Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja sa teda vrátim k problematike nezamestnanosti, pre ktorú dnes rokuje Národná rada Slovenskej republiky.
Po Veľkej noci sme boli svedkami radu tlačoviek opozície, ktoré hodnotili prvý rok vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica, a keby som mal v kontexte témy, o ktorej dnes rokujeme, o nezamestnanosti na Slovensku, zhodnotiť prvý rok vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica, povedal by som veľmi jednoducho, že istoty sa nekonajú. Naopak, rok vlády poškodil pracujúcich, ale aj nezamestnaných. Za prvý rok socialistická vláda zvýšila dane, zvýšila odvody a presadila novelu Zákonníka práce, ktorá sťažila podmienky zamestnávateľom pri vytváraní a udržiavaní pracovných miest, a zdecimovala zamestnávanie ľudí na dohody zavedením takých vysokých odvodov, že zamestnávatelia prišli na to, že dohodárov vlastne nepotrebujú. Tieto škodlivé opatrenia majú priamy dosah na zhoršujúci sa stav zamestnanosti.
Viete, ministerskí úradníci na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj politici strany SMER tu môžu rôzne vykladať jednotlivé čísla zo štatistiky o evidovanej miere nezamestnanosti, o ľuďoch, ktorí sú pripravení ihneď nastúpiť, o počte zamestnaných, o tom, či sa menia, alebo nemenia tieto čísla. Môžu sa s touto štatistikou a jej výkladom, samozrejme, pohrávať, ale niektoré fakty sa jednoducho obkecať nedajú.
Faktom je, že medzi aprílom 2012, teda prvým mesiacom, kedy už naplno vládla vláda Roberta Fica, do februára 2013, teda do mesiaca, dokedy máme posledné kompletné údaje, za desať mesiacov vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica pribudlo 40-tisíc nezamestnaných. Evidovaná miera nezamestnanosti vo februári 2013 bola 437-tisíc nezamestnaných, z toho 397-tisíc by do práce mohlo nastúpiť zajtra.
Keď môj kolega pán poslanec Kaník začiatkom roka predpovedal, že evidovaná miera nezamestnanosti v tomto kalendárnom roku prekročí hranicu 16 %, tak to posúval niekde na koniec tohto kalendárneho roka. No, žiaľ, mýlil sa. Naozaj to myslím úprimne, žiaľ, mýlil sa, lebo toto číslo bolo prekonané už v mesiaci apríl a evidovaná miera nezamestnanosti prekročila 16 %.
Ako východniar by som rád povedal, že najhoršie to vyzerá tradične v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Viem, môžte mi namietať, že vždy bola na východe Slovenska najvyššia miera nezamestnanosti. Je to naozaj tak. Už v roku 2012 bol v Prešovskom a Košickom kraji každý piaty ekonomicky aktívny človek bez práce. Rast nezamestnanosti za Ficovej vlády však najhoršie zasiahol Prešovský kraj. Nie nadarmo dneska marketingovo je pán premiér práve v Prešovskom kraji. On vie, prečo je práve v Prešovskom kraji, a nie v Púchove. Pretože tam nárast nezamestnanosti za ostatných 10 mesiacov dosiahol až 1,5 percenta. Je to najväčší nárast nezamestnanosti v rámci všetkých krajov. V Prešovskom kraji tak pribudlo trikrát toľko nezamestnaných ako v Bratislavskom kraji. Možno aj to je vysvetlením toho, prečo pre ľudí, ktorí vnímajú problematiku nezamestnanosti skôr bratislavským pohľadom a bratislavskými okuliarmi, to nevyzerá až tak veľmi zle.
Najhoršie sú na tom okresy Medzilaborce, Levoča a Svidník. Prosím, pozrite si evidovanú mieru nezamestnanosti aj po jednotlivých okresoch. A o nič lepšie na tom nie sú ani v okresoch Bardejov, Kežmarok a Vranov nad Topľou, kde medziročne pribudlo po 700 nových nezamestnaných. V Prešove skoro 1 000 nových nezamestnaných.
Takže ak by som naozaj mal zhodnotiť prvý rok Ficovej vlády pre bežných ľudí, tak chcem povedať, že bežní ľudia pocítili zdražovanie potravín, pocítili zdražovanie liekov, pocítili zvýšenie daní a odvodov. Stredná vrstva a mladší ľudia, ktorí si šetrili na svoj dôchodok, pocítili a pocítia, že im socialistická vláda zobrala viac než polovicu ich úspor na ich budúce dôchodky. Ale ľudia pocítili hlavne v tých troch krajoch, o ktorých som hovoril, v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom, ale aj v ostatných krajoch Slovenska, že pribudlo 40-tisíc nových nezamestnaných.
Chcem veľmi korektne, dámy a páni, povedať, že SDKÚ - DS neviní Ficovu vládu z hospodárskej krízy. My neviníme SMER z hospodárskej krízy. Hospodárska kríza v Európe je a dopadla aj na Slovensko. To, z čoho vás viníme, je, že dopad tejto krízy na občanov ešte zhoršujete. Viníme vás z toho, že opatrenia, ktoré robíte, nepomáhajú zmierniť dopad krízy na ľudí, práve naopak, tento dopad krízy na ľudí zhoršujú. SMER pred voľbami sľuboval istoty, tak, dámy a páni, skúste povedať tým 40-tisíc novým nezamestnaným, aké im dáte istoty. Za prvý rok vlády Roberta Fica prišlo 40-tisíc ľudí o prácu. To je 40-tisíc otcov a mám. To je 40-tisíc rodín, kde jeden z rodičov prestal nosiť domov výplatu. Akú istotu ponúkate týmto rodinám? Akú istotu ste dali týmto rodinám?
Dámy a páni, istoty, ktoré strana SMER - sociálna demokracia pred voľbami sľubovala, sa nekonajú. Naopak, rok vlády poškodil pracujúcich, ale aj nezamestnaných.
A teraz by som možno chvíľu hovoril o tom, ako poškodil nezamestnaných, resp. ako ich poškodí. To, ako ich poškodil, firmy, ako poškodil pracujúcich, ako poškodil zamestnávateľov, živnostníkov, o tom už hovorili mnohí moji predrečníci.
Najzásadnejšie dopady na nezamestnaných bude mať zmena pravidiel podpory nezamestnaných, ktorú poslanci za SMER pretlačili na marcovej schôdzi Národnej rady. Hovorím o novele zákona o službách zamestnanosti. Na základe tejto novely zákona sa nezamestnaní rozdelili do dvoch skupín. Na nezamestnaných, ktorým úrady práce veľkodušne priznajú príspevky, a na nezamestnaných, ku ktorým sa vláda otočí chrbtom. Táto vládna novela totiž znižuje väčšinu príspevkov pre nezamestnaných, komplikuje preplácanie zamestnávateľov a ku každému, kto má záujem vytvoriť pracovné miesto, pristupuje ako k potencionálnemu páchateľovi.
Od 1. mája zdravotne postihnutí stratia nárok na poskytovanie príspevkov na zriadenie chránenej dielne, na udržanie občana so zdravotným postihnutým v zamestnaní a na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. O tom, ktorý nezamestnaný, ktorý zdravotne postihnutý bude mať nárok na aktiváciu prostredníctvom príspevkov, alebo nebude mať, rozhodnú úradníci na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Teraz možno na chvíľu odbočím, ale hneď sa vrátim k nezamestnanosti. Keď už som v sociálnej oblasti, nedá mi pripomenúť, že o nič lepšie na tom nie sú ani ďalšia skupina ľudí, o nič lepšie na tom nie je ani ďalšia skupina ľudí, ktorí si zaslúžia ochranu a istoty. Sú to klienti zariadení sociálnych služieb. Iste sa pamätáte, ako sme s kolegom poslancom Frešom predkladali novelu zákona o sociálnych službách, keď hrozil prudký nárast poplatkov zariadení sociálnych služieb pre klientov. Navrhli sme posunúť zvyšovanie týchto poplatkov o 18 mesiacov, aby sa vytvoril dostatočný priestor diskutovať a vytvoriť systémové riešenie. Čo sa ale stalo? SMER zrušil nastavenie poplatkov v zariadeniach sociálnych služieb s tým, že príde systémová novela. Prešlo trištvrte roka, dámy a páni, žiadnu systémovú novelu zatiaľ nevidno, a čo je najhoršie, keby aj hneď prišla, kým sa prerokuje a schváli, bude problém s nastavením rozpočtu v budúcom roku pre tieto sociálne zariadenia. Pritom sociálne služby by najmä v regiónoch mohli byť jedným zo zdrojov podpory miestnej zamestnanosti.
