieto financie vyplácané väčšinou len rodičom istej skupiny obyvateľstva? Prečo sú títo ľudia systematicky a pravidelne neprávom zvýhodňovaní oproti ostatným rodičom, ktorí na rozdiel od nich svoje deti nielen pošlú do školy, ale dohliadajú aj na to, aby boli pripravené, mali všetky pomôcky a skutočne si príkladne plnili svoju školskú dochádzku. Z akého dôvodu im spomínaný príspevok vyplácaný nie je?"
Presne o tom je náš návrh zákona.
"Zodpovední rodičia aj široká verejnosť je právom pohoršená touto pozitívnou diskrimináciou, ktorá sa nedá nazvať inak, ako výsmechom svedomitej rodiny. Chceme ešte podotknúť, že spomínaný príspevok je rodičom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vyplácaný aj v prípade, že školská dochádzka detí je pravidelne a hrubo porušovaná záškoláctvom a inými problémami výchovného charakteru. Tieto deti chodia do školy nie kvôli učeniu a vzdelávaniu, ale provokovať spolužiakov, učiteľov, riešiť si osobné spory, vystrájať a vyvádzať, zafajčiť si pred školou a tak ďalej. Vyslovene im spôsobuje radosť narúšať chod vyučovania, život a fungovanie školy ako takej. Prídu do školy preto, lebo "doma je nuda a v škole sa aspoň zabavia". A pod slovom zábava si predstavujú výtržníctvo, ktorým spôsobujú problémy všetkým zložkám školy, paradoxne obyčajne okrem seba. Maximálny trest, ktorý rodičov postihne, je to, že osobitným príjemcom ich dávok sa stane mesto, v ktorom žijú, a sociálne pracovníčky im robia slúžky, ktoré im nakúpia jedlo, deťom šaty a pomôcky, nákupy im donesú priamo domov a tak ich môžu promptne speňažiť.
O znevýhodnených cenách stravného oproti pracujúcim rodičom sa v záujme stručnosti nebudeme zmieňovať, ale je nehorázne, že za obedy za celý mesiac v prípade, že má mesiac 20 pracovných dní, zaplatia rodičia niektorých detí sumu od 1,80, maximálne 3,20 v závislosti od veku a pracujúci rodič viac ako 23 eur. A obed žiakovi patrí iba preto, lebo si odsedel prvú vyučovaciu hodinu. Čo na tom, že nemal pero, zošit, ceruzku, domácu úlohu. Nielenže vôbec na hodine nepracoval, ale vyvolal niekoľko roztržiek a učiteľ vďaka nemu tretinu hodiny stratil snahou o nastolenie disciplíny a pracovnej atmosféry.
Opäť je otázne, prečo si túto totálnu anarchiu môžu dovoliť, prečo príslušné úrady a orgány nedohliadnu na to, aby detské prídavky spĺňali svoj účel a zabezpečovali základné potreby? Často sú takto ľahostajné deti, ktorých rodičia sú dokonca poberateľmi tzv. dávky v hmotnej núdzi, ktorí sa paradoxne niekedy okato vyvážajú v nových autách, nosia značkové oblečenie a trávia Vianoce v Anglicku. Školské pomôcky, ktoré týmto deťom objedná škola, si žiaci absolútne nevážia a sú po dvoch dňoch po rozdaní zničené, polámané, roztrhané alebo speňažené. Táto forma pomoci by sa v ich rukách úplne minula účinku, a preto sú učitelia nútení komplikovať si svoju prácu ešte aj tým, že tieto pomôcky osobne denne donášajú žiakom na jednotlivé vyučovacie hodiny. Napriek tomu sú za ne vďační, pretože pomôcky od štátu sú jedinou možnosťou, ako môže byť vyučovací proces plnohodnotne zabezpečený.
Ani to sa však ich rodičom nepáči a stretávame sa s prípadmi, kedy rodič zavíta do školy po prvýkrát vtedy, keď sa príde hádať a dožadovať odovzdania pomôcok do vlastných rúk, aby ich mohol rozpredať. Rôzne druhy finančných dávok, ktoré rodičia týchto detí poberajú, vôbec nezabezpečujú základné potreby. Deti chodia v roztrhaných, špinavých, zapáchajúcich kusoch oblečenia, v rozpadnutých topánkach, bez desiaty, sú zavšivavené, majú rôzne druhy kožných chorôb a absentujú u nich aj tie najzákladnejšie hygienické návyky. Peniaze na mobilné telefóny, alkohol a cigarety sa však u nich nájdu.
