Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.5.2015 o 9:02 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 15.5.2015 9:02 - 9:25 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Začnem príbehom s mojím parlamentným laptopom. Všetci ich poznáme. To sú tie, čo sme dostali v 2010. roku. Keď sa pozriete na internet, tak ich najväčší problém je, že sa prehrievajú. Po tých štyroch rokoch zhruba ventilátor prestane stíhať, začne sa prehrievať procesor a treba to riešiť. No a ja som si teda našiel návod na internete, že čo teraz spraviť s takýmto počítačom, keď sa začne prehrievať. A tam je naspodu taký šróbik, ktorý drží klávesnicu, a ten šróbik musíte odtiaľ vytiahnuť, klávesnicu si môžete potom dvihnúť, dostanete sa k ventilátoru, manuálne ho roztočíte, vyčistíte a nabehne. No a toto som urobil tri- alebo štyrikrát a potom jedného dňa som to urobil tak, že som ten šróbik už nedal naspäť. A predstavte si, odvtedy ten počítač ide. (Reakcia z pléna.) A som si povedal, kurnik šopa, to bude to kurnítko. To bude to kurnítko, kvôli ktorému to nefungovalo. Takže vlastne tento jeden maličký šróbik zjavne zapríčiňoval podľa logiky tohto návrhu, že keď bol vnútri, tak nefungoval po čase ten ventilátor a jak sa mi podarilo ho vytiahnuť odtiaľ von, tak to bola tá vec, ktorá znefunkčňovala, zámerne plánovanou obsolenciou znefunkčňovala počítač. Toto je logika dnešného návrhu, dámy a páni. Toto je logika dnešného návrhu. Niekto dáva do vecí zázračné prístrojčeky, kazítka, aby sa opotrebovali skôr.
A poďme ale naspäť k tomu, čo tu včera povedal pán predkladateľ. Začal tzv. žiarovkovým kartelom Phoebus z roku 1924 s tým, že to malo byť, budem ho citovať, "prvým príkladom použitia takzvaných kazítok" a dokladuje to tým, že v Severnej Karolíne máme žiarovku, ktorá svieti neprestajne 150 rokov. Pamätám si to správne? (Reakcia navrhovateľa.) Hej, 100 rokov tam svieti. Ja ten príbeh zhodou okolností poznám. Ale ktorí sa trošku vyznáte vo fyzike a v žiarovkách toho edisonovského typu, tak viete, že ich životnosť sa oveľa viacej počíta počtom zapnutí a vypnutí ako hodinami svietenia. Pretože žiarovka, tá stará, ona sa opotrebúvala tým, že sa to volfrámové vlákno, ktoré je vnútri, zahrieva, chladne, zahrieva, chladne, zahrieva, chladne. Ak ho necháte zahriate 100 rokov, tak vám bude svietiť. Keby ste tú žiarovku na tej stanici vypli na 10 minút, zase zapli, potom ju zase vypli a potom zase zapli, tak vám ručím za to, že do mesiaca je po nej. Ona svieti iba vďaka tomu, že svieti nepretržite. Iba vďaka tomu. (Reakcia navrhovateľa.) No ale stále počet zapnutí, vypnutí bude menší ako u tradičnej žiarovky.
No ale teda vy tvrdíte, že to, že potom začali žiarovky svietiť menej, bolo dôsledkom toho, že do nich začali dávať kazítka. Ja tvrdím, že, áno, tam bol problém, ale ten problém bol kartelová dohoda. Kartelová dohoda, ktorá zabezpečila ovládnutie trhu alebo väčšinového podielu na trhu, a tým pádom to nebola dohoda na tom, že my budeme zámerne kaziť žiarovky. To bola dohoda na tom, že budeme predávať nekvalitné žiarovky a nikto na trhu nebude predávať kvalitnejšie.
Problém, ktorý takto vznikol, ale riešia protimonopolné úrady. Na to boli vytvorené a dodnes zasahujú a strážia pravidlá trhu alebo sa snažia strážiť pravidlá trhu protimonopolné úrady. To nie je o tom, že by boli montované kazítka do žiaroviek. Ja si neviem vôbec predstaviť, ako sa dá namontovať kazítko do žiarovky, ktorá je zo skla, dvoch kusov kovu a medzi tým volfrámovým drátom? Aké kazítko tam namontujem? No životnosť dokážem znížiť buď tým, že dám menej kvalitné sklo, menej kvalitný kov alebo užší volfrám. To je jediný spôsob. A zrejme to sa aj stalo, a tým pádom tie žiarovky jednoducho svietili kratšie, než tie možno kvalitnejšie predtým. Keby bola na trhu poriadna konkurencia, keby reálne sa rozhodoval každý jeden zákazník na základe ponuky a pomeru kvality a ceny, tak by sa nehovorilo o žiadnom kartele. Žiarovky by normálne sa vyrábali čo najlacnejšie a čo najlepšie. Ale keďže spomínané firmy v roku ´24 ten žiarovkový kartel Phoebus uzatvorili, tak myslím, že až do roku ´42 dokázali žiť s tým, že nikto neprišiel na trh s niečím, čo by ich dokázalo s tými nekvalitnými žiarovkami z trhu vyhnať.
Riešením teda by nebolo to, že by sa zakázali kazítka. Riešením by bolo a bolo to, že začali reálne fungovať protimonopolné mechanizmy. Akonáhle protimonopolné mechanizmy zabezpečili, či už rozhodnutím súdov, alebo tým, že v Škandinávii vznikol nový syndikát výrobcov žiaroviek, ktorý prichádzal s kvalitnejšími výrobkami na trh, tak problém bol vyriešený. Nepotrebovali žiadny zákon na to, aby zakazovali kazítka v žiarovkách.
