Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Štefanovi Kuffovi chcem povedať len toľko, že ja rozumiem tomu, čo hovoril, a chápem, aj mnohé z tých jeho argumentov sú logické. Len možno aj na tomto príklade tohto návrhu zákona je možné povedať, že, milý Štefan, tak je to niekedy v politike. Neexistuje dobré rozhodnutie pre všetkých, niekedy musíš prijať rozhodnutie pre niekoho dobré a pre niekoho zlé. Len mali by sme sa v takej chvíli, a ty mi budeš veľmi dobre rozumieť, držať pravdy. Držať pravdy. A pravda je možno v tom, že je lepšie, ak bude mať veľa ľudí jeden príjem, ako keď bude mať len niekoľko ľudí dva príjmy. A to je pravda.
Máme 190-tisíc, keď som dobre čítal štatistiku, mladých ľudí do 29 rokov, ktorí si nevedia v tejto krajine nájsť prácu. Veľa stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Viete, kto je najohrozenejšia sociálna skupina na Slovensku, dámy a páni, milí kolegovia zo strany SMER? Nie sú to dôchodcovia, ale mladé rodiny s deťmi. A teraz si predstavte, že mamička je na materskej a otec nemá prácu. Ako rád by pracoval za 400 euro, veľmi rád by chodil do práce. A aj sa hlási, aj sa snaží nájsť si túto prácu, len ten problém je, že na tej práci pracuje niekto, ktorý zároveň poberá dôchodok. O to tu ide.
A možno ak naozaj títo ľudia zastávajú iba pozície, ktoré nebudú zaujímavé pre mladých ľudí, lebo sú slabo platené, minimálne tým, že sa zrieknu svojho dôchodku, ušetríme pre zmenu v Sociálnej poisťovni. Čiže toto má aj druhú stranu, táto minca.
Chcel som len povedať, že tieto rozhodnutia nie sú jednoduché, ale ja si myslím, že pani predkladateľka ide po pravde. A mali by sme to podporiť.

Ďakujem pekne. Štefan Kuffa, ty si chronický idealista a asi sa už nezmeníš, nevadí, bolo to veľmi zaujímavé to tvoje vystúpenie, ale tak logicky ti budem teraz oponovať.
Ty hovoríš, že nie je vhodné, keď niekto spácha priestupok, trestať ho prácou, lebo potom tá práca sa v jeho mysli dostane do zlej pozície. Ale ja sa ťa naozaj chcem opýtať, či je správne, že ak niekto spácha priestupok, vopred vie, že za to nebude nikdy potrestaný? To znamená, že rodič môže vychovávať svoje deti v intenciách, len kľudne páchaj priestupky lebo trest nás minie, tak sme si to nastavili v tomto systéme právnom, na Slovensku. Je to správne alebo nie?
Ty hovoríš o tom, že otec má viesť k práci. Áno aj ja vediem svoje deti k práci a určite aj ty ako statočný otec si viedol svoje deti k práci a určite aj pracujú a hľadajú si prácu, ak ju nemajú. No len potom si sám sebe odpovedal a hovoríš, že, žiaľ, v tých komunitách nám rastie už ďalšia generácia, ktorých rodičia nepoznali, čo je to práca a chodiť do práce, takže nemajú tento model doma a nevidia tento model. Naopak, rodičia im mnohokrát hovoria, že páchať malé priestupky je celkom fajn a dokonca ich k tomu aj navádzajú. Potom je nesprávne, že ak ich k tomu navádzajú, aby to aspoň títo rodičia potom odpracovali? To je naozaj nesprávne? Myslíš si, že je to nesprávne? Ja som celkom o tom presvedčený.
Opýtal si sa, prečo tie deti kradnú? Pýtal si sa na to a ja ti aj odpoviem na to. Lebo sú v pasci chudoby. Sú v pasci chudoby, sú chudobní, ale sú aj v pasci a nevedia sa z tejto chudoby dostať nijak ináč von, iba tak, že znovu a znovu páchajú priestupky a trestnú činnosť. A keď ju páchajú, tak sa im tá trestná chudoba ešte viac prehlbuje.
Preto my ponúkame riešenie. Zákony platiace pre všetkých, motiváciu pracovať a reálne pracovné príležitosti. Aké sú zatiaľ iné riešenia? Žiadne.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali, naozaj len niekoľko myšlienok k faktickým poznámkam.
