Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som v skrátenom legislatívnom konaní 13. decembra vystúpil ako druhý po Danielovi Lipšicovi a položil som pánovi ministrovi dve zásadné otázky, čakal som, že na nich bude zodpovedané. Prešiel mesiac a pol a tie dve zásadné otázky, prečo tento zákon máme v parlamente, nie sú zodpovedané.
Pán minister, pýtal som sa vás už vtedy, prečo skrátené legislatívne konanie? Prečo v čase, keď Národná rada mala ešte okolo 35 bodov na prerokovanie, pred Vianocami, po troch týždňoch rokovania, odrazu tento zákon? Pre koho je dobrý tento zákon?
Stále si myslím, že nie je dôvod, aby novela išla v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky skrátené legislatívne konanie môže byť uplatnené za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Obyvateľom Slovenskej republiky nehrozí podľa súčasného znenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov priame nebezpečenstvo ani štátu hospodárske škody. Nie je to vyčíslené ani v doložke vplyvov. Slovenskej republike nehrozí arbitráž ani iné konanie Európskej únie vo veci porušenia zmluvy. Jediným zmyslom skráteného legislatívneho konania je naozaj podpora "pépecečka" finančnej skupiny Penta, ktorej končí zmluva na podporu takto vyrobenej energie.
Druhá zásadná otázka bola, skúste si na to spomenúť, kto priniesol tento zákon do Národnej rady? Pýtal som sa vás vtedy, ste to vy, je to pán Holienčík alebo premiér Fico, alebo finančné skupiny, mecenáši, akcionári SMER-u? Prešiel deň a váš tlačový hovorca povedal, že tento zákon nebol pripravovaný na ministerstve hospodárstva. Prešiel deň a premiér Fico cez médiá odkázal predsedovi parlamentu, že požiadal predsedu parlamentu, aby sa odložilo hlasovanie o tomto zákone. Aká pozornosť od premiéra vlády Slovenskej republiky o tento zákon. Prečo sa takto zaujímal? Veď sme mali okolo 80 bodov programu a ani o jeden zákon sa takto živo nezaujímal premiér. Kto je za týmto zákonom? Ste len nosičom tohto zákona v tomto pléne?
Pán minister, keď ste boli nominovaný do vlády Roberta Fica ako nestraník, ako nečlen SMER-u, tak sme sa viacerí nádejali, že ste tam odborníkom a budete napĺňať programové vyhlásenie SMER-u, v ktorom sa niekoľkokrát opakuje ako zbožné prianie hospodársky rast. Naozaj, ak by ste svojou činnosťou v tejto vláde napĺňali toto programové vyhlásenie, hospodársky rast Slovenskej republiky založený na znižovaní nezamestnanosti, tak by sme boli všetci veľmi radi. Bolo by veľmi vhodné, aby ste kolegom, straníckym funkcionárom, ktorí sú ministrami, vysvetlili na rokovaní vlády, že zvyšovať dane a odvody, keď sa to robí, tak nenastane zvýšenie hospodárskeho rastu. Ak ste odborník a chlap na svojom mieste, mali by ste im to vysvetľovať a nie nosiť takéto návrhy zákona o tom, aby štát podporoval jednu finančnú skupinu. O tom je skrátené legislatívne konanie tohto zákona, inak by tento zákon mohol ísť v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortných pripomienkových konaní, mohli by sa k ním vyjadrovať všetci odborníci a všetci zúčastnení. Z toho by sa vycibrilo to najlepšie, to by prišlo do Národnej rady a k tomu by sa potom vyjadrovali poslanci. A nie takto pozmeňujúcimi návrhmi, ako predložil dneska pán Kondrót. Mimochodom, pozmeňujúci návrh pána Kondróta ešte nie je schválený, takže tí vystupujúci, ktorí budú hovoriť o tom, že už nie je 300 MW, ale 200 MW, nie je schválený. Ja viem, že v tejto Národnej rade je tak, že s čím príde poslanec SMER-u, je to okamžite schválené. Ale táto Národná rada je a mala by byť o nejakej diskusii, z ktorej budú vyplývať čo najlepšie riešenia.
Takže, pán minister, vaša činnosť ako ministra hospodárstva by mala byť o tom, aby sme na Slovensku znižovali nezamestnanosť, o ktorej sme už tu dneska toľko hovorili, ktorá sa takto rapídne dvíha medziročne, a ľudia to veľmi pociťujú. A o tom, aby hospodárstvo nám rástlo. Lebo bez toho nebudeme znižovať nezamestnanosť.
Skúsim teraz trošku odborne predsa len o tomto zákone niečo povedať. Na jednej strane tento zákon znižuje podporu obnoviteľných zdrojov, to znamená solárnych elektrární, vodných elektrární. Na druhej strane podporuje viacej fosilné palivá, medzi ktoré patrí aj zemný plyn. To už len je podpora obnoviteľných zdrojov! Na jednej strane podnikatelia kričia, že majú vysoké ceny elektriky, a na druhej strane vládny návrh včleňuje do podpory ďalšie zdroje, ktoré predražia ceny elektriky. Vysvetlím, citujem z dennej tlače, denník Pravda, článok "Elektrika firmám stúpla skokovo", 19. január 2013, budem citovať: "Zástupcovia podnikateľov žiadajú zníženie poplatkov za elektrinu, ktoré inkasujú monopolné spoločnosti. Napríklad firmám na strednom Slovensku v novom roku stúpli poplatky za prenos elektriky o 14 percent. Firma s ročným odberom 300 megawathodín si tak priplatí takmer 3000 euro. V roku 2012 bola tarifa za prevádzkovanie systému," na to chcem upozorniť, lebo tomu sa ešte budem ďalej venovať, takže "tarifa za prevádzkovanie systému bola asi 21,5 eura za megawathodinu, po novom roku je to 27,8 eura, čiže poplatky sa zvýšia asi o 6,3 eura," spresňuje Tibor Gregor z Klubu 500, v ktorom sú združení najväčší zamestnávatelia na Slovensku. Najviac stúpla tarifa za prevádzku systému, prostredníctvom ktorej všetci odberatelia prispievajú na podporu pre slnečné elektrárne, na ťažbu uhlia na Hornej Nitre či paroplynové cykly.
Podľa šéfa energetickej sekcie Slovenskej obchodnej priemyselnej komory Roberta Zelenaya by takýto vývoj mohol spôsobiť zatváranie priemyselných fabrík na Slovensku. "Bolo by dobré podporu v blízkej budúcnosti obmedziť alebo zastaviť, lebo jej výška je na dostatočnej úrovni a pravdepodobne spĺňa aj tak naše záväzky voči Európskej únii," navrhuje Zelenay. Časť viac ako 6-eurového nárastu pokrylo vlaňajšie zlacnenie elektriky, ktoré sa udialo na medzinárodných burzách. Cena klesla zhruba o 4 eura za megawathodinu. Napriek tomu však podnikatelia varujú, že elektrina na Slovensku je pre vysoké regulované poplatky zrejme najdrahšia v Európskej únii. Slovenský priemysel spotreboval veľké množstvo elektriky. "Byť konkurenciaschopný pri týchto cenách je viac ako ťažké," dodáva Tibor Gregor.
Súčasné ceny elektriky sa nepozdávajú ani podnikateľom združených v Americkej obchodnej komore v Slovenskej republike. Zástupcovia komory preto na včerajšom stretnutí požiadali ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby spoločne našli opatrenia, ktorými by sa dali ceny elektriny pre podniky znížiť. "Vnímame ceny elektrickej energie ako veľký problém. Veríme, že sa nájdu nejaké riešenia," povedal agentúre SITA po stretnutí s ministrom hospodárstva predseda energetickej komisie Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike Milan Veselý."
