Vážená pani predsedajúca, vážený pán spolupredkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi na úvod, aby som trochu zareagoval na tú rozpravu, ktorá tu plynie. Využijem svoje rečnícke vystúpenie, aby som zbytočne faktickými neťahal čas, lebo aj tak je táto téma veľmi komplikovaná a ideme dosť doširoka v tejto téme, a potom by som veľmi krátko zhodnotil ja opatrenia, ktoré navrhujeme v tomto poslaneckom návrhu zákona. A záverom by...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán spolupredkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi na úvod, aby som trochu zareagoval na tú rozpravu, ktorá tu plynie. Využijem svoje rečnícke vystúpenie, aby som zbytočne faktickými neťahal čas, lebo aj tak je táto téma veľmi komplikovaná a ideme dosť doširoka v tejto téme, a potom by som veľmi krátko zhodnotil ja opatrenia, ktoré navrhujeme v tomto poslaneckom návrhu zákona. A záverom by som si znovu dovolil čítať z jedného listu, lebo myslím, že povie omnoho viacej, ako dokážem povedať ja, a vysvetlí viacej, než dokážem vysvetliť ja.
Bol som trošku sklamaný vystúpením niektorých rečníkov, predovšetkým pána poslanca Matoviča, a chcem zachovať veľmi pokojný a vecný tón. Naozaj, tu teraz nejde o to, aby sme sa predvádzali, kto vie povedať krajšie virtuózne rečnícke zvraty, plné prázdnoty, ale skôr o to, aby sme sa držali reality. Absolútne odmietam tvrdenia pána poslanca Matoviča, ako starostovia profitujú na aktivačných prácach. Tí ľudia v tých obciach si zaslúžia našu úctu a poďakovanie za to, čo robia. A nielen pri aktivačných prácach, ale čo robia, aby dokázali udržať pokojné a priateľské spolužitie rómskej komunity a väčšinového obyvateľstva. Odporučil by som pánovi poslancovi Matovičovi, keď najbližšie pôjde na safari po vybratých rómskych osadách, aby sa zastavil aj na obecných úradoch, aby sa išiel pozrieť, čo urobil Edo Vokál v Lipanoch, aký kus roboty. Čo robí pán starosta Václav v Rakúsoch, čo urobil pán starosta Cimerman vo Vtáčkovciach. Spomenul som si na tých troch, lebo veľmi dobre v poslednom období som s nimi o tom rozprával. Alebo nech ide do toho Sačurova a naozaj sa porozpráva s tým ambicióznym starostom, čo všetko robia, ako veľmi chce a s čím všetkým sa trápi. Títo ľudia si zaslúžia naše poďakovanie a úctu, že to vládzu robiť a že sa snažia riešiť problémy. Naopak, treba im posilňovať kompetencie, treba im dať viacej peňazí na to, aby mohli robiť verejnoprospešnú aktivačnú činnosť, drobné obecné práce. Nie ich za to ešte haniť a obviňovať z korupcie. Ja viem, že hnutie OĽaNO nemá ani jedného starostu, takže to je také pomerne jednoduché si kopnúť do týchto starostov, ale títo starostovia robia dobrú robotu. Dobre, možno existuje jedna, dve výnimky, ale určite sa nedá haniť celý tento stav.
Pán poslanec Matovič kritizuje SDKÚ - DS, že urobilo málo. A čo ste urobili za dva roky v Národnej rade vy? Nehlasovali ste za návrhy zákonov, ktoré mali pomôcť riešeniu rómskej problematiky. Ale zrazu riešenia sú tu. Alebo sú tu nejaké riešenia? Ja som počúval veľmi pozorne a očakával som od lídra hnutia OĽaNO, ktoré spolupracuje s vládnou stranou SMER, bude mať splnomocnenca pre rómsku problematiku, že líder takéhoto hnutia má úplne jasnú predstavu aspoň v cieľoch, ktoré chce dosiahnuť. Ale ja som počul len kritiku.
Trápia, hovorí pán poslanec Matovič, že trápia ho deti, ktoré sa rodia v týchto osadách. Aj mňa trápi stav týchto detí, sociálny aj zdravotný. Aj mňa trápia ako lekára hygienické podmienky, že tam nie je tečúca voda, možno jedna studňa, že tam nie je hygienická toaleta, aj mňa to veľmi trápi. Aj mňa trápia epidemiologické podmienky, časté ochorenia, zdravotný stav, len som nepočul od pána poslanca Matoviča jediné riešenie. Nepočul som žiadne riešenie. Čo bude robiť? Poukázať na problém, opísať ho farbisto a obviniť všetkých. Veď my poznáme už túto základnú štruktúru fungovania, no len to nestačí, dnes už musíme pristúpiť k riešeniu týchto problémov.