Pán poslanec Martvoň, no veď práve o to ide aj v tejto poslaneckej novele zákona, že pri priestupkoch je tá hranica 15 rokov, napr. v Trestnom poriadku je je 14 rokov a spomenuli ste aj Zákonník práce, ktorý umožňuje z výchovného hľadiska prácu už od 14 rokov, tak nevidím potom celkom zmysel toho, prečo to nevieme zosynchronizovať tak, aby to bolo všade od 14 rokov. V tomto ja problém nevidím. Povedali ste, že aj dnes sú zodpovední za páchanie priestupkov maloletých rodičia. No to je pravda, len aj tí rodičia sú v hmotnej núdzi, čiže vy nedokážete sa dostať k tomu, aby ten priestupok bol reálne odškodnený, resp. bola zaplatená tá pokuta, o tom je táto poslanecká novela zákona. A v mnohom ste trafili naozaj klinec po hlavičke, naozaj toto nie je zákon o Rómoch ani proti Rómom, ale týka sa celého Slovenska. Nevidím v tom veľký problém ani z pohľadu celého Slovenska, aby sme zodpovednosť za priestupky posunuli na hranicu 14 rokov, keď je zodpovednosť za trestný čin pri hranici 14 rokov.
Pán poslanec Hraško a pán poslanec Kadúc, pozrite, keď budeme čestní a budeme veci pomenovávať tak, ako sú, tak ich pomenúvajme, keď mi poviete, že SDKÚ - DS za 10 rokov nič nerobila s rómskou problematikou, tak musím vám povedať, že z obdobia rokov 2002 až 2006 máte zrejme veľmi silnú amnéziu, to je ten stav, keď ste na všetko zabudli, pretože jediná strana, jediná vláda, ktorá sa púšťala vtedy do toho, je SDKÚ - DS a vláda Mikuláša Dzurindu a chcem tiež povedať, že, viete, teším sa na tú rómsku reformu a určite budem o nej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko myšlienok k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý pochádza z dielne SDKÚ - DS. On trošku súvisí alebo mohol by byť vnímaný v kontexte aj s druhým poslaneckým návrhom z dielne SDKÚ - DS, ktorý prerokujeme v prvom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady a je to poslanecký návrh exekučného poriadku, ale o ňom budem hovoriť, samozrejme, vtedy, keď príde tento zákon na rad, ale možno pre lepšie vnímanie a chápanie veci treba spomenúť aj tento zákon v súvislosti so zákonom o priestupkoch.
Rád by som hneď na úvod povedal, že problematika, o ktorej sa pojednáva v jednom, aj v druhom návrhu zákona, je problematika, ktorá je na Slovensku neobyčajne pálčivá. Je to problematika, ktorá sa týka marginalizovaných skupín, ktorá sa týka ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi a žijú, dá sa povedať, len a väčšinou zo sociálnych dávok. Ale na druhej strane, týka sa aj ľudí, ktorí žijú v bezprostrednom kontakte v blízkosti týchto marginalizovaných skupín, ale chcem tiež povedať, že sa týka aj ľudí, ktorí povedzme nie sú v hmotnej núdzi, ale takisto môžu páchať priestupky a môžu nabádať k páchaniu priestupkov ľudí, ktorí sú z pohľadu medicíny stále deťmi, možno z právneho pohľadu sú už mladistvými alebo maloletými. Táto problematika je pálčivá a je vážna. Možno v Národnej rade Slovenskej republiky v Bratislave sa to až tak veľmi nezdá, ale príbeh, ktorý popísal pán poslanec Kaník, je príbeh zo života a dá sa povedať, že každý týždeň v správach v niektorej z televízií máte takéto informácie o páchaní priestupkov o drobnej trestnej činnosti, ale hlavne priestupkov deťmi do 15 rokov. Pre mňa sú to stále deti v takomto veku.
Chcem tiež povedať, že to, čo opakujeme v tejto snemovni, ale aj pri stretnutiach s verejnosťou, opakovane platí aj v prípade tohto poslaneckého návrhu zákona. Ak chceme riešiť problém marginalizovaných skupín, ak chceme riešiť problém obrovskej nezamestnanosti nízko kvalifikovaných, ak chceme riešiť problém, že pracovať sa mnohokrát nevyplatí ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, pretože súčet sociálnych dávok pre nízko kvalifikovaných je niekedy vyšší ako mzda, ktorú môžu získať za prácu pri ich stupni kvalifikácie, tak vychádzame z troch základných princípov, znovu ich zopakujem.
Ten prvý princíp je, že zákony musia platiť pre všetkých rovnako.
Ten druhý princíp je, že pracovať sa musí oplatiť viac ako poberať sociálne dávky.
A ten tretí princíp je, že musíme pripravovať pracovné príležitosti aj pre nízko kvalifikovaných ľudí.
O tom bol, mimochodom, minulotýždňový poslanecký návrh zákona môjho skvelého kolegu pána poslanca Zajaca z KDH, ktorý som tu aj pochválil, a na moje nemilé prekvapenie neprešiel do druhého čítania v tejto snemovni, čomu nerozumiem, lebo veľmi elegantne ponúkal reálne pracovné príležitosti pre nízko kvalifikovaných ľudí. (Reakcia z pléna.) Áno, dívam sa zlým smerom, mám sa dívať týmto smerom.
