Videokanál poslanca

38.
Ďakujem. Podpíšem v zásade, keby som to mal, čo ste povedali, pán kolega, pred sebou, tak to podpíšem kedykoľvek do posledného slova. A doplnil by som k tomu ešte jednu vec, to je zase tá, ktorá mňa trápi, a to je oblasť drogovej politiky. Pretože tá bola tiež najprv zaradená do pôsobnosti podpredsedu vlády, nadrezortného. Tým pádom sa dali pripravovať aj schvaľovať koncepty, ktoré potom prerozdeľovali úlohy jednotlivým rezortom. Tá politika mohla byť koordinovaná. Mohol tam spolupracovať rezort školstva, spravodlivosti, vnútra, zdravotníctva. A tak isto bola dotovaná podstatne vyššie, ako je dnes. Predtým išli do programov drogovej politiky 3 mil. eur ročne, dnes je to 500-tisíc. A ten úpadok vlastne je symptomatický a išiel rovnobežne s tým, o čom ste hovorili, pán kolega.
Zároveň súhlasím s tým konštatovaním na konci. Ak si niekto myslel, že ľudské práva máme na Slovensku v zásade vyriešené, tak buď klamal, alebo bol veľmi zásadným spôsobom dezinformovaný. Ľudské práva na Slovensku a ich dodržiavanie sú v mnohých otázkach v kríze, či už hovoríme o LBGT komunite, či už hovoríme o zvyšovaní sa xenofóbnych, extrémistických a neonacistických prejavov. A toto treba reflektovať a zaslúžilo by si to samostatného človeka na Úrade vlády, napríklad v podobe ministra bez rezortu, podpredsedu vlády pre ľudské práva.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani kolegyňa Mezenská, už sme v druhom čítaní. Toto je posledná možnosť vlastne zabrániť tomu, aby tento pozmeňovák prešiel. Ja pevne verím, že sa nám to dnes podarí.
A chcel by som ešte dodať jednu vec, ktorú som zabudol povedať. Dve novely Trestného zákona už sú na stole ministra spravodlivosti. A podľa mojich informácií v tej obšírnejšej, v podstate v tej rekodifikácii, niečo podobné bolo zapracované už v tej novej verzii. A bol by som veľmi rád, keby ministerstvo naozaj najprv počítalo s nejakou legislatívnou úpravou toho prostredia a aj pri novom pokuse o novelizáciu, či už to bude v tomto volebnom období alebo budúcom, sa myslelo najprv na to, že musíme najprv vedieť, do akého prostredia sa púšťame, až potom môžeme doňho zavádzať nejaké tresty.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, hostia, hneď na začiatok dávam návrh, aby sme bod 3 spoločnej správy, pán spravodajca, vyňali na samostatné hlasovanie, a nasledujúcich pár minút venujem odôvodneniu.
Ako som už prednedávnom aj v médiách avizoval a na svojom blogu som tiež o tom písal, som si vedomý toho, že máme na Slovensku problém. Máme na Slovensku problém v tom, že ľudia napríklad odporúčajúci konzumáciu tzv. Miracle, Mineral Solutions, teda MMS, čo je v zásade zriedené Savo, týmto spôsobom navrhujú liečenie niektorých diagnóz a dokonca to robia podľa svedectiev na sociálnych sieťach, aj na svojich vlastných deťoch. Zároveň som si vedomý toho, že dlhodobo máme problém, že niektorí tzv. liečitelia využívajú svoje postavenie a zneužívajú ho, či na finančné podvody na svojich klientoch, alebo niekedy dokonca až na úrovni sexuálneho zneužívania.
Som ale presvedčený o tom, že všetko toto konanie už dnes vďaka fungujúcemu Trestnému zákonu postihovať vieme. Máme § 162 Trestného zákona o ublížení na zdraví. Máme trestné sadzby za podvod. To znamená, že v zásade akonáhle nastane nejaká ujma, tak vieme túto ujmu potrestať.
