Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2013 o 15:49 hod.

MUDr. PhD.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 15:49 - 15:51 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Šebej primerane svojmu psychologickému backgroundu a skúsenosti športovca, i keď hádam i na druhý pohľad nenásilného klasického bojového športu, musím povedať, predniesol obraz tých dôvodov a toho, prečo je tento zákon dobrý, prečo bude zrejme prijatý krížom cez snemovňu. Pretože je to ukážka - ale mnohých ďalších, ktoré takto prijaté neboli - nestraníckeho zákona. Slušné prostredie na športoviskách je nepolitická vec. Ja som zažil v hlbokej totalite na zimnom štadióne v Bratislave, ktorý bol bohate obsadený policajtmi, i výtržnosti na céčku ako vtedy mladý človek. Samozrejme, že to všetko je v prudkom kontraste k zážitku, ktorý poskytne dnešná návšteva zápasu KHL na štadióne Ondreja Nepelu. Hoci všade inde sa dejú výtržnosti, ale milieu, ktoré vzniklo tam možno i zásluhou finančných nárokov a možno i zásluhou prostredia, ktoré formuje, je ukážkou, že sa dá ísť aj v protismere k tomu, čo boli neblahé európske trendy.
Ja som mal možnosť pred desiatimi dňami stáť na trávniku Maracany. A musím povedať, že prestavaná, kedysi 200-tisícová Maracana, ktorá nemala obdobu, lebo v čase, keď ona mala kapacitu 200-tisíc, mal Népstadion 100-, Wembley 100- a; to bol aj cez strechu naplnený; a vtedy na Maracane vošlo 202-tisíc ľudí. Teraz má 87-tisíc miest. Teda od roku 1950, keď sa na nej dialo finále majstrovstiev sveta, tak klesla pod 50 % kapacity, ale nie je vonkoncom obšancovaná a je to možno aj otázka trošku letory... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.12.2013 10:57 - 10:58 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený parlament, dovolím si vás poprosiť o to, aby sme minútou ticha uctili pamiatku nedávno z tejto časnosti odídevšej Natálie Gorbunovskej. Natália Gorbunovská bola v auguste 1968 mladá mama, mama syna, a ako taká vtedy prišla na Červené námestie protestovať proti spojeneckej okupácii Československa. Vynieslo jej to psychiatrické uzátvory v liečebniach, perzekúciu. A bola to žena, ktorá vtedy ukázala statočnosť s nami, našimi otcami a dedami. A myslím si, že by bolo primerané a pekné, aby sme si jej pamiatku minútou ticha pripomenuli, pretože riskovala z princípu a zo solidarity... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2013 14:31 - 14:33 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Jeden z našich predchodcov v tomto parlamente hovoril rád o etickej samoregulácii. Dnes sa tu vyskytlo zopár návrhov zákonov, ktoré by nepochybne neboli potrebné, keby existovala odôvodnená, primeraná etická samoregulácia. Etická samoregulácia, samozrejme, má viesť k tomu, že sa v parlamente neopíjame, etická samoregulácia zadlženej župy má viesť k tomu, že si župan nekupuje 90-tisícové vozidlá. Etická regulácia ubiedeného ministerstva školstva vedie k tomu, že si nenajíma priestory pre svoje inštitúcie v cene najdrahších víl v najlepšej vilovej štvrti v Bratislave. Etická samoregulácia, samozrejme, vedie i k tomu, že si vyberáme auto, na aké máme.
Priznám sa, že ako prorektor Univerzity Komenského, najväčšej, najstaršej a najlepšej, som chodil na stretnutia s kolegami po Európe škodovkou Octáviou. Bolo to dobré auto, spoľahlivé auto hlboko pod limit 40-tisíc, ťahalo 160, keď na to došlo, a bolo všeobecne veľmi dobré. Chápal som to tak, že Univerzita Komenského by sa mala starať o iné veci, ako to, na čom si zadok vyváža jej prorektor. A domnievam sa, že aj keď tu padajú obvinenia z populizmu, jednoducho sa domnievam, že mnohé zo zmienených inštitúcií by sa mali bez tohto zákona eticky samoregulovať a zvážiť, či potrebujú 90-tisícové vozidlá. Nerobia tak, a preto je tu tento zákon.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.10.2013 11:56 - 11:59 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená snemovňa, vážený pán poslanec Hlina, nuž, to čo ste vymaľovali, nie je veľmi povzbudivé a možno to aj nie je veľmi ďaleko od pravdy, o to je to smutnejšie. Ale v zásade sa celý svoj život držím toho prostého, že na to, aby víťazilo zlo, stačí, aby dobrí alebo slušní ľudia nerobili nič. Tak sa hľadím stavať tam, kde si myslím, že by som mal stáť, hľadím sa hovoriť to, čo si myslím, že je pravda, a nemám problém povedať to komukoľvek a potom si za tým stáť. Takže nemám obavu, že niekto porušuje so mnou dôvernosť môjho ústneho prejavu, pretože zrejme by som si za tým stál aj tak, aj tak.