Druhý bod, s ktorým prišiel pán kolega Martvoň, je mysliteľ Bernard London a jeho "Ending the Depression", čo je taký pamfletík svojej doby. Treba povedať, pán London tuto s pánom Martvoňom a mnohými inými sociálnymi inžiniermi má veľa spoločného, tiež vymyslel blbosť, chcel ju dať do zákona a spasiť tým svet. Paradoxne, ale keď si ten Londonov pamflet prečítame, tak zistíme, že tento koncept vôbec žiadne kazítka nevyžaduje. Dokonca on je postavený tak, že kazítka by ho znepríjemňovali. Pretože to plánované zastarávanie - planned obsolescence, ako ho on definoval, ako ste správne povedali, ono nie je v tom texte definované funkčnosťou, ale je definované zákonom. To znamená, že každý človek, ktorý si bude kupovať dajme tomu toaster, tak ho bude kupovať podľa toho, ako mu zákon povie, dajme tomu na štyri roky. London povedal, na to, aby sme vyživili, aby sme dokázali permanentne živiť ekonomiku, tak nebudeme predávať veci dovtedy, kým vydržia, ale budeme ich predávať iba dovtedy, pokým im to dovolí zákon. To znamená hrubý extrémny etatizmus. Vysávač si na tri roky, toaster na štyri, v momente, keď táto doba uplynie, bez ohľadu na to, či ešte tri roky vydržia, alebo nie, musím ho vrátiť.
Dobrým biznis plánom vtedy by, samozrejme, nebolo montovať kazítka do tých vysávačov a do tých toasterov. Teoreticky totižto výborným biznis plánom by bolo robiť veci také, aby vydržali čo najdlhšie. Lebo keď spravíte toaster, ktorý vám vydrží 6 rokov, a po troch vám ho vrátia, tak mu stačí dať novú kisňu a predáte ho znovu na ďalšie tri.
Takže pri tej logike, ktorú hovoríte, tam by práveže bolo oveľa lepšie vyrábať čo najkvalitnejšie výrobky, lebo zákon podľa Londona kázal, kedy sa má ten výrobok vrátiť, a tým pádom predavači a výrobcovia vôbec nemuseli sa starať mechanicky ani softvérovo, ani nijak o to, aby sa opotrebovala tá vec. Nemuseli tam dávať nekvalitné súčiastky. Práveže keby boli chytrí, tak podľa tohto konceptu, ktorý, samozrejme, je úplná blbosť, ale keby podľa tohto konceptu fungoval svet, tak ich vyrábajú zo súčiastok, ktoré vydržia 20 rokov. (Reakcia navrhovateľa.) No.
Brooks Stevens, som veľmi rád, že o ňom hovoríte, som veľmi rád, že o tom hovoríte. Brooks Stevens totižto, ho zacitujem, hovoril, že "plánované zastarávanie je vsadenie takej túžby do kupujúceho, že vždy bude chcieť vlastniť niečo novšie, niečo lepšie a bude to chcieť vlastniť skôr, než je to naozaj potrebné". To je jeho najznámejší citát.
Jeho teóriu pán predkladateľ pomenoval správne, ale myslím si, že veľmi nesprávne pomenoval perspektívu, z ktorej Stevens hovorí. Brooks Stevens bol svetoznámy dizajnér a ako biznismen v tejto vete popisoval dočasnosť a dochvíľnosť nastavenia zákazníka. On nehovoril o tom, ako má fungovať svet. On hovoril o tom, ako má svet vnímať dizajnér a biznismen na to, aby predával správne výrobky. Také, ktoré sa na tom trhu uplatnia. Hovoril primárne o tom, že navrhovať a tvoriť veci treba pekné a lákavé, a tým vytvárať u zákazníka túžbu, aby sa tej starej veci zbavil skôr, než je to naozaj potrebné. A opäť táto teória žiadne kazítka nepotrebuje. Táto teória sa dá najkrajšie demonštrovať momentom, keď vstúpili iPhony na trh. Väčšina z nás nepotrebovala vtedy nový telefón, ale všetci sme chceli iPhone. A to je presne Brooksov svet. To je presne svet Brooksa Stevensa. Vo svete Brooksa Stevensa sa hovorí o tom: "Robme veci čo najkrajšie, najlákavejšie, aby ľudia ich si chceli kupovať." Keď sa Stevensa pýtali, ktorý je jeho najobľúbenejší dizajn, tak povedal: "Neexistuje taký, lebo každý dizajn by sa musel znovu premyslieť podľa chuti zajtrajška. Podľa toho, aký vkus bude mať človek zajtrajška, čo sa bude páčiť človeku zajtrajška."
To znamená, že Brooks Stevens nepopisuje ideálny stav, ako by mal fungovať svet. On nehovorí, že my musíme manipulovať ľudí do niečoho. On hovorí, že ja ako dizajnér sa na svet pozerám tak, aby som vytváral túžbu u zákazníka, na druhej strane, aby si chcel moje veci kúpiť. A tento svet neobsahuje kazítka ani kurnítka. (Reakcia navrhovateľa.)
No len, pán kolega, vy ste vo svojej uvádzacej reči vždycky dopovedali, že - a to bol príklad, kedy kazítka sa nám objavili vo svete, to bol príklad, kedy sa s kazítkami stretávame. A to je neúprimné a logicky nesprávne. Vy popisujete procesy, ktoré boli súčasťou vývinu trhu. V momente, keď začala stúpať kúpna sila, keď začala stúpať životná úroveň, keď ľudia už si nepotrebovali kupovať jednu práčku na 40 rokov len kvôli tomu, že na ňu šetrili rok a pol, tak výrobcovia zistili, že je jednoducho lepšie vyrábať veci, ktoré vydržia kratšie, a pravidelne ich obnovovať, pretože ľudia túžia potom mať každú chvíľu niečo nové, niečo modernejšie, byť proste prstom na tepe doby, zabezpečovať si okolo seba najmodernejšie prostredie. A to trh samotný si vypýtal, že jednoducho veci, ktoré vydržia dlho, sa predávali menej. Tam nebolo treba nič montovať, tam nebolo treba nijakým spôsobom zasahovať do konceptu tej veci samotnej.