Aj HZDS malo premiéra, aj SDKÚ - DS malo premiéra, aj SMER mal premiéra, jedna vláda možno trošku viacej, jedna vláda možno trošku menej. Jedna lepšie, jedna horšie. Trúfam si povedať, že veľa dobrých opatrení SDKÚ - DS presadila aj za premiérovania Mikuláša Dzurindu, aj za premiérovania Ivety Radičovej. Ale tento problém, ktorý riešime, nie je problém, ktorý vyrieši jeden premiér alebo jedna vláda, je to celospoločenský a celoeurópsky problém. Pozrite sa, čo sa deje vo Francúzsku. Taká mocnosť, taká bohatá krajina a trápi sa s týmto problémom.
Na záver by som chcel povedať len toľko, keďže jediný náznak konkrétneho nápadu, ale aj to v takej pozícii od pána poslanca Matoviča, že prečo ste to neurobili, je, prečo sme nezaviedli povinnú škôlku. Prečo deti z tejto rómskej komunity nezačneme socializovať prostredníctvom škôlky skôr? Myslím, že pán poslanec Kaník nie raz povedal, že sme to mali v programovom vyhlásení vlády, ale že sa to nestihlo zrealizovať. Ale ja vám konkrétne poviem, že máme pripravený takýto návrh zákona, aby ten posledný ročník škôlky pred nástupom do prvého ročníka bol povinný. No len na rozdiel od pána poslanca Matoviča, keď v SDKÚ pripravíme taký návrh zákona, najprv sa musíme poradiť so starostami. No neviem, či pán poslanec Matovič niekedy videl škôlku v obci, kde je štyristo obyvateľov a v osade vedľa nej ďalších tristo obyvateľov, z ktorých je na trvalý pobyt prihlásených šesťdesiat. Či vôbec tá škôlka a finančné prostriedky toho starostu sú kapacitne dostatočné na to, aby to zvládol? Veď to najprv musíme viesť dialóg so samosprávou, keď im chceme niečo navaliť. Tu od toho kecpultu sa to rýchlo rieši, mali ste im dať, mali ste vyriešiť, starostovia sa na tom obohacujú. Vynikajúce heslá, také dobré večer do Markízy, sú krátke, dobre sa strihajú. Len ten problém je omnoho väčší.
Viete, ja nechodím do rómskych osád na safari, ale ja som tam bol v 2004, bol som v Kecerovciach, keď sa stavala kanalizácia z rezervy predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Bol som v Rozhanovciach v 2005, keď sa v škole, kde chodia prevažne rómske deti, odovzdávala telocvičňa. Reálne kroky, nie táranie, reálne kroky.
Ale poďme teda konkrétne k tomuto návrhu zákona, aby som teda zbytočne nerečnil o tom, čo aj tak dnes zrejme v tejto diskusii nevyriešime. Tento návrh zákona je o tom, o čom som hovoril aj vo svojom vystúpení pri čiernych stavbách, že podľa SDKÚ - DS by troma základnými piliermi riešenia rómskej problematiky malo byť, že zákony platia pre všetkých, že pracovať sa musí oplatiť a že každá sociálna dávka má obsahovať zásluhovosť a že je našou povinnosťou vytvoriť pracovné príležitosti aj prostredníctvom aktivačných prác pre nízkokvalifikované skupiny, lebo bez toho im nemôžme siahať na sociálne dávky. Musia to byť spojené nádoby.
Tento návrh zákona rieši predovšetkým druhý a tretí pilier alebo druhú a tretiu tézu, o ktorých hovorím. Áno, návrh zákona je o tom, aby aktivačný príspevok vo výške 63,07 eur získal ten, kto odpracuje minimálne 20 hodín. To je o zásluhovosti, proste musíte niečo odpracovať, pretože v mnohých obciach, bohužiaľ, je z toho viac formalita alebo stáva sa niekedy z toho formalita a odpracuje sa omnoho menej hodín. Čiže systém zásluhovosti, tá druhá téza, o ktorej som hovoril, by mala platiť, 20 hodín niekto odpracuje, získa aktivačný príspevok. Nevidím v tom nič zlé, vidím to úplne normálne. Aj výplatu dostávame za to, že odpracujeme nejaký počet hodín, ináč ju nedostaneme. Je to úplne normálne.