Dovoľte mi, dámy a páni, spomenúť analýzu, ktorá bola schválená vo vláde 1. júna 2011, Analýza systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a návrh na jeho prehodnotenie. Všetkým, ktorí by mali záujem sa hlbšie vzdelávať v tejto problematike, by som odporúčal, aby si túto analýzu, a návrhy riešenia a prehodnotenia, naštudovali túto analýzu. Nebudem ju čítať celú, ak by bolo potrebné, pred Vianocami som to bol pripravený, má asi 20 strán, ale teraz len z toho chcem vypichnúť veci, ktoré som pred chvíľou spomínal. A to je, napríklad na strane 10 je graf, ktorý znázorňuje zložky taríf za prenos elektriky na Slovensku, a porovnáva to s ostatnými krajinami Európskej únie. Čuduj sa svete, máme tento prenos elektriky najdrahší v Európskej únii. Najdrahší v Európskej únii. Vysoké poplatky za prenosové služby sú ovplyvniteľné vysokými nákladmi na systémové služby, konkrétne nákladov na krytie nákupu podporných služieb kvôli zachovaniu stability, bezpečnosti a spoľahlivosti prenosovej sústavy. Podporné služby nakupuje SEPS, a. s., od poskytovateľov podporných služieb. Aj keď ÚRSO náklady na nákup týchto služieb každoročne znižuje, stále zostávajú niekoľkonásobne vyššie ako napríklad v Belgicku, ktoré má podobne ako Slovenská republika vysoký podiel elektriny vyrobenej z jadrovej energie. Samozrejme, na konci tejto analýzy sú aj návrhy na riešenie alebo na prehodnotenie systému podpory. Jedným z týchto bodov je stanovenie výkupných cien, rešpektujúce minimalizáciu dosahu na cenu elektriny, tam má, samozrejme, nezastupiteľnú ÚRSO. Ale jedna veta z toho dokumentu: "Preto je potrebné, aby ÚRSO zodpovedne pristupovalo k stanoveniu výkupných cien."
Ale druhý bod z tohto návrhu na opatrenia by som spomenul, ktorý tu ešte nebol spomínaný, a to sú aukcie. Aukcie: "Vysoký záujem investorov o výstavbu zdrojov na využitie veternej, slnečnej energie, teda zdrojov, ktoré sa vyznačujú fluktuáciou výroby, môže pri realizácii zámerov bez primeranej regulácie spôsobiť problémy v elektrikačnej sústave. Preto sa navrhuje opatrenie, pri ktorom sa určí požadovaný inštalovaný výkon na dané obdobie, a investori sa budú uchádzať o výstavbu týchto elektrární. Výber projektov bude fungovať na princípe reverznej aukcie. Reverzná aukcia predstavuje model s dynamickým klesajúcim oceňovaním s orientáciou na kupujúceho. Na začiatku aukcie je stanovená dĺžka trvania aukcie s maximálnou cenou, ktorú je kupujúci ochotný zaplatiť za obstaranie." Tým kupujúcim je, samozrejme, štát. "Vyhlasovateľ aukcie určí maximálnu inštalovanú kapacitu pre daný rok pre zdroje s fluktuáciou výroby tak, aby bola v zhode s očakávanými príspevkami výroby, ktoré sú uvedené v národnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov. Investori podávajú svoje ponuky na výstavbu elektrární, pričom vedia, že budú uspokojení tí, ktorí podajú najnižšie požadované výkupné ceny energie.
To znamená, že počas aukcie je vytváraný tlak na minimalizáciu výkupnej ceny. Vyhlasovateľom aukcie bude jeden z nasledujúcich subjektov, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky alebo organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. A už to množstvo inštalovanej kapacity bude známe dopredu a určí ho ministerstvo hospodárstva v spolupráci so SEPS-om, a. s., tak, aby boli naplánované ciele v národnom operačnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrikačnej sústavy."
V tomto dokumente sa ešte píše o preskúmaní zmeny hraníc podpory: "Z dôvodu vytvorenia podpory rekonštruovaným zariadeniam s inštalovaným výkonom nad 30 MW, v situácii, keď táto podpora nie je nevyhnutá, je náležité preskúmať možné spôsoby zníženia týchto nákladov. Vzhľadom na pôvodný zámer zákona o podpore obnoviteľných zdrojov podporovať decentralizované," podotýkam decentralizované, "a nové zdroje na výrobu elektriny je vhodné zvážiť zníženie hraníc podpory tak, aby sa zefektívnili náklady na dosiahnutie cieľa obnoviteľných zdrojov. Zmena systému podpory nebude mať dopad na už existujúcu garantovanú podporu veľkých vodných elektrární, pretože podmienky podpory pred zmenou legislatívy zostanú zachované."
Dámy a páni, pýtam sa, o čo vlastne vláde Roberta Fica pri predkladaní tohto návrhu zákona ide? Ja som sa v programovom vyhlásení vlády nedočítal, že vláda ide podporovať výrobu elektriny z fosílnych palív. V pôvodnom návrhu zákona ešte pred vaším pozmeňujúcim návrhom, ktorý pravdepodobne bude prijatý, bolo, že ideme podporovať ešte s vyšším výkonom, ako je 200 MW. Pritom v tom dokumente, o ktorom som pred chvíľou, z ktorého som čítal, v tej analýze sa písalo o tom, že treba zvážiť práveže zníženie hraníc podpory. Presne o tom, o čom hovoril Alojz Hlina, že tí veľkí, silní, ktorí vysoko účinne vyrábajú, prečo tí by práve mali byť podporovaní. Chceme donekonečna podporovať rekonštrukcie týchto veľkých výrobcov, aby sme majiteľom pravidelne garantovali ich zisky? Chceme mať v elektrikačnej sústave taký nadbytok zdrojov, aby sa doň nezmestili dokončované bloky v Mochovciach? Alebo táto vláda rezignuje na dokončenie Mochoviec? Mali by sme, ešte raz podotýkam, obmedziť výstavbu a rekonštrukcie veľkých zdrojov. Mali by sme povedať, čo vlastne chceme, a nezakrývať to občas v debatách o tom, že ideme podporovať U.S. Steel týmto spôsobom. Myslím si, že U.S. Steel, či zostane na Slovensku alebo odíde preč, tak toto nie je preňho kľúčové. Mimochodom U.S. Steel Košice má inštalovaný výkon 188 MW.
Myslím si, že doterajšie znenie zákona sa snažilo podporovať decentralizáciu zdrojov aj pri stanovení hranice 125, respektíve len v presne vymedzenom prípade, keď bola podpora vyššia, tak bola hranica obmedzená 200 MW. Zvyšovať v žiadnom prípade nie, skôr decentralizovať a znižovať.
Preto na záver mi dovoľte, na záver prečítam svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynie z toho, čo som hovoril. Ale ešte raz by som veľmi rád zopakoval, ak by tento zákon išiel v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortného pripomienkovania, ku ktorému by sa mohli vyjadrovať odborníci a všetci dotknutí, tam by sa vyprecizovali tie všetky problémy, na ktoré dneska narážame. Preto by som vám odporúčal, pán minister, stiahnite tento návrh zákona a choďte do normálneho legislatívneho procesu, ktorý je naplánovaný v legislatívnych úlohách vlády.