Dámy a páni, ja rozumiem tomu a teraz budem trošku konkrétny, že pán splnomocnenec vlády z politickej strany OĽaNO, ktorá ho ponúkla do vlády strany SMER, trošku divná kombinácia, ale naučil som sa túto formuláciu, pripravuje akúsi rómsku reformu. Mala byť v októbri predstavená, s výnimkou jedného-dvoch momentov zatiaľ nič nepoznáme, je február. Vo februári som sa dozvedel z masmédií, že teda termín jej predstavenia je v nedohľadne, lebo je to úžasne komplikované. Dobré ráno. To, že je úžasne komplikované, hovorí tu prítomný pán navrhovateľ už asi 6 rokov alebo 7. Faktom ale je, že nebudeme čakať a nemali by sme, dámy a páni, čakať na nejakú rómsku reformu, reformu marginalizovaných skupín, onakú reformu, zelenú reformu, červenú reformu, OĽaNO reformu, mali by sme konať. Mali by sme konať o to viac, že ja celkom nerozumiem slovnému spojeniu rómska reforma. Čo chceme reformovať, Rómov? Kto sú Rómovia? My máme problém s tým, keď ste znovu zachytili informácie, že vlastne my ani nevieme, kto sú a kto nie sú Rómovia, pretože nemôžete diskriminovať tým, že označujete niekoho slovom Róm alebo Neróm. Čiže my vlastne ani neevidujeme presný počet príslušníkov tohto etnika v Slovenskej republike. Niečo o tom viem ako lekár, pretože som robil poslanecký prieskum v dvoch východoslovenských nemocniciach, keď sa pamätáte, ešte v roku 2003 bola taká aféra o násilnej sterilizácii rómskych žien. Jedna mimovládka to otvorila. Problém bol, že my sme naozaj nevedeli zo zdravotnej dokumentácie usúdiť, či to bola, alebo nebola rómska žena, lebo taký údaj sa v nej nevedie. Vedie sa tam meno, priezvisko, počet detí, bydlisko, také tam nájdete, rodné číslo, poisťovňu, ale to, či je niekto Róm alebo Neróm, v dokumentácii nenájdete.
Čiže chcem hneď na úvod povedať, že už názov rómska reforma považujem za chybný. My nepotrebujeme robiť zákony pre Rómov, my nepotrebujeme robiť zákony proti Rómom, my nepotrebujeme robiť zákony pre Slovákov alebo proti Slovákom. My potrebujeme robiť zákony, ktoré platia pre všetkých občanov Slovenskej republiky, pre tých, čo sú v hmotnej núdzi, aj pre tých, ktorí nie sú v hmotnej núdzi, pre marginalizované skupiny, pre tých, ktorí sú stigmatizovaní a ktorí majú nejakí problém sa zapojiť do spoločnosti, ale aj pre tých, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti s týmito marginalizovanými skupinami. Také zákony treba predkladať a toto je taký poslanecký návrh zákona. A taký istý je aj exekučný poriadok. A budem o tom hovoriť, keď ho budeme prerokovávať v prvom čítaní.
Takže v čom ja vidím pozitíva tohto poslaneckého návrhu zákona? Najprv pre tých, ktorí sú z tzv. marginalizovaných skupín, ktorých deti - znovu sa budem držať tohto výrazu, ospravedlňujem sa, právna terminológia to ináč špecifikuje, ale pre mňa je niekto, kto má 15 rokov, ešte dieťa - to znamená, deti páchajú priestupky. Sú to väčšinou deti, ktoré pochádzajú z týchto marginalizovaných skupín. O tom hovoril pán navrhovateľ, ale nielen ich sa to bude týkať. No len náš problém je, že pokus, ktorý je v tomto návrhu zákona navrhnutý, má pomôcť vytrhnúť ľudí z týchto marginalizovaných skupín z pasce chudoby. A toto by som tu chcel ja podčiarknuť a vyzdvihnúť, čo možno neodznelo. Takýmto návrhom, ktorý dôsledne vedie k tomu, aby zákon platil pre všetkých, aby bol zákon vykonateľný, aby bola spravodlivosť vymožiteľná, pomáhame týchto ľudí vytrhnúť z pasce chudoby. Viete prečo? Lebo ja vám poviem, prečo ich vytrhávame z pasce chudoby. Spácha jeden priestupok, urobí škodu. Spácha druhý priestupok, urobí škodu. Spácha 32. priestupok, urobí škodu. Potom v 16 rokoch alebo v 17 má konečne šancu získať svoju prvú pracovnú príležitosť. V okamihu, ako začne mať príjem, takýto priestupca začne mať príjem, jeho príjem môže byť exekvovateľný na vyrovnanie priestupkov. Viete, čo z toho vyplýva? Nebude si hľadať prácu. On skončí v pasci chudoby. On bude na týchto sociálnych dávkach navždy, spýtajte sa pána primátora Lipian, ten vám to popíše. Našiel chlapom z marginalizovaných skupín zo sociálnych, z veľmi znevýhodneného sociálneho prostredia prácu v Kii, keď začala fungovať. Mal nejakých dvesto alebo tristo záujemcov. V okamihu, keď mali do tej Kie odísť, boli traja. Viete prečo? Lebo všetci prišli s tým, že v tom okamihu všetky jeho staré záväzky, ktoré má, neposplácané záväzky aj voči dodávateľom elektriny, plynu a kdekomu, čo sa mu nazbieralo, budú splatné, keď on začne mať príjem. Jeho vlastne hmotná núdza chráni pred tým, aby mohol platiť. To je tá imunita, o ktorej hovoril pán poslanec Kaník. A ako im chcete pomôcť nájsť prácu? Im budete darmo núkať pracovnú príležitosť. Oni ju proste nechcú, pretože v tej chvíli musia začať splácať svoje staré hriechy, priestupky z minulosti.
