Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dámy a páni, hneď na úvod musím povedať, že som veľmi sklamaný a prekvapený, že pri takejto závažnej téme, ktorá sa prerokúva v Národnej rade, tu nie je zástupca vlády Slovenskej republiky. Nemyslím teraz len pána ministra sociálnych vecí a rodiny, naozaj je zranený, ale myslím si, že problém nezamestnanosti na Slovensku ako problém č. 1, je to problém č. 1 na Slovensku, má byť...
Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dámy a páni, hneď na úvod musím povedať, že som veľmi sklamaný a prekvapený, že pri takejto závažnej téme, ktorá sa prerokúva v Národnej rade, tu nie je zástupca vlády Slovenskej republiky. Nemyslím teraz len pána ministra sociálnych vecí a rodiny, naozaj je zranený, ale myslím si, že problém nezamestnanosti na Slovensku ako problém č. 1, je to problém č. 1 na Slovensku, má byť záujmom všetkých členov vlády, v prvom rade premiéra Slovenskej republiky, aby sa to riešilo. A keď sa kvôli tomu zvolala mimoriadna schôdza, očakával som, nádejal som sa, že aspoň niekto z vlády tu bude sedieť a niektoré riešenia, ktoré budú tu predkladané, určite veľa dobrých riešení tu bolo spomínaných, si bude aspoň zapisovať. Som z toho veľmi sklamaný.
Dovolím si povedať, že ten problém č. 1 na Slovensku s nezamestnanosťou je preto, lebo som to tu už povedal asi desaťkrát a je to reálny fakt, hlavne v regiónoch, ako je Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, kde tá nezamestnanosť je cez 20 %. Máme okresy, ktoré majú nezamestnanosť cez 25 %. Štatistický údaj ministerstva práce, sociálnych vecí hovorí o tom, že máme nezamestnanosť 14,71 %. Ale ekonomický týždenník Trend, keď do toho zarátal aj 10-tisíc ľudí absolventov, ktorí sú len dočasne zamestnaní, keď do toho zarátal ľudí, ktorí sú na maródkach, prišiel na to, že máme nezamestnanosť 16,2 %. Preto keď tu bola debata o tom, o 0,1 %, či máme nezamestnanosť vyššiu, alebo nižšiu, som reagoval faktickou poznámkou, že baviť sa tu o tom je totálne malicherné. 40-tisíc ľudí, ktorí nám pribudli za rok na úradoch práce, či sú zo zahraničia, alebo sú domáci, to nás dneska nemôže zaujímať, odkiaľ sa nabrali, 40-tisíc ľudí nemá, za rok o 40-tisíc ľudí nemá prácu a ich rodiny takisto.
Čo to spôsobilo? Ešte len bola volebná noc, keď sa pán premiér napil Coly a odkázal celej republike, keď zistil, že má nadpolovičnú väčšinu a bude vládnuť sám, odkázal celej republike: dvihneme dane, dvihneme odvody, dvihneme poplatky, a týmto spôsobom otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku. Ešte len prešla volebná noc a už pán premiér otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku, otrávil ekonomické myslenie ľudí.
Podnikateľská aliancia Slovenska vyhodnotila súčasné obdobie ako najhoršie podnikateľské prostredie za posledných 10 rokov. Nezamestnanosť máme najvyššiu za posledných 10 rokov, domáca spotreba nám klesá, to súvisí s tým otráveným ekonomickým myslením ľudí.
Kolega Švejna mi neustále pripomína, človek je tvor mysliaci ekonomicky, ľudia, či chceme, či nie, žijú z peňazí. Ak počujú od premiéra Slovenskej republiky, že bude horšie, začínajú prijímať opatrenia. Boli to firmy, ktoré prijali také opatrenia, že prestali investovať, stiahli sa na základňu a začali sa takto správať aj občania Slovenskej republiky. Začali ekonomicky myslieť, prestali investovať. Na to doplatili živnostníci tých drobných maloobchodov, ktorí dneska nemajú obrat. Domáca spotreba nám klesá.
