Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.6.2015 o 16:31 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2015 9:59 - 10:01 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Vážený pán kolega Kollár, naozaj aj my v KDH vítame tento návrh zákona, keď bude firma platiť dépeháčku, až keď ju dostane zaplatenú a, naopak, ten, kto si bude chcieť odpočítať DPH, tak najprv ju bude musieť zaplatiť, tak ako ste spomínali pri firme Váhostav, ale aj pri ďalších veľkých stavebných firmách, radšej ich nebudem vymenovávať, lebo niektoré nám píšu listy. Naozaj tieto veľké stavebné firmy niektoré žijú z toho, že si odpočítavajú DPH v obrovských čiastkach a subdodávateľom nezaplatia ani len tú DPH, preto tú filozofiu návrhu zákona vítame.
Samozrejme, ten limit, ktorý je v zákone nastavený na 75-tisíc obratu ročného, čo je 6 250 eur mesačne, alebo teraz po vyrokovaní so živnostenským zväzom na 100-tisíc eur, čo je 8 333 eur mesačne, je nízky. Ja som sa stretol s poškodenými klientami aj Váhostavu, teda s tými subdodávateľmi, ktorí nedostali zaplatené a museli odvádzať štátu DPH, aj s ďalšími subdodávateľmi, ktorí nedostali zaplatené. Oni, oni až sa smiali cez slzy z týchto čiastok 75-tisíc alebo dneska 100-tisíc, je to málo. Naozaj firma, ktorá reálne robí výkony a má aspoň pár zamestnancov, tak pre ňu je tento limit malý. Naozaj tie stredné firmy, ako pán kolega Kollár spomínal, aspoň do tých 500-tisíc. Hoci ja si viem predstaviť aj väčšiu čiastku alebo dokonca, že by to bolo dokonca bez limitu. Mimochodom, na Slovensku sme takto už fungovali kedysi, že sa dépeháčka platila až po zaplatení a odrátavala sa až po zaplatení.
Skryt prepis
 

