Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán kolega, za vaše vystúpenie, za to, že ste upozornili, že homo loby výbor LGBTI na Slovensku funguje a je to taký prvý výsledok tohto výboru v tomto návrhu Trestného zákona. Naozaj, pán minister, aj ja som bol prekvapený, keď som si čítal návrh zákona a medzi jednotlivými dobrými návrhmi - trestami za detskú pornografiu a detskú prostitúciu a za ďalšie dobré veci, ktoré v tom zákone sú - odrazu som v bode 22 zbadal tento návrh, ktorý pri nejakom rýchlejšom čítaní návrhu zákona by si človek nebol ani všimol. A naozaj súhlasím s predrečníkom, že to je vďaka tej homo loby, ktorá to tam dostala. Naozaj, ešte prečítam z dôvodovej správy pri tomto bode: "Návrh bol prijatý v súvislosti s plnením úloh koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014 v rámci činnosti Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu." Povedzte mi, kde tam je tá nenávisť pre sexuálnu orientáciu? Ako to súvisí s tou dôvodovou správou? Rád by som to počul.
Ďakujem.

Vážený pán minister, pre vašu informáciu, za našej vlády sme spustili projekt z Operačného programu Doprava na elimináciu bezpečnostných rizík ciest I. triedy v trnavskom, nitrianskom, košickom a prešovskom kraji. Choďte sa spýtať tých občanov, či sú spokojní s tým, že stovky kilometrov ciest I. triedy boli kompletne zrekonštruované. Vy po nástupe ste zrušili tento projekt v bystrickom, žilinskom a trenčianskom kraji. Občania mohli dneska jazdiť po stovkách kilometrov ciest kompletne zrekonštruovaných. Čo vy tu hovoríte o tom, že sme nečerpali!? Štyridsať mostov na cestách I. triedy bolo zrekonštruovaných.
Pán minister, čo to je za bordel na Slovenskej správe ciest, keď niekto dá obstarávať súkromnej firme zákazky z Operačného programu Doprava v objeme 200 mil. eur a ministerstvo o tom nič nevie? Ešte raz sa vás pýtam, kto odsúhlasil z ministerstva takúto zmluvu so súkromnou firmou?

Vážený pán minister spravodlivosti v zastúpení, neodpovedali ste mi na moju jednoduchú otázku. Preto vám ju položím ešte raz pomaly.
Súhlasíte s tým, aby aj ostatní občania, podľa vzoru premiéra Roberta Fica, odmietali preberať doporučené súdne zásielky? A ponúknem vám aj tri možnosti:
a) Nie, nesúhlasím s tým, aby aj ostatní občania podľa vzoru premiéra Roberta Fica odmietali preberať doporučené súdne zásielky.
b) Áno, súhlasím, aby aj ostatní občania podľa vzoru premiéra Roberta Fica odmietli preberať doporučené súdne zásielky.
c) Neviem, ja som iba minister spravodlivosti a na takéto ťažké otázky neviem odpovedať.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona.
V úvodnom slove pán minister veľakrát spomínal deformu verejnej správy, ESO, ktorá podľa neho začala už na jeseň prijatím zákona o rušení, z môjho pohľadu o zlučovaní krajských úradov pod obvodný úrad v sídle kraja, teraz pokračuje na okresnej úrovni zlučovaním jednotlivých úradov miestnej štátnej správy pod okresný úrad. Musím povedať, že toto je o centralizácii štátnej správy. Tá centralizácia štátnej správy je o politizácii štátnej správy, či chceme alebo nie. Tento návrh zákona, aj ten, ktorý bol na jeseň, aj ten, ktorý je dneska, je presne podľa ideologického myslenia strany SMER, centralizovať moc a z toho pohľadu ju riadiť, takto riadiť krajinu. Naozaj keď boli prijaté špecializované miestne štátne správy a boli takto diverzifikované, tak vtedy bola snaha o to, aby tieto jednotlivé štátne správy rozhodovali samostatne, odborne, nezávisle, naozaj aby boli riadené len príslušným ministerstvom, aby medzi tým nebol žiaden medzičlánok. Dneska sa tieto úrady idú spájať pod okresný úrad.
Na tomto návrhu zákona mi nevadí najviac to, že môžeme ho nazvať ako tabuľkový, pečiatkový, lebo naozaj bude treba veľa tabuliek urobiť, veľa pečiatok, stovky pečiatok bude treba urobiť, ale tie sa urobia jednorazovo. Nevadí mi na tom ani to, že v celom návrhu zákona sa neustále opakuje to, že mení sa názvoslovie, lebo je to potrebné, keďže prechádzajú tie jednotlivé úrady pod okresný úrad a to, čo predtým bolo nazvané obvodný úrad, takisto sa musí premenovať. Takže tento návrh zákona je aj o názvosloví. Ale to nie je najväčší problém tohto návrhu zákona.
