Ďakujem, pani podpredsedníčka. Nedá mi nevyjadriť sa k tomu, čo sme tu videli doteraz. Je zaujímavé, že práve pán Paška nás vyzýval k tomu, aby sme si ctili ústavu, aby sme udržiavali nejakú dôstojnosť, a on tu z toho sám spraví divadlo. Hovoril o manipulácii, ale účelovo vytrhával jednak v tých videách, jednak v citátoch len to, čo mu vyhovovalo jednak z rozhodnutí Ústavného súdu, ale aj zo samotnej ústavy. Prezentoval nejakú právnickú analýzu, ktorú nám ani nepovedal, kto napísal, a k samotnej obžalobe nepovedal ani slovo. Ani slovo!
Budem sa snažiť dať tomuto rokovaniu, napriek tomu, že nie som starý parlamentár ako pán Paška, inú úroveň.
Vážení podpredsedovia parlamentu, pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, v mene skupiny poslancov predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada podáva na Ústavný súd Slovenskej republiky obžalobu na doc. Ivana Gašparoviča, CSc., prezidenta Slovenskej republiky, za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky sa má uzniesť na tom, že podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky podáva obžalobu na doc. Ivana Gašparoviča, CSc., prezidenta Slovenskej republiky, že pri výkone právomocí Slovenskej republiky, ktoré sú mu Ústavou Slovenskej republiky zverené, prezident o návrhu kandidáta Národnej rady doc. Jozefa Čentéša, zvoleného dňa 17. júna 2011 do funkcie generálneho prokurátora, rozhodol až 28. decembra 2012, t. j. po uplynutí 18 mesiacov, čo nezodpovedá primeranej lehote, v ktorej prezident obvykle rozhoduje o vymenovávaní a odvolávaní navrhnutých osôb príslušnými orgánmi do funkcií menovaných a odvolávaných prezidentov.
Prezident dňa 28. decembra 2012 rozhodol o tom, že kandidáta do funkcie generálneho prokurátora nevymenuje z dôvodov vzťahujúcich sa ku skutočnostiam ohľadne voľby generálneho prokurátora v Národnej rade v období od 2. decembra 2010 do 17. júna 2011 a z dôvodu skartácie výpovede poslanca Národnej rady Igora Matoviča zo dňa 27. júla 2011 a následnej komunikácie kandidáta o tejto skutočnosti s médiami, ktoré vyhodnotil ako okolnosti, pre ktoré kandidát nespĺňa predpoklady na to, aby bol v súlade s Ústavou a zákonmi Slovenskej republiky vymenovaný do funkcie generálneho prokurátora.
Uvedené skutočnosti takto vyhodnotil napriek rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. októbra 2011 a rozhodnutiu subjektov oprávnených nepodať návrh na disciplinárne konanie voči kandidátovi. Teda v rozpore s čl. 101 ods. 1 druhá veta ústavy nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov tým, že nekonal v primeranej lehote o vymenovaní alebo nevymenovaní Národnou radou riadne zvoleného kandidáta do funkcie generálneho prokurátora. Takisto v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 ústavy rozhodol svojvoľne, čím prekročil svoje právomoci vyplývajúce z ústavy rozhodnutím, že kandidáta do funkcie generálneho prokurátora nevymenuje, a tým úmyselne porušil Ústavu Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, na obžalobu prezidenta Slovenskej republiky musia existovať vážne dôvody. A to predovšetkým preto, lebo touto parlamentnou iniciatívou vysielame posolstvo všetkým občanom Slovenskej republiky, že hlava štátu nimi zvolená nevykonáva svoju funkciu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky tak, ako sa od nej očakáva.
Keď na tomto mieste Robert Fico navrhoval odvolanie Richarda Sulíka z postu predsedu parlamentu, hovoril o očakávaniach spojených s najvyššími ústavnými činiteľmi. Tí by mali, citujem, "ako príklad pre všetkých efektívne a dôstojne vykonávať svoje právomoci a byť zrkadlom skutočnej podstaty demokracie". Obávam sa, že v prípade predmetného rozhodnutia prezidenta je toto zrkadlo krivé, ak neprasklo.
Nebudem sa vyjadrovať o ľudských, aj keď občas nepochopiteľných chybách nášho prezidenta. To môže byť v krajine, ktorá si ctí slobodu slova, predmetom politickej satiry, ale nepatrí to na rokovanie Národnej rady.
Uvedomujem si vážnosť situácie aj výnimočnosť tohto kroku. Je to v histórii prvý a, pevne verím, že aj nadlho poslednýkrát, čo ožíva stosiedmy článok ústavy.
Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, aký by prezident mal byť a aký po rozhodnutí nevymenovať kandidáta do funkcie generálneho prokurátora naozaj je.
Prezident má reprezentovať Slovenskú republiku navonok i do vnútra a svojím rozhodnutím zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Je štátnym orgánom výkonnej moci, ktorý môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Prezident nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov a 18 mesiacov nechal Generálnu prokuratúru, ktorej činnosť je definovaná ústavou, bez riadne zvoleného vrcholného predstaviteľa. Svojím rozhodnutím nevymenovať Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora konal svojvoľne, prekračujúc právomoci, ktoré mu definuje ústava a následný výklad Ústavného súdu.
Sme totiž presvedčení, že pre takéto rozhodnutie neexistoval legitímny a Ústavným súdom definovaný dôvod.