Ak sa dohodneme na tom, a na tom sa asi teda určite dohodneme aj s poslancami SMER-u, že drvivú väčšinu ľudí na Slovensku zamestnávajú podnikatelia. Podnikatelia je ten potenciál, kde môže nastať zvýšenie zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti. V štátnom sektore tento priestor určite nemáme, tam skôr opačný trend by bol priaznivý pre vývoj verejných financií. Takže ak podnikatelia povedia, že vyššie dane, odvody, poplatky, horší Zákonník práce alebo nezmyselné zdravotné odvody 14-percentné zo zdanených dividend, veď to je nonsens. Ak títo podnikatelia hovoria, že sa im zhoršilo podnikateľské prostredie, mimochodom, dane máme najvyššie z okolitých krajín. Aj severné škandinávske krajiny, ako je Švédsko, Dánsko, už majú nižšiu daň a ony boli povestné tým, že mali vysoké dane z príjmu, dneska majú nižšiu. Fínsko uvažuje nad tým, že bude mať nižšiu daň ako my. Toto nemôže pomáhať podnikateľom v súčasnosti a nemôže za to len kríza, ktorá je toľkokrát spomínaná. Tá kríza tu je, objednávky zo zahraničia neprichádzajú, ale toto otrávené podnikateľské prostredie sa správa tak, že máme vyššiu nezamestnanosť.
A teraz si skúsme povedať, čo okrem toho prostredia, ktoré vytvára štát, môže štát urobiť pre zamestnávanie ľudí. Dovoľte mi dve krátke historické vsuvky, potom ich pochopíte alebo ich vysvetlím, prečo musia byť.
Keď v 14. storočí vládol cez 60 rokov Karol IV., český kráľ, staval hrady, mosty alebo opevnenia. Ak situácia v krajine bola taká, že ju nazývali hladomor, dneska by sme to nazvali zlá sociálna situácia, dal stavať hladový múr, opevnenie, ktoré stojí dodneska, aby ľudia si zarobili svojou prácou na to, aby vôbec mali na základné potraviny. A štát tým získal ďalšie opevnenia. Dneska by sme to nazvali infraštruktúra. Druhá krátka historická poznámka. Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk mal heslo: "Nebát se a nekrást," Za chvíľu pochopíte tieto historické vsuvky.
Pretože štát má možnosť zamestnávať ľudí cez to, že stavia infraštruktúrne projekty. Obzvlášť v dnešnom období, keď na to máme v Európskej únii prostriedky v Operačnom programe Doprava. A povedzme si, čo urobil štát, povedzme vláda Roberta Fica, minister dopravy pán Počiatek v cestnej infraštruktúre. Skúsme si to povedať, čo sa podarilo za rok tejto vlády.
Od nástupu pána ministra Počiatka okrem 1 km obchvatu Žiaru nad Hronom v plnom profile a 4,75 km v polovičnom profile nebol uzavretý žiaden ďalší diaľničný tender ani podpísaná žiadna zmluva o dielo s dodávateľom na výstavbu diaľnice alebo rýchlostnej cesty. Vážení kolegovia a kolegyne zo SMER-u, alebo niekto z vlády, skúste mi povedať, že nemám pravdu.
Ďalej pán minister zastavil súťaže na Projekte eliminácie bezpečnostných parametrov a komplexné opravy na cestách I. triedy v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, jedná sa zhruba o 150 km ciest I. triedy. Dneska všetci nadávame na to, aké máme cesty I., II., III. triedy, ale pán minister pozastavil tento projekt, lebo musí prehodnotiť projekt. Výsledok len z toho, čo som povedal, je, že dal prácu, mimo toho obchvatu Žiaru nad Hronom, žiadnym slovenským robotníkom v stavebných firmách. Žiadnu! Ak máte iný názor, láskavo sa postavte a povedzte mi, aký tender uzatvoril, akú zmluvu podpísal na cestnej infraštruktúre.
Tisíce, možno až desaťtisíce ľudí mohli nájsť prácu cez európske peniaze, ktoré, dneska sa hovorí, že nevyčerpáme, lebo pán premiér už behá do Bruselu a realokuje, lebo v Operačnom programe Doprava asi to nevyčerpáme. No keď nepodpíšeme zmluvu, neukončíme tendre, tak asi ťažko budú mať slovenskí robotníci v slovenských firmách prácu.
A teraz mi dovoľte povedať, jeden infraštruktúrny projekt sa pánu ministrovi Počiatkovi podarilo. Ukončiť a podpísať zmluvu. Bolo to na železničnej infraštruktúre. Rekonštrukcia trate pri Trenčíne. Najväčšia stavebná zákazka za posledný rok. Železnice Slovenskej republiky podpísali zmluvu s firmou TSS Grade za 245 mil. eur. Priatelia, firma Skanska, ktorá dala ponuku 201 mil. eur, bola zo súťaže vyradená Úradom pre verejné obstarávanie. Dôvodom vylúčenia firmy Skanska zo súťaže bol nesúlad dĺžky praxe jej stavbyvedúcich a certifikátu odbornej spôsobilosti od Slovenskej komory stavebných inžinierov. No podobne na tom boli ale aj, aj ostatné súťažiace firmy. Skanska svoje druhé vylúčenie namietala a požadovala predbežné opatrenie, aby Železnice nepodpisovali zmluvu s firmou TSS Grade, cez to všetko Železnice podpísali tú zmluvu. A, ajhľa, pred dvoma týždňami Úrad pre verejné obstarávanie znova prikázal Železniciam zaradiť firmu Skanska do súťaže. Vážení, ale zmluva bola podpísaná s druhým uchádzačom. Stavebné práce už v Trenčíne prebiehajú.