Tento návrh hovorí o tom, aby sme ich z pasce chudoby vytrhli. Aby škodu spôsobenú priestupkom - veľmi to zjednodušujem - odpracovali. Priestupok sa tým pádom zmaže. Urobia verejnoprospešnú činnosť, čiže vrátia prácou škodu, ktorú spôsobili. Veľmi dobrý návrh z tohto pohľadu. Chcem ale povedať aj to, že tento návrh zákona je pozitívny aj pre tých občanov, ktorí žijú v blízkosti týchto marginalizovaných skupín. To, že sa hranica znižuje z 15 na 14 rokov a dáva sa do súladu s Trestným poriadkom, považujem za správny krok, nemá logiku, aby priestupky fungovali od 15-ich rokov a trestná zodpovednosť od 14-ich, to je skôr nejaký anachronizmus, ktorý tu vznikol pri novelizácii Trestného zákona, ale chcem to podčiarknuť, o čom som začal hovoriť, že tento zákon má byť aj o ochrane ľudí, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti.
No ja už nejdem čítať list zo Sačurova, ale tam to bolo vidieť. Naozaj tam ste to videli. Oni poznajú tých páchateľov. Ten dôchodca v tom dome, ktorý býva vedľa tých troch bytoviek, kde žijú ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia, on ich pozná, on ich pomenuje menom, povedia a povie, ako sa volajú, presne kedy prišli, má ich odfotografovaných na mobile. Prídu policajti, zhodnotia, že sa stal priestupok a sú bezmocní. A na druhý deň, keď jeden deň odrezali konáre z hrušky, na druhý deň prídu a odrežú z jablone. Ste bezmocní, neviete sa dovolať žiadnej spravodlivosti. Štát má chrániť svojich občanov. V tomto prípade ich nechráni. Prečo nechráni poctivých ľudí, ktorí platia dane a odvody, ktorí celý život pracovali a snažia sa zveľaďovať svoj majetok. Platia daň z nehnuteľnosti. A my ich nevieme ochrániť? Tak tento zákon je aj o tom, aby sme ich aspoň akýmsi spôsobom vedeli ochrániť tým, že ten, ktorý im spôsobí škodu prostredníctvom priestupku, dostane trest. Bude vedieť, že je to nesprávne spôsobiť takúto škodu.
Dámy a páni, viem, že znovu otvárame diskusiu, ktorá vždy v tejto Národnej rade trošku začne a potom trošku skončí, viem, že budem počúvať odpoveď na to, ako sa tu pripravuje tzv. rómska reforma, čo považujem za veľmi nesprávny názor toho, čo sa tu vlastne pripravuje. Faktom ale je, že my musíme konať, dámy a páni, lebo keď v 2016. roku na jar zistíme, že tzv. rómska reforma už medzitým tretieho splnomocnenca vlády, lebo ani jeden z nich nebude vedieť komplexne pripraviť, akosi nie je. Situácia v regiónoch, kde žijú ľudia v hmotnej núdzi, kde žijú ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde žijú tieto marginalizované skupiny, sa bude len a len zhoršovať. Zhoršuje sa zo dňa na deň. Verte mi, bývam v jednom z takýchto regiónov. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja som nechcel ani k tomuto, ani k predchádzajúcemu zákonu nejako vystupovať a diskutovať, veď to ani veľmi netreba, ale naozaj vystúpenie pána poslanca Matoviča bolo v mnohom veľmi zaujímavé.
Najprv by som chcel povedať asi toľko, že každá politická strana na základe výsledku volieb získa finančné prostriedky. Finančné prostriedky získalo aj OĽaNO, ktoré nie je politickou stranou, dokonca ani nie poslanci, ktorí tu sedia, získali tie finančné prostriedky, ale iba štyria ľudia, ktorí tvoria skupinku Obyčajní ľudia. Viete, pán poslanec Matovič, ostatné politické strany majú štruktúry, robia normálnu politickú činnosť aj v regiónoch, majú svojich starostov, poslancov v obecných zastupiteľstvách, presadzujú rôzne regionálne, obecné návrhy, prichádzajú s nápadmi, politickými nápadmi, vykonávajú politickú činnosť na celom území Slovenskej republiky, nielen v Národnej rade, prípadne vo foyer Národnej rady pred médiami. To je moja prvá poznámka.
Moja druhá poznámka je, že financovanie politických strán je diskusia, ku ktorej sa môžeme stále vracať, a určite tam je čo zlepšovať, len celkom s vaším návrhom nemôžem súhlasiť, že teda tie strany, ktoré fungujú dlhodobo, nemajú viesť kampaň, a strany, ktoré nefungujú dlhodobo alebo idú prvýkrát do volieb, kampaň môžu viesť, lebo v zmysle tejto logiky, keď skupina Obyčajní ľudia založí politickú stranu, stranu Obyčajných ľudí, tak vy kampaň budete viesť. A považujem to za neobyčajnú zlomyseľnosť. Povedali ste to pánovi poslancovi Lipšicovi, že teda vy kampaň chcete viesť, ale my kampaň viesť nebudeme (Že?), nesmieme ju viesť. To je aká spravodlivosť?
A ešte vám chcem povedať, že buďte taký láskavý, nehovorte v mene ľudu, vy nie ste ľud. Nás sem tiež poslal ľud, neuveríte tomu, ale normálne nás tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic myslím, že celkom verne opísal proces fúzie zdravotnej poisťovne Apollo a zdravotnej poisťovne Dôvera. Viackrát som o tom rozprával už aj v tomto pléne, aj na stretnutiach s médiami, s novinármi. Naozaj po tomto zlúčení sa goodwill, hodnota Dôvery zvýšila o 461 mil. eur. Len si myslím, že ten príbeh treba dorozprávať, lebo potom nie je kompletný. A ja sa potom pokúsim pokračovať tam, kde pán poslanec Lipšic skončil, lebo z tých 461 mil. zvýšenia hodnoty Dôvery vznikol aj záväzok poisťovne Dôvera voči akcionárom poisťovne Dôvera vo výške viac ako 400 mil. eur. V praxi to znamená, že zákaz zisku, ktorý schválila prvá Ficova vláda s veľkou pompou a zásadným spôsobom tým chcela dať silný úder všetkým finančným skupinám, bol v prípade akcionárov poisťovne Dôvera neúčinný vzhľadom na to, že oni už mali záväzok vo výške 400, viac než 400 mil. eur.
A keď pán Lipšic hovoril o tom, že celý tento manéver sa mohol uskutočniť len vďaka tomu, že SMER mal svojich ľudí na úrade pre dohľad a na daňovom úrade, tak len doplním, že sa mohol uskutočniť aj vďaka tomu, že SMER mal svojich ľudí aj v poisťovni Dôvera. Viete, kto je podpísaný z predstavenstva pod záväzkom voči akcionárom poisťovne Dôvera? Pani Zuzana Zvolenská.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som na pána poslanca Kuffu chcel reagovať v tom zmysle, že viete, nehľadajme chyby, ktoré sú v návrhu zákona. Dokonca neriešme ani ten problém, na ktorý pán poslanec ako právom upozornil, že keď je v obci 1 100 ľudí na aktivačných prácach a vykonávajú malé obecné práce, tak čo tam asi, preboha, môžu robiť? Ale to riešenie, že teda poďme to tam riešiť, nech tam ide ministerstvo práce a nech tam trestá a rieši, toto podľa mňa nie je riešením ani cieľom. My sa poďme zamyslieť nad tým, že čo iné tí ľudia tam môžu robiť, ako úprimne, tisíc pracovných príležitostí? To je Ford Getrak. Viete ako, nemôžeme postaviť Kiu alebo Peugeot Citroën v Jarovniciach. Dokonca keby sa tam aj Peugeot Citroën postavil, ten problém by bol, že reálne z Jarovníc by tam pracovali dvaja, pretože len oni majú nejaké učňovské vzdelanie. Možno som prehnal, dvanásti. A tu sme v situácii, že tí ľudia zostanú v tej pasci chudoby a zostanú tam dovtedy, kým nedostanú ponúknutú zmysluplnú, ale aj spoločensky prospešnú prácu. Toto je jeden pokus, uvidíme, či bude úspešný, či v druhom čítaní sa bude môcť vylepšiť pozmeňujúcimi návrhmi, ale je to zmysluplný pokus na to, aby sme týmto nízkokvalifikovaným ľuďom, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, po väčšine sú z marginalizovaných skupín, dali zmysluplnú pracovnú príležitosť, a o to tu ide.