Keď vznikol dôvod na spomenutie mena Zuzany Piussi, tak sa jednalo o film o nemoci tretieho stavu. Jednalo sa teda o súdnictvo, ktoré je iste v tejto krajine, a to nehovorím plošne, pretože stále sa domnievam, že existuje väčšina statočných sudcov, ale predsa len niektorými členmi tohto stavu kontaminované natoľko, že je problém plošne použiť pekné anglické Right Honourable, vaša ctihodnosť. Áno, ctihodní sudcovia sa súdmi bránia proti morálnemu hodnoteniu. Tak to je. A hŕstka investigatívnych novinárov a jedincov sa snaží čeliť tejto chorobe. Áno, balkón je v zásade prázdny, novinári tam nie sú. Možnože pre niektorých, ktorí píšu správy do Smotánky, to nie je nosné, pre iných by to možno nosné bolo, ale hlavne nejde ani tak o Zuzanu Piussi a hŕstku jej podobných statočných, ale ide o záujem verejnosti, lebo tí ľudia stoja na predných baštách zápasu. A našou povinnosťou, keď už nám pomáhajú niesť kríž, ktorý by sme mali my ako volení zástupcovia ľudu niesť predovšetkým sami, tak je hádam našou povinnosťou strhávať pred nimi stojace klady, ploty a ostnaté drôty. Tento paragraf je takým ostnatým drôtom, ktorý sa má, tak ako povedal kolega Hlina, zaryť pod kožu a poučiť postihnutého, že nech nelozí tadiaľ, kadiaľ si to mocnejší neprajú. Ja si myslím, že našou úlohou je stáť za svojím a strhávať tieto ostnaté drôty.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.10.2013 11:35 - 11:44 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená snemovňa, dovolím si predložiť návrh zmeny Trestného zákona, ktorý z neho odstraňuje paragraf, ktorý, myslím si, nectí ani Trestný zákon, ani fungujúcu demokraciu. Predkladaným návrhom sa navrhuje vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377 obsahujúce trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy.
Uvedená skutková podstata sa stala trestným činom až pri prijímaní nového Trestného zákona v roku 2005. Podľa názoru predkladateľa odporuje jednej zo základných zásad trestného práva, a to zásade subsidiarity represie, podľa ktorej sa majú prostriedky trestného práva používať až vtedy, keď sú ostatné prostriedky nedostatočné. Chrániť dôvernosť ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy aj v minulosti bolo a naďalej aj je možné prostriedkami občianskeho práva. Použitie trestnoprávnej sankcie sa preto javí ako neprimerané a zneužiteľné. Trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy nebol súčasťou vládneho návrhu vtedy rekodifikovaného Trestného zákona. Súčasťou Trestného zákona sa stal v dôsledku schválenia pozmeňujúceho poslaneckého návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka. Stalo sa tak napriek nesúhlasu vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý za vládu návrh rekodifikovaného Trestného zákona v parlamente uvádzal. Vláda sa v roku 2005 ešte pred nadobudnutím účinnosti nového Trestného zákona pokúsila prostredníctvom vládneho návrhu zákona vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377. Parlament však vládny návrh odmietol.
