Videokanál poslanca

No, Martin, veď ja sa neuhýbam realite. Ja viem, že je to o straníckom tričku, preto som hovoril na poslancov SMER-u, lebo niekedy úplne stačí, aby začali počúvať, hej? Úplne to stačí, aby na chvíľku niekto povedal, haló, toto je jedna z tých vecí, kde fakt nemáte akože, veľmi sa budete musieť natrápiť, aby ste našli protiargument. A možnože, možnože to bude jedna z tých striel. Ja chcem, aby sa, ja nemám nič proti tomu, keď sa, keď celý klub hlasuje podľa toho, ako sa na klube dohodnú, u seba na klubovej miestnosti. Ja nemám nič proti tomu, keď sa dohodnú, áno, za toto zahlasujeme za a pani Laššáková to potom tým semaforom určí. Nie, však to je ako, to je štandardná parlamentná práca. Ja iba hovorím, že keď budú o tom na tom klube hovoriť, tak aby si napr. Peter alebo Jaro, aby povedali, že, aha, tam sme boli na rozprave, to ti je mimoriadne zaujímavé, že to by sme mohli podporiť. To jediné, o to mi ide.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, ja budem veľmi stručný, lebo v podstate čo malo byť povedané, už bolo povedané. Po pravde, keby to bolo len o tom, že Nicholsonovci pôjdu na chvíľku k Hlinovcom a naopak, tak by som to vedel aj podporiť. To by bola v podstate ideologická zámena manželiek, hej? Obdoba a určite by to bolo pre deti z obidvoch rodín prínosné, len nie o tom to je. Nie o tom to je, nie je to o tom, že malá Lili sa pôjde chvíľku učiť na ranč, a nie je to o tom, že by sa, ja neviem, čo sa vlastne potrebujú mladí Hlinovci naučiť. Možno sa nepotrebujú nič naučiť. No, možno niečo o liberalizme. To je jedno.
Každopádne čo ma zaujíma, je, že aký dôvod si dokážu nájsť poslanci SMER-u nepodporiť tento návrh. Nebudem ale naozaj, že, Peťo Šuca, toto je podľa mňa tak naozaj, je taký návrh, že to sa proste podporiť musí, lebo je tu evidentné zneužívanie, nie je tu žiadna strata na strane štátu, ak by ten návrh prešiel, je to vysoko prosociálne, lebo peniaze, ktoré idú na sociálne dávky, tým, že nebudú plytvané v podstate na podvody, tak pôjdu reálne tým, ktorí ich majú brať, a zabránime tomu, aby sa pravidlá pre podporu ľudí, ktorí sa starajú o deti, ktoré sú im nie vlastné, reálne dostávali ku tým, ktorí ich potrebujú. A ja by som poprosil aj tu, kolega Jaro Baška, keď budete na klube o tom hovoriť, alebo sa budete o tom pripravovať, prosím vás, nielen preto, že to je opozičné, nehoďte to do koša. Lebo naozaj ja si neviem predstaviť relevantný protiargument proti tomuto návrhu, proti tomuto návrhu novely zákona.
Ak sa nám podarilo, alebo Lucii teda ak sa podarilo priamo v teréne identifikovať, že sa takéto niečo deje, ak vidíme, že dávka, ktorá má plniť cieľ podpory tých, ktorí sa postarajú o dieťa, ktoré to potrebuje, a namiesto toho sa z toho robí, ono to nie je úplne kupčenie, lebo v podstate tie deti ani nevedia, čo sa deje, hej? Deti sú u svojich vlastných rodičov, aj tie druhé deti sú u vlastných rodičov, len peniaze idú na kríž. To nie je tak, že by proste Lakatošovci zrazu vychovávali deti z opačného konca dediny a naopak a ony by nevideli svojich rodičov. Nie, deti doma spia, doma jedia, všetko je tak, ako by sa nič nechumelilo, akurát peniaze idú na kríž. A tým pádom neplnia tú funkciu, ktorú im dáva zákon. A aby sme tomu vedeli zabrániť, myslím si, že by bolo potrebné tento zákon podporiť.