Žiadne, toto nie je kazítko (rečník ukazuje navrhovateľovi skrutku), to len niekto proste nedomyslel. Alebo je to náhoda, ja neviem. Odkedy tam ten šróbik neni, tak počítač funguje. (Reakcia z pléna.) No toto, toto...
Pán Viskupič mi sľúbil kávu, keď sa nebudem venovať tonerom a tlačiarňam. Škoda, že už tu nesedí Rišo Sulík, musím povedať tak, ten by vás zožral na tej téme. Ten by vás zožral úplne. Škoda, že už tu nie je, ale ja to nechám pánovi Viskupičovi, sľúbil mi kávu, keď to preskočím. Takže to preskočím. (Reakcie z pléna.)
A každopádne ja by som strašne rád videl v celom tom predslove všetky tri dôležité časti, s ktorými ste prišli ako s historickým exkurzom, som vám práve teraz vyvrátil v tom zmysle, že nijakým spôsobom nedokazujú úmysel kaziť veci znútra. Čo dokazujú, je, že trh sa začal správať tak, že veci, ktoré vydržia menej, sa predávajú viacej ako veci, ktoré vydržia viac, že túžba ľudí vlastniť niečo nové je väčšia ako túžba ľudí vlastniť niečo kvalitné. Áno, tieto veci sú pravdivé a celá filozofická diskusia potom o udržateľnosti, o ekológii, tá je legitímna, ale jej riešenie nie sú tie štyri riadky, ktoré vy dávate do zákona.
Poďme sa pozrieť na ten francúzsky model. V rámci neho ste tiež klamali včera. Vy ste povedali, že tie veci sú už hotové, hej, že je platná legislatíva, pokuta až do 300-tisíc eur alebo dva roky v base, tak ste to včera povedali. Mám pravdu? (Reakcia navrhovateľa.) No, neschválili, predstavte si. Neschválili! Francúzsky senát mal tento konkrétny návrh na stole, a budem to teraz prekladať z angličtiny: "Bolo by príliš ťažké predvídať", lafespen, "životnosť jednotlivých súčiastok a na základe toho postaviť zákon," povedal francúzsky senát. A preto návrh, ktorý počítal až s 300-tisíc eurovou pokutou alebo dvoma rokmi v base, cez francúzsky senát neprešiel. Čo cez francúzsky senát prešlo, je zákon, ktorý predpisuje každému predajcovi alebo výrobcovi uvádzať životnosť výrobkov, ktoré dáva na trh. Ale to je niečo úplne iné, než robíte vy.
To, že máme zvýšiť informovanosť zákazníkov, beriem za legitímnu motiváciu tvorby zákona, že keď si kupujem mikrovlnku a má záruku dvojročnú a tvrdí mi výrobca, že vydrží päť, tak si ju kúpim na päť a niečo s podobnou cenou, čo mi výrobca tvrdí, že mi vydrží tri, tak si to nekúpim. To je trh. To je fajn. Ale, áno, je to regulovaný trh, hej, tak anarchokapitalisti nebudeme dneska, zjavne sa bavíme o miere regulácie, ale vy zavádzate s tým, čo tvrdíte o francúzskom modeli, páni.
Francúzky model pozostáva z dvoch časti, z troch.
Prvá je. Bolo predpísané výrobcom a distribútorom a predávajúcim uvádzať dobu životnosti výrobkov, ktoré vyrábajú, distribuujú alebo predávajú.
Druhá časť toho zákona je, ktorý ešte nie je tiež platný, ale diskutovalo sa o ňom, bolo to, že tam bude dvojročná povinná záruka vymenenia tovaru. To znamená, súčasťou toho návrhu vo Francúzsku bolo, že do dvoch rokov bude povinný predajca, distribútor alebo výrobca vymeniť ten tovar, ktorý sa pokazí.
A treťou súčasťou bolo, že by sa tá záruka nevzťahovala len na výrobok samotný, ale aj na jeho súčiastky. A tam malo byť tých 300-tisíc pokuty a tam mali byť tie dva roky basy, čo neprešlo cez francúzsky senát. Neprešlo. Toto nie je platná legislatíva. A stavím sa s vami, o čo chcete, že to tak je. Aj s obidvoma. A tam bol návrh ten, že aj pri súčiastkach bude musieť byť uvedená životnosť, aby sa zabraňovalo tomu, že sa budú dávať nekvalitné veci do výrobkov.
Ono treba povedať, že bavíme sa tu o francúzskom parlamente, hej. Francúzsky parlament, cez ktorý prešiel návrh, že daň z príjmu má byť 75 %. To znamená, že ako zastupiteľstvo, ktoré schváli 75-percentnú daň z príjmu, je od začiatku pochybné, hej, a čokoľvek cezeň prejde, treba brať s veľkou rezervou. Ale ešte ani cez tento parlament ten návrh, o ktorom vy tvrdíte, že existuje, neprešiel.
