Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zdanlivo to vyznie nelogicky, čo poviem, ale dôvod, prečo som si vlastne zobral slovo, je nespokojnosť samého so sebou, keďže včera podvečer po tom, ako som pozorne sledoval rozpravu k predmetu schôdze, ktorú zvolali opoziční poslanci, už som sa fakt pri vystúpení pána poslanca Simona neudržal a zakričal som naňho: „Klameš!" Ja sa chcem ospravedlniť nielen jemu, ale aj vám všetkým za túto emóciu, ktorá sa už nedala udržať, ale bolo to také symptomatické a desivé, na čo sa zmenila opäť takzvaná mimoriadna a dôležitá schôdza, ktorú zvolali opoziční poslanci, niektorí opoziční poslanci. A je to dobrý dôkaz, práve tie slová, ktoré narozprával pán poslanec Simon, ako niekedy naozaj aj vážny predmet, akým bezpochyby sú ľudské práva, sa dá zneužiť v tom politickom zápase na trápne predstavenie agresívnej komunikácie, nadávok a znevažovania politického oponenta, v danom prípade vládnej strany SMER – sociálna demokracia.
Pán poslanec Simon, a teraz sa ospravedlňujem, budem poslancom strany SMER – sociálna demokracia a Košičanom, ako si môžeš dovoliť tak bezostyšne klamať o uráne v Košiciach, ty, po ktorom, keď si pôsobil ako minister za maďarskú stranu, zostala spálená slovenská zem, ty, ktorému sme zabránili (Potlesk.) minútu pred dvanástou, aby si neobral Slovensko o klenot vinárstva, tokajskú oblasť (Potlesk.), ty, ktorý si zanechal po sebe spúšť, a ty, ktorý veľmi dobre vieš, že žiadny predstaviteľ strany SMER – sociálna demokracia nikdy či na miestnej úrovni alebo na regionálnej úrovni, ale aj na najvyššej exekutívnej úrovni nepodporil žiadnu ťažbu uránu. A ty tu bezostyšne v tom svojom pláne, ako osočovať a útočiť na SMER – sociálnu demokraciu, kľudne povieš, že minister životného prostredia podpísal ťažbu uránu.
Existujú tri uznesenia miestneho, mestského zastupiteľstva, ktoré zakazujú ťažbu, existuje uznesenie regionálneho, VÚC-karskeho zastupiteľstva, že zakazuje ťažbu, existuje memorandum, ktoré podpisujú všetci starostovia príslušných obcí, že žiadna ťažba uránu nebude, a to, čo musel podpísať minister životného prostredia, je výsledkom podpisu vášho bývalého ministra životného prostredia z roku 2005. A to je geologický prieskum, z nepodpísania ktorého by plynuli dvadsaťmiliónové škody pre Slovenskú republiku.
A ty máš tú drzosť v tom kontexte, keď využívaš schôdzu na to, nie aby si hovoril o ľudských právach, nie aby sme sa dozvedeli o tvojich postojoch k problematike, ale na to, len aby si osočoval, urážal a útočil. Preto som považoval za potrebné ako Košičan sa ostro ohradiť proti týmto klamstvám. Ale je to skutočne, ako som povedal, symptomatické, o čom bola táto schôdza. A ja som s údivom počúval niektorých aj opozičných poslancov, ktorí otvorene priznali, že však oni vlastne ani nevedia, na čo tá schôdza je a že však oni si mysleli, že my to ani neumožníme a že oni vlastne teraz musia nahradiť ten program a každý tu vystupuje agresívne, útočí, uráža, proste klišé, na ktoré sme zvyknutí už dlhé obdobie.
Prepáčte, ale musel som to povedať. (Reakcia navrhovateľa.) Pán navrhovateľ. A myslím to plne vážne. Pozorne som sledoval vystúpenia, pán poslanec a pán predseda výboru bol ostatný, ktorý ako navrhovateľ vecne uchopil naozaj návrh, ktorý mal riešiť aj otázku alebo mal vytvoriť diskusný priestor na ľudské práva, na to, či teda zásah taký bol alebo nebol, čo a ako s tým. A potom už všetko išlo zase v starých koľajach. Môžeme, samozrejme, mať na to názor všetko. Ale znovu to zopakujem, predseda výboru ako navrhovateľ korektne naexponoval problém, používajúc terminológiu, ktorá prislúchala k predmetu tejto schôdze. A potom už to bola lavína invektív, urážok a typických označovaní od agresorov, a neviem, čo všetko sme v strane SMER – sociálna demokracia, od lídra počnúc až po poslankyne a poslancov.
A využijem tento priestor. Už mám na stole dva ďalšie návrhy. Z trinástich schôdzí sa uskutočnilo sedem. Sedemkrát ste mali možnosť, kolegyne, kolegovia z opozície, riadne rokovať o predmete návrhu, ktorý ste dali. Ale toto má byť výsledok, čo ste tu predvádzali dva dni? Čo sme sa dozvedeli? Aké riešenie?