A ja vám poviem, kde je problém. Pán minister Počiatek zariadil, aby Železnice urýchlene podpísali s firmou TSS Grade, firmou, preto, lebo je za touto firmou jeden zo zakladajúcich akcionárov SMER-u a za tou firmou je finančná skupina J&T. Priatelia, ale rozdiel medzi druhou a prvou ponukou je 44 mil. eur. Skúste si to vynásobiť krát slovenské koruny a prídete k čiastke 1,3 mld. slovenských korún! Priatelia, trikrát zaplatíme túto zákazku! Prvýkrát preto, že Európska únia nám pre pochybenia v týchto súťažiach, ktoré budú napadnuté, nepreplatí z Operačného programu Doprava túto investíciu. Druhýkrát preto, že firme Skanska bude musieť slovenský štát vyplatiť ušlý zisk za neoprávnené vylúčenie zo súťaže. A tretíkrát preto, že nevyčerpané prostriedky z Operačného programu Doprava nám prepadnú.
A prečo o tom hovorím pri nezamestnanosti? Priatelia, rozdiel 44 mil. eur, vidím tu niektorých starostov, za to by sa dalo rekonštruovať stredne, teda jedna stredne veľká základná škola sa dá rekonštruovať zhruba za milión eur. To znamená, 44 základných škôl mohlo byť rekonštruovaných z európskych prostriedkov len z toho rozdielu medzi prvou a druhou ponukou. 44 zákazok na rekonštrukcii napríklad základnej školy podľa mojich hrubých odhadov je okolo 6 600 pracovných miest. Lebo na tej škole bude robiť zhruba 30-40 ľudí plus v ďalších poddodávateľských firmách, plus vo firmách, ktoré vyrábajú stavebné hmoty, povedal som, 150 ľudí by mohlo nájsť prácu, krát 44 týchto škôl, 6 600 pracovných miest. Ale tejto krajine to asi nechýba. My alebo táto vláda, pardon, aby som bol adresný, nechce efektívne využívať prostriedky Európskej únie.
Čo môže ale urobiť aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? A čo sme my v KDH, aj ja konkrétne s niektorými kolegami navrhoval, aby sa cez opatrenia ministerstva a hlavne v zákone o službách zamestnanosti mohlo zmeniť tak, aby si viacej ľudí mohlo nájsť prácu na Slovensku. To sú tie drobné návrhy opozície, ktoré tu dneska budú, boli, sú a budú spomínané a ktoré niekto z vlády mal zachytiť a skúsiť ich zapracovať.
Najprv sa vrátim ku službám zamestnanosti, ku absolventskej praxi. Áno, je potrebné, aby mladí ľudia, ktorí majú vysokú, strednú školu, ak nemajú prácu, aby išli na absolventskú prax. Ale ja sa pýtam od prvého mája: Kto pôjde na absolventskú prax, keď doteraz títo ľudia mladí poberali 195 eur a od prvého mája budú dostávať 126 eur? Povedzte mi, ktorý mladý človek nastúpi na absolventskú prax za 126 eur? Kúpi si lístok do práce a naspäť a už mu nezostane na obedy. Hanba! Sociálna vláda SMER-u znížila tento príspevok o 40 %.
Ale rozbehli, vláda SMER-u realokovala európske prostriedky na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov. Na tento projekt bolo vyčlenených cca 70 mil. eur. V zásade je to dobrá myšlienka, len ja sa pýtam: Prečo tak draho, krátko, z toho mi vychádza, neefektívne? Prečo zamestnávateľ v tomto projekte má povinné zamestnať toho mladého človeka len na rok a pol? Z toho rok dostáva zhruba 430 až 450 eur každý mesiac. Prečo to nie je naviazané na výšku mzdy? A prečo tá doba zamestnávania nie je dlhšia? Ak by to bolo naviazané na výšku mzdy, to znamená, kto dá nižšiu mzdu, dostane nižší príspevok, kto dá vyššiu mzdu, dostane vyšší príspevok. A ak by to bolo naviazané na výšku nezamestnanosti v okrese, tak mohli v tých okresoch, kde je vysoká nezamestnanosť, byť títo mladí ľudia cez tento projekt možno za tie isté peniaze zamestnaní aj dva, možno tri roky. Po dvoch-troch rokoch zamestnávateľ a zamestnanec si vytvoria určitý prirodzený vzťah a tí mladí ľudia sa nemuseli vrátiť na úrad práce. Po roku a pol, keď sa paušálne prispieva každý mesiac, som presvedčený, že títo mladí ľudia sa vrátia na úrady práce. A bude to len dočasné riešenie nezamestnanosti. A príliš drahé riešenie nezamestnanosti.