Navrhované riešenie, ktoré prešlo cez pozmeňujúci návrh do spoločnej správy, a mali sme o ňom hlasovať, ale paušálne navrhovalo trestať kohokoľvek, kto vykonáva regulovanú činnosť bez patričnej kvalifikácie a poberá za to nejakú odmenu, to znamená, že má z toho nejaký zisk. Tradičné ľudové liečiteľstvo na Slovensku nemá legislatívnu úpravu. Na tom sa zhodneme. Oproti iným krajinám, kde liečitelia majú svoje cechy alebo komory, alebo jednoducho vedia garantovať u členov týchto komôr a týchto cechov aspoň čiastočne, že áno, za týchto prácu zodpovedáme, my také na Slovensku nič nemáme.
Celé pôsobenie, či už berieme homeopatov, tradičných čínskych lekárov, akupunkturistov, akupresuristov, ľudí, ktorí naprávajú na dedinách, ktorí častokrát majú základné vzdelanie, napriek tomu to robia 40 rokov a vďaka tomu celá dedina chodí rovno, tak takýchto ľudí naozaj by sme zo dňa na deň kriminalizovali a vystavili ich zbytočnej šikane zo strany udavačov.
Ja som jednoznačne za to, aby sa toto prostredie nejakým spôsobom v legislatíve regulovalo, aby sme to dokázali. Nie je to jednoduché. Ale máme príklady z iných krajín, že to ide. Môžeme sa pozrieť od krajín, kde je to tolerované, až po krajiny typu Veľká Británia, kde dokonca homeopatická liečba je hradená z verejných financií, čo ja by som napríklad neodporúčal. Ale máme aj krajiny, ktoré homeopatiká uznávajú ako liečivá.
Takže ak máme ísť poctivou a dobrou cestou, tak tam treba povedať, koho teda za liečiteľa budeme minimálne tolerovať a na základe čoho sa za liečiteľa môže prehlásiť. A potom sa pozrieme možno na tých základných osem, desať základných smerov a pozrieme sa, že ako je takýmto ľuďom vystavovaný nejaký certifikát v zahraničí a či vieme podobným postupom k tomu pristúpiť aj my. A keď už budeme mať systém, že budeme vedieť, že ty by si mal mať na to nejaký papier, že chceš robiť to, čo robíš, tak potom, nech sa páči, môžme pristúpiť aj k tomu, že tých ostatných jednoducho postrašíme. Ja by som nešiel úplne do trestnoprávnej zodpovednosti, lebo predsa len ten princíp ultima ratio podľa mňa hovorí, že najprv máme skúšať všetko ostatné, ale môžme tam dať nejakú formu legislatívneho postihu, ak nebudú hrať podľa pravidiel. Ale tie pravidlá musíme najprv napísať, a preto chcem vyzvať kolegov a kolegyne, aby sme za bod č. 3 v spoločnej správe, napriek tomu, že je k nemu odporúčanie výboru schváliť, neschválili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, ja skúsim inak, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby v budúcnosti, keďže toto bol naozaj precedens, ktorý sa predtým nestal, čo sa týka toľko načasovaných bodov, a zjavne je to problém. Tak aby v budúcnosti načasovanie bodov na konkrétny deň a konkrétnu hodinu pre ministrov všetkých za sebou alebo posúdenie toho, či majú byť načasované, podliehalo rozhodnutiu minimálne grémia pred schôdzou. (Potlesk.)

20.
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán kolega, najprv technická otázka a dúfam, že mi na ňu potom odpoviete: Ten úvod, to je samostatné uznesenie, alebo rozširujeme uznesenie, ktoré bolo navrhnuté? To poprosím odpoveď.
A druhá vec, ono už súčasný systém založený na Dublinskom dohovore núti v zásade migrantov ísť tam, kam nechcú. A tak celý ten dublinský systém je nastavený. Práve preto existuje niečo ako prinávrátenie do krajiny, kde bolo prvýkrát požiadané o azyl, a presne kvôli tomu Maďari teraz vlastne sa rozhodli jednostranne odstúpiť od dublinského systému, že tí utečenci, azylanti, migranti, jedno, ako si ich nazveme, oni chcú ísť niekam inam než do tej krajiny, kde o ten azyl požiadali. Práve na základe toho ich vraciame potom naspäť.