Najväčší problém tohto návrhu zákona je ten, že na jednej strane centralizujeme moc, podľa mňa politizujeme, do rúk ministra vnútra, ale dneska je to pán minister vnútra za stranu SMER, možno nabudúce to bude za inú stranu, ale najviac mi na tom vadí to, že na okresnej úrovni vytvárame z prednostu okresného úradu takého miestneho gubernátora, ktorý bude mať všetky miestne štátne úrady pod sebou. Vedúcich odborov bude vymenovávať síce na návrh príslušného ministerstva, ale bude ich vymenovávať. To znamená, bude ich aj odvolávať, predpokladám, pán minister. Na druhej strane nielen vymenovávať bude ich, aj organizačne, personálne a aj finančne riadiť. To znamená, tie veľmi dôležité rozhodnutia na odbore, napríklad katastra, o tom, či zápis nehnuteľnosti bude daný v ten deň alebo až na ďalší deň, o tom, s čím sa stretávame v médiách dennodenne, že exekútor ide po majetku, po nemovitosti a záleží niekedy pár hodín na tom, či nemovitosť je prevedená alebo nie je prevedená, na životnom prostredí o tom, či dostane podnikateľský subjekt povolenie na zriadenie skládky odpadu alebo spaľovne odpadu alebo ďalšie činnosti. Pán Fecko by určite vedel povedať, pozemkové úrady aké dôležité rozhodnutia robia. Lesné úrady, tam bude môcť ten prednosta okresného úradu vplývať na toho vedúceho odboru určite, áno. A toto vidím ako najhoršie. Do toho nezávislého rozhodovania, ktoré bolo doteraz dané, príslušný prednosta úradu bol riadený ministerstvom, teraz vstúpi ešte prednosta okresného úradu, ktorý bude môcť takto naňho vplývať. A bude môcť tieto veci, o ktorých som rozprával, tieto rozhodnutia, ktoré niekedy sú na hrane, a záleží na každej hodine, či bude prijaté určité rozhodnutie, tak ten prednosta vybaviť, dokáže to, vám garantujem, áno, pretože bude rozhodovať o jeho dovolenke, bude rozhodovať o tom, koho prijme a neprijme do zamestnania, bude rozhodovať o tom, či dá návrh na jeho odvolanie. Takže toto vidím ako najhoršie z tohto návrhu zákona.
Mimochodom, trošku odbočím. Chcem sa spýtať, audit verejnej správy, ktorý mal byť predložený minulého roku do konca júna a bol preložený na koniec júna tuším 2013, či bude takto ukončený a či bude Národnej rade predložený. Priamo to nesúvisí s týmto návrhom zákona, ale určite to súvisí s tým, aké úrady máme v jednotlivých organizáciách na krajskej, okresnej, VÚC-karskej úrovni, čo robia obecné úrady. Veľmi sa teším na tento audit, lebo predpokladám, že z neho by sme potom mohli vychádzať pri tej skutočnej reforme verejnej správy. Som presvedčený, že odbory na VÚC-ke veľakrát robia podobné činnosti, ako tie, ktoré robí dneska obvodný úrad v sídle kraja. A tam by sa dalo určite ušetriť.
Ale naspäť k tomuto návrhu zákona. Takže pracovníci zostanú podľa toho, čo som si prečítal aj v dôvodovej správe, nebude nikto prepustený, v tých istých kanceláriách, v ktorých sedia, a budú vykonávať tú istú činnosť, ktorú vykonávali aj doteraz. Takže kde je finančná úspora? Prečítal som si v dôvodovej správe, že finančná úspora na úrovni miestnej štátnej správy je 2,2 milióna, na úrovni ústrednej štátnej správy je 9,3 milióna eur. Dokopy je to 11,5 milióna eur. Nie je to malá čiastka, ale keď som si prečítal, že na úrovni miestnej štátnej správy 2,2 milióna sa usporí tým, že sa nebudú obsadzovať neobsadené miesta v štátnej správe, čo sa týka mzdových prostriedkov, a na ústrednej štátnej správe sa tá úspora na budúci rok, 9,3 milióna, získa tak, že podporné činnosti, ktoré dneska zabezpečujú jednotlivé ministerstvá, prejdú pod ministerstvo vnútra a ministerstvo vnútra neprijme na to ďalších špeciálnych pracovníkov, takže nebude s tým mať ďalšie náklady, a tým sa usporí 9,3 milióna, tak by ma zaujímala taká poznámka. Na ministerstve dopravy sa má ušetriť 4,6 milióna týmto spôsobom. To naozaj tam nepríde nikto o miesto? Naozaj to bude mať vplyv na zamestnanosť nulový? Nie som si istý. Ďalej som sa dozvedel, že na úrovni ústrednej štátnej správy sa táto úspora dosiahne ešte efektívnejším využívaním najmä nákupov najmä tovarov a služieb. Tak dúfam, že to nebude systémom Horné Plachtince, pretože to by úspora určite nebola.
Čo sa týka jednotlivých úradov miestnej štátnej správy, dámy a páni, ktorí ste si čítali návrh zákona, určite ste si všimli, že nám vznikne 23 nových prednostov okresných úradov. V 23 okresoch, kde dneska neboli obvodné úrady, budú okresné úrady. A tam nám pribudnú prednostovia okresných úradov. Nebudú mať všetky úrady pod sebou, len životné prostredie a kataster, plus tú obranu, ktorú sme spomínali, ale vznikne nám 23 nových prednostov okresných úradov. Takisto nám vznikne 43 nových odborov jednotlivých okresných úradov, ktoré doteraz v tých obvodných úradoch neboli. Čo sa týka napríklad lesného hospodárstva, z 38 vznikne ich 49. Takisto čo sa týka životného prostredia, vznikne 25 nových odborov, lebo okresy, ktoré neboli obvodnými úradmi, nemali životné prostredie, mali len vysunuté pracoviská. Dneska tam vznikne odbor. (Reakcia z pléna.) Áno, to nie je to isté. Takže vznikne nových 43 odborov a 23 prednostov okresných úradov, určite. (Hlas z pléna.) No podľa tabuľky, ktorú ste dali, tak nárast tam nenastane. Ako nenastane, keď vznikne 23 nových prednostov okresných úradov? (Reakcia z pléna.) Dobre, pán minister, potom sa môžete vyjadriť. Takže podľa môjho názoru nieže len ideme šetriť teoreticky, ideme šetriť 2,2 milióna v miestnej štátnej správe tým, že neobsadíme neobsadené miesta, z môjho pohľadu to je to, ak sú neobsadené miesta, tak šetríme už dneska. Dajte príkaz, že tieto mzdové finančné prostriedky jednotlivé úrady nemôžu použiť na prémie, ktoré dajú dnešným zamestnancom, a táto úspora nastane už dneska. Plus vzniknú ďalšie funkcie.
