Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

24.10.2014 o 13:56 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.10.2014 10:21 - 10:40 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Správa o činnosti Generálnej prokuratúry, tak ako tu bola prednesená aj minulý rok, aj tento rok, vo vystúpení pána Čižnára oveľa zaujímavejšie bolo to, čo povedal nad rámec, než to, čo v nej bolo reálne napísané. Koniec koncov myslím si, že pomerne výstižnú situáciu, čo sa týka naozaj závažnej trestnej činnosti a závažných deliktov v spoločnosti, doteraz popisoval pán kolega Lipšic. Ja sa budem venovať len pre niekoho možno okrajovým témam. Ale jednak sú to témy, ktoré tiež zvýraznil pán generálny prokurátor, jednak sú to témy, ktoré sú mi srdcu blízke.
V oblasti domáceho násilia hovoril pán generálny prokurátor o tom, že z dôvodu vysokej latencie a nenahlasovania tejto trestnej činnosti nie je spokojný s dosiahnutými výsledkami. Ja upozorňujem na to, že toto nie je téma, ktorá by bola v parlamente nová, toto je téma, ktorá minimálne posledné dva roky sa sem vracia vo vlnách. A napríklad jedna vec, ktorej ja úplne nerozumiem, viem, že to nie je vecou Generálnej prokuratúry, ale myslím, že to súvisí, je, prečo Slovensko doteraz neratifikovalo Istanbulský dohovor. Istanbulský dohovor ako európska, pomerne dôležitá dohoda o tom, ako zabezpečiť základné podmienky pre ochranu žien na úrovni celoeurópskej, dáva gate lini, návody na to, akým spôsobom by sme vedeli zlepšiť situáciu na Slovensku. Slovensko by sa tak medzinárodne priznalo k tomu, že má snahu v tejto veci niečo robiť, že ochrana žien je preň vysokou prioritou. A takisto pri zdieľaní skúseností s inými krajinami by sme mohli byť schopní situáciu zlepšiť. Takisto je spolupráca s tretím sektorom. Máme tu napríklad portál Nemlčme, na ktorom sa dá nájsť mnoho podnetov práve zo strany obetí násilných činov hlavne v sexuálnej oblasti, máme tu občianske združenie Možnosť voľby, ktoré práve presadzuje ratifikáciu Istanbulského dohovoru na Slovensku, máme tu mnoho pomerne fundovaných tvorcov legislatívy, čo sa týka ochrany obetí. Predpokladám, že pani Šípošová po mne o tom bude hovoriť trochu viac. To, že dodnes nemáme zákon o ochrane obetí alebo nejakým spôsobom ich nemáme ochránené poriadne v legislatíve, takisto prispieva k tomu, že tá nahlasovanosť týchto trestných činov je nízka. Ďalší dôvod je ten, že, bohužiaľ, samotní policajti sú mimoriadne nekvalifikovaní a pri prijímaní nahlásenia takéhoto trestného činu, keď sa pozrieme na výpovede obetí znásilnenia na Slovensku, mnohé z tých obetí hovoria, že samotný popis a vysvetľovanie činu na miestnej polícii bolo pre nich oveľa traumatizujúcejším zážitkom, než to znásilnenie samotné, pretože už to bolo pri plnom vedomí a namiesto toho, aby z druhej strany prišla nejaká základná miera empatie a snahy pomôcť, tak sa často stali skôr predmetom posmeškov. K nim policajti niektorí pristupujú s nejakou základnou nedôverou k tomu, že sa to vôbec mohlo stať. Sú dokonca súčasťou každodenného života reči typu: „Keď si nechcela, aby sa ti takéto niečo stalo, mala si sa viacej obliecť.“ A v prípade, že naozaj nedovzdeláme ľudí, ktorí sú osobou prvého kontaktu pre obete sexuálnych trestných činov, potom sa nemôžeme čudovať tomu, že tá ochota ich nahlásiť je veľmi nízka.
Posledná vec k tejto téme je, som veľmi rád, že to pán generálny prokurátor spomenul, ochrana v podstate obetí domáceho násilia priamo vnútri v rodine. Ten príklad o tom, ako človek stíhaný v podstate za ten istý trestný čin dvakrát, medzitým, ako si odsedí jeden trest a má nastúpiť na ďalší alebo má byť súdený za ďalší, je vpustený naspäť do domácnosti, kde tie obete žijú, presne ilustruje nedomyslenie rizík zo strany kompetentných orgánov. Ja som rád, že prokuratúra upozorňovala v tom čase na možné riziká. Avšak nad tými dvoma hrobmi dnes už môžeme povedať len to, že sa stala chyba. Mňa by veľmi zaujímalo, keď budeme najbližšie rozprávať o tejto téme, aké sú tie systematické kroky a kto ich podniká, aby sa tieto chyby nediali, pretože ja oceňujem síce z úst pána generálneho prokurátora, že jeho kritika ide aj do vlastných radov, že jeho kritika smeruje aj k práci policajtov, že jeho kritika smeruje aj k práci súdov, avšak myslím si, že by sme sa nemali uspokojiť len s kritikou, ale mali by sme možnože aj fundovanosťou príslušnou navrhovať konkrétne kroky, akým spôsobom sa z toho dostať von.