A ak hovoríte, že kvóty sú proti ľudským právam, lebo nútia ľudí byť niekde, kde byť nechcú, že oni chceli ísť do inej krajiny a my ich prinútime ísť niekam inam, tak ale na tomto je založený celý dublinský systém, tak potom ho zrušme celý. V rámci solidarity a v rámci prerozdelenia zodpovednosti vnútri schengenského priestoru my už dnes máme medzinárodnoprávne záväzky, na základe ktorých sa majú presídľovať azylanti z miest, kde ich je príliš veľa, do miest, kde ich je menej. A tak isto v rámci dublinského systému predsa keď niekto požiada o azyl u nás a potom odíde do Nemecka alebo do Holandska, alebo do Británie, tak v momente, keď ho chytia, tak ho budú, aj keď by sme mu udelili ten azyl, tak ho vrátia sem. No a to neporušuje ľudské práva podľa tej istej logiky? Porušuje? Tak zrušíme dublinský systém? (Reakcia z pléna.) No a potom všetci skončia v tej Británii. (Reakcia navrhovateľa.)

14.
Ďakujem.
Ja si myslím, pán kolega Mičovský, že jednu vec, ktorú treba pripomínať, je, že ten sobotný protest nebol proti kvótam. Aj keby všetci politici na Slovensku ako jeden muž povedali, sme zásadne proti kvótam, ten protest by sa konal. On nebol proti kvótam, on nebol proti tomu, že nám tu ide Brusel niečo diktovať, to bola zástupná, druhá téma. Ten protest bol v prvom, a však on sa aj tak volal. On sa volal protest proti islamizácii Európy. Ten protest bol okamžite od svojho zárodku namierený k potláčaniu iných ľudí na základe ich náboženského presvedčenia. A podľa toho, čo sme tam počuli a videli, tak to nebolo len na základe náboženského presvedčenia, ale aj príslušnosti k nejakej etnickej skupine, príslušnosti k nejakému náboženstvu, príslušnosti k nejakej rase. Je veľkým omylom myslieť si, že slušní ľudia prišli vyjadriť svoj názor na súčasnú situáciu. No nie.
Nacisti a extrémisti zorganizovali pochod, ku ktorému sa možno pár zmätených ľudí pridalo. Ja neviem ten pomer, ale každopádne pochodovali v jednom šíku s ľuďmi, ktorí nemajú hanbu velebiť Hitlera, nemajú hanbu chodiť Tisovi každý rok dávať kvety na hrob a ktorí otvorene povedia, v momente, keď by sme mali tú možnosť, tak vás vyhádžeme z toho parlamentu a zapálime tú búdu. To sú ľudia, ktorí neuznávajú základné demokratické princípy a ktorí sú bezpečnostnou hrozbou pre túto spoločnosť. A nazývať ich aktivistami je tak hlúpy eufemizmus, že vôbec neverím, že také niečo môže odznieť v tejto sále. A nevravím, že si to povedal ty.

Ďakujem. No, pán kolega Blaha, teraz, keď bude prerušená táto rozprava, tak môžme vybehnúť na balkón. Tam sedí niekoľko príbehov ľudí, ktorí by veľmi radi zostali na Slovensku a vďaka našej azylovej politike jednoducho nemôžu. A sú to dlhoročné procesy a... (Reakcia ministra.) Ale o nich som hovoril. Hovoril som o individuálnych prípadoch, ktoré vďaka tomu, že všeobecne máme prísne nastavenú azylovú politiku, tak jednoducho nie sú naplnené, ani len litera zákona. Hovoril som o tom, že už dneska máme záväzky, že v rámci rozmiestňovania azylantov po Európe a ich presídľovania odtiaľ, kde ich je príliš veľa, tam, kde ich toľko veľa nie je, už záväzky máme. Aj tých by sme mali prijímať. To znamená, že zmena našeho mentálneho nastavenia voči azylantom je nutnosť, ku ktorej sa musíme prepracovať. A prepracovať sa znamená niekedy začať a jednoducho prijať možnože aj prierezovo, podobne ako toto uznesenie, tézu, že v budúcnosti s nimi rátame a že ľudia, ktorí možno odniekiaľ utiekli, pred niečím utekajú, potrebujú ochranu, potrebujú si niekde nájsť svoj nový život a správajú sa slušne, nikomu nič nerobia, tak majú u nás dvere otvorené. Už len toto keby sme povedali, tak tá zmena môže v spoločnosti zarezonovať a môžme sa dostať tam, kde ste hovorili, že sa dostali dajme tomu Rakúšania za 20 rokov.
