Videokanál poslanca

Vážené dámy a páni, ďakujem všetkým, ktorí vystúpili, v prvom rade kolegovi Alojzovi Hlinovi za jeho naozaj emotívne vystúpenie na podporu tohto návrhu zákona.
Keď tu toľkokrát spomínal pani štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti, tak vám musím povedať, že musím opraviť svoje úvodné slovo, keď som povedal, že v roku 2012 bolo na Slovensku vykonaných 500-tisíc exekúcií. Počas víkendu som si prečítal rozhovor s touto pani štátnou tajomníčkou a po, vyhlásila, že na Slovensku bolo vykonaných v roku 2012, teraz sa podržte, 580-tisíc exekúcií! Podľa jej názoru, väčšina z týchto exekúcií exekvuje pohľadávky od nebankových, mimobankových subjektov. Situácia je neúnosná, tak ako to povedal aj kolega Hlina. Ale pre korektnosť vám musím povedať a zopakovať zo svojho úvodného slova to, že od roku 2001 do roku, do marca roku 2010 existoval na Slovensku zákon o spotrebiteľských úveroch, kde maximálny strop úrokov bol vydávaný nariadením vlády každý polrok. Neviem, čo viedlo prvú vládu Roberta Fica v marci roku 2010 k tomu, že toto nariadenie zrušila. Ukážem vám tabuľku, ešte z prvého polroku roku 2010, kde ešte aj vláda Roberta Fica určila výšku úrokov pri spotrebiteľských úrokoch. Záležalo, samozrejme, od výšky požičanej sumy a od dĺžky splácania. Tieto úroky boli na úrovni vtedy od 11 % do 70 %. Tento zákon platil od roku 2001. A vláda takto každý polrok mohla určiť výšku spotrebiteľských úrokov. V tom marci roku 2010 bol spustený úžernícky Klondike. Tam sa vtedy povedalo, môžeš pýtať hocijaké úroky, stovky, tisícky percent. V úvodnom slove som o tom hovoril. Až do výšky 22-tisíc % v niektorých prípadoch. Toto nie je normálne!
A preto som prišiel s návrhom zákona, novelizujem zákon o spotrebiteľských úveroch, keď už nemôžem sa pozerať na to a počúvať aj vo svojom najbližšom okolí, ako ľudia pre niekoľko sto euro, niekedy pre tisíc-dvetisíc euro, prídu o svoju nemovitosť. Následne exekútori to vymáhajú, túto výšku úrokov nie sú ľudia schopní splácať. Čo sme to za štát, keď človek príde do banky, kde sa požičiava, spotrebiteľské úvery dajme tomu od 6 do 11-12, možno 14 %, a banka povie občanovi, že nie si schopný splácať tento spotrebiteľský úver, a preto ho nedostaneš. On ide cez ulicu do nebankového, mimobankového subjektu, ktorý má peknú fasádu, tvári sa možno ako banka, vyzerá veľmi sofistikovane, jeho zmluvy sú preverené tými najlepšími právnikmi v tomto štáte a tento človek v dobrej viere si tam požičia, nečíta písmená drobnými písmenami a nevidí, koľko je tam úrok. Ako je možné, keď banka povie človeku, že 13-14 % nie si schopný splácať, ako potom môže splácať 200, 300, 400 % v nebankovom subjekte? Už pri podpise zmluvy ten subjekt nebankový vie, že ten človek to nebude schopný splácať, a ide po jeho nemovitosti. Štát musí regulovať takéto veci! Štát reguluje hazard, predaj alkoholu, predaj zbraní, musí regulovať aj výšku úrokov v nebankových subjektoch. Národná banka Slovenska kontroluje banky, nebankové subjekty kontroluje kto? Preto som prišiel s týmto návrhom zákona, kde som stanovil strop, hranicu úrokov pre nebankové pôžičky. Ja som vyšiel z 50-násobku základnej úrokovej miery Európskej centrálnej banky. Viem si predstaviť aj iné riešenie.
Ale dohodnite sa najprv v Národnej rade Slovenskej republiky, a preto sa aj ja obraciam na poslancov SMER-u, dohodnime sa najprv na tom, že musíme stanoviť strop týchto úrokov. Ak sa dohodneme, že sme, že potrebujeme určiť strop týchto úrokov, posuňme tento návrh zákona do druhého čítania a v druhom čítaní som ochotný pristúpiť na iné riešenie, s ktorým príde alebo poslanec SMER-u, alebo budem konzultovať s ministerstvom spravodlivosti alebo financií. Dá sa tento strop určiť aj inak. Dá sa to určiť aj nariadením vlády alebo nariadením ministerstva financií a môžme sa vrátiť k tomu, čo tu platilo od roku 2001 do roku 2010. Ale najprv sa tu musíme dohodnúť na tom, že treba s tým už niečo konečne robiť. Je najvyšší čas. Ja som poslanec tu a teraz a situácia na Slovensku je alarmujúca, preto som prišiel k touto novelou. Áno, budeme robiť aj protest proti úžerníkom, ale som aj poslanec Národnej rady a mám právo predkladať zákony, a preto som predložil tento návrh zákona. Dohodnime sa, že strop pre úvery nebankové je potrebné určiť, pusťme to do druhého kola. V druhom čítaní môžme prijať aj iné opatrenie, ako tento strop bude stanovený. Ale nie je možné, aby tento úžernícky Klondike na Slovensku ďalej fungoval! Nie je možné, aby nebankové subjekty pod ochranou štátu robili z občanov Slovenska bezdomovcov! Toto musíme zastaviť.
Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom návrhu je určiť maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru alebo pôžičky pre spotrebiteľov prostredníctvom zavedenia pojmu maximálna ročná percentuálna miera nákladov pre spotrebiteľské úvery a pôžičky pre spotrebiteľov.
Vážení kolegovia, nebankovky alebo pôžičkové spoločnosti ponúkajú rýchlu a krátkodobú pôžičku veľakrát on-line alebo cez SMS bez toho, aby si zisťovali, či ich klient je schopný splatiť takúto pôžičku. Za svoju "veľkorysosť" žiadajú úrok v rozsahu sto, tisíc, niekedy desaťtisíc percent. Nebankové spoločnosti si totiž na rozdiel od bánk neoverujú, či je klient schopný pôžičku splácať.
Takéto úžernícke spoločnosti vám dajú napríklad 100 eur s tým, že vy im do 15 dní vrátite 125 eur. Ročná percentuálna miera nákladov za takúto pôžičku tak dosahuje viac ako 22-tisíc percent.
Podľa zverejnených údajov Národnej banky Slovenska len za rok 2012 vzrástli záväzky ľudí na Slovensku voči nebankovkám takmer o 66 mil. eur na úroveň skoro 2,4 mld. eur.
Nebankové spoločnosti rastú hlavne v časoch ekonomickej krízy a parazitujú na raste nezamestnanosti a chudobe. Jednoznačne musíme zastaviť tento novodobý úžernícky klondike. Nemôžeme sa dookola trápne vyhovárať, že to musíme riešiť komplexne. Toto ožobračovanie dôchodcov a hlavne chudobných ľudí musíme okamžite zastaviť.
Do marca 2010 bol v platnosti zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý určoval maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorá bola upravovaná splnomocňujúcim právnym predpisom nariadením vlády Slovenskej republiky. Tento strop však z nového zákona o spotrebiteľských úveroch v súčasnosti platného vypadol.
Predložená novela o spotrebiteľských úveroch zavádza v § 2 nový pojem "maximálna ročná percentuálna miera nákladov" a ohraničuje ju na maximálne 50-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň podpisu zmluvy o pôžičke alebo spotrebiteľskom úvere.
V súčasnosti je platná výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná od 9. mája 2013 na úrovni 0,5 %. Takže maximálna ročná percentuálna miera nákladov bude po schválení tejto novely na úrovni 25 %. Samozrejme, bude to záležať podľa výšky základnej úrokovej miery.
Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné obchody vykonávané eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.
Ďalej navrhujem, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená vyššia ročná percentuálna miera nákladov, ako je maximálna ročná percentuálna miera nákladov. Takýto poskytnutý spotrebiteľský úver, ak bude vyšší ako tento strop, ktorý navrhujem, sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej novela znižuje doterajšiu hranicu, kedy sa za spotrebiteľský úver a súhrn všetkých zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom nepovažuje úver do výšky 100 eur, ale znižujeme túto hranicu na nižšiu úroveň, 10 eur.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet a na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov.
Dámy a páni, na poskytnutie úverov vplýva aj ekonomická gramotnosť našich obyvateľov. Som presvedčený o tom, že túto ekonomickú gramotnosť by bolo potrebné už vyučovať na základných, ale aj stredných školách. Deti, mládež, v školách by sa mali učiť o tom, čo to je úver, čo to je hypotéka, čo sú to úvery, čo to je úrok pri tom-ktorom percente.
Kríza, hospodárska kríza a chudoba plus táto ekonomická negramotnosť našich obyvateľov ich núti si požičiavať aj s vysokými úrokmi. Tieto nebankové spoločnosti toto častokrát zneužívajú. Som presvedčený, že v tejto situácii štát musí zasiahnuť a sanovať strop, stanoviť strop na tieto úroky. V situácii, keď je exekvovaných v našom štáte 42-tisíc dôchodcov a na Slovensku v roku 2012 bolo vykonaných 500-tisíc exekúcií, je veľakrát dôvodom na tieto exekúcie pôžička s vysokým úrokom. Občania nie sú schopní splácať tieto pôžičky s vysokým úrokom. Potom nastupuje exekútor, ktorý ide po ich nehnuteľnostiach.