V zimných mesiacoch nie je žiadnou raritou, keď dieťa príde do školy v deravých poltopánkach a ľahkom svetríku. Pedagógovia si pravidelne z práce domov odnášajú rôzne druhy suvenírov v podobe bĺch a iných parazitov či vírusov od žltačky až po streptokokové a stafylokokové ochorenia. Párkrát ročne nám prepašujú z domov do tried domácich maznáčikov, ako myši, potkany či šváby.
Na dotvorenie reálneho obrazu o skutočnom stave ich socializácie nám nedá spomenúť stav v nultých ročníkoch, prípadne v prvých ročníkoch základných škôl. Keďže drvivá väčšina detí vôbec nie je zaškolených, do materskej školy nikdy nechodili a niektoré vôbec nevedia po slovensky, nikdy nedržali v ruke ceruzku a nekreslili, nepoznajú hračky, farby a v prvých týždňoch ich pobytu u nás sa neučia poznávať prvé písmenká, čísla a farby, ale oboznamujú sa s tečúcou vodou, splachovacím WC, fúkaním nosa do vreckovky namiesto rukávov a základnými sebaobslužnými a hygienickými návykmi. Komunikácia s týmito deťmi je nesmierne náročná. Reči zle rozumejú, nechápu, čo sa od nich požaduje, keďže majú obmedzenú slovnú zásobu, a to nielen v slovenskom, ale aj v rómskom jazyku. Neskôr od nich očakávame, že sa budú učiť ďalšie dva cudzie jazyky, čo je nemysliteľné, keďže poriadne nevedia ani po slovensky. Nedokážu pomenovať bežné veci, sú to pre nich predmety neznáme, s ktorými sa nikdy predtým nestretli.
Čudujete sa, že špeciálne školy sú plné rómskych detí? Ale prečo? Uvedomte si, že dieťa drží farbičku v ruke po prvýkrát na zápise, nepoznajú hračky, kocky, predmety či hry, ktoré by rozvíjali ich myslenie a motoriku. Tieto deti zaostávajú nie o dva, ale o štyri roky oproti ostatným a my po nich chceme, aby zvládali požiadavky kladené na prváka, keď sú na úrovni trojročného dieťaťa. Nedokážeme im zabezpečiť rovnoprávny prístup ku vzdelaniu, keď nezačínajú na rovnakej štartovacej pozícii. Ony musia dobiehať šesť rokov bez podnetov, bez vedenia a výchovy. Ako máme integrovať väčšinu, keďže na našich školách je ich viac ako polovica z celkového počtu žiakov? V dôsledku tejto snahy o umelú integráciu šikovná menšina, z ktorej by mohli byť skvelí žiaci, klesne na úroveň nešikovných a oni sa integrujú medzi nich.
Považujeme za nevyhnutné, aby deti zo sociálne nevyhovujúceho prostredia absolvovali nultý prípravný ročník povinne", znovu priestor pre iniciatívu mojich kolegov, ktorí tak radi kritizujú to, čo sme zatiaľ zvládli a chceli urobiť my, "inak nie sú schopné plnohodnotne prospievať v prvom ročníku a často ani počas svojej školskej dochádzky a sú zbytočne vystavované sústavnému neúspechu a emocionálnej traumatizácii. Odklad povinnej školskej dochádzky v týchto prípadoch absolútne nič nevyrieši, práve naopak, dieťa stratí jeden celý rok. Vďaka nultému ročníku sa naučí po slovensky, základným hygienickým návykom, zvykne si na režim školy a dostane aspoň nejaký základ pre ďalšie vzdelávanie."
Mohol by som tento strastiplný list čítať ďalej, lebo je tu ešte veľmi veľa zaujímavých vecí, ale možno pri niektorých iných návrhoch zákonov sa budem venovať ešte ďalším častiam tohto listu, ktoré už tak bezprostredne nesúvisia so školskou dochádzkou, pretože rád by som použil tieto vety a tvrdenia reálne z praxe, z terénu, dvoch pani učiteliek, ktoré v Dobšinej pôsobia v Základnej škole, na to, aby som dokreslil, že zrušenie dávky za povinnú školskú dochádzku vo výške 17,20 eur je logickým krokom, pretože táto dávka je zbytočná, neplní svoj účel.