Takže ja tu nevolám po radikálnej zmene myslenia. Ja hovorím o tom, aby sme sa pohli z miesta, lebo na ňom nemôžme ostať stáť.

Ďakujem. Budem môcť dokončiť, pani predsedajúca, mám tak 15 minút. (Reakcia z pléna.) O sedemnástej má byť zaradený bod, druhé čítanie... (Reakcie z pléna.) Druhé čítanie k tomu zákonu o investíciách už bolo? (Reakcie z pléna.) O sedemnástej bude.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Necháme vás dorozprávať.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Takže môžem dokončiť, hej? Okej. Dobre. Ďakujem veľmi pekne.
Nevystupujem dnes len z pozície poslanca Národnej rady, ale takisto z pozície rovnako ako pán Mikloško, aj keď to môže znieť divne, ale sme signatárom tej istej výzvy "Stredozemné more je aj naše more" a z tejto pozície aj v dlhodobej spolupráci s Ligou za ľudské práva sa snažím jednak ovplyvňovať svojich vlastných kolegov a z tej pozície som tiež pripomienkoval dané uznesenie, s ktorým vyjadrujem spokojnosť a nemám problém ho podporiť, si myslím, že rovnako ako kolegovia v SaS.
Najprv by som rád zareagoval na veci, ktoré tu odzneli, na niektoré reagovať nebudem, ale... Ale pán minister Kaliňák má talent tou svojou rétorikou, ako keby pretlačiť a charizmou pretlačiť tú tému tak, že sa zdá, ako keby tam neboli diery. Ale mimovládne organizácie dlhodobo kritizujú azylovú politiku Slovenska. Pretože tak ako azylová politika Európy v niektorých prípadoch je príliš otvorená a napríklad Grécko, Srbsko a Macedónsko boli vyhlásené za krajiny, ktoré nespĺňajú štandardy pre svoju azylovú politiku, a Európsky súd pre ľudské práva už v roku 2011 zakázal vracať žiadateľov o azyl naspäť do Grécka, lebo ich jednoducho nedokázali vybavovať. To nie je otázka posledných týždňov. Gréci jednoducho nezvládajú spravovanie vlastného štátu a v rámci toho aj azylovú politiku minimálne, minimálne od roku 2011, aj keď moje podozrenie je, že v roku 2011 sa im na to iba prišlo a bolo to jednoducho oveľa dlhšie.
Druhá vec je, že ak máme hovoriť o záväzkoch Slovenska, tak Slovensko v rámci azylovej politiky Európskej únie už dnes má záväzok v rámci prerozdeľovania imigrantov v Európe a presídľovania prichýliť tých, ktorí sú v krajinách, ktoré to nezvládajú. K tomuto sme sa už zaviazali a mali by sme v prvom rade, teda pred tým, než hovoríme o kvótach, ktoré sú nová vec, hovoriť o záväzkoch, ktoré sme mali doteraz platné. My jednoducho nemôžme ďalej fungovať na systéme azylovej politiky, za ktorú nás svojho času pochválil masový vrah Breivik. Keď si spomeniete, v akej súvislosti spomenul Slovensko v tom svojom traktáte, tak povedal,: "Slováci sú fajn, lebo sa uzatvárajú pred všetkými ostatnými." Ak budeme v tejto politike pokračovať, tak napätie naozaj bude iba rásť.