Pán kolega Martvoň tu hovoril o tom, že ako ľudia spomínajú nostalgicky na výrobky tatramatiek a Tesly, hej. Áno, je pravda, existujú napríklad zosilovače Tesla, elektrónkové, ktoré idú dodnes a idú perfektne. To je pravda. Ale v zásade väčšina tých výrobkov, tých pračiek, ktoré museli manželia držať každý z jednej strany, aby im neuleteli z kúpeľky, lebo tak sa triasli, že to išlo každú chvíľu zlietnuť aj s barákom, tak, áno, vydržali 30 rokov a po tých 30 rokov bola narušená statika tej kúpeľky. Na toto tu ideme spomínať, pán kolega, to mi chcete povedať, že dneska naozaj máme menej kvalitné práčky? Veď tá tatramatka zožrala pomaly ešte aj tapetu, čo bola okolo nej. Takýto mali odber elektriky. A my sa tu ideme teraz hrdiť, že jako v starých dobrých časoch tu boli tie kvalitné výrobky, a vracať sa nostalgicky k tomu, jak nám tatramatka išla prebehnúť cez stenu. Sme kde? (Reakcia z pléna.)
No, nebolo treba vôbec zavolať brigádnikov, obkladačky, stačilo zapnúť práčku a spadli samotné. (Smiech v sále.) Takže toto je tá vtipná časť, hej, toto je tá vtipná časť, že je to blbosť, hej. (Zasmiatie sa v sále.) To je tá vtipná časť potiaľto a odteraz to začína byť vážne.
Odteraz to začína byť vážne, lebo včera tu bol pán Kažimír a on vôbec nechápal, že prečo sa ho na hodine otázok pýtam na kazítka, hej, on si myslel, že to je nejaká prdel. A ja mu hovorím, že ale, pán minister, to nie. Ako vy reálne máte vynaložiť peniaze na to, aby toto niekto skúmal. On, že vy to nemyslíte vážne? A ja, že no myslím. Hen Brixi s Martvoňom sem s tým prišli. A on, že tak to teda nie. Hej? (Zasmiatie sa v sále.)
Takže ja viem, jak toto skončí. Ja viem, jak toto skončí, príde Brixi s Martvoňom za Kažimírom a povedia, že ŠOI-ka má mať viacej peňazí, aby skúmala hen proste ghostbusters, hej, budú chodiť a duchov hľadať v mašinách. A Kažimír povie: "Vy ste sa chlapci zbláznili! Ale originál."
To, že Francúzi jako tí istí, ktorí dokázali schváliť 75-percentnú daň, tak dokázali schváliť, že sa nebudú kaziť prístroje. Dobre, to beriem, povie Kažimír podľa mňa. Ale že my tu máme ŠOI-ke platiť, aby rozmontovávala veci a hľadala v nich nejaké kurnítka, kurnik šopa, neviem. Podľa mňa vás s tým pošle kade ľahšie.
Takže si užime túto diskusiu, lebo je posledná na túto tému. Posledná.
Chcel by som ešte povedať k tomu, že ako sa vytvára zbytočná byrokracia, ale aj Jurzyca mi sľúbil jednu kávu (zasmiatie sa rečníka), takže to nechám tak. Dúfam, že sa prihlási do ústnej.
Pekný deň. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2015 18:51 - 18:53 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, ja v podstate tej vašej frustrácii rozumiem, musím povedať. Lebo ja som ju zažil na domovej schôdzi, keď som tam hodinu musel sedieť kvôli novele z dielne pána Martvoňa s pánom Brixim a musel som čakať hodinu, kým sa zmení nutné kvórum na prijímanie rozhodnutí, hej. Vtedy sa, dúfam, že sa im čkalo obidvom, celú tú hodinu, čo my sme tam mali teambuilding so susedmi a čakali sme na to, aby sme mohli prijať nejaké rozhodnutie. Tak keď v tejto veci ja môžem byť z toho frustrovaný, tak verím, že v týchto veciach spotrebiteľských, bez ohľadu na to, kde je správne riešenie a pravda, tak máte plné právo byť frustrovaná aj vy.
Ale k tým kazítkam. Ja neviem, či som to prepočul, alebo ste sa tomu nevenovali tak, že by som tomu bol schopný porozumieť. Ale vy teda súhlasíte s navrhovanou novelou alebo nie, za klub OĽaNO, za ktorý ste vystupovali? Lebo v rozprave ste vystúpili za klub OĽaNO. Predpokladám, že ste mali priniesť aspoň politický statement, my v klube OĽaNO teda s novelou súhlasíme z týchto dôvodov, alebo nesúhlasíme z týchto dôvodov. A keď ste za klub vystupovali, tak predkladám, že to máte prediskutované s kolegami a dávate taký statement, s ktorým sa aspoň väčšina klubu dokáže buď na základe hlasovania, alebo prirodzenej empatie alebo nejakej náklonnosti stotožniť.
Takže stanovisko klubu OĽaNO po vašom vystúpení je, že podporíte túto novelu v jej súčasnom znení, alebo ju nepodporíte? Lebo ja som tomu nebol schopný porozumieť z toho vystúpenia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14.5.2015 17:05 - 17:06 hod.

Martin Poliačik
Ďakujem, pán predseda. Chcem iba pri hlasovaní č. 134, nepočul som dobre, o čom sa hlasovalo, lebo pán minister Kaliňák mi tu strašne hlasno rozprával za hlavou. Chcel som hlasovať proti, napriek tomu ma hlasovacie zariadenie vykázalo za.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 14.5.2015 16:37 - 16:46 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Podávam interpeláciu na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pána Juraja Draxlera.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledujúcu interpeláciu:
Predmetom interpelácie je neprehľadná situácia v štátnej organizácii Iuventa - Slovenský inštitút mládeže, konkrétne Ekoiuventa so sídlom Búdková 2, Bratislava. Na základe doposiaľ známych informácií z prostredia danej inštitúcie je takmer isté, že organizácia má v najbližšej dobe vysťahovať svoje sídlo na Búdkovej ulici v Starom Meste.
Ak je to pravda, aké sú dôvody vysťahovania?