Hlavným argumentom proti takto definovanému trestnému činu bola obava z jeho možného zneužitia napríklad proti investigatívnym novinárom. Opodstatnenosť takýchto obáv sa potvrdila v roku 2012, keď niekoľko mesiacov prebiehalo trestné stíhanie vo veci filmu Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. Hoci bolo trestné stíhanie nakoniec zastavené, predkladateľ považuje za nesprávne, aby legislatíva vytvárala priestor pre kriminalizáciu takéhoto konania. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje s názorom vlády z roku 2005, podľa ktorého konanie, ktoré postihuje § 377 Trestného zákona, nedosahuje takú nebezpečnosť, aby muselo byť postihované trestným právom, a nápravu voči nemu je možné dosiahnuť prostriedkami občianskeho práva. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážená snemovňa, z toho, čo som prečítal, je zrejmé, aký je môj úmysel. Domnievam sa, že už to, že ani za úmyslom predkladateľa rekodifikovaného Trestného zákona nebolo kriminalizovať prácu investigatívnych novinárov, a bez toho, aby som akokoľvek chcel asociovať osobu predkladateľa pozmeňujúceho návrhu Romana Vavríka s obsahom tohto paragrafu, nech to nemá byť hodnotiaci úsudok. Nepochybne ostáva dojem, že predkladateľ i tí, ktorí hlasovali proti vôli predkladateľa zákona trestného a nechali tento paragraf ako pozmeňovací návrh v zákone, mali akýsi motív. Je pritom celkom dôvodné domnievať sa, že možno hlasovali v osobnom záujme.
Dnes sme tu mali diskusiu a predložený návrh na tému majetkové priznania. Všetko toto i tento paragraf nebol daný do Trestného zákona s úmyslom pomôcť poctivosti, pomôcť transparentnosti, pomôcť férovosti, pomôcť odhaľovaniu, porušovaniu všetkého, o čom som teraz hovoril, bol tam daný podľa mňa v úmysle ochrániť tých, ktorí nie sú ani čestní, ani transparentní, ani statoční obhajovatelia verejného záujmu. Môžme tento zákon nazvať Lex piussi. Ale Zuzana Piussi bola len vlastne symbolom toho, že ak niekto ukazuje, ako chorý je systém, v ktorom žijeme, tak nedostáva zaslúžené vavríny ani nenasleduje obdiv tých, v mene ktorých v tomto prípade Zuzana Piussi pracuje ako investigatívny autor, ale, naopak, dostáva sa jej trestného stíhania.
Je pozoruhodné, že ani Vladimír Mečiar, ktorý sa vyhrážal mlátením novinárovi, ktorý mu kládol nejakú otázku, nezaradil tento paragraf do Trestného zákona. A nepochybne bolo dosť dôvodov, aby sa v jeho ére politici báli investigatívnych novinárov. Je paradoxné, že tak urobila k demokracii sa hlásiaca snemovňa a že ho tam vložil poslanec, ktorý by mal stáť presne na opačnom brehu, ako stál Vladimír Mečiar. Tým neobhajujem Vladimíra Mečiara, len poukazujem na zvrátenosť tohto paragrafu. Myslím si, že tak ako sme dnes hovorili o tom, že ak sa má tvár politiky zlepšovať, je to okrem iného i naša zodpovednosť, ale zároveň by to mala byť aj zodpovednosť investigatívnych novinárov, strážcov zákonnosti a poriadku. A ak strpíme, aby v Trestnom zákone bol paragraf, ktorý ich často neľahkú, často nevďačnú, často nemilovanú prácu v mene statočných občanov má trestať Trestným zákonom, tak si myslím, že vystavíme i pokračujúce zlé svedectvo sebe samým. A preto vás prosím, pretože investigatívny novinár môže vyšetrovať na každom brehu - vpravo i vľavo -, aby sme ukázali, že sa nemáme báť a nemáme chrániť Trestným zákonom pri vlastných hriechoch, aby sme s dovolením tento malý návrh, ktorý nie je ani červený, ani modrý, ani zelený, ale je hádam transparentný a férový voči zodpovedne pracujúcim novinárom, prijali.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2013 9:56 - 9:58 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Pani predsedajúca, to, čo tu hovorila Lucia Žitňanská a Martin Poliačik, vo mne vyvoláva nezadržateľný pocit déja vu. Bol som v tomto parlamente niekoľkokrát a celá táto záležitosť mi pripomína podobnú vec, zápas o zbavovanie poslancov imunity. Zažil som veľa hlasovaní a viem si predstaviť, že mladý kandidát magistratúry na práve bude môcť napísať ako diplomovú prácu Vývoj hlasovaní a postojov parlamentu k poslaneckej imunite. Toto je, ako hovoria Nemci, dasselbe in grün, to isté v zelenom.