Čo teda máme robiť? Potrebujeme v prvom rade zaujať principiálne a zároveň rozumné stanovisko. Ja si myslím, že po týždňoch, kedy sme sa od toho vzďaľovali, sme sa, chvalabohu, začali k tomu približovať. Diskutujeme o tom, aké stanovisko by mala zaujať Slovenská republika k otázke kvót na prijímanie utečencov, no v prvom rade sa musíme správať ako medzinárodný aktér s jasným, principiálnym postojom, ktorý háji hodnoty ľudskej dôstojnosti nielen v domácom, ale aj medzinárodnom kontexte. Ako rozumná krajina si musíme byť vedomí aj limitov našich možností, že nemôžme zachrániť celý svet a musíme hľadať také riešenia, ktoré budú dlhodobo udržateľné a zároveň schopné efektívne pomáhať ľuďom, ktorí utekajú pred terorom a hrôzou.
Takže nachádzať strednú pozíciu zodpovedne je naozaj otázkou dneška. Nemôžme sa uzavrieť do tej ulity, v ktorej sme boli doteraz, zároveň sa musíme poučiť z príliš otvoreného postoja, ktorý sme mali možnosť sledovať v iných krajinách. Ono je veľmi ľahké poukazovať na to, ako my super tú hranicu strážime a iné krajiny to nezvládajú, ale povedzme si otvorene, Slovensko má na svoju schengenskú hranicu obrovské šťastie. Je krátka, je ťažko priestupná kvôli terénu a na druhej strane máme pomerne spolupracujúcu skupinu ľudí. Na Zakarpatskej Rusi sú stále mnohé komunity ľudí, ktorí sa cítia so Slovenskom mimoriadne spriaznení, a tým pádom spolupráca s ľuďmi na druhej strane hranice funguje a tí prevádzači jednoducho si častokrát už dnes vyberajú iné cesty kvôli tomu, že vedia, že cez tú hranicu proste s východným Slovenskom, je to ťažké, skôr pôjdu na oveľa dlhšiu a priestupnejšiu hranicu s Poľskom. Takže máme ju krátku, ťažko priestupnú a máme dobre spolupracujúcich ľudí na druhej strane, čo pre mnohých iných neplatí. A ja úplne súhlasím s tým, že musíme systémovo nastaviť ten systém inak, zároveň ale som nedostal ani od premiéra, ani od ministra vnútra odpoveď na otázku, čo ponúka Slovensko ako riešenie situácií vo vnútri Európskej únie. To nám nepovedali.
Pán premiér nám nepovedal, koľko ľudí pošleme do Talianska alebo do Grécka, ak tie azylové konania nemajú byť na Slovensku. Pán minister vnútra nám nepovedal, akým spôsobom posilníme stráženie hranice, či už to bude na mori, priamo tam pri vytváraní tých bezpečných zón. Bolo nám povedané, toto by sa malo stať, ale nebolo nám povedané, a myslím si, že je to trošku populistické, že čo to bude Slovensko stáť. Lebo ono to niečo stáť bude. My musíme tú solidaritu jednak s tými utečencami, aj s ostatnými krajinami Európskej únie nejakým spôsobom vyjadriť a zaplatiť za to, ono to niečo bude stáť. A toto by som rád počul aj od premiéra, aj od ministra vnútra tejto krajiny.