Pán premiér Fico nás v každej relácii presviedča, ako vláda každý deň rieši podporu zamestnanosti. Videli sme ho s prilbou v U. S. Steele, videli sme ho pri podpisovaní zmluvy s Continentalom a dnes som ho ešte nevidel, čo urobil v tom Vranove, ale predpokladám, že takisto zachraňuje alebo prináša nové pracovné príležitosti.
V médiách pred Veľkou nocou aj pán minister Richter veľmi hlasne hovoril o tom, že prinesie materiál o prorastových opatreniach, ktoré prenesú 10-tisíce pracovných miest. Po Veľkej noci už tak skromnejšie oznámil, že jeho rezort veľkodušne ponúkne prácu nezamestnaným pri odstraňovaní následkov povodní, celkovo 650 ľudí, na 2 mesiace. Ešte raz, 40-tisíc nových nezamestnaných, jedno z prvých riešení ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, 650 ľudí na 2 mesiace. Vidíte ten kontrast, myslím, že netreba o tom nejak zbytočne dlho krasorečniť.
Pritom chcem povedať, že vláda Ivety Radičovej vytvorila protipovodňovým programom, ktorý tu už tiež bol dnes spomínaný, 7 700 pracovných miest v 488 obciach, pričom v každej obci dostalo najmenej 10 ľudí prácu na polroka. Predchádzajúca vláda riešila ochranu pred povodňami, pred tým, ako prišla veľká voda, a nie po tom, ako prišla veľká voda. A ostatné týždne ukázali, že program dal nielen ľuďom prácu, ale opatrenia reálne ochránili obce pred veľkou vodou. Ak by teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chcelo pokračovať v tomto protipovodňovom programe, dá sa to hneď od zajtra alebo, keď chcete, od mája. A ľudia by naozaj na obciach, predovšetkým nízkokvalifikovaní ľudia, ktorých zamestnávať je veľký problém, by mohli dostať reálnu prácu. Ale nie 600 ľudí, ale 7-tisíc, čo je dosť odlišné číslo.
Dámy a páni, ja poznám tú hru a viem, ako bude zo strany SMER-u - sociálna demokracia hodnotená aj dnešná schôdza, že teda opozícia rozprávala a rozprávala a neponúkla žiadne riešenia, lebo skutočné riešenia ponúka iba socialistická vláda Roberta Fica. Chcem povedať, že ponúkla SDKÚ - DS zrozumiteľné riešenia.
A znovu ich zopakujem. Ponúkame, aby vláda pristúpila k okamžitému zníženiu daní z príjmu pre zamestnávateľov na 19 %. Navrhujeme znížiť odvody pre nízkopríjmové skupiny. Navrhujeme zmeniť regulačnú politiku štátu v oblasti cien za elektrickú energiu, predovšetkým znížením cien pre firmy, čo sa ukazuje ako veľký problém. Navrhujeme zmeniť sociálny systém tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. A navrhujeme zmeniť Zákonník práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Päť konkrétnych návrhov riešení.
Dámy a páni, milí kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, prešiel prvý rok vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica, ktorú tu v parlamente podporujete, a myslím si, že to je taká chvíľa, keď môže človek prvýkrát na chvíľočku zastať, obzrieť sa a popremýšľať o tom, či opatrenia, ktoré navrhujete, sú funkčné a pomáhajú cieľu, ktorý ste ľuďom sľúbili. Sľúbili ste ľuďom istoty. Chcem vám ale, dámy a páni, povedať, že vaše opatrenia nefungujú. Zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, znepružnenie Zákonníka práce má za následok 40-tisíc nových nezamestnaných. 40-tisíc otcov a mám, ktorí nenosia domov výplatu a stratili prácu počas vašej vlády. 40-tisíc rodín, ktorých sociálna situácia sa zhoršila, lebo jeden zo živiteľov, jeden zo zarábajúcich, otec alebo mama, nenosí domov riadnu výplatu.
Takže ak ste ľuďom sľubovali istoty, po roku treba konštatovať a naozaj si to musíte vydiskutovať s vaším vlastným svedomím, že istoty sa nekonajú a vaše opatrenia nefungujú.
A preto naozaj mi dovoľte, aby som vám poradil, poprosil vás, požiadal vás, že ak to nefunguje, aj keď ste to mysleli možno úprimne, je lepšie ísť z kratšej cesty dole. Ponúkame päť konkrétnych riešení:
- okamžité zníženie daní z príjmov pre zamestnávateľov na 19 %,
- zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny,
- zmenu regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu,
- zmenu sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok a
- zmenu Zákonníka práce tak, aby nepredražovala vytváranie pracovných miest.
To sú konkrétne návrhy, opatrenia, sme o tom presvedčení, že by viedli k vytváraniu nových pracovných príležitostí a k zastaveniu tohto negatívneho trendu, ktorého sme svedkami po prvom roku vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica.
Dámy a páni, kolegovia zo SMER-u, obávam sa toho, že ak nezídete z kratšej cesty dole a budete naďalej pokračovať v tejto ekonomiku ničiacej politike, znovu zopakujem to, čo som povedal na marcovej schôdzi, bude načase, aby ministerskí úradníci začali pripravovať zmenu kompetenčného zákona, lebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude treba premenovať na ministerstvo nezamestnanosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Pani poslankyni Vaľovej, pani spravodajkyni chcem len povedať toľko, že keď ste si všimli, vo svojom vystúpení som len spomenul tú skutočnosť, že meníte obligatórnosť na fakultatívnosť, teda nárok na možnosť získať príspevok, a že o tom bude rozhodovať nejaká komisia. Ale to nebolo cieľom môjho vystúpenia. Cieľom môjho vystúpenia bolo chrániť zamestnanosť pre zdravotne postihnutých ľudí. A ja tvrdím, že opatrenia, ktoré prináša novela zákona o službách zamestnanosti, zhoršujú zamestnávanie, možnosť zamestnávania zdravotne postihnutých ľudí.
Súhlasím s tým, čo hovoril pán Muňko aj pán Jasaň. Áno, ak niekto zneužíval súčasný zákon, ak zneužíval finančné prostriedky určené na zamestnávanie zdravotne postihnutých, treba ho potrestať. Súhlasím aj s tým, že treba nastaviť systém tak, aby sme minimalizovali alebo odstránili toto zneužívanie. Ja sa ale obávam toho, a na to som upozorňoval konkrétnymi paragrafmi, ktoré sú v novele tohto zákona obsiahnuté, že to, čo spôsobíte v praxi, je, že potrestáte tých, ktorých trestať netreba, a to sú zdravotne postihnutí ľudia. Uviedol som konkrétny príklad. Myslím si, že príklad zo Svidníka bol veľmi rukolapný. Iste Mestský úrad vo Svidníku neporušuje zákon o službách zamestnanosti. Iste netuneluje finančné prostriedky, ktoré sú určené na zamestnávanie zdravotne postihnutých. Napriek tomu konkrétne opatrenie v novele zákona, ktorú predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ohrozí zamestnanie ôsmich zdravotne postihnutých ľudí vo Svidníku. Áno, lebo likvidačne znižujete príspevok na zamestnávanie týchto ľudí. (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj v druhom čítaní vystúpil k tomuto životne dôležitému zákonu, k novele zákona o službách v zamestnanosti. V prvom čítaní som hovoril konkrétne o chránených dielňach aj o tých paragrafoch, ktoré sa dotýkajú fungovania chránených dielní, respektíve, ktorých schválenie v pléne Národnej rady by spôsobilo skomplikovanie fungovania týchto chránených dielní a pracovných príležitostí pre zdravotne postihnutých ľudí. Nesklamem vás, aj v druhom čítaní budem hovoriť predovšetkým o zamestnávaní zdravotne postihnutých. Budem sa venovať tejto problematike, ale nesklamem pani spravodajkyňu, nebudem čítať svoj prejav z prvého čítania, budem hovoriť trošku v iných súvislostiach aj vo vzťahu k problematike zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti, ktorú predo mnou otvoril pán kolega Jasaň.
Takže ako som už povedal, a diskusia, ktorá tu plynie v pléne Národnej rady tretí deň, svedčí o tom, že naozaj diskutujeme o vážnom a životne dôležitom zákone, o novele zákona o službách zamestnanosti. Hádam nemusím nikomu zvlášť pripomínať, ani o tom rozprávať, že v súčasnej situácii, kedy za posledných 10 mesiacov, a budem veľmi presný, od janu..., od marca 2012 do januára 2013 pribudlo v evidencií 29 500 nových nezamestnaných. Teda nebudem tu šibrinkovať s percentami, nebudem hovoriť o tom, ktoré sú správne a ktoré nesprávne, faktom je, že od marca 2012 do januára 2013 pribudlo 29 500 nových nezamestnaných na úradoch práce. Je práve aktívna politika zamestnanosti, ktorá by mala byť obsahom zákona o službách v zamestnanosti, tým nástrojom, ktorý má pomáhať vytvárať a udržiavať pracovné miesta.