Chcem týmto návrhom zabrániť, aby tieto nebankovky, ktoré poskytujú tieto úvery s vysokým úrokom, robili z občanov Slovenska bezdomovcov. Musíme určiť maximálny strop pre úroky pôžičiek. V mojom návrhu to ohraničujem základnou úrokovou mierou Európskej centrálnej banky a jej násobkom.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem všetkým za to, že na mňa reagovali.
Hneď na začiatku svojho vystúpenia som povedal, že sa považujem, že zastupujem občanov. A takto isto by mali postupovať aj 150 poslanci v Národnej rade, ktorí tým, že sú tu viaceré politické strany, dneska už aj nezávislé osobnosti, zastupujú široké spektrum občanov, to znamená aj široké spektrum názorové, ktoré je v spoločnosti.
To znamená, dneska, pán Poliačik, ja som ten, ktorý podporuje všetky občianske iniciatívy, ktoré v spoločnosti sú. A ony sa môžu obrátiť na hociktorého poslanca, nielen na mňa, ja sa nepovažujem za jediného, ktorý, ktorý dokáže predniesť niektoré návrhy zákonov. Ony sa môžu obrátiť na hociktorého poslanca. Ak napríklad ja by som s nimi nesúhlasil, obrátia sa na nejakého iného poslanca, veď je tu širokospektrálne zastúpenie.
Ja som, pán kolega Procházka, nepovedal, že ľudia sú extrémisti, len som povedal, že toto podľa môjho názoru je spôsob, ako práve v spoločnosti tie extrémistické nálady, ktoré sú v určitých skupinách obyvateľov, presne tieto skupiny by sa dokázali cez tento spôsob 15-tisíc občanov iniciovať, združiť a oni by predkladali takéto návrhy zákona. Tá mlčiaca väčšina obyvateľov by takto nepostupovala. Ja som poukázal na toto vo svojom vystúpení.

Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona.
Hneď na začiatok musím povedať, že zastupiteľská demokracia vznikla tak, že cez demokratické voľby sú poslanci volení občanmi preto, aby občania cez nich mohli vyjadrovať svoje názory a politické názory, názory na to, ako sa má spravovať krajina, a títo ľudia poslanci majú túto vôľu ľudí vykonávať napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky alebo pri samospráve v obecných a miestnych zastupiteľstvách. Ja sa nepovažujem za vyvoleného, ja sa považujem za človeka, ktorý tu zastupuje občanov Slovenska, a cezo mňa môžu občania Slovenska sa na mňa obracať a cezo mňa môžu napríklad prekladať návrhy zákonov. Dobré myšlienky, dobré návrhy aj od jedného občana som ochotný si osvojiť a spracovať do návrhu zákona.
Nerozumiem, prečo by to muselo byť 15-tisíc ľudí, keď stačí jeden človek, ktorý sa na mňa obráti s dobrým názorom, alebo skupina občanov, a ja ten návrh zákona predložím. Predpokladám, že takto pracuje každý poslanec Národnej rady. Predpokladám, že aj navrhovatelia takto pracujú, ak sa na nich obrátia ľudia, skupina ľudí, občania, ak sa stotožnia s tým návrhom, tak ho prednesú.
Som presvedčený o tom, že keby tento návrh zákona prešiel, tak by to bol nástroj pre extrémistické skupiny obyvateľov, ktorí by svoje extrémistické názory prenášali do Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí sedia v Národnej rade Slovenskej republiky, majú totiž aj politickú, nielen osobnú, ale aj politickú zodpovednosť. To znamená, ten, kto tu predstupuje do Národnej rady s návrhmi zákonov, ktoré sú hlúposti, tak ako pán navrhovateľ spomenul, ten, keď tu bude viackrát predstupovať s hlúposťami, tak v ďalších demokratických voľbách by ho občania mali odmietnuť. Ale ten, ale 15-tisíc podpisov na to, aby sa predniesol návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky, by to bolo sto percent pôda pre extrémistov. Pretože normálni ľudia vedia, že cez demokratické voľby vyjadria svoj politický názor, zvolia si svojich zástupcov a tí budú zodpovedne pracovať v Národnej rade Slovenskej republiky.
Tak sa snažím pracovať ja. Pevne verím, že aj ostatní kolegovia poslanci. Preto tento návrh zákona nemôžem podporiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril, ako spolupredkladateľovi, k tomuto návrhu zákona. Myslel som si, že na úvod môj kolega Hudacký jasne vysvetlil, prečo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní. Ale po vystúpení pána Sulíka, kvôli nemu, ale aj kvôli ďalším kolegom a kolegyniam stručne a jasne: Načo je nám zákon o rodinnom podnikaní? Veď predsa na Slovensku máme státisíce živnostníkov, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, máme desaťtisíce firiem, eseročiek, akciových spoločností, no načo potrebujeme zákon o rodinnom podnikaní?