Jedná sa o krízu, ktorá zasahuje celý Schengen, a preto by sme mali pomôcť azylovým procesom krajinám, ktoré ho nezvládajú. V momentálnej situácii stojíme pred krízou, keď južná hranica Schengenu nezvláda nárast utečencov, ktorí vo zvýšenej miere utekajú pred vojnou v Sýrii či tyranským režimom v Eritrei. Musíme si uvedomiť, že tento problém sa týka aj nás, lebo pokiaľ južné krajiny nezvládajú spracovávať a efektívne posudzovať tieto žiadosti o azyl, tak to môže znamenať, že situácia jednotlivých žiadateľov nebude posúdená dostatočne a práve vtedy môže nastať nekontrolovaný posun migrantov po voľnom európskom priestore, čo sa týka aj Slovenska. Tu napríklad tiež mnohí žiadatelia o azyl, ktorí ho nedostali na Slovensku, z Čečenska, ho potom dostali v iných krajinách, ak sa im podarilo k tomu dostať. To znamená, že my sme v určitej fáze tak prísne ich posúdili, že sme podľa mňa porušovali aj európske právo, lebo ak im bol uznaný podľa tých istých pravidiel, podľa ktorých sa my máme riadiť, azyl niekde inde, tak tá pravda naozaj, ja to nerád hovorím, že pravda je v strede, ale tam niekde v strede musí byť, že sme jednoducho niektorých ľudí, ktorí naozaj trpeli, boli stíhaní a boli utečencami, posúdili ako takých, ktorí na azyl nemajú právo. A koniec koncov tých 15 udelených azylov, to jednoducho nemôže byť reálne číslo pri tom počte ľudí, ktorí nám sem chodia.
Takže uvoľniť trošku, tam budete, predpokladám, so mnou súhlasiť, že aj tá naša azylová politika potrebuje úpravu, aby sme pri tom, že budeme tvrdo dbať na to, že odlišujeme azylantov od ekonomických migrantov, keď už potrebujeme toto rozlíšenie, zároveň nepáchali krivdu na takých, ktorí na azyl naozaj právo majú, a nepýtali si častokrát napríklad zbytočné doklady, o ktorých vieme, že z krajiny, ktorá v zásade nefunguje, si ich nemajú ako získať.
Mali by sme sa prihlásiť k ochote chrániť ľudské práva a dôstojnosť, a globálne, a nemali by sme ísť cestou, ktorou ide Maďarsko alebo extrémna pravica. Keď som si písal ten prejav, tak toto bol len jazykový zvrat, po sobote je to prudká realita a po vyhlásení, po mnohých vyhláseniach Viktora Orbána o to viacej. Ja na druhej strane, ja na jednej strane ako vyhlásenia pána Orbána chápem, 60-tisíc je veľké číslo; 60-tisíc migrantov, ktorí prechádzajú cez maďarskú hranicu, si vyžaduje celkom určite nejaký spôsob riešenia, pretože rovnako ako migrácia južnou hranicou cez Taliansko a Grécko, takisto migrácia cez Maďarsko predstavuje dlhodobo pre Európu problém. Avšak jedna vec je hovoriť o pragmatických riešeniach a druhá vec je vytĺkať z toho politický kapitál poukazovaním a nálepkovaním migrantov nenáležitým spôsobom. Myslím si, že pri každej vete musíme spraviť toto, jej musí predchádzať, my chápeme, že tí ľudia na tom nie sú dobre, my chápeme, z akých podmienok prišli, a budeme robiť maximum pre to, aby sme im pomohli, a potom treba povedať, ako to budeme robiť.
Je obrovským omylom si myslieť, že aj keby od zajtra jeden jediný migrant neprišiel nový, tak my sa stále s výzvami, ktoré sa týkajú multikultúrnej spoločnosti v Európe, musíme vyrovnať. Máme tu druhé, tretie, štvrté generácie migrantov z minulosti. Máme tu v tej novej vlne celkom určite migrantov, ktorí azyl dostanú. A tým pádom popri tých silových riešeniach, tých silných, tvrdých riešeniach celkom určite musíme hovoriť aj o tých mäkkých. Musíme sa jeden od druhého učiť, ako vlastne tú integráciu ideálne zvládať, keď sa budeme potrebovať ísť pozrieť do Švédska, keď sa budeme potrebovať ísť pozrieť do Nórska, tak sa tam niečo naučíme, lebo realita multikultúrnej Európy je jediná možná. Migranti z Európy neodídu a jediný spôsob, ako predchádzať budúcim konfliktom, je začať tú situáciu zvládať lepšie, než to robíme dnes.