To, že súčasná vláda robí žalostne málo na vytváranie pracovných miest, sme si, žiaľ, už mnohí mohli všimnúť a rezonovalo to aj v diskusii k tejto novele zákona. Všimli si to hlavne ľudia na východnom Slovensku, odkiaľ ja aj pani spravodajkyňa pochádzame, v okresoch Stropkov, Snina a Medzilaborce, kde každý piaty človek nemá prácu. Situácia pred rokom naozaj nebola ružová a súhlasím s pani poslankyňou Vaľovou, keď tu hovorila pred chvíľou o konkrétnych číslach. Pred rokom, aby som bol korektný, sme mali 17 okresov na Slovensku, kde bola vyššia miera nezamestnanosti ako 20 percent. Faktom ale je, že v januári tohto roku bolo takýchto okresov už 21. A vo februári sa napriek miernemu optimizmu pána ministra, ktorého som videl včera či predvčerom na tlačovej besede, táto situácia veľmi nevylepšila.
Pán premiér nám cez víkend, celej verejnosti odkázal, že nie je úlohou vlády vytvárať pracovné miesta. Súhlasím s ním. Nie je úlohou vlády vytvárať pracovné miesta, to je pravda. Úlohou vlády je však vytvárať také podmienky a také príležitosti, aby zamestnávatelia tieto pracovné miesta mohli vytvárať. Čo však vláda urobila za 12, 11 mesiacov za to, pre to, aby sa vytvárali nové pracovné príležitosti na Slovensku, dámy a páni? Neurobila nič, naopak, komplikuje vytváranie nových pracovných príležitostí a ohrozuje aj tie pracovné príležitosti, ktoré na Slovensku sú, Zákonníkom práce, zvyšovaním daní a odvodov a, žiaľ, dnes aj novelou zákona o službách zamestnanosti.
Nie je pre mňa veľkým prekvapením, ale skôr sklamaním, že táto novela zákona o službách zamestnanosti neprináša žiadne novinky na trh práce, do aktívnej politiky zamestnanosti, ktoré podporovali vytváranie nových pracovných miest. Čo je však horšie, a to chcem podčiarknuť svojím vystúpením, je, že táto novela ruší a komplikuje viac ako polovicu doteraz fungujúcich nástrojov politiky zamestnanosti. V praxi to, žiaľ, bude znamenať, že budú ohrozené už aj existujúce pracovné miesta a budú ohrozené aj existujúce pracovné miesta, na ktorých boli zamestnaní zdravotne postihnutí občania. Neviem, prečo si ministerstvo práce, sociálnych a rodiny myslí, alebo sa tak rozhodlo, že zdravotne postihnutí to majú dnes príliš jednoduché a treba im sťažiť zamestnávanie.
V prvom rade táto novela ruší nárok na poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Príspevok sa z obligatórneho mení na fakultatívny. A mnohí moji kolegovia hlavne z opozície, ktorí vystupovali, majú pravdu, že zmena prideľovania príspevku z obligatórneho na fakultatívny zväčšuje priestor na korupciu. Ale nie o tom chcem rozprávať. Chcem hovoriť o zamestnávaní zdravotne postihnutých. Myslím, že tento problém tu bol vyargumentovaný v tejto snemovni počas troch dní rokovania o tomto návrhu zákona dostatočne.
Vrátim sa ale k tomu, čo je cieľom ministerstva, práce, sociálnych vecí a rodiny. Prečo si myslí, že zdravotne postihnutí sa vedia ľahko zamestnanosť? Prečo vadí ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny súčasný spôsob zamestnávania zdravotne postihnutých? Na to nemám odpoveď, na to sa pýtam, je to rečnícka otázka. Zrejme na ňu ani odpoveď nedostanem.
Len výsledok, ktorý po schválení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tejto novely zákona v praxi dosiahnete, bude, že od 1. mája ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozdelí zdravotne postihnutých na dve kategórie: na jednu skupinu, ktorej uľahčí zamestnávanie, a na druhú skupinu, ktorej sa otočí chrbtom.
Druhý podraz, ktorý prináša táto novela pre zdravotne postihnutých občanov, spočíva v likvidačnom sprísnení podmienok vyplácania príspevku na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých. Akoby sme mali na Slovensku príliš veľa zamestnaných ľudí so zdravotným postihnutím a bolo by treba ich rady preriediť. Dávno už totiž neplatí, že chránená dielňa môže byť len kvázi výrobné družstvo. A mám taký pocit, že na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je ešte veľa úradníkov, ktorí sú presvedčení o tom, že chránená dielňa je len výrobné družstvo, nič iné to nemôže byť. Alebo šijú topánky, alebo lepia sáčky, alebo nemôžu byť chránenou dielňou. No tak to na mňa dýcha, duch tohto zákona.
A uvediem veľmi konkrétny príklad, prečo hovorím o tom, že tento podraz na zdravotne postihnutých, toto likvidačné sprísnenie podmienok vyplácania príspevkov na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých môže konkrétne zdravotne postihnutých občanov pripraviť o tie pracovné príležitosti, o to zamestnanie, ktoré dneska majú. Minulý týždeň v pondelok som navštívil mesto Svidník. Na mestskom úrade ma informovali o tom, že mesto Svidník zamestnáva ôsmich ľudí so zdravotným postihnutím, či už ako obsluhu kamerového systému, pri predaji vstupeniek na plavárni, či v dome kultúry alebo ako vrátnika v ubytovni. Myslím, že uznáte, že sú to činnosti, ktoré zdravotne postihnutí vedia napriek svojmu postihnutiu zvládnuť. Tým, že sa komplikujú podmienky na preplácanie príspevkov a znižuje sa ich suma, vo Svidníku zostanú len dve možnosti: buď ponúknuť nižšiu mzdu za tú istú prácu, alebo zrušiť pracovné miesto. A to nie je len prípad Svidníka.
Takýchto príkladov by sme na Slovensku našli mnoho. Takže budem veľmi konkrétny. Rád by som počul odpoveď, čo má urobiť primátor mesta Svidník, čo má urobiť mestský úrad na to, aby títo ôsmi zdravotne postihnutí v tejto ťažkej situácii, ktorá v samospráve je, mohli zostať zamestnaní, aby im zostala práce. Lebo zrejme uznáte, že vo Svidníku veľa pracovných príležitosti títo ľudia nenájdu. Ak prídu o túto prácu, ktorú dodnes veľmi svedomite a dobre vykonávajú.
A tretí najväčší podraz, ktorý prináša táto novela zákona, je skôr taký morálno-etický. Možno aj trošku sociálny. Za ostatných deväť rokov si zdravotne postihnutí pomaly zvykli a ťažko hľadali prácu, ako sa aktívne zapojiť do spoločnosti. Lebo po desaťročiach sme si ako spoločnosť postupne začali uvedomovať, že zatvárať osoby so zdravotným postihnutím do ústavov, alebo ich vytláčať na okraj spoločnosti je zlé a dokonca pre spoločnosť nie prospešné. Práca totiž prináša osobám so zdravotným postihnutím najlepší spôsob, ako sa socializovať a nezostať vylúčený na okraji spoločnosti.
Tento ťažko vybojovaný stav ide táto novela likvidovať. Mohli by sme rozprávať o každom jednom opatrení, či už krátenie príspevkov, obmedzovanie nárokov alebo úplné zrušenie niektorých možností, napríklad vzdelávanie zdravotných postihnutých v rámci prípravy na prácu. Výsledný efekt je však jednoznačný. Ministerstvo sa rozhodlo zlikvidovať väčšinu možností zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím. Zamýšľal som sa nad tým, ako predloženú novelu opraviť. Či sa aspoň nepokúsiť zachovať súčasný stav vypustením úprav § 55a až c, § 56, § 56a, § 57 a § 60. Ja som o tom, čo prinášajú, veľmi konkrétne hovoril v prvom čítaní, takže nebudem to opakovať a nebudem zbytočne zdržiavať ctenú snemovňu. Môj kolega pán poslanec Kaník sa o to pokúsil, keď podal pozmeňujúci návrh ako reakciu na vypustenie § 55a, podľa ktorého by sa za, citujem, "aktivačnú činnosť mohli považovať aj menšie služby pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá svoju činnosť nevykonáva za účelom zisku". Samozrejme vás chcem poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme dali možnosť zdravotne postihnutým nájsť si pracovné príležitosti, ďalšie pracovné príležitosti v regiónoch.