Ak by ste našli náhodou nejakú, nejakú technickú závadu, tak máme celé druhé čítanie a minimálne dva výbory, ktoré spomínal pán spravodajca, kde to vieme dočistiť. Vieme sa rozprávať s ministerstvom, vieme sa rozprávať so štátnymi tajomníkmi, ale posuňme to aspoň do druhého čítania, ak by sa dalo, poprosím, Peťo, Jaro, keby ste mohli sa prihovoriť, by to bolo super.
Ďakujem.

Ja nechcem to opakovať, ale vy sa dopúšťate, páni predkladatelia, proste logickej chyby. Lebo vy hovoríte o človeku v pozícii pred uzavretím zmluvy, ktorý v dobrej viere čaká jej naplnenie. A vtedy mu, vtedy keď nevyužije to právo veta, ktoré mu vkladáte do rúk, tak sa môžu všetky tie veci, o ktorých hovoríte, sa tak či tak môžu stať. Že bude stavať niečo iné, že skrachuje tá firma, že zatečie strecha, že popraskajú steny, toto všetko sa môže stať a on to nemá ako predpokladať. On sa môže toho iba obávať. Vy predsa hovoríte o situáciách, ktoré sú problémové, ktoré nastali už v čase, keď už boli uzavreté tie zmluvy, ale my hovoríme o tom, že vy dávate právo veta do rúk človeku vôbec ju neuzavrieť. Že o stavaní tej nadstavby sa ani len nerozhodne. Že jeden človek môže povedať, a hentam zatieklo a hentam to postavili inak a ja som úplne proti tomu, aby tu akákoľvek nadstavba bola. Napriek vôle všetkým, napriek vôli všetkých ostatných užívateľov a dokonca napriek vôli všetkých ostatných obyvateľov toho najvyššieho poschodia. Vy už medzi tými samotnými robíte nerovný vzťah, lebo keď na tom najvyššom poschodí bude z dvanástich bytov jedenásť súhlasiť a jeden nie, tak dávate právo veta do ruky tomu jedinému jednému, ešte aj keď z nich robíme teda samostatnú kategóriu, a preto hovorím, že to nie je správne, lebo tým problémom, o ktorých hovoríte, sa nedá predísť inak, než overením si firmy a dbaním na dodržiavanie zákona.
Ďakujem.

Dobre, Jožko, nazvime to skúškou viery, dobre, na tom sa môžme, na tom sa môžme dohodnúť (povedané so smiechom). Ale koniec koncov, kedy ti je Boh bližšie, než keď máš múr kostola rovno pred oknom, že áno.
Každopádne k tomu, čo sme, k tomu, čo sme tu hovorili. To, aká je kvalita zmluvy medzi majiteľmi budovy a tým developerom, je, samozrejme, na ich vyjednávaní. Oni tam majú svojho zástupcu, je na nich, akým spôsobom si preveria toho developera, je na nich, akým spôsobom si dajú podmienky, je na nich, akým spôsobom zabezpečia poistenie. Súčasťou toho procesu - hlavne pri tých najvyšších bytoch - je, že pred začatím stavby sa nafotí komplet celé najvyššie poschodie a akákoľvek zmena, ktorá nastane, je potom nahrádzaná dodatočne staviteľom v prípade, že presne tak, jak hovoríte, že popraskajú múry alebo zatečie niečo, takže s tým sa počíta a musí to byť obsiahnuté v zmluve a nikdy nevieme akoukoľvek zmluvou predísť tomu, že niekto proste spacká svoju prácu. Ja iba hovorím, že na základe jedného jediného človeka sa môže stať, že žiadna zmluva uzatvorená nebude. A že je to nenáležitá právomoc v rukách jedného človeka. Ja inak úplne so všetkým súhlasím, aj s pozíciou, aj s nevýhodami, aj s výhodami pre ostatných majiteľov. Iba hovorím, že dávate nenáležité právomoci, ako keby ste proste jednému človeku v miestnosti kartárov dávali len žolíkov. To proste, to sa nerobí, lebo on má inú vyjednávaciu pozíciu a, tak ako hovorí pán Martvoň, on je síce účastníkom konania, ale tam sú štandardné postupy, ako sa mu dá vyhovieť alebo nakoniec nevyhovieť. Ale keď má právo veta, tak sa s nikým rozprávať nemusí.