Dámy a páni, máme zákony, na základe ktorých sa tu podniká. Ale aj máme zákony, sociálne zákony, ktoré vytvárajú prostredie pre ľudí, ktorí nemajú prácu, niekedy nechcú mať prácu a tento štát, samozrejme, je aj sociálny, nenechá ich zomrieť, nenechá ich hladných a dáva im sociálne dávky. Dámy a páni, ale desaťtisíce živnostníkov, malých farmárov, drobných remeselníkov fungujú tak, že otec alebo manžel je živnostník, podniká a jeho najbližšia rodina mu pomáha a chodí si pre sociálne dávky na úrad práce, lebo sa im neoplatí podnikať, pretože by museli za seba platiť odvody, ktoré sú dneska vo výške, keď sa nemýlim okolo 185 eur. Tak si to veľmi rýchlo spočítajú a povedia, oni pomáhajú tomu hlavnému živnostníkovi, otcovi, dedovi, manželovi, ale, samozrejme, pomáhajú mu podnikať načierno, pretože načo by za seba platili 185 eur, keď možno tých 185 eur dostanú na úrade práce, alebo Sociálna poisťovňa im ich pošle.
Dámy a páni, týmto návrhom zákona o rodinnom podnikaní chceme docieliť to, aby sa títo ľudia zamysleli a povedali si, no počkajte, keď vytvoríme rodinnú firmu, rodinnú farmu, tak nám štát urobí určité daňové, odvodové zvýhodnenie. A pre tento štát, pre Slovensko je lepšie, keď bude platiť desaťtisíce ľudí na sociálnych dávkach, alebo je lepšie pre Slovensko a pre výdavky našej republiky, že títo ľudia sa takto samozamestnajú v rodinnej firme a budú tomuto štátu platiť možno nie veľké odvody a dane, ale budú platiť? Čo je výhodnejšie, dámy a páni? No samozrejme, aj z pohľadu verejných financií, aj z pohľadu toho, že tí ľudia budú mať dôstojnú prácu, nebudú sa musieť takto skrývať za nejakú čiernu prácu, je určite lepšie, ak by boli cez zákon o rodinnom podnikaní takéto podniky nejako zvýhodnené.
Toto som musel povedať na úvod, hlavne po vystúpení pána kolegu Sulíka, lebo ten sa veľmi čudoval, prečo rodinná firma má byť nejako zvýhodňovaná daňovo alebo odvodovo. A posledná poznámka k jeho vystúpeniu, keď tu rozprával o tom, prečo by mala byť len rodinná firma zvýhodnená, prečo nemá byť farma, na ktorej pracujú dvaja homosexuáli zvýhodnená?
Nuž preto, lebo tomuto štátu, Slovensku, musí záležať na rodinách, lebo len rodina dokáže vychovávať novú generáciu detí, našu natalitu. Kto bude robiť na naše dôchodky o dvadsať, tridsať rokov? Dvaja homosexuáli žiadne dieťa nesplodia. Aj pri zákone o daniach z príjmov sme počuli o tom, ako od nového roku už nebude možné použiť odpočítateľnú položku na manžela alebo na manželku. To je takisto, doteraz to bolo, že štát zvýhodňoval manželov týmto spôsobom a vtedy som sa tu tiež dozvedel o tom, že prečo nemôžu mať odpočítateľnú položku na partnera, partnerku aj tí, ktorí nežijú a nie sú zosobášení. Nuž preto, lebo tomuto štátu musí záležať na rodinách. Keďže som osemnásť rokov podnikal ako živnostník, skúsim povedať veľmi stručne také praktické riešenia a stimuly, ktoré sú v tomto zákone, ktoré aj ja som možno v minulosti mohol využiť, lebo v určitej chvíli sme v rodine podnikali viacerí, ale keďže nebol zákon o rodinnom podnikaní, tak sme všetci podnikali väčšinou na živnosť. A všetci sme si museli platiť, teda museli sme viesť účtovníctvo.