To, čo ale pán poslanec Kaník nepovedal vo svojom vystúpení, aby som trošku podporu pre tento pozmeňujúci návrh rozšíril, je e-mail, ktorý sme dostali až následne po predložení tohto poslaneckého návrhu od pána Mamojku, predsedu Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím. Citujem z tohto e-mailu: "Organizácie občanov so zdravotným postihnutím majú vysoko pozitívne skúsenosti s využívaním príspevku na aktivačnú činnosť podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti. Tento nástroj im umožňoval poskytovať aj veľmi dôležité všeobecne prospešné služby a zabezpečiť si výkon niektorých činností nevyhnutých pre chod neziskovej organizácie, na ktoré napriek ich významu z dôvodu finančnej poddimenzovanosti sociálnych služieb nie je možné získať prostriedky. Je nám preto ľúto, že sa tento nástroj aktívnej politiky trhu práce zo zákona vypúšťa.
Ako určitý kompromis navrhujeme umožniť uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú v hmotnej núdzi, vykonávať aktivačnú činnosť formou menších služieb nielen pre obce a vyššie územné celky a pre nimi zriadené subjekty, ale i pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré svoju činnosť nevykonávajú za účelom dosiahnutia zisku a ktorých predmetom činnosti sú všeobecne prospešné činnosti v zákone vymenované." Toľko z e-mailu, ktorý poslal pán Mamojka, predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím.
Ale vrátim sa teda k samotnému návrhu zákona. Naozaj som sa zamýšľal nad tým, ako predloženú novelu opraviť. Či sa aspoň nepokúsiť zachovať súčasný stav vypustením týchto paragrafov. Na druhej strane chcem na záver povedať, že samotná filozofia predkladanej novely zákona je zlá. Nielenže neprináša nové nástroje na ďalšiu podporu tvorby pracovných miest, ale likviduje aj tie nástroje, ktoré dnes fungujú.
Preto dávam procedurálny návrh, pani spravodajkyňa, vrátiť návrh zákona na dopracovanie, aby sme aj v zmysle toho, čo povedal môj predrečník pán poslanec Jasaň, mali viacej priestoru diskutovať o jednotlivých opatreniach na trhu práce.
Dámy a páni, v súčasnej ekonomickej situácii nemôžeme prijímať zákon, dámy a páni, v súčasnej ekonomickej situácii nemôže táto snemovňa hlasovať za taký zákon, ktorý môže viesť k likvidácii ťažko vytvorených pracovných príležitostí. Pokiaľ novela zákona prejde v tomto znení, tak na záver trošku nadľahčene chcem odporúčať úradníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, aby začali pracovať na novom kompetenčnom zákone, cieľom ktorého je premenovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo nezamestnanosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Jasaň, ja sa to pokúsim veľmi jednoducho zhrnúť, čo ste povedali. Vy vlastne za nič nemôžete, lebo to opozícia zle nastavila ekonomiku tejto krajiny, a do toho ešte prišla aj tá zlá hospodárska kríza. A vy vlastne chcete aj dobre konať pre tých ľudí, len akosi sa vám to nedarí. To bolo zhruba vaše vystúpenie, veľmi jednoducho zhrnuté.
Pán poslanec, veľmi úprimne, pred voľbami ste sľubovali občanom istoty. Vedeli ste, že budete vládnuť v hospodárskej kríze, vedeli ste, že je Slovensko v hospodárskej kríze, napriek tomu ste klamali a na bilbordoch sľubovali ľuďom istoty. Ak je zlá ekonomická situácia, zlá ekonomika spôsobená tým, že predchádzajúca vláda, alebo nedajbože ešte Dzurindova vláda v rokoch 2002 - 2006 zle nastavila ekonomiku, nastavte ju ináč. Máte všetky nástroje v rukách, nemáte ani koaličného partnera, na ktorého by ste sa vyhovárali, nastavte ju. Lenže vy ju nastaviť neviete, vy ani neviete, ako ju treba nastaviť, pretože neprinášate konkrétne návrhy a konkrétne riešenia.
To, čo prinášate aj na tejto schôdzi, napríklad v hospodárskej oblasti, sú úradnícke zákony. Zákony, ktoré píšu úradníci na ministerstve, zákony, ktoré neprinášajú riešenia pre rozhýbanie slovenskej ekonomiky, pre vytváranie nových pracovných miest. Je pravdou, že kríza dopadla na Slovensko, a je pravdou, že za krízu SMER ani socialistická vláda Roberta Fica nemôžu. Ale čo robíte pre zmiernenie dopadov krízy na občanov? Akými opatreniami zmierňujete dopad krízy na občanov? Vy tú krízu len zhoršujete Zákonníkom práce, vyššími daňami a odvodmi a teraz aj novelou zákona o službách zamestnanosti, kde rušíte fungujúce nástroje aktívnej politiky zamestnanosti.

Ďakujem pekne. Aj som vo svojom predchádzajúcom vystúpení k zákonu o ochrane nefajčiarov hovoril, že už si niečo z tohto parlamentu pamätám. Pamätám si, že všetky vlády mali vo svojom programe e-Health v zdravotníctve a všetky sa snažili nejakým spôsobom k tomu e-Healthu dopracovať. A naozaj aj ja by som mohol vystúpiť kriticky a povedať, aké sú riziká pri zavádzaní e-Healthu a čo sa mi možno aj na tomto vládnom návrhu nepáči alebo čo by trebalo urobiť skôr alebo neskôr a ako by to malo byť nastavené a koľko by to malo stáť, o tom diskutovať môžme.
No len vystúpenie môjho kolegu Štefana Kuffu bolo trošku principiálnejšie až do tej miery, či vôbec ten e-Health treba, alebo netreba. Vieš, Štefan, trošku si mi pripadal ako tie hnutia v 19. storočí, čo rozbíjali stroje, lebo stroje berú prácu ľuďom, takže radšej manuálne vyrábajme. A ty si hovoril, že si proti elektronizácii v zdravotníctve. Chcem ti povedať, že elektronizácia v zdravotníctve, e-Health je potrebný, veľmi potrebný projekt a veľmi potrebný projekt aj na Slovensku. Elektronizácia v slovenskom zdravotníctve funguje a prebieha. O tom, o čom je tento návrh zákona, je skôr o zosieťovaní a o tom, aby sme šetrili zbytočné duplicitné vyšetrenia a predpisovanie liekov. Ale hlavne to, čo išlo aj tebe, aby sme chránili bezpečnosť pacienta pred zbytočnými duplicitnými predpisovaniami liekov a vyšetrení, pred prípadnými kontraindikáciami, o ktorých nemôže predpisujúci lekár vedieť, keď nemá komplexnú informáciu, a pred prípadnými interakciami liekov. Tento zákon je aj o ochrane pacientov.
A keď už teda si takým nepriateľom tej elektronizácie, tak mi dovoľ ako praktizujúcemu lekárovi povedať, že ja už na písacom stroji písať nechcem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, ako som už avizoval vo svojom vystúpení, toto tu sa nebude teraz deliť na ľavicu a na pravicu, ale na priateľov fajčenia a nepriateľov fajčenia, alebo, keď chcete, na fajčiarov a nefajčiarov. Vždy tomu bolo tak v Národnej rade, takže som rád, že túto tradíciu drží aj táto snemovňa v tomto funkčnom období.
Ale k Štefanovi Kuffovi chcem povedať len toľko, že, vieš, Štefan, ty chceš byť dobrý ku každému. Vieš, aj tých fajčiarov, ale aj tých nefajčiarov aj chrániť, ale, vieš, až nie tak veľmi trestať, len tak trošku trestať. Tak som to nejak vyrozumel z tvojho vystúpenia.
Ale ja si myslím, že v týchto veciach by sme mali byť konzekventní. Ak je niekde zákaz fajčenia, tak vie, že je tam zákaz fajčenia, lebo musí tam byť tabuľka, vie, že sa tam fajčiť nesmie, lebo je to jednoznačné, a vie, že môže za to dostať pokutu. A keď tá pokuta bude smiešna, tak tam budeš kľudne fajčiť a spoliehať sa na to, že tam nepríde žiadny, ktorý by ti mohol, práve kontrolór, ktorý by ti mohol práve dať pokutu. Tá pokuta musí byť poriadna, lebo to je taká istá diskusia, že či by sme na našich cestách predsa len tie pokuty neznížili, lebo však porušil tú rýchlosť, ale on to druhýkrát možno neurobí. Nie. Tá pokuta musí byť taká, aby každý vedel, že sa mu to naozaj neoplatí v tejto chvíli fajčiť na mieste, kde je zákaz fajčenia. O tom je náš poslanecký návrh zákona.