A na druhej strane ale navrhujeme to, aby aktivačná činnosť bola bez obmedzenia. To je práve o tom, že sa snažíme vytvárať pracovné príležitosti. Predsa keď niekto na týchto aktivačných prácach dobre pracuje, je prínosom aj pre tú obec, je veľmi šikovný, starostovia ich veľmi dobre poznajú, ktorí vedia naozaj reálne pracovať aj s nejakým tým mechanizmom, aj s nejakým tým krovinorezom, nerozumiem, prečo by mali byť potrestaní za to, že sú šikovní, tým, že 2 x 6 mesiacov a stačí. Čiže znovu sa to týka tej tretej tézy, že musíme mať silu vytvárať pracovné príležitosti.
Čo sa týka druhej časti zákona, ktorú cítim, že je trošku kontroverznejšia, je to, že navrhujeme zrušiť dávku za povinnú školskú dochádzku vo výške 17,20 eur aj z dôvodu, lebo povinná školská dochádzka je zákonná ústavná povinnosť. Viete, úplne jednoducho, laicky si to povedzme. Alebo za to, že deti do školy posielajú rodičia, budeme dávať všetkým 17,20 eur, alebo nikomu, lebo pred zákonom sme si všetci rovní. Téza číslo 1.
Ako ja mám prváka a vychystať prváka do školy, to sme prešli všetky hypermarkety v Košiciach, aby sme nakúpili akciovo, je 150 euro. A to som kupoval naozaj lacné veci. Čiže viem, že sú s tým spojené náklady. Tak potom pomôžme všetkým rodičom, ktorí posielajú svoje deti do škôl, alebo nikomu. Táto nerovnosť totižto nefunguje. O to viac, že, pán poslanec Mikloško odišiel, ja si ho nesmierne vážim aj za jeho pôsobenie nielen v politike, ale aj mimo nej, ale mýli sa, mýli sa v tom, že, chvalabohu, keď 17,20 je motiváciou pre rodiča, aby poslal decko do školy a to sa tam niečo naučí. To decko sa reálne v tej škole nenaučí nič, pretože chodí len pre 17,20. To dieťa by malo chodiť do školy s cieľom sa naučiť a byť odmenené, aj rodič odmenený za to, že sa venuje dieťaťu, nejakým prospechovým štipendiom, nejakou dávkou viazanou na výsledky v škole a na minimálny počet vymeškaných hodín. To je podľa môjho názoru cesta, ktorou by sme mali ísť.
Ako som už spomenul, neostanem vám dlžný ani list učiteliek z Dobšinej, ktorý rezonoval v našich médiách v júni koncom predchádzajúceho školského roka. My sme s kolegom pánom poslancom Kaníkom navštívili Dobšinú, boli sme sa pozrieť aj v tej škole a máme pozvanie navštíviť túto školu znovu a vidieť, v akej situácii je vyučovací proces tam, kde je tých rómskych detí naozaj v tej triede veľa, alebo detí z marginalizovaných skupín, alebo znevýhodneného prostredia, nazvite si to, ako chcete, kde to naozaj nefunguje a tí učitelia sú zúfalí a potrebujú pomôcť a prosia nás o pomoc.
Takže, dámy a páni, ak dovolíte, ten list bude hovoriť omnoho lepším jazykom a lepšou rečou, ako to dokážem ja:
"Vážený pán minister, tento list vznikol ako reakcia na bezmocnosť, s akou sa dennodenne stretávame pri našej práci. Je to výpoveď nás, obyčajných učiteľov, z ďalekého východu. Hneď v úvode sa chceme ospravedlniť za to, že tento list nie je napísaný vecne a formálne, ale je plný emócií a rozhorčenia, no zrejme je to už na nás priveľa a náš pomyselný pohár trpezlivosti práve pretiekol. Nedokážeme reagovať bez emócií. Náš list je, skrátka, reakciou na neúnosný stav v slovenskom školstve a dysfunkčný, nespravodlivý sociálny systém v štáte. Veríme a dúfame, že bude impulzom k prehodnoteniu súčasnej situácie a pozície učiteľov. V Bratislave, ďaleko od vašich obľúbených marginalizovaných a sociálne znevýhodnených skupín, nemáte ani tušenia o tom, s akými patovými situáciami sme nútení dennodenne bojovať. Príďte si na pár dní odžiť problémy, ktoré musíme každý deň riešiť."