Čo sa týka odvolávaní, dneska odvolávacím orgánom, druhostupňovým orgánom, navrhujete, aby boli pre okresné úrady okresné úrady v sídle kraja, pre obvodné úrady, teda okresné úrady odbory okresných úradov v sídle kraja, druhostupňovým odvolávacím orgánom bude organizačná zložka, ktorú si na to vyčlenia. Napríklad pri priestupkoch máte takýto odbor aj na ministerstve vnútra. Tak sa pýtam, prečo by si mali ešte zriaďovať špeciálne odbory na odvolávanie tieto krajské úrady, teda obvodné úrady v sídle kraja, prečo nemôže byť týmto odvolávacím orgánom ministerstvo vnútra, napríklad na priestupkoch, ktorý napríklad máte na ministerstve vnútra.
Zdá sa mi trošku zvláštne, že odbor okresného úradu v sídle kraja, ktorý rozhoduje, bude mať odvolávací orgán takisto v tom istom sídle a vyčlení si na to nejakých ľudí. Zdá sa mi to komplikované, zdá sa mi to, že to rozhodovanie bude na tej istej úrovni, budú to robiť kolegovia v druhej kancelárii pod tým istým vedúcim odboru, pod tým istým prednostom. Takže prvýkrát sa rozhodne pod tým istým prednostom a odvolávanie bude na tom istom okresnom úrade a pod tým istým prednostom bude druhostupňový odvolávací orgán.
Preto sa mi zdá, že aj finančná úspora, tak ako ju predkladáte v tomto návrhu zákona, nehovorím o ESO, ktoré ste nám predstavili na výbore pre verejnú správu, naozaj jednotné kontaktné miesta, digitalizácia celej štátnej správy a počítačové prepojenie celej štátnej správy, obslužné činnosti, ktoré pre jednotlivé úrady budú vykonávané, to je dobré na ESO, na reforme verejnej správy. S tým súhlasím, ale som presvedčený, že tieto dobré veci by sa dali urobiť. Teda ešte jednu z nich musím spomenúť. A to je, že zrušíte všetky podriadené a pridružené organizácie pod jednotlivými ministerstvami, ktoré nie sú nevyhnutné, tie tisíce a tisíce úradníkov alebo pracovníkov, ktoré tam sú. Ak sa vám toto podarí, vtedy budete robiť reformu. A vtedy to bude ale aj bolieť. Ak by ste ale chceli tieto štyri veci robiť, som presvedčený, že nie je potrebné zlučovať miestnu štátnu správu pod okresné úrady. Toto všetko by ste mohli robiť aj dnes. Jednotlivé úrady miestnej štátnej správy, a mám na mysli teraz pozemkový, lesný úrad, životné prostredie, už dneska nemajú tieto obslužné činnosti. Už dneska to pre nich zabezpečovali obvodné úrady v sídle kraja, bývalé krajské úrady. Takže tam nie je už veľmi na čom šetriť. Tam na tej obslužnej činnosti veľmi neušetríte. Prepojiť počítačovo jednotlivé úrady, veď na to nepotrebujete to zlúčiť do jedného úradu. Na jednotné kontaktné miesta, kde občan príde a mal by si v budúcnosti vybaviť jednou žiadosťou všetko, čo potrebuje, nepotrebujete všetky tie úrady spojiť do jedného úradu.
Vraciam sa na začiatok. Jediný zmysel toho je centralizovať moc v štáte do rúk ministra vnútra, v jednotlivých okresoch do rúk prednostu okresného úradu, ktorý sa stane tým gubernátorom. A bez jeho súhlasu nebude také jednoduché si niektoré veci vybaviť alebo s jeho súhlasom sa bude dať vybaviť veľa vecí. A preto ani ja, ani kolegovia z KDH tento návrh nepodporíme. Ďakujem.

Pán kolega Figeľ, ďakujem za jasne formulované otázky na ministra spravodlivosti.
Chcem len k tomu doplniť, pán minister, keď ste boli menovaný do funkcie ministra spravodlivosti, tak sme, široká verejnosť, odborná verejnosť počítala s tým, že budete zárukou toho, že presne takéto návrhy zákona nebudú prichádzať do pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Pán minister, ak máte ešte kúsok profesionálnej cti, tak odpovedajte na tie otázky, ale odpovedať sa na nich asi pravdepodobne nedá. A keď máte kúsok profesionálnej cti ešte, tak buďte chlap a položte funkciu ministra spravodlivosti a nechoďte do Národnej rady s takýmito návrhmi!
Ďakujem.

Vážený pán kolega Kvasnička, drahý Marián, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje excelentné vystúpenie. Naozaj nezáleží, koľko je v ktorej strane ľudí, všetci tí ľudia, čo sedeli v sále, boli ticho, nikto sa nebavil a každý ťa pozorne počúval. Naozaj duch jednotlivca je nad počtom ľudí v jednotlivých kluboch. Veľmi pekne ti ďakujem za tvoje vystúpenie.