Takže prvý dôvod, menej byrokracie. Je určite lepšie, ak jedna účtovníčka v rodinnej firme vedie jedno účtovníctvo, ako keď majú viesť tri alebo štyri. O tom nemusím ďalej hovoriť. Paušálna daň, výdavky do výšky 1,5-ennásobku, ennásobok znamená, podľa toho, koľko ľudí bude v tej rodinnej firme. Daňový koeficient alebo ten, tú odpočítateľnú položku 1,5-ennásobok podľa počtu ľudí v rodinnej firme. To je ten daňový bonus, ktorý štát povie, áno, robíš v rodinnej firme, ste tam traja, štyria, piati, tak nebudete mať päťkrát odpočítateľnú položku, ale bude to ešte koeficientom 1,5, lebo vy ste rodinná firma. Ennásobok príspevku na začatie podnikania, nebudú musieť traja, štyria požiadať o príspevok na začatie podnikania, ale jeden v rámci tej rodinnej firmy povie, tu sú traja nezamestnaní ľudia doteraz, boli dlhšie na úrade práce ako tri mesiace, podľa súčasne platného zákona o službách zamestnanosti žiadam na troch ľudí príspevok na začatie podnikania. Ale najpodstatnejšie na tomto zákone o rodinnom podnikaní ani nie sú tie daňové a odvodové bonusy, na ktoré tu niektorí poukazovali, konkrétne pán Sulík. Najpodstatnejšie na tom je to, čo vo svojom úvodnom vystúpení povedal kolega Hudacký. Takéto rodinné firmy všade vo svete sú veľmi stabilné firmy. Naozaj, tie firmy sa nerozpadávajú každý mesiac a nevznikajú znova nanovo. To sú veľmi stabilné firmy.
A druhá vec je dôvera. Dôvera vo vnútri tej firmy, ale dôvera aj navonok. To je presne toto, stabilita a dôvera, čo v tejto krajine najviac chýba. Tu nedôveruje banka podnikateľovi, podnikateľ banke, podnikatelia navzájom už vôbec nie. Podnikatelia štátu neveria a opačne, ale v rodinnej firme, kde sú tie vzťahy založené aj na príbuzenstve, tá dôvera, keď sa spriemeruje, dlhodobo je určite vyššia ako vo firmách, ktoré sú založené len na základe súčasne platných pravidiel, a tá dôvera je to, čo všetci by sme potrebovali aj v týchto časoch krízy.
A ja, mne nedá, aby som v tejto chvíli vám neprečítal výrok Tomáša Baťu z roku 1932. Tomáša Baťu nemusím predstavovať, pravdepodobne nepodnikal na základe zákona o rodinnom podnikaní, ale jeho podnikanie malo všetky prvky rodinného podnikania a traduje sa už niekoľko desaťročí o tom, ako on aj o svojich zamestnancov sa vedel postarať, že s nimi mal pomaly až taký rodinný vzťah. Ale preto jeho výrok z roku 1932, hovorím, kde bol, kde dostal otázku, ako vyjsť z krízy. Pretože pomaly v podobnej situácii sme na tom aj dneska, takže skúsim vám prečítať jeho odpoveď na krízu:
"Prelom hospodárskej krízy? Neverím v žiadne prelomy samy od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iba iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich, robiť to, čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy", a teraz toto chcem zvýrazniť, "pracovať, šetriť a urobiť prácu a šetrenie výnosnejšie, žiaducejšie a čestnejšie než leňošenie a mrhanie. Máte pravdu, je treba prekonať krízu dôvery, technickými zásahmi, finančnými a úverovými ju však prekonať nejde. Dôvera je vec osobná a dôveru je možné obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom." Toľko k tomu.
Na prvý pohľad sa dá povedať, že čo to má spoločné s rodinným podnikaním? Ale keď sa nad tým zamyslíte, je tam všetko, čím žijeme dneska. Kríza morálky a dôvera, ktorú tak veľmi potrebujeme, v podnikaní zvlášť, a rodinné podnikanie by tomu mohlo napomôcť, takisto aj v tej stability, tú stabilitu, ktorú tak veľmi potrebujeme.
V závere musím povedať, že aj niektorý predrečník tu už povedal, nečakám, že zákon o rodinnom podnikaní urobí tu zajtra na Slovensku hospodársky rast samotný. Je to len jeden z drobných krokov, ktoré je potrebné urobiť na Slovensku preto, aby táto republika napredovala a, samozrejme, ak budeme robiť veľa tých dobrých opatrení, môže tu prísť aj k hospodárskemu rastu, ale nedá sa robiť veľa zlých opatrení a potom možno jedno dobré na to, aby táto republika rástla.
V závere chcem povedať, že chcem poďakovať mojim spolupredkladateľom za spoluprácu na tomto zákone, obzvlášť Jánovi Hudackému za tie desiatky stretnutí, ktoré urobil po Slovensku, aj konferencie, ktoré vo viacerých krajských mestách urobil, kde sa stretol s podnikateľmi a ich podnety a námety zapracoval do tohto návrhu zákona. A ja som veľmi rád, že takýto návrh o rodinnom podnikaní vznikol a všetkých vás žiadam o podporu tohto zákona.