Takže na záver mi dovoľte, aby som prečítal návrh pozmeňujúceho návrhu, ktorý vyplýva z predchádzajúcej debaty.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jana Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 334).
1. V čl. I sa text v bode 7 nahrádza novým textom:
"V § 3 ods. 3 v písm. a) sa číslo ,,125" nahrádza číslom ,,30" a v písm. b) sa číslo ,,200" nahrádza číslom ,,50"."
Odôvodnenie: Návrh novely zákona chce podporovať nové alebo existujúce zdroje s celkovým inštalovaným výkonom do 300 MW, ak je elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Ide o novú podporu, pretože doteraz hranica bola obmedzená na 200 MW. Zvýšenie podpory bude znamenať aj zvýšenie cien elektriny. Obnoviteľné zdroje, rovnako aj kombinovaná výroba, sú o decentralizácii zdrojov, teda o nižších výkonoch. Správny prístup je znižovanie hraníc podpory, lebo aj už súčasná hranica 200 MW je skôr o centralizácii zdrojov ako decentralizácii.
Dňa 30. 11. 2012 bola zverejnená štúdia SEPS, ktorá zhodnotila ďalšie využívanie slnečnej a veternej energie. Táto štúdia hovorí, že nie je možné stavať ďalšie zdroje, teda ani zdroje na kombinovanú výrobu z fosílnych palív, aby sa mohli aspoň čiastočne rozvíjať obnoviteľné zdroje. Uvádza sa v nej, že vzhľadom na reálne vysoké tranzity cez prenosovú sústavu Slovenskej republiky je potrebné poukázať na fakt, že súčasná skladba zdrojov plus plánovaná výstavba zdrojov s platným osvedčením od ministerstva hospodárstva plus plán inštalovania zdrojov obnoviteľných v súlade s Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov dostáva elektrikačnú sústavu Slovenskej republiky do stavov, kedy nie je možné plniť základné bezpečnostne kritérium N-1, resp. v ktorých je potrebné obmedzovať výrobu, resp. odstavovať v súčasnosti už postavené a prevádzkované zdroje. Z tohto dôvodu je potrebné odporučiť ministerstvu hospodárstva prehodnotiť postup pri vydávaní osvedčení pre výstavbu nových zdrojov elektriny a tiež prehodnotiť už vydané platné osvedčenia ministerstva hospodárstva na stavbu nových zdrojov elektriny tak, aby bolo možné naplniť hodnotu inštalovaných obnoviteľných zdrojov stanovené v Národnom akčnom pláne a splniť tak záväzok Slovenskej republiky ako člena Európskej komisie.
Predložený pozmeňujúci návrh znižuje súčasnú hranicu podpory na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW na novú hodnotu do 30 MW a ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 % z doterajšej hodnoty do 200 MW na maximálnu hranicu do 50 MW.
2. V čI. I sa vypúšťa bod 9. Ostatne body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh vládnej novely ruší hranicu minimálnych 15 % investícii, konkrétne, že náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriky musia byť vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti. To je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladajú viacerí kolegovia vrátane Alojza Přidala.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 11. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh novely dopĺňa, čo sa nepočíta do využiteľného tepla. V dôvodovej správe sa uvádza, že uskutočnenie upresňuje, že teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu po výrobe bioplynu, ktoré vlastne predstavuje technologickú vlastnú spotrebu zariadenia, sa za využiteľné teplo nepovažuje a do dodávky využiteľného tepla sa nezapočíta. Technologickú vlastnú spotrebu zariadenia to však nepredstavuje, pretože je na každom výrobcovi bioplynu, či zvyšok odpadu energeticky spracuje alebo nie. Teda nejde o nevyhnutný proces súvisiaci s výrobou bioplynu. Veď ak niekto chce vyrábať brikety z tohto odpadu, tak je tam určitá pridaná hodnota, teda ide o zužitkovanie využiteľného tepla. Navyše táto zmena bude účinná od 1. januára 2013, teda aj pre rozostavané bioplynové stanice.
Toľko pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam spravodajcovi.
Ešte raz vás chcem poprosiť, pán minister, stiahnite návrh zákona a nech tento návrh zákona ide do štandardného legislatívneho procesu.
Ďakujem za pozornosť..

Vážený pán minister, vo svojom vystúpení ste hovorili, ja som si stihol poznamenať: "po určitej rekonštrukcii tých zariadení" alebo: "až nastane nejaká investícia", alebo ďalej ste hovorili: "Tento zákon sme pripravili v diskusii s ÚRSO, bude pripravená vyhláška". V návrhu novely v bode 29: "ÚRSO určí kritériá, podľa ktorých sa bude vzťahovať podpora pre zariadenie do 300 MW." Teraz bez obmedzení. Kto sa nájde v týchto kritériách? Doteraz podmienky podpory boli jasne určené zákonom. Prečo si robíte srandu z poslancov Národnej rady? Prečo má jeden človek v tejto republike rozhodnúť o stámiliónoch eur? My sa máme naňho teraz spoľahnúť? Dneska váš hovorca povedal, že tento zákon nebol pripravovaný u vás na ministerstve. Prečo ste včera na hospodárskom výbore hovorili, že u vás na ministerstve bol pripravovaný? Prečo v skrátenom legislatívnom konaní? Stiahnite ten zákon, nech to ide v normálnom legislatívnom konaní. Budú sa môcť k tomu vyjadriť naozaj odborníci, ktorí tomu rozumejú a naozaj, keď znižujeme pri slnečnej, pri vodnej energii výkon, tak by sa prišlo na to, ak by sa do toho zapojili odborníci, že treba podporu znížiť aj pri paroplyne. Aj tam treba znížiť hranicu podporovaného výkonu, ale to by museli do toho vstúpiť odborníci, nie niekto z pozadia akcionárov SMER-u. Stiahnite tento zákon!

Ďakujem, pán minister. Som rád, že aspoň vy nie ste na dovolenke a môžte mi takto odpovedať. Už nie som veľmi rád, ako riadite, manažujete ministerstvo a svoju podriadenú organizáciu, kde ste 100-percentným vlastníkom, to znamená NDS-ku, keď zamestnanci NDS-ky a pracovníci ministerstva dopravy vás dokážu presvedčiť o tom, že všetky úseky diaľnic posúvate na neskoršie termíny. Naozaj dobrý manažér nefunguje tak, že svojim podriadeným dovolí už zadané termíny, že si ich môžu predlžovať. Pretože dobre viete, že keď im predĺžite tieto termíny, tak sa to niekedy predĺži aj do nekonečna.
Ale chcem doplňujúcu otázku položiť inú, a to: Prečo ste nespustili do výstavby úseky diaľnice D1, to znamená úsek Dubová - Ivachnová, kde máte ponuku na stole od firiem už desať mesiacov? Takisto úsek tunela Višňové, kde máte ponuku už šesť mesiacov. Čo robí ministerstvo dopravy osem mesiacov vlády Roberta Fica? Čo robí NDS-ka, keď nie je schopná spustiť do výstavby tieto úseky?