Chcem tiež povedať, že v Európskej únii je naozaj trend znížiť podiel fajčiarov. A myslím si, že je nám jasné, lebo ty si to aj naznačil vo svojom vystúpení, že fajčenie je závislosť. Je taká istá závislosť ako drogová závislosť alebo alkoholizmus. Len paradoxne fajčenie je tak spoločensky trošku tolerovaná závislosť. Ten trend, ktorý je v Európskej únii, je znížiť toleranciu k fajčeniu a chrániť nielen nefajčiarov, ale chrániť aj potencionálnych fajčiarov. Aby prístup k fajčeniu bol tak komplikovaný, aby fajčiť nezačali, pretože si ničia svoje zdravie.

Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, vážené pani podpredsedníčky Národnej rady, dovoľte mi, aby som vystúpil v tejto spojenej rozprave k obom návrhom zákona, aj k vládnemu návrhu zákona o ochrane nefajčiarov, aj k tomu poslaneckému návrhu zákona o ochrane nefajčiarov, ktorého som spolupredkladateľom.
Hneď na úvod mi dovoľte, aby som sa poďakoval, a keď to tak môžem povedať, aby som aj pochválil pani ministerku Zvolenskú, že prišla s týmto vládnym návrhom zákona do parlamentu, považujem ho za dobrý návrh zákona a podporím ho a myslím, že aj spolu s kolegom Mikušom.
Chcem hneď na úvod povedať, že tento vládny návrh zákona, budem chvíľu hovoriť o ňom, ide v európskom trende, ide v tom trende, ktorý je citeľný v Európskej únii, v trende ochrany nefajčiarov, ale ide aj v trende slovenskej legislatívy, ktorej sme svedkami v ostatných rokoch v Národnej rade Slovenskej republiky. Ide v trende zvyšovania ochrany nefajčiarov a ide v trende, chcem to tak veľmi kulantné povedať, znepríjemňovania fajčenia pre fajčiarov, veľmi jednoducho to formulujem.
Nemusím, myslím, že veľmi dlho rozprávať, ale len tak pre poriadok sa patrí povedať aj to, prečo v Európe vládne v súčasnosti trend posilňovania ochrany nefajčiarov a strpčovania života pre fajčiarov.
Fajčenie je veľkým civilizačným neduhom s vážnymi dôsledkami na zdravotný stav ľudí. Fajčenie je kauzálnou príčinou a dokázateľnou spolupríčinou pri rade civilizačných ochorení. Myslím si, že aj laici vedia, že fajčenie napomáha a spôsobuje kôrnatenie ciev, teda aterosklerózu ciev a všetky ochorenia, ktorých základom je ateroskleróza ciev, veľmi jednoducho to pomenujem laickým spôsobom, či už je to ischemická choroba srdca, ktorej jedným z najhorších prejavov je infarkt myokardu alebo náhla cievna mozgová príhoda, alebo ischemická choroba dolných končatín. Tieto ochorenia majú za následok vážnu invalidizáciu, dlhodobú práceneschopnosť, invalidizáciu a mnohokrát, žiaľ, i smrť. Je dokázaná príčinná súvislosť medzi fajčením a rakovinou ako komplexným pojmom, čo by som mohol rozmeniť na množstvo ďalších nádorových ochorení, ktoré sú takisto príčinou invalidizácie a úmrtia pacientov.
Keď sa na to pozrieme z pohľadu ekonomiky zdravotníctva, fajčenie ako škodlivý zlozvyk, ako závislosť, ako toxikománia má nielen vážne zdravotné dôsledky, ale tieto vážne zdravotné dôsledky znamenajú aj vážnu záťaž pre zdravotnícke systémy, predovšetkým vo vyspelom svete a v Európskej únii. Nechcel by som tu začať vyčísľovať, mnohokrát sa o to pokúsil aj komisár, ktorý má na starosti zdravotníctvo, alebo mal na starosti zdravotníctvo, ale aj mnohí europoslanci, keď čítate informácie, koľko nás liečba ochorení, kde je príčinnou súvislosťou alebo dôvodom ich vzniku aj fajčenie, stoja. Viem, že zle sa to hovorí, keď hovoríme o zdraví, ale, žiaľ, liečba nádorových ochorení a ochorení, ktorých základom je ateroskleróza, stojí nemalé prostriedky zdravotné systémy, s vážnymi dôsledkami predovšetkým pre pacienta, ale aj pre celú ekonomiku krajiny. Tak preto ochrana nefajčiarov a preto boj, ktorý vedieme v Európskej únii proti fajčeniu. Veľmi to zjednodušujem, aby to bolo zrozumiteľné.
Čo je súčasťou toho boja? Trend, ktorý vidíme v Európskej únii, a to je zvyšovanie dane z tabaku. Zvyšovanie dane z tabaku. Ďalšou líniou tohto boja je komplikovanie prístupu fajčiarov k tabakovým výrobkom, či už sú to špeciálne regále, špeciálne predajne, odstraňovanie automatov, resp. automaty môžu byť len na určitých miestach. Ďalej je to ochrana nefajčiarov a určovanie len vyhradených priestorov, kde môžu fajčiari fajčiť.
Treba povedať, keď som hovoril o obrovských nákladoch, ktoré choroby, kde v príčinnej súvislosti fajčenie prinášajú pre zdravotnícke systémy v Európskej únii, povedať aj B, lebo nebolo by to fér, keby som hovoril len o A, a to B je, že, samozrejme, tabakové korporácie, výrobcovia cigariet, sú nekonečne mocné, disponujú obrovskými prostriedkami a ich tlak je nemalý. Treba povedať, že je tu aj nemalý tlak, o ktorom sa mnohokrát ani tak nehovorí, tlak na to, že fajčenie svojím spôsobom prostredníctvom dane z tabaku znamená vážny, vážny príjem pre štátny rozpočet v jednotlivých krajinách. Je to príjem pre štátny rozpočet, takisto ako daň z alkoholu alebo z pohonných hmôt.
Treba povedať, že naozaj lavírovať a pohybovať sa medzi týmito dvoma mantinelmi, teda vysokými nákladmi v zdravotníctve na liečbu ochorení, ktoré spôsobuje fajčenie, a na druhej strane zaujímavými príjmami pre štátny rozpočet z dane z tabaku a tlakom lobistických skupín nie je jednoduché. Pamätám sa na európskeho komisára pána Johna Dalliho, bol aj tu, bol aj u nás na výbore pre zdravotníctvo, mali sme možnosť s ním diskutovať, ani nie tak dávno, ktorý vyhlásil veľmi tvrdý boj fajčeniu v Európskej únii. Hovoril o konkrétnych číslach, o koľko chce znížiť počet fajčiarov v Európskej únii a šetriť náklady zdravotných systémov. A dopadlo to, žiaľ, nevalne a odstúpil zo svojej funkcie pre podozrenie z korupcie. Tým len chcem povedať, že ten tlak lobistických skupín z druhej strany je naozaj obrovský.
Teraz, ak dovolíte, budem hovoriť už o oboch zákonoch, ten úvod bol viac-menej všeobecný, chcem povedať, že to, s čím prichádza vládny návrh zákona, zákaz fajčenia v obchodných domoch, považujem za dobrý návrh. Za návrh, ktorý pokračuje v trende, ktorého sme boli svedkami v minulých rokoch. Návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegom Jožkom Mikušom, je o tom, aby sme pod vplyv a kuratelu zákona o ochrane nefajčiarov dostali aj zákaz fajčenia v spoločných priestoroch bytových domov. Aj dnes je v spoločných priestoroch bytových domov možné zakázať fajčenie, ak sa na tom spoločenstvo vlastníkov bytov alebo majiteľ nájomného domu, alebo bytové družstvo dohodnú, tak naozaj možno aj v mnohých vašich domoch, v ktorých bývate, bytových domoch, môžete si dať na chodbu tabuľku, že zákaz fajčiť v spoločných priestoroch. Problémom ale je, že neexistuje postih, ako vymôcť tento zákaz fajčenia v spoločných priestoroch.