Vážené dámy a páni, voľby do vyšších územných celkov, ktoré už budú tohto roku štvrté v poradí, sú veľmi dôležitými voľbami pre jednotlivé regióny Slovenska. A sú to pravdepodobne, ak sa nemýlim, teda jediné voľby, kde občania voliči nedostanú domov zoznam kandidátov už pred samotným aktom volieb. Všetci poznajú tí z nás, čo chodia voliť v týchto voľbách situáciu, keď pred voľbami občania dostávajú kopu materiálov, kopu letákov o jednotlivých kandidátoch a jednotlivých politických stranách, ale občan nikdy nedostane kompletný zoznam kandidátov. Potom volič príde do volebnej miestnosti, zoberie si hlasovací lístok, ide do vyhradeného miesta za plentu a tam v tom malom priestore odrazu zistí, že tých kandidátov je 70, 80, 90, sú okresy, kde je ich aj viacej. A odrazu aj vie koho chce voliť. A odrazu si uvedomí, že má problém tých piatich-šiestich ľudí, ktorých chce voliť, nájsť. Tí jednotliví kandidáti sú malými písmenami napísaní. A odrazu v tej úzkosti, ktorá voliča možno aj prepadne, volič niekedy sa pomýli, niekedy nenájde všetkých kandidátov, niekedy až po voľbe zistí, že kandidát, ktorého by aj chcel voliť, vlastne sa uchádzal, preto, že mu domov neposlal nejaký volebný leták. Takže myslím si, a pani navrhovateľka to povedala správne, hlavne starší ľudia by veľmi radi privítali takýto zoznam kandidátov už pred samotnými voľbami, aby v pokoji doma mohli si prejsť všetkých kandidátov, aby si mohli vybrať svojich kandidátov a potom za tou plentou vo volebnej miestnosti nemusela ich prepadať tá úzkosť a boli už dopredu doma rozhodnutí, koho idú voliť. Toľko som chcel k tomu povedať. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 470). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na to, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 462 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Vážený pán kolega Novotný, počas celého vystúpenia svojho ste poukazovali na to, že takýto návrh zákona má predkladať vláda. Ale ja vám aj všetkým kolegom chcem povedať, že už podľa toho, ako bol zaradený tento návrh zákona do programu tejto schôdze, toto je vládny návrh zákona, ktorý sa len skrýva za poslanecký návrh, bol zaradený tento návrh zákona medzi vládne návrhy zákonov už pred dvoma týždňami. Ak vláda Roberta Fica má guráž vstúpiť do tohto veľmi háklivého zákona, keď kandidát na prezidenta Robert Fico má guráž vstúpiť do vyvlastňovania, tak nech to pustí do vlády, do medzirezortného pripomienkového konania, nech sa všetci môžu k tomu kompetentní vyjadriť, lebo takýto návrh zákona treba prichystať na lekárnických váhach, veľmi opatrene, veľmi citlivo. Ale takto to chcete veľmi rýchle zniesť zo stola cez poslanecký návrh zákona. Takže vláda Roberta Fica má skúsenosti s návrhom zákona o vyvlastňovaní pozemkov pod diaľnicami, ktorý Ústavný súd zamietol. A Robert Fico veľmi dobre vie, že takýmto návrhom zákona by mohol prísť o určitú popularitu, ktorá by mu mohla poškodiť v prezidentskej kampani, preto sa skrýva za poslancov vládnej strany SMER a preto som presvedčený, že ja a moji kolegovia z KDH podporíme návrh kolegu Novotného o stiahnutí toho návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu. Odpoveď je v tlači 448 a odpoveď je číslo 19. Je to odpoveď ministra životného prostredia Petra Žigu na moju interpeláciu.
Dovoľte mi, aby som vás informoval v krátkosti o mojej interpelácii. Dotýkala sa lokality tzv. trojuholníka smrti na východnom Slovensku. Je to lokalita pre tých, čo nevedia to, Vranov nad Topľou, Humenné, Strážske. V týchto troch mestách bolo v minulosti a čiastočne aj dneska sú chemické fabriky, ktoré niekoľko desaťročí vyrábali chemické látky a zamorovali ovzdušie a povrchové a podzemné vody odpadovými látkami, ktoré majú obrovský negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva.
Pre to, aby ste mali predstavu, aký vplyv to má dneska na zdravie obyvateľov, vám poviem taký príklad. V našom okrese Vranov nad Topľou sa narodí najviac detí s vrodenou chybou na 10 000 obyvateľov (545), je to najviac v celej republike, priemer v celej republike je 240 narodených detí s vrodenou chybou, v Banskobystrickom kraji je to len 155 detí, v okrese Vranov nad Topľou je to 545. V Prešovskom kraji je 3 295 počet onkologických nádorových ochorení.
Dámy a páni, ženy, ktoré sa stretávajú v Onkologickom ústave v Košiciach, si už sarkasticky medzi sebou samy hovoria, že rakovina prsníka je častejšia pomaly ako chrípka. Nechcem tým povedať, že za všetko môžu tieto tri chemické fabriky, ktoré vyrábali v tomto trojuholníku smrti, budem hovoriť ďalej v mojej interpelácii o jednom konkrétnom prípade.