Máte ÚVO, máte šéfku ÚVO, čo bráni tejto vláde, aby spustila tieto úseky do výstavby?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým predrečníkom. Chcem sa poďakovať aj kolegovi Přidalovi, ktorý ma ako starší, skúsený harcovník poučil, že naozaj aj táto vyhláška ÚRSO by mala byť súčasťou tohto návrhu, a nie je, ktorá je veľmi dôležitá. A takisto spomenul aj bod 9. Naozaj som ho zabudol spomenúť. Naozaj tento návrh zákona ruší podmienku, že takáto technológia musí byť rekonštruovaná, a ruší podmienku 50 % investičných nákladov na obstarávanie novej technologickej časti. To znamená, takéto úľavy mali doteraz firmy, ktoré 50 % investovali do technológie. Týmto bodom 9 sa to ruší. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som sa zhruba pred týždňom a pol v tejto Národnej rade vyjadroval ku hracím automatom, tak som v určitej chvíli hovoril o tom, že kto vládne v tejto krajine, či zákony, ktoré sú predkladané v tomto pléne, predkladajú ministri, poslanci, alebo finančné skupiny cez svojich poslancov a svojich ministrov. Pýtal som sa, či finančné skupiny sú schopné v tejto republike si dosadiť aj svojich ministrov a cez nich presadzovať svoje záujmy.
V piatok, keď som sa vyjadroval ku štátnemu rozpočtu, tak som tu spomínal určité kauzy, megakauzy z prvej Dzurindovej (pozn. red.: správne má byť "Ficovej") vlády, bolo to elektronické mýto, SkyToll, PPP projekty, a takisto som sa pýtal, či nebolo lepšie v tom čase obstarávať niečo o polovičku lacnejšie alebo dokonca v prípade PPP projektov dokonca za pätinovú cenu. A, samozrejme, boli za tým finančné skupiny, ktoré si to za prvej Ficovej vlády presadili.
Pán minister, pýtam sa vám, kto tento návrh zákona predkladá v pléne Národnej rady? Ste to vy? Je to premiér Fico? Je to pán Holjenčík? Mimochodom, najsilnejší muž v tejto republike, čo sa týka energetiky, ani celá vláda s premiérom nemá takú silu ako pán Holjenčík.
Takže, áno, sú za tým záujmy, môžme to nazvať vianočné darčeky alebo darčeky na ďalších 15 rokov? Áno, je tam bod 7, kde sa zvyšuje hranica zo 125 MW, resp. aj dneska môže byť hranica až 200 MW, a tá sa zvyšuje až na 300 MW. Paroplynový cyklus, naozaj výkon z roku 1998 má 218 MW. Medzitým po inštalácii plynovej turbíny v roku 2011 ten výkon narástol o 58 kW. Takže aj takto je to dokopy 276 kW (reakcia z pléna), MW, pardon. Takže tá hranica 300 MW spĺňa tak či tak.
Takže už môj predrečník o tom hovoril, nebudem to ďalej popisovať, týmto spôsobom bude mať určitá firma - Paroplynový cyklus - doplácané na 13 rokov. A teraz koľko bude mať doplácané? Pán kolega Lipšic to vyjadril exaktne, ja tvrdím, a na to chcem ešte poukázať, že máme v návrhu zákona aj bod 29 a tam sa hovorí, že "ÚRSO určí kritériá, podľa ktorých sa bude vzťahovať podpora pre zariadenie do 300 MW". Kto sa nájde v týchto kritériách? Doteraz boli podmienky jasne definované zákonom. Tak to znamená, nie Národná rada Slovenskej republiky, nie vláda, ale ÚRSO určí, koľko sa bude doplácať za 1 MW elektriky. Takže tie čísla, ktoré tu boli spomínané, môžu byť rôzne, ale určite sa budú pohybovať v desiatkach miliónov eur na ďalších 13 rokov.
Prečo o tom hovoríme už teraz pri návrhu na skrátenie legislatívneho konania? Nuž preto, aby kolegovia so SMER-u si uvedomili, o čom budú hlasovať. Keď som ich predtým pri hazardných hrách upozorňoval na to, že rozhodujeme o tom, či sa finančným skupinám podarí pretlačiť do zákona, keď som pri rozprave o štátnom rozpočte hovoril o tom, že v minulosti si finančné skupiny dokázali presadiť rozhodnutia, ktoré majú dopad na túto republiku na 30 rokov, pri PPP projekte napríklad alebo pri elektronickom mýte. Na niekoľko rokov do budúcnosti. A môže sa tu meniť vláda, ako chce. Každý minister financií bude musieť v rozpočte pre tieto finančné skupiny nájsť prostriedky. Jedným rozhodnutím tohto pléna. Tak preto už hovoríme o tom teraz, aby si to kolegovia uvedomili, aby si to uvedomila aj verejnosť, kto rozhoduje v tomto pléne.
Môj kolega Igor Hraško dobre raz tu povedal, že nepraje si, aby médiá písali, že Národná rada prijala takýto alebo takýto zákon. Správne by malo byť, že poslanci SMER-u prijali takýto a takýto zákon, aby to bolo verejnosti jasné.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli úseky rýchlostných ciest R4, severný obchvat Prešova a R7 Bratislava – Dunajská Lužná, ktoré boli odsunuté na výstavbu až po roku 2014. Neviem, či to bude v roku 2015, 2016, 2017 alebo 2018, ale aj ďalšie úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré (všetky) boli odsunuté minimálne o rok. Činnosť alebo skôr nečinnosť ministerstva dopravy a jej akciovej spoločnosti NDS za posledných týchto osem mesiacov tejto vlády vyzerá tak, že mimo obchvatu Žiaru nad Hronom neotvorili ani jeden úsek diaľnice a rýchlostnej cesty. Tie financie, ktoré sú poukázané na budúci rok z eurofondov, sú všetky na úseky diaľnic, ktoré boli spustené ešte za ministrovania pána Figeľa. Takto konsolidácia verejných financií nemá vyzerať. My máme vyčerpať všetky prostriedky z európskych fondov z operačného programu Doprava. Ale tým, že NDS-ka, ministerstvo dopravy nebude otvárať tieto úseky diaľnic, asi ťažko vyčerpáme tento operačný program. Takže odsunieme všetky diaľnice po roku 2014, mimochodom, aj rekonštrukcie ciest I. triedy. Odsunieme to všetko na výstavbu po roku 2014. To už bude po prezidentských voľbách a ktovie, ako to tu bude vyzerať, potom nech sa o to stará niekto iný, podľa súčasnej vlády. Pripomínam, severný obchvat Prešova (R4) mal byť spustený do výstavby v marci 2014. Takisto aj cesta R7 mala byť spustená do výstavby v roku 2014. Ďakujem.

Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste sa pýtali, aké opatrenia urobilo ministerstvo zdravotníctva na ozdravenie, zefektívnenie fungovania zdravotníctva. A keďže zo strany SMER sa neprihlásil ani jeden poslanec, tak skúsim sa ja zahrať na koaličného poslanca a povedať vám, že pani ministerka zdravotníctva predsa do siedmich, myslím, pracovných dní vymenila všetkých riaditeľov fakultných nemocníc na Slovensku a povedala, že to potom budú tí manažéri, ktorí budú prísne strážiť výdavky fakultných nemocníc.