Keďže pán kolega Daniš bol taký konkrétny, tak ešte raz mu to skúsim vysvetliť. Skanska teraz nepodala námietky. Úrad pre verejné obstarávanie ju pred týždňom, pred dvoma, nariadil Železniciam Slovenskej republiky, aby naspäť Skansku dali do súťaže. Ale medzitým už bola podpísaná na jeseň zmluva s firmou TSS Grade. To znamená, Železnice zaradia Skansku naspäť do súťaže, budú súťažiť, Skanska, keďže má o 44 mil. nižšiu cenu, tak vyhrá. A medzitým čo? Železnice zrušia zmluvu s tou druhou firmou? To snáď nemyslíte vážne?! Na mieste tej druhej firmy, tak takisto sa odvolám na súd a budem sa súdiť so Železnicami.
Čiže Úrad pre verejné obstarávanie dobre vedel o námietkach, dobre mal požiadavku, aby urobil predbežné opatrenie, aby požiadal Železnice Slovenskej republiky, aby nepodpisovali zmluvu. A pán minister Počiatek to veľmi dobre vedel a mohol vydať príkaz zatiaľ nepodpisovať a počkať si, ako dopadne rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie. A naozaj, ak tieto procesy sa napadnú na medzinárodných súdoch, na Európskej komisii, tak Únia nám nedá na to peniaze, budeme musieť vyplatiť aj firmu Skanska za ušlý zisk a nám prepadnú európske zdroje, ktoré máme v Operačnom programe Doprava.

Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dámy a páni, hneď na úvod musím povedať, že som veľmi sklamaný a prekvapený, že pri takejto závažnej téme, ktorá sa prerokúva v Národnej rade, tu nie je zástupca vlády Slovenskej republiky. Nemyslím teraz len pána ministra sociálnych vecí a rodiny, naozaj je zranený, ale myslím si, že problém nezamestnanosti na Slovensku ako problém č. 1, je to problém č. 1 na Slovensku, má byť záujmom všetkých členov vlády, v prvom rade premiéra Slovenskej republiky, aby sa to riešilo. A keď sa kvôli tomu zvolala mimoriadna schôdza, očakával som, nádejal som sa, že aspoň niekto z vlády tu bude sedieť a niektoré riešenia, ktoré budú tu predkladané, určite veľa dobrých riešení tu bolo spomínaných, si bude aspoň zapisovať. Som z toho veľmi sklamaný.
Dovolím si povedať, že ten problém č. 1 na Slovensku s nezamestnanosťou je preto, lebo som to tu už povedal asi desaťkrát a je to reálny fakt, hlavne v regiónoch, ako je Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, kde tá nezamestnanosť je cez 20 %. Máme okresy, ktoré majú nezamestnanosť cez 25 %. Štatistický údaj ministerstva práce, sociálnych vecí hovorí o tom, že máme nezamestnanosť 14,71 %. Ale ekonomický týždenník Trend, keď do toho zarátal aj 10-tisíc ľudí absolventov, ktorí sú len dočasne zamestnaní, keď do toho zarátal ľudí, ktorí sú na maródkach, prišiel na to, že máme nezamestnanosť 16,2 %. Preto keď tu bola debata o tom, o 0,1 %, či máme nezamestnanosť vyššiu, alebo nižšiu, som reagoval faktickou poznámkou, že baviť sa tu o tom je totálne malicherné. 40-tisíc ľudí, ktorí nám pribudli za rok na úradoch práce, či sú zo zahraničia, alebo sú domáci, to nás dneska nemôže zaujímať, odkiaľ sa nabrali, 40-tisíc ľudí nemá, za rok o 40-tisíc ľudí nemá prácu a ich rodiny takisto.
Čo to spôsobilo? Ešte len bola volebná noc, keď sa pán premiér napil Coly a odkázal celej republike, keď zistil, že má nadpolovičnú väčšinu a bude vládnuť sám, odkázal celej republike: dvihneme dane, dvihneme odvody, dvihneme poplatky, a týmto spôsobom otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku. Ešte len prešla volebná noc a už pán premiér otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku, otrávil ekonomické myslenie ľudí.
Podnikateľská aliancia Slovenska vyhodnotila súčasné obdobie ako najhoršie podnikateľské prostredie za posledných 10 rokov. Nezamestnanosť máme najvyššiu za posledných 10 rokov, domáca spotreba nám klesá, to súvisí s tým otráveným ekonomickým myslením ľudí.
Kolega Švejna mi neustále pripomína, človek je tvor mysliaci ekonomicky, ľudia, či chceme, či nie, žijú z peňazí. Ak počujú od premiéra Slovenskej republiky, že bude horšie, začínajú prijímať opatrenia. Boli to firmy, ktoré prijali také opatrenia, že prestali investovať, stiahli sa na základňu a začali sa takto správať aj občania Slovenskej republiky. Začali ekonomicky myslieť, prestali investovať. Na to doplatili živnostníci tých drobných maloobchodov, ktorí dneska nemajú obrat. Domáca spotreba nám klesá.