Ak po prečítaní tohto listu si ešte niekto naozaj myslí, ako to povedal nedávno pán štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že tých 17,20 je na to, aby ten malý človiečik dostal šancu sa učiť, tak je na veľkom omyle. On žiadnu šancu nedostáva, tie peniaze sa strácajú niekde úplne inde a on prichádza nepripravený, hladný, často zavšivavený, v roztrhaných šatách, bez školských pomôcok, maximálne na jednu-dve vyučovacie hodiny, aby rodina dostala túto dávku a on dostal zlacnený obed. Taká je reálna situácia v našich školách, preto vás, dámy a páni, chcem poprosiť, aby ste podporili tento poslanecký návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne všetkým pánom poslancom, ktorí na mňa reagovali.
Pánovi poslancovi Danišovi ďakujem za veľmi vecné poznámky, ktoré k tomu povedal. Áno, tak by sme mali diskutovať potom o jednotlivých ustanoveniach v druhom čítaní, či budú slúžiť tomu účelu, ktorému sú napísané, alebo nebudú, len uvedomujem si dva základné faktory tohto návrhu zákona. Jednak, že predovšetkým má pôsobiť preventívne, teda má dať nástroj riešiť túto problematiku a vedieť ju riešiť. A druhá vec je, áno, súdy by boli ideálne, len problém je, že keď vám niekto postaví čiernu stavbu na vašom pozemku a súd bude o 6 rokov, kým sa tam konečne dopracujete, tak veľmi to nerieši ten aktuálny problém, ktorý zrejme máte. Medzitým máte zničené všetko, ešte aj vlastný život, takže trošku o tom je ten návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne za podnet a pripomienku pána poslanca Fecka. Je to tak, ako sa píše v Knihe kníh, v Písme, že teda nedávajte ryby, ale naučte ich chytať ryby. Toto je podľa mňa riešenie, ktorého by sme sa mali držať, je staré niekoľko tisíc rokov, čiže je preverené časom.
A ďakujem pekne aj za reakciu pána poslanca a pána starostu Bublavého. Nepamätám si na 9. február, skontrolujem to, samozrejme, to, čo ste povedali. Tak narýchlo som nevedel, a keď sa to stalo tak, žiaľ, niekedy tá politika preváži nad vecnou diskusiou. Chválapánubohu, že dneska je tu vecná diskusia. Ale to by som chcel zato povedať, že sme predkladali konkrétne návrhy zákonov týkajúce sa tejto problematiky aj v čase, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí pán Kaník, aj pani Radičová, ale aj v minulom funkčnom období, keď bola premiérka pani Radičová. A ja si myslím, že bez samosprávy to neurobíme. My sme za samosprávu, my sme urobili fiškálnu decentralizáciu, my sme dali reálne peniaze samospráve, my sme urobili aktivačné práce a v tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spolupredkladateľ tohto poslaneckého návrhu zákona takisto povedal niekoľko postrehov k tomuto návrhu zákona a aj k tej diskusii, ktorá tu prebieha. Zatiaľ je veľmi vecná, veľmi pokojná, až na malé extempóre si myslím, že úplne v rámci toho, ako treba o takejto vážnej diskusii diskutovať a vážnej téme diskutovať. A na záver mi potom dovoľte, aby som prečítal aj jeden list od občanov, ktorý sme dostali všetky politické strany, ale aj budúci splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku, ako aj vláda Slovenskej republiky. A myslím si, že to bude omnoho mať väčšiu výpovednú hodnotu ako všetky vety, ktoré tu môže povedať politik a sformulovať politik.
Najprv k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Počul som to v tejto diskusii, a znelo to možno trošku ako kritika, že je to pomerne jednoduchý návrh, že ten návrh by sa dal sformulovať komplexnejšie. Trošku sme si to tu vydiskutovávali, že či teda bol ten buldozér v Plaveckom Štvrtku, alebo nebol buldozér v Plaveckom Štvrtku. Prosím, nebol. Bol len na Šutyho karikatúre, aby sme boli úplne presní. A otvárame vážnu diskusiu a vážnu tému.
Naozaj tieto čierne stavby, pomenujme ich tak, ako ich ľudia laicky volajú, sú problémom. Sú problémom v mnohých obciach, sú problémom v mnohých regiónoch Slovenska. A SDKÚ - DS prišla s vecným riešením.
Vy môžte s týmto vecným riešením nesúhlasiť. Môžte sa pýtať, či je to správne, aby bola nakoniec možno táto nelegálna čierna stavba odstránená na náklady stavebného úradu. Či by to netrebalo riešiť najprv stavebníka, len v ďalšej etape, keď to odstráni stavebný úrad, zrejme to od toho stavebníka dosť ťažko bude vedieť vymáhať tieto finančné prostriedky.