Bohužiaľ, ako opozičný poslanec musím povedať, že dnes sa tieto štátne nemocnice zadlžujú takým tempom, že sú už v stave ako pred rokom a pol pred oddlžením. To znamená, dlhy sú pomaly v takej výške ako pred rokom pred oddlžením. To je veľmi zlá správa pre slovenské zdravotníctvo, veľmi zlá správa pre tie tisíce, desaťtisíce sestier, ktoré ste spomínali, ktoré pracujú za hrubú mzdu aj menšiu ako 500 eur, aj za 400 eur na východnom Slovensku pracujú mesačne. Je to veľmi zlá správa, pretože keď sa nebude v zdravotníctve šetriť, tak ako to spomínal aj pán Mikloš vo svojom vystúpení, tak nebude na zvýšené mzdy ani zdravotných sestier, ani lekárov. Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega Mikloško, za vaše vystúpenie. Hlavne ten záver, keď ste spočítali, že na komunitu LGBTI a na podobné organizácie vláda celkovo, ak som si to správne zapísal, poskytne 417-tisíc eur. V tom kontraste, v protiklade ste poukázali na to, že deti Slovenskej republiky, 26-tisíc ste ich spomenuli, Dobrou novinou dokážu cez vianočné sviatky vyzbierať 906-tisíc eur, ktoré pošleme do Afriky chudobným deťom, to je taký protiklad oproti tomu, na čo vláda Slovenskej republiky vynakladá prostriedky. A to je len jeden z príkladov zlého vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu, na ktoré skoro všetci predrečníci v rozprave poukazujú.
Takže ďakujem vám, že ste si všimli a poukázali aj na tieto z pohľadu štátneho rozpočtu menšie peniaze, ale ony sú veľmi dôležité, poukázať aj na takéto veci, aby vláda nepodporovala takéto organizácie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne predrečníkovi. Naozaj, pán minister, my nie sme imitátori, tie čísla, ktoré som hovoril v rozpočte, tam sú. Skúste mi povedať, ktoré číslo tam nie je, ktoré som povedal. Priemerná mzda, platu zamestnancov vo verejnej službe? Čiastka za balík PPP projektu 130 mil.? Režijné náklady NDS-ky? Čiastky za tretí balík PPP projektov? To sú imitujúce čísla podľa vás? To sú reálne čísla. Áno, tretí balík PPP projektov nakoniec bol našťastie zrušený a dneska ho v rozpočte nemáte. Ak by tá stavba bola do roku 2013, 2014 hotová, tak by sa to reálne muselo platiť. Nehovorme si, že nie.
Takže ďakujem pánovi Kaníkovi a rád si vypočujem, ktoré imitujúce čísla som hovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu rozpočtu. Budem sa zaoberať verejnou správou a ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ale nedá mi, aby som sa hneď na úvod nevyjadril k procedúre predkladania tohto štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet, ktorý sme si prevzali alebo našli na internetovej stránke, bol hneď pozmeňujúcim návrhom pána predsedu finančného výboru zmenený. Dosť zásadne zmenený. Dôvodom na to bol zlý vývoj alebo odhad príjmov výberu daní na budúci rok. Rozumiem tomu. Nerozumiem tomu, prečo je v kolónke, myslím, že piatich ministerstiev, znížená výdavková časť o určité čiastky, ale my ako poslanci Národnej rady, ktorí rozoberajú tento rozpočet, nevieme, o ktoré položky sa jedná. Myslím si, že keď by mi to takto predložil starosta na obecnom zastupiteľstve, vidím tu pána starostu, tak by som mu to dal a vrátil na prepracovanie. Naozaj, aj na obecnom úrade majú na to pracovníkov, ktorí by znížené výdavky vedeli dať do jednotlivých kolóniek a zadefinovať, kde sa ide šetriť. Ja dneska to neviem. A ak sa aj budem vyjadrovať k určitým čiastkam napríklad ministerstva dopravy, tak ja neviem, či tie čiastky ešte dneska budú platiť.
Ale to je procedúra. A ja pevne verím, že pracovníci ministerstiev to zvládnu to tých jednotlivých kolóniek to rozpísať, to zníženie výdavkov. To nepokladám za najpodstatnejšie. Podstatné, čo je, to je ten odhad horšieho výberu daní na budúci rok. Toto je gro toho, prečo ste to museli aj urobiť. Ja rozumiem tomu, že minister financií, ministerstvo financií, nedokáže si čiastku, ktorú napíše do rozpočtu, 100-percentne zabezpečiť. Takúto predstavu možno má pán kolega Blaha, ktorý si myslím, že štát funguje tak, že niekto si napíše niečo do kolónky a ono sa to samo od seba naplní. Naozaj, hospodárstvo Slovenskej republiky, ale hospodárstva všetkých štátov fungujú trošku inak.
A mne nedá, aby som nepovedal jeden príklad, na ktorý ma naviedol premiér Slovenskej republiky pán Fico, ktorý v súvislosti s U. S. Steel Košice povedal, že U. S. Steel Košice bolo privatizované a bolo to zlaté vajce. Tak mňa napadlo, že také prirovnanie pre niektorých kolegov, aby si vedeli predstaviť, ako funguje národné hospodárstvo, bolo, že naše národné hospodárstvo a jednotlivé podniky sú ako tie sliepočky na dvore a štát je ten gazda, ktorý vytvára podmienky pre to, aby tie sliepky mohli existovať a mohli prinášať tie vajíčka pravidelne. To sú tie dane, ktorými prispievajú tomu gazdovi do spoločného košíka. Sliepky sú väčšie, menšie až najmenšie, niektoré prinášajú väčšie vajcia, iné menšie, niektoré pravidelne, niektoré nepravidelne, ale štát má povinnosť sa čo najlepšie starať, tak ako ten dobrý gazda. V niektorých štátoch sa dokážu o to hospodárstvo starať tak perfektne, že tým sliepočkám zabezpečia klimatizáciu, niekde ich len pravidelne kŕmia, niekde ich ani nekŕmia a potom sa čudujú, prečo tie vajíčka nezberajú. A čo sa stalo, samozrejme, na tie sliepky vplývajú aj zahraničné vplyvy. To je samozrejmé. Ale tá starostlivosť tej-ktorej vlády sa prejaví na výbere tých vajíčok, na výbere daní.
Čo sa stalo po voľbách na jar v roku 2012? Ešte len strana SMER vyhrala voľby, už sa tým sliepočkám, tým podnikom, odkazovalo, ale my vám budeme robiť zle. Ešte ani fyzicky nedošlo k tomu, že sa im začalo robiť zle, ale už sa im odkazovalo: Á, počkajte, budete platiť viac, urobíme vám horší Zákonník práce, budete platiť viacej z odvodov. A tie sliepočky dostali stres. Dostali stres, začali, logicky sa stiahli do seba, začali robiť vnútorné opatrenia. To isté urobili aj obyvatelia tejto krajiny. Naozaj, spotreba domácností klesá. Spotreba domácností klesá, to znamená, tí podnikatelia, ktorí sú naviazaní na spotrebu obyvateľov, najčastejšie sú tí malí podnikatelia, strední podnikatelia, ale aj tí väčší, odrazu pocítili, že majú menej objednávok. Vplyv zo zahraničia je, samozrejme, v západnej Európe máme recesiu, sme bytostne závislí na odbyte v západnej Európe. Odrazu bolo menej objednávok. Podniky začali sa správať racionálne, ľudia sa začali správať racionálne. Povedali si, idú zlé časy, stiahne sa na základňu a nebudeme teraz míňať, ohlodáme to až na kosť.
Následne došlo k tomu, že v Národnej rade Slovenskej republiky boli prijaté zákony ohľadom daní, odvodov, poplatkov, a došlo k tomu, že tej sliepočke a sliepočkám sme začali robiť aj skutočne zle. V niektorých prípadoch sme to začali menej kŕmiť, v niektorých prípadoch budeme tú sliepku biť po hlave a hovoriť: A znášaj vajcia a znášaj vajcia! No nebude znášať vajcia. Na budúci rok bude menší výber daní. Neprajem si to ani ja, ani moji kolegovia, ani pán minister financií, ale nastane to. Tie zlé opatrenia sa v tej ekonomike prejavia. Podnikatelia v regiónoch, kde sa s nimi stretávam, to jednoznačne hovoria. Budú prepúšťať, bude vyššia nezamestnanosť. Nebude mať kto znášať tie vajcia a platiť dane.