Na jeseň sme navrhovali spolu s kolegom Hudackým takýto návrh zákona, kde sme navrhovali, aby zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca z reálnej mzdy, aby toto štát refundoval zamestnávateľovi. Refundoval. A bolo to naviazané na reálne mzdy. A podľa výšky nezamestnanosti v okrese. Takto prideľované prostriedky by boli transparentné, takto prideľované prostriedky na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie by mohli čerpať aj malí, aj veľkí, aj domáci, aj zahraniční, tieto prostriedky, táto refundácia by bola nárokovateľná. Vážení, nemuseli by sme počúvať toto na stretnutí s podnikateľmi, že prečo na investičné stimuly ide tejto firme, nie prečo nám? Nie! Nastavím zákon transparentne tak, že každý, kto spĺňa a zamestná znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, môže mať refundované zdravotné a sociálne odvody. To znamená 35 % dneska zo mzdy. A či zamestná jedného, 200, alebo 390, ako dneska vo Vranove, alebo 350 v Prakovciach, bude to nárokovateľné. Či si domáci, zahraničný. Či si kamarát s niekým, alebo nie si kamarát s niekým. Prídeš na úrad práce, doložíš to, že si zamestnal znevýhodneného uchádzača, doložíš na konci mesiaca, že si zaplatil sociálne a zdravotné odvody a tie ti preplatíme. Štátu je predsa jedno, či 200 živnostníkov zamestnajú po jednom nezamestnanom, alebo jeden veľký zamestná 200. Štátu to ekonomicky nakoniec vyjde na rovnako.
Samozrejme, že ten návrh zákona bol odmietnutý.
Musím spomenúť aj aktivačné práce. Viem, aktivačné práce nie sú klasickým zamestnávaním, veľmi dobre to viem. Aktivačné práce sú na to, aby ľudia, ktorí sú dlhodobo na sociálnych dávkach a už nemajú pracovné zručnosti, aby si ich proste osvojili, aby raz, možno keď bude nejaká ekonomická konjunktúra, aby sa mohli zamestnať, aby úplne nezabudli vôbec lopatu chytiť alebo metlu do ruky. Ale nájsť zmysluplnú prácu týmto ľudom, ktorých je na Slovensku zhruba 200-tisíc, sa nedá len v obciach. Preto som s kolegom Hudackým predkladal návrh zákona, kde aj štátne podniky by mali zamestnávať týchto na aktivačné práce. To znamená: lesy, povodia, meliorácie.
Povieme vám, čo som si prečítal v médiách za posledné dva týždne. Poľnohospodárska agentúra na východe v Korzári hovorí: "Voda stojí na poliach pre nevyčistené odvodňovacie a závlahové kanály." Ďalej v českých médiách som si prečítal, kolegyne a kolegovia zo SMER-u, juhomoravský hajtman pán Hašek, podpredseda ČSSD, mimochodom navrhuje, aby nezamestnaní vyčistili lesy Českej republiky. Chce, aby to bolo súčasť volebného programu ČSSD. Je to vaša partnerská, sesterská organizácia, skúste sa s nimi o tom porozprávať, kde nájdete prácu 200-tisíc ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, zmysluplnú prácu. Samozrejme, ste to odmietli.
Ďalej, dúfam, že kolegyňa Gibalová o tom bude hovoriť podrobnejšie, KDH navrhovalo, aby jeden príjem od štátu stačil; súbeh dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Desať tisíce ľudí mohli nájsť prácu a štát mohol šetriť verejné financie, podrobnejšie o tom bude hovoriť asi ona.