Srdečne vás všetkých pozývam, ja sa do tej školy v Dobšinej chystám vybrať. Budem vás informovať, priatelia, kto má chuť, budem veľmi rád, keď mi bude robiť spoločnosť. Reálne poďme sa pozrieť na tvár miesta.
"Poďte sa pozrieť do našich škôl, konečne sa zvítajte s reálnymi žiakmi a odseďte si v triede zopár vyučovacích hodín, aby namiesto prázdnych rečí odtrhnutých od reality ste mali možnosť poznať skutočnú situáciu. Nebudeme zovšeobecňovať a vyjadríme sa konkrétne k problémom našich škôl, aj keď identické problémy majú takmer všetky školy na východe. Najväčšie ťažkosti máme so žiakmi, ktorí sú sociálne výrazne neprispôsobiví, takmer výhradne sú to žiaci rómskeho pôvodu.
Chceme však zdôrazniť, že toto nie je o rase, o pleti alebo o predsudkoch a výhradách voči Rómom. Rovnako vnímame všetkých ľudí a deti bez rozdielov, ide len o to, kto rešpektuje pravidlá a normy a kto nie. Záškoláci, ktorých počet vymeškaných neospravedlnených hodín dosahuje abnormálne vysoké čísla, sú prvým problémom našej školy. Pretože príslušné orgány a inštitúcie v tomto smere žiakov ani ich zákonných zástupcov takmer vôbec nesankcionujú, žiaci beztrestne ďalej absentujú a čo je horšie, idú negatívnym príkladom aj ostatným spolužiakom, ktorí vidia, že za záškoláctvo im nehrozí žiaden, prípadne len minimálny trest. Udeľovanie kárnych opatrení, zasielanie tlačív a upozornení na nedbalú školskú dochádzku má nulovú účinnosť. Rovnako ako dohováranie či rôzne druhy motivácie. Žiaci sa nezúčastňujú prvých vyučovacích hodín, odchádzajú z posledných, často utekajú z vyučovania. Nie je žiadnou zriedkavosťou, že žiak príde ráno do školy a zo šiestich vyučovacích hodín sa zúčastní jednej alebo dvoch a počas ostatných sa bez vedomia vyučujúceho túla po chodbách a priestoroch školy.
Nie je v našich silách a možnostiach hľadať a zbierať žiakov, ktorí by mali byť na vyučovaní, no nie sú. Navyše sú títo žiaci väčšinou agresívni, arogantní a vyskytujú sa rôzne druhy sexuálneho obťažovania nielen spolužiakov, ale aj učiteliek. Situácia v niektorých triedach hraničí so systematickým šikanovaním pedagógov.
Takmer všetci rodičia sa riešeniu problému vyhýbajú a neprejavujú ani minimálnu ochotu k spolupráci so školou. Mnohí žiaci chodia na vyučovanie absolútne nepripravení. Okrem toho, že neprospievajú, zanedbávajú domácu prípravu a vyučovanie, nikdy nemali napísanú jedinú domácu úlohu či vypracovaný projekt. Nenosia si ani základné školské potreby. Je bežnou praxou, že žiak príde do školy nielen bez školskej tašky, prezuviek, peračníka, hygienického vrecúška, športového úboru, farbičiek, rysovacích a iných potrieb na výtvarnú a ďalšie výchovy, ale dokonca väčšinou prídu bez jediného zošita, bez pera alebo aspoň ceruzky, absolútne s ničím, maximálne s chabou desiatou. Rodičia týchto detí sú dokonca poberateľmi finančného príspevku vo výške 17,20 eur," sme pri merite veci, "ktorý je vyplácaný zväčša len skupine neprispôsobivých obyvateľov a len za to, že deti plnia povinnú školskú dochádzku.
Otázne je, z akého dôvodu im je tento príspevok pridelený, keďže povinná školská dochádzka vyplýva zo zákona a je teda pre všetky deti bez rozdielov povinná a tiež aj to, prečo sú tieto financie vyplácané väčšinou len rodičom istej skupiny obyvateľstva? Prečo sú títo ľudia systematicky a pravidelne neprávom zvýhodňovaní oproti ostatným rodičom, ktorí na rozdiel od nich svoje deti nielen pošlú do školy, ale dohliadajú aj na to, aby boli pripravené, mali všetky pomôcky a skutočne si príkladne plnili svoju školskú dochádzku. Z akého dôvodu im spomínaný príspevok vyplácaný nie je?"
Presne o tom je náš návrh zákona.