Dovoľte mi teraz, aby som sa vyjadril ku výdavkom vo verejnej správe. Na tlačovej konferencii pred pár mesiacmi, keď minister Kaliňák s pánom premiérom Ficom ohlásili reformu verejnej správy tzv. pod názvom ESO a zadefinovali, že do roku 2016 sa usporí 700 mil. eur, tak sme si všetci povedali v tejto asi sále, kto sme to počuli: Výborne. Myslím si, že najviac sa musel potešiť vtedy minister financií, ktorý si povedal: Áno, usporíme takéto čiastky. Následne prišiel na náš výbor pán minister vnútra Kaliňák. Predstavil nám podrobne túto reformu verejnej správy a ja som sa z nej dozvedel, aj moji kolegovia, že už na budúci rok usporíme 50 mil. eur. A usporí sa to tak, že sa nebudú prepúšťať ľudia, ale prehodnotí sa množstvo rozpočtových, príspevkových, podriadených, pridružených a neviem akých organizácií, na ktoré štát pravidelne prispieva. Strana SMER má na to 83 poslancov, má na to ideálnu pozíciu, aby konečne v štátnej správe sme alebo v tejto verejnej správe sme dokázali osekať takéto výdavky štátu. Naozaj, podľa môjho názoru, ale aj názoru všetkých poslancov spred roka, z decembra 2011, sa zadefinovalo, že štát má urobiť audit verejnej správy. Vaša vláda ho odsunula o rok. Ja si myslím, že z toho auditu nám mohlo vyplynúť, kde máme osekávať výdavky štátneho rozpočtu. A, naopak, kde tie jednotlivé orgány robia takú činnosť, ktorú je možno treba ešte aj podporiť.
Následne v októbri, pred zhruba dvoma mesiacmi, sme v tejto Národnej rade prijali zákon, sám pán minister Kaliňák povedal, že je to taký úvod do Esa, kde sa mali rušiť, podľa môjho názoru presúvať, krajské úrady. Aj tam bolo kvantifikované a zadefinované, že sa týmto spôsobom usporí 3,2 mil. eura. Už na budúci rok. Napríklad na ministerstve dopravy, krajské stavebné úrady usporia 530-tisíc eur, na ministerstve obrany zhruba 540-tisíc eur, na ministerstve vnútra, na obvodných úradoch 2,1 mil. eur. Ja som to v rozpočte nenašiel. Teda nenašiel som ani tých 50 mil. eur, ktoré minister Kaliňák zadefinoval, že už v roku 2013 bude usporené. Nenašiel som ani tých malých 3,2 mil.
Keď to v tejto Národnej rade boli prijaté, ja neviem, prečo o tom na ministerstve dopravy ešte nevedia? Vidím tam rozdiel na krajských stavebných úradoch oproti 2012, tuším, že len 100-isíc eur. Tak niečo tu nefunguje. Alebo ten zákon ešte nepoznajú na ministerstve dopravy alebo na ministerstve vnútra, alebo tie čísla, ktoré sú nám tu predkladané, sú len hausnumerá? Mám taký dojem, že áno. 50 mil. eur zišlo by sa nám v rozpočte na budúci rok, určite. V prvom rade vám, pán minister.
Skúsme si povedať, akých zamestnancov v rozpočtových organizáciách štát dneska zamestnáva. Štát dneska zamestnáva v štátnych rozpočtových organizáciách 127-tisíc zamestnancov. Je to bez školstva, je to bez komunálnej úrovne, sú to štátni zamestnanci. A rád by som povedal, že kým pri hasičoch je priemerný plat 1 000 eura, colníkov 979 eura, policajtoch 1 147 eur a pri vojakoch 1 214 priemerný plat, tak teraz ma dobre počúvajte, v štátnej službe pracuje 38-tisíc zamestnancov s priemerným platom 840.
A na záver chcem povedať, vo verejnej službe, to znamená pri výkone práce vo verejnom záujme, pracuje 36-tisíc zamestnancov s priemerným platom 668 eur. Poukazujem na to, že v tej verejnej službe a v štátnej službe je rozdiel 170 eura v priemernej mzde. 36-tisíc zamestnancov.
A čo štát ide robiť pri výdavkoch, týchto mzdových výdavkoch zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách? Štát ide znižovať platy o 5 %, netýka sa to všetkých zamestnancov, sú z toho vyňatí štátni zamestnanci vo verejných funkciách, sú z toho vyňatí učitelia v regionálnom školstve aj na vysokých školách. Sú z toho vyňatí pracovníci finančnej správy, to znamená pracovníci daňových úradov, a sú v tom aj zamestnanci podriadených rozpočtových organizácií kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zabezpečujúci sociálne služby a služby na úseku ústavnej starostlivosti.
Prečo som to prečítal? Chcem sa spýtať, či sa to bude dotýkať aj tých pracovníkov, ktorí pracujú na úradoch práce vo verejnom záujme. Pretože priemerná mzda 668 eur je veľmi nízka. Na úradoch práce robia vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, ktorí veľakrát, ako to bolo aj minule v Spišskej Novej Vsi, zarábajú menej ako tí sociálne odkázaní občania, ktorí si chodia pre sociálne dávky alebo pre podporu v nezamestnanosti. Toto nie je normálne, ak im ešte šáhneme na 5 % mzdy, čo je kvantifikované v štátnom rozpočte sumou 23 767 eur.
Naozaj, reforma verejnej správy prezentovaná pánom Kaliňákom a pánom Ficom bola prezentovaná inak. Všetci sme mali predstavu, že osekáme to, čo nepotrebujeme nevyhnutne, a v štátnej správe budú pracovať zamestnanci, ktorých priemerná mzda sa bude približovať aspoň priemernej mzde v národnom hospodárstve. My nemôžme chcieť od tých úradníkov, aby nám robili nejaké nadštandardné výkony. Momentálne všetky úrady práce, neviem, či viete, alebo nie, nerobia nič iné, len skenujú donekonečna všetky materiály, až majú zavarené všetky tie skenery, a budeme ich platiť na úrovni 650 eur.
Takto sme si reformu verejnej správy nepredstavovali a nebola takto ani prezentovaná. Myslím si, že strana SMER tým, že má 83 poslancov, môže sa do takejto reformy pustiť. Ak sa do nej nepustí v prvom a druhom roku vlády, tak kedy sa do nej pustí? V roku volieb? Asi ťažko.
Keďže reforma verejnej správy, tzv. ESO bolo prezentované ministrom vnútra, nedá mi, aby som nespomenul jednu síce drobnosť, pikantnosť z rozpočtu ministerstva vnútra, ktorá, predpokladám, že tu ešte nebola spomínaná, ale rád by som na ňu upozornil ctených kolegov, ale aj širokú verejnosť, ak si to všimne.
V kapitole 220 príjmov ministerstva vnútra na roky 2013 až 2015 v kóde 222 sú pokuty a penále. Pokuty a penále v roku 2011 boli vybraté v sume 38 mil., v roku 2012 by mali byť v sume 43 mil., na rok 2013 plánuje ministerstvo vnútra vybrať pokuty vo výške 46,3 mil. Medziročný nárast, ktorý narýchle spočítam, je zhruba 2,8 mil. eur vybratých pokút viac za jeden rok. To je len nárast.
