Ďakujem, Alojz. Kolegyne, kolegovia, predpokladám, že Alojz sa ešte vyjadrí k tej istej téme, chcem sa k nej teda vyjadriť aj ja, keďže som nedopovedal všetko, čo som chcel. Ja konkrétne v tomto jednom prípade, keďže s tým mám osobnú skúsenosť, musím povedať, že aj nad rámec uzavretia zmluvy zo strany predstaviteľov vlastníkov bytov so samotným stavebníkom je tam, samozrejme, v priebehu konania stále možnosť pripomienkovať, koniec koncov aj okolité domy majú; my sme mali človeka, ktorý na základe toho, že tá nadstavba, ktorá má byť na našom dome, mu zatieni asi pol metra okna, vstúpil do konania a muselo s ním byť zo strany stavebnej firmy jednané až do uzavretia v podstate jeho sťažnosti, pretože pol metra jeho okna by bolo v tieni, kým doteraz tam bolo svetlo, hej? Takže v Bratislave poznáme a v Košiciach koniec koncov tiež. Akože nechcem zachádzať do detailov od toho, ako tvoji spolustraníci v tom majú tiež prsty, ale v Košiciach tiež sú pekne divoké stavby, ktoré znepríjemnili, znepríjemnili ľuďom, ľuďom život. A v Bratislave, keď sa pozrieme napríklad na tú nehoráznosť, ktorá sa stala v Rači, kde bol kostol postavený v podstate štyri alebo päť metrov od okien obytného domu a prvé tri poschodia od tej doby, kým dovtedy mali pred domom v zásade park, sa teraz pozerajú na múry kostola, tak akože predpokladám, že keď tam aj boli nejakí veriaci v tom dome, tak už nie sú, lebo to je tak neskutočná nespravodlivosť, že toto by napálilo každého jedného. Ale či by to bol obchod, či by to, proste stávajú sa veci, že sa veľmi neprimerane zasahuje do práv vlastníkov bytov alebo pozemkov, alebo budov a títo majú právo sťažovať sa, majú právo pripomienkovať konanie, majú právo povedať, že táto stavba zasiahne nejakým spôsobom do mojich vlastníckych práv.
Čo ja ale tvrdím, je, že zmenou, ktorú robíte, zvyšujete možnosť človeka zasiahnuť do toho procesu neprimeraným spôsobom. Ja nespochybňujem vôbec argumentáciu ani Ľuba Petráka, ani tvoju, Oto, v tom, že áno, takéhoto človeka sa to zrejme môže týkať viacej ako ostatných. Ja koniec koncov veľmi dobre viem, že v momente, keď sa tá nadstavba začne stavať, tak pol roka, ja už tam teda v tom byte nie som, lebo už je moc malý a ja mám moc detí, ale, už sme sa tam nezmestili, ale každopádne viem, že tí podnájomníci, ktorých tam mám, budú mať pol roka v podstate nad hlavou stavenisko a z toho dva mesiace pomerne hlučné. Ale stále, keď si predstavím všetky výhody, ktoré plynú pre obyvateľov celého domu z tej zmluvy, tak ako ju máme uzavretú, a predstavím si, že hocikto z tých ľudí na tom najvyššom poschodí bez akejkoľvek argumentácie proste preto, že sa zasekne, by mohol povedať nie, tak sa úprimne tej situácie desím. A ja nevravím, že to právo upravovať domy a stavať na ne nadstavby by malo byť zo strany toho staviteľa, respektíve ostatných vlastníkov nad akúkoľvek sťažnosť a nad akúkoľvek pochybnosť. Ale akonáhle vy dáte do rúk proste právo veta, že na toho človeka neexistuje vyjednávacia páka, tak tam sa proste proces skončil. On povie nie a nepohnete s ním. Nijak. A v tej chvíli právo všetkých ostatných ľudí, ktorí chcú mať nové schodisko, vymaľované, nové zábradlia, chcú mať výťah na štvrté poschodie, chcú mať zateplený barák, vtedy výrazne zasahujete do možnosti týchto ľudí spolupodieľať sa na tom, ako ten barák bude vyzerať.
Ďalšia vec, ja nie úplne si myslím to isté, čo Alojz, že by, že by sa tá cena bytov zvýšila, ale každopádne neuskutočnenie takejto stavby zabráni zvýšeniu všetkých bytov v tom dome, zvýšeniu ceny všetkých tých bytov v tom dome ako takých. No ja ti dám konkrétny príklad. Náš dom je postavený v roku 1959. Pri odborných posudkoch na cenu nehnuteľnosti sa ráta, sa prepočítava plocha voči času, aký čas tam stojí. To znamená, že keď na náš dom sa postavia nové dve poschodia na základe riadne uzavretej zmluvy, ktorú uzavreli vlastníci bytov s developerskou firmou, tak byt, tak cena každého bytu v tom dome v momente skolaudovania stavby sa zvýši, pretože ten dom sa technicky stáva o tretinu mladším, než bol doteraz. Čo znamená, že na základe rozhodnutia jediného jedného človeka, ktorý nechce mať dva mesiace hluk nad hlavou, vy zabránite všetkým ľuďom v tom dome zvýšiť cenu svojho majetku o jednu tretinu. Konkrétne v našom dome by to tak bolo. A opäť hovorím, že je to neúmerné. Ja nevravím, že ten človek nemá právo do toho vstupovať, ja hovorím, že mu dávate neúmerne veľkú právomoc. Pretože tak, ako hovoril Alojz, spoluvlastník by mal byť spoluúčastný na rozhodovaní. A tak, ako nemôžme urobiť to, že ktorýkoľvek poslanec Národnej rady má právo veta, že proste tento zákon nemôže prejsť, nech by sa; keď by sme tu schvaľovali, že zrušíme dajme tomu vysokú školu, hej, vysoké školy sa, vysoké školy sa rušia zákonom. To znamená, schvaľovali by sme, že rušíme vysokú školu, a v logike vášho návrhu by ste povedali, že rektor tej vysokej školy, ak by sedel v tomto pléne, by bol neúmerne viacej dotknutý takouto zmenou než všetci ostatní, ktorí tu sedíme, a my by sme vlastne povedali, že rektor vysokej školy v prípade, že je poslancom Národnej rady, má právo veta, ak mu tú školu chcú zrušiť. A platí presne to, čo hovoríte vy voči, voči obyvateľom na najvyššom poschodí, viac sa ho to dotkne, bude to mať možno až dopad na jeho život, na jeho príjmy, na jeho spoločenský status, ale my nemôžme dať jednému zo spolumajiteľov, spolurozhodovateľov takú právomoc do ruky, aby mohol ten proces celý zastaviť, a to z toho dôvodu, že on sa týka aj iných ľudí, než je on sám. Preto tvrdím, že jednoducho tá, ja tvrdím, že vaša argumentácia platí, ale návrh, s ktorým ste prišli, ide vysoko nad mieru akceptácie práv takýchto ľudí, akokoľvek závažne by boli narušené. Preto napriek tomu, že sú veci, s ktorými v tomto návrhu súhlasím, v prípade, že toto v ňom ostane, tak ak bude, ak bude prijatý, tak ho budem považovať za škodlivý.
Ďakujem.