Preto veľmi tri jednoduché odkazy.
Jeden odkaz k príslušníkom Policajného zboru. Chcem ubezpečiť všetkých príslušníkov Policajného zboru, nakoniec to vo svojom vystúpení zdôraznil aj minister vnútra Robert Kaliňák, že Národná rada Slovenskej republiky bude vždy stáť na strane ochrancov zákona, bezpečnosti, zdravia a majetku ľudí a že či už oprávnene alebo neoprávnene ktokoľvek, a nech je to aj vznešený inštitút ombudsmana, bude chcieť alternovať inštitúcie, ktoré sú z ústavy a zákona príslušné hodnotiť a zaujímať stanovisko a trestať, tak to nedovolíme, a že za ich veľmi ťažkú robotu ich vždy budeme kryť a držať im chrbát a jediné inštitúcie, ktoré tu môžu zaujať stanovisko, budú inšpekcia ministerstva vnútra, orgány prokuratúry a súdy Slovenskej republiky (Potlesk.), bez ohľadu na to, či to chce alebo nechce niekto zneužívať na politické ciele.
Ten druhý odkaz pôjde pani ombudsmanke Dubovcovej.
Pán Hlina, trikrát som rokoval s pani Dubovcovou, ktorá je nespokojná so sídlom, s financovaním ombudsmana. Povedal som, fajn, bolo by vhodné a výhodné, ak by tento inštitút veľmi naozaj vzácny a výnimočný, ktorý je všade súčasťou ústavného systému, pôsobil mimo Bratislavy. (Reakcia z pléna.) Pán Hlina, dali sme ponuku, keďže v rámci reformy verejnej správy štát začína disponovať čoraz väčším počtom budov, aby, a povedzte mi, čo na tom nie je logické, aby bolo sídlo ombudsmana v Banskej Bystrici, v centre, v srdci Slovenska, odkiaľ môže či už ombudsmanka alebo aj pracovníci jej úradu naozaj dostupnosťou pôsobiť po celom Slovensku. „Nie.“ A viete prečo? (Potlesk.) A teraz to naozaj neberiem ako útok a tak, aby to nevyznelo pejoratívne, celý ansámbel, všetci spolupracovníci, tá stranícka bunka SDKÚ – DS, a asi to viete na rozdiel od nás, tí, ktorí musíme permanentne pendlovať medzi východom a západom alebo stredom a západom Slovenska, sú tí, pre ktorých je nepredstaviteľné, že by mali odísť z Bratislavy. Žiadny pán Móric, žiadna budova, žiadne to, čo ste tu narozprávali, v tom nie je. Jednoducho neprijala túto ponuku a odmietla to. Preto ten môj odkaz je.
A aj vzhľadom na to, že som zistil, že prejavila významný záujem o problematiku vzťahov neprispôsobivých obyvateľov k spoluobčanom, najmä v oblastiach s vysokou koncentráciou týchto obyvateľov, čo pravdepodobne nikto nepoprie, že je u nás na východe, využijem všetky kompetencie, aby sme zmenili zákon tak, aby sídlo pôsobenia ombudsmana bolo v priestore, ktorý je blízky z hľadiska problematiky a riešenia týchto vzťahov. Je to obvyklé aj v Českej republike. A navrhnem, aby bolo sídlo ombudsmana v mieste sídla Ústavného súdu, teda na východe. (Potlesk.) Nepochybujem, že na rozdiel od riešenia týchto problémov, od stola v Bratislave či už ombudsmanka alebo pracovníci jej kancelárie budú mať možnosť byť konfrontovaní a veľmi podrobne sa oboznámiť s tým, o čom hovoril aj pán minister Kaliňák, keď hovoril napríklad o 480 incidentoch, o dvoch denne, troch denne trestných činoch, priestupkoch ľudí, ktorí dennodenne sú konfrontovaní s touto problematikou.
Využijem to pri najbližšej príležitosti a už v marci predložím návrh novely zákona tak, aby sme, samozrejme, zabezpečili, aby ste nemuseli, pán Hlina, stále hovoriť o budove niekoho, aby bolo dôstojné sídlo ombudsmana na východe, v sídle Ústavného súdu, je to priam ústavná súvislosť. A tak predpokladám, že bude môcť úrad ombudsmana oveľa dôslednejšie a precíznejšie sa zaoberať touto problematikou.
A ten tretí odkaz je občanom na Slovensku. Bez ohľadu na to politikárčenie, manipulovanie, deformácie, ktoré sme tu počuli, ich chcem ubezpečiť, že Policajný zbor a represívne orgány štátu všade tam, kde dôjde k ohrozeniu zdravia, majetku občanov Slovenskej republiky, zasiahnu v rámci zákona, ale veľmi razantne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