Druhá téma je rasovo motivovaná trestná činnosť. Táto téma prišla už pri minuloročnej správe o Generálnej prokuratúre. Tento rok sa ňou zaoberáme znovu. Bolo nám povedané, že buď dochádza k výraznej snahe ututlávať tie trestné činy a tlačiť ich dole na úroveň priestupkov, väčšinou sú to priestupky, ktoré sa týkajú občianskeho spolunažívania, alebo sa tie rasové motívy z jednotlivých trestných činov vypúšťajú a snažíme sa ako keby z pozície vyšetrovacích orgánov neprisudzovať motiváciu, ktorá je príslušná, ktorá je na základe nenávisti ku konkrétnej rase alebo inej skupine obyvateľstva, a jednáme s nimi, keď sa to tak povie, ako s bežnou dedinskou krčmovou bitkou, čo tak často nie je.
Obávam sa, že jedným z veľkých problémov, ktoré v tejto oblasti máme, je, že v silových zložkách pracujú ľudia, ktorí sympatizujú s extrémistickými hnutiami a sú tam ticho tolerovaní. Prípad podniku Mariachi je jedným z nich, kde človek, ktorý je aktívnym vojakom, kope bezbranného človeka na zemi, čo je ale iba vrchol ľadovca. Ja som sa raz rozprával s jedným kamarátom, ktorý teda pracuje v radoch polície. Hovoril, že keď sa v šatni vyzlečú chlapi, človek by sa až divil, koľko germánskej histórie majú vytetovanej po svojich chrbtoch a ramenách. Toto je niečo, čo by podľa mňa určite v silových zložkách Slovenska nemalo byť tolerované. Ak budeme mlčky tolerovať, že ľudia, ktorí vo svojom súkromnom živote alebo svojimi aktivitami na internete, na sociálnych sieťach podporujú hnutia smerujúce k potláčaniu základných ľudských práv, podporujú nenávisť k iným skupinám obyvateľstva na základe ich rasy, sexuálnej orientácie alebo čohokoľvek iného, potom nemôžeme čakať, že v prostredí, v ktorom sa pohybujú, sa bude odhaľovať rasovo motivovaná trestná činnosť a že v tomto prostredí sa bude dbať dôraz na to, že keď nejaký trestný čin je vykonaný s jasne rasovým motívom, tak že to bude tomu páchateľovi reálne pripísané. Ak máme reálne policajtov, ja nevravím, že sú vo väčšine, dúfam, že nie sú vo väčšine, ale obávam sa, že ich je dosť, ktorí napríklad ľudí z rómskeho etnika nepovažujú za rovnocenných, považujú za niečo menej, potom takíto ľudia majú tendenciu zľahčovať rasovú motiváciu pri trestnej činnosti a my sa nikdy nedopátrame toho, kde bol riešený reálny možno nejaký susedský problém a kde naozaj jedinou motiváciou na páchanie trestnej činnosti bola nenávisť k inej skupine obyvateľstva. Tvrdím, že kým neprebehne osveta a dovzdelanie vnútri v radoch aktívnych silových zložiek, tak sa táto situácia nezlepší. Pán generálny prokurátor hovoril, že vďaka intenzívnej komunikácii dozorujúceho prokurátora často až dodatočne je možné vlastne tú rasovú motiváciu do prípadu vpísať. Ja by som bol rád, keby sme mali natoľko vzdelaných vyšetrovateľov a policajtov, že nie je nutné stáť nad nimi v role dozerateľa. Pre prokurátora nie je toto primárna časť jeho práce. Malo by to byť niečo, čo automaticky do spisu vpíše samotný policajt. A ja verím, že sa toho dočkáme.
Tretia, moja obľúbená téma je drogová trestná činnosť. Novelu Trestného zákona, ktorá mala riešiť aj drogové paragrafy, sme mali mať v parlamente, ak sa dobre pamätám, podľa sľubov aj ministra spravodlivosti, aj vyjadrení premiéra tejto krajiny v novembri minulého roku. To znamená, mala byť pred rokom. Nebudujeme na zelenej lúke. Máme tu skúsenosti z iných krajín. Harm reduction policy v drogovej politike už funguje naprieč celou Európou a má dokázateľne dobré výsledky. My sme sa na Slovensku dostali k jednému kozmetickému zníženiu jednej trestnej sadzby. Aj z toho bol okamžite oheň na streche. A otázka je, kedy sa s tým niečo udeje. Novela Trestného zákona, ktorá je teraz v pripomienkovom konaní neobsahuje zmenu drogových paragrafov. To znamená, že, tak ako bolo povedané, že my to vyriešime v rámci veľkej novely zo strany ministerstva spravodlivosti, tak toto sa celkom určite neudeje, keď nám sem príde novela Trestného zákona, bude riešiť všetko možné, ale paragrafy v oblasti drogovej politiky to nebudú. To znamená, že tie problémy, ktoré popisoval pán generálny prokurátor na tomto mieste pretrvávajú. Policajti si naďalej budú robiť zárezy na tzv. malých rybách, naďalej budú odchytávať deti skateparkoch a študentov pred internátmi, naďalej ich budú šikanovať za jednu cigaretu, dve cigarety. Pri tomto napríklad keby ste sa v Bratislave popýtali na vyčíňanie momentálne stíhaného pána Tiefenbacha, čo bol on schopný spraviť mladým ľuďom, ktorých tzv. načapal s tou jednou cigaretou, to je príklad už extrémneho vymáhania zákona, ktorý nemá so spoločenskou závadnosťou takéhoto konania absolútne nič spoločné.