Proste na úvod je vždy vôľa byť transparentný, byť čestný, byť iný, ako to bolo predtým. Ale keď príde na lámanie chleba, nájde sa tisíc dôvodov, prečo treba vyvolať dojem, že niečo treba zmeniť, aby všetko mohlo ostať pri starom. Toto je citát z Lampedusovho Geparda, ktorý hovoril presne toto. Aby sme urobili dojem, že chceme byť transparentnejší, tak ho urobme a necháme všetko po starom. Toto je obraz spoločnosti a toto je obraz jej reprezentácie. Keď pred časom SaS iniciovalo referendum, kde sa pýtalo občanov na ich názor na poslaneckú imunitu, odpoveď bola jasná a drvivá. Som presvedčený, že keby sa občanov pýtalo v referende, aký je ich názor na priznávanie majetku tých, ktorí ich reprezentujú, tiež by bola odpoveď podobná. A zrejme musí prísť primeraný tlak občanov, aby tento parlament, zúfalo sa brániac, nakoniec - podobne ako pri imunite - priznal farbu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2013 15:53 - 15:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, verím, pán minister, že ak máte ten pocit, že čistému je všetko čisté a vy máte pocit čistých rúk, ktorý vám nepochybne neberiem, tak by som si dokázal nejako vysvetliť vašu pomerne prudkú reakciu na to, čo povedal kolega Hraško. Kolega Hraško ovšem vychádza veľmi reálne z toho, čo kedysi takým v našich novších politických dejinách známym výrokom, je to staršie české úslovie, ale použil ho práve on a je pre mňa s ním spojené, keď Petr Pithart hovoril o tom, že "slyší trávu růst". Poslanec Hraško vie, ako chodia veci na Slovensku. Vie, ako sa nakladá s verejnými peniazmi, a preto, s dovolením, dovolím si obhájiť jeho podozrenie v zmysle nákladov na štvorcový meter opráv a podobne. Sú mi teda celkom zrejmé jeho pohnútky, jeho motívy, prečo hovorí tak, ako hovorí. Ja verím, že to nejako, pán minister, vysvetlíte. Lebo pravdou je, že veľmi často sa takto investované verejné peniaze rôznym spôsobom odkanalizujú.
Inou vecou sú požiadavky našich zahraničných Slovákov na to, aby sa im zabezpečoval učiteľ slovenčiny. Ja sa držím toho, že slovenský vlastenec aj v Argentíne naučí svoje dietky rodnú reč. A pokiaľ ide o fungovanie rôznych dvíhačov zástavy národnej, i americkí evanjelickí slovenskí kňazi nedostávali podporu z rodnej krajiny, ale naopak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2013 10:40 - 10:42 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Z toho, čo uviedol kolega Martin Poliačik, sa celkom reálne nedá na faktoch a údajoch zrejme spochybniť nič. Nie sme my taký národ holubičí ani vo vzťahu k vlastným deťom, ani vo vzťahu k vlastným blízkym, ani ku kde komu. O tom pochyby niet.
Ja sa len znova zamýšľam nad tým, že prečo nerieši civilizovaná krajina ochranu najslabších, ochranu bezbranných vlastnými zákonmi? Prečo ich nevymáha? Prečo netrvá na tom, aby platili? Prečo potrebujeme medzinárodné zmluvy? Sme necivilizovaný národ? Keď bolo Japonsko treba prerodiť z autokratického cisárstva ovládaného vojenskými predstaviteľmi, Američania vnútili Japonsku demokratickú ústavu. Fašistické Nemecko po porážke dostalo veľmi kvalitnú ústavu, nepochybne tiež pod tlakom víťaznej americkej mocnosti. My ale nie sme ani porazená krajina, ani rozvojová krajina, ani štvrtý a piaty svet. My by sme sami z vlastnej sily mali prijímať normy, ktoré splnia všetko to, čo nám posielajú protokoly.