Ďakujem.

Ďakujem, Alojz. Kolegyne, kolegovia, predpokladám, že Alojz sa ešte vyjadrí k tej istej téme, chcem sa k nej teda vyjadriť aj ja, keďže som nedopovedal všetko, čo som chcel. Ja konkrétne v tomto jednom prípade, keďže s tým mám osobnú skúsenosť, musím povedať, že aj nad rámec uzavretia zmluvy zo strany predstaviteľov vlastníkov bytov so samotným stavebníkom je tam, samozrejme, v priebehu konania stále možnosť pripomienkovať, koniec koncov aj okolité domy majú; my sme mali človeka, ktorý na základe toho, že tá nadstavba, ktorá má byť na našom dome, mu zatieni asi pol metra okna, vstúpil do konania a muselo s ním byť zo strany stavebnej firmy jednané až do uzavretia v podstate jeho sťažnosti, pretože pol metra jeho okna by bolo v tieni, kým doteraz tam bolo svetlo, hej? Takže v Bratislave poznáme a v Košiciach koniec koncov tiež. Akože nechcem zachádzať do detailov od toho, ako tvoji spolustraníci v tom majú tiež prsty, ale v Košiciach tiež sú pekne divoké stavby, ktoré znepríjemnili, znepríjemnili ľuďom, ľuďom život. A v Bratislave, keď sa pozrieme napríklad na tú nehoráznosť, ktorá sa stala v Rači, kde bol kostol postavený v podstate štyri alebo päť metrov od okien obytného domu a prvé tri poschodia od tej doby, kým dovtedy mali pred domom v zásade park, sa teraz pozerajú na múry kostola, tak akože predpokladám, že keď tam aj boli nejakí veriaci v tom dome, tak už nie sú, lebo to je tak neskutočná nespravodlivosť, že toto by napálilo každého jedného. Ale či by to bol obchod, či by to, proste stávajú sa veci, že sa veľmi neprimerane zasahuje do práv vlastníkov bytov alebo pozemkov, alebo budov a títo majú právo sťažovať sa, majú právo pripomienkovať konanie, majú právo povedať, že táto stavba zasiahne nejakým spôsobom do mojich vlastníckych práv.
Čo ja ale tvrdím, je, že zmenou, ktorú robíte, zvyšujete možnosť človeka zasiahnuť do toho procesu neprimeraným spôsobom. Ja nespochybňujem vôbec argumentáciu ani Ľuba Petráka, ani tvoju, Oto, v tom, že áno, takéhoto človeka sa to zrejme môže týkať viacej ako ostatných. Ja koniec koncov veľmi dobre viem, že v momente, keď sa tá nadstavba začne stavať, tak pol roka, ja už tam teda v tom byte nie som, lebo už je moc malý a ja mám moc detí, ale, už sme sa tam nezmestili, ale každopádne viem, že tí podnájomníci, ktorých tam mám, budú mať pol roka v podstate nad hlavou stavenisko a z toho dva mesiace pomerne hlučné. Ale stále, keď si predstavím všetky výhody, ktoré plynú pre obyvateľov celého domu z tej zmluvy, tak ako ju máme uzavretú, a predstavím si, že hocikto z tých ľudí na tom najvyššom poschodí bez akejkoľvek argumentácie proste preto, že sa zasekne, by mohol povedať nie, tak sa úprimne tej situácie desím. A ja nevravím, že to právo upravovať domy a stavať na ne nadstavby by malo byť zo strany toho staviteľa, respektíve ostatných vlastníkov nad akúkoľvek sťažnosť a nad akúkoľvek pochybnosť. Ale akonáhle vy dáte do rúk proste právo veta, že na toho človeka neexistuje vyjednávacia páka, tak tam sa proste proces skončil. On povie nie a nepohnete s ním. Nijak. A v tej chvíli právo všetkých ostatných ľudí, ktorí chcú mať nové schodisko, vymaľované, nové zábradlia, chcú mať výťah na štvrté poschodie, chcú mať zateplený barák, vtedy výrazne zasahujete do možnosti týchto ľudí spolupodieľať sa na tom, ako ten barák bude vyzerať.