19.6.2015 13:52 - 14:00 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis

141.
Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. Ja som to ohlásil v úvodnom slove, že chcem vystúpiť v rozprave, aby na mňa niektorí kolegovia mohli reagovať. Hoci je pravda, že za vládnu stranu SMER ich tu veľa nie je, ale pevne verím, že aj tí, ktorí sú tu, budú na klube referovať o tomto návrhu zákona pozitívne. V prvom rade prečo. Nuž preto, lebo aj keď sme v posledných dňoch počuli o tom, že Slovensko ako celá republika má pozitívne výsledky, čo sa týka hospodárskeho rastu a ekonomiky celého Slovenska, nezamestnanosť ako jeden z najväčších problémov na Slovensku nám klesá neprimerane k tomuto. To znamená, nezamestnanosť nám neklesá do takej miery, ako by sme si všetci želali. Všetci, opozícia, koalícia, vláda, určite by všetci chceli, aby sme mali nižšiu nezamestnanosť. Aj okolité krajiny, ktoré nemajú taký vysoký hospodársky rast ako Slovensko, sa im darí nezamestnanosť znižovať oveľa výraznejším tempom ako Slovensku.
Najväčší problém v nezamestnanosti máme práve u znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Ono to tak zložito znie, znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ale ono sú to dlhodobo nezamestnaní, absolventi, matky s deťmi, ľudia nad päťdesiat rokov, zdravotne ťažko postihnutí, asi som nevymenoval všetky tie kategórie, ktoré sú, ale toto sú najvýraznejšie. Hlavne prvú kategóriu, ktorú som spomínal, dlhodobo nezamestnaní. Slovensko je na čele rebríčka krajín Európskej únie, ktorým túto dlhodobú, dlhodobú nezamestnanosť sa nedarí znižovať. Dlhodobo nezamestnaných máme už roky a roky na úradoch práce a nedarí sa nám pre nich nájsť prácu.
Hneď na úvod musím povedať, že KDH, ja osobne, moji kolegovia, na jeseň v roku 2012 sme tento návrh zákona predkladali. Na jeseň v roku 2012! Áno, vychádzal aj z nášho volebného programu KDH, lebo sme presvedčení o tom, že v regiónoch, kde máme vysokú nezamestnanosť, najväčší problém u týchto dlhodobo nezamestnaných musí štát, vláda robiť také opatrenia, aby sa to podarilo, čo najviac znižovať túto nezamestnanosť. Preto, keď som včera počúval správu o stave republiky pána prezidenta Andreja Kisku, dotkol sa aj tejto témy. Dotkol sa aj tejto témy, rozprával príbehy ľudí, nemenoval región, ale ja som tam úplne živo videl východné Slovensko, juh stredného Slovenska, rozprával príbehy ľudí, teda on spomínal maturantku, ktorej otec už desať, dvanásť rokov pracuje v zahraničí. Veľakrát matky, babky pracujú ako au-pair v Rakúsku, v Nemecku, v Anglicku. Lebo tej práce v týchto regiónoch nie je. A pán prezident povedal, že musí vláda robiť opatrenia na to, aby sa táto nezamestnanosť v tých najzaostalejších regiónoch, čo sa týka hospodárskeho rastu, to znamená nízky hospodársky rast v týchto regiónoch, vysoká nezamestnanosť, aby vláda robila opatrenia.
Súhlasím s pánom prezidentom, ktorý spomenul aj diaľnicu a rýchlostnú cestu, ktorá by do tých regiónov mala ísť. Do roku 2010 mala byť diaľnica podľa premiéra Roberta Fica v Košiciach. Nie je. Bez týchto kvalitných diaľnic, rýchlostných ciest veľmi ťažko len prídu nejakí zahraniční investori do týchto regiónov.
Na východnom Slovensku máme prázdne priemyselné parky, prázdne priemyselné parky už 5, 6 rokov. Ani len jeden malý investor tam nie je. Štát investoval cez európske zdroje, cez štátny rozpočet do týchto parkov. Obce, mestá postavili tieto parky, dneska sú prázdne.
Pýtam sa, čo robí SARIO. Počul niekto z vás v posledných mesiacoch o inštitúcii, ktorá sa volá SARIO, ktorá by mala napomáhať vstupu investorov? A preto náš návrh ešte z jesene 2012 o tom, aby štát diferencovane pristúpil ku riešeniu takto postihnutých okresov, kde je tak vysoká nezamestnanosť. Áno, je potrebné vytvoriť lokálne stratégie zamestnanosti. Môžte si to nazvať aj nejako inak, ale teraz ma napadol ten názov, lokálna stratégia v tom danom okrese. Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Vranov nad Topľou, Kežmarok, určite som zabudol na ďalšie. Nezamestnanosť viacej ako 20 %. To sa donekonečna budeme pozerať na to, že tam je tak vysoká nezamestnanosť a budeme dávať len opatrenia, ktoré budú rovnaké aj v Bratislave, aj v Nitre, aj v takýchto okresoch, kde je tak vysoká nezamestnanosť? Štát musí robiť v takom prípade opatrenia. A tak, ako sme to nastavili my, že úľavu, percentuálnu úľavu dostane zamestnávateľ do výšky jeho odvodov, ktoré platí za zamestnanca, zdravotné odvody, sociálne odvody, zamestnanec tých 12 % zo svojej mzdy odvedie. Preto o tom toľko hovorím, lebo vláda nastavila opatrenie, keď napríklad mladým ľuďom do 29 rokov dala paušálny príspevok zamestnávateľovi vo výške minimálnej mzdy a komplet celých odvodov. Ja to nepovažujem za dobré opatrenie, ja to nepovažujem za dobré opatrenie. Ak ten mladý človek pracuje, má dostávať mzdu od zamestnávateľa, ale dávať zamestnávateľovi mzdu, odvody, tie, ktoré platí on, a ešte tie, ktoré platí za seba ten zamestnanec, nepovažujem to za správne.
Pán predseda, budem to mať asi na dlhšie.

Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2015 13:43 - 13:50 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis

137.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, už je asi mojím osudom prednášať moje návrhy zákonov tesne pred záverom schôdze, v piatok pred druhou poobede. Dobre, najprv uvediem návrh zákona, potom sa prihlásim ako prvý do rozpravy, aby na mňa niektorí kolegovia mohli reagovať.
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám spolu s kolegami zo sociálneho výboru, Júliusom Brockom, Monikou Gibalovou a s kolegom Jánom Hudackým. Cieľom nášho návrhu je prispôsobiť niektoré aktívne opatrenia na trhu práce požiadavkám a potrebám aplikačnej praxe.
Prvé opatrenie, ktoré navrhujeme, je príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Je to § 50, podľa ktorého sa zamestnávateľom refunduje časť mzdy pri zamestnávaní znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Predložený náš návrh pomáha zatraktívniť uvedený nástroj tak pre zamestnávateľov, ale aj pre zamestnancov, a tým podrobne teda podporuje tvorbu nových pracovných miest. Navrhovaná výška príspevku nie je paušálna, ale je percentuálne závislá na výške mzdy zamestnanca, keďže je v celkovej sume poistného na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Dnes je to 35,2 % celkových odvodov zamestnávateľa za zamestnanca. Takže len o tieto odvody, tie odvody, ktoré platí za seba zamestnanec, to znamená zhruba vo výške 12 %, tie by za seba odvádzal do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, takisto aj príslušnú daň.
Návrh zároveň určuje aj maximálnu výšku príspevku na úroveň 100 % mesačnej výšky poistného na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ, ktorá je vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V prípade roku 2014, teda ako v tomto roku 2015 by to bolo na úrovni, tie odvody teda, že ten príspevok maximálne do výšky 302 eur.
Zároveň, a to je podstata nášho návrhu, zohľadňuje výška sa nezamestnanosti v príslušnom okrese, v jednotlivých regiónoch, odstupňujeme to podľa toho, ako dlho by zamestnávateľ dostával túto podporu. To znamená, rok by dostával túto podporu vtedy, ak priemerná nezamestnanosť v okrese, teda nezamestnanosť v okrese je do priemernej nezamestnanosti, ktorú máme v celej republike. Dneska to máme asi na úrovni 12,5 percenta. Dva roky by bola podpora zamestnávateľovi vtedy, ak by nezamestnanosť v príslušnom okrese bol 1,5-násobok priemernej v Slovenskej republike. To znamená, zjednodušene povedané, asi 18,5, 19 percent. Ak by nezamestnanosť v príslušnom okrese bola viac ako 1,5-násobok, to znamená na úrovni 20 a viacej percent, tak táto podpora by bola tri roky.
Tento príspevok, ktorý nie je paušálnym, ale závisí na výške mzdy, ktorú dostane zamestnanec, netlačí umelo zamestnávateľov do tvorby pracovných miest s nízkymi mzdami. To, čo sa dneska občas deje, že zamestnávateľ aj dostane príspevok z úradu práce na základe niektorého paragrafu, ale mzda, ktorú dostáva zamestnanec, je na úrovni minimálnej mzdy. To je prvé opatrenie.
Druhé opatrenie. Príspevok na presťahovanie za prácou, § 53a. Dámy a páni, už roky máme tento príspevok, ktorý môže dostať nezamestnaný pri presťahovaní sa za prácou. Dneska je v zákone, keď sa presťahuje za prácou viac ako 70 km, môže dostať tento príspevok. Veľakrát sa to deje v regiónoch, ktoré majú vysokú nezamestnanosť, absolventi, mladí ľudia sa rozhodnú ísť z východného alebo stredného Slovenska, presťahujú sa za prácou do Bratislavy. Mohli by dostať podľa tohto zákona aj dnes príspevok na to nájdenie si nového zamestnanca, na príspevok na bývanie, napr. úhrada nájomného na bývanie, a títo mladí ľudia veľakrát, ale aj starší ľudia majú problém, ako uhradiť si napr. nájomné, aj keď sa presťahujú za prácou, mohli by dostať tento príspevok, ale už roky je problém v tom, že musia to dokladovať, toto presťahovanie za prácou, trvalým pobytom. To znamená on sa presťahuje za prácou napr. do Bratislavy, najčastejší prípad na Slovensku, ale musí to dokladovať trvalým pobytom. Trvalý pobyt v Bratislave on nezíska. Získal by vtedy, samozrejme, ak by kúpil tu byt, dom, inú nemovitosť alebo majiteľ domu by súhlasil s tým, že môže mať uňho trvalý byt. No ten, kto potrebuje príspevok na presťahovanie za prácou, asi nemá dosť finančných zdrojov na to, aby kúpil byt alebo rodinný dom.
A roky tento problém na Slovensku pretrváva. Pre vašu informáciu, očakávalo sa, že takýto príspevok budú poberať tisíce ľudí každý rok. Očakávalo sa dokonca od určitých predpokladov, keď sa to prvýkrát zaviedlo, že až päťtisíc ľudí požiada o takýto príspevok. Ale keďže sa stal nedosiahnuteľný, tak vám poviem len štatistiky za posledné tri roky. Napr. v roku 2010 získalo takýto príspevok 47 žiadateľov, v roku 2011 61 žiadateľov, v roku 2013 66 žiadateľov.
My navrhujeme, a to je podstata tohto druhého bodu, je to, aby tento uchádzač, ktorý žiadal takýto príspevok na presťahovanie za prácou, aby to mohol dokladovať zmenou trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, čo už je v praxi viacej reálne. Takže ten človek, ktorý sa presťahuje za prácou, získa potvrdenie o prechodnom pobyte a na základe tohto potvrdenia požiada o príspevok na presťahovanie sa za prácou na príslušnom úrade práce. Toľko zatiaľ k samotnému návrhu.
Návrh spĺňa všetky náležitosti a jeho vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a miest a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov.
Ďakujem zatiaľ.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2015 15:38 - 15:40 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis

Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali.

Naozaj, pán kolega Bagačka, každé nevytvorené miesto je škoda. Len presne ako hovoril pán kolega Přidal alebo Hraško, ak vláda vedela, že sa nezrealizovali kvôli takýmto veciam v minulosti investície, prečo niečo s tým neurobila doteraz, teda v normálnom legislatívnom procese vrátane pripomienkového konania, a nie teraz v skrátenom legislatívnom konaní?

Pán Martvoň, koľko ľudí tak bude zamestnaných? Ja som sa to nedozvedel, ani zo zákona, ani z dôvodovej časti ani z návrhu na skrátené legislatívne konanie, koľko ľudí sa tak zamestná, aké škody tu hrozia, len to, že teda nejaké škody hrozia.

Ale pán Muňko to napríklad vie, keď hovorí o 2 300 vlastníkoch, z toho 700 mŕtvych. Čiže on už vie, o ktoré územie sa jedná.

Preto hovorím, nehrajte s nami hru so zakrytými kartami.

Treba povedať, o čo sa jedná, prečo to treba, čo sa bude diať, ak sa to vykúpi a potom tam nepríde ten investor, lebo pani kolegyňa Žitňanská má pravdu, v tomto návrhu zákona, čo je tak najjasnejšie napísané, je, akým spôsobom sa tam bude vyvlastňovať. To je absolútne presne tam zadefinované, vláda o tom rozhodne a nasledujú presné kroky, ako k tomu dôjde, ako kto si preberie tú obálku, k si ju niekto nepreberie do troch dní, čo bude, a podobne. Čiže ak vláda o tom rozhodne, to vyvlastnenie bude stopercentné. Ale nebude tak porušené ústavné právo niektorých občanov? A keby sa jednalo o ten všespoločenský záujem, ale môže sa stať, že sa vykúpi takéto územie a nebude z tej investície nič. Alebo naozaj si mám pod tým predstavovať, že sa vykupuje územie možno pre megakasíno? Podľa tohto návrhu to môže byť aj megakasíno. Nechcem strašiť, chcem tu investorov, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2015 15:16 - 15:27 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH sa vyjadril k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

Keď som v utorok videl v televízií, ako po vymenovaní pánom prezidentom nový pán minister pán Hudák, mimochodom, mu gratulujem k tejto funkcii, povedal ako jedny z prvých slov, že čo chce urobiť na svojom poste, keď povedal, že chce zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku, tak som mu v duchu gratuloval, lebo naozaj to je veľmi potrebné, aby sa na Slovensku zlepšili podmienky na podnikanie a rozvoj podnikania. A malo by to byť kľúčové pre každého ministra hospodárstva. A potom som trošku zneistel, keď pán minister povedal, že možno príde so zmenou legislatívy o významných investíciách. Myslím si, že tak ste to povedali, že možno prídete so zákonom o významných investíciách. A v stredu poobede tuším o tretej hodine, deň na to poslanci boli prekvapení, keď do lavíc dostali návrh na skrátené legislatívne konanie a samotný návrh novely zákona o významných investíciách. Takže to, čo vy ste nazývali v utorok možným, v stredu už to bolo v laviciach. Predpokladám, že už to v utorok, keď ste boli u pána prezidenta, bolo napísané, lebo možnože ste o tom ani nevedeli.