Čiže nehľadajme chyby na tomto návrhu, ale skôr tú filozofiu, dať prácu tým ľuďom, keď už tak chcete, v tých Jarovniciach alebo Kecerovciach, kde je ich možno dvetisíc na aktivačných prácach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Možno len pre upresnenie, pán poslanec Mičovský, ja si nemyslím, že dlhodobo nezamestnaní, nízkokvalifikovaní pracovníci, prípadne ľudia z marginalizovaných skupín, ktorí padli do pasce chudoby, zachránia slovenské lesy a slovenské lesníctvo. Ja som hovoril len o konkrétnom projekte malých vodných priehradiek, ktoré sa začali stavať predovšetkým v tých zdevastovanejších lesoch, kde naozaj, aj na tých lesných cestách. Bol som na jednej odbornej konferencii; hrozí, že tá, v prípade väčšej búrky alebo dlhšieho dažďa vzniká prívalová voda, ktorú potom miestne toky nedokážu spracovať. Tie malé vodné priehradky boli krásnym projektom, nestáli veľa peňazí, dávali pracovné príležitosti predovšetkým nízkokvalifikovaným dlhodobo nezamestnaným a fungovali na zachytávanie tej vody. Využívali prírodný materiál, ktorý v tom lese bol, žiadne betónovanie, žiadne domiešavače. Bola to zmysluplná činnosť.
Môžeme o tom diskutovať, či to zachráni, alebo nezachráni, do akej miery to fungovalo alebo nefungovalo, faktom ale je, že Ficova vláda tieto projekty zastavila, poviem to jednoducho, a nedala týmto ľuďom náhradu. To mne vadí. Ja teraz hovorím len z pohľadu pracovných príležitostí. Títo ľudia, ak nemajú náhradu, neostáva im nič iné, len sa znovu hlásiť na malé obecné práce, a teda držať tú metlu a lopatu, ako sme to včera videli v tej reportáži v televízii, alebo spadnúť naspäť do pasce chudoby a byť odkázaný len a len na sociálne dávky.
Čiže hľadajme cestu von. Ale cestu von nenájdeme, ak týmto ľuďom neponúkneme zmysluplné pracovné príležitosti. Tento poslanecký návrh zákona má ambíciu takéto ponúkať.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som túto diskusiu trošku rozšíril a povedal niekoľko myšlienok k tejto novele zákona o službách zamestnanosti, ktorú predkladajú kolegovia Zajac a Hudacký.
Hneď na úvod by som chcel oceniť aj ja aktivitu navrhovateľov tohto zákona, považujem to za dobrý zákon, aj keď rozumiem niektorým námietkam, ako tu hovoril pán poslanec Cicoň. O tom to je, o tom je druhé čítanie, aby prišli konkrétne pozmeňovacie návrhy, ale v prvom čítaní by sme skôr mali hovoriť len o zameraní, o ideovom zmysle takéhoto zákona a o tom, či tento zákon vlastne je, alebo nie je potrebný. Tak hovorí rokovací poriadok. Ja si myslím, že tento zákon je potrebný, pretože rieši pálčivý problém. Dámy a páni, je možno pravdou, že na západe našej krajiny sa ten problém nezdá možno až tak strašne pálčivým, ale na východe našej krajiny v Prešovskom, Košickom, ale aj Banskobystrickom kraji je tento problém pomaly problémom číslo jedna. Keď sledujete prieskumy verejnej mienky, tak okrem problému zamestnanosti a práce je to predovšetkým problém týchto marginalizovaných skupín a nízkokvalifikovaných ľudí nájsť si pracovnú príležitosť.
Keď sme to analyzovali aj u nás, nazvem to v našej vnútornej dielni v SDKÚ-DS, došli sme k záveru, že ak chceme riešiť problémy marginalizovaných skupín, predovšetkým vo východnej časti našej vlasti, potrebujeme sa držať troch základných pilierov. Tým prvým pilierom je, že zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Tým druhým pilierom je, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, a ten tretí pilier je práve o tom, čo navrhli navrhovatelia v tejto novele zákona o službách zamestnanosti, a to je, že musí byť dostatok pracovných príležitostí pre nízkokvalifikovaných ľudí. Ak nebudú pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných ľudí, môžeme robiť akékoľvek reformy, rozprávať o školskej dochádzke, riešiť výšku sociálnych dávok, motivovať rodičov, aby deti posielali do škôl, zavádzať povinné, povinnú dochádzku v materských školách, môžete robiť, čo len chcete, nevytrhnete ľudí z pasce chudoby. Vytrhnete tých ľudí, ktorí sú v drvivej väčšine nízkokvalifikovaní z pasce chudoby vtedy, keď ponúknete pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných.