V posledných rokoch sa množia výskyty veľmi dobre vypracovaných dokumentov, ktoré buď porovnávajú spoločenskú škodlivosť jednotlivých návykových látok, alebo porovnávajú efektivitu jednotlivých politík, ktoré v náväznosti na to prijímajú jednotlivé krajiny. A prekvapivo spoločensky najškodlivejšou omamnou látkou je alkohol. Tu keď sa pozrieme na dopad na spoločnosť, na užívateľov, na ich okolie, keď sa pozrieme na mieru návykovosti tejto látky, tak, áno, existujú iné návykové látky, ktoré dokážu urobiť väčší demič v kratšom čase, ale keď sa pozrieme na ten celkový dopad, alkohol je najškodlivejšou drogou, ktorú medzi sebou v spoločnosti máme. V žiadnom z týchto rebríčkov marihuana nie je na prvých miestach. Napriek tomu pohárik po práci je stále tolerovanou a bežnou súčasťou každodenného života mnohých ľudí. Nikto ho nevníma ako nejaký vážny problém, no zoberme si, kam sme sa dostali. Ľudia, ktorých zasiahla tá prvá vlna príchodu omamných látok po roku 1989, sú dnes 35-roční – 40-roční ľudia. To sú otcovia rodín, ľudia, ktorí platia dane, ktorí zarábajú peniaze, podnikajú. A z nich takýto človek má byť kriminálnikom kvôli tomu, že si cez víkend popri grilovačke dá jointa so svojimi kamarátmi? Hádam nebuďme smiešni. A tu je otázka práve, ktorej ja nerozumiem, pán prvý námestník, prečo je ten tlak na recidívu, ak dokážeme sa zhodnúť na tom, že toto je tlak na to, aby pri recidíve už to bol trestný čin. Ja tomu nerozumiem, lebo ak sa naozaj dokážeme zhodnúť na tom, že toto je spoločensky tak nízka závadnosť konania, že by to nemalo byť trestným činom, potom by nemalo byť dôležité, či sa to stane jedenkrát, dvakrát alebo trikrát. Je úplne jedno, ten človek či si dá jeden víkend toho jointa s tými kamarátmi alebo si dá dva víkendy toho jointa s tými kamarátmi alebo si dá tri víkendy toho jointa s tými kamarátmi. Jeho spoločenská závadnosť a spoločenská závadnosť jeho konania je tak stále tak nízka, že by toto nemalo byť trestným činom. A ak doteraz nie je dokončený Trestný zákon, ktorý by to riešil, tak ja veľmi apelujem na to, aby keď už sa to spravilo, tak aby sa to spravilo poriadne, aby keď už sa to bude posúvať naozaj na úroveň priestupku, tak aby to tam ostalo, aby ten úzus, že nemáme trestať týchto užívateľov, bol dotiahnutý do konca. Ja nevidím jediný dôvod pre to, keď chytíme študenta alebo mladého človeka s trochou trávy a bude to vyhodnotené ako priestupok, lebo popritom nepácha žiadnu trestnú činnosť, nedíluje, nedáva to niekomu inému. Keď sa mu toto isté stane druhýkrát, ja nevidím logicky, prečo by toto mal byť trestný čin. Čo sa zmenilo v spoločnosti, komu uškodil, komu ubral na jeho právach, komu niečo ukradol, komu niečo spáchal, kto tým trpí, že to má byť trestným činom, prosím vás, vysvetlite mi to niekto.
Preto by som veľmi rád nabádal aj zo strany Generálnej prokuratúry, aby ten tlak, o ktorom viem, že on dnes je, pokračoval, aby novela Trestného zákona zobrala do úvahy, akým spôsobom sa vyvinula slovenská spoločnosť, aká je tolerancia nejakého typu správania, aké sú štatistiky ľudí, ktorí takéto správanie vykazujú, aby sa zobrali do úvahy efektívnej metódy drogovej politiky zo zahraničia, aby sme sa konečne začali správať, že sme v 21. storočí, a aby sme pochopili, že vojna proti drogám jednoducho zlyhala a válčiť tu ďalej nemá absolútne žiadny zmyslel. Ja viem, že keď sem prídete s tou novelou Trestného zákona, tak ľudia typu Alojz Hlina sa tu budú zavzdušňovať dva dni, pretože tomu nerozumejú. Ale keď sa pozrieme na štatistiky, čo reálne v krajinách vo svete funguje, tak žiadna iná cesta k efektívnej drogovej politike na Slovensku nie je. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.10.2014 13:56 - 13:56 hod.