Dámy a páni, tento návrh na skrátené legislatívne konanie má trištvrte strany, trištvrte strany je návrh na skrátené legislatívne konanie. A keď budeme sa striktne držať tohto materiálu a návrhu zákona a dôvodových správ, tak sa nedozvieme my ako poslanci Národnej rady, čo je dôvodom na skrátené legislatívne konanie, aké vzniknú potenciálne hospodárske škody.

Preto hneď na úvod musím povedať, že klub KDH nemôže podporiť návrh na skrátené legislatívne konanie.

Pán minister, ak vláda nás chce presvedčiť o tom, že je potrebný takýto návrh zákona, hlavne v skrátenom legislatívnom konaní, tak treba otvoriť karty, treba si tu povedať pravdu, treba poslancom Národnej rady hovoriť pravdu. Pán minister z médií vieme o tom, že vláda, SARIO, ministerstvo hospodárstva rokuje s významnou automobilkou o jej investovaní na Slovensku a že táto automobilka by mala byť pri Nitre, mala by zamestnávať údajne až 8-tisíc ľudí, neviem, toto vieme len z médií. Ak toto je dôvod na skrátené legislatívne konanie a vláda potrebuje takýto legislatívny nástroj na vykupovanie takýchto veľkých území, tak to treba povedať poslancom Národnej rady, nemusíte povedať ani meno tej automobilky a bude to otvorenejšia hra, ale takto, ako to je teraz predložené, nečudujte sa nám, my za to nemôžeme zahlasovať. Máte dosť hlasov, ja viem, vy si to schválite aj tak, ale rozhodnúť chcete o tom v skrátenom legislatívnom konaní, že vláda svojím rozhodnutím môže cez štátnu akciovú spoločnosť vykupovať územia väčšie ako 250 hektárov.

Mimochodom, požaduje tá automobilka územie o rozlohe 500 hektárov, neviem, počul som o tom, pri Nitre? Má sa jednať, ako som sa v dôvodovej správe dočítal ku samotnému návrhu, o využitie rozľahlých, doteraz nevyužitých území? Pri Nitre existuje 500 hektárov doteraz nevyužitých, rozľahlých území? No sme na tom na Slovensku veľmi dobre, keď máme takéto rozsiahle územia, ktoré sú nevyužité. Nemyslím si, že takéto územia máme.

Stopercentná akciová spoločnosť. Treba povedať poslancom, ktorá akciová spoločnosť to bude, lebo, nečudujte sa, niektorí poslanci si to prečítali a povedali, že tomu neveria, a niektorí poslanci si to prečítali a povedali: „Idete vykupovať takéto rozsiahle územie pre megakasíno?“ Podľa tohto to môže byť aj megakasíno. Bude to viac ako 250 hektárov, vykúpi to štátna akciovka. A takto by som mohol pokračovať ďalej, za tým môže byť skryté bársčo. Ja viem, že zákon sa nerobí len pre jednu investíciu, ale pýtam sa: Tá 100-percentná akciová spoločnosť, bude to, mimochodom, MH Developer? Ďalšia moja otázka je: Ak to tá štátna akciová spoločnosť vykúpi a takto nachystá to územie a keď ten investor nepríde, keď tá automobilka nepríde, čo sa stane? Má vláda prichystaných ďalších takýchto veľkých investorov na toto územie?