Dostali sme množstvo podnetov, kolega Mikuš už o tom hovoril možno podrobnejšie, z regiónov, konkrétne príbehy týchto domových samospráv, kde v kočikárni je otvorený bar a chodia im všetci fajčiť do spoločného priestoru, kde im nezodpovední, nedisciplinovaní nájomníci fajčia v spoločných priestoroch a reálne si ten domový dôverník s tým nedokáže poradiť, nevie s tým urobiť nič. Nájomcovia sú nespokojní, resp. obyvatelia v tých domoch. My, keď sme predložili tento poslanecký návrh zákona, tak bola pomerne veľká diskusia aj na internete, dostal som mnoho podnetov, ako to už zvyká byť, aj tých kladných, ktorí podporujú tento návrh, aj tých negatívnych, že teda prečo riešime takúto banálnu záležitosť, a to čo, akože majú chodiť policajti po spoločných priestoroch bytových domov? Nie, nie. Nechceme, aby chodili spoloční policajti po priestoroch bytových domov, chceme len chrániť nefajčiarov. Chceme chrániť nefajčiarov, chceme chrániť deti, ktoré v tých domoch bývajú, a chceme chrániť aj tých nájomcov, ktorí si neprajú, aby mali chodbu plnú ohorkov a aby mali stále na chodbe dym, ktorý im cez vchodové dvere vchádza do bytu. A nechceme vymýšľať nič mimoriadne, iba to, že ak sa vlastník a vlastníci v bytovom dome dohodnú tak, že v spoločných priestoroch je zákaz fajčenia, tak aby sa na to vzťahovali ustanovenia zákona o ochrane nefajčiarov v zmysle sankcii, v zmysle toho, kto to môže kontrolovať, kto môže uložiť pokutu. Považujeme to za doplnenie určitého bieleho miesta, ktoré v slovenskej legislatíve bolo a ktoré akosi logicky je kompatibilné aj s tým, čo predkladá pani ministerka.
Takže na záver, ak dovolíte, by som rád povedal, že keďže už som v parlamente strávil nejaký ten týždeň, pamätám sa, ako sme tu viedli priečkovú vojnu, neviem, či sa na ňu ešte pamätáte, keď sme riešili, že v nejakom zariadení reštauračnom, kaviarenskom musí byť priečkou oddelený priestor, kde sú fajčiari a kde sú nefajčiari, a koľko metrov štvorcových má mať jeden a koľko percent plochy má mať druhý a či tá priečka má byť pevná, alebo nepevná, bola okolo toho obrovská diskusia.
Pamätám sa, keď sme upravovali v Národnej rade pravidlá predaja tabakových výrobkov a prišli sme s tými regálmi nad pokladňami, dneska cigarety neviete inde kúpiť v hypermarkete alebo aj v potravinách ako špeciálne na to určenom regáli, ktorý je pri pokladni, aby cigarety boli ťažšie dostupné povedzme mladistvým a maloletým, aby boli ťažšie dostupné aj ľuďom, ktorí pravidelne nefajčia, ale tak občas by si kúpili, teda to je presne tá línia, o ktorej hovorím, že chceme v európskej legislatíve, ten trend v európskej legislatíve sťažiť fajčiarovi fajčenie. Veľmi to zjednodušujem a ospravedlňujem sa za túto formuláciu, ale myslím si, že táto je najzrozumiteľnejšia, aby som nepoužíval nejaké komplikované výrazy.
A pamätám si aj na ostatnú vojnu, ktorú sme zvádzali, to bol ministrom pán poslanec Raši, v Národnej rade, keď sme riešili tam, že tam, kde sa podáva jedlo, veľmi to zjednodušujem, sa nesmie fajčiť. Nielen vo vyhradených hodinách, ale nikdy sa tam nesmie fajčiť. Tá bitka nebola jednoduchá. Pamätám sa na to, ako sme o tom diskutovali, že kedy by tam to jedlo malo byť a či studené jedlo a oriešky sú jedlo, alebo nie sú jedlo.
Musím povedať, že oba tieto návrhy, o ktorých diskutujeme teraz, pokračujú ďalej. Návrh vládny, ktorý predkladá pani ministerka Zvolenská, zakazuje fajčiť v obchodných domoch s výnimkou na to určených priestorov fajčiarní, kde nebude možné predávať žiadny tovar, čiže preložím to do slovenského jazyka: v malej kaviarničke si ku káve nezapálite v hypermarkete alebo v obchodnom dome. A návrh, ktorý predkladáme s kolegom Jožkom Mikušom, ktorý hovorí o tom, aby sme zákaz fajčenia v spoločných priestoroch bytových domov dostali do zákona o ochrane nefajčiarov, teda aby sa na postihy vzťahovali sankcie, ktoré sú uvedené v zákone o ochrane nefajčiarov.
Dámy a páni, chcel by som vás poprosiť o podporu oboch týchto návrhov zákonov, chcem, samozrejme, ústretovo povedať, že v prípade, ak by náš poslanecký návrh neprešiel do druhého čítania, budem sa naďalej uchádzať o vašu podporu formou pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní vládneho návrhu zákona. Naozaj tu nejde o politiku, tu ide o riešenie nejakého problému, na ktorý sme boli upozornení. A moja skúsenosť s týmito zákonmi z minulosti je taká, že väčšinou sa pri nich nehlasuje podľa toho, že kto patrí do ľavice a kto patrí do pravice, dokonca ani nie podľa toho, že kto je vo vládnej koalícii a kto je v opozícii, ale to hlasovanie prebieha naprieč celým parlamentom a politickým spektrom, čiže skôr sa rozdelíme na priateľov fajčenia a nepriateľov fajčenia pri tomto hlasovaní.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Nie je to, žiaľ, ešte vládny návrh zákona, je to len poslanecký návrh zákona, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. (Povedané so smiechom.) Tak aspoň som vás trošku zobudil, sme sa zasmiali.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol poslaneckú novelu zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestného zákona.
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v otázke merania nápravových tlakov a rozmerov ustanovil Policajný zbor Slovenskej republiky ako jediný orgán, v súčinnosti s ktorým je možné vykonávať meranie nápravových tlakov a rozmerov na všetkých pozemných komunikáciách v Slovenskej republike.
V súčasnom období ale dochádza vzhľadom na častú prepravu nákladov nerešpektujúci ustanovenia o maximálnych povolených hmotnostiach vozidiel, súprav vozidiel či nápravových tlakov k poškodzovaniu ciest a komunikácií v správe samosprávnych krajov, obcí a miest. Tento stav je možný aj preto, že vzhľadom na veľkú vyťaženosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky nie je možné vždy v požadovanom čase a na potrebnom mieste zabezpečiť súčinnosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pri meraní nápravových tlakov. Stáva sa tak často aj preto, že prepravca do slova a do písmena čaká, kým príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky neodíde preč, a potom naloží náklad a s týmto nákladom odíde preč.
Treba si pritom uvedomiť, že sú to často práve samosprávne kraje či obce a mestá, ktoré zabezpečujú údržbu komunikácií a na ich pleciach spočívajú náklady na rekonštrukciu a opravy ciest poškodených práve vďaka preprave ťažkých, limity prekračujúcich nákladov.
Z tohoto hľadiska považujeme preto za správne, aby takéto kontroly mohli prebiehať v súčinnosti s obecnou políciou, ktorá ako orgán samosprávy má záujem, ale rovnako tak povinnosť zabezpečovať ochranu majetku samosprávy. Navrhujeme preto rozčleniť orgány súčinné pri meraní nápravových tlakov a rozmeru podľa správcov komunikácií. Štátnej polícii sa ponecháva súčinnosť v plnom rozsahu ako doteraz. Umožňuje sa však súčinnosť obecnej polície pri kontrolách na cestách II. a III. triedy a miestnych komunikáciách.
Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny vplyv na verejné financie z dôvodu vyššieho výberu správnych poplatkov a menšieho znehodnotenia komunikácií. Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, právom Európskych spoločenstiev, Európskej únie, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, vážení páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne, že ste sa do diskusie, myslím, o pálčivej téme slovenského zdravotníctva zapojili. Ja nechcem zbytočne ťahať čas, ale niektoré námietky, ktoré boli pri predkladaní tohto návrhu zákona nielen tu v pléne dnes povedané, ale ktoré zazneli aj vo verejnosti, alebo v médiách by som možno niekoľkými vetami okomentoval a vysvetlil, lebo naozaj ten návrh zákona nie je jednoduchý, a ďakujem aj za pochvalu. Je značne prepracovaný, by som povedal, ale niekedy, keď ho človek číta, nie celkom rozumie tomu, ako to bude v praxi fungovať. Nie je to jednoduchý návrh zákona.
Chcel by som preto povedať, že ten problém s čakaním na Slovensku je taký, ako povedal aj pán poslanec Bastrnák, že zvyšuje to nespokojnosť pacientov. Pacienti čakajú a sú nespokojní. Samozrejme, že keď ste chorý, chcete zdravotnú starostlivosť hneď. Je ale úplne jasné, že v systéme, kde fungujete s uzavretým koncom, to znamená, že vopred viete, koľko peňazí môžte z verejného zdravotného poistenia minúť na zdravotnú starostlivosť v kalendárnom roku, sa čaká. Čaká sa aj v západnej Európe, čaká sa aj vo Veľkej Británii, čaká sa aj v Spojených štátoch. Čiže čakáte. Ide len o to, ako čakáte a za akých pravidiel čakáte. Či sú tie pravidlá jasné, ako v prípade dnes na Slovensku v šiestich diagnosticko-výkonových skupín, o ktorých sme tu opakovane hovorili, aj pán poslanec Uhliarik ich spomínal, alebo je to čakanie nejasné, keď chcete, neoficiálne.