Úplne súhlasím s kolegami, že kvóty nie sú dobré riešenie, a to hlavne preto, že ony boli naozaj zle zapnutým prvým gombíkom. Odpútali pozornosť a diskusiu od toho, od čoho mala byť. Odpútali diskusiu od toho, že sme mali v prvom rade analyzovať situáciu na druhej strane vody, akým spôsobom sa sem tí ľudia dostávajú, čo budeme robiť na hranici, a mali sme v prvom rade sa opýtať členských krajín, akým spôsobom chcú pomôcť. Opäť to bola otázka, ktorú som dával premiérovi, čo ideme, ak odmietneme kvóty, s čím nemám problém, čo ponúkneme ako ich náhradu? Akým spôsobom Slovensko vyjadrí solidaritu jednak s tými utečencami a jednak s ostatnými krajinami Európskej únie? Na túto otázku som nedostal odpoveď.
Posledná vec. Popri téme imigrantov, z ktorých robí bezpečnostnú hrozbu v prvom rade to, že ich nepoznáme. Z nich nerobí bezpečnostnú hrozbu to, akí sú, pri jednotlivcoch to môže platiť a pri skupine to celkom určite neplatí. Tam najväčšou bezpečnostnou hrozbou pre nás je, že nevieme, kto je kto. Na tom sa asi zhodneme. Ale popritom nám tu vyrástla obrovská bezpečnostná hrozba, a to je nová koalícia extrémistických a násilníckych strán, ktoré si doteraz nevedeli prísť na meno. To, že v sobotu stáli tí ľudia na jednom pódiu, ktorí tam stáli, znamená predznamenanie budúceho spoločného postupu síl, ktoré doteraz nikdy spoločne nepostupovali, čo znamená zároveň to, že to, čo v Maďarsku poznáme ako Jobbik, bude sa uchádzať o politickú podporu zrejme v nasledujúcich parlamentných voľbách. A kým utečenci sú bezpečnostnou hrozbou kvôli tomu, že ich nepoznáme, táto skupina ľudí je bezpečnostnou hrozbou zo svojej podstaty. To je skupina ľudí, ktorá chce zmeniť demokratický systém v našej krajine. Skupina ľudí, ktorá presadzuje násilné riešenia, a skupina ľudí, ktorá sa otvorene hlási k ideológiám a myšlienkam popierajúcim základné ľudské práva, šíriacim nenávisť a neznášanlivosť na základe rasy, etnicity, náboženského presvedčenia alebo sexuálnej orientácie, môžme si to menovať.
Ja som povedal, že to je najväčšia bezpečnostná hrozba na Slovensku, lebo platí ešte skôr, než akýkoľvek migrant prekročí hranice tohto štátu. A považujem za extrémne nebezpečné, ak sa v parlamente Slovenskej republiky nájde človek, ktorý ide zľahčovať konanie takýchto skupín a zároveň bude politickú reprezentáciu tohto štátu označovať za fašistickú. To je niečo, čo nesmieme prehliadať, akokoľvek marginálny by takýto názor bol.
Slováci sa vstupom do Európskej únie stali občanmi v zásade dvoch myšlienkových celkov. Ten jeden nadväzuje na slovenské dejiny. Je tisíc rokov podozrievavý voči čomukoľvek zvonku, pretože častokrát zvonku mnoho dobrého nedostal. Aj keď to dostal alebo prebral, tak to bolo skôr automatické, nebolo to chcené. Zároveň sme sa stali občanmi myšlienkového celku, ktorý aspoň vo svojich základoch chce stavať na tom, že hľadá spoločné dobro, hľadá spoločné hodnoty a niekde medzi nimi teraz balansujeme.
A ja som si to vytiahol v podobe citátov z dvoch hymien, slovenskej hymny a hymny Európskej únie. Obidve mám veľmi rád, ale každá hovorí o nejakom stave mysle. A bol by som veľmi rád, keby sme dokázali naozaj nachádzať zdravý stred medzi "veď sa ony stratia" a medzi tým, že "všetci ľudia budú bratia".