Všetci dobre viete, všetci ste skoro aj vodičmi, chodíte po našich cestách, že za posledné roky ministerstvo vnútra, aj za našej vlády, aj za tejto vlády, sprísňuje postihy a pokuty. Je to aj vidno. Nárast v roku 2011 na rok 2012 bol skoro 5 mil. Ale toto nejde donekonečna. Ja keď vidím aj rozpočet na roky 2014 a 2015, už ten výber je nižší ako v roku 2013. No tak čo? V roku 2013 budeme všetci tak strašne jazdiť? Alebo nás za každým kríkom, za každým rohom policajti budú chytať, merať, pokutovať? Ja som myslel, že polícia má v názve, alebo vo svojom hesle "Pomáhať a ochraňovať", ale nie "Zamerať a vyberať". Je to síce drobnosť, škoda, že tu nie je minister Kaliňák, ale dávam do pozornosti aj túto čiastku.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k niektorým čiastkam ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Tam dochádza k najväčšiemu nárastu zo všetkých ministerstiev oproti minulému roku. A ten nárast je hlavne eurofondov, ktoré ministerstvo dopravy má použiť. A je to tak správne. Je to správne, naozaj je najvyšší čas, aby sme napríklad Operačný program Doprava čo najlepšie využili.
A musím poukázať a porovnať hneď jednu čiastku z ministerstva dopravy, ktorá síce s eurofondmi nesúvisí, ale veľmi súvisí. Poviem niektorým kolegom, ktorí si neprečítali tento rozpočet, že druhá najvyššia čiastka na výdavkovej strane po železniciach a mimo eurofondov je čiastka 130 564-tisíc eur. Pri tejto čiastke je napísaný popis "platba za dostupnosť pre druhý balík PPP R1". Prečo o tom hovorím? Je to čiastka 130 mil. za R1 cez PPP projekt, to znamená 130 mil. krát 30 rokov.
Pán minister, tento úsek R1 bol ako stvorený na to, aby bol stavaný z eurofondov. Týka sa prvej vlády, tieto rozhodnutia sa týkajú prvej vlády Roberta Fica. Ak by sme ten úsek R1 stavali z eurofondov, tak stavebne tento úsek by sme postavili zhruba, neberte ma plne na euro presne, zhruba cca 400 mil. eur by nás stál. Ale z eurofondov by tento štát to stálo zhruba povedzme pätinu. To znamená 80? Nech bude aj s nejakými dodatkami 100 mil. A tieto by boli rozložené na dobu výstavby, tá by bola dajme tomu tri roky, štyri roky. To znamená, ročne by sme zaplatili možno 25, možno 30 mil., zvyšné prostriedky by sme použili z eurofondov a dneska na rok 2013 vy by ste nemuseli za túto R1 platiť už nič, lebo už by bola postavená. Bola by zaplatená z eurofondov a čiastočne zo štátneho rozpočtu. No nezišlo by sa vám tých 130 mil., ktoré dneska za to platíme a všetci ministri po vás budú túto čiastku platiť, nezišla by sa táto čiastka? Tých 130 mil., ktoré zaplatíme za jeden rok, tá diaľnica by nás stála menej za jednu ročnú platbu, a my ju budeme platiť 30 rokov. Áno, ja viem, že v tej čiastke je aj údržba, oprava, ale tá je oproti stavebným nákladom teda oveľa menšia a môžme, ak budeme mať na to čas a priestor, si to aj kvantifikovať. Ale nedá mi, aby som v tejto súvislosti aj kolegom zo SMER-u, ktorí to berú ideologicky, tak ako to berie pán premiér Fico, on sa na to nepozerá ekonomicky, preto sa obraciam na vás, na ministra financií, pán premiér Fico to berie ideologicky.
Aj kolegom zo SMER-u chcem vysvetliť zase na príklade, to je presne tak, ako keď mladá rodina, ktorá nevyhnutne potrebuje auto, lebo má tri deti, ale nemá na to, aby si kúpila auto v hotovosti, rozmýšľa nad tým, že si kúpi auto na predražený lízing, alebo prídu k nim rodičia, jedni alebo druhí, a povedia: "Deti moje, my vám na to auto dáme peniaze, nemusíte nám ich vracať, stačí, keď tých 15 % si doložíte a môžte si kúpiť auto." Chcel by som vidieť takú mladú rodinu, ktorá poviem, že: "Viete čo, nie. My radšej zoberieme na trikrát predražený lízing a budem to splácať tri alebo štyri roky." Nepoznám takú rodinu, ktorá by od rodičov nezobrala keš peniaze a nedoložila si k tomu malú čiastku, to je presne systém eurofondov.
Európska únia nám dáva v Operačnom programe Doprava na projekty, my spolufinancujeme a takto pomáha našej republike k tomu, aby tie zaostalé regióny, ktoré máme na Slovensku, aby mali infraštruktúru.
A musím to dokončiť ešte niečím ďalším, pán minister. Bol tu tretí balík PPP projektov a to boli, to bol ten balík projektov na D1. Pán minister, viete, koľko by možno už na budúci rok ste museli nájsť v štátnom rozpočte na tento druhý a tretí balík? Podľa mojich informácií by to bolo týchto 130 mil., ktoré už musíte nájsť, a ďalších 670 mil. ročne. To je 800 mil. ročne, ktorých by museli všetci ministri financií nájsť v rozpočte. Našťastie vláda Ivety Radičovej a pán minister Figeľ tento nezmyselne predražený balík PPP na D1 zastavili a stavia sa dneska z európskych fondov.
Pán minister financií, na vašom mieste by som sa pánu Figeľovi poďakoval, že zastavil tento PPP projekt. Pretože neviem, odkiaľ by ste možno už v roku 2013, 2014 a potom v ďalších tridsiatich rokoch našli 800 mil. ročne, ktoré by ste museli zobrať iným rezortom. Napríklad zdravotníctvu alebo ministerstvu sociálnych vecí.
Keď som už pri rozpočte ministerstva dopravy, tak nedá mi, aby som nespomenul druhé zlé rozhodnutie za vlády Roberta Fica, ktoré sa priamo dotýka dopravy. A to bolo rozhodnutie o mýte, ktoré dopadlo tak, ako dopadlo, že jeden uchádzač vyhral súťaž s predraženým projektom. Projektom, ktorý už niekoľko rokov funguje na Slovensku. Po technickej stránke funguje dobre, len tá čiastka, ktorú sme museli, platíme a budeme ešte platiť, je abnormálne vysoká. Ja na to poukazujem aj preto, aj na tie PPP projekty, aj na to mýto, aby som vás vystríhal od takýchto rozhodnutí aj v tejto vláde. Pretože takéto nezmyselné rozhodnutia potom prinášajú to, že štát musí len platiť, platiť a platiť čiastky, ktoré mu niekde inde chýbajú.
Pre informáciu kolegov, ktorú si môžu prečítať aj v rozpočte, poviem čiastku. Za mýto Národná diaľničná spoločnosť vyberie týmto mýtnym systémom 158 mil., ale náklady na mýto nás stoja 80 mil. A stoja nás 80 mil. a nie 100 mil., ako v roku 2010 106 mil., v roku 2011 nás to stálo 102 mil., len znova preto, že pán minister Figeľ dojednal nižšie čiastky, ktoré rozložil na viac rokov. Inakšie by ste museli toho roku nájsť zhruba znova tých 102, 103 mil. A zase 20 mil. na rok, to niekde chýba.