Ďalšia vec, ja nie úplne si myslím to isté, čo Alojz, že by, že by sa tá cena bytov zvýšila, ale každopádne neuskutočnenie takejto stavby zabráni zvýšeniu všetkých bytov v tom dome, zvýšeniu ceny všetkých tých bytov v tom dome ako takých. No ja ti dám konkrétny príklad. Náš dom je postavený v roku 1959. Pri odborných posudkoch na cenu nehnuteľnosti sa ráta, sa prepočítava plocha voči času, aký čas tam stojí. To znamená, že keď na náš dom sa postavia nové dve poschodia na základe riadne uzavretej zmluvy, ktorú uzavreli vlastníci bytov s developerskou firmou, tak byt, tak cena každého bytu v tom dome v momente skolaudovania stavby sa zvýši, pretože ten dom sa technicky stáva o tretinu mladším, než bol doteraz. Čo znamená, že na základe rozhodnutia jediného jedného človeka, ktorý nechce mať dva mesiace hluk nad hlavou, vy zabránite všetkým ľuďom v tom dome zvýšiť cenu svojho majetku o jednu tretinu. Konkrétne v našom dome by to tak bolo. A opäť hovorím, že je to neúmerné. Ja nevravím, že ten človek nemá právo do toho vstupovať, ja hovorím, že mu dávate neúmerne veľkú právomoc. Pretože tak, ako hovoril Alojz, spoluvlastník by mal byť spoluúčastný na rozhodovaní. A tak, ako nemôžme urobiť to, že ktorýkoľvek poslanec Národnej rady má právo veta, že proste tento zákon nemôže prejsť, nech by sa; keď by sme tu schvaľovali, že zrušíme dajme tomu vysokú školu, hej, vysoké školy sa, vysoké školy sa rušia zákonom. To znamená, schvaľovali by sme, že rušíme vysokú školu, a v logike vášho návrhu by ste povedali, že rektor tej vysokej školy, ak by sedel v tomto pléne, by bol neúmerne viacej dotknutý takouto zmenou než všetci ostatní, ktorí tu sedíme, a my by sme vlastne povedali, že rektor vysokej školy v prípade, že je poslancom Národnej rady, má právo veta, ak mu tú školu chcú zrušiť. A platí presne to, čo hovoríte vy voči, voči obyvateľom na najvyššom poschodí, viac sa ho to dotkne, bude to mať možno až dopad na jeho život, na jeho príjmy, na jeho spoločenský status, ale my nemôžme dať jednému zo spolumajiteľov, spolurozhodovateľov takú právomoc do ruky, aby mohol ten proces celý zastaviť, a to z toho dôvodu, že on sa týka aj iných ľudí, než je on sám. Preto tvrdím, že jednoducho tá, ja tvrdím, že vaša argumentácia platí, ale návrh, s ktorým ste prišli, ide vysoko nad mieru akceptácie práv takýchto ľudí, akokoľvek závažne by boli narušené. Preto napriek tomu, že sú veci, s ktorými v tomto návrhu súhlasím, v prípade, že toto v ňom ostane, tak ak bude, ak bude prijatý, tak ho budem považovať za škodlivý.
Ďakujem.