Kam chce ministerstvo presunúť zamestnancov organizácie a bude v súvislosti s presunom zmenená aj organizačná štruktúra inštitúcie? Plánuje snáď ministerstvo túto inštitúciu presťahovať do priestorov Iuventy na Karloveskej ulici?
Tu sa zastavím. Odpoveď od ministerstva v zásade už poznáme vďaka dnešnému článku rannému v Denníku N, takže zrejme toto je plán. Choďte sa, prosím, pán minister, opýtať, najprv na Búdkovú, zamestnancov Iuventy, že čo si o tom myslia? Ľudia, ktorí pracujú 20 rokov pre túto organizáciu, považujú priestory na Karloveskej ulici za absolútne nevyhovujúce. Absolútne nevyhovujúce. A nevedia si popravde z tých rozhovorov, ktoré som ja tam viedol, predstaviť, že by s novými programami, ktoré majú štartovať od leta, prišli do úplne nepripravených priestorov, ktoré nemajú infraštruktúru, technické zabezpečenie. (Reakcia v sále.) Ja nehovorím o deťoch... (Reakcia v sále.) Nehovorím o deťoch... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, bez diskusie vzájomnej.
Nech sa páči, pán poslanec.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Môžete, pán minister, vystúpiť hneď po mne. Hneď po mne môžte vystúpiť, dobre? Sú v budove na Karloveskej ulici vhodné administratívne priestory, ktoré spĺňajú špecifické podmienky na výkon práce tak, ako je tomu v súčasných priestoroch? Ak áno, prečo bola v predchádzajúcom období budova Iuventy na Karloveskej označená za nadbytočný majetok priamo Iuventou samotnou predchádzajúcim vedením?
Iuventa - Slovenský inštitút mládeže pritom realizuje viaceré významné projekty v oblasti participácie mladých ľudí v oblasti vzdelávania. V roku 2014 sa stala oceneným finalistom a najvyššie hodnotenou organizáciou z oblasti verejnej správy.
V súvislosti s týmto sídlom a priľahlými pozemkami prebieha podľa mne dostupných informácií už niekoľko rokov viacero súdnych sporov na základe podozrení z podvodných reštitúcií.
Máte informáciu, v akom štádiu riešenia sú predmetné súdne spory? Minimálne, minimálne spor o vecné bremeno príjazdovej cesty podľa mojich informácii stále ukončený nie je. A obávam sa, že napriek tomu, že tie podozrenia z nezákonných reštitúcií môžu byť legitímne, tak vďaka veľmi laxnému prístupu jednak ministerstva, jednak samotnej Iuventy za posledných niekoľko rokov (reakcia v sále), áno, za posledných niekoľko rokov, už so súčasným stavom nedokážu nič spraviť.
Aké konkrétne právne kroky teda boli urobené zo strany štátu, aby získal zreštituované pozemky späť? Podľa výpisov z katastra je jasné, že už iba časť pozemkov je stále vo vlastníctve Slovenskej republiky, avšak veľká časť z nich bola vo februári tohto roka prevedená na osobu Juraja Šaštinského, ktorý má nepopierateľné väzby na finančnú skupinu Penta. Je prinajmenšom podozrivé, že v čase, keď sa previedli dané pozemky pánovi Šaštinskému, plánuje Ekoiuventa narýchlo vysťahovať svoje sídlo.
Preto sa pýtam, v koho záujme je vyprázdniť budovu medzinárodne oceňovanej inštitúcie? Nie je náhodou úmyslom celého sťahovania dostať sa k lukratívnym pozemkom v Starom Meste s výhľadom na Slavín?
Areál pritom slúži nielen mládeži, ale je aj rekreačným miestom Bratislavčanov, keďže sa v ňom nachádza posledné verejné kúpalisko v Starom Meste, pre Staromešťanov známe ako kúpalisko Mičurin.
Túto interpeláciu zašlem pánovi ministrovi, som veľmi zvedavý na odpoveď. A tiež sa veľmi teším aktívnej účasti na diskusii v pléne zo strany pána ministra Kaliňáka, možnože mi veľa veci dokáže objasniť on, keďže pán minister školstva tu nie je.
Každopádne ja som si vedomý, ja som si vedomý tej genézy, ja som si vedomý toho, že keď niekto nedokázal s pochybnými reštitúciami spraviť poriadok v deväťdesiatych rokoch, tak už to dnes nespravíme. Som si vedomý aj toho, som si vedomý aj toho, že ak k právnemu zastúpeniu štátu a právnemu zastúpeniu Iuventy pristupovali ľudia laxne, tak dnes už s tým veľa neurobíme. Jediné, o čo mi ide, je, že ešte stále jedna vec sa zachrániť dá, to je samotná budova a to je to kúpalisko. S tým ostatným zrejme už sa musíme rozlúčiť. Nevravím, že je to správne, ale jednoducho je to, je to, obávam sa, už historická nevyhnutnosť, ale budem veľmi nerád, ak aj to posledné, čo ešte štát má možnosť zachovať vo svojich vlastných rukách, sa stane obeťou toho procesu, ktorý začal v deväťdesiatom treťom.
Ja som počúval neskutočné storky, musím povedať, za posledné dva dni: zhorené autá, horiaci amfiteáter v Bratislave a vyhrážanie sa tým, že niekto má kontakty na SIS-ku a na každého niečo nájde. Počul som veľmi skeptický plán jedného zo zúčastnených na celom procese, ktorý mi povedal: vieš, čo, Martin, ja čakám, že v júni to vysťahujú a v júli tam niekto rozbije okná, v auguste tam možno chytia nejakého bezdomovca a v decembri to zhorí a štát potom povie, že už s tým nič nevie spraviť, a pod cenu sa to predá. Možno práve pánovi Šaštinskému, ktorý, keď sa ho pýtali na to, aký má zámer s Búdkovou, tak povedal, že tam plánuje riešiť aj svoje vlastné bývanie.