Lebo dnes, keď prídete na operáciu kolenného kĺbu alebo hoci len žlčníka, alebo medzistavcovej platničky a budete čakať, lebo ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, viete, akým spôsobom čakáte? V písanke pána primára v jeho šuflíku. On vás zapíše a povie, že teda o dva mesiace, o mesiac, budúci týždeň, o pol roka, neviem kedy, zavolám vám. Vy neviete, či by ste mohli v inej nemocnici čakať kratšie, vy neviete, či niekto vás už medzitým štyrikrát nepredbehol. Vy neviete, skrátka, nič. Ale nevie to ani zdravotná poisťovňa.
Preto trošku ideme do neistého terénu a na neistú pôdu, ale ísť musíme. Navrhujem preto, aby sme zaviedli jasné kontrolovateľné pravidlá prostredníctvom čakacích zoznamov, ktoré sa budú viesť na všetky plánované zdravotnícke výkony. No ale nejak to viesť musíte, nejak to vykáže jedna nemocnica, nejak to vykáže druhá nemocnica, preto navrhujem, aby sa viedla na jednotlivé kódy v DRG systéme. Jasné, porovnateľné.
Jeden rok. Jeden rok aj preto, lebo platí právo Európskej únie. Dneska som to vysvetľoval aj v médiách. To nie je preto, ako ma niekto obvinil, že teda chcem vyháňať slovenských pacientov do rúk rakúskych, nemeckých, švajčiarskych, českých či maďarských lekárov. Vôbec nie. Ale občan Európskej únie, teda aj občan Slovenskej republiky, má naozaj podľa platného práva Európskej únie nárok na to, aby zdravotnú starostlivosť čerpal kdekoľvek v členských krajinách Európskej únie. My to budeme musieť implementovať.
Ja len chcem znovu zaviesť pravidlo, pravidlo 12 mesiacov. Do 12 mesiacov má zdravotná poisťovňa povinnosť zmanažovať tohto pacienta na Slovensku. To znamená, pacient príde k lekárovi, lekár povie, áno, potrebujete plánovanú zdravotnú starostlivosť, operáciu driekovej medzistavcovej platničky alebo kolena. Pacient povie, áno, chcem ju absolvovať v tejto nemocnici. Lekár sa spojí so zdravotnou poisťovňou pacienta a navrhne tohto pacienta do čakacieho zoznamu. Vznikne komunikácia medzi zdravotnou, nejdem do detailov návrhu, samozrejme, môžu byť námietky a tak ďalej, treba upraviť návrh, to už si vyrieši nemocnica s poisťovňou, a poisťovňa oznámi pacientovi, že čakáte v Košiciach na operáciu kolenného kĺbu, predbežný termín 15. jún. Pacient bude vedieť, koľko čaká, kedy mu bude poskytnutá zdravotná starostlivosť. Bude vedieť skontrolovať, ako stojí v poradí a kedy príde na rad. Teraz môže sa 15. júna, 15 dní vopred nemocnica pozve pacienta na operáciu, ale môže sa niečo stať. Pacient má chrípku, pacient má úmrtie v rodine, operatér je chorý, nevedia to urobiť, lebo práve prebieha rekonštrukcia na operačných sálach, pacient nestráca poradie, ale v najbližšom voľnom termíne prichádza, čiže ako keby sa mu držalo poradie, aj keď sa trošku posunie. Zase komunikácia medzi poskytovateľom, poisťovňou a pacientom.
Len dôležité je, ten moment, že poisťovňa bude nútená týmto zákonom do 12 mesiacov vám zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. To znamená, ona keď bude vidieť, že to nestíha v danom zdravotníckom zariadení, jej povinnosť začať hľadať, píšem to v zákone, hľadať iné zmluvné, ale aj nezmluvné zdravotnícke zariadenie, kde ten výkon vedia urobiť a núkať vám ho. Povedať, že, žiaľ, v tých Košiciach to nejde, ale máme tam Prešov, máme tam nemocnicu Šaca, v Michalovciach vám to vedia urobiť. Ale aj ten Ružomberok, ten by tam bol najskôr.
A teraz znovu záleží na pacientovi, že povie, nie, nie, ja počkám na Košice, môže čakať aj, to neznamená, že musí do 12 mesiacov to dostať v Košiciach. Môže čakať aj rok a pol, len úlohou poisťovne je zabezpečiť túto zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov, čiže poisťovňa mu to musí ponúknuť dovtedy. Nieže čaká a nevie dokedy, do nekonečna, tri roky, štyri roky možno niekedy.
Čiže naozaj to posilňuje nárok a trošku pacienta robí pánom v tomto systéme. On platí zdravotné poistenie, zdravotná poisťovňa sa musí oňho postarať a musí hľadať riešenie vyriešiť jeho zdravotný problém na Slovensku do 12 mesiacov.
A poviem to úprimne, trošku nech je to pre tú poisťovňu aj trest, že keď do 12 mesiacov neráči pacientovi zabezpečiť na Slovensku zdravotnú starostlivosť, tak nech ten pacient teda ide do zahraničia, ak chce, a príde s trikrát väčšou faktúrou, aká by bola na Slovensku. No je to trest pre tú zdravotnú poisťovňu. Musí lepšie manažovať pacientov.
Počul som dneska aj námietku, že je to nevýhodné pre slovenských poskytovateľov. Práve naopak, je to výhodné pre slovenské nemocnice. Viete, čo je mnohokrát problém v nemocnici? Že vy viete omnoho viacej výkonov urobiť, len zdravotná poisťovňa vám dá limit a povie, viac nezaplatím; 28 ukončených hospitalizácií na tomto oddelení tento mesiac. Vy darmo by ste vedeli urobiť 45, nezaplatí. V tejto chvíli ale bude loptička na strane zdravotnej poisťovne. Ona potrebuje odoperovať plánovanú zdravotnú starostlivosť. Tak nech sa snaží, nech to manažuje.
Správna otázka od pani doktorky Horváthovej, od pani poslankyne Horváthovej bola, že či ich to nezruinuje, či na to majú dosť peňazí. Začnem tým, áno, počul som tú námietku, prečo sme s tým neprišli skôr. Pán poslanec Uhliarik vo svojom vystúpení to vysvetlil veľmi dobre, aká bola situácia, ale ja to vysvetlím ešte jednoduchšie.
No, ja som v 2010, aj v 2011 opakovane otvoril tému čakacích zoznamov na výbore pre zdravotníctvo, ktorí tam boli poslanci tohto výboru, to veľmi dobre vedia. Viete, aký problém sme mali? No problém sme mali, že v 2010 končila Všeobecná zdravotná poisťovňa rok v strate 110 mil. eur. Keby sme im ešte zaviedli povinnosť viesť technické rezervy na všetkých, ktorí čakajú, je v cross defaulte. Nedalo sa. Proste nebola na to situácia. No ale dnes počúvame, a ja sa tomu veľmi teším na rozdiel od iných kolegov, že všetky tri zdravotné poisťovne sú v kladnom hospodárskom výsledku. Hurá! No ale využime tento kladný hospodársky výsledok v prospech pacientov. Nie protiústavný zákaz zisku, nie znárodňovať a vyplácať finančné skupiny. Na pacientov, ktorým neposkytnete zdravotnú starostlivosť v danom kalendárnom roku, musíte vytvoriť, ak bude poskytnutá len v budúcom roku a sú na čakacom zozname, technické rezervy. Teda kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní bude nižší o technické rezervy pacientov, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť.
Keď dnes, a budem hovoriť veľmi v hrubých číslach, je kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní v jednom roku 30 mil. eur, tak je tu priestor na to, aby vytvárali technické rezervy pre čakajúcich pacientov. Bude to málo alebo veľa? Korektná otázka. A ja korektne odpovedám, uvidíme, keď začne systém fungovať, ako sa bude napĺňať a či to bude dosť, alebo málo. Ja si myslím, že by to malo bohato stačiť, lebo sa to bude týkať len pacientov, ktorí prechádzajú z roka na rok.
Len náš problém je, že dneska, keď sa ma opýtate na štatistické číslo, koľko pacientov dneska čaká s výnimkou tých šiestich diagnosticko-terapeutických skupín na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, viete, čo je moja odpoveď? Neviem. Nievie to ani Štatistický úrad, ani zdravotná poisťovňa. Leží to v písankách primárov, v ich šuflíkoch. Nevieme, koľko čaká pacientov. (Reakcia z pléna.)
