Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že máme asi polčas rozpravy za sebou a ja by som si dovolil zareagovať pár slovami na jej priebeh.
Myslím, že všetci, alebo väčšina a drvivá väčšina vystupujúcich sa zhodla na tom, že správa je obsažná. Po obsahovej stránke je aj dobre spracovaná a predovšetkým analytická časť má vysokú výpovednú hodnotu, ktorú hodnotili všetci vystupujúci. Tým, že má dobrú výpovednú hodnotu a súčasne ponúka aj východiská, ktoré samozrejme môžu byť kontroverzné, alebo môžu byť vnímané z jednej strany politického spektra inak, ako sú vnímané z inej strany politického spektra, vytvárajú aj priestor pre to, ako sa táto správa volá, to znamená správa pre verejnú diskusiu.
Ja by som si dovolil zareagovať na pár poznámok, ktoré tu doteraz zazneli.
Financovanie školstva. Problém, ktorý sa v zásade opakuje vo všetkých, vo všetkých vystúpeniach. A treba povedať, že slovenské školstvo je podfinancované, ale zase na druhej strane je treba povedať, že je jasne deklarované aj v tomto materiáli, aj vo verbálnych vystúpeniach predstaviteľov vlády, či už ide o predstaviteľa ministerstva školstva pána ministra Čaploviča alebo premiéra Fica, že vláda má eminentný záujem a hľadá všetky voľné dostupné zdroje na to, aby školstvo bolo dofinancované v horizonte roku 2020 do šiestich percent DPH. Ja na druhej strane chcem povedať to, čo som povedal vo faktickej poznámke. Mohli by sme sa tu všetci tváriť ako populisti, mohli by sme povedať, teraz uvoľníme z akýchkoľvek finančných prostriedkov, či už ide o ročné zvyšovanie o 0,2 alebo o 0,3 % HDP, či to budeme vyjadrovať v absolútnych číslach 200 - 300 mil. eur ročne. Len narazíme na zákon o dlhovej brzde a o rok, o dva, o tri, môžeme sa dostať do reálnej situácie, že bude potreba vytvárať vyrovnaný štátny rozpočet, nie rozpočet s deficitom 2,9, 2,6 alebo 1,5 percenta, a tým pádom sa niekde bude musieť skokovo zobrať a bude sa musieť skokovo zobrať aj v oblasti školstva, čo je nezodpovedné.
Ak by sme hovorili o financovaní originálnych kompetencií v školstve, tak ja vám chcem len pripomenúť rok 2011 a prípravu štátneho rozpočtu na rok 2012, vystúpenie pána ministra Mikloša, ktorý prišiel s tým, že podiel dane z príjmov fyzických osôb a v tom aj financovanie originálnych kompetencií v oblasti školstva sa znižuje zo 70,3 na 65,4 %, a nikoho sa nepýtal na to a nikto z vás, kolegovia z opozície, sa nepýtal na to, aký to bude mať dopad na školstvo. Jediná odpoveď bola, štátny rozpočet potrebuje peniaze, to znamená, najľahšie sa nám zoberie z obcí, miest a regiónov a jednoducho tie peniaze vám berieme a nejak sa s tým vyrovnajte. Takže dneska, ak hovoríte o tom, že sú nedofinancované aj originálne kompetencie v oblasti školstva, tak hľadajte vinníka aj medzi sebou.
Otázka, otázka etatizmu a politizácie školstva. Ja osobne nevnímam a nezaznamenal som problém politizácie školstva. Podľa mňa školstvo je odpolitizované a v tejto oblasti nikto nechce robiť ani žiadne zmeny. To, čo otvára vášne, je otázka spádových škôl. Áno, otázka spádových škôl môže otvárať vášne. Ale na druhej strane si musíme povedať, odpovedať zodpovedne aj na otázku: v prípade, že máme veľké demografické výkyvy a máme pred sebou obdobie populačných, populačného nárastu ročníkov, zhruba o viac ako 50 000 detí do roku 2020 až 2024 v oblasti základného školstva, to je na jednej strane, kde potrebujeme navýšiť, výrazne navýšiť kapacity v základných školách; máme tu populačný boom v oblasti vekovej kategórie 0 až 6 rokov, kde potrebujeme výrazne navýšiť kapacity v oblasti materských škôl; a na ďalšej strane tu máme oblasť prebytkových kapacít v oblasti stredného školstva, kde je takmer 100-percentný prebytok kapacít, jednoducho aj tuto musia nastať jednoduché, jednoduché pohyby. A potom musíme hovoriť o tom, že ak niekde treba tie zdroje dať, tak nezabezpečí nárast priestorov normatívne financovanie, ale musíme nájsť nejaké doplnkové zdroje. A tie doplnkové zdroje môžme v krízových situáciách hľadať buď tým, že povieme, že vy, kde nevieme aktuálne zabezpečiť základnú školskú dochádzku a nechceme prejsť na dvojsmennú prevádzku, budete chodiť do spádových oblastí, alebo musíme nájsť dodatkové zdroje tým, že celkový balík peňazí, ktorý je určený na regionálne školstvo, sa určí nejaká časť na financovanie týchto krízových potrieb a bude sa rozdeľovať rovnomerne na normatívy tá ostatná časť. Aj toto je riešenie. Ale tuto môžme otvoriť úplne kľudne celospoločenskú diskusiu a tento problém si vydiskutovať.