Chcem teda povedať, že keď pred jedenástimi rokmi v tomto parlamente som bol jeden z tých, ktorí podporil rezolúciu o kultúrnej nezávislosti, tak som tým myslel to, že vlastné deti si civilizovaná krajina pred sadistami, týrajúcimi rodičmi a úchylmi má chrániť sama, bez cudzích protokolov. Nie sme spadlí z palmy, aby sme potrebovali takéto veci dostávať naordinované. Máme sa o ne starať sami. A ja si nemyslím, že protokol ani o deň, ani o mesiac, ani o rok niečo zmení.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2013 10:24 - 10:37 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená snemovňa, na úvod by som začal takou malou epizódou zo včerajška. Počas prestávky nášho zasadania zasadala staromestská mestská rada nad prípravou materiálov na budúcotýždňové zasadanie zastupiteľstva. Jeden z bodov, ktoré sme riešili a o ktorých sme hlasovali, bolo zriadenie školskej rady miestnej časti alebo ani keby "obecnej školskej rady". Ako vieme, školy majú svoje školské rady a teraz v súlade s nedávno prijatým zákonom zriaďujú sa obecné školské rady. Toto stanovisko a hlasovanie bolo potrebné preto, lebo už zajtra bude Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Bratislavy hlasovať, resp. vypočujú si názory jednotlivých miestnych častí Bratislavy na zriadenie týchto obecných rád. Je všeobecne známe, že viaceré miestne časti majú výhrady voči zriadeniu tohto ďalšieho zdanlivo samosprávneho orgánu, čo by zdanlivo mohlo byť uvítaniahodné. Na jednej strane teda vidíme, že samosprávnosť sa formálne posilňuje. Na druhej strane vnímame i v tomto zákone to, čo už zaznelo vo vystúpení mojich predrečníkov, že sa súbežne posilňuje centralizácia.
V iných zákonoch sme prišli k tomu, že riaditeľ bude postupne zbavovaný svojich právomocí. Tu sa dozvedáme, že zriaďovateľ je dávaný do mantinelov, ktoré sú vopred vymedzené. Zároveň v kontraste s tým sa budujú nové štruktúry samosprávnosti. O čom budú tie samosprávne štruktúry rozhodovať, keď už nebude rozhodovať o kdečom ani rada školy a riaditeľ školy a o niečom ďalšom ani len zriaďovateľ? Samozrejme, úplne chápem snahu ministerstva o racionalizáciu siete škôl. Demografia nepustí. A aj sám som prívržencom toho, že je dobré, ak sa deti učia v čo najlepšie vybavenej škole a ak ich učia čo najlepší pedagógovia. Potom "za takýchto okolností" možno nie je na škodu, keď ich bude o jedného či dvoch, či troch viac, pretože sám som chodil, akokoľvek bola socialistická trieda, z hľadiska kvality pedagógov do veľmi dobrej školy a dobrých škôl. A bolo nás tam 34, 35 alebo 36, podľa toho, koľko z nás prepadlo. Treba teda povedať, že to jadro tlaku na racionalizáciu tu nepochybne je, ale oveľa reálnejšie ako mantinelizovanie, je riešenie tejto záležitosti práve tým, že nechám na zriaďovateľovi pri pridelených finančných prostriedkoch, aby sa rozhodol, aké sú jeho priority, a aby sa rozhodol, či chce z nepochybne obmedzených zdrojov, ktoré dostávame z podielových daní, vynakladať ďalšie peniaze na udržanie či neudržanie školy.
Niekto by si mohol povedať, že minister sníma časť kríža z bedier zriaďovateľov, pre ktorých je nepochybne vždy nepríjemné prijať rozhodnutie o redukcii siete, teda o zrušení tej či onej školy a zlúčení s inou školou. Aj tak sa domnievam, že, tak ako je navrhnuté to numerické riešenie s tým, že sa hovorí o osobitnom zreteli, ktorý je síce vymenovaný taxatívnejšie v dôvodovej správe, ale zároveň vieme, že dôvodová správa nie je zákon a nie je záväzná, dôvodová správa je dôvodová správa, je gumové. Zákon je zákon, ak sa napríklad hovorí o osobitnom zreteli s tým, že za dôvody osobitného zreteľa možno považovať aj klimatické podmienky, roztratené osídlenie v podhorských oblastiach, záujem zriaďovateľa dofinancovať si náklady na výchovu a vzdelávanie z vlastných zdrojov, tak je to fajn. Ale keď je v zákone len osobitný zreteľ, dá sa podeň skryť kdečo.