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán premiér, v prvom rade oceňujem, že ste konečne odsúdili násilie a extrémizmus, lebo tá prvá reakcia, bohužiaľ, znela, ako keby extrémizmus a násilie boli v poriadku, len pri tom netreba nič rozbíjať. Som veľmi rád, že ste aj z pozície čela exekutívy v tomto štáte povedali, že to je neprijateľné, a dúfam, že v tejto rétorike aj spolu s Národnou radou, ktorá to má uvedené vo svojom uznesení, budeme všetci spolu pokračovať. To je prvá vec.
Druhá vec. Som presvedčený o tom, že ak máme zasahovať do základných politických práv, medzi ktorými je aj právo združovať sa, tak najprv musíme mať analýzu toho, či v plnej miere a stopercentne využívame súčasné zákonné možnosti. V prípade, že je to tak a že vieme rozoznať v tom dave, kto podnecuje násilie, rasovú neznášanlivosť alebo inú neznášanlivosť, a stále nám to nestačí, potom zase sa treba najprv zamyslieť na tom, či nesprísnime tie samotné čiastkové zákony a až potom ako posledné možné riešenie je zvažovanie zásahu do základného práva.
Posledná vec. Aké sú teda naše konkrétne návrhy na riešenie tu v Európe? Lebo vy ste hovorili, čo treba spraviť na druhej strane, ale my tu teraz už máme 40-, 80-, možno 100-tisíc ľudí, ktorým treba, tým Grékom a Talianom, nejako pomôcť. A ak nemáme byť tlačení do kvót, tak potom koľko našich ľudí tam pôjde pomôcť priamo do toho azylového procesu? Koľko peňazí do toho dáme? Akým spôsobom pomôžeme tomu, aby sme ten buffer, ten problémový buffer ľudí, ktorý teraz máme, vyriešili a dostali sa do nejakého štandardného procesu?
Ďakujem za odpoveď, ak budete mať čas.

Ďakujem veľmi pekne. Ono, viete, len keď chceme ísť žiaduco jedným smerom a nejde to, tak to neznamená, že musíme spraviť dva kroky naspäť. Ako to nie je úplne logicky to isté. Teda ak sa máme snažiť o transparentnosť verejného prostredia, tak sa poďme snažiť o transparentnosť verejného prostredia. A poďme tlačiť na to, aby boli podrobné majetkové priznania, aby keď niekto niečo robí, o tom bol zápis, keď má z niečoho majetkové príjmy alebo iné výhody, aby sme o tom vedeli, keď s niekým podniká, aby sme o tom vedeli. Podľa mňa cesta je cez to, aby mali občania čo najviac informácií, nie cez to, že budeme ľuďom zakazovať a nútiť ich vždycky nejakým spôsobom kľučkovať a obchádzať zákon.
Keby sme išli teda po tých poslancoch SMER-u, ktorých spomínal aj, alebo ministroch, tiež ktorých spomínal kolega Viskupič, tak môžeme ísť jedno meno za druhým a koniec koncov veď tie mapy existujú, kto tu v čom podnikal, kto má aké väzby na vládu, tretí sektor tu urobil pomerne dobrú prácu. Toto všetko by malo byť súčasťou verejných a verejne dostupných informácií, ktoré poskytuje štát a ktoré by mali o sebe poskytovať samotní verejní funkcionári, nielen poslanci, ale aj ostatní verejní funkcionári, to je prvá vec.
Druhá vec, Alojz, ja úplne chápem, čo hovoríš, a podľa mňa by to malo byť teda tak, že každý podľa toho, na čo si trúfa, na čo vládze, hej? Niektorí ľudia v tej poslaneckej práci sa venujú všetkému, niektorí sa venujú len niečomu, niektorí sa veľa stretávajú s ľuďmi, niektorí menej, každý to má nastavené nejak inak, niekto popri tom môže stíhať, niekto nie. Ja by som asi nestíhal, lebo mám zlú organizáciu práce a niektorí si vedia zorganizovať čas lepšie a menej spia. Necháme na každého, ako je nastavený.
Ďakujem.