Ale napadla ma taká súvislosť, keď hovorím o onkologických ochoreniach, keď tu môj kolega Alojz Hlina spomenul pri tých deťoch, ktoré chodia do školy postihnutých, či tu vybuchol Černobyľ. Drahý pán kolega, dámy a páni, Černobyľ tu v roku 1986 vybuchol. V roku 1986 na východnom Slovensku bolo nádherné počasie a ľudia, slečny, ženy, dámy sa opaľovali. Nikto ich vtedy neupozorňoval na to, že v Černobyle vybuchla jadrová elektráreň a je dobre vôbec nevychádzať von a nieto ešte sa opaľovať. Dneska toto všetko sa prejavuje v týchto napríklad onkologických ochoreniach.
Ale aby som bol konkrétny, vo svojej interpelácii som sa pýtal nielen na to, čo urobí v sanácii starých environmentálnych záťaží v trojuholníku smrti ministerstvo životného prostredia, ale aj na jeden konkrétny prípad, lokalitu. A to je odkalisko pri obci Poša. Musím vám povedať, že vyzerá ako taký menší alebo stredný rybník, je ohradené. A je to stará environmentálna záťaž na východnom Slovensku. Je to v okrese Vranov nad Topľou. Táto lokalita je najviac zamorená polychlórovanými bifenylmi (PCB látkami) na svete, viac než v Číne alebo na Filipínach, kde likvidáciu týchto látok už v podstate ukončili.
Odkalisko v minulosti počas tých desaťročí malo slúžiť na to, že sa tam mal uskladňovať uhoľný popolček zo štátneho podniku Chemko Strážske. Tento popolček sa mal riediť vodou a do odkaliska sa mal prepravovať potrubím. V Chemku ale na riedení popolčeka nepoužívali čistú vodu, ale popolček miešali s odpadovou vodou, v ktorej sa nachádzali tieto PCB látky, a mnohé iné (arzén, fenoly, benzén a ďalšie nebezpečné látky). Tak došlo k silnému toxickému zamoreniu nielen niekoľko hektárov nádrže, ale aj širokého okolia a podzemných vôd. Z tohto odkaliska vyteká voda cez potôčik do rieky Ondava a zamoruje takto potravinovým reťazcom vlastne celé životné prostredie a nakoniec cez potravinový reťazec vlastne aj ľudí. Podľa určitých štúdií len toto odkalisko v Poši môže takto zamorovať zhruba 250 tisíc ľudí na východnom Slovensku.
Odkalisko Poša už malo doslúžiť a podľa pôvodného zámeru už dávno malo dôjsť k jeho rekultivácii, no namiesto toho ministerstvo životného prostredia v podstate z roka na rok predlžuje životnosť tejto nebezpečnej látky.
Takže moje ďalšie otázky v interpelácii boli, dokedy plánuje ministerstvo životného prostredia predlžovať životnosť skládky toxického odpadu odkaliska pri obci Poša, kedy a ako chce ministerstvo rekultivovať uvedenú skládku nebezpečného odpadu pri obci Poša.
Odpoveď ministra životného prostredia, zhrniem ju, tri zásadné body.
Po prvé, ministerstvo mi píše, že odkalisko pri obci Poši má svojho vlastníka, ktorý je povinný vykonať všetky povinnosti podľa príslušnej legislatívy, to znamená aj sanáciu uvedenej lokality, ministerstvo životného prostredia nebude danú lokalitu sanovať.
K tomu poviem toľko, neviem, ako dlho je tam tento majiteľ, ešte donedávna bol problém, aby vôbec toto odkalisko malo svojho majiteľa. Vyzerá to tak, že to je vlastník Chemka Strážske. Ten do toho podniku vstúpil, kedy vstúpil, pred niekoľkými rokmi, ten sa k starým environmentálnym záťažiam nehlási. A na sanáciu skládok takejto skládky, samozrejme, nemá dostatok finančných prostriedkov, hoci ministerstvo životného prostredia cez operačný program vypísalo výzvu na takéto sanácie skládok.
Ďalej mi ministerstvo píše, že podľa vodného zákona je odkalisko pri obci Poša vodnou stavbou a všetky povolenia na prevádzkovanie uvedeného odkaliska vydáva príslušný obvodný úrad životného prostredia, to znamená, ministerstvo životného prostredia nerozhoduje o predlžovaní životnosti skládky.
Ďalej mi píše, že podľa informácie od pracovníkov Vodohospodárskej výstavby, štátneho podniku, ktorý každoročne zabezpečuje výkon technicko-bezpečnostného dohľadu, je odkalisko prevádzkyschopné a predstavuje minimálne riziko pre bezpečnosť obyvateľov, to znamená, aj Vodohospodárska výstavba, aj odbor životného prostredia patria pod ministerstvo životného prostredia.