Prezident ako súčasť výkonnej moci má konať vo verejnom záujme. Je síce hlavou štátu, ale rovnako ako ostatní občania Slovenska viazaný jeho ústavou. Preto by mal pri výkonoch svojich kompetencií byť vzorom a ísť občanom príkladom. Svojím rozhodnutím nevymenovať Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora potvrdil, že takouto hlavou štátu nie je. Prezident vyslal občanom Slovenska signál, že každé pravidlo sa dá obísť a s dostatočne silným mocenským krytím si môžu dovoliť čokoľvek. Je dôvodná obava, že záujem, ktorý tým sledoval, nie je nutne verejný.
Prezident by mal byť človekom, ktorý právny štát upevňuje a potvrdzuje. Ale množstvo podaní na Ústavný súd, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie, potvrdzuje opak. Najvyšší ústavní predstavitelia - pán Fico, pred chvíľou pán Paška, ale aj sám pán prezident Ivan Gašparovič - mylne stotožňujú osobu a funkciu tým, že obžalobu prezidenta označili za útok na štát a štátnosť. Cieľom tejto obžaloby je poukázaním na chybu osoby vrátiť vážnosť funkcii prezidenta.
Vážené dámy, vážení páni, Slovensko v dnešnej situácii, Slovensku hrozí rozklad a deštrukcia právneho štátu. Môžeme to vidieť na nespočetných príkladoch absencie elementárnej spravodlivosti v dôsledku arogancie mocných. Spomeniem len niektoré z nich:
Pána Mareka Božíka, zastupujúceho občanov Bardejova pri presadzovaní verejného záujmu na stavbe parku, ktorý sa stretol s aroganciou mestského zastupiteľstva a starostu, ktorí sa snažia pozemky určené na park predať za účelom inej výstavby.
Alebo Zuzana Melicherčíková, ktorá upozornila na záhadné prijímanie určitých študentov na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, v dôsledku arogancie jej dekana a nadriadených prišla o svoju prácu a dlhšie si ju nevedela v dôsledku týchto udalostí nájsť.
Pán Ivan Cehelský, ktorý sa v dôsledku upozornenia na nezákonný postup pri výrube lesa stretol okrem nezáujmu zodpovedných úradníkov aj s útokmi na svoj vlastný majetok.
Pani Erika Lakatošová, bývalá právnička Obecného úradu v Ruskej, ktorá v dôsledku upozornenia na využívanie obecných peňazí starostom na súkromné účely prišla z minúty na minútu o prácu.
Prípadne Jozef Zaťko, ktorý upozornil na nehospodárne nakladanie s pohonnými hmotami na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v dôsledku čoho bol šikanovaný na pracovisku, boli voči nemu vedené viaceré disciplinárne konania a nakoniec z Policajného zboru odišiel.
Ďalšími príkladmi môže byť kauza pezinskej skládky alebo uránové bane v Košiciach, kde sú obyvatelia obcí denne konfrontovaní s aroganciou moci a nespravodlivosťou na viacerých úrovniach štátnej správy aj zo strany súdov.
Alebo nakoniec príklad rozhodnutí o vyvlastnení pozemkov a domov v Prešove na Ulici Pod Kalváriou a na Ulici Pod Kamennou baňou za účelom stavby nábrežnej komunikácie, za ktoré bolo dlhodobo poskytovaná náhrada, ktorá nezodpovedá reálnej hodnote nehnuteľností.
Spoločným menovateľom týchto prípadov je arogancia moci, neprítomnosť elementárnej spravodlivosti a kostrbaté ospravedlňovanie s plnením formálnych kritérií.
Teraz trochu preženiem, ale ak nebudeme dôsledne vyvodzovať zodpovednosť voči každému, môžeme sa dožiť momentu, kedy nebude zodpovednosť vyvodená voči nikomu.
Dnes sa dodržiavanie pravidiel vyvodzuje len od malých a slabých, a preto sa niet čo čudovať rastúcim tendenciám spoločnosti ignorovať pravidlá ako také.
Je dôležité, aby prezident ako hlava štátu bol prvým, kto háji spravodlivosť. Nemal by vystupovať ako niekto, kto spravodlivosť obetuje mocenským záujmom. Ak chceme predísť bezbrehej arogancii moci, treba občanom vyslať jasný signál, že za porušenie pravidiel môže byť vyvodená zodpovednosť voči každému. Aj voči prezidentovi Slovenskej republiky.
Je povinnosťou nás ako poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ukázať občanom, že pravidlá platia pre každého. Ak chceme, aby o tejto veci bolo spravodlivo rozhodnuté, je našou povinnosťou postúpiť túto žalobu na Ústavný súd a nechať ho vo veci rozhodnúť. Tým nebudeme podporovať aroganciu moci. Budeme búrať rezignáciu na život a život v strachu na strane občanov a podporovať vyvodenie zodpovednosti voči každému. Vrátane prezidenta.
Pevne verím, že aj napriek prístupu vládnej strany samotné rokovanie o tejto obžalobe je dostatočným signálom, že na Slovensku stále existujú limity, ktoré musia dodržiavať aj mocní. Pevne verím, že postúpenie tejto obžaloby bude podporené aspoň opozíciou, a ukážeme, že aj za elementárnu spravodlivosť sa ešte stále má v parlamente Slovenskej republiky kto ozvať.
Ďakujem. (Potlesk.)