Už dávnejšie hovorím aj o tom, že sociálne byty, teda byty pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi alebo sú vo veľmi komplikovanej sociálnej situácii, by sa mali stavať predovšetkým tam, kde je práca. Je to veľmi zaujímavá téza, počul som ju mnohokrát aj od vrcholových predstaviteľov - či už Európskej únie, alebo ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny - v minulosti a považujem to za veľmi logické. Lebo, dámy a páni, ja už budem veľmi konkrétny. V Lipanoch, kde máte tisíc ľudí, nazvem to tak, ktorí sa hlásia k rómskej menšine, sú v marginalizovanej skupine, celkový počet obyvateľov je dvetisíc a týmto tisíc ľuďom chcete dať malé obecné práce, prostredníctvom malých obecných prác pracovnú príležitosť. Skúste mi povedať, čo budú v tých Lipanoch robiť, čo bude ráno robiť tisíc ľudí, ktorí prídu vykonávať malé obecné práce? Skoro neriešiteľné. Včera bola jedna veľmi dobrá reportáž, až by som upodozrieval navrhovateľov, že si ju dohodli v televízii, o tom, ako sú malé obecné práce vykonávané v Žehre, a potom tam bol jeden taký zaujímavý prepočet, že koľko nás asi malé obecné práce stáli, Slovenskú republiku, v minulom roku. Síce ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nedalo žiadne údaje, ale ja budem čerpať z médií. Odznelo tam číslo 35 miliónov eur, dámy a páni, veľa peňazí za to, aby niekto akože ráno rozdal nejaké lopaty a nejaké tie hrable a nejaké tie metly a niekde dve hodiny niekto a veľa ľudí postávalo. Míňa sa to účinku, o tom chcem hovoriť. Obecné, malé obecné služby, malé obecné práce treba robiť, aktivačné práce majú svoje miesto, ale míňa sa to účinku, dámy a páni.
No a tu by som chcel podčiarknuť, že prichádzajú predkladatelia s riešením, ktoré by mohlo byť naozaj zaujímavé. Aj na východe Slovenska sme zažili v poslednej, poslednej dekáde rad pustošivých povodní a chcem vám povedať, že možno to tak jasne až nepovedal pán poslanec Zajac, že mnohé z nich neboli spôsobené práve tým, že sa pretrhla hrádza na veľkom toku, alebo že nejaká obrovská betónová priehrada zlyhala, alebo nevedela udržať vodu, alebo má malú kapacitu. Áno, bol aj taký prípad na rieke Ondava, v prípade Domaše, ale väčšinou to bolo o tom, že dlho pršalo, že lesy sú zdevastované, že prichádza prívalová voda práve preto, že lesy sú zdevastované a že históriou vytvorený systém melioračných kanálov, rôznych jarkov a priekop, ktoré tú vodu vedeli v tej krajine rozložiť, nefunguje. Zabudovali sa, postavili sa tam rodinné domy, zasypali sa rôznym malým stavebným odpadom alebo zarástli, presne tak, ako to popisovali navrhovatelia. A tu naozaj, toto riešenie je veľmi elegantné. Tak pomôžme krajinotvorbe, pomôžme tomu, aby sme chránili majetky, zdravie a životy ľudí pred prívalovými vodami, pred veľkou vodou a zároveň dajme pracovné príležitosti nízkokvalifikovaným ľuďom a zároveň im dajme zmysluplnú prácu! Lebo verte mi, ani pre toho človeka, ktorý žije v Lipanoch či v Žehre, či v Jarovniciach a nevie si nájsť prácu, dámy a páni, to nie je len vždy o tom, že on nechce pracovať, on si nevie nájsť prácu a jediná jeho možnosť je malá obecná práca. Je, verte mi, málo motivujúce to, aby si išiel podržať tú lopatu alebo tú metlu. Tu dostane zmysluplnú pracovnú príležitosť, ak bude chcieť, ak bude aktívny. Samozrejme, bude nám potom treba nastaviť to, aby sa pracovať pre neho oplatilo viacej, ako poberať sociálnu dávku, ale to už je iná téma. To už nie je o tomto poslaneckom návrhu zákona.
Chcel by som ešte ctenú snemovňu upozorniť na dva dôležité momenty. Ten prvý je, že tento nápad nie je nový. Za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej po jednej z tých pustošivých povodní na východe Slovenska tento nápad už bol na stole. Dokonca sa vymyslel aj mechanizmus, aby ľudia, ktorí vykonávajú malé obecné práce alebo tieto aktivačné práce, teda nízkokvalifikovaní nezamestnaní väčšinou na obciach, respektíve marginalizované skupiny, Rómovia z týchto marginalizovaných skupín, mohli pomôcť pri čistení vodných tokov, mohli pomôcť pri čistení týchto jarkov. Narážalo sa tam ale na zásadné problémy, keď sa to len podľa platnej legislatívy dalo na plecia starostov.
Po prvé, starosta musel použiť vlastné prostriedky, to znamená ochranné pracovné prostriedky, to znamená nejaké nástroje, to znamená nejakú techniku, lebo mnohokrát sa to nedá len tak hrabľami čistiť, respektíve lopatou, nakúpiť túto techniku, nakúpiť ochranné pracovné prostriedky. Potom sa mu to síce čiastočne refundovalo, ale prišiel ďalší problém. On to vlastne vykonával na cudzom majetku. Čiže občania obce, nízkokvalifikovaní ľudia, ktorí tieto aktivačné práce vykonávali, to vykonávali na majetku povedzme povodia. To znamená, bol tu aj právny problém.