Celý tento proces považujem za nehoráznosť, bez ohľadu na to, aká bola vláda, bez ohľadu na to, aká bola vláda. Je zlyhaním tohto štátu, zlyhaním samosprávy, zlyhaním justície, zlyhaním vyšetrovacích orgánov, že povolili tak dokonalý rozklad. A to nehovorím o tom, že tu sme mali roky, keď z neznámych príčin boli časti z tých "pozedkov" dokonca ozbrojenou strážou strážené a štát nerobil nič. Ozbrojenou strážou, ktorá tam nemala čo robiť.
Som zvedavý jednak na odozvu aj na dnešnú tlačovku, aj dnešný článok, aj na túto moju interpeláciu. Som zvedavý, kto sa ozve. A som zvedavý aj na to, aké informácie sa ja ešte podozvedám, lebo len za dnešný deň už mi začali prichádzať telefonáty s tým, že ľudia chcú rozprávať. Obávam sa, že kapitola Búdková ulica a Iuventa nebude jedna z tých ukážkových v histórii Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14.5.2015 14:35 - 14:36 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Nemyslím si a teda nesúhlasím s vami úplne v tom, že neexistujú podľa súčasného práva prostriedky na to, aby v prípade, že by takáto súčiastka bola nájdená, či už hardvérová alebo softvérová, tak by sa nedalo zasiahnuť proti tým, ktorí to zariadenie vyrobili alebo ho predávajú, pretože by to mohlo spadať pod definíciu podvodu. Keď vám niekto niečo predá s tým, že to má fungovať, a zároveň do toho dáva niečo, čo fungovať nemá, alebo vám znefunkční celú vec, tak to je podvod a predpokladám, že, že orgány činné v trestnom konaní by tam mohli konať. Takže tam aj smerovala tá druhá časť otázky, či náhodou nemáme podobné prípady, ktoré sa tematicky touto vecou zaoberajú.
Moja druhá otázka je, ak teda nevieme o tom, že to existuje, nevieme o tom, že by sme to vôbec mohli mať, tak mám ďalšie dve ešte. Či zahraničná prax nám ukazuje aspoň na reálnu existenciu problému. To je prvá. A druhá: ak teda zavedieme zákonnú normu, ktorá bude ukladať nejakým orgánom štátnej správy toto kontrolovať, nachádzať a trestať, aký to bude mať zhruba podľa vášho odhadu dopad na štátne financie?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2015 10:47 - 10:49 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis

Ďakujem. Alojz, ty máš neskutočný talent niekedy aj dobré tvrdenie podložiť absolútne zlým argumentom alebo príkladom. To v tom insitnom prístupe k politike tak je, proste keď niekto chce naozaj rozprávať ku všetkému, tak nutne musí rozprávať aj k veciam, o ktorých moc nevie. V modernej pedagogike sú práve veci, o ktorých si rozprával naozaj súčasným trendom. Rušenie predmetov, učenie v blokoch, vytváranie vekovo zmiešaných skupín tak, aby interakcia medzi tými deťmi bola súčasťou ich socializačného procesu, to sú presne veci, ktoré sa preukazujú ako mimoriadne prínosné.

A keď je dobre nastavené prostredie a keď sú dobre nastavení učitelia, tak to nie je tak, že ten prváčik, ktorý príde do triedy, dostane rovno facku, ale, naopak, tak, že tí druháci a tretiaci ho berú medzi seba, mnohé veci mu nemusí vysvetľovať učiteľ, dokáže mu to vysvetliť starší kamarát, môže ho viesť, a, naopak, pre toho mladšieho on je nejakým príkladom a tým, že postupne sa to odsúva v tej vekovo zmiešanej skupine, tak... (Reakcia z pléna.) Andrej, ešte raz, ešte raz, tak, tá dynamika tým deckám prospieva. A, áno, na tých dedinách to možno nie je, vždycky v tej málotriedke je to takto zvládnuté. A možno je to neekonomické. A možno by naozaj bolo dobré, keby bola veľká škola, do ktorej by sa zbiehalo viacej detí z viacerých obcí. Ale ten argument nie je ten, že málotriedky nefungujú alebo že zmiešané vekové skupiny nefungujú, ten argument je ten, že jednoducho to môže byť ekonomicky a logisticky pre štát a spoločnosť výhodnejšie.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2015 16:28 - 16:30 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len zopakujem. Nevadí mi, že tam máme vetu, ktorá sa hodnotovo venuje aj niečo definuje, ocenil by som ale, keby skôr bola tá definícia zo strany dieťaťa, nie zo strany definície toho, definície tej inštitúcie alebo definície vzťahov rodičov.
Ešte jedna vec, ktorú som nepovedal k tej juvenilnej justícii a vždycky to vylieza, a to je to strašenie Anglickom a Škandináviou. Akože strašenie Nórskom je podľa mňa jeden z najrozkošnejších príkladov proste divnej slovenskej mentality (povedané so smiechom), lebo v zásade existuje len veľmi málo krajín, kde by sa objektívne ľudia mali lepšie ako v Nórsku. Neviem, koľkí ste tam boli, podľa mňa je to zázračná krajina a strašiť ľudí Nórskom, bodaj by; kolega Mikloško strašil škandinávskymi krajinami; bodaj by sme sa mali tak zle, ako sa majú Nóri, čo najskôr. Iba toľko k tomu poviem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2015 16:22 - 16:24 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Nuž, chvalabohu, na manželstve sa to nestavá, ešte až tak ďaleko sme nešli, že ešte stále nebudeme tvrdiť, že na to, aby mohlo byť splodené dieťa, musia byť rodičia manželmi. To som rád, že tam nie je. Oceňujem. Ja iba hovorím, že... (Reakcia z pléna.)