Alojz, ako majiteľ bytu na najvyššom poschodí úplne súhlasím s tým, čo si povedal, pretože mám za sebou teda štvorročnú kalváriu presviedčania celého domu, aby sa nadstavba zrealizovala, keďže s ňou je spojená obnova spoločných priestorov, zateplenie celého bytu a postavenie výťahov pre celý barák, je pravda, že podpísanú zmluvu máme štyri roky už na tom dome, ale ešte stále čakáme na vysporiadanie pozemkov na parkovacie miesta. Takže sa to nestavia, ale po pravde sa desím toho, že by sme sa dostali do situácie, že hociktorý z ľudí na tom najvyššom poschodí by vedel zablokovať vlastne dokončenie tohto procesu, preto ja tiež to považujem za veľmi slabý bod vlastne tohto návrhu a pre mňa je to jeden, jeden z dôvodov, prečo nemôžem zaň zahlasovať. Je pravda, že tá stavba sa zľahka dotýka vo väčšej miere ľudí na najvyššom poschodí, ale nemyslím si, že tá miera je natoľko veľká, páni predkladatelia, aby to dávalo do rúk človeku právo veta pre celý barák, čo vy de facto robíte.
V kaž..., skúsenosť je taká, že v každom dome sa jeden blbec nájde. Človek, s ktorým sa nedá argumentovať, človek s ktorým sa nedá dohodnúť, človek dokonca, na ktorého jediné je buď vyhrážka, alebo podplatenie, a takýmto ľuďom, ktorí sa nájdu v každom dome, jeden určite, ak sa náhodou vyskytnú na najvyššom poschodí, dávame do rúk obrovské právomoci a nemyslím si, že je to správne riešenie.

Peter, väčšinu svojho vystúpenia si venoval reakcii na pána, ktorý práve dohovoril, ale neviem, či to vôbec má význam, lebo keď sa niekto zúčastňuje na tak flagrantnom znásilňovaní histórie, ako sa stalo, keď sa stavala tá nešťastná socha tuto pred Bratislavským hradom, keď niekto blúznil o starých Slovákoch, keď sa niekto pravidelne vyjadruje v tom pochybnom plátku, ktorý ja nechápem, ináč, pán predseda parlamentu, jak je možné, že sa stále distribuuje po celom parlamente jeden konkrétny časopis, ktorý je plný nenávisti, antisemitských vtipov, ale zhodou okolností práve pán Jarjabek je tam častokrát ako mienkotvorná postava. A keď takýto človek, ktorý do politiky vstúpil s najväčšou hanbou slovenskej politiky, čo bol Vladimír Mečiar, a teraz pokračuje v SMER-e, ide kázať o tom, že čo je dobré pre slovenský národ, a ešte to ide zakrývať pochybnou definíciou cez genetický kód, tak neviem, či akékoľvek slovo tam vôbec môže padnúť na úrodnú pôdu.
Pri Slovákoch treba povedať, že čo robí zo Slovákov úžasný národ, je práve tá zmiešanosť, že tu máme gény Germánov, že tu máme gény Rimanov, že tu máme gény Arabov, že tu máme gény všetkých možných, ktorí sa týmto územím prehnali, tak to z nás robí úžasných ľudí. Lebo práve tam, kde je rôznosť, tam, kde sa mieša najviac materiálu, vznikajú najkrajšie ženy a najchytrejší chlapi. Takže tam, kde by sme na to mali byť hrdí, tak nie sme, a ideme sa oháňať genetikou Slováka, čo vôbec neexistuje, čo je, a tam, kde by sme mali z jazyka urobiť to, čo ním má byť, t. j. priestor na komunikáciu, sa ideme stavať do nejakých pochybných národniarskych pozícií.
Ďakujem.

Ja úplne beriem výsledky, pán kolega. A pri tom trikrát a dosť musel by som sa pozrieť, kto mi ohľadom toho písal, je možné, že som si to pomýlil s tou asperačnou, ale v zásade som hovoril hlavne o tom, o asperačnej zásade a v podstate o tom, prečo bola nutná jej korekcia potom aj zo strany Ústavného súdu.