Alebo bolo to tu už spomínané, ale znova to musím zvýrazniť, zastavené projekty na protipovodňové opatrenia len preto, že to bol projekt vlády Ivety Radičovej. Starostovia za SMER v médiách písali, že to bol veľmi dobrý projekt, kde si našlo prácu, dočasne prácu, áno, bolo to tu spomínané, na 9 mesiacov za v podstate minimálnu mzdu, ale našlo si prácu tisíce ľudí. A tie opatrenia, dámy a páni, boli povodne aj pred dvoma týždňami, aj v posledných dňoch boli dažde aj na východnom Slovensku, starostovia si chvália tieto opatrenia. Do určitej miery tieto protipovodňové opatrenia, tieto hrádzky, splnili svoj účel, zadržali tú vodu. Áno, ak by pršalo mesiac v kuse, tak asi by to neboli schopné. Ale takéto jednorazové minipovodne dokážu zadržať. A našli si tisíce ľudí prácu. Poznám v regióne ľudí, ktorí pracovali na týchto protipovodňových opatreniach.
Ďalej projekt obnovy hradov. Bol som na Conecu, chlapci, ktorí majú toto združenie obnovy hradov, mali tam svoj stánok, bol zastavený tento projekt. Stovky, tisíce ľudí si našlo prácu pri obnove našeho kultúrneho dedičstva, len preto, že to bol projekt vlády Ivety Radičovej. Jeden rozumný argument mi povedzte, keď pri tých protipovodňovkách vám to vaši starostovia za SMER hovoria, že to bol dobrý projekt. Prečo v tom nepokračovať?
Nechcem tu už hovoriť o tom, že vláda sa bude musieť zamyslieť a porozmýšľať aj nad medzitrhom práce. Nad tým, že určitá skupina ľudí pri určitom zamestnaní a pri nejakej mzde, ktorá je pod minimálnou mzdou, bude poberať aj mzdu, aj sociálne dávky. Naozaj, ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky v takej miere, že rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami je pár euro, no nepôjdu pracovať a radšej zostávajú na týchto sociálnych dávkach. Alebo potom treba urobiť opatrenia v sociálnej oblasti, alebo pri vyplácaní týchto sociálnych dávok. Treba tieto sociálne dávky, či chcete, alebo nie, budete musieť s tým prísť, naviazať na prácu, ale aby tá práca bola zmysluplná. Predsa nedáme prehadzovať ľuďom piesok z jednej kopy na druhú!
Takže, aby som to zhrnul, aké sú riešenia? Tých drobných riešení tu bolo spomínané a ešte bude spomínané veľa. Ale základom je vyliečiť otrávené podnikateľské prostredie na Slovensku. Naozaj, odvody, dane nemôžu byť najvyššie z okolitých krajín.
Ďalej príspevky na zamestnávanie transparentne, transparentne, toto, čo požadujú po nás podnikatelia, živnostníci na Slovensku. Áno, na základe určitých pravidiel, aby to mohol poberať aj ten malý, aj veľký, aj Slovák, aj zahraničný.
A po tretie. Preto som spomínal toho Tomáša Garriguea Masaryka: "Nebát se a nekrást," nekradnúť. Naozaj, verejné financie, s verejnými financiami narábať tak, ako keby to boli naše vlastné, aj s tými európskymi. Pretože tam sme takisto aj prispievatelia, aj slovenský štát vždycky sa tam podieľa na týchto europrojektoch. Takže ak nebudeme efektívne vedieť využívať verejné prostriedky, a to je jedno, či na železnici, alebo na diaľnici, veľmi očakávam, ako dopadnú tendre na vypísané diaľnice na tých päť úsekov, som veľmi zvedavý, aké tam budú čiastky. Ak budeme verejné prostriedky takto míňať, ak bude dochádzať ku korupcii, potom nám budú chýbať, na Slovensku nám budú chýbať aj na riešenie nezamestnanosti.
A posledná poznámka k tomu "Nebát se a nekrást". Na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva 400 riaditeľov firiem z celej republiky, menších, väčších, na Conecu dostali hlasovacie zariadenie, kde mohli hlasovať. A jedna z otázok bola zhruba asi v tom zmysle, aké najväčšie nebezpečenstvo vidia v tom, že sa nevyčerpá 8 mld. eur investícií do dopravnej infraštruktúry. Aké je najväčšie nebezpečenstvo? A bolo tam päť rôznych odpovedí. 57 % riaditeľov stavebných firiem hlasovalo, že to je korupcia a klientelizmus vo výberových konaniach. Priatelia, "nebát se" znamená rozhodnúť, uzatvárať zmluvy, podpisovať, ukončovať tendre, niektoré tendre má minister dopravy Počiatek ešte od pána Figeľa z februára 2012, Hubová - Ivachnová, ďalší tender je z júna 2012, a to je tunel Višňové. Nebáť sa, ale aj nekradnúť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis