Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, hostia, páni predkladatelia, pán kolega, mám dva obrazy pred očami ešte predtým, než sa dostanem k vecnej podstate. Ten prvý je obraz Fausta. Zatrpknutý, starý učenec, keď si ho tak predstavím, vyzerá ako Mr. Burns zo Simpsonovcov, sedí a nevie, čo so svojím životom. Nevie dosiahnuť naplnenia. Vie, že je krátko pred koncom. A potrebuje impulz. A vtedy sa zjaví Mefistofeles, bájny zástupca diabla na Zemi. A ponúkne mu obchod. A zatrpknutý starý muž ponúkne svoju dušu do tohto kšeftu pod podmienkou, že dosiahne naplnenie. A Mefistofeles potom chodí a núka ženy, núka slávu, núka strašne veľa. A ja mám nádej, že náš Faust nakoniec odolá, tak ako ten Goetheho, a obráti sa smerom k službe ľuďom, a nie smerom k napĺňaniu svojich vlastných potrieb. Ten druhý obraz je obraz žeravého uhlíka, ktorý sa niekto snaží zakryť listami papiera. To bol prejav pána kolegu Hrušovského. Snažil sa rozprávať o nešvároch justície, o Štefanovi Harabinovi. Ale vždycky ten uhlík cez ten papier prehorí hore, pravda, nakoniec vždycky uvidíme, o čo naozaj ide, pán kolega. Nakoniec uvidíme to, že KDH stratilo vôľu bojovať proti absolútnemu ovládnutiu moci jednou stranou, že KDH stratilo svoju historickú úlohu na Slovensku, ktorú zohralo v dejinách po roku 1989 a zo zúfalstva a straty vlastnej identity a obsahu sa rozhodlo vstúpiť do zväzku s diablom.
Návrh tejto zmeny ústavy neprináša žiadne pozitívum. Neprináša nič, nikomu nepomáha, môže však ublížiť. Tento zákon nie je za niečo, je proti niečomu. Má snahu zabetónovať súčasný stav zo strachu pred civilizačným vývojom našej spoločnosti. Poslanci KDH, strany MOST – HÍD, OĽaNO a SDKÚ, ktorí ho podpísali, prinášajú návrh, ktorý nás vedie niekam, kde ja popravde nechcem byť. A opýtam sa: Páni poslanci z KDH, MOST-u, OĽaNO a SDKÚ, ktorí ste to podpísali, kde by ste boli radšej, keby žili vaše deti? V Kanade? V Spojenom kráľovstve? Vo Francúzsku? Alebo v Nórsku? Alebo boli by ste radšej, keby žili v Rusku, v Iráne, na Malawi alebo v Ugande? Ten prvý svet, je svet, ktorý civilizačne sa niekam dostal, kde demokracia je potvrdzovaná tým, že sa stará o menšiny, že sa stará o tých, ktorí nikdy väčšinu mať nebudú. Ten druhý svet je svet, v ktorom menšiny neznamenajú nič a v ktorom sa rozprávaním napríklad o tradičnej rodine zahmlievajú reálne ekonomické a spoločenské problémy týchto krajín. A ak by moje deti nežili na Slovensku v budúcnosti, tak ich určite oveľa radšej uvidím v Spojenom kráľovstve alebo vo Francúzsku ako na Malawi a potom, čo sa deje teraz na Kryme, ich určite uvidím tam radšej ako v Rusku. Ale ruská cesta je tá, ktorou ste sa rozhodli ísť vy, páni kolegovia.
Poďme sa teraz pozrieť na to, o čo vlastne v tomto návrhu ústavného zákona ide.
Tá prvá otázka je úplne logická: Čo to vlastne je rodina? Napriek tomu, že sa rodina nespomína vôbec v tomto návrhu, strašne veľa o nej hovoríme. A ja sa teraz pýtam: Keď sa máme vrátiť k tej tradičnej rodine, do ktorého storočia by sme mali ísť? Zoberieme ženám volebné právo, Štefan? Zabránime ženám študovať na univerzitách, keď sa k tomu vyjadruješ? Kto bude dojednávať sobáše, keď sa vrátime k tej tradičnej rodine, pretože sobáš založený na láske a príťažlivosti je výsledok posledných možno sto rokov? To tu nikdy predtým nebolo. Predtým bol sobáš dojednaný z ekonomických dôvodov. A, ako sa vtedy hovorilo, sobáš sa nemusí láskou začať, ale, chvalabohu, často láskou končí. Anthony Giddens vo svojej knihe na adresu tradicionalistov hlásajúcich návrat k tradičnej rodine uvádza: „Návrat k tradičnej rodine nie je možný už len preto, lebo v obvyklej idealizovanej podobe, ku ktorej sa zástancovia tradície hlásia, vlastne nikdy neexistoval. Má príliš veľa autoritárskych čŕt na to, aby sme tento model mohli opäť použiť.“ Dnešná rodina je rodina demokratická, je rodina, v ktorej muž a žena majú rovnaké postavenie a rovnaký prístup k zdrojom, je rodina, kde sa rodičia snažia pristupovať k deťom ako k seberovným partnerom. Toto nie je tradičná rodina, ktorú by sme mohli niekde vidieť v minulosti. To je rodina dneška. A dnešné rodinné konštelácie sú pestrejšie, ako boli kedykoľvek predtým. A preto rodina namiesto betónovania potrebuje novú definíciu. Kto všetko sa do takejto rodiny bude počítať? Babky, dedkovia, bratranci, sesternice? Prečo zrazu vzťah manželstva v nejakom širšom zábere rodiny má byť tým vyvoleným? Čo bude so všetkými deťmi narodenými mimo manželstva? V Európskej únii sa počet detí každoročne narodených mimo manželstva blíži k 40 %. Na Slovensku 35 % detí sa rodí mimo manželstva. Čo ideme odkázať týmto ľuďom vaším ústavným zákonom, týmto deťom? Že sú menej chránené ústavou a zákonom, že sú menejcenné? Každá rodina, ktorá pozostáva z milujúcich rodičov a detí, je rodinou. A ak by sme mali naozaj, pán kolega, pristúpiť k tomu, že ideme ochraňovať rodinu, tak by sme mali v prvom rade myslieť aj na tieto deti a na také rodiny, ktoré ešte zákon vôbec nerozoznávajú.
Čo takúto rodinu ohrozuje, vážené kolegyne a vážení kolegovia. V minuloročnom výskume Inštitútu pre výskum práce a rodiny 36 % detí vo veku ôsmakov a deviatakov potvrdilo, že sú vystavené nejakej forme násilia. Z toho 7 % bolo vystavených sexuálnemu zneužívaniu a podozrenie zo zanedbávania bolo zaznamenané u viac ako 9 % detí. V inom výskume násilie páchané na deťoch bolo zaznamenané ako rozšírený fenomén. Viac ako polovica respondentov dospelých ľudí uviedla, že je veľmi alebo dosť rozšírené. A len približne 1 % zo všetkých dospelých ľudí v tejto vzorke povedalo, že násilie na deťoch na Slovensku nie je problém.
Mali sme v tejto rade prijať významné medzinárodné dohovory, ktoré by bojovali proti násiliu na ženách aj na deťoch. Opäť, bolo to práve prostredie kresťansky alebo katolícky orientované, ktoré stálo v ceste k upraveniu týchto vecí a podpísaniu medzinárodných dohovorov len preto, že sa niekde spomenie, že by mohla existovať sexuálna výchova na školách. Ako inak majú deti vedieť, čo je to sexuálne zneužívanie? Ak ich niekto zneužíva v rodine, zrejme im to tam nevysvetlí. A ak im to v škole nikto nepovie, ako budú vedieť, kde ho majú nahlásiť? To by bolo myslenie na deti, nie zbytočné dve vety v ústave, pán kolega.
Rodiny sú tiež ohrozené nedostatkom prostriedkov. Na ich podporu je možné urobiť mnohé. A za príklad si môžeme zobrať veci, ktoré robil môj kolega Jozef Mihál ako minister, zrušenie zákazu súbehu rodičovského príspevku a práce na dohodu, zvýšenie materskej dávky z 55 na 65 % denného vymeriavacieho základu, predĺženie rodičovskej dovolenky z 28 na 34 týždňov. To je prorodinná politika, nie zbytočné dve vety v ústave, ktoré už aj tak pre každého platia, pretože sú súčasťou zákona.
Pozrime sa teda, čo to vlastne je manželstvo, keďže okolo manželstva sa to celé točí. V prvom rade manželstvo je úmluva, je akt, ktorým sa dvaja ľudia zaväzujú k niečomu. A takisto manželstvo je v prvom rade tým, čo si tí dvaja ľudia z neho spravia. Dnešná zmena ústavy aj keby prešla, v mojom manželstve napríklad nespôsobí vôbec nič. Mám úžasnú manželku a dve nádherné deti, ktoré budem chrániť do posledného zbytku svojich síl. A vaša zmena ústavy na tom nezmení vôbec nič. A takisto ma neochráni, lebo keď by som ja začal piť, ústava mi nezabráni zničiť svoju vlastnú rodinu. Ak by som začal gamblovať, ústava mi nezabráni zničiť svoju vlastnú rodinu. Jediné, čo mi v tom môže zabrániť, je moje vlastné svedomie. A to nemá s ústavou vôbec nič spoločné.
Máme tu ale množstvo rodín, ktoré zákon vôbec nerozoznal alebo majú nižšiu mieru ochrany než všetky ostatné, sú to všetky nezosobášené páry a tak isto páry rovnakého pohlavia. Na ne by sme mali myslieť.
Keď sa pozrieme do Nemecka, tam je takisto manželstvo chránené v ústave, ale keď sa pozrieme, čo vyhlásil minulý rok nemecký ústavný súd, tak ten povedal, že všetky páry, ktoré vychovávajú svoje, ale adoptované deti sa automaticky dostávajú na roveň manželstva v úrovni ochrany.
A keď by sme teda nešli pre príklad do zlého Západu, lebo to sú zlí, zlí liberáli, tak poďme sa pozrieť na niečo, čo je nám blízke. A to je Chorvátsko. Chorváti dosiahli referendom, že manželstvo bude výhradným zväzkom muža a ženy. Bolo to dané na ústavný súd. A ten povedal: „Okej, manželstvo si majte, ale v tom prípade nutné potrebujeme v legislatíve ošetriť aj spolužitie takých ľudí, ktorí manželmi nie sú.“
A ja nechcem síce vidieť tento návrh prejsť, ale ak by prešiel, potom od prvého dňa ma budete mať v pätách s návrhom na registrované partnerstvá, lebo to je jediná poctivá odpoveď na schválenie takejto zmeny ústavy, a to registrované partnerstvá takisto pre páry rôzneho, ako aj rovnakého pohlavia.
V dôvodovej správe je niekoľkokrát povedané, že veď aj medzinárodné právo a medzinárodné dohovory rozoznávajú manželstvo muža a ženy. Len toto je, bohužiaľ, trošku buď zlé prečítanie zákona alebo zámerná demagógia. Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí, že muži i ženy, len čo dosiahli plnoletosť, majú právo bez akéhokoľvek obmedzenia z dôvodov rasových, národnostných alebo náboženských uzavrieť sobáš a založiť si rodinu. Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd hovorí, že muži spôsobilí a ženy spôsobilé vekom na uzavretie manželstva majú právo uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach hovorí, že uznáva sa právo mužov a žien uzavrieť v primeranom veku manželstvo a založiť si rodinu. Nikde sa tam ale nepíše, že to musí byť muž a žena. Keby to každý chápal, tak v tom prípade, pán kolega, by všetky zmeny v Spojených štátoch, vo Veľkej Británii, vo Francúzsku, v Holandsku a v ďalších neviem koľkých krajinách boli v rozpore s medzinárodným právom. A ja verím, že tomu tak nie je a že potrebujeme iba poriadne čítať, a nie zaslepene hľadieť.
Pán kolega Hrušovský len okrajom spomenul vlastne túto časť zákona a celý čas venoval justícii. Hovoril o tom, že predseda parlamentu pozval všetky parlamentné strany na rokovanie o zmenách v justícii. Ja si nepamätám, že by som takú pozvánku dostal. Určite súhlasíte so mnou, pán kolega, že SaS je stále parlamentnou stranou, ktorá prešla voľbami. Takže nie je pravdou, že by všetky strany v tomto parlamente rokovali o možných zmenách v justícii. Naopak, my sme vyzvali SMER, že ak oddelí tieto dve témy, sme ochotní sa rozprávať o nutných zmenách v justícii a nespájať ich zbytočne s témou, ktorá s nimi nesúvisí. A to je definícia manželstva v ústave. Ale odpoveď neprišla.
Taktiež sme vyzývali niekoľkokrát SMER, aby táto téma nebola súčasťou prezidentskej kampane. Čo tak ponáhľa, pán kolega, že ste nemohli dva týždne počkať? Ak to naozaj malo byť odpolitizované, ak to malo byť vecné, ak mal byť záujem naozaj niečo riešiť, včera by ste, pán kolega, zahlasovali za to, že sa to odsunie na koniec schôdze alebo na najbližšiu schôdzu po tomto. Tým, že rokujeme dnes ráno, potvrdzujete jediné, vo vašej zmluve s diablom robíte kampaň Robertovi Ficovi, nič viac.
A podľa mňa keď hovoríte, že toto je ten tvrdý nástroj, čo konečne klepne Štefanovi Harabinovi po prstoch, prosím vás, prosím vás, nič z toho, čo by Štefan Harabin neodsúhlasil, by tu nebolo na stole. Je spoluautorom tohto návrhu. Všetko, čo tam je, mu musí vyhovovať, inak by to tu nebolo. A vy to veľmi dobre viete.
To, čo je súčasťou tohto návrhu, tá vykastrovaná časť, ktorá čaká na druhé čítanie po prezidentských voľbách, nijakým spôsobom nehrozí. Jediné, na čo sa čaká, je, kto bude prezident, či mu zoberieme právomoc menovať ľudí do Súdnej rady alebo mu ju nezoberieme, či budeme potrebovať posilniť jeho právomoci alebo mu, naopak, zobrať, koľko sa dá. To je to druhé čítanie po prezidentských voľbách, lebo dneska ešte nevieme, či budeme dávať cukríky do rúk Robertovi Ficovi alebo Andrejovi Kiskovi. A ten uhlík stále sa prežiera všetkými tými papiermi, ktoré ste nám nahádzali, lebo to jednoducho je balast.
Som veľmi rád, že sa opozícia postavila okrem KDH k tomuto zákonu, tak ako sa postavila, a je tu tak málo ľudí, lebo tento návrh za prerokovávanie nestojí. Je to fraška. Som jeho spravodajcom, pretože som cítil potrebu nutnú sa vyjadriť, ale od teraz budem mlčať. Ďakujem.