Martin Poliačik
Ďakujem. No vzhľadom k času, máme päť minút do druhej a máme len otvorenú písomnú rozpravu a k tomu, koľko už máme otvorených časovaných bodov, navrhujem, aby sme v utorok ráno pokračovali v rozprave o tomto bode a za tým potom zaradili všetky body tak, ako boli schválené v predchádzajúcich procedurálnych návrhoch. Všeobecným súhlasom, samozrejme. Dúfam, že sa nájde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.10.2014 13:42 - 13:42 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Jožko, ja sa, vieš čo, ja sa nedivím... Teraz mi beží ale čas na procedurálny, tak možno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Tak vám pridáme. (Reakcie z pléna.)

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Áno, ja mám procedurálny, ktorý chcem dať potom k procedúre, ale teraz mám ešte faktickú na pána Mikloška.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ešte bude minúta, nech sa páči.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem.
Jožko, ja sa nedivím, že kolegovia z KDH všetci odtiaľto ušli, lebo doteraz to bola pomerne ako vecná diskusia, veci, ktoré si ty sem priniesol, jednak nie všetko je slušné, napríklad žiadať štatistiku kriminality na základe príslušnosti k etniku, zrejme je to niečo, čo by sme v Európe v 21. storočí už hlavne na pôde Národnej rady vyťahovať nemali.
Samozrejme, určite by bola zaujímavá štatistika napríklad na základe socioekonomických ukazovateľov. To by sme potom vedeli, že čím bližšie sú ľudia k hranici chudoby alebo za ňou, tak tým viacej sú možno náchylní k páchaniu niektorého typu trestných činov, ale tam je potom úplne jedno, či je takýto človek etnicky príslušný tam alebo tam.
Ďalšia zaujímavá štatistika by určite bola finančné dopady jednotlivých druhov kriminality, lebo potom by sme možno zistili, že jeden biely golier nám dokáže narobiť oveľa väčšiu galibu aj v štáte, aj v spoločnosti ako dve rómske osady dohromady.
Takže zrejme nie je dobré asi hneď sa pozerať na to, kto čo pácha len na základe toho, k akému etniku patrí, ale treba sa pozerať na širší spoločenský kontext.
Ostatné už poviem potom vo svojom príspevku v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2014 10:52 - 10:54 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, no ja som mal možnosť byť na druhej strane tej čiary v momente, keď bola zavedená asignačná daň pre právnické osoby, a musím povedať, že mimovládku, v ktorej som vtedy robil riaditeľa, to zachránilo v ten rok. Ale súhlasím, to bolo v dobe, keď ešte nevznikli vlastne tie nadácie a ešte vtedy celé peniaze vlastne z tých dvoch percent prechádzali priamo na konkrétnu mimovládku a nenabaľoval sa na to celý ten aparát, ktorý tam je dnes.
Ale, pán minister, ja by som bol rád, keby ste aspoň minútku ešte počkali, lebo my sme dali návrh na zmenu tohto systému už v roku 2010, ktorý oslobodzoval od asignácie právnické osoby, nechával iba pre fyzické, ale asignovalo sa 1 % zo základu dane. A to sa neprerozdeľovalo potom už iba pre tretí sektor, ale aj pre registrované cirkvi, a ak sa človek rozhodol, že nechce asignovať, tak peniaze, ktoré by išli štátu, by išli do špeciálneho fondu na záchranu kultúrneho dedičstva. Ten návrh sme mali v roku 2010, pracovali sme na ňom aj s Danielom Krajcerom vtedy v rámci odluky cirkvi od štátu a možno by stálo za zváženie sa znovu naň pozrieť, lebo aj odluka cirkvi od štátu je momentálne horúcou témou, aj nový systém prerozdeľovania asignácií pre tretí sektor je témou. Týmto spôsobom by sa dala vyriešiť aj jedna, aj druhá vec a dokázali by sme z toho dostať von tie právnické osoby, o ktorých hovoríte, pretože keď by išlo o percento zo základu dane, tak by išlo o násobne väčšie sumy na jedného asignátora, ako je to dnes, takže možno aj nad toto by sme si mohli sadnúť a bola by to cesta, bola by to cesta, ako z toho von.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2014 9:59 - 10:01 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem. Alojz, ja pomerne ako dobre rozumiem tomu pozmeňováku aj tej vnútornej logike. Ale jednému nerozumiem, že prečo iba poľnohospodári. Prečo napríklad keď firma, ktorá šije dajme tomu topánky alebo šije ruksaky, alebo štopká, alebo robí ponožky, alebo robí čokoľvek v podstate také malé spotrebné a svojim zamestnancom pred Vianocami by chcela dať dajme tomu ten jeden ruksak do rodiny, alebo by im chcela dať tú bundu, alebo tie dupačky, alebo tie ponožky, alebo niečo, prečo oni musia, alebo poskytne zamestnancom zájazd alebo rekreáciu, čokoľvek, prečo oni musia z toho tú daň zaplatiť a zodvodniť to a prečo pre poľnohospodárov to platiť nemá? Ja si viem predstaviť, že nepeňažné odmeny alebo nepeňažné dary alebo nepeňažná podpora od zamestnávateľa do nejakej výšky, ktorú ste stanovili teda na tých 200 eur v pozmeňováku s kolegami zo SMER-u, tak že by to bolo oslobodené od daní a odvodov. Ale po pravde nevidím ani spravodlivosť, ani logiku, ani fér prístup, ak to má byť naozaj iba pre poľnohospodársku výrobu a nemá to byť pre akúkoľvek výrobu. Nehovorím nutne, že v Kii majú dostávať zamestnanci autá, hej, a od toto, sa tých dvesto eur nezmestí. Ale existuje kopec malovýrob kadečoho, kde by mohli tým zamestnancom z vlastnej produkcie niečo dať a týmto spôsobom to nebude možné, respektíve budú musieť stále z toho platiť dane a odvody. A ja tomu po pravde nerozumiem, že prečo taká neférovosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2014 15:59 - 16:12 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. To tu rozobral Alojz predo mnou, dobre (poznámka k manipulácii s mikrofónom). Ja si myslím, že tú definíciu problému v zásade všetci chápeme rovnako. Áno, kvalita potravín u detí a potraviny, ktoré konzumujú jednak v domácom prostredí, jednak v školách, nie je ideálna. To je pravda. Áno, obezita u detí rastie, áno, stále menej detí sa hýbe, áno, treba s tým niečo robiť. Ale na rozdiel od kolegu Hlinu, ktorý tu rečnil predo mnou, ja si nemyslím, že toto je dobrý začiatok. A skúsim teda začať tam, kde on spomenul moje meno, a to je to znižovanie miery slobody.
Ono ja viem, že kolega Hlina nemá moc dôvery v slobodné rozhodovanie ľudí, on, on v zásade by bol rád, keby všetci rozmýšľali a robili presne tak, ako on, lebo to je najsprávnejšie a to je jediné. Ja mám po pravde aj rešpekt, aj úctu k tomu, čo on vybudoval a čo spravil tam. Pri, pri akejkoľvek miere nevôle možno k jeho zmýšľaniu treba povedať, že áno, má za sebou kus dobrej práce a mnohým ľudom zrejme to aj, prináša aj prácu, aj oddych a tak ďalej. Ale jedna vec, naposledy keď som bol u teba, Alojz, v, na tej farme, jedna vec ma zarazila, a to sú tie cedule, ktoré tam všade visia. A práve to krásne ako keby vystihuje ten, ten mentálny svet, že ja sa zvrchu na vás pozerám a poviem vám, ako je to najlepšie. Ony by tam nemuseli byť, mohli by byť dajme tomu slušnejší alebo by mohli byť, ale nie, ony sú presne tak urobené, že kto nemyslí ako ja, tak je v zásade buď hlúpy, alebo obmedzený, a ja vám to vysvetlím. A toto je presne ten istý prístup aj tu.
Prečo by sme dávali, prečo by sme dávali do rúk ľudom možnosť sa rozhodovať, keď to môžeme spraviť za nich? A toto je podľa mňa nesprávne. A keby to bol iba tento jeden prípad, tak možno by som sa tomu toľko nevenoval, ale to je, keď sa pozrieš, že čo sa stalo v školstve od nástupu bývalého ministra, ktorý teda už tam páchal také veci, že, že ho museli odtiaľ zosadiť, tak to bolo presne v tomto duchu: my vieme najlepšie, rozkážeme ohňu, dažďu, bleskom. My vieme najlepšie, nedajbože, aby sa niekto rozhodoval sám za seba. Bolo 30 % voľnosti v rukách učiteľov pri vytváraní školských programov škrtnuté, lebo všetci musia robiť rovnako. Mali, bolo, bolo rozbehnutých projektov, aby si, aby si školy mohli nakupovať vlastné učebnice podľa toho, ako uznajú. To bolo škrtnuté, zavádza to až teraz nový minister, lebo to uznal konečne ako dobrý krok k tomu, aby konečne deti učebnice mali. Celé pôsobenie doterajšie v školstve strany SMER bolo o tom, že nenecháva rozhodovanie v rukách tých, o ktorých konkrétne ide, to znamená učiteľov, žiakov a ich rodičov, ale buď ho dáva úplne nezmyselne samospráve, čo sme videli pri určovaní počtu žiakov v triedach, alebo si ho berie na seba ministerstvo. A do toho príde takýto nekoncepčný návrh.
A napriek tomu, že sa my dvaja, zrejme aj tuto s pani predkladateľkou, zhodneme, že ten problém taký je, tak to riešenie nie je správne. A práve preto o tom toľko rozprávame, lebo sa to týka každého z nás, ktorí tie deti v tých školách máme. A ja chcem, aby moje decká, keď chodili do školy, sa spolu, spolupodieľali na vytváraní pravidiel, ktoré na tej škole sú, ktoré na tej škole fungujú. Ja viem, že pre teba je to možno sci fi, ale ja keď som učil tých prváčikov 6-ročných, tak ani jedno pravidlo, ktoré sme mali v triede, nevzniklo bez toho, aby sme si ho nespravili spolu. Ty, keď k tebe prídu, tak máš ceduľu na každom rohu, aby všetci vedeli presne, čo majú robiť. Ja tvrdím, že keď niekde prídu ľudia, tak sa majú dohodnúť na pravidlách a o to viacej ich budú potom dodržiavať, lebo na základe toho, že sa dohodli, ich budú mať za vlastné. A to presadzujem aj v tom, ako my komunikujeme dajme tomu s občanmi, s tretím sektorom, aby čo najviac nápadov išlo sem a tu sa to pretavovalo do zákonov.
A to isté presadzujem v školstve, kde si myslím, že je najlepšie, že rozhodovanie má byť najbližšie k tomu, koho sa týka. A určite budeš so mnou súhlasiť, že pravidlá pre bufet na škole, ktorá má 20 metrov od vchodu potraviny a sídli dajme tomu v troch rôznych budovách a žiaci musia prechádzať z jednej do druhej, budú musieť byť nastavené inak, ako pravidlá v bufete, kde široko-ďaleko nič iné nie je. Že pravidlá v bufete v regióne, kde je, kde je vysoká nezamestnanosť a ľudia naozaj nemajú na to, aby si kupovali niektoré typy potravín, budú iné ako v bratislavskom Starom Meste, kde mamičky šalejú, už keď vidia niektoré tabličku čokolády.
Práve preto hovorím o tom, že to má byť na základe rozhodnutia školskej rady, rodičov, zriaďovateľa a riaditeľa školy a samotného zriaďovateľa toho bufetu. Práve preto o tom hovorím. To je tá sloboda, ktorá tebe nejde do hlavy. Spoločnosť nikdy nebudeme mať takú, že, že budeme zvyšovať sebauvedomenie si ľudí už od základu u škôl, keď všetko, všetko, všetko, všetko bude zvrchu nadiktované zákonom.
A to už nehovorím o tom, že vstupujeme do zákona, ktorý s podmienkami školských bufetov nemá ale absolútne nič spoločné. Školský zákon je zákon, ktorý definuje spôsob, akým je vykonávané vzdelávanie a výchova na Slovensku. Keď sa máme baviť o stravovaní, keď sa máme baviť o tom, ako má vyzerať školský bufet, tak nech je to vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá koniec koncov to už teraz upravuje. Alebo nech je to poľnohospodárstvo, ktoré sa venuje potravinám. Ale prečo to, preboha, dávame do školského zákona, kde máme mať napísané to, ako máme zušľachťovať duše a duchov našich detí na tej škole?!
Prečo keď niekto napadne zlú definíciu, tak ty to ideš ochraňovať, prosím ťa, ako dobrý základný krok? Doplň... Jak to je? Potraviny, potraviny, doplnkové potraviny typu rýchleho občerstvenia, povedz mi, prosím ťa, čo to je? Ešte raz spomeniem tú pani z Michaloviec. Bola nezamestnaná, samoživiteľka dvoch detí, požičala si pomerne veľký obnos peňazí, otvorila si dva bufety, otvorila si malú pekárničku, kde nenájdeš jediné éčko, robí vlastné pečivo, z lokálnych zdrojov si berie suroviny, robí za 50 centov balené rožky a bagety pre tie decká. Je to doplnková potravina typu rýchleho občerstvenia alebo nie? Povedz mi. A ak na základe toho, že prijmeme túto hlúposť, táto žena zatvorí ten svoj bufet a vráti sa nezamestnaná ku tým svojim vlastným deckám, nemôžeš mi povedať, že ti na tom nezáleží, že kľudne nech si príde o prácu, tak ako si to povedal pred desiatimi minútami. Nemôžme tu predsa stáť a pozerať sa na to, že bude prijatý hlúpy zákon a bude, niekto príde o prácu a o bufet len kvôli tomu, že bola otvorená spoločenská diskusia. Ak toto malo byť, ak toto malo byť cieľom, pani predkladateľka, tak už ste ho dosiahli. Spoločenská diskusia je otvorená a rozprávame sa o tom, zrejme tu už padlo zopár nápadov, ako by sa to dalo spraviť. Len, preboha, nenechajte to dotiahnuť do konca.
Mali sme tu, mali sme tu spomenuté recepty, ktoré sú staršie než možno polovica z nás. A stále sa v školských jedálňach podľa nich varí. A ak nie sú platné, ak boli nahradené niečím lepším, je to naozaj tak, že na tých školských jedálňach nie je čo zlepšiť? Naozaj sa tam varí tak, že, že tá zdravá, že tá zdravá bageta od tej pani v Michalovciach nie je dôstojnou alternatívou?
Jediné, o čo mi ide, je, aby z ľudí nerobili hlupákov, nesvojprávnych a neschopných. Pretože keď to budem robiť dostatočne a dostatočne dlhodobo, tak oni si na to zvyknú. Ešte aj ľudia, ktorí niečo chcú vyriešiť, ktorí do niečoho chcú rozprávať, ktorí do niečoho chcú zasiahnuť, tak to nebudú robiť, lebo im budú každodenne kladené polená pod nohy. Toto nie je iba o jednom zákone, to je o symptóme, ktorý sa nám šíri touto spoločnosťou, Alojz. A ten symptóm je založený na tom, že my nedôverujeme občanom, že dokážu o niečom rozhodnúť, že my ich nenechávame o tom rozhodnúť a všetko v rámci otvorenia diskusie za nich urobíme tu. A to nie je správne.