"Zodpovední rodičia aj široká verejnosť je právom pohoršená touto pozitívnou diskrimináciou, ktorá sa nedá nazvať inak, ako výsmechom svedomitej rodiny. Chceme ešte podotknúť, že spomínaný príspevok je rodičom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vyplácaný aj v prípade, že školská dochádzka detí je pravidelne a hrubo porušovaná záškoláctvom a inými problémami výchovného charakteru. Tieto deti chodia do školy nie kvôli učeniu a vzdelávaniu, ale provokovať spolužiakov, učiteľov, riešiť si osobné spory, vystrájať a vyvádzať, zafajčiť si pred školou a tak ďalej. Vyslovene im spôsobuje radosť narúšať chod vyučovania, život a fungovanie školy ako takej. Prídu do školy preto, lebo "doma je nuda a v škole sa aspoň zabavia". A pod slovom zábava si predstavujú výtržníctvo, ktorým spôsobujú problémy všetkým zložkám školy, paradoxne obyčajne okrem seba. Maximálny trest, ktorý rodičov postihne, je to, že osobitným príjemcom ich dávok sa stane mesto, v ktorom žijú, a sociálne pracovníčky im robia slúžky, ktoré im nakúpia jedlo, deťom šaty a pomôcky, nákupy im donesú priamo domov a tak ich môžu promptne speňažiť.
O znevýhodnených cenách stravného oproti pracujúcim rodičom sa v záujme stručnosti nebudeme zmieňovať, ale je nehorázne, že za obedy za celý mesiac v prípade, že má mesiac 20 pracovných dní, zaplatia rodičia niektorých detí sumu od 1,80, maximálne 3,20 v závislosti od veku a pracujúci rodič viac ako 23 eur. A obed žiakovi patrí iba preto, lebo si odsedel prvú vyučovaciu hodinu. Čo na tom, že nemal pero, zošit, ceruzku, domácu úlohu. Nielenže vôbec na hodine nepracoval, ale vyvolal niekoľko roztržiek a učiteľ vďaka nemu tretinu hodiny stratil snahou o nastolenie disciplíny a pracovnej atmosféry.
Opäť je otázne, prečo si túto totálnu anarchiu môžu dovoliť, prečo príslušné úrady a orgány nedohliadnu na to, aby detské prídavky spĺňali svoj účel a zabezpečovali základné potreby? Často sú takto ľahostajné deti, ktorých rodičia sú dokonca poberateľmi tzv. dávky v hmotnej núdzi, ktorí sa paradoxne niekedy okato vyvážajú v nových autách, nosia značkové oblečenie a trávia Vianoce v Anglicku. Školské pomôcky, ktoré týmto deťom objedná škola, si žiaci absolútne nevážia a sú po dvoch dňoch po rozdaní zničené, polámané, roztrhané alebo speňažené. Táto forma pomoci by sa v ich rukách úplne minula účinku, a preto sú učitelia nútení komplikovať si svoju prácu ešte aj tým, že tieto pomôcky osobne denne donášajú žiakom na jednotlivé vyučovacie hodiny. Napriek tomu sú za ne vďační, pretože pomôcky od štátu sú jedinou možnosťou, ako môže byť vyučovací proces plnohodnotne zabezpečený.
Ani to sa však ich rodičom nepáči a stretávame sa s prípadmi, kedy rodič zavíta do školy po prvýkrát vtedy, keď sa príde hádať a dožadovať odovzdania pomôcok do vlastných rúk, aby ich mohol rozpredať. Rôzne druhy finančných dávok, ktoré rodičia týchto detí poberajú, vôbec nezabezpečujú základné potreby. Deti chodia v roztrhaných, špinavých, zapáchajúcich kusoch oblečenia, v rozpadnutých topánkach, bez desiaty, sú zavšivavené, majú rôzne druhy kožných chorôb a absentujú u nich aj tie najzákladnejšie hygienické návyky. Peniaze na mobilné telefóny, alkohol a cigarety sa však u nich nájdu.
V zimných mesiacoch nie je žiadnou raritou, keď dieťa príde do školy v deravých poltopánkach a ľahkom svetríku. Pedagógovia si pravidelne z práce domov odnášajú rôzne druhy suvenírov v podobe bĺch a iných parazitov či vírusov od žltačky až po streptokokové a stafylokokové ochorenia. Párkrát ročne nám prepašujú z domov do tried domácich maznáčikov, ako myši, potkany či šváby.