Ďalej chcem povedať to, čo súvisí s ministerstvom hospodárstva, s tým dobrým podnikateľským prostredím. Pán minister, na východnom Slovensku máme prázdne priemyselné parky už 5 – 6 rokov, dokonca v jednom z nich, prepytujem, znova musím spomenúť premiéra Roberta Fica, vo Vranove nad Topľou narýchlo postavili pred dvoma rokmi tribúnku a pán premiér prišiel podpísať memorandum s firmou Grandwood, mala zamestnať 400 ľudí, zistilo sa, že sú to podvodníci a z tej investície nie je nič a ten prázdny priemyselný park tam je. Čiže my máme prázdne priemyselné parky a pre niekoho, u koho nevieme, o koho sa jedná, budeme vykupovať územia väčšie ako 250 hektárov. V ten istý deň, keď premiér podpísal memorandum vo Vranove, z tej investície nič nebolo, išiel do Prakoviec, podpísal investičný stimul pre Prakovce na úrovni 40-tisíc – 50-tisíc eur na jedno pracovné miesto. A prešiel rok, v Prakovciach je to odstavené.

Chcem povedať, my tu máme regióny s vysokou nezamestnanosťou, cez 20 % na východnom Slovensku, juhu stredného Slovenska, kolega Jožko Mikuš možno bude o tom rozprávať, aj so strojárskym zázemím napríklad na strednom Slovensku. V Detve, Hriňovej, Poltári, Lučenci ZVL-ky, ZŤS-ky tam boli zahrnuté.

Myslím si, že keby aspoň týmto spôsobom vláda postupovala, že je to, áno, významný investor, významná investícia. Investor to požaduje pri Nitre, ale povie sa: „Prepáčte, ale máme tu stredné Slovensko, ktoré už dneska je aj diaľnicou prepojené. Mimochodom, keby aj východné Slovensko bolo prepojené diaľnicou, ako to pán premiér Robert Fico sľúbil v roku 2010 aj tam by sme mohli ponúknuť takéto parky, ale nie je to tak. Úrodná krajina pri Nitre tam má viac ako 250, možno 500, možno 400, možno 600 hektárov, neviem, a tam povieme, že to je nevyužité územie, a tam to štátna akciovka vykúpi. Investor tam nepríde, čo sa bude diať potom? (Reakcia z pléna.) Ja viem, už som možno v samotnom návrhu zákona, ale ja už k samotnému návrhu zákona nebudem vystupovať, vrátim sa na začiatok. Naozaj úlohou každého ministra hospodárstva je rozvíjať, podporovať dobré podnikateľské prostredie pre všetkých podnikateľov na Slovensku.

Existujú výnimočné situácie, keď investor, silný investor zo zahraničia prejaví záujem o svoj vstup na Slovensko. Áno, rozumiem tomu, že bojujeme aj s okolitými krajinami, teda v zmysle získania tohto investora možno s Poľskom, Maďarskom, Českom. A tam vláda môže mať nástroje. A tým je zákon o významných investíciách. Ale ja si myslím, že prioritne by to malo byť smerované do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Nitra takou oblasťou nie je. Neviem teraz z hlavy vyčísliť mieru nezamestnanosti v okrese Nitra, ale určite je nízka.

Ďalej by som to mohol rozvíjať, že takýto silný investor, ktorý k nám príde a bude mať záujem zamestnať takéto tisíce ľudí, odborníkov, samozrejme, potrebujú odborníkov, bude mať problém možno v tomto regióne ich nájsť. Preto som spomínal východné Slovensko, stredné Slovensko. Ja sa nechcem dožiť toho, že ako poslanec Národnej rady v dobrej viere podporím možno, pokiaľ ide o druhé čítanie, uvidíme, ako sa bude tá debata vyvíjať, takýto zákon, na základe ktorého vláda tak rozhodne, vykúpi veľké územia, príde tam investor, postaví to a on nakoniec bude možno musieť zamestnávať ľudí z iných krajín. Ja nemám nič proti Ukrajine ani Rumunsku, ale ak sa stane, že vláda takto investuje z našich štátnych peňazí, z našich spoločných peňazí, tak prioritou má byť podpora zamestnanosti na Slovensku, nieže tu nakoniec tento investor povie, že tu takýchto odborníkov, ľudí ani nemáme, pričom zamestná ľudí z iných krajín.