Ale ešte raz, ja si nemyslím, že zavedenie tých inštitútov, ja dokonca ani nie som ten, ktorý by mal o tom rozprávať, ja môžem sprostredkovať názory iných, myslím si, že to zavedenie tých inštitútov, akokoľvek mohli byť nášmu systému nevlastné, má svoje výsledky a malo svoje ratio a bolo dobré, že boli vykonané, len hovorím, že potom musí dodatočne prísť nejaká forma korekcie, ak sa zistí, že sa niektoré veci môžu preháňať. To, to je celé.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ono to už tak chodí, že ja väčšinou ako spravodajský hromozvod sa tu dostanem náhodou k nejakému zákonu a ma to zaujme, tak si potom nemôžem pomôcť. My už sme absolvovali takúto situáciu v minulosti, keď ste navrhovali priamu voľbu generálneho prokurátora, takže nebudem sa k tomu vracať. Vyjadrím sa iba k pár veciam.
Súhlasím s tým, že by sme mali mať základné kamene volebného systému definované v ústave. Nie nutné tie základné kamene, ktoré sú súčasťou tohto návrhu, ale nejaké základné kamene, napríklad systém výpočtu mandátov by som veľmi ocenil, keby bol ústavne ochránený, ale keby bol najprv spravený tak, že je spravodlivý a nie plný nezmyslov, ako je to dnes.
Ak by sme dokázali sa dostať do situácie, že by sme našli prierezovú zhodu celého politického spektra, že, áno, toto považujeme za dobrý, spravodlivý systém, ktorý nikoho nezvýhodňuje, lebo pravda je taká, že my sme teraz dedičmi naozaj pokrivenia aj pravidiel, aj územnosprávneho členenia v mnohých ohľadoch. Či už to bolo vytváranie nezmyselných okresoch typu Ilava kvôli tomu, že tam mal Mečiar tak vysoké zastúpenie u voličov, alebo nezmyselné kraje, ktoré sa tiahnu od južnej hranice až na Záhorie len kvôli tomu, aby tam nebola väčšina Maďarov. Proste toto všetko máme ako dedičstvo sprostých rozhodnutí, vyslovene, ktoré ak by sme mali podľa toho to premietnuť do volebného zákona, tak asi niekde urobíme niekomu krivdu. To znamená, že najprv napraviť tieto historické chyby a potom sa venovať tomu, že by sme mohli nejakým spôsobom zohľadniť proporčné rozdelenie v tom, ako sú volení zástupcovia, považujem za dobrý nápad.
K tým referendám. My sme si to zažili. 350-tisíc podpisov je naozaj akože mrte driny. Ako to je veľa práce, zvlášť, keď to stojí na dobrovoľníkoch, tak to bolo niekoľko mesiacov v horúčavách aj v mrazoch po celom Slovensku. Boli dni, keď to išlo po tisíckach, boli dni, keď to išlo po stovkách, a ku koncu už sme každý jeden petičný hárok museli ťahať z regiónov, aby sme tých 350-tisíc mali, ale vyzbierali sme ich.
Ja v zásade som chronický optimista, pán kolega. Ja to mám priamo až ako diagnózu. Ja vždy verím v tom, že je dobré, a dokonca aj pri tom, že tu bol Gašparovič desať rokov priamo zvoleným prezidentom, aj pri tom, aké preferencie má SMER v tomto štáte, ja ľuďom dôverujem. Ja ľuďom dôverujem.
Je pravda, že tá dôvera býva z času na čas ohýbaná práve výsledkami volieb napríklad, alebo prieskumom, ale stále im verím. A v zásade nemám ani nič proti tomu, aby sme dobré nápady zo zahraničia prenášali nejakým spôsobom do toho nášho systému. Ja aj tej vašej takej republikánskej, evanjelizačnej činnosti celkom fandím. Mne sa to páči. Aj keď pri niektorých treba potom korigovať, asperačná zásada je jedna vec, trikrát a dosť je druhá vec. No to, že súčasný Trestný zákon niekedy je, že sa konkrétny človek môže dostať do situácie, keď na základe troch blbostí je ten trest príliš prísny. Ja viem, že vy zase poviete, nájdite mi ho a ja by som mohol hľadať, ale pri asperačnej zásade sa snáď môžme zhodnúť na tom, že po korekcii Ústavného súdu už to môže byť skôr viacej namieste, než to bolo predtým, že boli sudcovia tlačení niekedy do rozhodnutí dikciou zákona, ktoré neboli úplne spravodlivé, aj keď voči tomu páchateľovi.
