Ďakujem veľmi pekne. No, ja tiež najprv musím hovoriť teda k formálnym záležitostiach týkajúcim sa schôdze. Ja som k tomuto bodu bol zapísaný ako prvý, za klub SAS. Ale pán predseda parlamentu si povedal, že už rokovák je zrejme zmenený, napriek tomu, že sme ho ešte ani neprerokovali, ani v druhom čítaní sme neboli, tak sa proste rozhodol, že ja som zapísaný normálne v rozprave. A keďže normálne v rozprave bol prvý zapísaný Alojz, tak som si povedal, že bolo by fér ho pustiť, nech povie, čo má na srdci. Ale opäť vidíme, že rokovák vlastne je úplne jedno, že či ho zmeníme, alebo nezmeníme, lebo rokovák je tu vykladaný predsedom parlamentu bez ohľadu na to, čo je napísané na papieri, tak on si s ním bude robiť, čo chce.
A teraz k veci. Úplne súhlasím s tým, že na problém takzvaných šmejdov je potrebné sa pozerať najprv z tej druhej strany, pretože tie obrovské náklady, ony nie sú na tých, ony nie sú na tých možno predražených tovaroch. Lenže ten predražený tovar nech je akokoľvek predražený, tak ten človek, ktorý podpíše tú úverovú zmluvu alebo ho dokonca zaplatí, vie, akú sumu ide platiť a v podstate pri nej má nastavenú tú hranicu svojich vlastných možností. To, čo presiahne hranicu jeho vlastných možností, je práve vysoká úroková sadzba a práve tam je to RPMN dôležité, pán kolega, lebo tam ide proste cez strechu a tam sa dostávajú tí ľudia do situácií, kedy naozaj pri malých sumách, malých omeškaniach sa zrazu začnú nabaľovať peniaze, ktoré ich neskôr môžu stáť domov, ktoré ich môžu neskôr stáť majetok a ktoré ich môžu stáť proste životný štandard, na ktorý boli zvyknutí. Takže úplne súhlasím s tým, že keď chceme toto riešiť, tak je potrebné sa v prvom rade pozerať na úpravu úverov, ktoré sú spojené s nákupom týchto tovarov a nie s nákupom samotným. Súhlasím ale, že aj samotné praktiky, ktorých sa dopúšťajú predajcovia na týchto akciách, je potrebné upraviť. Len bojím sa, aby sme vlastne spôsobom, akým ste to navrhli obidvaja, alebo ktokoľvek to písal, alebo v spolupráci s vami, aby sme nevylievali bábätko z vaničky aj s tou vodou. A uvediem príklady.
Máme, čože? (Hlasy z pléna.) No to je jedno, proste vyleje všetko, čo je vo vani, basta. Máme podomových predajcov alebo podomové predajkyne, tzv. Avon ladies. Podľa mňa takáto baba, ktorá bežne nosí proste tie rúže a tie šminky na pracovisko, kde robí na nejakom sekretariáte, úrade alebo na škole, a kolegyniam predáva popri tom, že pracujú normálne v práci, predáva im tie rúže a šminky atď., nie je schopná 20 dní vopred toto ohlásiť ako predajnú akciu a do toho, do tej definície, ktorú ste vy dali do tohto, do tejto novely, bohužiaľ, takáto žena bude spadať. Dvadsať dní je podľa mňa obrovské, proste obrovské číslo a pre ňu nesplniteľné. Tak isto pre takúto ženu nemožnosť pre zákazníka zaplatiť tovar priamo na mieste tak isto proste jej sťažuje život a podľa mňa to nerieši situáciu, ktorú vy chcete riešiť, pretože keď si proste kolegyňa od kolegyne príde kúpiť rúž a chce jej ho zaplatiť, znovu, tak zrejme by tam mala byť nastavená nejaká buffer zóna, v rámci ktorej si povieme, dajme tomu, že tovar do 50 - 100 nejakých eur by malo byť možné zaplatiť hneď, nemusí sa tam čakať 15 dní a nemusí sa tam dávať ten 10-percentný preddavok. To znamená, bolo by veľmi nešťastné podľa mňa, keď pri riešení šmejdov by sme išli klepnúť po prstoch ženám a babám, ktoré si popri svojej práci v rámci predávania buď kozmetiky, alebo iných výrobkov prilepšujú a takýmto spôsobom by sme im skomplikovali život.
Pri tých vyšších sumách a iných tovaroch, opäť, pri podomovom predaji sú aj poctiví predajcovia, sú aj poctiví predajcovia a mnohí z nich vlastne celú veľkú časť peňazí, s ktorými operujú, majú v tom tovare, ktorý predávajú. Ja neverím tomu, že keď posunieme tú platbu o tých 15 dní, tak že to bude znášať ten sklad, ten, ktorý im rozdáva, ktorý rozdáva ten tovar. Tie peniaze sa zaseknú na úrovni toho predajcu. To znamená, že on bude znášať to bremeno a áno, môžme tým riešiť to, že niekto naberie ako keby veľa tých objednávok, rozdá veľa tovaru a potom skrachuje firma a proste nie je to komu vrátiť, ale ešte raz hovorím, mali by sme sa zamyslieť nad nejakým riešením, ktoré nebude vystavovať tých predajcov poctivých tak veľkému tlaku. Riešenia na tieto situácie určite sú. Predpokladám, že v druhom čítaní sa k nim dostaneme bližšie. Všeobecne k tomu návrhu môžem povedať len toľko, že tá malá a podľa mňa druhoradá časť problému šmejdov sa tu čiastočne rieši, ale bez toho, aby sme sa zamysleli, čo reálne spôsobuje tragédie ľudí, ktorí sú obeťami šmejdov, aby sme sa zamysleli nad výraznejšou kontrolou nebankových subjektov a poskytovaním pôžičiek, aby sme sa zamysleli nad tým, kde je tá hranica rozumného úroku, ktorú by žiadny podnikateľ alebo nebankový subjekt nemal na Slovensku prekročiť. Ak sa nezamyslíme a nevyriešime tieto otázky, tak musím súhlasiť s Alojzom, že riešime detaily na konci toho stromu, ale DNA toho problému ostane nedotknuté.
Ďakujem.