To ale, s čím prichádzajú navrhovatelia, sa mi páči. To znamená, aby samotní správcovia tokov mohli mať tú možnosť organizovať takúto činnosť a dať pracovnú príležitosť týmto predovšetkým nízkokvalifikovaným ľuďom alebo dlhodobo nezamestnaným ľuďom.
No, keď už mám slovo, rád by som sa ešte zastavil pri projekte malých vodných priehradok v lesoch, priehradiek v lesoch, ktorý sa rozbehol za predchádzajúcej vlády. Nesúvisí priamo s týmto návrhom zákona, ale do určitej miery s ním súvisí, keď hovoríme o veľkej vode, pretože odlesnenie a hlavne nie vždy dobre organizovaná ťažba v našich lesoch spôsobuje to, že v prípade prívalových dažďov tá voda veľmi rýchlo steká z týchto lesov, valí sa do potokov, zapĺňa jarky a jednoducho nie je možné túto vodu odviesť z daného územia.
Bol tu jeden veľmi krásny projekt výstavby malých priehradiek v lesoch z materiálu, ktorý v lese je prítomný, prostredníctvom práve ľudí, ktorí sú na aktivačných prácach, pre ktorých to boli nádherné pracovné príležitosti, zmysluplná práca, práca, ktorá mala efekt, ktorá aj ich napĺňala, dávala im príležitosť nielen čakať na sociálnu dávku alebo opierať sa niekde v obci o metlu, ale robiť niečo zmysluplné pre komunitu, pre celú obec alebo pre celý subregión. Žiaľ, Úrad vlády hneď po príchode novej vlády tieto projekty zastavil. Ale dobre, môže mať inú filozofiu Úrad vlády na tieto malé vodné priehradky v lesoch, ale tým ľuďom, ktorí na tom pracovali, neponúkol nič iné. To je ten problém, že my musíme, ak chceme dostať ľudí z pasce chudoby, ak chceme riešiť problém marginalizovaných skupín, ak chceme riešiť problém dlhodobo nezamestnaných ľudí predovšetkým na východe Slovenska, ktorí sú z veľkej väčšiny nízkokvalifikovaní, my im musíme ponúknuť pracovné príležitosti, nie rušiť im pracovné príležitosti, ako, žiaľ, rozhodol Úrad vlády, súčasné vedenie Úradu vlády, ale naopak, ponúkať im pracovné príležitosti. A tie pracovné príležitosti im táto poslanecká novela zákona ponúka, preto ju podporím a ešte raz vás chcem všetkých poprosiť, ak môžete, hlasujme za to, aby sme v druhom čítaní mohli dávať konkrétne pozmeňovacie návrhy a možno ešte vylepšiť tento poslanecký návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Diskusia o postavení všeobecných lekárov, o ich úlohe v systéme zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ale aj o tom, ako by mala byť integrovaná, prepojená zdravotná starostlivosť, sú témou, o ktorej treba diskutovať. Treba diskutovať s odborníkmi, nie spôsobom, že sa predložil pozmeňujúci návrh a potom v poloprázdnej snemovni niekto niečo povie o tejto problematike. Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí ale reagovali na mňa faktickými poznámkami.
K pánovi poslancovi Kuffovi hovorím, že ja rozumiem, čo povedal, a rozumiem aj jeho argumentom, aj telefonickej komunikácie, ale teraz riešime povinné výmenné lístky aj vtedy, keď pacient vie, ku ktorému špecialistovi chce ísť, čiže nepotrebuje sa poradiť so všeobecným lekárom, ani nejde s nejasnou diagnózou k všeobecnému lekárovi. Ak chceme riešiť to, čo si povedal, aby všeobecný lekár poskytoval viac zdravotnej starostlivosti, áno, na to sú nástroje, napríklad kombinácia kapitačnej a výkonovej zložky v platbách pre všeobecné ambulancie, ale výmenné lístky to nevyriešia. Výmenné lístky budú len šikanovať a zbytočne znovu zaťažovať všeobecného lekára, takisto ako budú zaťažovať pacienta.
Čo sa týka pána poslanca Rašiho, no ja sa pamätám na tie isté argumenty v roku 2008, keď sa zavádzali výmenné lístky, ale ja som tie výmenné lístky nepísal, ktoré som čítal. To je prax. To je realita. A čo ak pán doktor to nenapíše na výmenný lístok, lebo nebude mať na to čas? A napíše len meno a priezvisko, prosím o odborné vyšetrenie a číslo diagnózy. Vtedy ho špecialista nevyšetrí? A vráti ho na doplnenie? Nie, pán poslanec, ja hovorím o praxi, tak to fungovalo, keď sa zaviedli v roku 2008 výmenné lístky.
K pánovi poslancovi Mičovskému poviem, že naozaj trafil klinec po hlavičke. Slovenské zdravotníctvo má množstvo veľkých problémov, ale strana SMER má neuveriteľnú schopnosť odpútavať pozornosť. Ďakujem pekne.