Ak sa dohodneme na tom, a na tom sa asi teda určite dohodneme aj s poslancami SMER-u, že drvivú väčšinu ľudí na Slovensku zamestnávajú podnikatelia. Podnikatelia je ten potenciál, kde môže nastať zvýšenie zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti. V štátnom sektore tento priestor určite nemáme, tam skôr opačný trend by bol priaznivý pre vývoj verejných financií. Takže ak podnikatelia povedia, že vyššie dane, odvody, poplatky, horší Zákonník práce alebo nezmyselné zdravotné odvody 14-percentné zo zdanených dividend, veď to je nonsens. Ak títo podnikatelia hovoria, že sa im zhoršilo podnikateľské prostredie, mimochodom, dane máme najvyššie z okolitých krajín. Aj severné škandinávske krajiny, ako je Švédsko, Dánsko, už majú nižšiu daň a ony boli povestné tým, že mali vysoké dane z príjmu, dneska majú nižšiu. Fínsko uvažuje nad tým, že bude mať nižšiu daň ako my. Toto nemôže pomáhať podnikateľom v súčasnosti a nemôže za to len kríza, ktorá je toľkokrát spomínaná. Tá kríza tu je, objednávky zo zahraničia neprichádzajú, ale toto otrávené podnikateľské prostredie sa správa tak, že máme vyššiu nezamestnanosť.
A teraz si skúsme povedať, čo okrem toho prostredia, ktoré vytvára štát, môže štát urobiť pre zamestnávanie ľudí. Dovoľte mi dve krátke historické vsuvky, potom ich pochopíte alebo ich vysvetlím, prečo musia byť.
Keď v 14. storočí vládol cez 60 rokov Karol IV., český kráľ, staval hrady, mosty alebo opevnenia. Ak situácia v krajine bola taká, že ju nazývali hladomor, dneska by sme to nazvali zlá sociálna situácia, dal stavať hladový múr, opevnenie, ktoré stojí dodneska, aby ľudia si zarobili svojou prácou na to, aby vôbec mali na základné potraviny. A štát tým získal ďalšie opevnenia. Dneska by sme to nazvali infraštruktúra. Druhá krátka historická poznámka. Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk mal heslo: "Nebát se a nekrást," Za chvíľu pochopíte tieto historické vsuvky.
Pretože štát má možnosť zamestnávať ľudí cez to, že stavia infraštruktúrne projekty. Obzvlášť v dnešnom období, keď na to máme v Európskej únii prostriedky v Operačnom programe Doprava. A povedzme si, čo urobil štát, povedzme vláda Roberta Fica, minister dopravy pán Počiatek v cestnej infraštruktúre. Skúsme si to povedať, čo sa podarilo za rok tejto vlády.
Od nástupu pána ministra Počiatka okrem 1 km obchvatu Žiaru nad Hronom v plnom profile a 4,75 km v polovičnom profile nebol uzavretý žiaden ďalší diaľničný tender ani podpísaná žiadna zmluva o dielo s dodávateľom na výstavbu diaľnice alebo rýchlostnej cesty. Vážení kolegovia a kolegyne zo SMER-u, alebo niekto z vlády, skúste mi povedať, že nemám pravdu.
Ďalej pán minister zastavil súťaže na Projekte eliminácie bezpečnostných parametrov a komplexné opravy na cestách I. triedy v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, jedná sa zhruba o 150 km ciest I. triedy. Dneska všetci nadávame na to, aké máme cesty I., II., III. triedy, ale pán minister pozastavil tento projekt, lebo musí prehodnotiť projekt. Výsledok len z toho, čo som povedal, je, že dal prácu, mimo toho obchvatu Žiaru nad Hronom, žiadnym slovenským robotníkom v stavebných firmách. Žiadnu! Ak máte iný názor, láskavo sa postavte a povedzte mi, aký tender uzatvoril, akú zmluvu podpísal na cestnej infraštruktúre.
Tisíce, možno až desaťtisíce ľudí mohli nájsť prácu cez európske peniaze, ktoré, dneska sa hovorí, že nevyčerpáme, lebo pán premiér už behá do Bruselu a realokuje, lebo v Operačnom programe Doprava asi to nevyčerpáme. No keď nepodpíšeme zmluvu, neukončíme tendre, tak asi ťažko budú mať slovenskí robotníci v slovenských firmách prácu.
A teraz mi dovoľte povedať, jeden infraštruktúrny projekt sa pánu ministrovi Počiatkovi podarilo. Ukončiť a podpísať zmluvu. Bolo to na železničnej infraštruktúre. Rekonštrukcia trate pri Trenčíne. Najväčšia stavebná zákazka za posledný rok. Železnice Slovenskej republiky podpísali zmluvu s firmou TSS Grade za 245 mil. eur. Priatelia, firma Skanska, ktorá dala ponuku 201 mil. eur, bola zo súťaže vyradená Úradom pre verejné obstarávanie. Dôvodom vylúčenia firmy Skanska zo súťaže bol nesúlad dĺžky praxe jej stavbyvedúcich a certifikátu odbornej spôsobilosti od Slovenskej komory stavebných inžinierov. No podobne na tom boli ale aj, aj ostatné súťažiace firmy. Skanska svoje druhé vylúčenie namietala a požadovala predbežné opatrenie, aby Železnice nepodpisovali zmluvu s firmou TSS Grade, cez to všetko Železnice podpísali tú zmluvu. A, ajhľa, pred dvoma týždňami Úrad pre verejné obstarávanie znova prikázal Železniciam zaradiť firmu Skanska do súťaže. Vážení, ale zmluva bola podpísaná s druhým uchádzačom. Stavebné práce už v Trenčíne prebiehajú.
A ja vám poviem, kde je problém. Pán minister Počiatek zariadil, aby Železnice urýchlene podpísali s firmou TSS Grade, firmou, preto, lebo je za touto firmou jeden zo zakladajúcich akcionárov SMER-u a za tou firmou je finančná skupina J&T. Priatelia, ale rozdiel medzi druhou a prvou ponukou je 44 mil. eur. Skúste si to vynásobiť krát slovenské koruny a prídete k čiastke 1,3 mld. slovenských korún! Priatelia, trikrát zaplatíme túto zákazku! Prvýkrát preto, že Európska únia nám pre pochybenia v týchto súťažiach, ktoré budú napadnuté, nepreplatí z Operačného programu Doprava túto investíciu. Druhýkrát preto, že firme Skanska bude musieť slovenský štát vyplatiť ušlý zisk za neoprávnené vylúčenie zo súťaže. A tretíkrát preto, že nevyčerpané prostriedky z Operačného programu Doprava nám prepadnú.
A prečo o tom hovorím pri nezamestnanosti? Priatelia, rozdiel 44 mil. eur, vidím tu niektorých starostov, za to by sa dalo rekonštruovať stredne, teda jedna stredne veľká základná škola sa dá rekonštruovať zhruba za milión eur. To znamená, 44 základných škôl mohlo byť rekonštruovaných z európskych prostriedkov len z toho rozdielu medzi prvou a druhou ponukou. 44 zákazok na rekonštrukcii napríklad základnej školy podľa mojich hrubých odhadov je okolo 6 600 pracovných miest. Lebo na tej škole bude robiť zhruba 30-40 ľudí plus v ďalších poddodávateľských firmách, plus vo firmách, ktoré vyrábajú stavebné hmoty, povedal som, 150 ľudí by mohlo nájsť prácu, krát 44 týchto škôl, 6 600 pracovných miest. Ale tejto krajine to asi nechýba. My alebo táto vláda, pardon, aby som bol adresný, nechce efektívne využívať prostriedky Európskej únie.
Čo môže ale urobiť aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? A čo sme my v KDH, aj ja konkrétne s niektorými kolegami navrhoval, aby sa cez opatrenia ministerstva a hlavne v zákone o službách zamestnanosti mohlo zmeniť tak, aby si viacej ľudí mohlo nájsť prácu na Slovensku. To sú tie drobné návrhy opozície, ktoré tu dneska budú, boli, sú a budú spomínané a ktoré niekto z vlády mal zachytiť a skúsiť ich zapracovať.
Najprv sa vrátim ku službám zamestnanosti, ku absolventskej praxi. Áno, je potrebné, aby mladí ľudia, ktorí majú vysokú, strednú školu, ak nemajú prácu, aby išli na absolventskú prax. Ale ja sa pýtam od prvého mája: Kto pôjde na absolventskú prax, keď doteraz títo ľudia mladí poberali 195 eur a od prvého mája budú dostávať 126 eur? Povedzte mi, ktorý mladý človek nastúpi na absolventskú prax za 126 eur? Kúpi si lístok do práce a naspäť a už mu nezostane na obedy. Hanba! Sociálna vláda SMER-u znížila tento príspevok o 40 %.
Ale rozbehli, vláda SMER-u realokovala európske prostriedky na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov. Na tento projekt bolo vyčlenených cca 70 mil. eur. V zásade je to dobrá myšlienka, len ja sa pýtam: Prečo tak draho, krátko, z toho mi vychádza, neefektívne? Prečo zamestnávateľ v tomto projekte má povinné zamestnať toho mladého človeka len na rok a pol? Z toho rok dostáva zhruba 430 až 450 eur každý mesiac. Prečo to nie je naviazané na výšku mzdy? A prečo tá doba zamestnávania nie je dlhšia? Ak by to bolo naviazané na výšku mzdy, to znamená, kto dá nižšiu mzdu, dostane nižší príspevok, kto dá vyššiu mzdu, dostane vyšší príspevok. A ak by to bolo naviazané na výšku nezamestnanosti v okrese, tak mohli v tých okresoch, kde je vysoká nezamestnanosť, byť títo mladí ľudia cez tento projekt možno za tie isté peniaze zamestnaní aj dva, možno tri roky. Po dvoch-troch rokoch zamestnávateľ a zamestnanec si vytvoria určitý prirodzený vzťah a tí mladí ľudia sa nemuseli vrátiť na úrad práce. Po roku a pol, keď sa paušálne prispieva každý mesiac, som presvedčený, že títo mladí ľudia sa vrátia na úrady práce. A bude to len dočasné riešenie nezamestnanosti. A príliš drahé riešenie nezamestnanosti.
Na jeseň sme navrhovali spolu s kolegom Hudackým takýto návrh zákona, kde sme navrhovali, aby zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca z reálnej mzdy, aby toto štát refundoval zamestnávateľovi. Refundoval. A bolo to naviazané na reálne mzdy. A podľa výšky nezamestnanosti v okrese. Takto prideľované prostriedky by boli transparentné, takto prideľované prostriedky na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie by mohli čerpať aj malí, aj veľkí, aj domáci, aj zahraniční, tieto prostriedky, táto refundácia by bola nárokovateľná. Vážení, nemuseli by sme počúvať toto na stretnutí s podnikateľmi, že prečo na investičné stimuly ide tejto firme, nie prečo nám? Nie! Nastavím zákon transparentne tak, že každý, kto spĺňa a zamestná znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, môže mať refundované zdravotné a sociálne odvody. To znamená 35 % dneska zo mzdy. A či zamestná jedného, 200, alebo 390, ako dneska vo Vranove, alebo 350 v Prakovciach, bude to nárokovateľné. Či si domáci, zahraničný. Či si kamarát s niekým, alebo nie si kamarát s niekým. Prídeš na úrad práce, doložíš to, že si zamestnal znevýhodneného uchádzača, doložíš na konci mesiaca, že si zaplatil sociálne a zdravotné odvody a tie ti preplatíme. Štátu je predsa jedno, či 200 živnostníkov zamestnajú po jednom nezamestnanom, alebo jeden veľký zamestná 200. Štátu to ekonomicky nakoniec vyjde na rovnako.