Čiže my môžme vecne diskutovať o tom. Len v prvom čítaní by tá diskusia hlavne mala byť o tom, či problém, ktorý navrhujeme ako predkladatelia riešiť, je závažný, je pálčivý a či tento návrh zákona môže byť prostriedkom, aby sme urobili legislatívne jasno v tejto problematike, aby sme chránili nielen tých, ktorí si načierno postavia stavbu, ale predovšetkým tých, na ktorého pozemku je táto stavba postavená. V tom liste, ktorý vám prečítam, to bude napísané čierne na bielom, čo tam mnohokrát tí ľudia prežívajú.
Viete, neviem, či si viete, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predstaviť skutočnosť, že niekto v záhrade pri vašej chalupe, pri vašom rodinnom domčeku, pri rodinnom domčeku niekoho z vašich príbuzných si v strede záhrady postaví čiernu stavbu a vy s tým neviete pohnúť. Vy sa neviete dovolať obyčajného naplnenia zákona. Zákon platí aj dnes, aj dnes sa dá takáto čierna stavba odstrániť, veľmi komplikovane. My to len zjednodušujeme.
A chcem hneď na úvod povedať, že tento návrh zákona sa netýka žiadnych čiernych stavieb, ktoré v tejto chvíli stoja. Čiže my sa môžme ísť odfotiť pred spomínaný hotel, o ktorom hovoril pán budúci splnomocnenec vlády, ale to nie je o tom. Tento návrh nie je o tom. To by bol cirkus, keby sme to robili. Tento návrh je o budúcich čiernych stavbách.
Takže nikomu nejdeme zobrať strechu nad hlavou, aj keď je to čierna stavba. To, čo sa tu dialo v predchádzajúcich rokoch, sa musí riešiť podľa legislatívy platnej v predchádzajúcich rokoch. Tí starostovia sa s tým trápia. Zájdite do ktorejkoľvek obce, kde je rómska osada, a snažia sa to, hľadajú riešenia a chcú zameniť pozemky a vymýšľajú stavebné povolenia, ako by to vedeli urobiť. To musíme riešiť podľa legislatívy, ktorá platí do tej chvíli, kým schválime nový zákon. A potom sa to bude vzťahovať na všetky nové čierne stavby, ktoré vzniknú po dni účinnosti tohto nového zákona.
Rómska problematika - volajme ju teda tak, keďže už takéto jasné pomenovanie sme si osvojili v priebehu minulého a predminulého týždňa - je veľmi pálčivým a ožehavým problémom Slovenska. My sa k tomu môžme v tejto Národnej rade... (Ruch v sále.) Pardon, páni, trošku ma rušíte. My sa môžme v tejto Národnej rade k tomu postaviť spôsobom, že budeme proti sebe bojovať, budeme sa predvádzať, kto má lepšie riešenie. Kto koho predbehne s riešením, kto to lepšie povie na tlačovke a kto pôjde do diskusnej relácii. Bude to úplne kontraproduktívne. Nepomôžeme tým nikomu. Alebo sa môžme pokúsiť riešiť tento problém spoločne. Len najprv musíme byť vedomí toho, že tento obrovský problém tu na Slovensku máme.
Viete, aj mne je jednoduchšie venovať sa zdravotníctvu, liekovej politike, zákonu o ...(rýchlo vyslovené), už idú tieto zákony za chvíľu do pléna, však ja mám čo robiť, to je moja parketa, v tom sa trošku vyznám. Veľmi skromne to poviem, trošku sa v tom vyznám, ale napriek tomu si uvedomujem ten problém, ktorý všade okolo mňa je. Ja bývam v Košiciach, na východe Slovenska. Pochodil som Košický kraj veľmi podrobne. Myslím, že som bol skoro v každej obci, a v niektorej, keď som nebol, tak to určite ešte doplním, a viem veľmi dobre, čím sa tam trápia a boria ľudia. Tento problém začína byť obrovský v obciach, kde žije v bezprostrednom kontakte väčšinové obyvateľstvo s rómskou menšinou. Je to problém číslo jedna. Tí ľudia sa vás nepýtajú ani na prácu, ani na zdravotníctvo, ani na euroval, ani na ekonomické ukazovatele, ani na HDP, ale na to, že kedy začneme riešiť tento problém. Tiká nám tu bomba. Je desať minút po dvanástej a musíme konať. Spoločne, odľava doprava, zhora dole, odhliadnuc od národnosti a regiónu, z ktorého pochádzame. Ak s tým niečo nebudeme robiť, ono nás to dobehne. A mám pocit, že už nás to dobieha.