Aby som to zhrnul. Tie veci, ktoré ešte zakázané, nie sú, sú v tom zozname mimoriadne vágne. Či už ide o potraviny typu rýchleho občerstvenia, či už ide o ten obsah cukrov, o ten obsah soli, či už ide o obsah ovocnej zložky, sú tak vágne, že to spraví bordel v tom, keď sa to začne implementovať. A tie veci, ktoré sú tam ostatné, už dneska zakázané sú.
Ak má niekto vedomie o tom, že máme bufety, ktoré predávajú nápoje s obsahom taurínu alebo nápoje s obsahom chinínu alebo alkohol, nebodaj cigarety, už dneska platná vyhláška ministerstva zdravotníctva to zakazuje, treba tam poslať kontrolu a treba to zatrhnúť. To je prvá vec.
Druhá vec, keď už to chceme riešiť, spravme to tam, kde to je rezortne a odborne príslušné, na ministerstve zdravotníctva alebo na ministerstve pôdohospodárstva. Tam, kde sa potraviny majú riešiť.
A tretia vec, neoslabujme školskú samosprávu. Dlhé roky sa v tomto parlamente aj inde na iných fórach bojovalo za to, aby bolo väčšie zastúpenie študentov, rodičov v radách školy. Aby to boli ony, rady školy samotné, ktoré rozhodujú o tom, ako bude škola vyzerať. Dosť, že sa zobrali školám z rúk kompetencie, čo sa týka výučby a jej obsahu. Teraz im ideme nadiktovať ešte aj čo si majú dohodnúť alebo nedohodnúť, že sa bude predávať v školskom bufete.
A ak chceme naozaj problém uchopiť celostne, tak naozaj poďme od školských jedální, cez bufety, cez to, čo sa učí na telesnej výchove. Veď dnešné osnovy telesnej výchovy, ktoré sú ešte stále častokrát založené na kotúle letmo a vrhu granátom a výmykoch na tyči, polovica tých deciek tam nechce cvičiť. Ale niektoré z nich sú oslobodené od telesnej v škole, ale po obede idú do frisbee krúžku hádzať si diskom alebo tancovať hip-hop. No prečo? Lebo tá telesná jednoducho nenapĺňa ich potreby, lebo nie je zmodernizovaná na taký level, na takú úroveň, aby tie pohybové aktivity boli prispôsobené dobe. Veď my už nie sme branci na tej telesnej, my už tu nečakáme vpád imperialistov. Tam má ísť o to, aby sa tie decká hýbali. A keď dokážeme osnovy minimálne uvoľniť, aby každý ten jeden učiteľ si tam vedel dať to svoje, už to by spravilo veľa. Aby tam nemal povinný počet výmykov, povinný počet preskokov cez kozu a hádzanie granátom. Samozrejme, že tie decká potom k tomu pristupujú s nevôľou. Zvlášť, keď niektorí učitelia sú viacej diktátori ako pedagógovia. Toto všetko sú otázky, ktoré treba riešiť, a nie zakazovať Horalky v bufete.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2014 15:23 - 15:25 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ja na rozdiel od kolegu predrečníka si myslím, že práve reálne skúsenosti z terénu, ktoré môžu byť reprezentované aj takýmto listom, by malo byť niečo, čo by sme mali počúvať. A takisto si myslím, že ten príklad, ktorý on uvádzal, je presne príklad toho, ako sa to dá bez zákazov. Lebo keď na základe rozhodnutia samotných rodičov, detí a ich zákonných zástupcov, teda samotných študentov a školskej rady a zriaďovateľa, je tam nastavený režim v tom bufete tak, že sú prednostne umiestnené zdravé potraviny, že je tam ovocie, že je tam dajme tomu ten čaj, ja o tom budem hovoriť tiež, prihlásim sa potom do rozpravy, tak to je presne tá situácia, ktorá by mala byť žiadaná. To je presne to, kde zodpovednosť ide zospodu, kde tá dohoda bola dosiahnutá na základe toho, že sa tak dohodli samotní ľudia, ktorých sa to týka, a nepotrebujú to mať nadiktované zvrchu. A zvlášť nie tak nezmyselným spôsobom, kde ani zo samotnej dikcie zákona nie je jasné, čo sa vlastne ide zakazovať.