Ty si si vedúcu ešte stále nezobral, pán kolega, keď si zoberieš, potom môžeš o tom niečo hovoriť.
Takže ja iba hovorím, že by som tam uvítal skôr pohľad z druhej strany, a to je zo strany toho dieťaťa. Že by som pomeriaval skôr kritériá podnetnosti toho prostredia, kritériá toho, akým spôsobom sa to dieťa cíti milované, aké sú mu vytvárané príležitosti, než konštatovanie, že, takže ja nevravím, že som zásadne proti tomu, aby sme takéto niečo v zákone mali v tom hodnotovom nastavení. Len by som rád videl iné hodnotové nastavenie, a to je hodnotové nastavenie orientované oveľa viacej na potreby dieťaťa než na potreby definovania nejakého inštitucionálneho zväzku. To je prvá vec.
A druhá vec. Erika, ja som práveže na tej strane, že dobre vyškolený sociálny pracovník má mať vyššie kompetencie, ako ich má dnes, a má mať možnosť aj vstúpiť do obydlia, ak je tam vysoké riziko, že môže dochádzať k ujme na zdraví alebo na živote či už ženy, alebo dieťaťa a má mať možnosť túto situáciu riešiť. Takže ak boli moja slová zle pochopené, opakujem ešte raz, že ten blud juvenilnej justície nebol reflektovaný pri tvorbe tohto zákona, a v tejto časti so zákonom súhlasím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2015 16:03 - 16:14 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Začnem hneď pri tej prvej vete. "Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa." A budem sa pýtať zákonodarcu, čo pragmaticky a vecne zmení táto veta na praxi, ktorá doteraz bola na súdoch. Čo táto veta zmení v rozhodovaní ľudí, ktorí majú dbať na najlepší záujem dieťaťa? Aký bol účel jej vloženia, aký bol účel jej vloženia do zákona o rodine?
Lebo ja jediný účel vidím, vidím politický a vidím ideologický, a to je snaha o zachytenie aspoň akého-takého konca tej vlny poreferendového alebo predreferendového nadšenia niektorých ľudí na Slovensku, a osobne sa nazdávam, že táto veta takto iba samotne zadefinovaná nie je pravdivá. Som presvedčený, že ak máme hodnotovo nastavovať zákony, tak by sme nemali upúšťať od hodnotenia objektívnych dát.
Kolegyňa Jurinová hovorila o štúdiách, ktoré takéto niečo potvrdzujú. Ja si pamätám niekoľko štúdií, ktoré sa vyjadrili v tomto zmysle, ale poznám z posledného obdobia zas niekoľko štúdií, ktoré toto tvrdenie vyvracajú. A ja by som rád vedel, z akých dát aspoň vedeckých vychádzal zákonodarca, keď záujem dieťaťa definoval takýmto spôsobom. Ja som presvedčený o tom, že najvhodnejším prostredím pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je prostredie, v ktorom má dieťa podnety, v ktorom má dieťa dôveru, prostredie, v ktorom má dieťa pocit, že je milované, a prostredie, ktoré vytvára maximálny možný priestor pre rozvinutie sa jedinečných kvalít každého jedného dieťaťa ako ľudskej bytosti. O tom som presvedčený, že to je prostredie, ktoré je ideálne pre každé dieťa, a že z tejto definície žiadna rodina, žiadna rodina, ak sa jej budeme držať, nikdy nemôže byť vylúčená.
Naopak, dnes máme obrovské množstvo rodín tvorených otcom a matkou dieťaťa, ktoré odporujú tejto definícii. Keď sa pozrieme na štatistiky fyzického, psychického a sexuálneho násilia na deťoch, posledná štúdia, ktorú tu máme, ktorá bola robená na žiakoch deviateho ročníka základnej školy, nám hovorí, tuším 7 % detí je vystavených sexuálnemu násiliu a takmer 30 % detí vyhlasuje, že boli vystavení nejakej forme fyzického alebo psychického násilia. Väčšina týchto prípadov sa deje vo vzťahu s blízkou osobou a častokrát to je práve v rodinnom prostredí.
Ja týmto nechcem znižovať hodnotu rodiny tvorenej otcom a matkou, naopak, keďže v jednej takej žijem a veľmi dobre viem, ako je to pre deti dôležité, tak nebudem popierať význam zdravého vzťahu rodiča a dieťaťa. Ale som presvedčený o tom, že v tomto zdravom vzťahu tie kritériá, ktoré som menoval na začiatku, to znamená rešpekt k osobe dieťaťa, rešpekt jeho individuality, vytváranie priestoru pre uplatnenie jeho talentov a jeho jedinečnosti a podpora vo všetkom, čo to dieťa robí, v zmysle dodania pocitu, že je milované, sú dôležitejšie kritéria ako iba technické skonštatovanie, že v rodine musí byť matka a dieťa. Preto túto vsuvku do zákona považujem za ideologickú, považujem za nepotrebnú, nepotrebnú, a považujem ju ako, považujem ju za ustúpenie lobistickému tlaku ľudí z prostredia blízkeho Aliancii za rodinu a podobným organizáciám.