SDKÚ - DS sa naozaj tejto problematike venuje od roku 2002. Myslím, že môj spolupredkladateľ pán poslanec Kaník to povedal úplne jasne, nejdem to už opakovať, je to úplne zbytočné. A chcem povedať, že nikdy som nemal pocit, že v tom, čo robíme, sú nejaké teatrálne gestá. Čo som akosi podprahovo cítil v tej dnešnej diskusii.
V žiadnom prípade tu nie sú teatrálne gestá. Keď tu niekto robil s rómskou problematikou teatrálne gestá, tak to bol v blahej pamäti pán Slota a Slovenská národná strana, ktorí vždy pred voľbami na bilbordoch vedeli vyriešiť všetko s veľmi hrubými a nevhodnými slovami. A hneď po voľbách ich už zaujímali len vlastné kšefty a nie to, aby riešili tento ožehavý problém.
Nie, my ideme s vecnými návrhmi, s vecnými riešeniami. Dva zákony sme predložili na predpredchádzajúcu schôdzu, iste sa pamätáte. Boli to zákony, ktoré sa týkali rodičovského príspevku a príspevku pri narodení dieťaťa, kde sme chceli viazať plnú výšku takejto dávky na aktivitu. V predchádzajúcich štyroch rokoch proste aspoň jeden z dvoch rodičov musí vykonať nejakú aktivitu, aspoň mať vôľu vykonať nejakú aktivitu; aktivačné práce, štúdium, to je jedno. Na túto schôdzu takisto prichádzame s dvoma návrhmi zákonov. O jednom diskutujeme, o druhom budeme diskutovať poobede, takže myslím, že viac o nich v tejto chvíli ani nemusím hovoriť.
Na predpredchádzajúcej schôdzi sa ma opýtal pán poslanec, tuším, Jasaň - tam aj sedí a počúva aj dnes, a vážim si to, že počúva túto vážnu diskusiu - na to, že či to má zmysel, či si nepripadáme trošku tak čudne, že predkladáme návrh zákona, ktorý neprejde. Viete čo, má to zmysel, aj keď tento návrh zákona neprejde. Keď som zle parafrázoval, vopred sa, ale v tom zmysle, tak som si z toho vybral ten obsah, ospravedlňujem sa. Ale keď aj neprejde tento alebo ten druhý návrh zákona, dôležité je, že vieme, že tento problém tu máme, keď z tejto diskusie bude jediný výstup, že vieme, že tento problém tu máme a musíme ho riešiť. A bude to riešiť vládny návrh zákona o pol roka ináč špecifikovaný, s inými lehotami a ešte v širšej súvislosti, chválapánubohu. Potrebujeme to riešiť. A o tom má byť táto diskusia. Upozorňujeme na problém, ktorý tu je. A všetko som počul v tejto diskusii, ale nikoho, kto by povedal, že tento problém tu nie je. Tento problém tu je. A je našou povinnosťou hľadať riešenia tohto problému.
Ten problém je obrovský, a ako som už spomínal, zvlášť v takých regiónoch alebo v takých obciach, kde rómska komunita žije v bezprostrednom kontakte alebo doslova spolu. Teda osada nie je oddelená niekde, tak ako to tu bolo povedané pánom budúcim splnomocnencom, že niekedy sa to stavalo tak mimo, lebo tam bol pridelený pozemok alebo tam sa umožnilo usadiť ešte predtým kočujúcej rómskej menšine, ale kde je ten kontakt bezprostredný s obyvateľmi.
Všetci sme dostali tento list, tak, dámy a páni, dovoľte, aby som ho prečítal, pretože sa bezprostredne dotýka čiernych stavieb.
"Podpísaní občania obce Sačurov Vás žiadame o pomoc pred občanmi rómskeho pôvodu. My občania sme diskriminovaní od Rómov. Chodia nám do záhrad ako do svojho, ale pritom nám všetko ničia. Rozoberajú nám oplotenia, lámu ovocné stromy, ktoré si sami vysadíme a vypestujeme. Kradnú zemiaky a zeleninu z našich polí. My si to vypestujeme, ale nekonzumujeme, pretože všetko zničia. Hádžu nám kamene do brán, okien a striech, čím sa poškodzujú, a opravy nás stoja nemalé peniaze. Robia to už deti od štyroch-piatich rokov až po výrastkov pätnásť, šestnásť, sedemnásť rokov a viac. Tiež si radi robia WC pred našimi bránami a v potoku, kde sa vôbec nedá pristúpiť."