No, ale musíme sa do toho pustiť alebo ich necháme čakať, no, nechcem používať škaredé slovo, ale minimálne za netransparentných podmienok? Neviete. Vy neviete nič, či vás niekto predbehol, či prídete na rad 15. júna, vtedy vám zavolajú a v nemocnici povedia, že už to nevychádza, až v júli, ale pán primár je vtedy na dovolenke, neprišli by ste radšej v septembri. Medzitým vás už ale ďalších desať pacientov predbehlo, ktorí neboli v písanke. O ničom neviete. Teraz to bude transparentné. Zdravotná poisťovňa na to sa bude musieť pripravovať.
Druhá vec je, že veľmi nevymyslíme nič tým, keď sa budeme tváriť, že nech sa na to nepripravuje, pretože keď implementujeme európske právo a smernicu, tak tí pacienti po dvanástich mesiacoch sa zdvihnú a odídu niekde inde. Ja si myslím, že robme všetko pre to predtým, aby peniaze z nášho zdravotného poistenia plynuli do našich nemocníc, pre našich lekárov, sestry a zdravotníkov, aby pacienti boli operovaní na Slovensku. To by mala byť naša ambícia. Tento zákon tomu napomáha.
Dámy a páni, myslím si, že som odpovedal na všetky otázky, ktoré boli vznesené či už tu v pléne, alebo v diskusii v médiách. Som rád, že táto diskusia začala aj na pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona v prvom čítaní. Znovu zopakujem len, že tento zákon nie je ani ľavicový, ani pravicový, ani červený, ani modrý. Je to zákon, ktorý posilňuje nárok pacientov a plánovanú zdravotnú starostlivosť a využíva kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní v prospech skrátenia čakania našich pacientov.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som teda uviedol poslanecký návrh zákona o zdravotných poisťovniach č. 581/2004.
Touto poslaneckou novelou zákona o zdravotných poisťovniach navrhujem zaviesť maximálnu čakaciu lehotu na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach 12 mesiacov a dosť. Navrhujem zaviesť jasné a kontrolovateľné pravidlá na čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Novelou sa navrhuje stanoviť už spomínanú maximálnu hranicu čakania pre pacientov na 12 mesiacov. Ak zdravotná poisťovňa nezabezpečí pacientovi zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov, musí pacientovi preplatiť túto zdravotnú starostlivosť kdekoľvek v Európskej únii, čo je v súlade s právom Európskej únie.
Cieľom novely je riešiť neuspokojivý stav s čakaním pacientov na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Ako ukázal prieskum nezávislej inštitúcie v lete minulého roku, čakanie na niektoré operácie sa na Slovensku neraz pohybuje rádovo v rokoch. Sú nemocnice, kde sa čaká až 3-4 roky na operáciu bedrových kĺbov.
V súčasnosti sú zdravotné poisťovne povinné viesť čakacie zoznamy iba na šesť skupín diagnóz a výkonov. Sú to operácie bedrových kĺbov, srdca, umelej šošovky, rázštepu pery a podnebia, mamografické vyšetrenie a liečba rádioaktívnym jódom.
Pacienti však dnes čakajú mesiace až roky na množstvo ďalších plánovaných operácií v nemocniciach, ktoré evidujú len nemocnice a neplatia pre nich žiadne pravidlá.
Cieľom zákona je zlepšenie definovania nároku poistenca v oblasti plánovanej zdravotnej starostlivosti. V snahe sprehľadniť proces tvorby a vedenia zoznamov poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť sa navrhujú tieto legislatívne zmeny:
- Povinnosť zdravotných poisťovní viesť čakacie zoznamy na celé portfólio ústavnej zdravotnej starostlivosti, t. j. nielen pre šesť okruhov diagnóz.
- Transparentné a flexibilné informovanie poistencov o ich poradí v zozname, o termíne plánovanej hospitalizácie, o možnostiach čerpania starostlivosti u iných poskytovateľov.
- Povinnosť poskytovateľov bezodkladne po indikácii plánovanej starostlivosti nahlásiť poistenca zdravotnej poisťovni do čakacieho zoznamu.
- Jednotný formulár pre zaradenie alebo vyradenie poistenca do/zo zoznamu na plánovanú zdravotnú starostlivosť.
- Predĺženie lehoty, dokedy poskytovateľ musí informovať poistenca o termíne nástupu na plánovanú zdravotnú starostlivosť z terajších 10 kalendárnych dní na 15 pracovných dní pred nástupom.
Rozšírením povinného vedenia čakacích zoznamov na celé spektrum nemocničných výkonov sa zvýši transparentnosť pri plánovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zvýši sa zodpovednosť zdravotnej poisťovne za zabezpečenie nároku poistencov.
Povinnosť zdravotnej poisťovne účtovať technické rezervy na zdravotnú starostlivosť o pacientov na čakacích zoznamoch bude po rozšírení povinnosti viesť čakacie zoznamy viesť k zníženiu hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní, k lepšej a prísnejšej regulácii zisku zdravotných poisťovní a k efektívnejšiemu využitiu zdrojov verejného zdravotného poistenia v prospech poistencov.
V prípade, ak zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť poistencovi plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť do dvanástich mesiacov od indikácie, poistenec môže zdravotnú starostlivosť čerpať aj u nezmluvného poskytovateľa, resp. v členských krajinách Európskej únie, s právom na plnú refundáciu nákladov zo strany zdravotnej poisťovne.
Čakacie zoznamy sa budú viesť podľa diagnosticko-terapeutických skupín, teda DRG skupín, hoci zavedenie DRG ako prostriedku k spravodlivejšiemu ohodnoteniu výkonu nemocníc je nateraz odložené do roku 2016, DRG je vo svojej podstate klasifikačný mechanizmus.
Ak sa nevyžaduje väzba na platobný mechanizmus, môže byť využitý aj skôr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už dnes disponuje zoznamom DRG skupín, ktoré obstaralo po preberaní nemeckého DRG systému. Využitím klasifikácie DRG sa vyrieši metodický problém súčasného vedenia čakacích zoznamov, pri ktorom sa kombinujú diagnózy a výkony.
V tomto poslaneckom návrhu zákona navrhujem aj to, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vždy k 1. júlu aktualizoval zoznam kódov pre jednotlivé DRG skupiny a podľa nich sa potom budú viesť čakacie zoznamy.
Predložený poslanecký návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, resp. tento vplyv je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.
Dámy a páni, keď to mám na záver veľmi jednoducho skrátiť, o čom je tento poslanecký návrh zákona. Tento poslanecký návrh zákona je o tom, že rieši dlhé čakanie pacientov na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Navrhuje zaviesť jasné a kontrolovateľné pravidlá na čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Novela navrhuje zaviesť čakacie zoznamy na všetky plánované zdravotnícke výkony v nemocniciach, na ktoré sa dnes čaká. Určuje maximálnu hranicu čakania na 12 mesiacov s tým, že pacient bude mať nárok na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti v nemocnici do 12 mesiacov. Ak zdravotná poisťovňa nezabezpečí pacientovi zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov, musí pacientovi preplatiť túto zdravotnú starostlivosť kdekoľvek v Európskej únii, čo je aj v súlade s právom Európskej únie.
Novela prispeje k využitiu kladného hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní v prospech pacientov skrátením ich čakania na plánovanú zdravotnú starostlivosť.
Dámy a páni, tento poslanecký návrh zákona predkladám s nádejou, že si získa podporu poslancov naľavo aj napravo v našej snemovni, pretože nejedná sa o politický návrh zákona, ale o návrh zákona, ktorým sa pokúšam ponúknuť riešenie na pridlhé čakanie pacientov na plánovanú zdravotnú starostlivosť.
Skutočne, ktorí ste mali možnosť sa oboznámiť s výsledkami toho prieskumu, ktorý bol urobený v lete minulého roka, v niektorých nemocniciach sa tu čaká na plánovanú zdravotnú starostlivosť, týkalo sa to predovšetkým operácií bedrového kĺba, 3-4 roky. Myslím si, že nemusím ďalej diskutovať o tom, že tento problém je pálčivý. A aj vzhľadom na to, že všetky tri zdravotné poisťovne uzatvárali minulý kalendárny rok s kladným hospodárskym výsledkom, a ja poviem, že chválapánubohu, je priestor na to, aby sme tento kladný hospodársky výsledok vedeli využiť v prospech pacientov, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť, tým, že na tých, ktorým nebude poskytnutá táto plánovaná zdravotná starostlivosť v príslušnom kalendárnom roku, budú musieť zdravotné poisťovne tvoriť technické rezervy. Čiže využije sa tento kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní v prospech pacientov. V prospech toho, aby kratšie čakali na plánovanú zdravotnú starostlivosť.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.