Samozrejme, že ten návrh zákona bol odmietnutý.
Musím spomenúť aj aktivačné práce. Viem, aktivačné práce nie sú klasickým zamestnávaním, veľmi dobre to viem. Aktivačné práce sú na to, aby ľudia, ktorí sú dlhodobo na sociálnych dávkach a už nemajú pracovné zručnosti, aby si ich proste osvojili, aby raz, možno keď bude nejaká ekonomická konjunktúra, aby sa mohli zamestnať, aby úplne nezabudli vôbec lopatu chytiť alebo metlu do ruky. Ale nájsť zmysluplnú prácu týmto ľudom, ktorých je na Slovensku zhruba 200-tisíc, sa nedá len v obciach. Preto som s kolegom Hudackým predkladal návrh zákona, kde aj štátne podniky by mali zamestnávať týchto na aktivačné práce. To znamená: lesy, povodia, meliorácie.
Povieme vám, čo som si prečítal v médiách za posledné dva týždne. Poľnohospodárska agentúra na východe v Korzári hovorí: "Voda stojí na poliach pre nevyčistené odvodňovacie a závlahové kanály." Ďalej v českých médiách som si prečítal, kolegyne a kolegovia zo SMER-u, juhomoravský hajtman pán Hašek, podpredseda ČSSD, mimochodom navrhuje, aby nezamestnaní vyčistili lesy Českej republiky. Chce, aby to bolo súčasť volebného programu ČSSD. Je to vaša partnerská, sesterská organizácia, skúste sa s nimi o tom porozprávať, kde nájdete prácu 200-tisíc ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, zmysluplnú prácu. Samozrejme, ste to odmietli.
Ďalej, dúfam, že kolegyňa Gibalová o tom bude hovoriť podrobnejšie, KDH navrhovalo, aby jeden príjem od štátu stačil; súbeh dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Desať tisíce ľudí mohli nájsť prácu a štát mohol šetriť verejné financie, podrobnejšie o tom bude hovoriť asi ona.
Alebo bolo to tu už spomínané, ale znova to musím zvýrazniť, zastavené projekty na protipovodňové opatrenia len preto, že to bol projekt vlády Ivety Radičovej. Starostovia za SMER v médiách písali, že to bol veľmi dobrý projekt, kde si našlo prácu, dočasne prácu, áno, bolo to tu spomínané, na 9 mesiacov za v podstate minimálnu mzdu, ale našlo si prácu tisíce ľudí. A tie opatrenia, dámy a páni, boli povodne aj pred dvoma týždňami, aj v posledných dňoch boli dažde aj na východnom Slovensku, starostovia si chvália tieto opatrenia. Do určitej miery tieto protipovodňové opatrenia, tieto hrádzky, splnili svoj účel, zadržali tú vodu. Áno, ak by pršalo mesiac v kuse, tak asi by to neboli schopné. Ale takéto jednorazové minipovodne dokážu zadržať. A našli si tisíce ľudí prácu. Poznám v regióne ľudí, ktorí pracovali na týchto protipovodňových opatreniach.
Ďalej projekt obnovy hradov. Bol som na Conecu, chlapci, ktorí majú toto združenie obnovy hradov, mali tam svoj stánok, bol zastavený tento projekt. Stovky, tisíce ľudí si našlo prácu pri obnove našeho kultúrneho dedičstva, len preto, že to bol projekt vlády Ivety Radičovej. Jeden rozumný argument mi povedzte, keď pri tých protipovodňovkách vám to vaši starostovia za SMER hovoria, že to bol dobrý projekt. Prečo v tom nepokračovať?
Nechcem tu už hovoriť o tom, že vláda sa bude musieť zamyslieť a porozmýšľať aj nad medzitrhom práce. Nad tým, že určitá skupina ľudí pri určitom zamestnaní a pri nejakej mzde, ktorá je pod minimálnou mzdou, bude poberať aj mzdu, aj sociálne dávky. Naozaj, ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky v takej miere, že rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami je pár euro, no nepôjdu pracovať a radšej zostávajú na týchto sociálnych dávkach. Alebo potom treba urobiť opatrenia v sociálnej oblasti, alebo pri vyplácaní týchto sociálnych dávok. Treba tieto sociálne dávky, či chcete, alebo nie, budete musieť s tým prísť, naviazať na prácu, ale aby tá práca bola zmysluplná. Predsa nedáme prehadzovať ľuďom piesok z jednej kopy na druhú!
Takže, aby som to zhrnul, aké sú riešenia? Tých drobných riešení tu bolo spomínané a ešte bude spomínané veľa. Ale základom je vyliečiť otrávené podnikateľské prostredie na Slovensku. Naozaj, odvody, dane nemôžu byť najvyššie z okolitých krajín.
Ďalej príspevky na zamestnávanie transparentne, transparentne, toto, čo požadujú po nás podnikatelia, živnostníci na Slovensku. Áno, na základe určitých pravidiel, aby to mohol poberať aj ten malý, aj veľký, aj Slovák, aj zahraničný.