Čítam to tak, ako je to napísané, nebudem to upravovať do najspisovnejšej verzii slovenského jazyka.
"Upozorňujeme vás aj na čierne stavby, ktoré sú na pozemkoch našich občanov. Svojím vyčíňaním nám všetkým ničia životné prostredie kvôli nečistote a výkalom, ktoré sú všade okolo nás všetkých. Keď sa nemôžu trestať deti, tak nech sa trestajú ich rodičia, veď práve oni ich posielajú kradnúť a vôbec nemajú záujem o svoje deti, aby im dohovárali, že to nesmú robiť.
V roku 2009 až 2012 v mesiaci apríl písala rodina Čakanová a Bačiková na ministerstvo vnútra a Národnú radu Slovenskej republiky, kde dostali odpoveď, že budú od 1. mája 2012 posilnené hliadky v obci Sačurov. Áno, naozaj sa tak stalo, ale nám občanom žijúcim na ulici Davidovskej v Sačurove nestačí, že prídu počas dňa dva-trikrát, ale nech chodia od 20. do 23. hodiny, kedy je najviac nepokoja. Oni nepoznajú nočný kľud a do neskorých ranných hodín cez naše okná počuť nahlas hudbu, krik a hádky. Naozaj sa takto nedá žiť.
My občania od nich nechceme zázraky, veď každý má právo na život a žiť v slobodnej krajine, ako je náš slovenský štát. Len chceme, aby sa tie ich deti slušnejšie správali a chovali, aby prestali kradnúť a ničiť nám všetko, čo im príde pod ruku. Chceme, aby sa našli finančné prostriedky na to, aby boli presťahovaní ďalej od ľudí, ako to bolo niekedy, a neboli žiadne problémy. Nech si aj oni vysadia stromy a vypestujú zeleninu, nech vidia, koľko je s tým práce a koľko rokov musí jeden strom rásť. Oni to nevedia.
Náš štát by mal kontrolovať všetky sociálne dávky, ktoré dostávajú, lebo žijú z peňazí svojich detí, o ktoré sa vôbec nestarajú. Všetky peniaze našich daňovníkov idú do rómskych občanov, na časté výjazdy záchrannej služby, ktoré sú aj často zbytočné. Veď oni náš štát okrádajú o kopec peňazí a nehovoriac o rodinných prídavkoch.
Nech sa tiež snažia. Nech sa aj oni starajú ako všetci chudobní a bohatí nášho štátu, ktorí sa musíme starať sami, a štát nám zadarmo nič nedá. Dokedy budeme živiť darmožráčov v našom štáte?
S veľkou prosbou sa my občania obce Sačurov obraciame na Národnú radu Slovenskej republiky, ministerstvo vnútra a všetky strany slovenskej vlády a hlavne na pána Miroslava Polláka, ktorý sa zaoberá touto problematikou," to je predchádzajúce meno splnomocnenca, teraz už Petra, "aby sa naozaj zaoberali rómskou problematikou a hľadali riešenie, ktoré by nám občanom pomohlo a nemuseli by sme sa báť o svoje životy a svoje majetky. Prosíme vás, pomôžte nám."
Po tomto liste, ktorý dostali všetky politické strany, som sa pred dvoma týždňami v pondelok vybral do obce Sačurov. Bol som sa pozrieť priamo v rómskej osade. Naozaj žijú v katastrofálnych podmienkach. Tie dva obecné domy sú pred spadnutím. Bol som sa pozrieť, dovolili mi nahliadnuť aj do niektorých bytov. Boli veľmi, veľmi milí, veľmi ochotní, ako dostali sa do neuveriteľnej pasce chudoby. Je pre mňa zdrvujúci ten pohľad, že naozaj v 21. storočí takto žijú naši spoluobčania v tejto rómskej osade.
Paradoxne, čierne stavby, ktoré sú okolo tých dvoch obecných bytoviek nastavané, sú v omnoho lepšom stave ako tie dve obecné bytovky. A nejdem teraz vôbec riešiť, že si to spôsobili sami a že vybrali roxory, nevybrali roxory zo steny, nie je to teraz dôležité. Dokonca taký miestny polovajda, ako to mám povedať, vyzeral ako šéf, lebo hneď ma prišiel privítať, povedal, že veď nám dovoľte, aby sme si tie čierne stavby dookola postavali, však aspoň budeme slušnejšie bývať ako v týchto obecných domoch. Čiže ten problém je naozaj obrovský.
