Pani predsedajúca, musím vám povedať, že v tomto parlamente všeobecne zaznieva kdečo a ja sa k veci dostanem, hovorím o nekradnutí a neklamaní. A kradnutie a klamanie výrazne súvisí s prednesenou témou. (Smiech v sále. Potlesk.) To je nepochybne pravda, tak ako je v skrátenom, áno, 7. marca v skrátenom konaní klamal premiér Fico dnešný, keď povedal, že sa nebude zasahovať do druhého piliera, to bolo absolútne skrátené klamstvo v kocke. A...
Pani predsedajúca, musím vám povedať, že v tomto parlamente všeobecne zaznieva kdečo a ja sa k veci dostanem, hovorím o nekradnutí a neklamaní. A kradnutie a klamanie výrazne súvisí s prednesenou témou. (Smiech v sále. Potlesk.) To je nepochybne pravda, tak ako je v skrátenom, áno, 7. marca v skrátenom konaní klamal premiér Fico dnešný, keď povedal, že sa nebude zasahovať do druhého piliera, to bolo absolútne skrátené klamstvo v kocke. A vida, problém tohto zákona je jeden. Tento zákon sa týka občanov tejto krajiny takmer viac ako rozpočet. Keď som prišiel ako prvýkrát poslanec do Národnej rady v roku '98, môj priateľ Ján Langoš mi povedal: "Rozpočet je zákon zákonov." Keď sa pozerám na tento zákon, ktorý nie je na jeden rok, ktorý svojím zásahom do dôchodkového systému dnešných tridsiatnikov, štyridsiatnikov určuje ich dôchodok o desiatky rokov, je oveľa viac ako rozpočet. Je to niečo, čo predurčuje smerovanie dôchodkového zabezpečenia a ak sa dnes hovorí o kríze, kvôli ktorej musíme siahať k takýmto opatreniam, tak zároveň vám poviem jedno, každá kríza niekedy skončila, ale demografická kríza neskončí. Tá je naveky, tá sa nezmení, tá sa nemôže zmeniť z podstaty veci.
A preto ak hovoríme o dôchodky, o dôchodkoch, ktoré s ňou úzko súvisia tak je to veľmi vážna a trvalá záležitosť. No aj tak by som v tejto súvislosti konštatoval, pretože opäť aj moje sväté právo keď si o sebe vypočujem, že som bielym koňom DSS-ky, z úst neoboľševika, tak chcem prehlásiť, že nie som vzhľadom na svoj pokročilý vek angažovaný v tejto správcovskej spoločnosti nijakého typu. Zároveň chcem povedať, že nie som živnostník, zároveň konštatujem, že nie som študent a chcem teda povedať, že teoreticky sa ma nič z toho, čo sa dotkne tento, čoho sa dotkne tento zákon, netýka. Napriek tomu mám pocit, že tu zastupujem občanov Slovenskej republiky a že si myslím, že zákon, ktorý bude mať dopad na milióny z nich a nie dobrý dopad, nie pozitívny dopad, jednoducho stojí za akýkoľvek zápas a za akýkoľvek čas, ktorý to stojí. Vývoj názorov na dôchodcovské správcovské spoločnosti v súčasne vládnucej vláde je v zásade i v zásade trvalo jednosmerný od netvora až po zlodejinu a, ajhľa, vypočuli sme si, že 9 % je málo a že si nenasporia, no 4 % sú dosť, to si už zaručene nasporia. Vypočuli sme si dneska podnetnú informáciu o tom, prečo dávame DSS zarobiť raz toľko, ako brali. No aby sme to znechutili ďalším prípadným záujmom! Mám ešte konštruktívny návrh v tomto zmysle, bolo by dobré, keby schody do ich officeov boli zamínované a prípadne lemované ostrostrelcami, aby prípadného záujemcu veľmi rýchlo odradili. Ak je toto prístup k vážnej demografickej otázke, ktorej je druhý pilier čiastočným riešením, tak musím povedať, že je to neuveriteľné obnaženie brutálnej nahej pravdy o tom, že z týchto lavíc sa opováži zaznieť hlas, že ja som bielym koňom DSS-ky. Nie, vy ste, priatelia, biele kone DSS, i keď ten, ktorý to povedal, má červenú hrivu a červený chvost, ale furt ja nie som biely kôň DSS-ky, ja z toho nijako profitovať nebudem a neviem, aké je portfólio vašich straníckych sponzorov a či sú v DSS, ale keby ste tam mali straníckych sponzorov, tak neurobíte nič iné, ako im zvýšite poplatky, ktoré im prinesú vyššie príjmy. To len tak na margo. Takže mňa nepodozrievajte, že som bielym koňom DSS-ky.
Na Slovensku existuje príslovie o tom, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Ja sa zamýšľam, ako ukončíme ďalšou časťou vety príslovie: kto rýchlo berie, čo dvakrát...? Dozvedeli sme v rámci debaty o DSS-kách, že sú v nich štátne peniaze, konečne som sa poučil, že štát má nejaké peniaze, lebo všetky peniaze tohto štátu pochádzajú z ľudu, tak ako moc v tomto štáte pochádzala i v súlade s ústavou z ľudu. Takže je, povedala to teda šarmantná vaša kolegyňa, ale nepresvedčila ma, nedomnievam sa, že štát dáva ľuďom, ktorí mu odvádzajú dane na ich dôchodky svoje peniaze, dáva im ich peniaze a teraz im berie ich peniaze, nie žiadne štátne peniaze. (Ruch v sále.)
Dobre, ja si myslím, že mám, ale máte právo na ten názor a vystúpte v rozprave, veľa vás tam dneska nevystúpilo. Keď ste tak presvedčení o svojej pravde, mali ste tu stať ako jeden šík a vyargumentovať si Kollára, Mihála "e tuti kvanti". Keď sa hovorí o tom, že sa tuná vzbúria ľudia, keď sa to alebo onô stane, zaznelo to dnes, ja sa spýtam, čo sa stane, keď sa vzbúri 1,5 milióna dôchodcovských sporiteľov. Bolo zbytočné vyhrážať sa tým, lebo kolega Martvoň to uviedol ako dôvod pre vážne bezpečnostné riziká. No, keď sa vzbúrili doktori, tak to bolo napäté, keď sa vzbúria definitívne sestričky, bude to tiež dosť napäté, takže vyhrážať sa neustálymi vzburami je, samozrejme, možné, ale zdá sa mi to trošku na vode. Považujem ale aj tak za veľmi potrebné, aby občania, ktorých sa to týka, a tento zákon sa týka miliónov občanov, sa vyjadrili k hromadnému podaniu na Ústavný súd a urobia dobre, ak sa budú vo svojej veci angažovať.
Ku cti svojho dlhoročného priateľa a vzácneho človeka Ondreja Dostála musím povedať, že pred dvoma dňami podal na Ústavný súd individuálnu sťažnosť, pod čiarou poznamenávam, že ak je na Slovensku jeden človek, ktorý by bol ozdobou tohto parlamentu, tak je to Ondrej Dostál, ale urobil tak ako občan, ako urobil predtým mnoho vecí ako občan, pretože jeho celá parlamentná kariéra trvala len 18 mesiacov. Každopádne by si občania mali všimnúť toho, čo urobil občan Dostál, pretože to urobil aj za nich. On to neurobil za seba, urobil to za 3,5 milióna ľudí, ktorí budú postihnutí týmto zákonom. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis
