Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Zákon predkladáme spolu s kolegyňou Jankou Žitňanskou a s Miroslavom Kadúcom. A má byť prvým z krokov zvyšovania miery priamej demokracie v podmienkach Slovenskej republiky. V prvom rade to bola reakcia na zákon, ktorý sme tu mali predtým, ktorý hovoril o automatoch v dedinách a o tom, že by o nich mali rozhodovať miestne zastupiteľstvá alebo by mali o nich rozhodovať občania v referende. My sme vtedy...
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Zákon predkladáme spolu s kolegyňou Jankou Žitňanskou a s Miroslavom Kadúcom. A má byť prvým z krokov zvyšovania miery priamej demokracie v podmienkach Slovenskej republiky. V prvom rade to bola reakcia na zákon, ktorý sme tu mali predtým, ktorý hovoril o automatoch v dedinách a o tom, že by o nich mali rozhodovať miestne zastupiteľstvá alebo by mali o nich rozhodovať občania v referende. My sme vtedy povedali, že ak majú naozaj občania v referende o tom rozhodnúť, tak že je nezmyselné, aby sme im na niečo takéto dávali kvórum. A tým pádom sme zareagovali novelou, ktorú práve teraz máme pred sebou na stole.
Cieľom návrhu zákona je zrušiť referendové kvórum potrebné na platnosť konania miestneho referenda a referenda na úrovni vyšších územných celkov. Na prijatie návrhov tvoriacich predmet referenda bude však aj naďalej potrebný súhlasný prejav vôle nadpolovičnej väčšiny účastníkov referenda. Súčasne v snahe podnietiť vyššiu účasť obyvateľov obce a vyššieho územného celku na aktívnom živote územnej samosprávy a posilniť práva občanov sa navrhuje znížiť percentá potrebné na vyhlásenie referenda na základe petície skupiny obyvateľov obce alebo vyššieho územného celku. Ak bude predložená petícia na vyhlásenie miestneho referenda v obci, ktorá bola vyhlásená za mesto, znižuje sa percento zo súčasných 30 % oprávnených voličov na 20 % oprávnených voličov a v prípade vyhlásenia referenda na úrovni samosprávneho kraja sa toto percento znižuje zo súčasných 30 % oprávnených voličov na 10 % oprávnených voličov. Zároveň sa návrhom zákona zavádza podmienka, že referendum (či už miestne alebo na úrovni VÚC) vyhlásené na základe petície určitého počtu oprávnených voličov sa bude môcť konať iba v deň volieb do orgánov samosprávy obcí a krajov, prípadne v deň konania volieb s celoštátnou pôsobnosťou, teda volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky alebo do Európskeho parlamentu. Dôvodom pre toto opatrenie vzhľadom na zrušenie kvóra pre platnosť referenda je zabezpečiť prítomnosť väčšieho počtu oprávnených voličov na hlasovaní a významne šetriť peňažné prostriedky na uskutočnenie referenda. To znamená, že tieto referendá aj keď budú bez kvóra, budú vždy spájané s väčšími voľbami, ktoré sa budú konať, či už to budú voľby do parlamentu alebo do Európskeho parlamentu alebo prezidentské voľby. Jednak sa ušetria peniaze tým, že ich organizácia bude spojená v jeden deň a jednak bude možné aj viac referend vlastne podobne, ako to majú vo Švajčiarsku, zoradiť do jedného referendového dňa. A tým pádom občania sa budú môcť vyjadriť možno aj k viacerým otázkam naraz. Táto podmienka sa netýka referenda o odvolaní starostu obce či predsedu samosprávneho kraja konaného na základe petície obyvateľov. To tiež dáva zmysel. V prípade, že dávame občanom do rúk možnosť právoplatne odvolať či už starostu alebo predsedu VÚC a ak nastanú tak závažné skutočnosti, že takéto niečo získa dostatočnú podporu vo forme petície, tak by sa potom takéto referendum malo konať bezodkladne, pretože ak občania tohto človeka zvolili a je s ním tak veľká nespokojnosť, že ho chcú odvolať, tak by sa nemalo čakať na najbližší voľný termín pri nejakých väčších voľbách.
Každý štát, ktorý je založený na zásadách právneho štátu a demokracie, by sa mal snažiť vytvárať priestor pre čo najširšiu mieru účasti verejnosti na verejnom živote. Podľa článku 30 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov. Referendum predstavuje formu priamej demokracie, inštitút, prostredníctvom ktorého môžu občania vyjadriť svoje starosti, návrhy, sťažnosti či problémy a aktívne sa zapojiť do fungovania svojej obce alebo samosprávneho kraja. Začíname na lokálnej úrovni aj z toho dôvodu, že sme presvedčení o tom, že aj na priamu demokraciu si občania budú musieť postupne privykať. Napriek tomu, že si myslím, že kvórum by sa malo zrušiť pri všetkých referendách, je, myslím, rozumné začať pri tej lokálnej úrovni, lebo v prípade, že by sa potvrdili obavy niektorých kritikov priamej demokracie a že by sa naozaj stalo, že by v tom referende bol schválený nejaký nezmysel, tak tu máme stále opravné mechanizmy, keď môže zasiahnuť napríklad Národná rada prostredníctvom redefinície nejakého zákona a vrátiť veci do tých koľají, kde si možno my budeme predstavovať, že by mali byť.