A zároveň keď toto je v dôvodovej správe, tak sa dostávam k ďalšej otázke, ak súkromný zriaďovateľ má vôľu a rodičia dietok či už v súkromnej alebo v cirkevnej škole majú vôľu pre svoje deti udržať školu pri danom počte detí, ktoré do nej chodia, zdá sa mi ťažko odôvodniteľné zasahovať do ich slobodnej vôle. Vždy treba mať na mysli, že rodič, ktorého deti študujú v cirkevnej či súkromnej škole, neodvádza iné dane ako rodič detí, ktorého deti študujú v štátnej škole. A zároveň je, samozrejme, na jeho slobodnej vôli doplatiť rozdiel, ktorý by daná neštátna škola potrebovala na to, aby sa udržala v chode i za numerického stavu žiakov, aký je. To znamená, že si nemyslím, že toto je cesta, ktorou máme zasahovať do právomocí zriaďovateľov. Ak tu zaznelo, že 6 % je v dohadovacom konaní a že sa teda kvázi zužujú dôvody, ktoré by sa vraj museli, mali a za každú cenu aj tak nemuseli zohľadniť pri prideľovaní z tohto balíka peňazí, zdá sa mi ekonomické riešenie, to znamená poctivé financovanie na hlavu, oveľa schodnejšie ako zákonné určovanie čísel. Už tu zaznelo i vo vystúpení kolegyne Janky Žitňanskej, že sa z kazuistík, viď centrá voľného času a podobne, robí záver. Samozrejme, to potom nutne vedie k tomu, že keď sa rúbe les, tak lietajú triesky a niekedy je triesok pomaly viacej ako dreva. Ale, dobre, chcem teda povedať k tej téme centrálneho určovania, že ten faktor, ktorý má pôsobiť, je ekonomický faktor. To znamená, že to, čo ti náleží, dostaneš a to ďalej si rieš. A tobôž to, samozrejme, platí pri súkromných a cirkevných školách, kde považujem za ťažko zdôvodniteľné, aby sa tam zriaďovateľovi zasahovalo do jeho právomocí.
Pokiaľ ide o tému certifikátu, na úvod si dovolím na mikrofón vyjasniť s priateľom Mirom Beblavým, ako je to s tou Novohradskou a s tým gymnáziom, Gamčou alebo dnes späť – Grösslingovou. Univerzita Komenského si roky viedla štatistiku úspešnosti prijímania poslucháčov slovenských gymnázií a iných stredných škôl na svoje fakulty. A tam nepochybne a v tom mal Miro Beblavý pravdu, ako najúspešnejšie gymnázium recidívne vychádzalo Gymnázium na Grösslingovej. Bolo to ale na celé rozpätie 13 fakúlt Univerzity Komenského od teológie až po matfyz. Pravda ale je, že pri posudzovaní úspešnosti poslucháčov pri prijímaní na najtvrdšie vedy vychádzala jednoznačne najlepšie Novohradská. Takže pravdu sme teoreticky mali obidvaja. Aj sám som v rodine rozdelený, pretože ten starší syn absolvoval Novohradskú a skončil na matfyze teoretickú fyziku a ten mladší absolvoval Gamču čiže Grösslingovu a teraz je v druhom ročníku tam tiež – na poistnej a finančnej matematike.
Ale pravda je teda tá, že to, k čomu som sa vlastne dostal cez túto historku, je maturita a uznávanie TOEFL a iných certifikátov. Opäť, ako povedala Janka Žitňanská, je v záujme dobrého fungovania vzdelávania v tomto štáte, že tak ako posudzujeme kvalitu hygieny mäsových výrobkov, dovozových či našich, a ako sa staráme o bezpečnostné zabezpečenie nových stavieb z hľadiska núdzových východov, hasičských noriem a podobne, by sme sa mali starať o to, na akej úrovni sa deje poskytovanie vzdelania, vrátane toho jazykového vzdelania budúcich generácií. Preto je dobré riešenie tých, ktorí podvádzajú, tých, ktorí dávajú certifikáty za nič, nájsť, odhaliť, zlikvidovať, nie snáď fyzicky, ale nepochybne technicky. Je to tá správna cesta, lebo opäť sa vraciam k svojmu zákonu o kuchynskom noži. Preto, že sa tým kuchynským nožom často dejú násilné trestné činy, tak ho zakážeme? Tým, že sa v nejakom, možno nie veľkom percente vydávajú certifikáty nekryté vedomosťami, zrušíme certifikáty? Toto nie je riešenie.
