O slovo v zmysle rokovacieho poriadku požiadal podpredseda Národnej rady pán podpredseda Figeľ. Nech sa páči, máte slovo.
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, milí kolegovia, dovoľte mi prispieť niekoľkými pohľadmi na tému, ktorá je aktuálna, dôležitá aj perspektívna, nadviazať aj na slová kolegu predsedu klubu pána Abrhana a na to všetko, čo by mohla táto schôdza...
O slovo v zmysle rokovacieho poriadku požiadal podpredseda Národnej rady pán podpredseda Figeľ. Nech sa páči, máte slovo.
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, milí kolegovia, dovoľte mi prispieť niekoľkými pohľadmi na tému, ktorá je aktuálna, dôležitá aj perspektívna, nadviazať aj na slová kolegu predsedu klubu pána Abrhana a na to všetko, čo by mohla táto schôdza priniesť. Ona je aj na to príležitosťou, skôr výnimočnou, mimoriadnou, a nemali by sme ju premárniť. Školstvo je rezortom, ktorý má najväčší singulárny vplyv na spoločnosť zo všetkých a je možno najviac zanedbávaným rezortom z hľadiska mnohých potrebných zmien aj financovania, aj celkového vnímania, lebo má dopad na ekonomickú konkurencieschopnosť, na náladu spoločnosti, na zamestnanosť a zamestnateľnosť obyvateľov, na kultúrnu vyspelosť alebo zrelosť a hlavne teda na občiansku zrelosť, ktorá znamená aj istý politický rozmer každého z nás, ale aj celku. Je to teda rezort dôležitý pre budúcnosť jednotlivcov aj krajiny a spoločnosti. A dnešný kritický až krízový stav by mal byť vnímaný skôr ako príležitosť dostať ho do centra záujmu, trvalej podpory a rozvoja.
KDH chápe oprávnené požiadavky a očakávania tak učiteľov, ako aj zdravotných sestier a tu chcem hovoriť skôr o učiteľoch a zároveň aj zúčastňovali sme sa aj sa budeme zúčastňovať na konštruktívnom dialógu, ktorý podporujeme, či na rezortnej, spoločenskej alebo teraz parlamentnej úrovni, pričom aj v jednom, aj v druhom prípade platí, že potrebujeme do rezortu, do oblasti vzdelávania a výchovy, investovať lepšie a viac, v tomto poradí: Lepšie je, po prvé, nerozkrádať, neplytvať, nemíňať, neprečerpávať, neodčerpávať, nevyčerpávať, ale rozumne investovať, možno dvakrát až trikrát zmerať, vážiť, a tak odsúhlasiť, lebo efektívnosť znamená aj kvalitu, návratnosť, mieru, ktorá je veľmi dôležitá aj v súkromnom, takisto aj vo verejnom sektore. No a viac o tom hovorili aj mnohí predrečníci, ak budeme na chvoste, tak zostaneme na chvoste, ba ešte horšie bude. Ak je Slovensko v skupine s Tureckom, ak nástupný plat je tak nízko, ako je zhruba 500-eurová úroveň, ktorá vlastne hovorí o tom, že po dvadsiatich rokoch je asi 800 eur a že celkovo sme pod polovicou vysokoškolského obyvateľstva a v oblasti príjmov učiteľov, tak to je aj málo a hovorí to aj o statuse nízkom, neprimeranom statuse učiteľov pre budúcnosť a význame tejto služby, profesie, tohto poslania, lepšie povedané.
Z európskej skúsenosti môžem povedať to, čo som pripomenul na školskom výbore, od nás na juhu je Grécko, na severe je Fínsko. My sme medzi tým. Budeme driftovať buď na juh, alebo na sever. Grécko má všetky typy chorôb a problémov, od finančných, ekonomických cez zmluvno-právne a bezpečnostné. A hovorím to aj preto lebo školstvo je tam úpadkové. Najviac problémov v sporoch v Únii v Európe o mobilite, uznávaní kreditov, diplomov, kvalifikácií bolo v Grécku a grécki občania ich mali. Fínsko ukazuje, že sa dá konkurovať, inovovať, súťažiť, hoci ich je len päť miliónov, sú na severe, časť krajiny je za polárnym kruhom, majú mnohé limity, nechcem o tom hovoriť, zároveň ukazujú, že s týmto potenciálom dokážu súťažiť celosvetovo.
Dámy a páni, v koaličnej vláde sa ťažšie presadzuje dôležitosť každého rezortu a osobitne školstva, kde výsledky prichádzajú potom s deťmi generačne. A to hovorím práve preto, lebo vo vláde, kde netreba hľadať nejaké kompromisy, kde predseda vlády a strany večer o niečom rozhodne a ráno vláda niečo napíše a na ďalší deň parlament môže urobiť zákon, by školstvo mohlo profitovať a vyzerať lepšie, a preto vnímame tieto štyri roky ako premárnené, pretože aj odborne aj politicky školstvo zostalo skôr v očakávaniach, tie sľuby sa nenaplnili, boli veľmi explicitné, boli opakované, menili sa ministri, ale nie pomery a nie k lepšiemu.