A po tretie. Preto som spomínal toho Tomáša Garriguea Masaryka: "Nebát se a nekrást," nekradnúť. Naozaj, verejné financie, s verejnými financiami narábať tak, ako keby to boli naše vlastné, aj s tými európskymi. Pretože tam sme takisto aj prispievatelia, aj slovenský štát vždycky sa tam podieľa na týchto europrojektoch. Takže ak nebudeme efektívne vedieť využívať verejné prostriedky, a to je jedno, či na železnici, alebo na diaľnici, veľmi očakávam, ako dopadnú tendre na vypísané diaľnice na tých päť úsekov, som veľmi zvedavý, aké tam budú čiastky. Ak budeme verejné prostriedky takto míňať, ak bude dochádzať ku korupcii, potom nám budú chýbať, na Slovensku nám budú chýbať aj na riešenie nezamestnanosti.
A posledná poznámka k tomu "Nebát se a nekrást". Na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva 400 riaditeľov firiem z celej republiky, menších, väčších, na Conecu dostali hlasovacie zariadenie, kde mohli hlasovať. A jedna z otázok bola zhruba asi v tom zmysle, aké najväčšie nebezpečenstvo vidia v tom, že sa nevyčerpá 8 mld. eur investícií do dopravnej infraštruktúry. Aké je najväčšie nebezpečenstvo? A bolo tam päť rôznych odpovedí. 57 % riaditeľov stavebných firiem hlasovalo, že to je korupcia a klientelizmus vo výberových konaniach. Priatelia, "nebát se" znamená rozhodnúť, uzatvárať zmluvy, podpisovať, ukončovať tendre, niektoré tendre má minister dopravy Počiatek ešte od pána Figeľa z februára 2012, Hubová - Ivachnová, ďalší tender je z júna 2012, a to je tunel Višňové. Nebáť sa, ale aj nekradnúť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán minister, keď som vás počúval, ako sa hráte so štatistickými údajmi a prekárate sa o 0,1, tak som nabral dojem, že žijeme v dvoch rôznych krajinách, že vy žijete v inej krajine a ja žijem v inej krajine. Lebo ja keď prídem do regiónu, tak stretávam stovky a podľa štatistík tisíce ľudí, ktorí sú nezamestnaní, tí sa nepotrebujú s vami vypravdovať tu o 0,1, tá nezamestnanosť je obrovská. Stretávam podnikateľov, živnostníkov v poslednej dobe na viacerých fórach, ktorí hovoria o tom, že zvýšené dane, odvody, poplatky, odvody za dohodárov spôsobujú túto nezamestnanosť.
Pán minister, ja vám prajem, aby ste sa čím skôr vyliečili, aby ste išli do tých regiónov, kde je vysoká nezamestnanosť cez 20 %, aby ste sa išli porozprávať s tými podnikateľmi. Mimochodom, podnikatelia, ktorí podnikajú napríklad v poľnohospodárstve a potrebujú zamestnať stovky ľudí na zber plodín dajme tomu v lete na mesiac, na dva, viete, o koľko sa im zvýšili mzdové náklady týmito odvodmi? Choďte sa spýtať živnostníkov, malých podnikateľov do tých malých predajní na východ Slovenska, ako im klesol obrat v týchto predajniach. To je spôsobené čím? No tou nezamestnanosťou. Ľudia nemajú peniaze, domáca spotreba nám klesá.
Pán minister, prajem vám skoré uzdravenie a choďte medzi týchto ľudí, aby ste počuli ich reálne príbehy, lebo to sú reálni ľudia, nie štatistiky.
Ďakujem.

Vážený pán kolega, výnimočne nebudem s tebou súhlasiť s tým konkrétnym riešením, ktoré navrhuješ, nebudem súhlasiť. A poviem ti aj jeden drobný príklad, prečo okrem iného nebudem s tým súhlasiť.
Málokedy zaznelo v tejto sále, alebo na verejnosti sa vie, 50 % žien rómskych matiek na východnom Slovensku do 24 hodín opustí svoje dieťa v pôrodnici a ujde domov k svojej rodine. Tým pádom to pôrodné nedostane. Ak by bola pravda, čo si povedal, že tie deti majú len kvôli tomu pôrodnému, tak by to neurobili. Oni to urobia. Zvláštne.
Je pravda a máš v pravdu v tom, aký vážny problém, sociálny problém, ekonomický problém to je. Celá tá problematika, ktorú si tu spomínal. Naozaj riešenie, ktoré tu bolo v tomto pléne minulého roku, kolegovia z SDKÚ ho navrhovali, keď pôrodné bolo naviazané na to, aby jeden z rodičov za posledné štyri roky musel odpracovať na aktivačných prácach alebo v normálnom zamestnaní 270 dní. Myslím si, že týmto smerom sa budeme musieť uberať, aj vláda SMER-u sa bude musieť uberať, že všetky sociálne dávky budú musieť byť naviazané nejako na prácu. A vedia to už aj kolegovia zo SMER-u, pretože ich prednosta Obvodného úradu v Starej Ľubovni povedal, že v Lomničke už sa situácia nedá ďalej takto zvládať, a vyžaduje, aby tam bol zriadený úrad prednostu. Pretože tá situácia je abnormálna.
V tomto smere máš pravdu, tento veľmi vážny problém tu je a najviac u nás na východnom Slovensku. S týmto konkrétnym riešením, s tvojím konkrétnym návrhom ale nesúhlasím.