Takže, keď nás mýto, teda výber za mýto, štát dostane alebo NDS-ka dostane, ale to je štátna akciová spoločnosť, 158 mil., tak náklady na to mýto nás stoja 80 mil. O čo by sme boli radšej, keby vyhrala druhá alebo tretia ponuka, ktorá bola v súťaži, ktoré boli vyradené z tejto súťaže. Neplatili by sme radšej náklady na mýto možno len v čiastke 40, 50 mil.? Nezišlo by sa nám ročne 30, 40 mil.? No, samozrejme, že zišlo.
Keď sme už pri SkyTolle, mýte, tak musím niektorým kolegom povedať, lebo asi o tom nevedia, že náklady na mýto není len samotný SkyToll. Naozaj NDS-ka pri elektronickom výbere platí ešte aj nezávislého znalca. Je to firma Logica, ktorej NDS-ka ročne platí cca 2,2 mil. eura a bude jej to platiť ďalších 13 rokov. Tento vzťah bol zazmluvnený v roku 2009 a je nenapadnuteľný. Takže nezávislému znalcovi, ktorý posudzuje to, či je to mýto na Slovensku vyberané dostatočne, či tam nedochádza k nejakým chybám, platíme 2,2 mil. eur a ďalších 13 rokov alebo 12 rokov budeme platiť.
NDS-ka si platí pri mýte aj poradenské služby, kde platíme 500-, 600-tisíc eur ročne za to, že nám niekto pri tom mýte ešte aj v samotnej NDS-ke platí. Znova ten vzťah bol zazmluvnený v rokoch 2009.
No a už keď som pri NDS-ke, nedá mi nepovedať, že v kolónke Ostatné režijné náklady, ktoré boli v rokoch 2010 21 mil., v roku 2011, dávam do pozornosti, 18 mil., v roku 2012 už 26, v rokoch 2012 27 mil. eur. Ostatné režijné náklady. Oproti roku 2011, lebo rok 2012 ešte nie je ani uzatvorený, tú skutočnosť uvidíme na konci roka, je to nárast o 9 mil. eur. To tak narástli platy alebo kancelársky papier, alebo prenájom NDS-ky?
Nechcem ísť do podrobností, dočítal som sa aj to, že NDS-ka z vlastných prostriedkov do údržby alebo výstavby, skôr do údržby diaľnic a rýchlostných ciest dá na budúci rok o 8 mil. menej ako tohto roku. A tam naozaj nepozerám na 70-miliónový úver, ktorý bol naplánovaný a ktorý sa nezobral, o túto čiastku som to očistil, dávala 58, dneska dáva len 50. To znamená, z vlastných zdrojov menej do opráv, na režijné náklady viac. Treba sa pozrieť na hospodárenie takejto štátnej inštitúcie.
Budem pomaly končiť. Pán minister, veľmi by som si prial pre dobro tejto krajiny, aby hospodársky rast, ktorý ste si napísali do programového vyhlásenia, aby sa skutočne aj na budúci rok napĺňal. Ale tie zlé rozhodnutia, ktoré sa urobili aj za posledných osem mesiacov, naozaj už osem mesiacov vládnete, ktoré boli prijaté v legislatívnej oblasti, ma presviedčajú o tom, a nieže mňa, ale podnikateľskú verejnosť, malých živnostníkov, stredných, väčších podnikateľov, že bude zle v tejto krajine v hospodárskej oblasti. Naozaj, tie príklady z vašej prvej vlády som tu spomínal, to mýto alebo PPP projekty som spomínal preto, aby som vás vystríhal pred takýmito zlými rozhodnutiami, ktoré sú do budúcnosti nezvratné. A štát musí len platiť, platiť a platiť. Naozaj som presvedčený o tom, že tak ako ste toho týždňa prišli, že prognózovaný výber daní na budúci rok bude nižší, naozaj sa to tak stane a ten výber bude ešte nižší.
Mrzí ma to preto, lebo táto krajina, v tejto krajine pracuje, reálne pracuje príliš málo ľudí na tú oblasť, ktorá je len, ktorá len spotrebúvava tie vajíčka, ktoré som spomínal. Máme širokú sociálnu oblasť, zdravotnú, máme príliš veľa nezamestnaných, keď v tejto snemovni aj za posledných sedem-osem mesiacov boli navrhované opozíciou niektoré opatrenia a návrhy zákonov, ktoré by pomohli podnikateľskému prostrediu, pomohli by zamestnanosti.
Keď hovorím o zamestnanosti, predsa len ešte musím spomenúť. Zamestnanosť sa nedá riešiť tak, že z európskych fondov zoberieme 70 mil. a dáme podnikateľom na jeden rok minimálnu mzdu plus odvody, cca 450 eur. To tak nebude fungovať. Ešte pol roka ich potom budú držať, týchto zamestnancov, ale potom ich znova pošlú na úrady práce. Naozaj podnikateľov treba podporiť, hlavne v regiónoch, kde tá nezamestnanosť presahuje 20 %. Ale nemôže sa to podporiť tak, že paušálne keš budem každý mesiac rok vyplácať. Podnikateľ potom naozaj bude vyplácať len minimálnu mzdu.
Naozaj sme motivačne navrhovali návrh zákona o službách zamestnanosti, kde sme chceli podporiť zamestnanosť tak, že bude štát prispievať na odvody sociálne a zdravotné tomu podnikateľovi alebo zamestnávateľovi. Ale podľa výšky vyplatenej mzdy. A tá mohla byť, strop mohol byť ohraničený priemernou mzdou a podnikateľ by bol motivovaný k tomu, aby reálne, nie keš načierno vyplácal toho absolventa alebo dlhodobo nezamestnaného, ale musel by ho reálne vyplatiť a podľa toho, koľko by ho vyplatil, z toho by odviedol do sociálnej a zdravotnej poisťovne a toto by mu štát preplácal. To by bolo motivujúce.
Takisto sme navrhovali, aby dĺžka tejto podpory bola závislá od miery nezamestnanosti v okrese. A kľudne, nech by to bolo v tých najhorších okresoch aj dva-tri roky. Bez slovíčka rozpravy v tejto snemovni ste tento zákon poslali preč.
To nie je o tom, že mne to chýba. Chýba to občanom tejto krajiny, rozvoju podnikania, ktoré len dusíme a dusíme a tú sliepočku bijeme po hlave a ona vajcia ani neznáša. Nebude znášať vajcia a ani keď v polke budúceho roku prídete, aj keby ste všetky tie zlé zákony chceli odrazu obrátiť, poznižovať daň z príjmu a zdravotných odvodov a poplatky a neviem čo ešte všetko, odrazu ten hospodársky rast nenastane. Tá ekonomika nefunguje tak, že lusknutím prstov sa to znova otočí.
Takže veľmi by som si prial, aby som nemal pravdu, aby ten výber daní na budúci rok sa vám splnil aspoň podľa tých odhadov, ktoré ste tento týždeň zapracovali do štátneho rozpočtu. Ale som presvedčený, že v polke roka prídete na to, že to nefunguje, ten výber daní je nižší. Prídete a budete musieť symbolicky roztrhať tento rozpočet. Ja som presvedčený, a, bohužiaľ, že som takto presvedčený, že sa to stane, a preto aj ja symbolicky trhám tento štátny rozpočet. (Rečník roztrhol papier.)
Ďakujem.