A keď píše Vodohospodárska výstavba, že tam je minimálne riziko pre bezpečnosť obyvateľstva, tak, samozrejme, Vodohospodárska výstavba píše o tom, že tá hrádza je staticky únosná, že nehrozí to, čo sa stalo v Maďarsku, že sa roztrhne a že sa vyleje toto odkalisko. Ale Vodohospodárska výstavba nemôže hovoriť o tom, tie desaťtisíce ton sedimentov, ktoré sú v tomto odkalisku a obsahujú takéto nebezpečné látky, či obyvateľov zamorujú alebo nie. Takže Vodohospodárska výstavba sa vyjadruje maximálne ku tejto, dalo by sa povedať, statickej únosnosti.
Odbor životného prostredia, veď predsa to je miestna štátna správa pod ministerstvom životného prostredia, tak nech sa minister životného prostredia nevyhovára, aj odbor životného prostredia, aj Vodohospodárska výstavba patria pod neho.
Po tretie. Ministerstvo píše, že v celej Európskej únii sa uplatňuje princíp „znečisťovateľ platí“, to znamená, ministerstvo životného prostredia nemôže sanovať takéto záťaže.
Ale podľa zákona, ktorý bol schválený v roku 2011, ministerstvo životného prostredia môže sanovať takéto lokality, keď nie je určený vlastník nehnuteľnosti. A vláda Slovenskej republiky rozhodne, že ministerstvo životného prostredia má sanovať takúto starú environmentálnu záťaž. To znamená, ak by sme tu dneska nemali majiteľa, tak vláda by mohla rozhodnúť o tom, že ministerstvo životného prostredia bude sanovať takúto skládku. A ja sa potom pýtam, na čo máme ministerstvo životného prostredia? No na to, aby to životné prostredie sme mali čo najlepšie, aby takto nezamorovali našich obyvateľov. To znamená, vyzývam ministerstvo životného prostredia, aby jednalo so súčasným majiteľom, ktorý možno zajtra nebude majiteľom, a bolo pripravené na to, že v prípade sa ujme tejto sanácie v tomto odkalisku. Jedna z mála pozitívnych vecí v tejto odpovedi je to, že lokalita je zahrnutá v projekte štátneho Geologického ústavu Dionýza Štúra ako monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky. Som rád, že sa budú takéto záťaže monitorovať, ale vôbec nie som rád, že po toľkých rokoch máme takéto nebezpečné staré environmentálne záťaže.
Zároveň mi dovoľte, aby som poďakoval regionálnemu novinárovi Ladislavovi Krivdovi, ktorý sa tejto problematike venuje už dlhodobo. A túto interpeláciu som pripravil spolu s ním. Ďakujem mu za jeho statočnosť, ktorú niekedy musí obhajovať aj trestnoprávne a niekedy aj na súdoch.
Dovoľte mi, aby som požiadal, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie moju nespokojnosť s odpoveďou č. 19 (tlač 448) ministra životného prostredia Petra Žigu.
Na záver mi dovoľte povedať, že zdravie obyvateľov Slovenska nepozná politické rozdeľovanie, takéto staré environmentálne záťaže postihujú všetkých ľudí bez rozdielu politiky a týmto hlasovaním o mojej nespokojnosti vás žiadam, aby ste sa pridali k tomu, aby minister životného prostredia sledoval toto odkalisko a prípadne ho v budúcnosti pomáhal sanovať. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán kolega Hlina, naozaj tu v parlamente je nás viacej takých, ktorých trápi a trápilo to, ako bolo s vami narábané pri tejto akcii v marci. Naozaj mi na tom vadí to, že polícia voči vám zasiahla nie ako proti poslancovi, ale ako proti občanovi. Hociktorému občanovi sa to mohlo stať. Hocikomu z našich detí, našich príbuzných sa to mohlo stať. Neprimeraným spôsobom ste boli napadnutý. A ja pri týchto obrázkoch som mal pred očami situáciu v Prešovskom kraji, konkrétne poviem, v okrese Vranou nad Topľou, kde pri voľbách do vyšších územných celkov sa neustále opakuje to, že sa húfne nakupuje rómske obyvateľstvo, aby chodilo voliť, a húfne potom chodí ku volebným miestnostiam. My to veľakrát monitorujeme. V roku 2005 som podal aj trestné oznámenie a naozaj mám pred očami situáciu, keď tam s určitými novinármi monitorujeme túto situáciu. A ten dav ľudí nás môže napadnúť a ja si kladiem otázku, proti komu potom polícia bude zasahovať, či to bude proti nám, a či bude s nami narábané tak ako s vami, že nás spútajú a ešte obuškami nás budú biť, alebo nás budú chrániť pred tým lynčujúcim davom. Takže naozaj ďakujem vám za vaše vystúpenie.