Ale, samozrejme, nedalo mi ani to, a budem možno teraz, použijem jediný trošku pejoratívnejší výraz, že ja som do tej rómskej osady nešiel na safari, nešiel som sa vyfotografovať, ale išiel som sa pozrieť hlavne na tu Davidovskú ulicu, ktorú som si celú prešiel. A poviem vám, dámy a páni, mať tam postavený rodinný domček, ktorý ste pred rokmi postavili, a žiť tam teraz, hrôza. Choďte sa tam pozrieť. Nebudem rozprávať. Nebudem to opisovať, lebo každé slovo, ktoré poviem, poviete, že preháňam. Choďte sa naozaj pozrieť do Sačurova.
Starosta je veľmi príjemný. Veľmi milý. Nezávislý. Každého rád prijme. Môžte sa porozprávať aj s policajtmi, ktorí sú tam na tej miestnej stanici, ako oni sa snažia pomôcť a riešiť. A všetci chcú riešiť problém. Naozaj, tá Davidovská ulica vyzerá ako smetisko. No a ten posledný dom, práve z ktorého prišiel tento list, ktorí boli iniciátori, vyšiel tam taký starší manželský pár, naozaj už dedko s babkou. Pán sa blíži k deväťdesiatke. Držal ma za ruku. Tá ruka sa mu chvela a povedal mi, že on prežil dva roky v Mauthausene, ale toto je horšie, a keby trošku lepšie chodil, ide do lesa sa obesiť. Miesto škridiel na streche mal lepenku, pretože škridly už všetky rozbili kameňmi a on nemá prostriedky to opravovať. Záhradu už nemal, mal v nej čierne stavby a vyrúbané stromy. Ako keď vám povie, pomôžte mi, to jediné, čo som mu vedel povedať, že budem o tomto liste a o tomto stave v obci Sačurov informovať mojich kolegov v Národnej rade a budeme sa snažiť všetkými silami riešiť túto problematiku. Nie proti Rómom, nikto tu nie je, ani on nie je proti, čítajte ten list, to písala jeho dcéra, ani on nie je proti Rómom, riešiť túto problematiku ako komplex.
SDKÚ - DS neuteká pred týmto problémom a bude prinášať konkrétne návrhy, pripravíme komplexnú predstavu o tom, čo by trebalo všetko zmeniť, a budeme veľmi radi, keď budeme vedieť spolupracovať s ostatnými kolegami zo všetkých politických strán, aj s pánom budúcim splnomocnencom pre túto problematiku.
Podľa nášho názoru má riešenie stáť na troch pilieroch a tým skončím svoje vystúpenie.
Tým prvým pilierom je určite skutočnosť, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Nikto nesmie byť nad zákon, ani my poslanci Národnej rady nie sme nad zákon, nemôžu byť ani žiadne menšiny nad zákon.
To druhé pravidlo je, že pracovať sa musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky a špekulovať s nimi. O tom budú mnohé naše návrhy zákonov, aby ten, ktorý pracuje, hoci za minimálnu mzdu, hoci na medzitrhu práce, keď sa nám ho podarí založiť, zarobil viac, ako ten, čo napočíta všetky možné sociálne dávky. A v tých sociálnych dávkach musí byť zásluhovosť, ako keď chcete príspevok za to, že vaše dieťa chodí do školy, nech sa páči, ale musí dosahovať nejaký prospech a musí mať nejaký minimálny počet vymeškaných hodín alebo maximálny počet vymeškaných hodín.
A ten tretí pilier je, a to je pre nás o to dôležitejšie v týchto regiónoch, že my, samozrejme, musíme vedieť pripraviť pracovné príležitosti napríklad prostredníctvom medzitrhu práce alebo aktivačných prác pre tieto nízkokvalifikované skupiny obyvateľov. Lebo zas tiež nemôžme postupovať spôsobom, že im siahneme na sociálne dávky, lebo sme prísni, a oni naozaj padnú do ešte väčšej pasce chudoby, pretože nebudú mať reálne možnosť zarobiť si na jednoduché živobytie, s ktorým sa oni, oni živia a v podmienkach, v akých oni žijú.
Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto návrhu zákona. Vystúpim, samozrejme, aj k tomu druhému návrhu zákona, ktorého som spolupredkladateľom, a chcem vás naozaj poprosiť, aby sme sa na to nedívali politicky, ale vecne a aby ste umožnili tento návrh zákona prerokovať aj v druhom čítaní, aby ste ho podporili v prvom čítaní. A v druhom čítaní je priestor z mojej strany absolútne otvorený na pozmeňovacie návrhy, ktoré môžu vylepšiť, ak máte dobré nápady, tento návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán splnomocnenec, veľmi si vážim, že ste vystúpili k tejto téme, že ste sa k nej vyjadrili. Čo sa týka prvej polovice vášho vystúpenia, musím povedať, že úplne súhlasím s tým, že treba situáciu dobre poznať, treba mať dobrú analýzu a treba sa tejto situácii naozaj vážne venovať, lebo podľa mňa už nie je o päť minút dvanásť, ale desať minút po dvanástej. Vnímal som to aj tak, že do určitej miery sa tešíte a podporujete spoluprácu a dobré návrhy, ktoré budú prichádzať, a v takomto duchu chcem aj pokračovať vo svojom vystúpení, aj vo svojom vystúpení, ktoré budem mať ako písomne prihlásený v rozprave, že toto nie je téma červená, modrá, zelená ani ružová. Toto je téma, kde naozaj budeme musieť vziať rozum do hrsti a ponúkať reálne riešenia, ktoré napomôžu veľmi komplikovanej situácii v tých mestách a obciach, kde rómska komunita žije v bezprostrednej blízkosti väčšinového obyvateľstva a tá situácia nie je jednoduchá a budem o tom hovoriť.
Čo sa týka tej druhej vašej politickej časti, v ktorej ste teda hodnotili, že čo je hodné a nehodné mojej politickej strany SDKÚ - DS, dovolím si láskavo upozorniť, pán splnomocnenec, aby ste to, čo je hodné alebo nehodné SDKÚ - DS, nechali na legitímne orgány tejto strany, aby Prezídium rozhodlo a poslanecký klub, akým témam sa budeme venovať a akým spôsobom budeme tieto témy prezentovať. Viete, SDKÚ - DS bola vždy stranou, ktorá v ťažkých chvíľach a v ťažkých témach sa nebála zobrať prápor do ruky a postaviť na barikádu, postaviť sa priamo do stredu problému a ponúkať riešenia. Nebude tomu ináč ani v tejto problematike, lebo je naozaj pálčivou tak, ako ste to povedali aj vy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tiež by som zareagoval na niektoré časti vystúpenia pána poslanca Sulíka. Aj ja mám taký istý názor na to, že zrejme tá zostava, ktorá je momentálne na ministerstve financií nebude práve to najkompetentnejšie, čo tam mohla strana SMER a mala strana SMER postaviť, pretože keď im trvalo štyri mesiace na to, aby zistili, že makroekonomické prognózy sa horšia a zrejme splnenie toho štátneho rozpočtu, ktorý tu bol schválený v decembri minulého roku, bude problematické, tak asi to nie je odborne tá najlepšia zostava, ktorú Slovensko potrebuje na ministerstve financií v čase hospodárskej krízy.
Zachytil som aj ja tú informáciu ako v situácii, keď sa vláda chystá ukradnúť budúce dôchodky 1,5 milióna sporiteľov, sa nonšalantne chystá rekonštruovať kaštieľ v Rusovciach, ale pomaly som sa s tým vyrovnal v nádeji, že verím, že tak ako chce vláda nájsť 40 mil. eur pre kaštieľ v Rusovciach, nájde aj 40 mil. eur pre zhorený hrad Krásna Hôrka na východe, bolo by to veľmi pekné gesto zo strany vlády Slovenskej republiky.
A to prirovnanie s ľuďmi, ktorí odišli na dovolenku a budú ukradnutí, je veľmi presné, ja som ho tiež použil pred dvoma dňami vo svojom vystúpení. Je to naozaj tak. Ľudia, keď odchádzajú na dovolenku, zavrú si bezpečnostným zámkom svoj byt, majú poistený svoj majetok, poprosia susedu, aby im občas prišla poliať kvety. Dokonca si uzavrú aj komplexné cestovné poistenie, aby im ukradli, keby im náhodou ukradli batožinu, ale tento rok to občanom nebude stačiť.
Mnohí z tých jeden a pol milióna sporiteľov, keď sa vrátia z dovolenky, zistia, že ich socialistická vláda okradla o ich budúce dôchodky. Ďakujem pekne.