Na dotvorenie reálneho obrazu o skutočnom stave ich socializácie nám nedá spomenúť stav v nultých ročníkoch, prípadne v prvých ročníkoch základných škôl. Keďže drvivá väčšina detí vôbec nie je zaškolených, do materskej školy nikdy nechodili a niektoré vôbec nevedia po slovensky, nikdy nedržali v ruke ceruzku a nekreslili, nepoznajú hračky, farby a v prvých týždňoch ich pobytu u nás sa neučia poznávať prvé písmenká, čísla a farby, ale oboznamujú sa s tečúcou vodou, splachovacím WC, fúkaním nosa do vreckovky namiesto rukávov a základnými sebaobslužnými a hygienickými návykmi. Komunikácia s týmito deťmi je nesmierne náročná. Reči zle rozumejú, nechápu, čo sa od nich požaduje, keďže majú obmedzenú slovnú zásobu, a to nielen v slovenskom, ale aj v rómskom jazyku. Neskôr od nich očakávame, že sa budú učiť ďalšie dva cudzie jazyky, čo je nemysliteľné, keďže poriadne nevedia ani po slovensky. Nedokážu pomenovať bežné veci, sú to pre nich predmety neznáme, s ktorými sa nikdy predtým nestretli.
Čudujete sa, že špeciálne školy sú plné rómskych detí? Ale prečo? Uvedomte si, že dieťa drží farbičku v ruke po prvýkrát na zápise, nepoznajú hračky, kocky, predmety či hry, ktoré by rozvíjali ich myslenie a motoriku. Tieto deti zaostávajú nie o dva, ale o štyri roky oproti ostatným a my po nich chceme, aby zvládali požiadavky kladené na prváka, keď sú na úrovni trojročného dieťaťa. Nedokážeme im zabezpečiť rovnoprávny prístup ku vzdelaniu, keď nezačínajú na rovnakej štartovacej pozícii. Ony musia dobiehať šesť rokov bez podnetov, bez vedenia a výchovy. Ako máme integrovať väčšinu, keďže na našich školách je ich viac ako polovica z celkového počtu žiakov? V dôsledku tejto snahy o umelú integráciu šikovná menšina, z ktorej by mohli byť skvelí žiaci, klesne na úroveň nešikovných a oni sa integrujú medzi nich.
Považujeme za nevyhnutné, aby deti zo sociálne nevyhovujúceho prostredia absolvovali nultý prípravný ročník povinne", znovu priestor pre iniciatívu mojich kolegov, ktorí tak radi kritizujú to, čo sme zatiaľ zvládli a chceli urobiť my, "inak nie sú schopné plnohodnotne prospievať v prvom ročníku a často ani počas svojej školskej dochádzky a sú zbytočne vystavované sústavnému neúspechu a emocionálnej traumatizácii. Odklad povinnej školskej dochádzky v týchto prípadoch absolútne nič nevyrieši, práve naopak, dieťa stratí jeden celý rok. Vďaka nultému ročníku sa naučí po slovensky, základným hygienickým návykom, zvykne si na režim školy a dostane aspoň nejaký základ pre ďalšie vzdelávanie."
Mohol by som tento strastiplný list čítať ďalej, lebo je tu ešte veľmi veľa zaujímavých vecí, ale možno pri niektorých iných návrhoch zákonov sa budem venovať ešte ďalším častiam tohto listu, ktoré už tak bezprostredne nesúvisia so školskou dochádzkou, pretože rád by som použil tieto vety a tvrdenia reálne z praxe, z terénu, dvoch pani učiteliek, ktoré v Dobšinej pôsobia v Základnej škole, na to, aby som dokreslil, že zrušenie dávky za povinnú školskú dochádzku vo výške 17,20 eur je logickým krokom, pretože táto dávka je zbytočná, neplní svoj účel.
Ak po prečítaní tohto listu si ešte niekto naozaj myslí, ako to povedal nedávno pán štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že tých 17,20 je na to, aby ten malý človiečik dostal šancu sa učiť, tak je na veľkom omyle. On žiadnu šancu nedostáva, tie peniaze sa strácajú niekde úplne inde a on prichádza nepripravený, hladný, často zavšivavený, v roztrhaných šatách, bez školských pomôcok, maximálne na jednu-dve vyučovacie hodiny, aby rodina dostala túto dávku a on dostal zlacnený obed. Taká je reálna situácia v našich školách, preto vás, dámy a páni, chcem poprosiť, aby ste podporili tento poslanecký návrh zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