Ďalšia téma, ktorá v zásade významne rozčerila hladinu verejnosti alebo kolegov v tejto sále, je otázka menovania riaditeľa zriaďovateľom, alebo otázka otvorenosti, slobody školských rád a otázka toho, že je potrebné, aby vo zvýšenej miere rozhodovali rodičia. Viete, pravda je niekde uprostred. Ja súhlasím s tým, že starosta, ktorý ukončil šiestu triedu základnej školy a má zriaďovateľskú pôsobnosť základnej školy, nemôže kvalifikovane riadiť túto základnú školu a byť zriaďovateľom. Plne s týmto súhlasím. Na druhej strane vám poviem príklad zo svojej obce, kde bola málotriedka, kde sme sa snažili o to, aby deti dostali nadštandardné vzdelanie individuálnym prístupom. A to znamená, ak sme videli, že dieťa má problémy, je zo sociálne slabšieho prostredia, rodičia nemajú adekvátnu vzdelanostnú štruktúru doma a nie sú schopní zabezpečovať rast dieťaťa v tej miere, na čo to dieťa má, tak pani učiteľka jednoducho zabezpečovala vo vlastnom voľnom čase dovzdelávanie týchto detí a robila si s nimi úlohy. Viete, aký bol výsledok? Niežeby sa tí rodičia tešili, že nemusia s deťmi robiť úlohy doma, desať detí zo štrnástich zobrali preč zo základnej školy a povedali, že ich deti nie sú hlúpe a nepotrebujú dodatočné vzdelávanie a doučovanie. Aj takáto je pravda, ak hovoríme o tom, že si povieme pravdu celú, tak si musíme povedať aj toto. Slovenské prostredie dneska ešte nedorástlo celkom na to, že kvalita vzdelania je to, čo by všetci ľudia vnímali ako niečo, čo je potrebné a čo im prináša prospech v budúcnosti.
Ďalšiu otázku, ktorú by som chcel otvoriť, je otázka tézy, ktorú postavil pán kolega Hlina, a povedal: "Lepšie sú kvalitné montérky ako zlý diplom." (Výkrik z pléna: Nekvalitný!) Alebo nekvalitný diplom. Áno, ja som nedopovedal vo faktickej poznámke celú vetu. Pán kolega, museli by ste mať vybudované učňovské a stredné odborné školstvo, aby ste toto mohli uviesť do praxe, čo tvrdíte. Dneska, a používať opäť slovo dneska, dúfam, že opätovne zaznamenala aj pani kolegyňa Vášáryová, lebo k tomuto slovu sa ešte raz dostanem, je situácia taká, že učňovské školstvo takmer neexistuje a stredné odborné školstvo vychováva viac všeobecne vzdelaných maturantov ako odborne vzdelaných maturantov. A v tomto vidím základný problém. Ja plne súhlasím s tým, čo povedala pani kolegyňa Žitňanská. Ak budeme mať 50 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí, nebude to na škodu tejto spoločnosti. Lebo, a to nie je cieľom tejto vlády a verím, že to nie je cieľom žiadnej politickej strany a ani žiadneho politika v tejto sále, sa hovorí, že najlepšie sa ovláda hlúpy a chorý národ. A nemôže byť naším cieľom, aby sme mali hlúpy národ, ktorý sa ľahko ovláda, aby sme mali nekvalitné zdravotníctvo a tí ľudia boli v úplnom područí. Toto nemôže, nie je a nebude naším cieľom. A ak hovoríme o tom, že pôjdeme na barikády, tak za túto tézu určite pôjdeme na barikády my zo strany SMER - sociálna demokracia.
Poslednú poznámku k vystúpeniam, ktoré tu dneska odzneli, bude otázka spisovnej slovenčiny, ktorá sa používa v tejto sále.
Pani kolegyňa Vášáryová, ja som si dal jazykovedcami vypracovať, alebo dať, aby mi dali stanovisko k používaniu slova "dneska". Ja vám prečítam stanovisko: "Slovo "dneska" je hovorové slovo a hovorové slová v slovenskom jazyku patria medzi spisovné slová. Slová štylisticky príznakové sa delia na hovorové slová a knižné slová, podľa toho, či sa vyskytujú v ústnej alebo písomnej reči. Hovorové slová predstavujú základ lexiky v hovorových, konverzačných a spontánnych prejavoch." Verím, že moja faktická poznámka sa dá úplne jasne zaradiť medzi spontánny a konverzačný prejav. A ja vám nevyčítam, že vy ste celý život naučená hrať podľa scenárov, to znamená, skôr používate knižný jazyk. Nechcem to povedať pejoratívne, ale chcem povedať tým, že používate celý život knižný jazyk. A v tomto sa možno líšime.
Ale čo chcem dodať, to, ako ste vystúpili, je, problém vidím v tom. Lebo problém je v neznalosti, vašej neznalosti rokovacieho poriadku Národnej rady, lebo vo faktickej poznámke sa reaguje na predrečníka, ktorý vystúpil v rozprave, a nie na predrečníka, ktorý vystúpil vo faktickej poznámke. To znamená, ak je váš život úzko spojený s knižnou podobou, ktorú si naštudovávate počas celého života, ja vám venujem jeden rokovací poriadok, aby sme si vyjasnili aj tieto otázky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