Ja takisto som dostal otázku od jednej pani, ktorá má bufet v Michalovciach, keď ona pečie vlastné pečivo, ktoré nemá žiadne éčka, robí bagety a obložené rohlíky z domácich surovín, od dodávateľov z okolia. Ktorá mama spraví zdravšiu desiatu tomu decku ako tú, ktorú ona predáva tam v tom bufete? Keď mamička si nakúpi pečivo možno v Lidli alebo v Tescu oproti cez cestu a dá tam tú najlacnejšiu šunku alebo pomazánku, ktorú tam kúpi. Ale akonáhle to vyhodnotíme ako potraviny typu rýchleho občerstvenia, tak to proste škrtneme a deti budú bez bagiet. Tak potom prečo by sme sa nemali rozprávať, keď sú ľudia, ktorí s tým majú skús... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2014 14:51 - 14:53 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Fero, ja som od začiatku mal taký dojem, že to nie je úplne v poriadku, ten zákon. A teraz ho mám oveľa ostrejší, než som ho mal predtým. Tam už teda nie je problematická len tá vágna definícia v tom prvom riadku, to znamená, doplnkové občerstvenie typu, alebo doplnkové potraviny typu rýchleho občerstvenia, pod čím ani, ani divá srna netuší, že čo by to asi mohlo byť, či to náhodou nie sú práve tie zdravé bagety, kľudne, aj s domácim maslom a so zeleninou a grahamové, ktoré ale tiež zrejme nie sú úplne ideálne, ale už aj ten obsah cukru a soli a ovocnej zložky, ktorý je v tých ďalších, začína byť podľa toho, čo si povedal, problém a všetko ostatné, čo je v tomto návrhu, už zakázané je. Je zakázané vyhláškou ministerstva zdravotníctva.
Pre mňa tým pádom naozaj nie je iná možnosť z tohto, ako tento zákon, ja si myslím, že keď si to dobre vypočula pani predkladateľka, tak tento zákon stiahne, lebo zjavne to, čo ten zákon zakazuje, je postavené na vode, to nemá reálny základ, a to, čo zakazuje navyše ešte, tak to už zakázané je vyhláškou ministerstva zdravotníctva.
Ja ti každopádne veľmi pekne ďakujem, lebo je dobré v tejto diskusii vypočuť si aj takzvané "high facts" a nielen domnienky a mýty.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2014 10:18 - 10:20 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja som k podobnému návrhu zákona vystupoval doteraz každý rok a tento rok už to nechám tak. Len musím, pán kolega Brocka, povedať, že ma pobavilo, čo pred vami spomenul pán navrhovateľ, že už sa pracuje na novom zákone o poslancoch, lebo ja to počúvam minimálne že tretí rok. Každý rok keď, už dvakrát, každý rok, keď to sem prišlo, som povedal, napíšme nový zákon, dal som konkrétny návrh, napríklad, že môže byť v ňom plat poslanca určený pevnou sumou a navyšovať každý rok len o infláciu, čo je zmena, ktorú napíše tajomníčka na výbore, pán kolega, za pol dňa. Tam netreba, tam netreba žiadne veľké, žiadnu veľkú emóciu. Ale podobne ako pri zákone o majetkových priznaniach, ktorý spomínal kolega Gál, tu jednoducho chýba politická vôľa.
Nie je nič lepšie, ako raz za rok sa sem postaviť a povedať, áno, šiahneme si na svoje vlastné platy. Napriek tomu, že to je úplne nesystémové, napriek tomu, že to vždy otvára riziko ďalšieho konania na Ústavnom súde z dôvodu podaní zo strany sudcov, napriek tomu, že to vždycky iba vytvára negatívne vášne a emócie u občanov, tak to tu musíme robiť každý rok. Lebo jednoducho nie je schopná vládna strana, ktorá tak bila do poslednej novely zákona o platových pomeroch, napísať to zrozumiteľne, jasne a tak, aby sa to dlhodobo už dalo ustáť a nemeniť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2014 11:17 - 11:19 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
No, Alojz, k dvom veciam sa vyjadrím. Tá prvá je, teda podľa všetkého naozaj katastrofický prístup ku kultúre, ktorý vidíme hneď tu oproti cez ulicu. Ono áno, v jednej veci majú chlapci a dámy z Váhostavu a Paškove vedenie parlamentu takisto pravdu, keby sa to nezačalo odkrývať, tak nevieme, že to tam je. Len tá reakcia by mala byť iná. V momente, keď vieme, že to tak je, tak sa začneme podľa toho správať. Len ono to je taký prístup pána predsedu parlamentu, že rovnako ako je možné v Košiciach zobrať si mestský park ako vlastnú predzáhradku a bývať v športovom zariadení a tváriť sa, že všetko je v poriadku, tak rovnako je zrejme normálne stavať garáže na, ktoré podľa mnohých vyjadrení ani nie sú potrebné, na mieste, ktoré je prešpikované unikátnym historickým materiálom. A pevne dúfam, že sa ešte dostaneme k tomu, že niečo z toho ešte niekedy uvidíme, že to tam neostane zaliate v betóne. To je prvá vec.
A k tomu Tibetu, ja neviem, že či si zorientovaný v tom poslednom dianí, ale nikto vlastne z tibetskej exilovej administratívy nepožaduje odtrhnutie sa od Číny, to znamená, že aj, aj zachovanie toku vody do Číny, aj zachovanie využívania nerastného bohatstva v Tibete by ostalo zachované. Jediné, čo sa požaduje, je, aby z toho tí Tibeťania niečo mali a aby mali nejakú kultúrnu a náboženskú autonómiu, aby sa prestali tam prisťahovávať noví a noví obyvatelia z Číny, pretože hrozí, že o pár desiatok rokov už nič také ako tibetská kultúra v Tibete nebude a všetko bude v Indii v exile.
Skryt prepis