Takže ešte raz. Ja tomu fandím, aj ľuďom dôverujem a dal by som do pozornosti dva druhy komunikácií, kde ten prvý sa mi páčil a ten druhý sa mi nie úplne páčil. Ten prvý bol, keď sa o volebných kódexoch začalo rozprávať za vlády Ivety Radičovej. Prierezová pracovná skupina na ministerstve spravodlivosti, na ministerstve vnútra, sorry, fungovala pomerne dobre. Boli tam zástupcovia SMER-u, boli tam zástupcovia všetkých politických síl, pracovalo sa systematicky, išlo sa bod po bode a z tej by bolo vzniklo niečo, čo si viem predstaviť, že by bolo potom v zákone napísané a dokonca aj ústavným zákonom potvrdené. Ale to, čo sa nám stalo teraz s volebnými zákonmi, narýchlo vždycky zvolávaná skupina, ktorá nemala vždy úplne dobre daný program. Obidvaja sme na nej párkrát sedeli, sme sa tam pozerali na seba s ministrom a čakali sme, kto, čo, komu povie a nakoniec z toho vzniklo to, čo tu vzniklo, že nám prišlo ďalších desať pozmeňovákov a zase sa točíme okolo tých istých vecí a budeme mať otvárané volebné zákony znovu. To je zase systém práce, kde keby na konci mala byť bodka, že však sme sa na niečom zhodli a teraz tomu dajme deväťdesiatku hlasov, si myslím, že by nebol úplne dobrý postup.
Takže, a, a, a tento spôsob podávania ústavných zmien je pre mňa viacej tým, čo ste hovorili, že otvorením témy, nech sa o nej rozpráva a hlasuje dajme tomu sedemkrát, než snahou o reálnu zmenu toho zákona. Takže ja to skôr beriem ako otvorenie diskusie. Skôr to beriem ako signál k tomu, že by sme mali sa zamyslieť nad tým, čo má byť v ústave ošetrené ako základ volebného systému. Beriem to ako ďalší signál k tomu, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, či by sme mali zmeniť volebný systém tým, že by bol viac, že by boli viacej zahrnuté sily regiónov, než sila straníckych centrál, ktorá dnes dominuje.
Beriem snahu vnášať prvky priamej demokracie aj do kreovania orgánov, ako je napríklad Súdna rada.
A čo sa týka spájania volieb a referenda, v zásade s ním nemám problém. Vtedy, keď to bolo naposledy, tak ony boli tie procesy úplne oddelené. Bola jedna volebná miestnosť pre prezidentské voľby, druhá volebná miestnosť pre referendum. Nie moc sa ušetrilo, lebo sa v podstate urobili v ten istý, v ten istý deň. V ten istý deň sa urobili dva úkony, možnože na distribúcii lístkov alebo, alebo tej priľahlej logistike sa mohlo niečo ušetriť, ale v zásade to zrejme veľa nebolo.
Takže ako otvorenie diskusie o mnohých témach tento návrh vítam, ale na to, aby mohol byť braný vážne s tým, že naozaj ho ideme pretlačiť do druhého čítania a ideme ho pretlačiť do tretieho čítania a že by sme ho nakoniec aj schválili, si myslím, že tá diskusia doteraz ešte dostatočná nebola a mnoho z tej diskusie ešte budeme musieť všetci, ako sme tu, absolvovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Máme tlač 1004, hej? Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu ústavného zákona. Predmetný ústavný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol ako aj gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.