V zmysle súčasnej právnej úpravy zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve je však na platnosť referenda potrebné splnenie dvoch podmienok. Sú to účasť aspoň polovice oprávnených voličov a prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda. Tieto podmienky sú presne to, čo väčšinu referend aj na lokálnej úrovni jednoducho diskvalifikuje, pretože väčšina ľudí vie, že ak oni nepôjdu na to referendum, tak nebude dostatočná účasť a tým pádom na referendum idú iba tí, ktorí so znením otázky súhlasia. Tak sa nám stáva, že sa nám na referende zúčastní možno 46 % obyvateľov obce, všetci hlasujú za návrh, to znamená, že je vyjadrená veľmi výrazná vôľa obyvateľov obce niečo zmeniť, ale kvôli takto nastaveným pravidlám jednoducho toto zmeniť možné nie je.
Slovenská republika má doposiaľ prevažne negatívne skúsenosti s využívaním formy referenda na celoštátnej i lokálnej úrovni, a to práve v dôsledku neplatnosti referenda kvôli nízkej účasti voličov. Z názorov odbornej verejnosti zaoberajúcej sa komparáciami foriem priamej demokracie je však možné vyvodiť záver, ktorý preferuje a snaží sa o aktívnejšie využitie priamej demokracie v rámci menšieho teritória, o čo sa opiera aj predložený návrh zákona. Veľmi často tu počúvame o tom, aká je subsidiarita dôležitá pri tom, akým spôsobom máme rozhodovať o veciach verejných. Podľa mňa oveľa výkonnejšia, resp. účinnejšia subsidiarita než rozhodovanie miestnych zastupiteľstiev je vyjadrenie priamo názoru občanov. Účasť verejnosti na správe vecí verejných, najmä obyvateľov tej-ktorej obce alebo samosprávneho kraja, má pritom určitý sociálnopsychologický aspekt (pocit zainteresovanosti na ovplyvňovaní života obce alebo samosprávneho kraja). Zároveň sa obyvatelia obce alebo vyššieho územného celku nebudú môcť spoľahnúť na to, že referendum bude neúspešné, ak nepôjdu hlasovať. Môže to teda podnietiť vyššiu účasť vzhľadom na to, že sa budú musieť zaujímať aj obyvatelia, aj volení zástupcovia o to, ako dopadne miestne referendum, prípadne referendum na úrovni vyššieho územného celku. Tak ako je tradíciou v iných krajinách, volení zástupcovia, ako aj iniciátori referenda si dajú viac záležať na vysvetľovaní dôvodov referenda a jednotlivých rozhodnutí, ktoré sa majú v referende schváliť alebo odmietnuť.
Som presvedčený o tom, že tento návrh skvalitní verejnú diskusiu. Skvalitní ju z toho dôvodu, že nebude jednostranná, že nebude o tom, aby sme presvedčili iba niektorých občanov, aby sa na referende zúčastnili, ale bude potrebné v serióznej kampani do hĺbky vysvetľovať, prečo je dobré na danú otázku odpovedať „áno“, a iní zas budú vysvetľovať, prečo je dobré na danú otázku odpovedať „nie“. Keďže aj keby sa tohto referenda zúčastnili dvaja občania a ich odpoveď bude zhodná, tak je rozhodnuté, bude podstatné pre každého, kto sa zaujíma o život okolo seba, sa na referende zúčastniť a potom bude oveľa reprezentatívnejší výsledok tohto referenda, lebo reálne bude hovoriť o tom, aký je názor ľudí v danej obci.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálny vplyv, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Toto všetko, samozrejme, platí za predpokladu, že sa efektívne budú využívať prostriedky, ktoré budú potrebné na organizovanie tých väčších volieb, pri ktorých sa tie referendové dni nejakým spôsobom zorganizujú na tej lokálnej úrovni. To znamená, bude vynaložený rozpočet na organizáciu či už parlamentných alebo europarlamentných volieb, alebo prezidentských volieb a na lokálnej úrovni sa budú využívať tieto momenty na to, aby sa mohli konať tieto menšie referendá. Samozrejme, nejaký vplyv tam bude, ale nie tak významný, aby bolo potrebné spomínať ho v návrhu zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Okrem navrhovanej zmeny bude potrebné ešte novelizovať aj zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a o meste Košice, pretože v čase, keď sme podávali vlastne tento zákon do podateľne, tak tieto zákony boli otvorené a my sme nevedeli, v akej podobe budú nakoniec schválené. V prípade, že tento zákon teda prejde do druhého čítania, tak potom zmeny, ktoré sú potrebné vykonať v zákone o Bratislave a v zákone o Košiciach, navrhneme v druhom čítaní.
Dúfam, že tento zákon nájde svoju podporu, pretože jednak zvyšuje úroveň verejnej diskusie, zvyšuje participáciu občanov na riadení vecí verejných, je prvý krokom k širšiemu zavádzaniu prvkov priamej demokracie do slovenskej spoločnosti a môže byť takým testovacím poľom, na základe ktorého či už priaznivci alebo odporcovia priamej demokracie v budúcnosti už budú môcť na konkrétnych príkladoch ukazovať, či priama demokracia na stav vecí verejných vplýva pozitívnym alebo negatívnym spôsobom. Ja som presvedčený, že ten vplyv bude pozitívny, a preto vás žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem.
Skryt prepis