Takže všetky tieto obavy vidím. Tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie ani samotný návrh zákona ma nepresvedčil o opaku. Bolo by vhodné, aby, pán minister, ste s nami hrali otvorenejšiu hru. A potom tu možno svoj postoj zmeníme. Zatiaľ to skrátené legislatívne konanie nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2015 10:54 - 11:09 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis

Pani predsedajúca, prosím vás, aby ste podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku dali hlasovať, aby bol predložený návrh zákona postúpený do druhého čítania.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh bolo 35, proti 8, zdržalo sa 83 poslancov.

Konštatujem, že sme návrh zákona do druhého čítania neschválili.

Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Edity Pfundtner na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1547, bod 24 schváleného programu).

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Miklošovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca.

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.6.2015 17:20 - 17:22 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2015 16:31 - 16:33 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis

106.

Vážený pán kolega Hudacký, chcel by som z vášho vystúpenia zvýrazniť tú časť, keď ste hovorili o § 30 ods. 4, a to keď sa má vymedziť obytné územie pre skupiny obyvateľov, kde sa nachádza urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľov. Podľa ďalšieho § 46 bude toto dôvodom aj na vyvlastnenie. Čiže tam, kde bude koncentrácia, ešte raz to zopakujem, urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľov, tam bude podľa § 46 aj dôvodom na vyvlastnenie tohto územia.

Dámy a páni, viete, kto bude rozhodovať o tom, že kde je tá koncentrácia tohto obyvateľstva? Vláda. Podľa § 142 ods. 2 vláda ustanoví nariadením zoznam obcí, na ktorých území je urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľov.

Dámy a páni, ja som za to, aby sa rozšírilo územie tam, kde je to potrebné, ale myslím si, že o tom majú rozhodovať obyvatelia tohto územia, obyvatelia tej obce, volení zástupcovia občanov v tej obci, samospráva. To znamená, v územnom pláne, tam, kde je to potrebné, nech si to, takéto územie rozšíria. Ale nech to schvaľujú poslanci, nech sa môžu k tomu vyjadriť obyvatelia, na zhromaždeniach obyvateľov k územným plánom sú bežné takéto stretnutia obyvateľov, aby oni sa o tom vyjadrili a nie vláda. Vláda z Bratislavy rozhodne o tom, že v obci XY je takáto skupina obyvateľov a na základe toho sa bude musieť rozšíriť to územie a na základe toho sa bude vyvlastňovať? Veľmi dobre, že inštitút vyvlastňovania je veľmi citlivý a aj zneužiteľný. Takže nesúhlasím s tým, aby o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.5.2015 12:51 - 12:53 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Tak ako pán navrhovateľ v prednese tohto návrhu zákona uviedol, tento návrh zákona by mal uľahčiť život aj podnikateľom, aj hlavne pracujúcim, ktorí by takto v elektronickej podobe mohli dostávať potvrdenie o príjme. Som presvedčený, že to je, hoci je to rozsahom menšia novela zákona, tak uľahčila by život na Slovensku občanom, tak ako aj ďalšie opozičné návrhy zákonov, ktoré na tejto štvortýždňovej schôdzi Národnej rady odzneli. Myslím si, že aj keď boli vládnou stranou odmietnuté, napríklad návrh zákona o podpore rodinného podnikania z dielne KDH by pomohol občanom na Slovensku v tom, aby si mohli nájsť zamestnanie, aby malo zmysel viacej pracovať, ako poberať sociálne dávky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.5.2015 11:05 - 11:06 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, dňa 13. mája vo večerných hodinách bol vládnymi poslancami za stranu SMER neschválený program mimoriadneho finančného výboru s jediným bodom, akým spôsobom ministerstvo financií chce získať naspäť pre Slovensko 13 mil. od spoločnosti Lemikon.
Preto v zmysle § 128 rokovacieho poriadku vás chcem požiadať, aby minister financií Slovenskej republiky v zákonnej lehote predniesol v pléne Národnej rady správu o tom, akým spôsobom bude štát v zastúpení ministerstva financií Slovenskej republiky vymáhať späť sumu 13 mil. eur, ktoré boli cyperskej schránkovej firme Lemikon Limited neoprávnene vyplatené na základe mimosúdnej dohody z roku 2008.
O túto správu vás žiadam v mene opozičných poslancov finančného výboru a poslaneckých klubov KDH, MOST - HÍD a OĽaNO.
Skryt prepis