Chcem ešte pár poznámok uviesť hlavne dopredu, aby to nebolo len o situácii, či európskej alebo slovenskej, treba sa dívať dopredu, rozumní vedia, že budúcnosť sa začína dnes, múdri vedia, že ona sa už začala, lebo nadväzujeme, my nie sme na zelenej lúke, nedá sa ísť z nuly a hlavne teda nadviazať na to, čo je, a preto chcem vyjadriť podporu k aktuálnym požiadavkám a zároveň dôvodovej správe, ktorá zároveň je podkladom pre návrh uznesenia, pretože záleží aj na rozhodnutiach do volieb, v týchto týždňoch a mesiacoch a, samozrejme, aj na tom, čo bude potom. To je v rukách občanov aj učiteľov, aj každého. Osud Slovenska je v slovenských rukách a to je dobre. To je potrebné, len treba rozumne s tým narábať, lebo sloboda volá k zodpovednosti. Potrebujeme koncepciu, aby bolo jasné aj, čo treba dlhodobo, strednodobo, krátkodobo, aby bol horizont, cesty, kroky evidentné a podľa toho postupovali jednotlivé vlády alebo boli obdobia. Preto sme podporili, kolega Martin Fronc to navrhoval, ten Národný program vzdelávania, lebo hneď ako bude národný, ak to bude program a ak mu bude venovaná pravidelná, seriózna pozornosť aj zo strany parlamentu, tak školstvo začne vyhrávať a bude vyhrávať, lebo ak sa tam zadefinujú ciele, nástroje a zdroje tak, aby boli rozumné, adekvátne, tak ovocie bude prichádzať postupne, nedá sa to preskočiť.
Chcem podčiarknuť, že je veľmi dôležité, aby z hľadiska cieľov si tu Slovensko postavilo dvojitý cieľ aj kvalitu, aj dostupnosť, len jedno z toho je málo, lebo vedie kvalita k elitárstvu a dostupnosť k egalitárstvu. A ak sa to spojí, rozumne, tak potom sú krásne výsledky, ktoré môžeme pozorovať po Európe v tých lepších príbehoch, za súčasných pomerov, keď je skôr málo peňazí, keď je ťažká geopolitická situácia. Ale európske krajiny, ako je už spomínané Fínsko alebo aj Dánsko päť miliónové, nakoniec Švédsko, tie viaceré ukazujú v tomto krásne výsledky, lebo spájajú cieľ kvality vzdelávania na všetkých stupňoch a dostupnosť vzdelávania a zároveň celoživotné vzdelávanie.
Školstvo a investície do školstva sú najvýhodnejšie. Po páde banky Lehman Brothers je to už aj tak evidentné, že stratí sa banka, stratia sa účty, ale remeslo má zlaté dno. To, čo vieme, je základom pre obdobia aj po páde banky, aj pre krízové situácie. A spomínam to preto, lebo je to už aj dnes vedecky dokázané, že investície do školstva, do vzdelania, kvalitného, relevantného, majú najvyššiu mieru návratnosti, a to vyššiu než bankové operácie. Oplatí sa to, vráti sa to lepšie než z iných operácií alebo inej politiky. A ak to má priniesť dobré ovocie, dokonca najlepšie, najväčšie, najrozsiahlejšie aj finančne, ekonomicky pre štát a spoločnosť, tak v centre reforiem, zmien a ich nositeľov musí byť učiteľ. Môžeme mať zateplené budovy, magnetické alebo elektronické alebo akékoľvek didaktické pomôcky, ale rozhodujúcim a najvplyvnejším faktorom v zmenách tohto úspechu je učiteľ, jeho profesionalita, jeho kontinuálne vzdelávanie, jeho podpora, jeho status. Isteže, sú tu aj výnimky, ale bez učiteľov to nepôjde a, naopak, s kvalitnými učiteľmi je ten úspech garantovaný. Chcem povedať, že investície cez vzdelanosť na všetkých úrovniach včítane kontinuálneho vzdelávania dnes môžu priniesť a, verím, aj prinesú vyššiu mieru konkurenčnej schopnosti Slovenska a obyvateľstva, ktorá, žiaľ je nízka. A prejavuje sa to i v zaostávajúcich regiónoch i v dvojcifernej nezamestnanosti, i v exode veľkej časti populácie do zahraničia, kde sa skôr uplatnia než tu v inovatívnosti našej ekonomiky, čo je veľká výzva do blízkej i vzdialenej budúcnosti a, samozrejme, aj v ďalších parametroch.
Rád pripomínam, možnože poslednýkrát v tomto volebnom období, to štúrovské, lebo sme mali aj slávnostnú schôdzu, bolo dvesto rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, treba viac tvoriť, menej troviť. Bez výchovy a vzdelania to nepôjde. A práve tvorivý proces, kde sa otvára myslenie, nie napĺňa hlava informáciami, ale otvára spôsob hľadania, učenia, celý život je to, čo má dodať škola. A to najšľachetnejšie, čo mi zostalo z tých rokov, rád tiež pripomínam od Komenského, škola má byť dielňou ľudskosti. Keď debatujeme o tom, ako pomôcť alebo nepomôcť alebo kto je utečenec a kto si zaslúži solidaritu, to je o ľudskosti. Keď chýba ľudskosť, všetko je problém. Keď je ľudskosť, problémy sa riešia. A školy tu majú čo povedať aj slovenské a som rád, že školy sa prebúdzajú a angažujú.KDH je pripravené podporiť dobré zámery aj dnes aj po marci aj krátkodobé, ale aj strednodobé a dlhodobé, ktoré sa týkajú tohto stavu, neprijateľného a kritického. Ďakujem pekne.
Skryt prepis