Čo sa týka problému s tým vysťahovaním, zrejme v druhom čítaní sa budeme musieť k tomu znovu vrátiť. Ja rozumiem zhruba tomu, že o čo v tom zákone asi má ísť, že so zväčšujúcou sa vzdialenosťou musí byť inak posudzovaná miera komplikovanosti toho samotného vzťahu, ale myslím si, že ísť cez okres je nešťastná cesta. Už len keď sa pozrieme na okresy okolo Bratislavy, keď sa pozrieme na okresy napríklad okolo Považskej Bystrice, tak tam je to nonsens. Okresy ako Ilava, Dubnica, proste tie, kde mal Mečiar vysoké volebné výsledky a bolo to tam rozsekané naozaj na maličké kúsky, lebo sa chystal na zmenu volebného systému, tak tie pri tomto nastavení zákona o rodine naozaj budú posudzovať vzdialenosť ob okres, tak ako je to tu napísané, úplne inak ako veľké okresy niekde na východe alebo okresy, ktoré sú natiahnuté ako slíže, a tá vzdialenosť sa môže pomeriavať iným spôsobom.
Takže ja by som naozaj súhlasil aj s tým, čo hovorila kolegyňa Žitnaňská, aj s tým, čo hovorila Lucia Nicholson, že takto zadefinované je to problematické a mali by sme sa k tomu určite vrátiť. Mali by sme sa k tomu určite vrátiť.
Čo sa týka právomoci sociálnych pracovníkov, na jednej strane ma teší a som rád, že sa to stalo, že ministerstvo nepodľahlo tomu strašeniu a mýtom, ktoré sa šíria slovenskou spoločnosťou, pretože ten blud s názvom juvenilná justícia, ktorý sa šíri hlavne v prostredí internetu, naozaj spôsobil to, že mnohí domáci násilníci sú ešte krytí svojimi susedmi a priorita nepustiť sociálneho pracovníka do baráku, lebo by mohol niekomu zobrať dieťa, je vyššia v mysli niektorých ľudí, ako ochrániť, ale že nie najlepší záujem, zdravie a život dieťaťa. Predsudok, že čo sa deje za zatvorenými dverami, je vecou toho človeka, ktorý za tými dvermi žije, je na Slovensku živší, než bol kedykoľvek predtým. Predsudok o tom, že keď nám príde sociálka do baráku, tak dieťa zoberie a dá ho nejakým strašným homosexuálom, aby ho vychovávali, sa šíri nielen margináliami spoločnosti, je súčasťou verejného diskurzu. A som rád, že zákon, ktorý je napísaný tak, ako je napísaný, na toto nereflektuje. To som úprimne rád. Som rád, že právomoci sociálnych pracovníkov sú nastavené tak, aby reálne zastupovali deti a slabších tam, kde to nezvládajú urobiť ich rodičia.
A vôbec nesúhlasím s tým, čo hovoril kolega Kuffa, že tie domy majú byť uzavreté samy do seba a neprístupné pre štát. V momente, keď rodičia zlyhávajú, v momente, keď rodičia ubližujú svojim vlastným deťom, je povinnosťou, povinnosťou sociálneho pracovníka urobiť všetko preto, aby došlo k náprave.
Zároveň ale treba povedať b. V mnohých prípadoch zlyháva štát na úrovni riešenia problému tých rodičov. Mnoho rodín a mnoho detí, mnoho detí by nikdy nemuselo byť odobratých z rodinného prostredia, ak by preventívne bol riešený problém rodičov na prvom mieste, ak by sociálna práca a terénna práca boli nastavované tak, že keď majú rodičia problém, tak s nimi niekto formou mediácie alebo poradenstva pracuje a snaží sa najprv vyriešiť problém tých rodičov, aby sa to neprenášalo na deti, aby následne deti nemuseli byť z takéhoto prostredia odobraté. V tomto, paradoxne, súhlasím s tou vetou, ktorá je daná na začiatku. Áno, pre mnohé deti by sa malo urobiť maximum preto, aby sa problém medzi rodičmi vyriešil predtým, než bude rozhodnuté o tom, že budú z rodinného prostredia vybrané von.
Veľmi dúfam, že diskusia v druhom čítaní bude oprostená od ideológie. Možno by som uvítal aj to, keby ten bod 1 v čl. I úplne vypadol, a venovali sme sa veciam, na ktorých reálne záleží, a nie šíreniu jednej alebo druhej strany tej ideologickej mince.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2015 14:35 - 14:37 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Mne je to trochu trápne, ale budem súhlasiť s pánom Mikloškom pred sebou. Myslím si, že dve kompetenčné zmeny boli veľmi nešťastné v tomto volebnom období. A prvá bolo odobranie kompetencií týkajúcich sa ľudských práv z pozície podpredsedu vlády, kde boli dovtedy. A druhá bola to, čo som kritizoval tu už niekoľkokrát a kritizujem to naďalej, presun drogovej politiky štátu na ministerstvo zdravotníctva. Tam na tom zdravotníctve až teraz ku koncu volebného obdobia vôbec sa zorientovali, že čo idú robiť. Majú, pokiaľ viem, z troch miliónov, ktoré boli predtým na dotácie, na drogovú politiku a programy protidrogovej prevencie, je tam 500-tisíc. Kompetencie toho úradu sú oproti tomu, kde boli predtým, na úrovni Úradu vlády, mizerné. A myslím si, že ak v budúcnosti budeme chcieť nejakým spôsobom dobre pristupovať znovu k tvorbe drogovej politiky, tak sa to musí na Úrad vlády vrátiť.
A to isté si myslím o akejkoľvek agende týkajúcej sa presadzovania ľudských práv. Tá agenda je zo svojej definície a prirodzenosti nadrezortná. Tá agenda má byť prerozdeľovaná silnými kompetenciami vybaveným orgánom na úrovni vlády a jej sa majú ministerstvá kvázi zodpovedať s plnením takejto agendy. Keď to bude iba na jednom rezortnom ministrovi, tak napríklad v koaličných vládach mnohí jeho koaliční partneri sa mu môžu naozaj vykašľať na akékoľvek pokyny a už len v rámci politického boja tá otázka môže strádať.
Ďakujem.
Skryt prepis