Ako som uviedol, pri olympionikoch na svetových olympiádach v matematike nikto nespochybnil, že povinne robia i maturitu z matematiky. Ja sa napriek tomu domnievam, že certifikáty rangu TOEFL by mali byť i z hľadiska rankingu danej školy uznané ako absolvovanie maturity v tej najúspešnejšej kategórii. Na druhej strane, a teraz to hovorím už len za seba, a to vyzerá akože držím stranu pánu ministrovi a Asociácii riaditeľov štátnych škôl, viete, povedzme si tiež jedno. Ak som absolvoval TOEFL a potom mám ísť v máji na maturitu, tak ju spravím ľavou zadnou. A vonkoncom, ale vonkoncom ma to nestojí viac ako vojdenie do tej miestnosti, predvedenie svojich TOEFL vedomostí a vykráčanie von. Takže ak som wimbledonský víťaz v tenise a morálka mi káže zúčastniť sa majstrovstiev Slovenska v tenise, tak tam proste idem, tých súperov rozbijem a odídem. To hovorím len tak na margo teda toho, či je to strašná záťaž alebo len menšia záťaž. Neviem ja, ako to je v umeleckých školách, ale keby Dalibor Karvay bol poslucháčom gymnázia a už možno v šestnástich laureát Oistrachovej ceny, tak neviem, či by mu na konzervatóriu odpustili, aby im zahral na husliach na maturite. Ale, dobre, nemyslím si, že toto je dôvod na to, aby sme spochybnili kvalitu certifikátov, ktoré sú celosvetovo uznávané a dobré. A na tomto mieste sa teda domnievam, že oveľa dôvodnejšie je zavedenie čo najväčšieho rozsahu objektívnej externalizovanej maturity v tom zmysle, že ak má niekto úvahy, že TOEFL nie je dostatočnou garanciou, tak mám obavu, že existuje dosť maturitných vysvedčení a známok na nich, ktoré nie sú garanciou vôbec ničoho, už vôbec nie vedomostí toho maturanta. Takže ak by sme chceli začať spochybňovať, tak musíme začať s veľmi širokou sieťou a vyloviť kdečo iné okrem TOEFL certifikátov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2013 10:07 - 10:09 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Podobne ako Miroslav Beblavý, aj ja si, samozrejme, vonkoncom nemyslím, že úspešný absolvent a držiteľ TOEFL certifikátu nie je pomerateľný s úspešným absolventom maturity z anglického jazyka. Na druhej strane bolo zaujímavé to, že ako také jadro súhlasu Asociácie riaditeľov štátnych škôl vytiahol ten ratingový argument. Nuž a teraz nech nepôsobím ako advocatus diaboli, ktorý vystupuje proti predchádzajúcej vete, ktorú som povedal o validite certifikátu TOEFL. Pravda je, že v čase, keď môj syn študoval na Novohradskej, tak ročník pred maturitou dostal ponuku z Karlovej univerzity, z Matematicko-fyzikálnej fakulty, ktorá mu oznamovala, že bude prijatý bez akýchkoľvek prijímacích skúšok na túto fakultu Karlovej univerzity, len nech donesie maturitné vysvedčenie. A k tomu teda jeden taký údaj pre porovnanie TOEFL-u a iných kvalitných hodnotení. Môj syn bol v tom čase v prvej trojici matematikov na Slovensku, bol účastník svetovej matematickej olympiády, okrem geniálnej spolužiačky Quittnerovej a spolužiaka Bellu bol evidentne v 99,9 percentile, teda nad ním, tých, čo ovládajú matematiku na Slovensku a zrejme aj vo svete. Pravda je tá, že napriek tomu najlepšia škola pripravujúca na exaktné vedy na Slovensku, a tou je nepochybne Gymnázium Novohradská, toto gymnázium celkom reálne od týchto elitných svetových matematikov svojej vekovej kategórie žiadalo maturitu z matematiky, hoci bolo vopred jasné, že sú lepší ako mnohí ďalší.
Skryt prepis